Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_75S-33-2021.pdf
PDF · 174.99 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcov: 1/ D.. F. U., nar. XX.XX.Y., bytom P.. T. XX, XXX XX E., 2/ F.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. T. XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení: Kováč | Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom M. Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ D.. P. U., U. V. XX, XXX XX K., 2/ LESNÁ SPOLOČNOSŤ Gregorova Vieska, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Gregorova Vieska 39, 985 56 Tomášovce, IČO: XX XXX Y., 3/ AGROTOM s.r.o., so sídlom Tomášovce 486, 985 56 Tomášovce, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP6-2021/005473-002 zo dňa 22. februára 2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU- BB-OOP6-2021/005473-002 zo dňa 22. februára 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Ďalším účastníkom konania 1/ až 3/ voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa 02.11.2020 Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor ako príslušný orgán štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy obdržal podnet D.. P. U. (v procesnom postavení ďalší účastník konania 1/) - „Nahlásenie čiernych stavieb a nezákonne užívaných pozemkov“, ohľadom stavby oplotenia, stavby elektrickej prípojky a stavieb okolo stavby ovčína. V podnete uvádzal, že D.. F. U. a manželka F.. F. U. (v procesnom postavení žalobcovia) ako vlastníci stavby dlhodobo užívajú oplotenú poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodárske účely bez súhlasu vlastníka a bez nájomnej zmluvy.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor, pozemkové oddelenie rozhodnutím č. OU- LC-PLO1-2020/012635-008 zo dňa 16.12.2020 ako príslušný správny orgán podľa § 23 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 220/2004 Z. z.“ alebo „Zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy“) uložil D.. F. U. a F.. F. U., ako vlastníkom stavby a užívateľom oploteného areálu, podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z. povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností v k. ú. U. V., na parcele C- KN č. XXX/X, v termíne do 31.03.2021.
3. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán preveroval užívateľský právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam jednak ohľadom pozemkov, jednak ohľadom stavieb, oboznámil sa s príslušnými listami vlastníctva - LV č. XXX, LV č. XXX, oboznámil sa s výsledkom štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 23.11.2020, s vyjadrením starostky obce, so zisteniami z ohliadky miesta. Uviedol vyjadrenia účastníkov konania (právneho zástupcu žalobcov, ďalších účastníkov konania 1/ a 2/) z ústneho prejednania priestupku dňa 10.12.2020 v zmysle § 21 Správneho poriadku a podľa § 74 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
4. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z vykonaného štátneho stavebného dohľadu z 23.11.2020 vyplynul záver, že pokiaľ nedôjde k dohode medzi stranami, bolo im odporučené vzťah medzi nimi riešiť súdnou cestou. Ďalej uviedol, že záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel nie je možné už riešiť ako priestupok, pretože od spáchania priestupku, teda postavenia stavieb, konkrétne stavby oplotenia, stavby elektrickej prípojky a stavieb okolo stavby ovčína uplynulo viac ako dva roky.
5. Rozhodol podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z., v zmysle ktorého každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „užívateľ“) je povinný usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Citoval ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z. z., podľa ktorého na účel uvedený v ods. 1 písm. d) je vlastník, prípadne užívateľ povinný požiadať orgán štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) o zmenu druhu pozemku podľa § 11 alebo § 19 alebo o vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri, ak takáto zmena nevyžaduje rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa tohto zákona. Správny orgán pri objasňovaní skutočností zistil, že v k. ú. Gregorova Vieska, na parcele C-KN XXX/X je postavená stavba - ovčín, súp. č. XX, vedenej na LV č. XXX, podľa ktorého jej vlastníkom sú žalobcovia. Vlastníctvo k pozemku je evidované na LV č. XXX. Parcely E-KN č. XXX a E-KN č. XXX/X, ktoré sa nachádzajú v riešenom oplotenom areáli sú tiež vedené na LV č. XXX ako spoločná nehnuteľnosť v prospech LESNEJ SPOLOČNOSTI Gregorova Vieska, pozemkové spoločenstvo. Na základe vyjadrenia starostky obce Gregorova Vieska a ohliadky miesta, z ktorého je vyhotovená fotodokumentácia sa v označenom areáli nachádzajú drobné stavby neevidované v katastri nehnuteľností a poľnohospodárska pôda v danom prípade evidovaná v katastri ako trvalý trávny porast (ďalej len „TTP“), čo nezodpovedá skutočnosti v teréne. Oplotenú parcelu v okolí ovčína - parc. C-KN č. XXX/X využíva vlastník budovy ovčína a jeho rodinní príslušníci - vnuk D.. F. F. a manžel vnučky P. O.. B., ako aj priľahlý pozemok je používaná najmä na spracovanie a uskladnenie drevnej hmoty, prípadne na príležitostné odstavenie pracovných strojov. Na základe zistených skutočností orgán verejnej správy prvého stupňa uložil užívateľom pozemku povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností, kde predmetná parcela je vedená ako trvalý trávny porast. Uviedol, že pokiaľ nebude uložené opatrenie v lehote vykonané, začne úrad konanie o uložení sankcie v súlade s § 25 ods. 1 písm. f) zákona č. 220/2004 Z. z.
6. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podali žalobcovia odvolanie. V odvolaní uviedli, že sú vlastníkmi stavby - ovčín súp. č. XX postavenej na parc. č. XXX/X v katastri obce Gregorova Vieska, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Stavba je vedená na LV č. XXX. Pozemok, na ktorom je stavba postavená je evidovaný na katastrálnej mape pod č. XXX/X. o výmere XXX m2 ako zastavaná plocha a nádvorie. Na pozemku nie je založený list vlastníctva. Stavba bola v čase výstavby oplotená tak, ako aj v súčasnosti jestvujúcim oplotením, k stavbe viedla elektrická a vodovodná prípojka. Žalobcovia namietali nesprávne zistený skutkový stav veci, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, teda k záveru, že došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy podľa § 17 zákona č. 220/2004 Z. z. Poľnohospodárska pôda - TPP, ktorá je ohraničená plotom, požíva naďalej ochranu, tak, ako je to uvedené v § 3 až § 6 zákona č. 220/2004 Z. z. a nikdy nedošlo k jej odňatiu. V odvolaní tiež uviedli, že žalobcovia nestavali a neužívajú žiadne iné stavby ako tú, ktorú nadobudli na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, t. j. ovčín. Rôzne iné stavby, ktoré uvádzal prvostupňový orgán v rozhodnutí sú pozostatkom bývalého užívateľa - vlastníka a jedná sa o polorozbortené drevené
búdy, ktoré ostali v blízkosti ovčína. V odvolaní namietali, že správny orgán nie je oprávnený vstupovať do vlastníckych vzťahov, nevie a ani nemôže zaujať kvalifikované stanovisko k podstate nájomných užívateľských vzťahov medzi vlastníkom pozemku a D.. U.. Preto v rozhodnutí vyslovený názor je nepreskúmateľný a arbitrárny. Povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku v k. ú. U. V. na parcele C-KN č. XXX/X s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností, vychádza podľa odvolateľov tak isto z nesprávne zisteného stavu, keďže podľa výpisu z KN má pozemok XXX/X. výmeru XX XXX m2. Výmera pozemku okolo ovčína, ktorý je oplotený ešte pôvodným užívateľom je však X XXXm2. Preto je výrok prvostupňového rozhodnutia nejasný a nepreskúmateľný. Uviedli, že žalobcovia na vlastné náklady dali vyhotoviť geometrický plán za účelom usporiadania užívacích vzťahov s vlastníkom pôdy. Doteraz však práve neochotou vlastníka k usporiadaniu týchto vzťahov nedošlo.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
7. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BB-OOP6-2021/005473-002 zo dňa 22.02.2021 odvolanie účastníkov konania D.. F. U. a F.. F. U. zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
8. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že odvolací orgán posúdil námietky odvolateľov a tieto zamietol ako neopodstatnené, pretože v konaní na základne miestnej ohliadky a fotodokumentácie je nespochybniteľne preukázané, že na časti parcely C-KN XXX/X, druh pozemku TTP sú zrealizované viaceré drobné stavby a okolie ovčína je využívané ako odstavná plocha pre poľnohospodárske mechanizmy a taktiež ako plocha na uskladnenie drevnej hmoty. Tieto skutočnosti potvrdzoval vo svojom stanovisku aj vlastník pozemku E-KN č. XXX LESNÁ SPOLOČNOSŤ Gregorova Vieska, p. s. V zmysle charakteristiky spôsobu využívania jednotlivých druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy uvedenej v Prílohe č. 8 k vyhláške č. 508/2004 Z. z., trvalý trávny porast je pozemok lúk a pasienkov trvalo porastený prirodzenými trávami lúk a pasienkov na danom stanovisku. Využitie časti parcely C-KN XXX/X v oplotenej časti ovčína tejto charakteristike jednoznačne nezodpovedá. Odvolaciu námietku, že D.. U. nestaval a ani neužíva iné stavby ako ovčín je neopodstatnená. Za irelevantnú vyhodnotil žalovaný aj námietku, že správny orgán sa zaoberá v rozhodnutí užívacím, resp. nájomným vzťahom. Podstatou vydaného rozhodnutia je uloženie povinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z. usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri, pričom spôsob odstránenia tohto nesúladu bude riešený v ďalšom konaní podľa § 11 alebo § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. V tomto konaní bude tiež na základe predložených dokladov a geometrického plánu upresnená výmera nezákonne zabratej poľnohospodárskej pôdy. Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní predloženej spisovej dokumentácie nezistil v rozhodovaní prvostupňového orgánu nedostatky, pre ktoré by musel jeho rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Boli dostatočne preukázané skutočnosti, na základe ktorých bola uložená užívateľom pozemku povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností v k. ú. U. V., na parcele C-KN XXX/X.
