Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2S-6-2021.pdf
PDF · 112.44 KB
Case nature
Subarea
2S/6/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: OZ Triblavina, IČO: 50331981, so sídlom v Ivanke pri Dunaji, Záhradnícka 792/3, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária TORA Legal, s.r.o., IČO: 36866326, so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 478/19, za ktorú koná advokátka Mgr. Alexandra Čižmáriková, proti žalovanému: Obec Ivanka pri Dunaji, IČO: 00304786, so sídlom v Ivanke pri Dunaji, Moyzesova 1450/47, zastúpenému spoločnosťou MST PARTNERS, s.r.o., IČO: 36861545, so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, za ktorú koná advokát JUDr. Martin Timcsák, za účasti: 1) P3 Bratislava Airport, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Námestie Mateja Korvína 1, zastúpený spoločnosťou Barger Prekop s.r.o., IČO: 36869724, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, za ktorú koná advokát Adrián Barger, 2) Nvia s.r.o., so sídlom vo Veľkom Bieli, Kvetná 1209/1, 3) Goldbeck, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvojkrížna 9, o doručenie rozhodnutia žalovaného č. ŽP-Výst. 319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. žaloba
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.1.2021 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu ako opomenutému účastníkovi rozhodnutie žalovaného č. ŽP-Výst. 319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020 o povolení predčasného užívania stavby „LOGISTIC PARK - SO 18 Komunikácie spevnené plochy“ - časť stavby uskutočnená a postavená na pozemku parc. č. XXX/XX pre katastrálne územie Farná, ktorá je spôsobilá na samostatné užívanie. Stavba bude v správe a údržbe stavebníka spoločnosti P3 Bratislava Airport, s.r.o. Žalovaný ako stavebný úrad konal v administratívnom konaní s účastníkmi konania, a to spoločnosťami P3 Bratislava Airport, s.r.o., Nvia s.r.o., a Goldbeck, s.r.o. Dotknuté orgány (RÚVZ Bratislava, OR HaZZ v Pezinku, OR HaZZ v Bratislave, OÚ Bratislava, odbor CDaPK, OÚ Senec, Odbor CDaPK, OR PZ v Senci, ODI v Senci, OU Senec, odbor starostlivosti o ŽP a odbor starostlivosti o ŽP - EIA) nie sú účastníkmi konania o povolení predčasného užívania stavby. 2. V žalobe uviedol, že žalovaný s ním od počiatku administratívneho konania nekonal, nedoručoval mu oznámenie o začatí administratívneho konania, oznámenie o nariadení ústneho pojednávania s miestnym zisťovaním ani rozhodnutie, v dôsledku čoho mu zmaril možnosť zúčastniť sa ústneho konania, uplatniť prípadné námietky a podať opravné prostriedky. Napadnuté rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť.
3. Žalobca sa iniciatívne sám prihlásil do konania ako účastník administratívneho konania - podaním v elektronickej podobe autorizovaným podľa osobitného predpisu zo dňa 21.8.2020 spolu s ďalšími
prihlásenými (opomenutými) účastníkmi a žiadal, aby s ním žalovaný konal v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) ako s účastníkom.
4. Žalobca tvrdí, že je zástupcom dotknutej verejnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006 Z.z.). Ako dotknutá verejnosť je účastníkom všetkých povoľovacích konaní týkajúcich sa predmetnej stavby v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., t.j. účastníkom územnému a stavebného konania, účastníkom kolaudačného konania a ostatných stavebných objektov Logistického parku Ivanka pri Dunaji. Žalovaný s ním napriek uvedeného účelovo nekonal ako s účastníkom. Poukázal na metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 11.9.2020, podľa ktorého kolaudačné rozhodnutie aj rozhodnutie o predčasnom povolení užívania stavby sú povoleniami podľa definície povolenia uvedenej v § 3 písm. j/ zákona č. 24/2006 Z.z.; konanie, ktoré predchádza vydaniu uvedených rozhodnutí, je povoľovacím konaním podľa § 3 písm. h/ tohto zákona a žalobca mal byť účastníkom aj tohto konania. Žalobca trvá na tom, že jeho účastníctvo v predmetnom administratívnom konaní vyplýva aj z čl. 6 a čl. 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) publikovaného pod č. 43/2006 Z.z.
