Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38Cb-402-2015.pdf
PDF · 143.28 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/402/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: G. zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s.r.o., so sídlom Májkova 3, 820 05 Bratislava, IČO: 36 855 545, voči žalovanému : 1/ COVERA s.r.o., so sídlom ul. sv. Martina 285, 013 06 Terchová, IČO: 31 607 594, 2/ G. obaja zastúpení Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o neplatnosť právnych úkonov, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému v rade 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovanému v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca na základe žaloby zo dňa 12.06.2015 doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 28.08.2015 sa domáhal voči žalovaným, aby súd určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 05.02.2013 medzi žalovaným v rade 1/ ako predávajúcim a žalovaným v rade 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) parc. KNC č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba rekreačné zariadenie na parcele XXX, s.č. XXX v k.ú. S., je neplatná a záložná zmluva na nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/, ktorej vklad do katastra bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. Q je neplatná a záložné právo v prospech žalovaného v rade 2/ nevzniklo. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaný v rade 1/ uzatvoril zmluvy, ktorými žalovaný v rade 1/ mal údajne požičať peňažné prostriedky v celkovej výške 188.000,- Eur od žalovaného v rade 2/, ktorý je spriaznenou osobou spoločnosti žalovaného v rade 1/ a zároveň osobou blízkou konateľke spoločnosti COVERA s.r.o., a to U. C., predtým N., ktorá bola od r. 2008 družkou a od r. 2011 už je manželkou žalovaného v rade 2/. Uzatvorili zmluvu o pôžičke dňa 01.06.2010 na sumu 33.000,- Eur so splatnosťou do 31.12.2010, zmluvu o pôžičke zo dňa 15.09.2010 na sumu 55.000,- Eur so splatnosťou 31.12.2010, zmluvu o pôžičke zo dňa 01.01.2011 na sumu 50.000,- so splatnosťou 31.08.2011 a zmluvu o pôžičke zo dňa 01.01.2012 na sumu 50.000,- Eur so splatnosťou 31.08.2012. Žalobca má za to, že dané zmluvy nenadobudli účinnosť v zmysle § 59a ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, nakoľko ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom, spoločníkom alebo osobami blízkymi zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti, alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znalecký posudkom v zbierke listín. Žalobca má za to, že citovanými zmluvami mal žalovaný v rade 1/ získať od žalovaného v rade 2/ majetkový prospech, a to finančné prostriedky, a preto tieto zmluvy podliehali uloženiu, teda zverejneniu v zbierke listín za účelom kontroly nadobudnutia majetku spoločnosti. Nenadobudnutím účinnosti citovaných zmlúv znamená, že účinnosť nenadobudli ani práva a povinnosti z nich vyplývajúce pre obe zmluvné strany. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný v rade 1/ v zastúpení U. C. ako konateľkou a žalovaný v rade 2/ uzatvorili záložnú zmluvu na nehnuteľnosti zo dňa 24.01.2011, ktorej predmetom malo byť zabezpečenie splnenia záväzkov, ktoré vyplývali z uvedených zmlúv o pôžičke, a to zmluva o pôžičke zo dňa 01.06.2010 a zmluva o pôžičke zo dňa 15.09.2010, a to so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, a to rekreačné zariadenie s.č. XXX, postavené na parcele KNC č. XXX v k.ú. S., čím sa žalovaný v rade 2/ stal záložným, teda zvýhodneným veriteľom žalovaného v rade 1/ a vklad záložného práva na citované nehnuteľnosti v prospech žalovaného v rade 2/ do katastra bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. Q Žalovaný v rade 1/ v zastúpení U. C. ako konateľkou a žalovaný v rade 2/ následne pristúpili k uspokojeniu spornej pohľadávky, avšak nie výkonom záložného práva, ale uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 05.02.2013. Žalobca má za to, že citovanou zmluvou získal žalovaný v rade 2/ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spoločnosti žalovaného v rade 1/, a to spriaznenou osobou žalovaného v rade 1/, ktorý je spoločníkom spoločnosti žalovaného v rade 1/ prostredníctvom spoločnosti P., s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom a aj osobou blízkou konateľke, v súčasnosti manželom U. C.