Žaloba, žalobné body
9. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia správnu žalobu, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a navrhovali zrušiť rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
10. Podľa žalobcov podmienkou pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti alebo uloženia nejakej povinnosti je spoľahlivé zistenie skutkového stavu. Správny orgán prostredníctvom dokazovania má zistiť skutkový stav tak, aby o jeho pravdivosti a úplnom zistení neboli dôvodné pochybnosti. Namietali, že skutkový stav nebol v ich veci zistený dostatočne. Odôvodnenie formulované žalovaným v napadnutom rozhodnutí o tom, že boli dostatočne preukázané skutočnosti, na základe ktorých bola uložená užívateľovi pozemku povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností v k. ú. U. V. na parcele C-KN XXX/X označili za nedostatočné, nezodpovedajúce obsahu ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný mal jasne uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, resp. jasne a konkrétne označiť dôkazy, na základe hodnotenia ktorých dospel k správnej úvahe, a nie len uviesť odkaz na tvrdenie oznamovateľa, resp. LESNÉHO SPOLOČENSTVA, ktoré ani nie je vlastníkom pozemkov v rozhodnutí citovaných alebo odkaz na ohliadku na mieste samom, ktorú rozhodujúci správny orgán ani neuskutočnil, alebo odkaz na fotodokumentáciu, ktorú však zrejme okrem správneho orgánu nikto nevidel. Namietali, že správny
orgán nevykonal ohliadku na mieste tak, ako je uvedené v rozhodnutí, ale bola vykonaná stavebným úradom v rámci štátneho stavebného dohľadu. Vo výsledku šetrenia sa nikde neobjavili tvrdenia uvedené v rozhodnutí.
11. Z týchto dôvodov žalobcovia namietali, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež tvrdili, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
12. Žalobcovia namietali, že boli za účastníkov konania označení nesprávne. Správny orgán vôbec nezisťoval, kto je užívateľom pozemku parcely E-KN č. XXX/X, ktorej súčasťou má byť aj parcela C- KN č. XXX/X, ktorá však nie je vysporiadaná, nie je k nej založený list vlastníctva. Užívateľom parcely E-KN č. XXX/X je v celosti na základe nájomnej zmluvy spoločnosť AGROTOM s.r.o. Tomášovce. Skutočnosť, že žalobcovia konajú o usporiadanie užívania, resp. vysporiadania pozemku v súvislosti s kúpou stavby „ovčín“ neznamená, že môžu byť aj užívateľom pôdy podľa dikcie § 3 zákona č. 220/2004 Z. z. Žalobcovia poukázali na znenie ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku a uviedli, že správny orgán pri určení, že žalobcovia sú účastníkom konania zrejme vychádzali z ustanovenia § 14 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z., v zmysle ktorého „každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „vlastník“) alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „užívateľ“) je povinný...“ z uvedeného vyplýva, že uložená povinnosť sa vzťahuje len na vlastníka a užívateľa, pričom žalobcovia nespadajú ani do jednej kategórie.
13. Žalobcovia namietali nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uvádzali, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. V prejednávanom prípade, ohľadom skutkových okolností, sa správny orgán oprel len o podanie D.. P. U. a tvrdenie predsedu LESNÉHO SPOLOČENSTVA Gregorova Vieska, p. s. Dôvody uvedené v rozhodnutí sú v protiklade so zistením stavebného úradu a Obce U. V.. Žiadne iné ďalšie dokazovanie správny orgán nevykonal, keď napríklad nezisťoval, kto je skutočným užívateľom pozemku, ku ktorému viaže svoje rozhodnutie, k akej časti pozemku sa má rozhodnutie uplatňovať, či skutočne došlo k zmene užívania poľnohospodárskej pôdy. Tvrdili, že opierať svoje rozhodnutie o tvrdenie predsedu LESNÉHO SPOLOČENSTVA a tzv. sťažovateľa je nedostačujúce, nakoľko títo sú vedení vlastnými záujmami.
14. Ohľadom právneho posúdenia veci namietali, že správny orgán nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, že práve žalobcovia sú tí, ktorí majú vo veci konať, t. j., že majú povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností. Nepostačuje, v záujme riadneho odôvodnenia, ak prvostupňový orgán, ako aj orgán odvolací, ktorý má záujem argumentovať správnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa uvedie, že „Správny orgán konštatoval, že záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel nie je možné riešiť ako priestupok v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko od spáchania priestupku, teda postavenia stavieb, konkrétne stavby oplotenia, stavby elektrickej prípojky a stavby okolo ovčína uplynulo viac ako 2 roky. ...v zmysle § 3 ods. 2 zákona; na účel uvedený v ods. 1 písm. d) je vlastník, prípadne užívateľ povinný požiadať orgán štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) (ďalej len „orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy“) o zmenu druhu pozemku podľa § 11 alebo § 19 alebo vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri, ak táto zmena nevyžaduje rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa tohto zákona.“ Žalobcovia tvrdili, že správny orgán má v záujme odôvodnenia spravodlivosti svojho rozhodnutia jednotlivé časti uvedeného ustanovenia zákona analyzovať vzhľadom na zistený skutkový základ, a túto analýzu, resp. vysvetlenie jednotlivých bodov tohto ustanovenia obsiahnuť do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Keďže uvedené žalovaný vo svojom rozhodnutí opomenul, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že v ňom absentuje náležité odôvodnenie samotného výroku. Žalobcovia uviedli, že žalovaný takéto odôvodnenie vyhotoviť ani nemohol, keď nebolo ujasnené a dôkazmi podložené, kto je užívateľom pôdy, a či skutočne došlo k zmene užívania pozemku.