5. Žalobca namieta, že žalovaný reagoval na jeho žiadosť o prihlásenie do konania zo dňa 28.8.2020 len listom a nevydal rozhodnutie, že nie je účastníkom administratívneho konania; odmietol s ním konať odvolávajúc sa na § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.). Ak mal žalovaný za preukázané, že žalobcovi nepatrí postavenie účastníka administratívneho konania, mal o tom rozhodnúť samostatným rozhodnutím, voči ktorému by bolo možné podať riadne odvolanie (napríklad II. ÚS 22/2002). Žalovaný ešte pred reakciou žalobcovi požiadal Ministerstvo dopravy a výstavby SR, odbor štátnej stavebnej správy, o usmernenie vo veci okruhu účastníkov v konaní o predčasnom užívaní stavby
- podľa názoru ministerstva je treba vychádzať z úpravy okruhu účastníkov kolaudačného konania, ktoré je svojím charakterom a predmetom príbuzné konaniu o predčasnom užívaní stavby, nezohľadnil však špecifické postavenie dotknutej verejnosti prezentovanej žalobcom. Žalovaný následne vychádzal pri posudzovaní otázky účastníctva žalobcu výlučne z definície účastníctva v zmysle § 78 ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. II. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho názoru žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného č. ŽP-Výst. 319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020 a ani nezastupoval žiadneho účastníka konania. Neoznačil v žalobe žiadnu dotknutú verejnosť, ktorú má zastupovať, a netvrdí, žeby uplatnil postup podľa § 24 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. Ak by aj dotknutej verejnosti prislúchalo postavenie účastníka kolaudačného konania alebo konania o predčasnom užívaní stavby, je zrejmé, že žalobcovi ako zástupcovi dotknutej verejnosti takéto postavenie nepatrí, keďže žalobu nepodal sám za seba alebo ako zástupca dotknutej verejnosti.
7. Podľa názoru žalovaného žalobca nemá postavenie dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. s/ ani písm. t/ zákona č. 24/2006 Z.z., pretože nie je občianskym združením založeným na účely tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt. Jeho cieľom je zlepšenie dopravy v regióne (najmä obcí Vajnory, Chorvátsky Grob, Bernolákovo a Ivanka pri Dunaji) - pôvodným zámerom bolo rozšírenie diaľnice D1 na 6-pruhovú diaľnicu so súbežnými cestami (kolektormi) po oboch stranách diaľnice podľa schváleného územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja.
8. Zákon č. 50/1976 Zb. pomenúva okruh účastníkov kolaudačného konania, preto je aplikácia § 14 SP vylúčená. Žalovaný citoval § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z.z. s tým, že predmetná stavba nebola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z.z., čo je uvedené aj v rozhodnutí Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-SC-OSZP-2016/08945-Gu zo dňa 19.10.2016, pretože ľahký priemysel nie je predmetom zisťovacieho konania.
9. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/1/2020 zo dňa 29.1.2020, v zmysle ktorého dotknutá verejnosť, ktorá uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. nie je
účastníkom kolaudačného konania, nakoľko nezodpovedá zákonnej definícii účastníka kolaudačného konania. III. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1 - P3 Bratislava Airport s.r.o.
10. Ďalší účastník konania spoločnosť P3 Bratislava Airport s.r.o. navrhol žalobu odmietnuť.
11. Tvrdí, že žalobca nie je opomenutým účastníkom, pretože o administratívnom konaní vedel a neúspešne sa doňho ako účastník hlásil dňa 20.8.2020, na čo mu žalovaný listom č. Výst.319/5778/2020-HS zo dňa 28.8.2020 oznámil, že nie je účastníkom konania o povolení predčasného užívania stavby.
12. To, že žalobca vedel o vydaní rozhodnutia žalovaného č. ŽP-Výst. 319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020, ktoré žiada doručiť, dokumentuje, že proti nemu podal dňa 14.9.2020 odvolanie aj podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania a domáhal sa vyslovenia jeho nezákonnosti a zrušenia. Okresný úrad Senec listom č. OS-SC-OCDPK-2020/017670-006 zo dňa 5.11.2020 oznámil žalobcovi výsledok preskúmania rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Žalobca však tieto skutočnosti v žalobe zamlčal.
