Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31Cob-13-2018.pdf
PDF · 152.85 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: DEVELOP GROUP a.s., so sídlom Nobelová 34, 831 02 Bratislava, IČO 44 174 764, zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543 proti žalovanému: IN VEST s.r.o., so sídlom Areál Duslo, objekt č. 21-07, 927 03 Šaľa, IČO:36 553 671, zastúpený: JUDr. Juraj Hatvany, advokát, Kráľova pri Senci 671, adresa na doručovanie: Gorkého 5, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 45.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 25.09.2017, č.k. 25Cb/16/2013-394, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.10.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 3.845.000 eur s príslušenstvom a to titulom náhrady škody vo výške 3.800.000 eur a zmluvnej pokuty vo výške 45.000 eur. Žalobca zobral čiastočne späť svoj žalobný návrh v časti o zaplatenie 3.800.000 eur titulom náhrady škody a súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cb/16/2013 - 131 konanie v časti o zaplatenie 3.800.000 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania zo sumy 3.800.000 eur od 31.10.2013 zastavil.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že písomná zmluva o dielo v zmysle § 536 Obchodného zákonníka medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom bola uzavretá dňa 10.03.2010, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo označené ako „Šaľa - polyfunkčná budova“. Objednávateľ sa zaviazal odovzdať zhotoviteľovi stavenisko dňa 15.02.2010, ktorý deň zhotoviteľ sa zaviazal zahájiť zhotovenie diela. Zhotoviteľ sa zaviazal dodať dielo v lehote do 15.06.2010, ktorú povinnosť si podľa názoru žalobcu nesplnil, a preto sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 45.000 eur a to podľa článku V. bod 5. Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého sa strany dohodli, že v prípade omeškania s odovzdaním diela ako celku podľa článku III. tejto zmluvy vzniká objednávateľovi právo uplatniť si voči zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela za každý i začatý deň omeškania odovzdania diela maximálne však 5% ceny za dielo. Žalovaný poprel uplatnený nárok žalobcu, nakoľko podľa jeho názoru nedošlo k omeškaniu so zhotovením diela a teda k porušeniu jeho povinností, pretože v zmysle čl. V. ods. 4 zmluvy oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré bol oprávnený prerušiť práce na diele. Podľa článku V. bod 4. zmluvy lehota na zhotovenie diela sa predlžuje po dobu, počas ktorej v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok zhotoviteľ nie je schopný vykonávať práce súvisiace so zhotovením diela (napríklad mrazy, zvýšené zrážky, zmena projektu). Nemožnosť vykonávať práce zhotoviteľ musí objednávateľovi písomne prostredníctvom stavebného denníka oznámiť spolu s uvedením predpokladaného, času kedy začne pokračovať v zhotovovaní diela. Tieto údaje musia byť zároveň uvedené v stavebnom denníku. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca neodovzdal stavenisko dňa 15.2.2010 ale až 25.2.2010, a preto vlastným konaním porušil povinnosť, čo malo za následok posunutie dohodnutého termínu odovzdania diela. Žalovaný tvrdil, že bol oprávnený prerušiť práce na diele aj z dôvodu, že sa žalobca dostal do omeškania so zaplatením faktúr, a to faktúry č.90100066 a faktúry č.90100077. Podľa čl. VI. bod 1 zmluvy o dielo podkladom na zaplatenie ceny diela je faktúra. Splatnosť faktúry zmluvné strany dohodli na 30 dní od doručenia faktúry objednávateľovi. Prílohou každej faktúry bude súpis vykonaných a objednávateľom odsúhlasených prác a odovzdávajúci protokol k príslušnej časti diela podpísaný oboma zmluvnými stranami. Zhotoviteľ predloží zástupcovi určenému objednávateľom položkovitý súpis skutočne vykonaných prác a dodávok - zisťovací protokol v dvoch exemplároch najneskôr do 10. pracovného dňa po vykonaní etapového plnenia podľa bodu 1 tohto článku. Zástupca objednávateľa sa k nemu vyjadrí do 10 dní odo dňa jeho prevzatia a to vyjadrením súhlasu alebo nesúhlasu na predloženom protokole s presným uvedením položiek a rozsahu, ktorým nesúhlasí vrátane zdôvodnenia tohto nesúhlasu. Ak sa v stanovenej lehote zástupca objednávateľa nevyjadrí, platí fikcia súhlasu. V prípade ak faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v zmluve, má právo objednávateľ vystavenú faktúru zhotoviteľovi vrátiť a požadovať jej opravu a doplnenie. Zhotoviteľ je oprávnený vystaviť jednotlivé faktúry po odovzdaní časti diela. Neoprávnenú, nesprávne účtovanú, neúplnú alebo príslušnými dokladmi nedoloženú faktúru má objednávateľ právo zhotoviteľovi vrátiť v čo najkratšej lehote, najneskôr do 5 dní od doručenia. Podľa článku IX. bod 1. zmluvy za podstatné porušenie zmluvy zo strany objednávateľa sa považuje neuhradenie dohodnutej ceny diela na základe článku V. tejto zmluvy. Podľa článku XI. bod 2. písm. b) zmluvy, zhotoviteľ je oprávnený prerušiť vykonávanie diela v prípade ak je objednávateľ v omeškaní so zaplatením splatnej faktúry za vykonané práce, ak toto omeškanie prekročí dobu dlhšiu ako 7 dní po lehote splatnosti, prerušenie trvá až do doby uhradenia dlžnej čiastky, po dobu prerušenia prác sa primerane posúva doba plnenia diela. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. č.k. 24Cb/203/2010 - 114 zo dňa 13.09.2011 bola uložená povinnosť spoločnosti DEVELOP GROUP a.s. (v ďalšom ako odporca) zaplatiť spoločnosti IN VEST s.r.o.,, (v ďalšom ako navrhovateľ) istinu 10.000 eur s príslušenstvom a nahradiť vzniknuté trovy konania z dôvodu, že faktúrou č. 90100066 zo dňa 14.05.2010 navrhovateľ účtoval odporcovi celkom sumu 130.800 eur, splatnou dňa 13.06.2010, ako čiastkovú sumu za stavebné práce vykonané na 1. podzemnom podlaží predmetnej stavby. Účtovaná suma bez DPH bola 120.000 eur, čo spolu s DPH predstavuje sumu 142.800 eur, od ktorej bolo odpočítané desaťpercentné zádržné vo výške 12,000 eur. Dňa 19.05.2010 odporca faktúru prevzal. Zápisom vykonaným v stavebnom denníku dňa 28.05.2010 na liste číslo 0005812 zástupca navrhovateľa vyzval odporcu k prevzatiu ukončených častí 1. podzemného podlažia - železobetónových konštrukcií a murárskych konštrukcií podľa predloženého súpisu vykonaných prác. Odporca v tomto konaní tvrdil, že navrhovateľovi dosiaľ nevznikol nárok na platenie ani časti ceny. Odôvodňoval to tým, že podľa článku V. ods. 7 zmluvy sa dielo považuje za splnené jeho odovzdaním zhotoviteľom a prevzatím objednávateľom, pričom výzva v stavebnom denníku zo dňa 28.05.2010 nespĺňa požiadavky uvedené v článku V. zmluvy a fikcia súhlasu sa vzťahuje len na zisťovací protokol. Podľa názoru súdu táto obrana odporcu nemôže obstáť, lebo navrhovateľ sa nedomáhal zaplatenia celej ceny diela ale len jej časti. Z celkového kontextu zmluvy je evidentné, že článok V. ods. 7 zmluvy sa týka odovzdania celého diela. Tento záver vyplýva z viacerých dojednaní v tomto článku. Priamo v odseku 7 sa uvádza, že časový pracovný program odovzdania a prevzatia diela majú strany dohodnú tak, aby odovzdanie a prevzatie bolo ukončené v zmluvnom termíne. Jediný termín na plnenie uvedený v tomto článku je 15.06.2010, a to je termín ukončenia celého diela nie je len jeho časti. Nikde v zmluve nie je uvedený termín dokončenia jednotlivých podlaží, za, ktoré sa malo postupne platiť. Nie je v zmluve uvedené, ako sa majú odovzdávať jednotlivé podlažia. Fakt, že sa tento článok týka odovzdania celého diela vyplýva aj z rozsahu dokumentácie, ktorú mal navrhovateľ odporcovi odovzdať - projekt stavby pre realizáciu so zakreslenými zmenami, zápisnice, protokoly a osvedčenia o skúškach, kópia stavebných denníkov, atď.. Podľa odseku 7 článku VI. zmluvy je síce uvedené, že navrhovateľ je oprávnený vystaviť jednotlivé faktúry po odovzdaní časti diela podľa odseku 1, nikde však nie je uvedené, ako sa má toto odovzdanie uskutočniť, ani, že by malo dôjsť k prevzatiu časti diela odporcom, respektíve akým spôsobom. Pre zaplatenie preto platia iba tie platobné podmienky, ktoré sú uvedené v tomto článku. Z dokazovania vyplynulo, že odporca žalovanú faktúru prevzal bez akýchkoľvek výhrad. Ak by faktúra bola vystavená nesprávne alebo, ak by k nej neboli doložené príslušné doklady, odporca by ju nepochybne vrátil navrhovateľovi, na čo ho výslovne oprávňoval ods. 9 článku VI. zmluvy. Odporca faktúru nevrátil nielen dohodnutej lehote piatich dní dokonca ani v dlhšej lehote, ktorú by bolo možné považovať za primeranú. Odporca faktúru vrátil navrhovateľovi až listom zo dňa 23.11.2010 t.j. 3 dni potom čo mu bol doručený platobný rozkaz. Nakoľko strany sa v odseku 9 dohodli, že na neskoršie námietky či reklamácie faktúry sa nebude brať ohľad, už uvedené stačí pre záver že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie faktúry číslo 90100066. Okrem toho sa súd plne stotožnil aj s argumentáciou navrhovateľa, že pre odovzdanie fakturovanej časti diela platí fikcia súhlasu uvedená v článku VI. ods. 6, lebo odporca sa k súpisu vykonaných prác a k zápisu v stavebnom denníku v lehote 10 dní respektíve vôbec nevyjadril. Jedinou nejasnosť, prečo navrhovateľ po ukončení prác na 1. podzemnom podlaží vyúčtoval odporcovi namiesto dohodnutej sumy 180.000 eur len sumu 120.000 eur navrhovateľ na pojednávaní dôveryhodne vysvetlil dohodou strán v dôsledku nevyhnutného technologického postupu prác. Predmetný rozsudok napadol odvolaním odporca a Krajský súd v Bratislave