Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-8-2019.pdf
PDF · 96.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50 ,042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanej I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. O. XXX, XXX XX L. O., o zaplatenie 898,98 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 21Csp/58/2018-36 zo dňa 19. septembra 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 106,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1,06 eur od 01.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 51,50 eur od 31.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 29,90 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení noviel o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 631, § 517 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. k), 5, § 545a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 177 ods. 2, § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že na základe Zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou č. XX - XXXXXXXXXPDXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca dodával žalovanej pitnú vodu z verejného vodovodu, odvádzal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie a odvádzal vody z povrchového odtoku. Žalovanému vznikla povinnosť platiť za odber vody z verejného vodovodu vodné a za odvádzanie vôd verejnou kanalizáciou stočné. Cenu za vodné a stočné určuje Úrad pre reguláciou sieťových odvetví a môže sa zvýšiť pri zmene DPH alebo pri zmene vstupov spojených s výrobou a dodávkou vody, odvádzaním a čistením odpadových vôd, s čím žalovaná v zmluve vyslovila súhlas. Podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je daňový doklad - faktúra. Žalobca vyfakturoval jednotlivými faktúrami spolu sumu vo výške 106,46 Eur. Žalobca uzavrel so žalovanou L. o dielo č. XXXX/XXXX/AXV dňa XX.XX.XXXX s prílohami, ktorej predmetom bola realizácia vodovodnej prípojky, dodávka vodomernej šachty a montáž vodomernej zostavy. V zmysle čl. III zmluvy žalovanej bola poskytnutá zľava. Na základe predmetnej zmluvy o dielo boli realizované služby súvisiace s dopravou vyfakturované na 24,- Eur. Keďže žalovaná mala neuhradené faktúry, pristúpil dňa 04.10.2017 k prerušeniu dodávky vody na odbernom mieste, pričom tieto služby vyfakturoval podľa cenníka. Žalobca faktúrami na sumu 687,72 Eur a 135,70 Eur za obdobie od 04.10.2017, t.j. do prerušenia dodávky vody, keďže došlo k porušeniu zmluvy zo strany žalovanej a teda vzniklo žalobcovi právo vyfakturovať množstvo minimálneho odberu až odo dňa platnosti zmluvy o dielo do 10.11.2020.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná podmienky zmluvy nedodržala, neuhradila vyfakturované sumy a preto súd podanej žalobe v časti istiny 106,46 Eur vyhovel. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania tak, ako si ho žalobca uplatňoval podľa dátumu splatnosti jednotlivých faktúr, nakoľko je nepochybné, že sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 792,85 Eur s prísl., ktorou si uplatnil zmluvnú pokutu zamietol. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z čl. IV bodu 8 zmluvy o dielo. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Zároveň ďalší dôvod neprimeranosti videl v tom, že žalobca požaduje za nesplnenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, a zároveň z tejto zmluvnej pokuty ešte i úrok z omeškania. V žalobe žalobca uvádza, že poskytol žalovanému zľavu 395,20 Eur, pričom zmluvná pokuta predstavuje spolu sumu 792,52 Eur, teda je dvojnásobne vyššia. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu aj za obdobie do budúcna, pričom táto nezohľadňuje možnosť, že zo strany žalovanej by došlo k obnoveniu dodávky vody. Na základe uvedeného, zmluvné dojednanie, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje absolútnu neplatnosť, a preto neprichádza do úvahy aplikácia § 545a Občianskeho zákonníka na uplatnenie moderačného práva súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. 5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná bola úspešná v časti o zaplatenie 792,52 Eur a neúspešná o zaplatenie 106,46 Eur, teda mala pomerný úspech vo veci, avšak vzhľadom na skutočnosť, že jej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že nesúhlasí s paušálnym záverom o tom, že už samotné dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach, nakoľko takýto záver by de facto viedol k úplnému vylúčeniu možnosti dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách, čo je v rozpore s princípom zmluvnej voľnosti ako aj platnou právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv. Platná právna úprava naopak dovoľuje zmluvným stranám dojednať si v spotrebiteľských zmluvách zmluvné pokuty za porušenie jednotlivých povinností za predpokladu, že výška takýchto zmluvných pokút bude primeraná. V