Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: Mgr. X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX O. E. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa

- ústredie, Ul. 29.augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti č. 33369-2/2018-BA zo dňa 26. februára 2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 31310/2017-BAM-DvN zo dňa 11. decembra 2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa bola dňa 17.11.2017 zaradená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňa 24.11.2017 podala žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Dňa 11.12.2017 vydala pobočka Sociálnej poisťovne v Bratislave rozhodnutie č. 31310/2017-BAM-DvN, ktorým podľa ust. , , a v znení neskorších predpisov, priznala žalobkyni od 17.11.2017, pri splnení ustanovených zákonných podmienok, nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 14,7167 EUR, na obdobie šiestich mesiacov.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na obdobie posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. obdobie od 17.11.2014 do 16.11.2017, v ktorom žalobkyňa preukázala doby poistenia v nezamestnanosti od 08.09.2016 do 03.05.2017, t.j. 238 dní a dobu, ktorá sa považuje za dobu poistenia v nezamestnanosti u zamestnávateľa NESS Slovensko, a.s., od 17.11.2014 do 07.09.2016 - 661 dní, od 04.05.2017 do 16.11.2017 - 197 dní. Podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti splnila celkovou dobou poistenia v nezamestnanosti - 1 096 dní. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 17.11.2017. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 17.11.2015 do 16.11.2017. Vzhľadom ku skutočnosti, že v tomto období nemala žalobkyňa vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa jej určí z vymeriavacieho základu uvedeného v ust. (ďalej aj „“), platného ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ktorý bol pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti,

mesačne najmenej vo výške 441,50 EUR. Denný vymeriavací základ po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je vo výške 14,7167 EUR a výška dávky za deň je 50 % z tohto základu.

3. V odvolaní, ktoré proti tomuto rozhodnutiu podala, žalobkyňa uviedla, že dávka mala byť vyrátaná podľa ust. a , tretia veta a , z čoho vyplýva, že pre účely výpočtu dávky v nezamestnanosti sa mala výška denného základu určiť z jej mzdy pred nástupom na prvú rodičovskú dovolenku. Mala jej teda byť priznaná dávka v maximálnej a nie v minimálnej výške. Tiež poukázala na ust. , podľa ktorého počas poberania materskej je zamestnanec naďalej poistený pre prípad nezamestnanosti, ale nie je povinný platiť poistné v nezamestnanosti. Z ods. 1 písm. e/ ust. je zrejmé, že počas rodičovskej dovolenky je prerušené poistenie v nezamestnanosti a aj keď počas poberania materskej poistenie trvá, zákon ust. v spojení s ust. logicky toto obdobie vylúčil z rozhodujúceho obdobia pre určenie dávky v nezamestnanosti, keďže v tomto čase zamestnanec nepoberá mzdu ale materskú. Nakoľko počas rodičovskej dovolenky je poistenie v nezamestnanosti prerušené, v zmysle ust. sa ani na toto obdobie neprihliada pre účely určenia dávky v nezamestnanosti. Je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo takouto úpravou docieliť, aby sa pri výpočte dávky v nezamestnanosti, v prípade skončenia pracovného pomeru po viacerých materských a rodičovských dovolenkách, prihliadalo na mzdu zamestnanca pred nástupom na prvú materskú dovolenku. Tzn. poskytnúť zamestnancom čerpajúcim materskú a následne rodičovskú dovolenku ochranu napriek tomu, že dlhšiu dobu nemali aktívny príjem zo mzdy, plnili iné spoločensky uznávané poslanie (čl. 3 zák.č. 36/ 2005 Z.z. o rodine), spočívajúce v osobnej starostlivosti o dieťa/ deti.

4. Po doručení rozhodnutia sa viackrát telefonicky informovala o spôsobe stanovenia dávky v nezamestnanosti a tri rôzne pracovníčky sociálnej poisťovne jej ako dôvod uviedli, že rodičovskú dovolenku nevyčerpala do konca, teda s posledným dieťaťom nebola na rodičovskej dovolenke do dovŕšenia jeho troch rokov, prípadne že pred ukončením pracovného pomeru nečerpala dovolenku, bola jej len preplatená.