rozsudkom číslo konania 3Cob /90/2012 -182 zo dňa 11.09.2013 napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Proti rozsudku odvolacieho súdu odporca podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou 1Obdo/19/2014 uznesením zo dňa 29.júla 2015 dovolanie odporcu v plnom rozsahu odmietol. V preskúmavanej veci dovolací súd nezistil žiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písmeno a, b, c, d, e, g, O.s.p.. Dovolací súd po komplexnom preskúmaním veci, najmä postupu okresného súdu dospel k rovnakému záveru ako odvolací súd, a to, že postupom okresného súdu nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému bolo znemožnené uplatnenie procesných práv priznaných mu v občiansko-súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, vadným procesným postupom okresného súdu. Pre úplnosť dovolací súd poznamenal, že obidva súdy sa v odôvodneniach rozsudkov zaoberali aj posúdením veci v jej merite, pričom sa zaoberali aj tvrdeniami a argumentmi odporcu v odpore proti platobnému rozkazu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj keď stavenisko preukázateľne bolo odovzdané 25.02.2010, čiže o 10 dní neskôr ako je to uvádzané v zmluve o dielo, žiadne sankcie s týmto oneskorením odovzdania staveniska však zmluva o dielo neurčuje. Žalovaný pri vykonávaní diela ani nenamietal oneskorené odovzdanie staveniska a v tejto súvislosti v čase vykonávania diela nepožiadal o predĺženie lehoty na odovzdávaní diela ako celku (čiže 15.06.2010), a preto súd na toto omeškanie odovzdania staveniska neprihliadol. V konečnom dôsledku to žiadny vplyv na posúdenie uplatneného nároku ani nemalo. Podľa článku V. bod 4. zmluvy lehota na zhotovenie diela sa predlžuje po dobu počas ktorej v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok zhotoviteľ nie je schopný vykonávať práce súvisiace so zhotovením diela (napríklad mrazy, zvýšené zrážky, zmena projektu). Nemožnosť vykonávať práce zhotoviteľ musí objednávateľovi písomne prostredníctvom stavebného denníka oznámiť spolu s uvedením predpokladaného času kedy začne pokračovať v zhotovovaní diela. Tieto údaje musia byť uvedené v stavebnom denníku. Podľa tejto dohodnutej podmienky povinnosťou zhotoviteľa v prípade prerušenia vykonávania prác bol povinný v zriadenom stavebnom denníku písomne zaznamenať (čo sa považovalo bez ďalšieho za oznámenie objednávateľovi), že práce sú prerušené v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok, spolu aj s predpokladaným časom kedy sa začne pokračovať v práci. Zhotoviteľ potom sa objednávateľovi zaviazal sprístupniť stavebný denník a umožniť mu nahliadnuť do týchto zápisov ku, ktorým mohol pripojiť stanovisko. Objednávateľ mal teda možnosť sa k týmto zápisom vyjadriť. Žiadne námietky (vyjadrenia) však k týmto zápisom objednávateľov do stavebného denníka neuvádzal. Tieto námietky začal vznášať až po značnom časovom odstupe mimo dohodnutý režim, preto na tieto námietky súd nemohol prihliadnuť ako na relevantné, pretože v súčasnosti sú nepreskúmateľné a ich hodnotenie by bolo neobjektívne. Preto súd musel vychádzať zo zápisov o prerušení prác ako i dôvodov, ktoré sú tu uvedené ako z relevantných údajov vykonaných v súlade s dohodnutými podmienkami v zmluve o dielo. Ak súd bral do úvahy len 12 dní prerušených prác podľa stavebného denníka (body 1, 2, 3, 4 a 6) došlo by k predĺženiu termínu odovzdania diela do 27.06.2010. Faktúrou č. 90100066 zo dňa 14.05.2010 zhotoviteľ účtoval v súlade so zmluvou o dielo objednávateľovi sumu 130 800,- euro, splatnou dňa 13.06.2010, ako čiastkovú sumu za stavebné práce vykonané na 1. podzemnom podlaží predmetnej stavby. Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. číslo 24 Cb/203/2010, posúdil dôvodnosť a oprávnenosť vystavenia predmetnej faktúry v súlade so zmluvou o dielo a v súlade s podloženými podkladmi pre možnosť fakturácie. Súd prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu a napokon i názorom dovolacieho súdu právoplatne rozhodol o dôvodnosti uplatnenej žaloby na zaplatenie tejto faktúry. Súd v tomto konaní je dôvodmi a rozsahom tohto právoplatného súdneho rozhodnutia v spojitosti s rozhodnutiami odvolacieho a dovolacieho súdu viazaný. Na základe toho, keďže objednávateľ do siedmych dní od splatnosti túto faktúru nezaplatil, od 20.06.2010 sa dostal do omeškania a preto od 21.06.2010 žalovaný mal možnosť dôvodne prerušiť všetky práce na uvedenom diele až do úhrady predmetnej faktúry, ktorá podľa vedomostí súdu doposiaľ uhradená nebola. Nič na tom nemení ani to, že ohľadne ďalšie faktúry bolo totožným súdom pred iným sudcom vyslovený odlišný právny názor v rozsudku, ktorý však nestal sa právoplatný a napokon bol zrušený odvolacím súdom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa teda nemohol dostať do omeškania s odovzdaním diela, pretože jednak dôvodne sa predĺžilo odovzdanie diela podľa bodu II. do 27.06.2010, pričom podľa bodu III dôvodne prerušil práce na diele od 21.06.2010. Nenastali teda podmienky pre ktoré by nastúpila sankcia zmluvnej pokuty pre omeškanie zhotoviteľa, a preto súd žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
3. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 45.000 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že zmluva o dielo mu neukladala žiadnu povinnosť vyjadrovať sa k zápisom do stavebného denníka týkajúcich sa prerušenia prác z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok, a nie je mu zrejmé, o akú zmluvnú alebo zákonnú úpravu súd prvej inštancie opiera svoj záver, že nemohol prihliadať na námietky žalobcu voči prerušeniu prác z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok, ktoré žalobca nevzniesol zápisom do stavebného denníka, ktoré boli vznesené až dodatočne. Žalobca poukázal na znenie článku V. bodu 4 Zmluvy o dielo, ktorý nie akékoľvek nepriaznivé poveternostné podmienky považoval za skutočnosť odôvodňujúcu predĺženie termínu na odovzdanie diela, ale len také, v dôsledku ktorých by žalovaný nebol schopný vykonávať práce súvisiace so zhotovením diela, produkoval v konaní dôkazy, ktorými preukazoval, že poveternostné podmienky v čase prerušenia prác žalovaným neboli takého rázu, aby podľa citovaného ustanovenia Zmluvy o dielo spôsobovali predĺženie lehoty na odovzdanie diela (tj. že by spôsobovali neschopnosť žalovaného vykonávať práce súvisiace so zhotovením diela). Žalobca predovšetkým predložil súdu Meteorologický posudok č. 634/2016 zameraný na oblasť Šale, z ktorého vyplýva, že v dňoch uvádzaných žalovaným neboli v tejto oblasti žiadne zrážky, čo je v príkrom rozpore so zápismi žalovaného v stavebnom denníku. Odmietnutie takéhoto dôkazu a naopak preferovanie dôkazu, ktorým majú byť zápisy žalovaného v stavebnom denníku neopatrené výhradami či námietkami žalobcu považuje žalobca za hrubé porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov spôsobujúce odňatie jeho možnosti konať pred súdom. Spôsob vykonania diela vrátane časového harmonogramu jednotlivých prác pri výkone diela, je v plnej kompetencii žalovaného ako zhotoviteľa, keďže podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ postupuje pri vykonávaní diela samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Žalobca ako objednávateľ teda ani nemal žiadny hospodársky, a ani právny dôvod vyjadrovať sa zápismi v stavebnom denníku k tým zápisom žalovaného, ktorými zaznamenával prerušenie prác na diele, obzvlášť ak z týchto zápisov nevyplývalo, že by mali spôsobovať predĺženie lehoty na odovzdanie diela. Žalovaný okrem zápisov v stavebnom denníku túto svoju neschopnosť vykonávať práce žiadnym spôsobom nepreukazoval, pričom samotné jeho zápisy v stavebnom denníku sú ako dôkaz na preukázanie tejto neschopnosti nepostačujúce, keďže ako už bolo uvedené, v týchto zápisoch žalovaný žalobcovi neoznámil ani to, že uvedené poveternostné podmienky spôsobujú neschopnosť žalovaného vykonávať práce súvisiace so zhotovením diela, ani to, že v dôsledku oznamovaného prerušenia prác sa má predlžovať lehota na odovzdanie diela. Takéto zápisy žalovaného v stavebnom denníku teda neboli z pohľadu žalobcu právne významné, a to, že žalovaný im nejaký právny význam prikladal, sa žalobca dozvedel až v priebehu súdneho konania v rámci oboznámenia sa s procesnou obranou žalovaného proti žalobe. Je preto logické, že rovnako tak aj žalobca vzniesol námietky proti takémuto výkladu zápisov žalovaného v stavebnom denníku až v priebehu súdneho konania. Dovtedy na to nemal žiadny dôvod, keďže žalovaný ani nikto iný s týmito zápismi nespájal predĺženie lehoty na odovzdanie diela a ani zo samotných zápisov žalovaného v stavebnom denníku takýto následok nevyplýval. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie uvedeného v tomto bode, ktoré sa týka oprávnenia žalovaného prerušiť práce na diele z dôvodu omeškania žalobcu so zaplatením splatných faktúr a tým vyvolať spočívanie lehoty na odovzdanie diela, vyplýva, že súd v tejto otázke vôbec nevyhodnocoval vykonané dôkazy, ani túto otázku samostatne neposudzoval a to z dôvodu existencie rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb/203/2010, ktorým tento súd v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posúdil dôvodnosť a oprávnenosť vystavenia faktúry č. 90100066 zo dňa 14.05.2010 žalovaným a právoplatne rozhodol o dôvodnosti žaloby na zaplatenie tejto faktúry, pričom súd prvej inštancie mal za to, že týmito rozhodnutiami je viazaný, v dôsledku čoho dospel k záveru, že nezaplatením predmetnej faktúry sa žalobca dostal dňa 20.06.2010 do omeškania, a preto od 21.06.2010 mal žalovaný možnosť dôvodne prerušiť všetky práce na uvedenom diele a sám sa preto nemohol voči žalobcovi dostať do omeškania so splnením povinnosti odovzdať mu dielo. Ani toto právne posúdenie súdom prvej inštancie nepovažuje žalobca za správne, pričom má voči nemu dve výhrady. Viazanosť súdu inými rozhodnutiami je upravená v § 193 C.s.p.. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemožno podradiť pod výpočet uvedený v tomto zákonnom ustanovení. Ďalej podľa § 128 ods. 1 C.s.p.: „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak." V danom prípade ide síce o totožnosť účastníkov (hoc v opačnom procesnom postavení), avšak totožnosť predmetu konania nie je naplnená, keďže týmto odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodoval súd prvej inštancie o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie záväzku riadne a včas zhotoviť dielo, zatiaľ čo v konaní 24Cb/203/2010 rozhodovali súdy o nároku na zaplatenie ceny diela, pričom aj to nie ceny celkovej, ale len jej nepatrnej časti vo výške 10.000 eur, ktorá predstavuje len zlomok z faktúry č. 90100066. Dôvodnosť nároku žalovaného na zaplatenie zvyšku predmetnej faktúry je posudzovaná v inom konaní a to v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 24Cb/112/2014, ktoré doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Keďže teda v rozhodnutiach súdov v konaní 24Cb/203/2010 sa nejedná o totožnosť veci, súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď pri posúdení skutočnosti uvedených v bode III odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádzal z týchto rozhodnutí a sám nevyhodnocoval dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané. Druhá výhrada žalobcu sa týka posúdenia a záveru súdu prvej inštancie o tom, kedy mal žalovaný dôvodne prerušiť práce na diele z dôvodu nezaplatenia faktúry č. 90100066, závery o splatnosti ktorej prevzal súd prvej inštancie z konania 24Cb/203/2010. V bode č. 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný mal tieto práce dôvodne prerušiť dňa 21.06.2010, kedy sa žalobca dostal do omeškania zo zaplatením predmetnej faktúry, a keďže lehota na odovzdanie diela bola podľa názoru súdu prvej inštancie v porovnaní s pôvodným termínom odovzdania diela posunutá celkovo o 12 dní, teda do 27.06.2010, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania so splnením svojej povinnosti odovzdať žalobcovi dielo. Tento záver súdu je však v príkrom rozpore so skutkovými tvrdeniami samotného žalovaného v konaní, ktorý napr. aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2014, doručenom súdu dňa 21.02.2014 uviedol, že žalovaný prerušil práce na diele z dôvodu neuhradenia faktúr za vykonané práce zápisom v stavebnom denníku až dňa 23.07.2010. Nie je preto zrejmé, na základe akých skutočnosti súd prvej inštancie dospel k takémuto záveru. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania so splnením povinnosti odovzdať dielo včas, keďže lehota na odovzdanie diela mala byť podľa odôvodnenia rozsudku posunutá do 27.06.2010 a k prerušeniu prác na diele z dôvodu nezaplatenia faktúr mal žalovaný pristúpiť až odo dňa 23.07.2010, teda takmer mesiac po tom, ako mu uplynula predĺžená lehota na odovzdanie diela. Z článku XI. bodu 2 písm. b) Zmluvy o dielo je pritom zrejmé, že pre posunutie lehoty na odovzdanie diela je rozhodné obdobie, počas ktorého boli žalovaným práce na diele pre nezaplatenie faktúr reálne prerušené a nie obdobie, od ktorého žalovanému vznikla len možnosť, oprávnenie tieto práce prerušiť. Práce boli žalovaným prerušené až od 23.07.2010 a to jeho zápisom v stavebnom denníku a nie od 21.06.2010 ako to uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd vec nesprávne právne posúdil.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď v odvolaní žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné zrušiť resp. zmeniť odvolaním napadnutý rozsudok, dokonca ani v odvolaní nešpecifikuje, na ktorom z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 C.s.p. svoje odvolanie zakladá. Žalovaný v konaní pred súdom tvrdil, že v rámci realizácie diela pre žalobcu na základe Zmluvy o dielo vznikli viaceré okolnosti, ktoré v zmysle zmluvy o dielo a Obchodného zákonníka predstavujú skutočnosti, v dôsledku ktorých sa žalovaný nedostal s plnením záväzku zhotoviť dielo včas do omeškania. Niektoré z týchto dôvodov existovali v určitom čase paralelne popri sebe (napr. nedodanie časti projektovej dokumentácie žalobcom a nezaplatenie prvej faktúry č. 90100066 vystavenej po zrealizovaní 1 PP v lehote splatnosti), preto nebolo potrebné preukázanie všetkých