Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Gabriely Világiovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.432,48 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -187 zo dňa 14.06.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1432,48 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1432,48 eur od 16.11.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou 22.08.2019 domáhala toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 1.432,48 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2018 do zaplatenia. V dôvodoch žaloby uviedla, že dňa 30.06.2018 jej vznikla škoda na oplotení jej rodinného domu, a to v dôsledku spáchaného trestného činu, konkrétne prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ustanovení , ktorého sa dopustil páchateľ Q. W. tým, že dňa 30.06.2018 v čase okolo 02:55 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. V. XXX EČV Z.-XXXCC po ceste II. triedy č. XXX v kilometri 30,80 po ulici P. v Medzilaborciach, smerom na obec Palota. V trestnom konaní bolo preukázané, že sa počas jazdy plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho motorovým vozidlom prešiel do protismeru, následne zišiel z cesty a narazil do oplotenia rodinného domu so súpisným č. XXX a orientačným č. XXX. Na mieste sa vodič podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu opakovane bola nameraná hodnota 1,06 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, za čo bol Okresným súdom Humenné trestným rozkazom zo dňa 27.09.2018 odsúdený na trest odňatia slobody na štyri mesiace, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody v trvaní skúšobnej doby na jeden rok. Páchateľ trestného činu, ktorý v dôsledku svojho konania takto spôsobil škodu na majetku žalobkyne, nemal v

čase spáchania trestného činu uzavreté povinné zmluvné poistenie v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku tejto skutočnosti žalobkyňa ako poškodená uplatňovala svoj nárok v zmysle ustanovenia , ods. 2 písm. b) zákona na náhradu takto spôsobenej škody z garančného fondu, prostriedky ktorého podľa , ods. 1 písm. a) zákona, spravuje Slovenská kancelária poskytovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava. V dôsledku tejto udalosti jej vznikla škoda na majetku vo výške 2.499,02 eura. Tieto finančné prostriedky predstavujú náklady vynaložené žalobkyňou ako poškodenou na výmenu poškodenej kovovej časti oplotenia, a to vo výške 2.200,- eur, náklady na materiál na opravu betónovej časti plota - t.j. múrik tvoriaci základ pre kovovú časť plota vo výške 137,88 eura, náklady na prácu na betónovej časti plota - svojpomoc vo výške l00,- eur, výmena poškodenej satelitnej paraboly vo výške 27,90 eura, výmena zničenej KUKA nádoby na odpadky o objeme 110 l vo výške 33,24 eura. Táto čiastka predstavuje skutočné finančné prostriedky, ktoré musela žalobkyňa ako poškodená vynaložiť k tomu, aby mohla svoj majetok vrátiť do pôvodného stavu, keďže v dôsledku celkového devastačného rozsahu spôsobenej škody na týchto veciach do úvahy prichádzala ako jediná možnosť ich kompletnej výmeny. Žalovaný jej však na úhradu škody zaplatil len čiastku 1.066,54 eura, predmetom konania je tak len rozdiel medzi skutočnou škodou a sumou, ktorú jej žalovaný zaplatil. Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, vypočítala náklady na opravu poškodených vecí, pričom náklady na opravu plota (práca + materiál) poisťovňa vypočítala na sumu 1.196,38 eura. Z kalkulácie predloženej žalovaným je zrejmé, že celková cena bola vypočítaná na sumu 1.024,42 eura, od ktorej poisťovňa odpočítala cenu popolnice vo výške 27,43 eura (ktorá bola hodnotená v likvidačnej správe samostatne), teda celková cena práce bola vypočítaná na sumu 996,99 eura + 20 % DPH = 1.196,38 eura. Od vypočítanej ceny za prácu a materiál bola odpočítaná amortizácia za materiál vzhľadom na vek oplotenia 10 rokov, preto bola odpočítaná suma vo výške 153,18 eura (2,25 % za rok). Výpočet časovej ceny oplotenia, paraboly a popolnice je uvedený v prílohe výpočet výšky škody aj s použitým vzorcom výpočtu. Od celkovej ceny boli odpočítané použiteľné zvyšky oplotenia (šrot) vo výške 20,- eur. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobou uplatnený nárok bol uplatnený dôvodne. Žalobkyni bola spôsobená škoda na jej majetku v dôsledku dopravnej nehody z 30.06.2018. Súd mal za to, že v zmysle má sa žalobkyni nahradiť skutočná škoda. Vzal do úvahy to, čo žalobkyňa ako poškodená účelne vynaložila k obnoveniu funkčných vlastností zničených vecí. V konaní bolo preukázané, že poškodené veci pred poškodením plnili svoju funkciu riadne. Žalobkyňa nemohla uviesť oplotenie do pôvodného stavu v dôsledku toho, že podobné plotové dielce sa v súčasnej dobe nevyrábajú. Žalobkyňa preto musela dať vyhotoviť nové oplotenie z dôvodu ochrany svojho majetku, ako aj z hľadiska estetického. Preukázala vynaloženie finančných prostriedkov na zabezpečenie nového oplotenia, ktoré by inak, nebyť dopravnej nehody, vynaložiť nemusela. Taktiež musela zabezpečiť novú satelitnú anténu aj nádobu na odpad. Podľa súdu prvej inštancie požadovaná suma predstavuje skutočnú škodu, ktorú žalobkyňa vyplatila v dôsledku škodovej udalosti, pretože by bolo nespravodlivé, aby túto škodu musela znášať sama. Celková výška spôsobenej škody bola 2.499,02 eura, z tejto musela zaplatiť za oplotenie 2.200,- eur, náklady na opravu betónovej časti múrika 137,88 eura, náklady na prácu betónovej časti plota vo výške 100,- eur, výmenu poškodenej satelitnej paraboly vo výške 27,90 eura a taktiež zakúpila novú nádobu na odpad. Z uvedeného dôvodu žalobe vyhovel s poukazom na ustanovenie - , , , , , , , na ustanovenia a , ako aj na Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa . Podľa žalovaného pri určení výšky škody na veci sa má vychádzať z ceny v čase poškodenia, čo upravuje a podľa má sa uhrádzať skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa žalovaného nestanovuje spôsob výpočtu skutočnej škody, ale pravidlá pre výpočet škody sú uvedené vo vyhláške MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá v rámci výpočtov skutočnej škody na jednotlivých zložkách majetku s uplatnením amortizácie počíta. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že postupoval správne, keď pri výpočte výšky plnenia zohľadnil cenu poškodených vecí v čase ich poškodenia. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 21.12.2009, ktorý konštatoval, že skutočnou škodou sa rozumie ujma

spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Prípadnej ujme na strane škodcu má zamedziť pravidlo, podľa ktorého výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcej náklady na uvedenie do pôvodného stavu treba zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle od náhodných okolností nesúvisiacich so škodovou udalosťou. V prejednávanom prípade možno za takúto náhodnú okolnosť nesúvisiacu so škodovou udalosťou považovať to, že vzhľadom na vek oplotenia nebolo údajne možné vykonať jeho opravu len v jeho poškodenej časti, ale bola údajne potrebná výmena celého oplotenia za nové z estetického hľadiska. Uvedenú skutočnosť však nemožno pripísať na ťarchu škodcu, resp. žalovaného. Výmenou celého oplotenia, vrátane jeho nepoškodených častí, ktoré aj po škodovej udalosti plnili svoju funkciu, došlo k zhodnoteniu majetku žalobkyne v dôsledku škodovej udalosti. Za účelom objektivizácie skutočnej škody žalovaný vypracoval kalkuláciu v rozpočtovom programe ODIS, ktorý stanovuje tzv. smerné orientačné jednotkové ceny stavebných prác. Tieto sú spracovávané na základe objektívnych kritérií a priebežne aktualizované o tzv. indexáciu rastu cien stavebných prác. Ceny materiálov, ktoré sú obsiahnuté v cenách stavebných prác sa zisťujú priamo u dodávateľov stavebných prác a do jednotkových cien sa premietajú v závislosti od noriem spotreby toho-ktorého materiálu na mernú jednotku danej stavebnej práce. Správne preto bola vypočítaná škoda, ktorú bolo potrebné žalobkyni v dôsledku škodovej udalosti zaplatiť. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a sám rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že dokazovaním bolo preukázané, že vzhľadom na rozdielne konštrukčné vyhodnotenie plota (v súčasnosti sa robia ploty z menej kvalitných, zato drahších materiálov) bolo problém nájsť osobu, ktorá by plot uviedla do pôvodného stavu. Opravu nakoniec vykonal X. O., avšak len prostredníctvom kompletnej výmeny dielcov. X. O. sa vyjadril tak, že uvedenie do pôvodného stavu už v súčasnej dobe nie je možné, pretože nie je možné zabezpečiť také isté dielce, ako boli v tom plote pôvodné, ani liatiny, a pokiaľ by dal iné, tak by to malo dopad na estetickú stránku oplotenia. Čo sa týka jednotlivých súm, ktoré bolo potrebné vynaložiť, tieto odzrkadľujú aktuálne trhové ceny. Vzhľadom na devastačný rozsah škody na majetku žalobkyne, potrebe nevyhnutných odborných prác, vrátane celkového nezáujmu páchateľa trestného činu na vyriešenie celej záležitosti, bolo jedinou možnosťou k vráteniu veci do pôvodného stavu vykonanie všetkých nevyhnutných prác a rekonštrukcie vo vlastnej réžii žalobkyne ako poškodenej. Pokiaľ by žalobkyňa bezodkladne nevykonala všetky takto realizované nevyhnutné opravy a rekonštrukciu, existovalo pomerne dôvodné riziko vzniku ďalších dodatočných škôd. Podľa žalobkyne žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné právne skutočnosti, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok žalobkyne. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne zotrval na argumentáciu uvedenej v odvolaní. Rovnako na vlastnej argumentácii zotrvala aj žalobkyňa.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.02.2022 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného dôvodným nebolo.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu; určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd oprávnenie a povinnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacieho dôvodu uplatneného žalovaným, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