15. Žalobcovia poukázali na závery iných súdnych rozhodnutí.
Napríklad z rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe č. k. 6A/48/92-23 vyplýva, že z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zjavné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za bezpredmetné, mylné alebo vyvrátiteľné a ktoré skutočnosti vzal za podklad svojho rozhodnutia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.04.2008 sp. zn. 2Sžo/81/2007 okrem iného vyplýva, že právne posúdenie veci musí mať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správy orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.07.2011 sp. zn. 10Sža/15/2011 Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Na základe vyhodnotenia dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku zo dňa 15.04.2008 sp. zn. 1Sža/3/2008. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2011 sp. zn. 5Sžo/81/2010 vyplýva, že nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia odníma účastníkom možnosť náležite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé konanie pred orgánmi štátnej správy. Podľa judikatúry Slovenských súdov rozhodnutie nie je možné odôvodniť len odkazom na listinné dôkazy a príslušné zákonné ustanovenia. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 03.07.2003, IV. ÚS 115/03: „Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranu proti takémuto uplatneniu.
16. S poukazom na túto judikatúru súdov vyšších autorít žalobcovia tvrdili, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobcovia namietali, že došlo k porušeniu princípu právnej istoty, ktorý spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu dôvodne očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Podľa žalobcov je napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu predvídateľnosti rozhodnutí orgánom verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a napokon princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého zhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Odmietal tvrdenia žalobcov, že žalovaný pochybil pri prejednaní ich odvolania a že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní je nezákonný. Uviedol, že zistenie skutkového stavu bolo postačujúce na riadne posúdenie veci a určite nedošlo ani k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na ustanovenie § 1 písm. a), písm. c) a písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z., ďalej na § 2 písm. b) tohto zákona ako aj na § 3 ods. 1 písm. d) tohto zákona, ktorý stanovuje povinnosť každého vlastníka poľnohospodárskej pôdy alebo nájomcu a správcu poľnohospodárskej pôdy usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Vychádzajúc z predmetných ustanovení prvostupňový správny orgán na základe podnetu D.. P. U. zo dňa 02.11.2020 - nahlásenie čiernych stavieb a nezákonne užívaných pozemkov začal z úradnej povinnosti objasňovať uvedené skutočnosti, pričom na základe zistení vydal prvostupňové rozhodnutie.
18. Žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným bodom. Uviedol, že tvrdenie, že došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy podľa § 17 zákona č. 220/2004 Z. z. sa nenachádza v rozhodnutí
prvostupňového správneho orgánu. K tvrdeniu žalobcov, že nestavali, nezriaďovali a neužívali žiadne iné stavby ako tú, ktorú nadobudli na základe kúpnej zmluvy, t. j. ovčín, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán nepripisuje vlastníctvo iných stavieb D.. U.. Stavby ako také rieši príslušný stavebný úrad. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy sa zaoberá pozemkami, ktoré sú v KN vedené ako poľnohospodárska pôda, ale v skutočnosti nepoľnohospodárskou činnosťou zmenili svoj charakter. Žalovaný nesúhlasil s námietkou, že prvostupňový správny orgán sa podrobne zaoberá nájomným, resp. užívateľským vzťahom medzi vlastníkom pozemku a D.. U. a konštatoval, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení len uvádza skutočnosti z vyjadrení účastníkov konania. K ďalšej námietke, že povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v KN v k. ú. U. V., na parcele C-KN č. XXX/X vychádza z nesprávne zisteného stavu, keďže podľa výpisu z katastra je výmera pozemku XXX/X- XX XXX m2, avšak pozemok okolo ovčína, ktorý je oplotený má výmeru X XXX m2, žalovaný uviedol, že podstatou vydaného rozhodnutia je uloženie povinnosti usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia, nezávisle od výmery pozemku. Tá by bola upresnená v ďalšom konaní o zmene druhu pozemku buď podľa ustanovenia § 11 alebo § 19 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. K tvrdeniu, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne a správny orgán mal jasne uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, resp. jasne a konkrétne označiť dôkazy, na základe hodnotenia ktorých dospel k správnej úvahe, nie uviesť len odkaz na tvrdenie oznamovateľa, resp. predsedu LESNÉHO SPOLOČENSTVA, žalovaný uviedol, že s námietkou nesúhlasí. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Prvostupňový správny orgán zvolal ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca, ako aj účastníci konania. Zápisnicu z pojednávania na znak súhlasu podpísali všetci účastníci. Súčasťou administratívneho spisu je aj fotodokumentácia dotknutého územia, výpisy z katastra nehnuteľností, orthofotomapa vytlačená z Mapového klienta ZBGIS. Žalovaný využil na preverenie skutkového stavu aj Pôdny portál VÚPOP Bratislava - aplikáciu chránené poľnohospodárske pôdy, ktoré poskytuje on- line informácie o chránených poľnohospodárskych pôdach. Žalovaný z dôvodov vtedy platných proti epidemiologických opatrení (zákaz prechádzania za hranice okresu) nezvolal vlastné pojednávanie a ani neuskutočnil terénnu ohliadku. Predložené dôkazy považoval za dostatočné.