žalovaným tvrdených skutočnosti. Bolo dostačujúce, ak sa vykonaným dokazovaním preukázala existencia aspoň niektorých z uvádzaných dôvodov, ktoré svojim časovým rozsahom postačili na zamietnutie žalovaného nároku. Preto nebolo potrebné, aby sa súd v odôvodnení rozsudku vyjadroval ku každému skutkovému tvrdeniu účastníkov, pokiaľ skutočnosti, o ktoré oprel svoje rozhodnutie postačovali na odôvodnenie záveru, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zhotovením diela. Jednotlivé okolnosti prerušenia prác žalovaný popisuje v predložených vyjadreniach, najmä vyjadrení zo dňa 16.03.2016. Dôvody pozastavenia stavebných prác boli zaznačené zástupcom zhotoviteľa v stavebnom denníku aj s uvedením počtu dní prípadne dátumu, dokedy boli ich dôsledkom práce na stavbe prerušené. Zápisy v stavebnom denníku pokračovali aj po zastavení prác na zhotovovaní diela v zmysle zmluvy o dielo, nakoľko žalovaný na stavbe realizoval v tomto čase i iné práce nad rámec predmetu zmluvy o dielo na základe osobitnej dohody so žalobcom. Ohľadom záznamov v stavebnom denníku súd správne vyhodnotil predložený dôkaz vo vzťahu k ustanoveniam zmluvy o dielo. Z predloženého stavebného denníka jednoznačne vyplýva, že zástupcovia objednávateľa počas realizácie stavby nikdy nijako nenamietali záznamy žalovaného ohľadom prekážok v pokračovaní v práci. V tomto smere nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že žalobca nemal v zmysle zmluvy „žiadnu povinnosť vyjadrovať zápisom do stavebného denníka k zápisom žalovaného“. Žalovaný v súvislosti s argumentáciou žalobcu opätovne poukázal na čI. VII. ods. 5 Zmluvy o dielo, podľa ktorého žalobcovi prináležala povinnosť kontrolovať stavebný denník a v prípade nesúhlasu so zápismi v ňom uvedenými uvádzať svoje stanoviská. Žalovaný má za to, že je dôvodné predpokladať, že ak by v čase realizácie diela skutočne existovali pochybnosti ohľadom dôvodnosti zápisov o prerušení prác na stavbe, bol by ich žalobca namietal v danom čase zápisom v stavebnom denníku. V stavebnom denníku sa však žiaden záznam v tomto duchu nenachádza. Žalovaný namietal pravdivosť tvrdení žalobcu, že „zo zápisov v stavebnom denníku nevyplývalo, že by mali spôsobovať predĺženie lehoty na odovzdanie diela". V stavebnom denníku boli identifikované viaceré zápisy, ktoré výslovne obsahujú nový termín dokončenia diela (15.07.2010, neskôr až 20.08.2010) a rovnako tieto zápisy žalobca nijako nenamietal. Výpoveďou žalovaného bolo pred súdom preukázané, že s konateľom žalobcu dôvody posunu termínu dokončenia diela komunikoval v priebehu výstavby, žalobca bol informovaný o tom, že dielo nebude možné dokončiť v pôvodne plánovanom termíne a o dôvodoch odkladu dokončenia diela, pričom tieto dôvody v danom čase nijak, ani ústne resp. inou formou, nenamietal. K dokončeniu diela, ktorého zhotovenie si žalobca objednal u žalovaného na základe zmluvy o dielo nedošlo z toho dôvodu, že samotný žalobca si napriek značnej rozostavanosti stavby nesplnil svoju základnú povinnosť v zmysle čl. VI. bod 1 Zmluvy o dielo, a síce nevyplatil žalovanému ani časť ceny diela, ktorá mala byť podľa zmluvy hradená priebežne počas realizácie stavby v piatich častiach po 180.000 eur bez DPH a mala slúžiť na priebežné financovanie nákladov výstavby. V tomto smere sa žalovaný odvolával i na uplatnenie § 365 veta druhá Obchodného zákonníka a § 376 Obchodného zákonníka, ktoré vylučujú omeškanie dlžníka a nároky na náhradu škody spojené s omeškaním, pokiaľ dlžník nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa, resp. neposkytnutia súčinnosti veriteľa. Vzhľadom na platobnú morálku žalobcu boli zo strany žalovaného vystavené na základe zmluvy o dielo len dve faktúry - prvá faktúra č. 90100066 zo dňa 19.05.2010 a druhá faktúra č. 90100066 zo dňa 03.6.2010. Žalobca z celej ceny diela 900.000 eur uhradil žalovanému len časť prvej faktúry v sume 10.000 eur, aj to až na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 24Cb/203/2010 zo dňa 13.9.2011 potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/90/2012 zo dňa 11.9.2013. Hodnota diela v stave ku dňu zastavenia prác žalobcom bola pritom znaleckým posudkom stanovená na sumu vyššiu ako 1,1 mil. eur. Nesplnením povinnosti žalobcu v zmysle čI. III. ods. 1 zmluvy o dielo, zaplatiť za vykonanie diela dohodnutú cenu po častiach v priebehu realizácie diela, sa žalobca dostal nezaplatením prvej faktúry do omeškania, ktoré trvalo kontinuálne do ukončenia zmluvy o dielo, nakoľko časť faktúry č 90100066 nebola doposiaľ uhradená. Omeškanie žalobcu zo zaplatením časti faktúry č. 90100066 odo dňa 19.06.2010 bolo potvrdené aj právoplatným rozsudkom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 24Cb/203/2010.