6. Odvolacia argumentácia žalovaného bola založená na tvrdení existencie odvolacieho dôvodu podľa , t.j. na tvrdení o nesprávnosti právneho posúdenia prejednanej veci súdom prvej inštancie, spočívajúcom v nesprávnej interpretácii ustanovenia , Občianskeho

zákonníka, majúcej základ v tom, že súd pri stanovení výšky škody, ktorá žalobkyni vznikla, nebral zreteľ na to, že od ceny za materiál použitý pri odstraňovaní následkov škodovej udalosti výmenou celého oplotenia, paraboly a popolnice, má byť odpočítaná amortizácia vzhľadom na vek oplotenia 10 rokov, čo nemožno pripísať na ťarchu škodcu.

7. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to, že právnemu záveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie na základe zistených skutočností, nie je možné nič vytknúť; v rozhodnutí právne závery dostatočne v logickej postupnosti sformuloval, tieto závery, ktorých odrazom je výroková časť rozhodnutia, sú dostatočne konkrétne, odvolací súd sa s nimi stotožňuje a preto k odvolacím dôvodom len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:

9. Z ustanovení a upravujúcich spôsob a rozsah náhrady škody, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie vyplýva nielen to, že v dôsledku škodovej udalosti sa má nahradiť skutočná škoda, ale aj to, že škoda sa nahrádza, ak uvedenie do stavu, ktorý bol pred vznikom škody nie je možné, v peniazoch. Zákon nedefinuje čo je to skutočná škoda, vychádzajúc z povinnosti súdu realizovať ústavne konformný výklad garancie vlastníckeho práva ( ) je potrebné mať za to, že tento pojem je potrebné vykladať tak, aby bola plne zabezpečená ochrana ústavne zaručených práv. Ústavný súd Českej republiky v náleze z 27.04.2017, zaoberajúc sa článkom 11 Listiny základných ľudských práv a slobôd, ktorá naďalej tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky aj keď je problematika základných práv a slobôd upravená takmer totožne v , uviedol, že osobitná pozornosť sa má venovať zásade odškodnenia utrpeného porušením ústavne zaručených práv, ktoré má byť úplné, čo znamená, že ustanovenia o rozsahu náhrady škody majú byť vykladané extenzívnym spôsobom. Rozsah náhrady škody musí zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu. Pokiaľ sa poškodený chová ekonomicky racionálne, nie excesívne, nie je možné vnímať ako nespravodlivé ak sa domáha plnej náhrady škody.

10. Zo spisu nevyplýva, že by žalovaný spochybňoval racionálnosť konania žalobkyne. Nevyplýva z neho tiež to, že by rozporoval jej tvrdenia a dôkazy k tvrdeniam o tom, že aktuálne nie je možné technicky realizovať opravu spôsobom akým bol stavebne a technicky vyhotovený poškodený plot pôvodne. Za tejto situácie nie je možné spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ak vychádzal z toho, že žalobkyni vznikla skutočná škoda v rozsahu nákladov, ktoré za oplotenie, opravu betónovej časti múrika, betónovej časti plota, satelitnú parabolu a nádobu na odpad zaplatila. Ide o skutočnú škodu, ktorá je vznikla, na čom nič nemení ani to, že plot bol vymenený celý. Oplotenie tvorí totiž nielen funkčný, ale aj estetický celok a uvedenie plota do pôvodného funkčného a estetického stavu ako celku nepredstavuje exces z hľadiska nákladov k neprospechu toho, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, v danom prípade osoba, ktorá pod vplyvom alkoholu škodu žalobkyni spôsobila.

11. Odvolací súd, majúc za to, že nebol naplnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe , podľa . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto je voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. Výšku trov kvantifikuje súd prvej inštancie samostatným uznesením.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.