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300.882,30 Eur, pričom mala byť zaplatená vzájomným započítaním pohľadávky predávajúceho, t.j. žalovaného v rade 1/ s pohľadávkou kupujúceho, t.j. žalovaného v rade 2/, ktorá mala vzniknúť z týchto práv právne neúčinných zmlúv o pôžičke zo dňa 01.06.2010, 15.09.2010, 01.01.2011 a 01.01.2012. Žalobca má za to, že citovaná kúpna zmluva taktiež nenadobudla účinnosť, nakoľko daná zmluva tiež podlieha režimu uloženia, teda zverejnenia v zbierke listín za účelom kontroly nadobudnutia majetku spoločnosti. Naliehavý právny záujem žalobca odôvodnil tým, že predsa absolútnej neplatnosti právnych úkonov sa môže dovolávať aj ten, kto ako dotknutý má na určenie právny záujem, nie výlučne len účastník právneho úkonu. Žalobca svoj naliehavý právny záujem preukazuje tým, že prevodom majetku spoločnosti na nového vlastníka a zamedzenie výkonu podnikateľskej činnosti na základe neplatných právnych úkonov stratil právo na podiel na zisku spoločnosti a zároveň sa znížila hodnota jeho obchodného podielu a žalobca nemá okrem tejto určovacej žaloby inú možnosť ako by dosiahol ochranu svojich ústavných práv, nakoľko žalovaný v rade 1/ nevlastní v súčasnosti žiadny majetok, čo zapríčinilo nemožnosť spoločnosti vykonávať podnikateľskú činnosť. Zároveň žalobca poukázal, že právny úkon - kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 05.02.2013 medzi žalovaným v rade 1/ a medzi žalovaným v rade 2/ svojím obsahom a účelom obchádza zákon, a preto je absolútne neplatný tento úkon, nakoľko uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa, žalovaného v rade 2/, započítaním s hodnotou prevádzanej nehnuteľnosti mimo výkon záložného práva a bez oznámenia výkonu záložného práva Okresnému úradu Žilina svojimi účinkami obchádza účel zákona. Prvá časť kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2013 bola započítaná voči prevzatému dlhu a druhá časť kúpnej ceny tvorí výšku žalobou dotknutého nároku žalovaného v rade 2/ ako kupujúceho. Spochybňuje samotný započítaný nárok žalovaného v rade 2/, nakoľko dôvodom ich vzniku sú právne neúčinné zmluvy o pôžičke. Cieľom kúpnej zmluvy je prepadnutie zálohu a tým obchádzaniu zákona. Žalobca spochybňuje aj samotnú reálnosť poskytnutia citovaných finančných prostriedkov v prospech dlžníka, ktoré preukazuje neodôvodnenosťou ich poskytnutia, resp. nepoužitím pre účely dlžníka a uskutočnené zrejme s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti s cieľom zmocniť sa bonitného majetku ku škode spoločnosti spoločníkom, tzv. fiktívne úkony, resp. s úmyslom neodôvodnene zvýhodniť seba voči ostatným veriteľom, keďže žalovaný v rade 2/ sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopný. Nakoľko zmluvy o pôžičke nenadobudli účinnosť, je postihnutá neplatnosťou aj záložná zmluva na nehnuteľnosti zo dňa 24.01.2011. Úmyslom záložnej zmluvy bol prepadný záloh v prospech záložného veriteľa, čo je v rozpore s účelom záložného práva a záložná zmluva je preto neplatná. Žalobca má za to, že záložná zmluva a kúpna zmluva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre rozpor s dobrými mravmi, pričom záložná zmluva je neplatná z dôvodu, že je neurčitá, nezrozumiteľná. Nakoľko v zmysle čl. 4 záložnej zmluvy zo dňa 24.01.2011 sú dojednané podmienky nezrozumiteľné ohľadom začatia výkonu záložného práva, nakoľko žalovaný v rade 2/ ako záložný veriteľ bol oprávnený na výkon záložného práva, ak zabezpečená pohľadávka alebo jej časť nebude splnená riadne a včas do 31.08.2009, pričom dotknutá pohľadávka mala byť podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.2010 a zmluvy o pôžičke zo dňa 15.09.2010 splatná až dňa 31.12.2010. Predchádzanie dátumu zo záložnej zmluvy samotnému podpísaniu zmlúv o pôžičke preukazuje, že prevod majetku na žalovaného v rade 2/ bol úmyselne, cielene pripravený pred reálnym uskutočnením jednotlivých úkonov. Žalobca má za to, že k uzatvoreniu právnych úkonov došlo z iných právnych dôvodov ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa spoločnosťou, najmä bolo hlavným motívom účastníkov právnych úkonov poškodenie spoločnosti, privodenie ujmy na majetku spoločnosti, platobnú neschopnosť a osobný prospech žalovaného v rade 2/ a jeho manželky a má za to, že ide o fiktívne zmluvy, ktoré majú za cieľ tunelovanie spoločnosti žalovaného v rade 1/. Právne úkony boli urobené medzi spriaznenými a blízkymi osobami, keďže spoločníčka a konateľka spoločnosti žalovaného v rade 1/ U. C. je manželkou žalovaného v rade 2/, ktorý je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti P., s.r.o., to je spoločníkom spoločnosti žalovaného v rade 1/. A tak dvaja spoločníci žalovaného v rade 1/ previedli nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ na žalovaného v rade 2/, a to navyše mimo výkon záložného práva, a to započítaním neexistujúcich sporných pohľadávok vyplývajúcich z neúčinných zmlúv o pôžičke s kúpnou cenou za cenu podstatne nižšiu, než za akú bolo možné nehnuteľnosť predať v danom čase a mieste a tak objektívne zmenšiť majetok spoločnosti žalovaného v rade 1/. Vzhľadom na uvedené ide o konanie, ktoré odporuje dobrým mravom.