predmetnom prípade je zrejmé, že žalovaná už pri uzatváraní Zmluvy o dielo získala oproti žalobcovi nepochybne výhodu, spočívajúcu v práve na realizáciu služieb za symbolickú cenu po zľave vo výške 1 Eur. Uviedol, že dojednanie zvýhodnenej ceny ako aj dojednanie predmetnej zmluvnej pokuty pritom bolo výsledkom predzmluvného rokovania účastníkov a ich následného konsenzu, pričom žalovaná mala vedomosť o podmienkach poskytnutej zľavy, mala možnosť predmetnú zľavu za daných podmienok odmietnuť a montáž si objednať za bežnú cenu bez dojednania zmluvnej pokuty, čo však neurobila. Za týchto okolností možno dospieť k záveru o neprimeranosti predmetnej zmluvnej pokuty, nakoľko jej účelom nebolo získanie výhody voči žalovanému, ale len zabezpečenie paušalizovanej náhrady škody v prospech žalobcu ako dodávateľa za riziko, ktoré nesie v súvislosti s možným porušením povinnosti zo strany žalovanej. Uviedol, že výška zmluvnej pokuty bola v zmluve o dielo dohodnutá vo výške, ktorú by žalovaná ako odberateľ uhradila za odobraté vodné, ak by splnila dohodnuté podmienky a riadne a včas uhrádzala za vodné v dohodnutom množstve a dohodnutom rozhodnom období. Nepriznanie nároku na zmluvnú pokutu by spôsobilo neprimerane výhodnejšie postavenie žalovaného. Rovnako záver súdu o tom, že dôvodom neprimeranosti zmluvnej pokuty má byť aj skutočnosť, že žalobca si zároveň uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty nemôže mať žiadne vplyv na primeranosť či neprimeranosť dojednania o zmluvnej pokute, keďže ide len o zákonný dôsledok vzniku omeškania s plnením. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť späť na jeho opätovné rozhodnutie, prípadne zmeniť a rozhodnúť v súlade so žalobným petitom a žalobcovi priznať trovy prvostupňového i odvolacieho konania.
7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
13. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.
14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou a Zmluva o dielo sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami, kde právny žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Občiansky zákonník v § 53 ods. 1 upravuje, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
16. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten).
17. Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Cenníka a obchodných podmienok. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).
18. Vo vzťahu k zmluvnej pokute odvolací súd uvádza, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.
19. V dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. V zmluve uvedená formulácia „...dôjde k prerušeniu pripojenia odberného miesta zo strany zhotoviteľa...“ je podľa názoru odvolacieho súdu všeobecná a nejednoznačná. Zo znenia dohody o zmluvnej pokute v zmluve o dielo (čl. IV. bod 8) nevyplýva jednoznačná špecifikácia porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje. Zmluvná podmienka nijako nekonkretizuje dôvody prerušenia pripojenia, pričom zo samotného zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vyplýva, že dodávateľ môže prerušiť dodávku vody nielen z dôvodov na strane odberateľa - spotrebiteľa ale aj z dôvodov na strane dodávateľa resp. v dôsledku udalostí nezávislých na vôli resp. konaní či opomenutí dodávateľa a spotrebiteľa.
20. V danom prípade nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca odôvodňuje porušením povinnosti žalovanej uhrádzať riadne a včas cenu za dodané služby. Odvolací súd konštatuje, že dojednanie o zmluvnej pokute nijako nereflektuje na závažnosť porušenia zmluvných povinností spotrebiteľa, zmluvná podmienka oprávňuje dodávateľa požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty bez ohľadu na výšku dlhu spotrebiteľa. Nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku.
21. Ustanovenie o zmluvnej pokute naviac nebolo individuálne dojednané, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Dodávateľ má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
22. Odvolací súd poukazuje na to, že nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa odvoláva na to, že zmluvná pokuta bola dojednaná v dôsledku poskytnutej zľavy za zriadenie vodovodnej prípojky. Tieto inštitúty nemožno navzájom zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu za zriadenie prípojky.
23. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná, ako už správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Keďže žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nevznikol mu ani nárok na zaplatenie príslušenstva (úrokov z omeškania) z tejto zmluvnej pokuty.
24. Vo vzťahu k požadovaniu úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a uvedenú požiadavku považuje tiež za neprimeranú.
25. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.
26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).