Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13CoCsp-35-2021.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu F. N. N., so sídlom S. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpená advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.. J. XXX/XXA, XXX XX S., o zaplatenie sumy 5.510,5 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Csp/93/2020-123 zo dňa 17. mája 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 261 ods. 6 písm. c), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platný a účinný v rozhodnom období, § 2 ods. 1, § 7 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu I. B. na základe L. o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX poskytol žalovanému úver vo výške 5.710,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami. Treťou upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 26.07.2017 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a upovedomil ho o tom, že ak pohľadávku neuhradí, tak banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa pripojeného podacieho hárku výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 26.07.2017. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 10.11.2017 pôvodný veriteľ upovedomil žalovaného o tom, že ku dňu 10.11.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Oznámenie bolo žalovanému doručené fikciou dňa 02.01.2018. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2019, právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2019 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Výzvou na zaplatenie zo dňa 13.05.2020 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy do 23.05.2020. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že výzva - tretia upomienka bola žalovanému odoslaná a ním uvedenú adresu dňa 26.09.2017.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. V zmysle zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 zákona, preto skúmal, či v konaní je daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu. Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca ukončil záväzkovo- právny vzťah medzi ním a žalovaným a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 10.11.2017. Žalobca v konaní však nepreukázal, že následne písomnou výzvou (banky) po tom, čo bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok, bol zo strany pôvodného veriteľa žalovaný vyzývaný na zaplatenie celej splatnej pohľadávky. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávky nebolo preto v konaní preukázané. Z dôkazov, ktoré súdu predložil žalobca nevyplynulo to, že boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže banka môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Táto písomná výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Z uvedeného dôvodu preto žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
5. O trovách konania rozhodol tak, že v danom prípade žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému tak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému v súvislosti so súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú v zmluve a zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Rovnako predložil aj výzvu jeho právneho predchodcu zo dňa 10.11.2017, ktorou preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle zákona o bankách, ktorá sa vrátila jeho právnemu predchodcovi dňa 02.01.2018. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný ešte pred vyhlásením predčasnej splatnosti bol vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Spolu s výzvou zo dňa 26.09.2017 označenou ako tretia upomienka predložil aj podací hárok, z ktorého je zrejmé, že táto výzva bola odoslaná na adresu žalovaného, ktorú uviedol. Právny názor prezentovaný súdom prvej inštancie je tak nesprávny. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné a arbitrárne, keď v bode 44. jasne uvádza, že síce došlo k zaslaniu výzvy zo strany právneho predchodcu pred postúpením pohľadávky na nového veriteľa, ale predmetná výzva nemôže byť považovaná za výzvu v zmysle zákona o bankách, a to vzhľadom na jej obsah, keďže nevyzýva žalovaného k úhrade v dôsledku omeškania. Uviedol, že v tomto konaní preukázal, že jeho právny predchodca dňa 19.01.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku pre ktorého neplnenie jeho právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný napriek uvedenému svoj dlh nezaplatil a do omeškania so zaplatením sa dostal viac ako 90 dní. Zároveň uviedol, že zákon o bankách nekladie pre výzvu banky žiadne osobitné požiadavky, pričom z obsahu vyhlásenia splatnosti je preukázané, že žalovaný bol riadne bankou vyzvaný. K postúpeniu pohľadávky tak došlo riadne a platne, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore. Taktiež poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov vo obdobných veciach. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť mu sumu 5.510,85 Eur s prísl., a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu tiež nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
14. Zákon o bankách predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý čo sa týka inštitútu cesie sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt, odvolací súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že v zmysle uvedeného ustanovenia môže byť predmetom postúpenia iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (i) splatnou (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (ii) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky (iii) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
15. Zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že druhá obligatórna podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky doručená a napriek
tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je základným predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal splnenie jednej z obligatórnych podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca síce v podanom odvolaní poukázal na písomné vyhotovenie výzvy zo dňa 10.11.2017, ktorou bola vyhlásená predčasná splatnosť spotrebiteľského úveru a ktorá podľa neho spĺňa vyššie uvedenú druhú obligatórnu podmienku, pričom zároveň predložil aj podací hárok, z ktorého má byť zrejmé doručovanie tejto výzvy žalovanému. Odvolací súd však poukazuje na to, že touto výzvou došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky, pričom žalovaný bol zároveň vyzvaný na úhradu dlžnej sumy v stanovenej lehote. Uvedená výzva však neobsahovala oznámenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda o možnosti túto postúpiť na tretí subjekt, pričom takáto výzva má byť dlžníkovi adresovaná po tom, čo je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
16. Podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách ďalej vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 Zákona o bankách) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“
17. Odvolací súd uvádza, že pre splnenie podmienky písomnej výzvy bolo nevyhnuté, aby sa predmetná písomná výzva dostala aspoň do dispozičnej sféry žalovaného, teda aby táto bola žalovanému odoslaná a doručená, nepostačujúcim pre splnenie uvedenej podmienky tak bolo len písomné vyhotovenie výzvy. Vzhľadom na to, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nijakým spôsobom nepreukázal už ani len samotné vyhotovenie tejto výzvy, nemohlo dôjsť ani k jej reálnemu doručeniu, preto možno konštatovať, že vyššie uvedená obligatórna podmienka pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nebola splnená. Vzhľadom na uvedené teda možno konštatovať, že predmetná pohľadávka nebola zo strany právneho predchodcu žalobcu platne postúpená, a to má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, čo správne uviedol súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení.
18. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v prejednávanej veci preukázané neboli súd prvej inštancie správne dospel k záveru že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.
19. K námietkam žalovaného o zmätočnosti a arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k bodu 44. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že tieto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a nereflektujúce obsah odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, vzhľadom na to, že takýto záver súdu prvej inštancie z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, pričom je potrebné zdôrazniť, že samotné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie žiaden bod 44. neobsahuje, nakoľko posledným bodom odôvodnenia je bod 29. rozsudku. Rovnako za nereflektujúce tvrdenie žalobcu jednak vzhľadom na zistený skutkový stav a jednak aj na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval odvolací súd aj tvrdenie o tom, že jeho právny predchodca dňa 19.01.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku vrátane omeškaných nezaplatených úverových splátok, pre ktoré bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, nakoľko z vykonaného dokazovania a zo zisteného skutkového stavu súdu prvej inštancie nevyplýva.
20. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
22. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).