13. Žalobca nie je opomenutým účastníkom podľa jeho názoru aj preto, že konanie o predčasnom užívaní stavby je špecifickým konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb., v ktorom má postavenie účastníka konania výlučne stavebník. V konaní o povolení predčasného užívania stavby sa povoľuje iba časovo obmedzené užívanie nedokončenej stavby a aj stavba sa posudzuje len z hľadiska zdravia a bezpečnosti osôb. Posúdenie stavby ako ukončeného celku vo všetkých súvislostiach stavebného povolenia je vyhradené až pre samotné kolaudačné konanie. Toto sa odráža aj v okruhu účastníkov. Účastníkmi štandardného kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby (ak nie je stavebníkom) a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, tak ako to vyplýva z § 78 zákona č. 50/1976 Zb. Zároveň je účastníkom aj dotknutá verejnosť, ak splnila podmienky § 24 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Naproti tomu účastníkom konania o povolení predčasného užívania stavby je výlučne stavebník, ktorý o vydanie dočasného povolenia požiadal (§ 83 zákona č. 50/1976 Zb.). Verejnosť podľa zákona č. 24/2006 Z.z. nie je účastníkom konania o povolení predčasného užívania stavby, lebo v konaní sa neskúma žiadny vplyv stavby na životné prostredie a verejnosť nie je rozhodovaním dotknutá. Konanie o predčasnom užívaní stavby je špeciálnym konaním mimo rozsah § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., v dôsledku čoho sa predloženie uvedeného stanoviska nepredpokladá (§ 140c ods. 1, ods. 8 a ods. 13 zákona č. 50/1976 Zb., § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z.). Uvedené rozlišovanie medzi konaniami je nevyhnutné aplikovať aj pri vymedzení okruhu účastníkov.
IV. Replika žalobcu
14. Žalobca v replike k písomnému vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.
15. Doplnil, že je občianskym združením (mimovládnou organizáciou) založeným na účely tvorby a ochrany životného prostredia a zachovanie prírodných hodnôt podľa § 3 písm. s/, písm. t/ zákona č. 24/2006 Z.z. a predložil svoje stanovy. Požiadavka žalovaného, aby označil konkrétnu dotknutú verejnosť, ktorú zastupuje sú podľa názoru žalobcu nezmyselné a nevyplývajú zo zákona č. 24/2006 Z.z.
V. Duplika žalovaného
16. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu a k vyjadreniu ďalšieho účastníka P3 Bratislava Airport s.r.o. zotrval na svojich argumentoch, ktoré prezentoval vo vyjadrení k žalobe.
VI. Relevantné právne predpisy
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
19. Podľa § 179 ods. 2 SSP ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.
20. Podľa § 179 ods. 5 SSP, opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.
21. Podľa § 179 ods. 7 SSP ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
22. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
23. Podľa 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
24. Podľa 81 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
25. Podľa 83 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad môže na žiadosť stavebníka vydať časove obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, pokiaľ to nemá podstatný vplyv na užívateľnosť stavby a predčasné užívanie neohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb. Do 15 dní po odovzdaní a prevzatí takej stavby je stavebník alebo budúci užívateľ povinný podať stavebnému úradu návrh na kolaudáciu stavby.
26. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.
27. Podľa § 3 písm. h/ zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona povoľovacie konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov.
28. Podľa § 3 písm. j/ zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona povolenie je rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti; ak navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha viacerým povoľovacím konaniam, považuje sa za povolenie, oprávňujúce navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti, rozhodnutie vydané v každom z týchto povoľovacích konaní.
29. Podľa § 3 písm. s/ zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
30. Podľa § 3 písm. t/ zákona č. 24/2006 Z.z. mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia je občianske združenie, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil štát, alebo nadácia, založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt.
VII. Posúdenie veci správnym súdom
31. Správny súd najskôr uvádza, že nemá pochybnosti o tom, že žalobca je občianskym združením (mimovládnou organizáciou) založeným na účely tvorby a ochrany životného prostredia a zachovanie prírodných hodnôt, pretože to jednoznačne vyplýva z jeho stanov. Preto je námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nedôvodná.