5. Poznamenala, že situácia u zamestnávateľa sa v čase, keď sa rozhodla do práce vrátiť po takmer 6 rokoch od prvého nástupu na materskú dovolenku podstatne zmenila, zamestnávateľ pre ňu nemal zodpovedajúcu prácu a tak pracovný pomer ukončili dohodou a ukončila sa tým aj jej rodičovská dovolenka. Výklad a aplikáciu zákona v rozhodnutí označila za nesprávne, nakoľko ukončenie rodičovskej dovolenky nemá zamestnanec možnosť vždy ovplyvniť, je v neprospech matiek po viacerých rodičovských a materských dovolenkách. Nemožno predpokladať, že práve v zložitej životnej situácii, keď matka maloletých detí po viacerých rodičovských a materských dovolenkách stratí zamestnanie, by ju zákonodarca znevýhodňoval pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti spôsobom prezentovaným v rozhodnutí, a vznik nároku by komplikoval povinnosťou vyčerpať celú rodičovskú, prípadne riadnu dovolenku, alebo povinnosťou odpracovať aspoň niekoľko dní, ako sa ju snažili telefonicky presvedčiť pracovníčky sociálnej poisťovne. Podľa výkladu zákona v rozhodnutí, by mala nárok na dávku v nezamestnanosti vypočítanú zo mzdy pred nástupom na prvú materskú dovolenku, ak by na tej poslednej rodičovskej dovolenke bola dokonca, alebo aspoň dva roky, čo je aj v rozpore najmä s ust. a (Antidiskriminačný zákon). Podľa tohto výkladu by matky museli zostať na rodičovskej dovolenke (ak predpokladajú, že v prípade, ak požiadajú o návrat do práce, bude pracovná zmluva ukončená) a nárok na dávku v nezamestnanosti, by si mohli uplatniť až po ukončení rodičovskej dovolenky. Na to, aby nestratili nárok na dávku v nezamestnanosti vypočítanú z ich mzdy pred nástupom na prvú materskú dovolenku, by museli čakať niekoľko mesiacov, prípadne aj viac ako 2 roky. Príspevok poberaný počas rodičovskej dovolenky je cca 215 eur a maximálny príspevok v nezamestnanosti je viac ako 900 eur.

II.

6. Žalovaná ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 33369-2/2018-BA zo dňa 26.02.2018 v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 31310/2017-BAM-DvN zo dňa 11.12.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ust. , , a rozhodla o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti na obdobie šiestich mesiacov vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 14,7167 eur, od 17.11.2017, pri splnení ustanovených zákonných podmienok.

7. Právne svoje rozhodnutie odôvodnila ust. , , , , , ,, , , a ods. 5 a skutkovo ho podložila Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 22.11.2017, číslo: PK2/ASPO_- _PS/ZAM/2017/19865, ktorým bola žalobkyňa dňom 17.11.2017 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a žiadosť o dávku v nezamestnanosti si v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava uplatnila dňa 24.11.2017. Nakoľko ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie splnila podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle ust. , v znení účinnom do 31.12.2017, preukázaním doby poistenia v nezamestnanosti, resp. doby, ktorá sa považuje za dobu poistenia v nezamestnanosti, v počte 1096 dní, jej bol od 17.11.2017, t.j. odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti na obdobie šiestich mesiacov. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v zmysle ust. obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom jej vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, teda obdobie od 17.11.2015 do 16.11.2017. Pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti vychádzala žalovaná z rozhodujúceho obdobia od 17.11.2015 do 16.11.2017, kedy žalobkyňa poberala od 08.09.2016 do 03.05.2017 materské. V ostatnej časti rozhodujúceho obdobia čerpala rodičovskú dovolenku, na základe čoho mala podľa ust. , prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti. V rozhodujúcom období nedosiahla žiaden vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a vzhľadom k tejto skutočnosti pobočka Sociálnej poisťovne postupovala správne, v súlade s ust. druhá veta a denný vymeriavací základ určila z vymeriavacieho základu uvedeného v ust. , platného ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.

8. V období od 01.01.2017 do 31.12.2017 je vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 441,50 eur. To znamená, že suma denného vymeriavacieho základu, na ktorý žalobkyni vznikol nárok v mesiaci november 2017 je po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor vo výške 14,7167 eur (441,50 eur : 30 kalendárnych dní v mesiaci november 2017 = 14,7167 eur) a výška dávky v nezamestnanosti za deň je 50 % z uvedeného denného vymeriavacieho základu. Podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výšky sú striktne stanovené zákonom. Zákon neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky pri spôsobe určenia denného vymeriavacieho základu na výpočet dávky v nezamestnanosti.

III.

9. Vo vyjadrení zo dňa 10.03.2020 žalovaná poukázala na prvostupňové rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave i rozhodnutie vydané v odvolacom konaní a zopakovala právnu i skutkovú argumentáciu z týchto rozhodnutí.

10. Žalobkyňa sa v reakcii na toto vyjadrenie vyjadrila podaním zo dňa 05.06.2020, v ktorom sa s názorom žalovanej nestotožnila a zotrvala na svojich žalobných dôvodoch.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

11. Krajský súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach ( ), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny

súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia žalovanej sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. zamietol.

12. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

13. Podľa ust. , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa ust. , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Z ustanovenia o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov.

16. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

17. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu č. 33369-2/2018-BA zo dňa 26.02.2018 v spojení s rozhodnutím č. 31310/2017-BAM-DvN zo dňa 11.11.2017 vo veci priznania nároku žalobkyne pri splnení zákonom ustanovených podmienok na dávku v nezamestnanosti od 17.11.2017, vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 14,7167 eur, na obdobie šiestich mesiacov, z hľadiska náležitého právneho posúdenia veci. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej, vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, z ktorého zistil, že žalobkyňa bola Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Pezinok zaradená dňa 17.11.2017 do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňa 24.11.2017 podala žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Zo žiadosti vyplýva, že od 01.01.2010 do 16.11.2017 bola zamestnankyňou spoločnosti NESS Slovensko, a.s., s ktorou ku dňu 16.11.2017 ukončila pracovný pomer dohodou.