2. Žalovaný v rade 2/ podaním zo dňa 07.09.2016 sa vyjadril k žalobe (čl. 99), pričom uviedol, že v celom rozsahu neuznáva nárok žalobcu, pričom poukázal, že žaloba je postavená na nesprávnej právnej konštrukcii spojenej s nesprávnym výkladom právneho predpisu, a to konkrétne § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že zmluvou o pôžičke nedochádza k trvalému nadobudnutiu žiadneho majetku, nakoľko dlžník nezískava trvalý majetkový prospech, ale len dočasný prospech a práve naopak, počas trvania pôžičky vzniká na jeho strane záväzok dlh vrátiť. Teda žalobca nesprávne aplikoval právnu normu na zmluvný vzťah, ktorý nie je možné posudzovať citovaným právnym predpisom. Vzhľadom k tomu, že na nesprávnej aplikácii právnej normy je založená celá právna konštrukcia žaloby, tak žalovaný tvrdí, že všetky ostatné tvrdenia a právne hodnotenia majú tak výraznú vadu a žalobe nie je možné ani len čiastočne vyhovieť. Zároveň poukázal, že žalobca nemá naliehavý právny záujem, ani ho nepreukázal a tvrdenie žalobcu, že svoj naliehavý právny záujem preukazuje tým, že prevodom majetku spoločnosti na nového vlastníka zamedzenie výkonu podnikateľskej činnosti na základe neplatných právnych úkonov stratil právo na podiel na zisku spoločnosti a zároveň sa znížila hodnota jeho obchodného podielu, je nepostačujúca. Tvrdenie žalobcu o strate práva na podiel zo zisku spoločnosti je iracionálna a nemá oporu ani v právnej úprave, ani spoločenskej zmluve spoločnosti žalovaného v rade 1/, ale ani v jednotlivých právnych úkonoch žalovaných v rade 1/ a 2/. Žalovaný v rade 2/ taktiež tvrdenie žalobcu o údajnom obchádzaní zákona zo strany žalovaných vo vzťahu k ustanoveniam o výkone záložného práva považuje za bezpredmetné, nakoľko legitímnym nadobúdacím titulom pri nadobudnutí vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na Okresnom úrade v Žiline, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k.ú. S., bola kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX-XXX/XX a nie výkon záložného práva tak, ako sa to žalobca snaží tvrdiť. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný v rade 2/ poukázal na to, že záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam bola zabezpečená iba jeho pohľadávka vo výške 188.000,- Eur vyplývajúca zo 4 zmlúv o pôžičkách, čo bola len časť dohodnutej kúpnej ceny. Žalovaný v rade 2/ však zostávajúcu časť trhovej ceny uhradil tak, že prevzal neuhradenú časť úveru žalobcu vo výške 120.000,- Eur voči VÚB, a.s. Takýto postup by nebolo možné dosiahnuť pri výkone záložného práva akýmkoľvek zo zákonom upravených a povolených spôsobov výkonu záložného práva, a preto žalovanými zvolený postup prostredníctvom uzavretia riadnej kúpnej zmluvy bol jediným do úvahy prichádzajúcim spôsobom vysporiadania vzájomných práv a povinností s poukazom na princíp zmluvnej slobody a súčasne s prihliadnutím na zachovanie záujmov všetkých zúčastnených. Žalovaný v rade 2/ taktiež poukázal, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie predmetnej žaloby. Žalobca si zamieňa tvrdené skutočnosti a právne hodnotenia s faktom, že spoločníci spoločnosti stratili schopnosť komunikovať a spoločnosť sa dostala do platobnej neschopnosti, v závislosti na čom bola prinútená riešiť svoje nelichotivé hospodárske výsledky tak, že speňažila svoj majetok a uhradila časť dlhov, čo bolo zrejme najvhodnejšie riešenie, ktoré mohla spoločnosť realizovať. Taktiež ani neobstojí tvrdenie žalobcu, že nemá inú možnosť na ochranu svojich ústavných práv, než je podanie predmetného žalobného návrhu. Žalovaný v rade 2/ má za to, že žalovaný nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie predmetnej žaloby, nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných právnych úkonov žalovaných v rade 1/ a 2/ a jeho žalobný návrh je neodôvodnený, skutkové tvrdenia nepreukazuje žiadnymi relevantnými dôkazmi, právne hodnotenia sú založené na nesprávnej aplikácii príslušných právnych noriem, na základe čoho žiada, aby žaloba bola zamietnutá.
3. Po vykonaní všetkých procesných úkonov v zmysle CSP súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetky strany konania a ich zástupcov riadne a včas a na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
4. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ namieta aktívnu legitimáciu žalobcu a naliehavý právny záujem.
5. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
6. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina vyplýva, že spoločníkom žalovaného v rade 1/ je aj žalobca, ktorý sa domáha určenia neplatnosti zmlúv medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/. Zároveň z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločníkom žalovaného v rade 1/ okrem žalobcu je aj U. N. a zároveň aj spoločnosť P., s.r.o., ktorej spoločníkom je O. C. a žalovaný v rade 2/. Konateľom spoločnosti P., s.r.o. je žalovaný v rade 2/ od 04.01.2006.