19. Konštatovanie žalobcov, že boli nesprávne správnym orgánom určení za účastníkov konania, pretože nie sú vlastníkom, ani nájomcom je zavádzajúce, lebo už skutočnosť, že žalobca žiadal o legalizáciu stavby oplotenia dokazuje, že využíva pozemok v rámci tohto oplotenia a oplotením si chráni svoj majetok. Žalobcovia tiež nepopreli, že stavba slúži na podnikateľskú činnosť a z toho vyplývajúce ďalšie okolnosti, ako je prístup k stavbe, uskladnenie materiálu a pod.
20. Žalovaný považuje za podstatnú tú skutočnosť, že v zmysle charakteristiky spôsobu využívania jednotlivých druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy uvedenej v Prílohe č. 8 k vyhláške č. 508/2004 Z. z., trvalý trávny porast je pozemok lúk a pasienkov trvalo porastený prirodzenými trávami lúk a pasienkov na danom stanovisku, keď využite časti parcely C-KN XXX/X v oplotenej časti ovčína tejto charakteristike nezodpovedá. Táto skutočnosť bola jednoznačne preukázaná a zdôvodnená a postačuje na uloženie povinnosti usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Samotná zmena druhu pozemku môže byť uskutočnená dvomi spôsobmi, a to podľa § 11 alebo § 19 Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Až v týchto konaniach bude spresnená výmera zmeny druhu pozemku na základe príslušných podkladov k žiadosti, napríklad na základe geometrického plánu. Žalovaný zdôraznil, že zmenou druhu pozemku nie sú v žiadnom prípade dotknuté vlastnícke vzťahy k dotknutým pozemkom. Uvedeným konaním dochádza len k zosúladeniu a usporiadaniu poľnohospodárskeho druhu pozemku s jeho evidenciou v katastri.
21. Podľa žalovaného je právne nepodložené tvrdenie žalobcov, že napadnutým rozhodnutím žalovaného sú porušené ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantované princípy (zásady) materiálneho právneho štátu. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zmysle platnej právnej úpravy.
Vyjadrenia ďalších účastníkov konania
22. Ďalší účastník konania je 1/ D.. P. U. - člen výboru pozemkového spoločenstva - ďalšieho účastníka konania 2/, hodnotil správnu žalobu ako účelovú, aby sa vykázalo, že vlastník stavby niečo robí, avšak v skutočnosti nerobí nič a nikdy nemal a ani nemá záujem usporiadať vlastnícke vzťahy oploteného
pozemku okolo stavby ovčín. Od kúpy tejto stavby stále vystupoval a vystupuje tak, ako by bol aj vlastníkom oplotených pozemkov. Nikdy neuznával vlastníka pozemkov Lesnú spoločnosť, pozemkové spoločenstvo U. V.. Doteraz nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu. Všetko čo robí v oplotenom pozemku, robí bez súhlasu vlastníka pozemku. V žalobe sa snaží tvrdiť, že nie je užívateľom oploteného pozemku, t. j. toho pozemku, okolo ktorého obnovil oplotenie, uzamkol ho a urobil na pozemku elektrickú prípojku. Nie je zrejmé, ako by mohol vlastník stavby reálne užívať stavbu tak, aby reálne nevyužíval aj pozemok okolo stavby - ako by sa vôbec dostal do stavby. Tvrdil, že žalobcovia oplotený pozemok okolo stavby ovčín od jej kúpy stále užívajú. Spoločnosť AGROTOM s.r.o. Tomášovce oplotený pozemok nikdy reálne nevyužívala, tento subjekt užíval a užíva na poľnohospodárske účely len pozemky okolo oploteného areálu.