32. Základným účelom správnej žaloby opomenutého účastníka je zabezpečenie doručenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho osobe. Pre správny súd je v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka podstatné naplnenie hypotézy § 179 ods. 1 SSP. Za opomenutého účastníka sa podľa odseku 1 považuje ten, kto mal byť účastníkom administratívneho konania, ale orgán verejnej správy s ním nekonal. Ak takáto osoba podá správnu žalobu, už z jej znenia musí byť zrejmé, že ide o tento prípad (§ 182 ods. 1 písm. d/). V zmysle citovaného ustanovenia správny súd skúma, či subjekt, ktorý podal žalobu: a. bol opomenutý v správnom konaní, teda či v čase prebiehajúceho správneho konania nevedel, že sa vedie také konanie, b. či mal byť účastníkom správneho konania v zmysle zákona, c. či v správnom konaní, ktorého mal byť účastníkom, bolo vydané rozhodnutie, d. či od vydania namietaného rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli tri roky. Ak sú všetky tieto podmienky kumulatívne splnené, správny súd uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi doručiť. Na druhej strane, čo ak len jedna podmienka nie je splnená, súd nemôže žalobe opomenutého účastníka vyhovieť.
33. Ustanovenie § 179 SSP je v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR použiteľné len na prípady, kedy opomenutý účastník o prebiehajúcom správnom konaní nevedel a z uvedeného objektívneho dôvodu sa potom počas priebehu konania nemohol domáhať pribratia do konania ako účastník (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/14/2019 zo dňa 26.5.2020, sp. zn. 10Sžk/38/2019 zo dňa 27.10.2020, sp. zn. 1Sžk/17/2017 zo dňa 30.1.2018). Vyplýva to napokon aj z gramatického a logického významu slova „opomenutý“, ktorého synonymom sú slová „zabudnutý, vynechaný, preskočený, nepovšimnutý“, kedy nekonanie s opomenutým účastníkom vychádza z pasivity orgánu verejnej správy. Opomenutým účastníkom konania preto nie je ten subjekt, ktorý o správnom konaní vedel, prihlásil sa správnemu orgánu ako účastník do konania a správny orgán s ním nekonal, lebo ho za účastníka nepovažoval a vydal o tom rozhodnutie alebo opatrenie. Toto rozhodnutie alebo opatrenie o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania je spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu na základe všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP, nie však žaloby opomenutého účastníka, pretože nekonanie so žalobcom nevyplýva z jeho opomenutia, pozabudnutia alebo nevšimnutia, ale z toho, že orgán verejnej správy túto otázku vyhodnocoval a rozhodol, že konkrétny subjekt nie je účastníkom administratívneho konania.
34. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd v predmetnej právnej veci skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 179 ods. 1 SSP pre uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie č. ŽP-Výst.319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020, a dospel k záveru, že splnené nie sú.
35. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca o prebiehajúcom správnom konaní o povolení predčasného užívania stavby „LOGISTIC PARK - SO 18 Komunikácie spevnené plochy“ - časť stavby uskutočnená a postavená na pozemku parc. č. XXX/XX pre katastrálne územie Farná, ktorá je spôsobilá na samostatné užívanie, vedel. Žalobca sa (okrem iných subjektov) totiž dňa 21.8.2020 prihlásil do tohto konania a argumentoval, že je účastníkom podľa § 14 ods. 1 SP a žiadal, aby žalovaný rešpektoval jeho práva v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. Žiadal tiež, aby žalovaný zverejnil verejnou vyhláškou návrh na vydanie rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby „LOGISTIC PARK - SO 18 Komunikácie spevnené plochy“, keďže toto konanie spĺňa definičné znaky povoľovacieho konania podľa § 3 písm. j/ zákona č. 24/2006 Z.z. Namietal, že mu bola upretá možnosť zákonným spôsobom dozvedieť sa o predmetnom rozhodnutí a podať proti nemu odvolanie alebo iné opravné prostriedky ako možný účastník konania.
36. Žalovaný na podanie žalobcu zo dňa 21.8.2020 reagoval listom č. Výst.319/5778/2020-HS zo dňa 28.8.2020 a oznámil mu, že ho nepovažuje za účastníka konania o povolení predčasného užívania stavby „LOGISTIC PARK - SO 18 Komunikácie spevnené plochy“ podľa § 14 ods. 1 SP.
37. Žalovaný dňa 28.8.2020 vydal rozhodnutie č. ŽP-Výst. 319/4874/2020-HS o povolení predčasného užívania stavby „LOGISTIC PARK - SO 18 Komunikácie spevnené plochy“ - časť stavby uskutočnená a postavená na pozemku parc. č. XXX/XX pre katastrálne územie Farná, ktorá je spôsobilá na samostatné užívanie. Stavba bude v správe a údržbe stavebníka P3 Bratislava Airport, s.r.o.