7. S poukazom na zistené skutočnosti z výpisu z obchodného registra a s poukazom na nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní a zároveň na postavenie žalobcu v spoločnosti žalovaného v rade 1/, súd posúdil s poukazom na odôvodnenie žalobcu naliehavého právneho záujmu za preukázané, teda súd je názoru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných zmlúv, a to kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy, predmetom ktorej sa predával majetok spoločnosti, ktorej je a bol žalobca spoločníkom. Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť, a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 05.04.2002, sp.zn. 2Obo/222/2001). Súd teda skonštatoval, že naliehavý právny záujem je daný a zároveň pokiaľ žalovaní namietali aktívnu legitimáciu žalobcu, súd zdôrazňuje, že spoločnícii sú jednoznačne aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmlúv, ktoré uzatvorila spoločnosť. Teda v danom prípade žalobca ako spoločník spoločnosti, ktorej nehnuteľnosť bola predaná, je v spore aktívne legitimovaný k podaniu žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy s poukazom na § 114 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka - obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. A keďže žalobca je spoločníkom spoločnosti žalovaného v rade 1/, tak má zároveň aj v danom rozsahu svojho podielu aj podiel na právach všetkým aktívam a na povinnostiach všetkým pasívam spoločnosti. Teda v danom rozsahu má aj práva vyplývajúce z hmotného práva k spornej nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu a aktívnu legitimáciu k podaniu takejto žaloby. Žalobca teda osvedčil aj naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby v zmysle § 137 CSP, keďže jeho naliehavý právny záujem spočíva v tom, že pri určení neplatnosti dôjde k spätnému zápisu nehnuteľnosti na liste vlastníctva žalovaného v rade 1/, ktorého spoločníkom je aj žalobca. Aktíva žalobcu nespočívajú len v kúpnej cene, ale aj v úžitku, ktorý nehnuteľnosť prinášala v dôsledku podnikateľských aktivít, a ktoré môžu prinášať. Čo sa však týka naliehavého právneho záujmu na určení, že záložné právo nevzniklo, súd posúdil s poukazom na to, že žalobca sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy, že takýto nárok na určenie je nadbytočný a predsa posúdením platnosti/neplatnosti záložnej zmluvy sa vyrieši aj to, či vzniklo alebo nevzniklo záložné právo. Súd teda posúdil, že v tej časti žaloby nie je daný naliehavý právny záujem a teda v tej časti žalobu zamietol z daného dôvodu.
8. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný v rade 1/ so žalovaným v rade 2/ uzatvoril zmluvu o pôžičke zo dňa 01.06.2010 na sumu 33.000,- Eur so splatnosťou 31.12.2010, zmluvu o pôžičke zo dňa 15.09.2010 na sumu 55.000,- Eur so splatnosťou 31.12.2010, zmluvu o pôžičke zo dňa 01.01.2011 na sumu 50.000,- Eur so splatnosťou 31.08.2011 a zmluvu o pôžičke zo dňa 01.01.2012 na sumu 50.000,- Eur so splatnosťou 31.08.2012.
9. Zároveň medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný v rade 1/ uzatvoril so žalovaným v rade 2/ Záložnú zmluvu na nehnuteľnosti zo dňa 24.01.2011, ktorej záložným veriteľom bol žalovaný v rade 2/, predmetom ktorej bolo zabezpečenie splnenia záväzkov, ktoré vyplývali zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.2010 a na základe ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 33.000,- Eur a dňa 15.09.2010 došlo k pôžičke vo výške 55.000,- Eur, ktorú poskytol záložný veriteľ žalovanému v rade 1/ s tým, že z uvedených dlžných súm dlžník neuhradil záložnému veriteľovi sumu 88.000,- Eur, hoci tak mal urobiť najneskôr do 31.12.2010. Na základe danej zmluvy bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v rade 1/, a to rekreačné zariadenie s.č. XXX na parcele KNC č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Vklad záložného práva bol v prospech žalovaného v rade 2/ povolený dňa 02.02.2011 pod č. Q
10. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný v rade 1/ ako predávajúci uzatvoril so žalovaným v rade 2/ ako kupujúcim Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností dňa 05.02.2013, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností špecifikovaných v čl. 2 danej zmluvy, a to pozemok parcela KNC č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba s.č. XXX, postavená na parcele KNC č. XXX. V čl. 3 danej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 300.882,30 Eur, pričom kúpna cena bola stanovená na základe znaleckého posudku č. ZP-X-XXXX znalca G.. U. P. a podľa predloženej ponuky a vyhodnotenia zo dňa 01.03.2012. Podľa bodu 3 čl. III danej zmluvy zmluvné strany sa dohodli na zaplatení celkovej kúpnej ceny tak, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 120.000,- Eur bude započítaná voči prevzatému dlhu a druhá časť kúpnej ceny vo výške 180.882,30 Eur bude započítaná voči pohľadávke kupujúceho k predávajúcemu, vyplývajúca zo zmlúv o pôžičkách, a to zo dňa 01.06.2010 na sumu 33.000,- Eur, zo dňa 15.09.2010 na sumu 55.000,- Eur, zo dňa 01.01.2011 na sumu 50.000,- Eur, započítanej v čiastke 42.882,30 Eur a zo dňa 01.01.2012 na sumu 50.000,- Eur. V čl. 2 danej zmluvy kupujúci prehlásil, že si je vedomý toho, že na prevádzaných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech VÚB, a.s., pričom predávajúci sa s kupujúcim dohodli, že kupujúci prevezme dlh predávajúceho podľa § 534 zákona č. 40/1964 Zb. tak, že kupujúci vyhlasuje, že splní jeho záväzok voči záložnému veriteľovi VÚB, a.s. vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXX/ XXXX vo výške 141.738,03 Eur a zostávajúca časť záväzku, ktorú má povinnosť predávajúci uhradiť, a ktorú kupujúci prevzal, je určená na základe výpisu z účtu od VÚB, a.s. o výške zostatku záväzku a táto časť bude započítaná voči kúpnej cene za prevádzané nehnuteľnosti. Zostatok istiny úveru bez úrokov k 31.12.2012 je 104.309,90 Eur. Zostatok záväzku vrátane úrokov bude započítaný vo výške 124.000,- Eur, pričom výška skutočne zostávajúceho záväzku je vyššia, ale pracovníci banky nie sú schopní vyčísliť jeho presnú sumu, ktorá vychádza z progresívneho úrokovania a úroku bez fixácie. Predávajúci aj kupujúci sú si vedomí, že výška záväzku voči VÚB je vyššia, než započítaná suma.