Žalovaný má za to, že nie je daný žiaden skutkový alebo právny dôvod, aby súd v danom prípade, ktorý je, čo sa týka splatnosti faktúry č. 90100066, skutkovo úplne identický, rozhodol inak, ako v predmetnom konaní. V tomto smere žalovaný poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa Ústavného súdu SR ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
10. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
11. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie v súvislosti s otázkou, či bol žalovaný oprávnený prerušiť práce na diele v zmysle čl. XI. bod. 2 písm. b) zmluvy o dielo z dôvodu omeškania žalobcu so zaplatením splatných faktúr vôbec nevyhodnocoval dôkazy, ani túto otázku samostatne neposudzoval z dôvodu existencie právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb/203/2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktorými je podľa názoru súdu prvej inštancie viazaný a to z nasledovných dôvodov. Z odvolaním napadnutého rozsudku, ale aj obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 24Cb/203/2010 voči žalobcovi nárok na zaplatenie časti ceny diela v sume 10.000 eur za vykonané stavebné práce vyúčtované faktúrou č. 90100066 zo dňa 14.5.2010, kde tento súd žalobe vyhovel vydaním rozsudku č.k. 24Cb/203/2010 - 114 zo dňa 13.9.2011, ktorý bol napadnutý odvolaním a potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/90/2012-182 zo dňa 11.9.2013. V uvedenom konaní bola teda riešená predbežná otázka právneho základu nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda aj otázka dôvodnosti vystavenia predmetnej faktúry v súlade s predmetnou zmluvou o dielo, s úhradou ktorej sa žalobca dostal do omeškania, čím žalovaný odôvodňuje svoje právo dôvodne prerušiť všetky práce na uvedenom diele v zmysle čl. XI. bod 2. písm. b) zmluvy o dielo. Podľa ustálenej judikatúry NS SR R 40/2013 pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. V uvedenom rozhodnutí NS SR dospel k záveru, že pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa tento nový nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom novom občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky týmto vyriešením viazaný. NS SR v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra NS SR (najmä sp. zn. 1Cdo 133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 349/09, I. ÚS 170/2015. Vzhľadom na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní, všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že v prejednávanej veci je dôvodmi a rozsahom právoplatného súdneho rozhodnutia v spojení s rozhodnutím odvolacieho a dovolacieho súdu viazaný a teda ani podľa názoru odvolacieho súdu nemohol vychádzať z iného záveru ohľadom dôvodnosti vystavenia predmetnej faktúry, keďže právoplatným súdnym rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn. 24Cb/203/2010 - 114, bola otázka dôvodnosti vystavenia predmetnej faktúry v súlade s predmetnou zmluvou o dielo vyriešená. Podľa záverov rozhodnutia R 40/2013 nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil, ale so zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť i nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia, nesmie byť predbežná otázka znovu položená a akékoľvek jej nové právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov, je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom (§ 228 ods. 1 C.s.p.). Pokiaľ by súd prejudiciálny účinok ignoroval a nevzal za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah, rozhodujúc v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom, nerešpektoval by záväzné súdne rozhodnutia a konal tak v rozpore s Ústavou SR, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu i spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán konania, nebolo rozhodujúce či súd v právoplatnom skončení konania vec správne alebo nesprávne posúdil, ako to namietal odvolateľ. Právna istota predpokladá rešpektovanie princípu právnej moci, teda konečnej povahy súdnych rozhodnutí. Podľa tohto princípu žiadna zo strán nemá právo žiadať preskúmanie právoplatného a vykonateľného rozsudku za účelom, aby sa domohla nového posúdenia veci a nového rozhodnutia, pričom prieskum sa nesmie stať maskovaným opravným prostriedkom. Samotná skutočnosť, že môžu existovať dva rôzne výklady v rovnakej záležitosti, nie je dostatočným dôvodom pre nové rozhodnutie veci (uvedené už odznelo v ustálenej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky). Z uvedeného potom vyplýva, že ak už vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola otázka existencie nároku na zaplatenie časti ceny diela vyúčtovaná faktúrou č. 90100066 zo dňa 14.5.2010 vyriešená citovaným právoplatným rozhodnutím č.k. 24Cb/203/2010, je súd posúdením tejto predbežnej otázky viazaný aj v tomto konaní a nemôže znova posudzovať otázku dôvodnosti nároku žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie ceny diela vyúčtovanú predmetnou faktúrou. Preto ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že je vzhľadom na uvedené viazaný týmto rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III. č.k. 24Cb/203/2010 v spojení s rozhodnutím odvolacieho a dovolacieho súdu.
12. Odvolateľ ďalej namietal, že zmluva o dielo mu neukladala žiadnu povinnosť vyjadrovať sa k zápisom do stavebného denníka týkajúcich sa prerušenia prác z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok, obzvlášť, ak z týchto zápisov nevyplývalo, že by mali spôsobovať predĺženie lehoty na odovzdanie diela, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú, nakoľko žalobcovi táto povinnosť vyplývala z čl. VIII. bod 5 zmluvy o dielo, podľa ktorého bol objednávateľ (žalobca) bol povinný denne sledovať zápisy v stavebnom denníku a písomne k nim uvádzať svoje stanoviská v lehote najneskôr 10 pracovných dní odo dňa vykonania zápisu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj z odseku 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v predmetných zápisoch sú uvedené dôvody prerušenia prác a to nepriaznivé poveternostné podmienky bližšie špecifikované, keď podľa čl. V. bod. 4 zmluvy o dielo sa lehota na odovzdanie diela predlžuje po dobu, počas ktorej v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok zhotoviteľ nie je schopný vykonávať práce súvisiace so zhotovením diela a nemožnosť vykonávať práce zhotoviteľ musel oznámiť objednávateľovi písomne prostredníctvom stavebného denníka, a potom nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu, že z týchto písomných zápisov v stavebnom denníku nevplývalo, že by mali spôsobovať predĺženie lehoty na odovzdanie diela. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalobca znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že žalovaný okrem zápisov v stavebnom denníku žiadnym spôsobom nepreukazoval neschopnosť vykonávať stavebné práce, keď samotné zápisy v stavebnom denníku sú ako dôkaz na preukázanie týchto tvrdení nepostačujúce, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku a aj z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný preukazoval svoje tvrdenia, že z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok nebol schopný vykonávať práce súvisiace so zhotovením diela a to nielen zápismi v stavebnom denníku, voči ktorým žalobca nevzniesol podľa zmluvy žiadne námietky, ale aj výsluchmi svedkov a to H. P., Bc. P. F., Ing. G. O., ako aj predložením záznamov SHMU obsiahnuté v Bulletine Klimatológia a meteorológia SR. Odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní procesnej obrany žalovaného, že v zmysle čl. V. bod 4 zmluvy o dielo z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok došlo k predĺženiu lehoty na odovzdanie diela, nevychádzal len zo zápisov v stavebnom denníku ( ods. 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku), ale aj zo záznamov SHMU, ktoré dokumentujú charakter počasia v dňoch, kedy boli práce na stavbe prerušené, ako aj z výpovede svedkov H. P., Bc. P. F. a Ing. G. O. ( ods. 10., 11., 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorí potvrdili tvrdenia žalovaného, že do stavebného denníka boli zaznamenávané prerušenia prác na predmetnom diele z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok, ktorý bol k dispozícii žalobcovi, a že pokiaľ sa žalobca negatívne nevyjadril k týmto zápisom v stavebnom denníku, mali za to, že s tým súhlasil, pretože tak to bolo v zmluve ošetrené, keď žalobca dôveryhodnosť týchto svedkov žiadnym spôsobom nespochybnil. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy ním predložený meteorologický posudok, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru o pravdivosti tvrdení žalovaného, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s odovzdaním diela, nakoľko žalovaný bol oprávnený prerušiť práce na diele v zmysle čl. V. bod 4 zmluvy, najmä zo záznamov v stavebnom denníku o nepriaznivých poveternostných podmienkach, voči ktorým záznamom žalobca nič nenamietal v lehote, ako bolo dohodnuté v zmluve, čo nebolo v konaní sporné, hoci podľa zmluvy o dielo mal povinnosť denne sledovať zápisy v stavebnom denníku a písomne k nim uvádzať stanoviská, a preto súd považoval zápisy v stavebnom denníku o prerušení prác ako i dôvody, ktoré sú tam uvedené ako relevantné údaje vykonané v súlade s dohodnutými podmienkami v zmluve, z ktorých musel vychádzať.