38. Žalobca dňa 14.9.2020 podaním nazvaným „Rozhodnutie o povolení predčasného užívania stavby Č.j.: ŽP-Výst.319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020 (právoplatné dňa 28.8.2020) - odvolanie / podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania“ napadol riadnym opravným prostriedkom rozhodnutie, ktoré žiada doručiť v predmetnej právnej veci, resp. podal podnet na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania s návrhom na jeho zrušenie. Opravný prostriedok, resp. podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podal Okresnému úradu Senec aj žalovanému. V podaní zo dňa 14.9.2020 žalobca namietal, že s ním žalovaný nekonal v konaní o povolení predčasného užívania stavby „LOGISTIC PARK - SO 18 Komunikácie spevnené plochy“, hoci s ním konať mal ako s účastníkom podľa § 14 ods. 1 SP, a o tom, že nie je účastníkom konania nevydal rozhodnutie, ale oznámi mu to len listom. Postup žalovaného považuje za nesprávny a nezákonný; z doložky právoplatnosti podľa jeho názoru vyplýva, že dátum vydania rozhodnutia a dátum nadobudnutia právoplatnosti je totožný a rozhodnutie muselo byť doručované účastníkom konania osobne. Ďalej namietal:
- nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože žalovaný vychádzal výhradne z podkladov predložených stavebníkom, a hoci bol na to upozornený, nevynaložil snahu o zistenie objektívnych skutočností a zohľadnil len skutočnosti v prospech stavebníka; žalovaný neposudzoval zaťaženie v križovatkovom uzle v aktuálnej situácii (stavba a križovatka bola posúdená a povolená za predpokladu, že bude v prevádzke diaľnica D4), žalovaný nepreukázal, že stavba nebude mať vplyv na životné prostredie a bude slúžiť verejnému záujmu; nezohľadnil, že stále prebieha konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/61/2020,
- nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s povolením predčasného užívania stavby, pretože v rozhodnutí absentuje časové ohraničenie predčasného užívania stavby; stavebný úrad neskúmal, či nedokončená stavba nemá podstatný vplyv na jej užívanie,
- inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia a že žalovaný ako stavebný úrad rozhodol na podklade dôkazov vydaných v rozpore so zákonom.
39. Okresný úrad Senec žalobcovi listom č. OU-SC-OCDPK-2020/017670-006 zo dňa 5.11.2020 oznámil, že jeho podnet na preskúmanie rozhodnutia č. ŽP-Výst.319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020 mimo odvolacieho konania vyhodnotil ako nedôvodný. Okresný úrad uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ŽP-Výst.319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020 nadobudlo právoplatnosť dňom 28.8.2020, preto ho nepreskúmaval v odvolacom konaní, ale v súlade s § 60 SP skúmal, či nejde o dôvod na obnovu konania alebo o podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Okresný úrad poukázal na § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., ktorého podmienky žalobca nesplnil. Účastník konania podľa Správneho poriadku je definovaný kombináciou všeobecných kritérií a jedného osobitného kritéria. Vo všetkých prípadoch je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer k veci. Správny poriadok síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale na koho sa táto úprava vzťahuje vymedzujú predpisy hmotného práva - zákon č. 50/1976 Zb. Okresný úrad zopakoval, že žalobca nespĺňa podmienky účastníctva konania o povolení predčasného užívania stavby „LOGISTIC PARK - SO 18 Komunikácie spevnené plochy“. Okresný úrad miestnym zisťovaním dospel k záveru, že boli dodržané podmienky dané pre umiestnenie stavby, že stavba bola realizovaná podľa projektu overeného v stavebnom konaní, aj počas užívania bude vyhovovať základným požiadavkám podľa § 43d zákona č. 50/1976 Zb. a tieto skutočnosti boli preukázané osvedčeniami o vykonaní príslušných skúšok, osvedčeniami o použitých materiáloch a stavebných výrobkoch. Dotknuté orgány vydali kladné stanoviská k predčasnému užívaniu stavby a boli splnené procesné ustanovenia zákona č 50/1976 Zb., preto nie je dôvod napadnuté rozhodnutia žalovaného č. ŽP-Výst.319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020 zmeniť ani zrušiť mimo odvolacieho konania.
40. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca vedel o konaní, aktívne sa domáhal účastníctva v ňom a jeho žiadosti žalovaný nevyhovel, žalobca teda nemôže byť a nie je opomenutým účastníkom konania o povolení predčasného užívania stavby „LOGISTIC PARK - SO 18 Komunikácie spevnené plochy“ účastník (napríklad vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/14/2019 zo dňa 26.5.2020, sp. zn. 10Sžk/38/2019 zo dňa 27.10.2020 a sp. zn. 1Sžk/17/2017 zo dňa 30.1.2018). Inými slovami, žalobca nebol v administratívnom konaní nepovšimnutý ani zabudnutý, a preto nespĺňa prvú podmienku opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP, že je opomenutým účastníkom.
41. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že žalovaný reagoval na oznámenie žalobcu, že je účastníkom dotknutého konania, listom č. Výst.319/5778/2020-HS zo dňa 28.8.2020, ktorý možno chápať ako opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, ktoré možno napadnúť všeobecnou správnou žalobou o preskúmanie jeho zákonnosti. Správny súd súhlasí so žalobcom, že žalovaný mal vydať riadne rozhodnutie s náležitosťami podľa § 46 a § 47 SP, žalobca však môže tieto námietky vznášať vo všeobecnej správne žalobe proti opatreniu žalovaného č. Výst.319/5778/2020-HS zo dňa 28.8.2020, nie v žalobe opomenutého účastníka podľa § 179 SSP. Ak nebol žalobca spokojný s vyhodnotením otázky jeho účastníctva zo strany žalovaného, mal možnosť voči tomuto opatreniu podať všeobecnú správnu žalobu o jeho preskúmanie na súd; žalobca však netvrdí, že by tak urobil.
42. Nemožno nechať bez povšimnutia, že žalobca sa domáha doručenia rozhodnutia žalovaného č. ŽP-Výst. 319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020, ktorého obsah poznal už v čase podania žaloby opomenutého účastníka na súd a ešte pred podaním žaloby na súd voči nemu podal rozsiahle odvolanie, resp. podnet na preskúmanie mimoodvolacieho konania (podanie má 18 strán), v ktorom namieta procesné aj hmotnoprávne aspekty citovaného rozhodnutia. Absentuje preto základný účel žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 v spojení s ods. 3 SSP, a to doručenie rozhodnutia, ktoré je žalobcovi ako opomenutému účastníkovi neznáme. Správny súdny poriadok umožňuje opomenutému účastníkovi podať odvolanie alebo iný opravný prostriedok až po rozhodnutí súdu podľa § 179 SSP. Žalobca však ešte pred podaním žaloby opomenutého účastníka na súd (žalobu podľa § 179 SSP podal na súd až dňa 15.1.2021) dňa 14.9.2020 podal riadny opravný prostriedok aj podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ŽP-Výst. 319/4874/2020-HS zo dňa 28.8.2020 mimo odvolacieho konania. Obsah a znenie citovaného rozhodnutia žalovaného mu je teda známy a jeho žalobu opomenutého účastníka je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú a bezpredmetnú.
43. Následkom nedôvodnosti žaloby opomenutého účastníka je jej odmietnutie podľa § 179 ods. 7 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd preto žalobu odmietol ako nedôvodnú.
44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
45. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri odmietnutí žaloby je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil odmietnutie žaloby. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bola žaloba odmietnutá. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a následkom je zastavenie konania (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).
46. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, pretože jej podaním na súd nemohol dosiahnuť účel žaloby opomenutého účastníka, a to doručenie rozhodnutia, pretože o ňom už v čase podania žaloby vedel a podal proti nemu odvolanie aj podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania. Žalobca teda podal žalobu nedôvodne. Správny súd dospel k záveru, že žalobca zavinil odmietnutie žaloby a z uvedeného dôvodu je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli.
47. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 170 SSP môže dôjsť až potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa § 171 SSP, a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, nerozhodol o náhrade trov konania podľa § 170 písm. a/ SSP.
48. O náhrade trov konania ďalším účastníkom správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a nepriznal im právo na náhradu trov konania, pretože im správny súd neuložil takú povinnosť, ktorá by im spôsobila vznik trov konania.
49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4, § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.