11. Podľa § 59a ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka (1) Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Z dôvodovej správy k ust. § 59a Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanovenie § 59a je transpozíciou smernice Rady č. 77/91/EHS, ktorá upravuje obmedzenia nadobúdania majetku kapitálovými spoločnosťami vo svojom čl. 11. Zmyslom tejto úpravy je ochrana kapitálových spoločností pred fiktívnymi nepeňažnými vkladmi, kedy by spoločnosť získala od vymedzeného okruhu osôb majetok nízkej hodnoty za odplatu prevyšujúcu skutočnú hodnotu nadobúdaného majetku. Predmetom znaleckého ohodnotenia má teda byť prevádzaný majetok, ktorý spoločnosť nadobúda od okruhu zákonom vymedzených osôb.
14. Hlavným účelom ust. § 59a Obchodného zákonníka je zabrániť obchádzaniu pravidla o splácaní nepeňažných vkladov a tak má byť aj vykladané. (plnenia sa označujú aj ako tzv. skryté nepeňažné vklady)
- V danom prípade nejde o nepeňažné vklady. Pravidlo v zmysle § 59a Obchodného zákonníka sa vzťahuje len na odplatný prevod majetku len medzi určitými subjektmi a za určitých podmienok. Na jednej strane je s.r.o. a na druhej strane je osoba, ktorá za odplatu prevádza majetok na spoločnosť, môže byť zakladateľ, spoločník alebo osoby, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami. - V danom prípade na 2.strane Kúpnej zmluvy je žalovaný 2/, ktorý nie je takou osobou, ale iba spoločníkom spol. MODRY, s.r.o., ktorá je jedným zo spoločníkov žalovaného 1/. Nutné je však zdôrazniť, že žalovaný 2/ neprevádzal majetok za odplatu, ale žalovaný 1/ prevádzal majetok na žalovaného 2/. Podmienka je, že musí ísť o to, že spoločnosť - žalovaný 1/ nadobúda majetok, čo v danom prípade nie je splnené. Vzhľadom na účel pravidla v zmysle § 59a Obchodného zákonníka, zmluvy, na základe ktorých s.r.o./a.s. nadobúda peňažné plnenie od spoločníka, nemajú sa považovať sa zmluvy o nadobudnutí majetku podľa § 59a Obchodného zákonníka. Nemá totiž zmysel znalecky ohodnotiť predmet plnenia, ak týmto plnením sú peniaze (napr. v prípade pôžičky, predaja,...) Preto nie je ani pri peňažných vkladoch potrebné znalecké ocenenie ich hodnoty. Je nutné pojem „majetok" v § 59a Obchodného zákonníka vykladať vzhľadom na účel pravidla ako majetok odlišný od peňazí, peňažného plnenia. Podstatné je, že samotný text ustanovenia § 59a OBCHZ hovorí o zmluvách, na základe ktorých spoločnosť, t.j. žalovaný 1/, nadobúda majetok za protihodnotu. (viď Veľký komentár Obchodný zákonník, O.Ovečková a kolektív) Len za splnenia uvedených podmienok - zmluvy medzi tam uvedenými osobami a spadajúcimi do vecného rozsahu pôsobnosti pravidla podľa § 59a, musí sa nadobúdaný majetok oceniť znaleckým posudkom a spolu so zmluvou uložiť do zbierky listín, inak nenadobudne účinnosť.
15. Zo zákonnej definície ust. § 59a Obchodného zákonníka vyplýva, že okrem uloženia konkrétnej zmluvy do zbierky listín, je potrebné do zbierky listín uložiť aj znalecký posudok. Predmetom znaleckého posudku má byť odborné zistenie skutočnej ceny nadobúdaného majetku tak, aby nedošlo k nadobudnutiu majetku nízkej hodnoty za zjavne neprimeranú odplatu. Pokiaľ je však predmetom zmluvného vzťahu získanie peňazí, tak vyhotovenie znaleckého posudku neprichádza do úvahy. Výsledkom znaleckého skúmania by bol záver, že poskytnutie sumy pôžičky vo výške 188.000,- Eur má hodnotu 188.000,- Eur, a preto nevyhnutnosť zisťovania hodnoty predmetnej sumy nemá logiku predpokladanú právnym predpisom.