18. Podľa , (ďalej aj „") v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

19. Podľa v znení , do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.

20. Podľa v znení neskorších predpisov, poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v a je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v zákona, t.j. obdobie, v ktorom má nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, materského alebo rodičovského príspevku podľa osobitného predpisu.

21. Podľa v znení , nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

22. Podľa , dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

23. Podľa , , výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa zákona. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

24. Podľa , zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého sa im poskytuje materské.

25. Podľa v znení neskorších predpisov, ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v , ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

26. Podľa v znení neskorších predpisov, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

27. Podľa , sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu a nemá nárok na materské, ak ide o muža.

28. Podľa , vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

29. Žalobkyňa v odvolaní i v žalobných dôvodoch namietala nesprávnu aplikáciu príslušných zákonných ustanovení žalovanou a ich výklad a prízvukovala, že v jej prípade mali byť aplikované ust. , a , z ktorých je zrejmé, že zákonodarca mal touto úpravou v úmysle poskytnúť zamestnancom čerpajúcim materskú a následne rodičovskú dovolenku ochranu tým, že napriek dlhšej dobe bez aktívneho príjmu zo mzdy, plnili poslanie spočívajúce v osobnej starostlivosti o deti. Výška dávky v nezamestnanosti sa jej mala určiť zo mzdy, ktorú dosahovala pred nástupom na prvú rodičovskú dovolenku a obdobie poberania materského malo byť v jej prípade z rozhodujúceho obdobia vylúčené.

30. Základnou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. . Teória a prax. Bratislava: C.H.Beck, 2015.s.131, 133). Právne normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje zmierniť ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade. Princíp spravodlivosti je potrebné vykladať aj v kontexte ďalšieho znaku napĺňajúceho podstatu materiálneho chápania právneho štátu - princípu právnej istoty ( SR).

31. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa ust. § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v ust. § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

32. V posudzovanom období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, od 17.11.2014 do 16.11.2017, získala žalobkyňa dobu poistenia v nezamestnanosti v počte 1 096 dní, čím podľa ust. § 104 ods. 1 zák.č. 461/003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2017) splnila podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti, ktorý jej vznikol odo dňa 17.11.2017 (t.j. dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie). Výška dávky je podľa ust. § 108 ods. 1

zákona 50 % denného vymeriavacieho základu, ktorého výška sa v zmysle ust. § 108 ods. 2 zákona určuje ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia, ktorým je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, t. j. u žalobkyne od 17.11.2015 do 16.11.2017. Žalobkyňa od 17.11.2015 do 07.09.2016 čerpala rodičovskú dovolenku, od 08.09.2016 do 03.05.2017 čerpala materskú dovolenku, poberala materské a teda v tomto období nedosahovala žiadne vymeriavacie základy na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, keď mala podľa ust. vylúčenú povinnosť platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu poberania materského. Od 04.05.2017 do 16.11.2017 opäť čerpala rodičovskú dovolenku a teda podľa ust. mala prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti a nedosahovala žiadne vymeriavacie základy na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. V rozhodujúcom období tak podľa ust. nedosiahla žiaden vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktorý by jej mohol byť zohľadnený pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti. Denný vymeriavací základ bol určený z vymeriavacieho základu podľa ust. , platného ku dňu zaradenia žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. zo sumy vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2015, dva roky predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom došlo k zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Všeobecný vymeriavací základ bol 10 596 eur, 50 % jednej dvanástiny tohto základu je suma 441,50 eur, a denný vymeriavací základ bol 14,7167 eur (november 2017). Podľa žalobkyňou tvrdeného postupu podľa tretej a nie druhej vety ust. by bolo možné postupovať len vtedy, ak by v rozhodujúcom období mala len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa však v rozhodujúcom období, t.j. v období dvoch rokov (16.11.2015 - 16.11.2017) predchádzajúcich dňu, v ktorom jej vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, nemala len prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale do tohto obdobia zasiahlo aj obdobie, počas ktorého bola poistená v nezamestnanosti počas poskytovania materského, ktoré v zmysle zákona o sociálnom poistení nie je obdobím prerušenia poistenia v nezamestnanosti, a preto aplikácia ust. tretia veta zákona o sociálnom poistení v jej prípade nebola možná.

33. Súd teda dospel k rovnakému záveru ako žalovaná, že žalobkyňa nesplnila podmienku zakotvenú priamo v ust. § 108 ods. 3 veta tretia zákona o sociálnom poistení, a to, že sa v rozhodujúcom období nachádza len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

34. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe neposkytli dostatočnú argumentáciu na zmenu právneho posúdenia veci, správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery žalovanej spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bolo v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie, a preto postupom podľa ust. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).