13. Odvolateľ namietal, že z článku XI. bodu 2. písm. b) zmluvy o dielo je zrejmé, že pre posunutie lehoty na odovzdanie diela je rozhodné obdobie, počas ktorého boli žalovaným práce na diele pre nezaplatenie faktúr reálne prerušené a nie obdobie, od ktorého žalovanému vznikla len možnosť, oprávnenie tieto práce prerušiť, s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožňuje, a na zdôraznenie záverov súdu prvej inštancie, že žalovaný mal dôvodne možnosť prerušiť práce na uvedenom diele od 21.6.2010, nakoľko žalobca neuhradil v lehote do 7 dní od splatnosti predmetnej faktúry č. 90100066 cenu prác, ktorej dôvodnosť bola potvrdená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave číslo konania 24 Cb/ 203/2010 - 114 zo dňa 13.09.2011 v spojení s rozsudkom odvolacieho a dovolacieho súdu, uvádza, že ak podľa čl. XI. bod 2. písm. b) zmluvy o dielo bol zhotoviteľ oprávnený prerušiť vykonávanie diela v prípade, ak objednávateľ je v omeškaní so zaplatením splatnej faktúry za vykonané práce po dobu dlhšiu ako 7 dní po lehote splatnosti, a zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že podmienkou prerušenia prác z tohto dôvodu by bol zápis zhotoviteľa do stavebného denníka s uvedením dátumu, od kedy sa z tohto dôvodu prerušujú práce na diele ako tomu bolo v prípade prerušenia prác z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok, alebo splnenie inej podmienky, potom na dôvodné prerušenie prác v zmysle citovaného článku postačovalo, aby sa žalobca dostal do omeškania so zaplatením splatnej faktúry po dobu dlhšiu ako 7 dní, ako tomu bolo aj v danom prípade. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný mal možnosť dôvodne prerušiť práce na uvedenom diele od 21.6.2010 v rozpore so skutkovými tvrdeniami samotného žalovaného v konaní, ktorý mal vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2014 uviesť, že prerušil práce na diele z dôvodu neuhradenia faktúr za vykonané práce zápisom v stavebnom denníku až dňa 23.07.2010, nakoľko žalovaný v tomto vyjadrení len uviedol, že upozornenie na prerušenie vykonávania prác z dôvodu omeškania so zaplatením splatných faktúr preukazuje zápisom v stavebnom denníku a následne vo vyjadrení zo dňa 16.3.2016, na ktoré poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že len formálne bol urobený záznam o prerušení prác v stavebnom denníku ku dňu 23.7.2010. Žalovaný aj v podaní zo dňa 4.9.2017 - záverečná reč žalovaného tvrdil, že keďže žalobca faktúru za 1PP neuhradil v čase splatnosti, dostal sa počnúc dňom 19.6.2010 sám do omeškania.
14. Odvolací súd nemohol prihliadať na podanie žalobcu zo dňa 6.3.2019 doručené odvolaciemu súdu dňa 7.3.2019 a podanie žalobcu zo dňa 25.3.2019 doručené odvolaciemu súdu dňa 26.3.2019 a k nim priložené prílohy, nakoľko boli odvolateľom predložené až po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie odvolania, pretože odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu už dňa 26.10.2017, keď v zmysle cit. ust. § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Avšak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj keby boli žalobcom predložené podania spolu s prílohami doručené včas, nemohli by zvrátiť právny názor súdu prvej inštancie a ani odvolacieho súdu, že žalovaný bol oprávnený prerušiť práce na diele v zmysle čl. XI. bod. 2 písm. b) zmluvy o dielo, nakoľko žalobca bol v omeškaní s úhradou faktúry č. 90100066 zo dňa 14.5.2010, keď o dôvodnosti nároku žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie časti ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 90100066 zo dňa 14.5.2010 už bolo právoplatne rozhodnuté, a súd je týmto rozhodnutím viazaný, keď v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie odvolacieho súdu v odseku 11. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia preto nemohla obstáť.
16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.