16. Zmluvou o pôžičke nedochádza k trvalému nadobudnutiu žiadneho majetku, nakoľko dlžník nezískava trvalý majetkový prospech, ale len dočasný prospech a práve naopak, počas trvania pôžičky vzniká na jeho strane záväzok dlh vrátiť.
17. Súd poukazuje, že v zmysle § 59a Obchodného zákonníka sa vyžaduje vypracovanie znaleckého posudku a jeho následné uloženie spolu so samotnou zmluvou do zbierky listín v prípadoch, keď spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania. Súd však zdôrazňuje, že žalovaný v rade 1/ v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy nenadobudol žiadny majetok, nakoľko vystupoval na strane predávajúceho, teda majetok naopak prevádzal na kupujúceho. V takomto prípade sa uloženie do zbierky listín a ani vypracovanie znaleckého posudku žiadnym právnym predpisom nevyžaduje. Za získanie majetku v zmysle definície podľa § 59a Obchodného zákonníka majetok nie je možné považovať to, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške dlhu, ktorý spoločnosť žalovaného v rade 1/ má voči kupujúcemu a ani to, že žalovaný v rade 2/ ako kupujúci prevzal záväzky predávajúceho voči VÚB, a.s. V tomto prípade by rovnako nebolo riadne vypracovanie akéhokoľvek znaleckého posudku na hodnotu poskytnutého protiplnenia, nakoľko výška dlhu voči kupujúcemu ako veriteľovi a rovnako aj voči banke ako ďalšiemu veriteľovi predávajúceho, bola jasne stanovená. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyššie vyslovený názor, ako aj v rozhodnutí Krajského súdu Bratislava 4CoKr/33/2014 (čl. 104). Súd aj v tomto rozhodnutí obdobne dospel k záveru, že zákon neustanovuje, kto má zakladať do zbierky listín doklady potrebné v zmysle § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka a do akej lehoty sa tak musí uskutočniť. Zároveň súd zdôrazňuje, že nedoloženie znaleckého posudku do zbierky listín spôsobuje iba nenadobudnutie účinnosti zmluvy, avšak nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že kúpna zmluva bola platne uzavretá. /prípadné nenadobudnutie účinnosti nemá vplyv na platnosť zmluvy/
18. Čo sa týka záložnej zmluvy a pokiaľ žalobca tvrdil, že žiadna zo zmlúv o pôžičkách nenadobudla účinnosť a preto nemohol byť záväzok vyplývajúci z niektorej zo zmlúv o pôžičke zabezpečený zriadením záložnej zmluvy, súd opätovne uvádza, že uzavretie žiadnej zo zmlúv o pôžičke nepodliehalo aplikácii § 59a Obchodného zákonníka, a preto nesplnenie podmienok vyžadovaných citovaným zákonným ustanovením nemal za následok neúčinnosť niektorej zo zmluvy o pôžičke, a preto následne bez ďalšieho mohli zmluvné strany zmluvy o zriadení záložného práva a nehnuteľnosti takúto zmluvu uzavrieť a rovnako ako aj zmluvy o pôžičkách, ich nemuseli ukladať do zbierky listín a ani nechávať pri príležitosti uzavretia vypracovať akýkoľvek znalecký posudok a tento rovnako nechať uložiť v zbierke listín.
19. Súd zdôrazňuje, že nadobúdacím titulom pri nadobudnutí vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v rade 2/ bola kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. Q a nie výkon záložného práva. Záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam bola zabezpečená iba pohľadávka vo výške 188.000,- Eur vyplývajúca zo 4 zmlúv o pôžičkách, čo bola len časť dohodnutej kúpnej ceny. Žalovaný v rade 2/ zostávajúcu časť z trhovej kúpnej ceny uhradil tak, že prevzal neuhradenú časť úveru žalobcu vo výške 120.000,- Eur voči VÚB, a.s. Súd posúdil, že takýto postup by nebolo možné dosiahnuť pri výkone záložného práva akýmkoľvek zo zákonom upravených a povolených spôsobov výkonu záložného práva, a preto žalovanými zvolený postup prostredníctvom uzavretia riadnej kúpnej zmluvy bol jedným do úvahy prichádzajúcim spôsobom vysporiadania vzájomných práv a povinností s poukazom na princípy zmluvnej slobody a súčasne s prihliadnutím na zachovanie záujmov všetkých zúčastnených.
20. Medzi stranami bolo nesporné, že U. N., ktorá konala ako konateľka žalovaného v rade 1/, bola do 27.01.2014 konateľkou žalovaného v rade 1/ a zároveň bolo medzi stranami nesporné, že v súčasnosti, a to cca od r. 2011, je manželkou žalovaného v rade 2/.
21. Pokiaľ žalobca poukazoval na spriaznenosť osôb U. N. a žalovaného v rade 2/, s poukazom na ust. § 59a Obchodného zákonníka súd zdôrazňuje, že U. N. bola v čase uzatvárania zmlúv konateľkou spoločnosti žalovaného v rade 1/. Žalovaný v rade 2/ hoci je v súčasnosti manželom U. N., a to cca od r. 2011, je nepochybné, že žalovaný v rade 2/ nebol spoločníkom a ani nie je spoločníkom žalovaného v rade 1/. Žalovaný v rade 2/ vystupoval len ako spoločník z dvoch spoločníkov a zároveň ako konateľ spoločnosti P., s.r.o., ktorá je spoločníkom žalovaného v rade 1/. Teda nemožno tvrdiť, že žalovaný v rade 2/ je spoločníkom žalovaného v rade 1/, a v žiadnom prípade nie je možné zamieňať takto subjekty.
22. Pokiaľ žalobca namieta neurčitosť zmlúv, súd sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko aj záložná zmluva, aj kúpna zmluva riadne obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a tieto sú riadnym spôsobom uvedené a špecifikované. Súd nezistil žiadnu neurčitosť týchto zmlúv. Zmluvy sú určité, zrozumiteľné, obsahujú všetky zákonné náležitosti a boli uzavreté slobodne a vážne. Preto skonštatoval, že nemožno ich posúdiť ako neplatné s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť zmlúv pre rozpor s dobrými mravmi, či obchádzanie zákona, súd nezistil žiadne dôvody pre posúdenie neplatnosti zmlúv pre rozpor s dobrými mravmi, či obchádzanie zákona. Zmluvné strany riadne postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi pri uzatváraní zmlúv. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nie je zrejmé, na čo žalovaný 1/ potreboval pôžičky a že on si robil záznamy ohľadom výdavkov, či príjmov,..., toto žalobca nepreukázal, iba tvrdil. Žiadne jeho osobné záznamy nepredložil, avšak také jeho osobné záznamy sú irelevantné, nakoľko nemajú právnu silu, keďže malo ísť len o jeho súkromné osobné záznamy bez akéhokoľvek preukázania hodnovernosti takých záznamov, bez žiadneho podloženia, teda sú bez výpovednej hodnoty, pričom ani tie záznamy nepredložil. Predsa žalobca je spoločník a ako spoločník má k dispozícii viac právnych nástrojov na nahliadnutie do záznamov spoločnosti,... a teda žalobca mohol si zistiť účel pôžičiek a pod. Pre dané konanie nepostačuje iba jeho tvrdenie ohľadom pochybností o účele pôžičiek. Zmluvné strany potvrdili pôžičky, čo vyplýva aj z preložených listín, preto nebol dôvod pochybovať o nich a je vecou každého subjektu, na aký účel využije poskytnutú pôžičku. Hoci bola uzavretá aj Záložná zmluva na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôžičke, nedošlo k výkonu záložného práva. Bola riadne uzavretá Kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný 2/ nadobudol majetok, pričom kúpna cena bola sčasti započítaná, čím došlo k vráteniu pôžičky a sčasti bola uhradená prevzatím dlhu z úverovej zmluvy. Teda súd posúdil zmluvy za platné.
23. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Súd skonštatoval, že ust. § 59a Obchodného zákonníka s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno aplikovať na daný prípad, keďže spoločnosť nenadobudla majetok spôsobom, ako dané ustanovenie stanovuje, a preto súd má za to, že nie je potrebné zakladať do zbierky listín zmluvu spolu so znaleckým posudkom. Súd však zdôrazňuje, že uloženie do zbierky listín zmluvy so znaleckým posudkom sa vyžaduje pre účinnosť zmluvy, avšak žalobca sa v tomto konaní domáha neplatnosti kúpnej zmluvy a neplatnosti záložnej zmluvy, pričom je nutné poukázať na rozdiel medzi neplatnosťou a neúčinnosťou zmluvy. Teda pokiaľ je zmluva neúčinná, neznamená to automaticky, že nie je platná. Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka poukazuje na účinky zmluvy. Súd posúdil, že zmluvy o pôžičke, kúpna zmluva a záložná zmluva boli platne uzatvorené a pokiaľ by aj boli neúčinné, nespôsobuje to ich neplatnosť. Žalobca sa však domáhal neplatnosti zmlúv, nie neúčinnosti. Súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že predmetnou záložnou zmluvou spoločnosť nenadobudla majetok. Bola iba zabezpečená pohľadávka. Spoločnosť nič nenadobudla pri takejto záložnej zmluve, preto nebolo potrebné ju ukladať do zbierky listín z tohto dôvodu. Čo sa týka Kúpnej zmluvy, tá bola uzavretá platne a pokiaľ by aj podliehala režimu ust. § 59a Obchodného zákonníka a znalecký posudok nebol uložený do zbierky listín, nespôsobuje to jej neplatnosť, ale len to, že zmluva nenadobudla účinky, čo však neznamená, že znalecký posudok môže byť doložený aj následne, keďže zákon nestanovuje lehotu na jeho uloženie. (rozh. KS v Bratislave sp.zn. 4CoKr 33/2014) Neuloženie zmluvy do zbierky listín, či absencia znaleckého ocenenia vedie len k odkladu účinnosti zmluvy. Od 01.07.2015 zákonodarca upravil v § 59a Obchodného zákonníka následky porušenia § 59a, ale nie je tam sankcia neplatnosti pre nedodržanie povinnosti uloženia listín. (- osobitná korporačná záväzková povinnosť, ktorej obsah sa spravuje zásadami bezdôvodného obohatenia)
26. Podľa § 122 Obchodného zákonníka (1) Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. (2) Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. (3) Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. (4) Spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku 3, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť.
27. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný v rade 2/ nadobudol nehnuteľnosti nie vykonaním záložného práva, ale platnou kúpnou zmluvou a pokiaľ kúpna cena bola započítaná v časti a žalobca tvrdí, že nebola vyplatená kúpna cena, tak nevyplatenie kúpnej ceny, či už celej alebo čiastočne, nespôsobuje to neplatnosť kúpnej zmluvy. V takom prípade existujú iné právne inštitúty na domáhanie sa svojich práv v prípade nevyplatenia kúpnej ceny, ale nie určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny. (napr. odstúpenie,...)
28. Čo sa týka záložných zmlúv, boli riadne uzatvorené a čo sa týka zmlúv o pôžičke, tieto zmluvy o pôžičke neboli predmetom konania. Žalobca sa nedomáhal ich neplatnosti a aj keď súd môže prejudiciálne posudzovať ich platnosť, avšak súd poukazuje, že žalovaní v rade 1/ a 2/ potvrdili uzatvorenie týchto zmlúv o pôžičke a boli predložené aj výpisy ohľadom preukázania pôžičiek. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predložené výpisy nekorešpondujú, nešpecifikoval nesúlad, nešpecifikoval tvrdenú nekorešpondenciu a jasne teda nešpecifikoval, v čom vidí nesúlad týchto výpisov. Pokiaľ vo výpisoch nie je uvedené konkrétne vklad či pôžička, neznamená to, že skutočne nejde o vklad či pôžičku a podobne.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ potvrdili túto pôžičku, ktorá vychádza aj z písomných zmlúv o pôžičke a prípadná absencia uvedenia vo výpisoch z účtu, že či ide o pôžičku a podobne, nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že nejde o pôžičku. Žalovaní v rade 1/ a 2/ riadne preukázali uzatvorenie zmlúv o pôžičke, ako aj poskytovanie finančných prostriedkov predmetnými výpismi. Súd zdôrazňuje, že záložná zmluva bola platne uzatvorená a žalovaný v rade 1/ nenadobudol majetok touto zmluvou, ako ani žalovaný v rade 2/. § 52 Obchodného zákonníka sa z toho dôvodu neaplikuje pre danú zmluvu.
29. Keďže záložné právo na základe uzatvorenej záložnej zmluvy vzniklo, keďže záložná zmluva bola platne a účinne uzatvorená, tak nebol dôvod vysloviť ani to, že záložné právo nevzniklo. Súd skonštatoval, že záložné právo vzniklo s poukazom na uvedené skutočnosti, a to z dôvodu, že záložná zmluva bola platne uzatvorená.
30. Čo sa týka kúpnej zmluvy, kúpna zmluva pokiaľ by bola aj neúčinná pre prípadné nesplnenie podmienok v zmysle § 59a Obchodného zákonníka, súd posúdil, že bola platne uzatvorená a prípadná neúčinnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Keďže žalobca výslovne žiadal a trval na tom, aby súd určil, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení záložného práva sú neplatné, súd nevyhovel takémuto návrhu z dôvodu, že súd posúdil, že zmluvy boli riadne a platne uzatvorené. Pokiaľ žalobca namietal obchádzanie zákona, súd opätovne zdôrazňuje, že nadobúdacím titulom pri nadobudnutí vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam bola kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. Q. a nie výkon záložného práva. Záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam bola zabezpečená iba pohľadávka vo výške 188.000,- Eur vyplývajúca zo 4 zmlúv o pôžičkách, čo bola len časť dohodnutej kúpnej ceny. Zostávajúcu časť kúpnej ceny uhradil žalovaný v rade 2/ prevzatím neuhradenej časti úveru žalobcu vo výške 120.000,- Eur. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ tak postupovali v súlade s platným právnym predpisom a pokiaľ žalobca tvrdí, že išlo o fiktívne úkony, či obchádzanie zákona, je to len jeho domnienka, ktorá nebola riadne preukázaná. Zároveň je irelevantné, na aký účel žalovaný 1/ pôžičku potreboval, či využil. Pokiaľ žalobca spochybňoval účel pôžičky, bolo jeho dôkaznou povinnosťou svoje tvrdenie preukázať, keďže on je v pozícii žalobcu, on vyvolal spor a on spochybňoval zmluvy, ktorých uzavretie žalovaný 1/ a žalovaný 2/ potvrdili a vyplýva to aj z predložených listín. Bolo v možnostiach žalobcu z pozície spoločníka nahliadnuť do účtovníctva, či iných listín spoločnosti žalovaného 1/ a tak zistiť účel, využitie, potrebu,... pôžičiek. Nepostačujú iba jeho osobné záznamy a ničím nepodložené pochybnosti o účele pôžičiek, ktoré ničím nepreukázal.
31. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a to s poukazom na vykonané dokazovanie, pričom súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CSP, a to v zmysle čl. 15 a čl. 11 ods. 4 CSP. Súd zároveň poukazujem na ustanovenie § 150 a 151 CSP, v zmysle ktorých súd vychádzal aj pri vykonanom dokazovaní.
32. Podľa § 150 CSP
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
33. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
34. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
36. Vzhľadom na to, že žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ boli úspešní v konaní v celom rozsahu, súd rozhodol o trovách tak, ako bolo uvedené a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).