23. Ďalší účastník konania 2/: LESNÁ SPOLOČNOSŤ Gregorova Vieska, pozemkové spoločenstvo vo vyjadrení uviedol, že v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. je spoločenstvom s právnou subjektivitou založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania. Uviedol skutkový stav tak, že na pozemku C-KN XXX/X o výmere XXXmX sa nachádza stavba Ovčín, zapísaná na LV č. XXX, ktorej vlastníkmi sú D.. F. U. a F. U.. Na pozemku C-KN XXX/X o výmere XX XXXm2 sa nachádza oplotenie, ktoré ohraničuje výmeru X XXXm2 z uvedeného pozemku C-KN XXX/X. V oplotenom priestore sa nachádzajú stavby Ovčín, dreveného prístrešku, dreveného skladu, stavby oceľového prístrešku a stavba elektrickej a vodovodnej prípojky. V uvedenom oplotenom priestore sa nachádzajú tiež dopravné prostriedky, pracovné stroje, drevná hmota, pričom rodinní príslušníci žalobcov, bez povolenia pozemkového spoločenstva, tak vykonávajú podnikateľskú činnosť. Pozemky C-KN XXX/X a XXX/X sú súčasťou spoločných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra M. evidované na mape určeného operátu parcelné číslo č. XXX o výmere X XXXm2 trvalý trávny porast a parcelné číslo XXX o výmere XX XXXm2 trvalý trávny porast. K argumentácii v žalobe uviedol, že nedošlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy, ale k svojvoľnému neoprávnenému záberu poľnohospodárskej pôdy o výmere X XXX.m2 zo strany žalobcov na nepoľnohospodársky zámer, bez povolenia LESNEJ SPOLOČNOSTI Gregorova Vieska, pozemkové spoločenstvo. Na zabratom pozemku žalobca realizoval v roku XXXX stavby elektrickej prípojky a v roku XXXX oplotenia. V roku XXXX realizoval aj stavbu oceľového prístrešku a stavbu vodovodnej prípojky. Urobil tak bez povolenia LESNEJ SPOLOČNOSTI Gregorova Vieska, pozemkové spoločenstvo. Žalobcovia nemajú do dnešného dňa uzavretú s Lesnou spoločnosťou Gregorova Vieska pozemkové spoločenstvo, nájomnú zmluvu o užívaní predmetného zabratého pozemku. Dňa 31.03.2021 bola doručená žiadosť o súhlas na realizáciu geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX z roku XXXX. Pozemkové spoločenstvo po oboznámení sa s geometrickým plánom konštatovalo, že geometrický plán nekorešponduje so súčasným skutkovým stavom riešených pozemkov, nakoľko si v ňom žalobca zabratý pozemok v novom stave účelovo vyčlenil do svojho vlastníctva, čo je neprípustné. Pozemkové spoločenstvo preto žalobcu listom zo dňa 13.04.2021 vyzvalo na predloženie žiadosti o užívanie predmetných pozemkov, avšak do dnešného dňa (pozn. súdu 28.06.2021) žalobca tak neučinil.
Replika žalobcov
24. Žalobcovia v replike uviedli, že z vyjadrenia žalovaného nie je jasné akého porušenia právneho predpisu sa mali dopustiť, či môžu byť účastníkom konania podľa § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z., resp., či žalobcovia sú takým subjektom, ktorým je možné podľa citovaného zákona ukladať povinnosť, resp. aká úvaha viedla správny orgán k záveru, že práve žalobcom uložil pod hrozbou sankcie povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností. Žalobcovia nerozumejú argumentáciu žalovaného, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sa neuvádza, že došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy, ak žalovaný v rozhodnutí na strane 3 druhá veta uvádza „správny orgán skonštatoval, že záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely...“. Takto kontra produktívne a v rozpore so zásadami formálnej logiky, popierajúc tvrdenia prvostupňového správneho orgánu sú aj ďalšie stanoviská žalovaného:
- nepripisuje vlastníctvo iných stavieb D.. U.;
- správny orgán sa nezaoberá nájomným, resp. užívateľským vzťahom;
- určenie výmery na ktorú sa rozhodnutie má vzťahovať. 25. Podľa žalobcov tvrdenie žalovaného, že sa uskutočnilo ústne pojednávanie nie je pravdivé. Žalobcovia boli predvolaní na podanie vysvetlenia k podaniu D.. P. U., čo aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu vykonali. Nemali vedomosť kto bol, resp. mal byť účastníkom konania a ani nemali možnosť sa vyjadriť k ich vyjadreniam. Dôkazy uvádzané žalovaným taktiež neboli žalobcom predložené
a je len dodatočným tvrdením žalovaného, že takéto dôkazy boli vykonané. Skutočnosť, že žalobcovia majú záujem vyriešiť vlastnícky alebo nájomný vzťah s vlastníkmi pozemku, na ktorom je stavba postavená je predmetom dohody s vlastníkom podľa občianskeho práva a nie predmetom správneho konania. Zo samotného vyjadrenia LESNEJ SPOLOČNOSTI Gregorova Vieska, p. s. vyplýva, že vzťah medzi týmto subjektom a žalobcami je možné a nutné riešiť len podľa zásad občianskeho práva v súlade so Zmluvou o pozemkovom spoločenstve a nie zneužívaním správneho orgánu. K vyjadreniu D.. P. U.alobcovia uviedli, že mu nerozumejú. Menovaný síce podal podnet na správny orgán, ale to je jediný dôvod, že je účastníkom konania. Jedná sa o osobu, ktorá dlhodobo podáva sťažnosti na rôzne orgány proti žalobcovi 1/ a jeho dcére F. F., ktoré boli vždy uzavreté ako neopodstatnené.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
26. Správny súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, ktorý verejne vyhlásil dňa 16.02.2022. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP dňa 03.02.2022. Správny súd rozhodol bez pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 SSP.
27. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane jeho postupu v konaní, ako aj v prvostupňovom administratívnom konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1, ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia , čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného správnym súdom podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP a vrátenia mu veci na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.
28. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Relevantná právna úprava
31. Podľa § 1 zákona č. 220/2004 Z. z.; tento zákon ustanovuje a) ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, b) ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: produkcia biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode, c) ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, d) postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel, e) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 2 písm. b) a písm. j) zákona č. 220/2004 Z. z.; na účely tohto zákona sa rozumie b) poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností 1) (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty,
j) odnímanou plochou pozemok alebo tá jeho časť, na ktorej dochádza k zmene druhu pozemku z poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku pôdu. 2a)
33. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z.; každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "vlastník") alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "užívateľ") je povinný d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.
34. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z. z.; na účel uvedený v odseku 1 písm. d) je vlastník, prípadne užívateľ povinný požiadať orgán štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) (ďalej len "orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy") o zmenu druhu pozemku podľa § 11 alebo § 19 alebo o vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri, ak takáto zmena nevyžaduje rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa tohto zákona.
35. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z.; Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti vlastníka, užívateľa alebo inej osoby rozhodne o zmene druhu pozemku, ak a) pred 25. júnom 1992 vplyvom ľudskej činnosti zmenil svoj charakter a nezodpovedá poľnohospodárskej pôde, b) bol administratívne odňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zanikol dôvod a účel odňatia, pričom nezmenil charakter poľnohospodárskej pôdy.
36. Podľa § 17 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 220/2004 Z. z.; (1) Na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "rozhodnutie o odňatí"). Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23), v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. (2) Rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať, a) ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2, b) ak ide o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku s výmerou do 5 000 m2 v hraniciach zastavaného územia obce podľa § 2 písm. i), c) ak ide o nehnuteľnosť, ktorej zastavaná plocha je do 25 m2, v území určenom územným plánom obce na záhradkárske účely, a ak ide o nehnuteľnosť, ktorej zastavaná plocha je do 25 m2, vo vinici.
37. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z.; (1) Ak orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) zistí, že niekto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o odňatí na stavebný zámer alebo iný zámer v termíne po 25. júni 1992, a) nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy na základe odborného stanoviska pôdnej služby, alebo b) ak nie je možné poľnohospodársku pôdu rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného stavu, rozhodne o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde a vyzve toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu, aby predložil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najmä kópiu z katastrálnej mapy s vyznačením dotknutých parciel, údaje podľa osobitného predpisu 9aa) potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k pozemku alebo geometrický plán, ak ide o časť parciel evidovaných v katastri.
38. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z.; priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy sa dopustí ten, kto a) nezabezpečil základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo spôsobil jej poškodenie (§ 3 až 7), b) spôsobil svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskeho pozemku alebo nepoľnohospodárskeho pozemku v blízkosti poľnohospodárskeho pozemku (§ 3), c) neusporiadal druh pozemku v teréne s jeho evidenciou v katastri (§ 19, § 29 ods. 4), d) nesplnil povinnosť v prípade nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy do jedného roka (§ 18), e) v rozpore s týmto zákonom zabral a použil poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel (§ 17 a 19), f) nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 3 až 8a § 13 až 19),
g) spôsobil poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami (§ 8), h) vykoná zmenu poľnohospodárskeho alebo nepoľnohospodárskeho druhu pozemku podľa § 9 bez rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, i) v rozpore s § 18a založí porast rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde a nevykoná spätnú rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy.
38. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z.; za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až i) možno uložiť pokutu do 995 eur.
39. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 220/2004 Z. z.; pri prejednávaní priestupkov sa postupuje podľa osobitného predpisu.
40. Osobitným predpisom je zákon č. 372/1990 Zb.
41. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.; objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
42. Podľa § 58 ods. 2 prvá veta zákona č. 372/1990 Zb.; objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán ( § 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona.
43. Podľa § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.; (1) Objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. (2) Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.
44. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.; správny orgán vec ďalej odloží, keď a) došlé oznámenie ( § 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71, b) o skutku sa vedie trestné stíhanie alebo konanie na inom príslušnom správnom orgáne, c) o skutku už právoplatne rozhodol správny orgán alebo orgán činný v trestnom konaní alebo sa o skutku rozhodlo v blokovom konaní, d) o skutku sa už rozhodlo v kárnom alebo disciplinárnom konaní a uložené opatrenie sa považuje za postačujúce, e) zodpovednosť za priestupok zanikla, f) návrh na začatie konania o priestupku ( § 68 ods. 2) bol podaný oneskorene.
45. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.; priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
46. Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.; Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.
47. Podľa § 23 písm. a) písm. f) a písm. h) zákona č. 220/2004 Z. z.; Obvodný pozemkový úrad (pozn. v súčasnosti Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor) a) nariaďuje opatrenia na ochranu poľnohospodárskej pôdy podľa § 3 až 8, f) prejednáva priestupky podľa § 25,
h) kontroluje plnenie podmienok uložených v rozhodnutiach,
48. Podľa § 28 zákona č. 220/2004 Z. z.; na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 16) ak tento zákon neustanovuje inak.
49. Všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb.
50. Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.(2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
51. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
52. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
53. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
54. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
55. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
56. Žalobcovia tvrdili, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uložiť im povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností v k. ú. U. V., na parcele C-KN XXX/X. Namietali, že správny orgán nevykonal ohliadku na mieste tak, ako je uvedené v rozhodnutí, ale bola vykonaná stavebným úradom v rámci štátneho stavebného dohľadu. Súčasťou administratívneho spisu je zápisnica z ústneho pojednávania č. OU-LC-PLO1-2020/012635 zo dňa 10.12.2020, z ktorej vyplýva, že Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor ako príslušný orgán štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 20 písm. c) zákona č. 220/2004 Z. z. konal v rozsahu svojho oprávnenia v zmysle § 23 písm. f) tohto zákona, t. j. prejedávajúc oznámený priestupok zo strany D.. P. U. ohľadom nahlásenia čiernych stavieb a nezákonne užívaných pozemkov, v ktorom oznamovateľ tvrdil, že žalobcovia dlhodobo užívajú oplotenú poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodárske účely. Ústne pojednávanie podľa zaznamenaného zápisu bolo nariadené podľa § 21 a § 22 Správneho poriadku a podľa § 74 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Na tomto ústnom pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalobcov, ktorý na znak súhlasu po oboznámení sa s obsahom zápisnice zápisnicu podpísal. Na ústnom pojednávaní v rámci objasňovania priestupku boli konštatované výsledky štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 23.11.2020. V zápisnici je uvedené, že ústne pojednávanie bolo zvolané vo veci neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel. Vyjadrenia jednotlivých účastníkov konania prítomných na ústnom pojednávaní, a to právneho zástupcu žalobcov, predsedu výboru LESNEJ SPOLOČNOSTI Gregorova Vieska a D.. P. U., člena výboru tohto pozemkového spoločenstva a zároveň oznamovateľa spáchania priestupku. V predmetnej zápisnici je uvedené, že správny orgán na jednaní skonštatoval, že záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel nie je možné riešiť ako priestupok v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože od spáchania priestupku, teda postavenia stavieb, konkrétne oplotenia, elektrickej prípojky a stavieb okolo stavby ovčína uplynulo viac ako dva roky, teda nie je možné uložiť za uvedený priestupok pokutu podľa § 25 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z. Správny orgán konštatoval, že bude ďalej postupovať v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z. Následne bolo vydané prvostupňové administratívne rozhodnutie dňa 16.12.2020.
57. V súlade s § 23 písm. a) a písm. s) zákona č. 220/2004 Z. z. prvostupňový správny orgán ako orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy koná jednak vo veci nariadenia opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy podľa § 3, jednak koná ako príslušný správny orgán pri prejednávaní priestupkov podľa § 25 zákona č. 220/2004 Z. z.
58. Správny orgán síce zvolal ústne pojednávanie za účelom objasňovania priestupku, neznamená to však, že by v ďalšom konaní v rámci administratívneho konania nemohol postupovať v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z. V predmetnej veci nebol dôvod pre začatie konania o priestupku na základe výsledku objasňovania priestupku. V zmysle § 67 ods. 2 Zákona o priestupkoch podkladom pre začatie konania a priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku. Z obsahu zápisnice o objasňovaní priestupku vyplýva záver rozhodujúceho orgánu, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku a ako aj to, že došlo vzhľadom na uplynutie času k zániku zodpovednosti za priestupok, čo odôvodňuje odloženie veci ohľadom oznámenia priestupku v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) a písm. e) Zákona o priestupkoch. V súlade s ustanovením § 66 ods. 3 tohto zákona sa rozhodnutie o odložení veci nevydáva. Podstatným je to, že účastníci konania boli oboznámení s predmetnou skutočnosťou, ako aj s tým, že ďalej bude orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy postupovať podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z. Výsledky z objasňovania priestupku ako aj z vykonaného štátneho stavebného dohľadu bolo možné použiť pre účely tohto konania, v ktorom správny orgán postupuje podľa Správneho poriadku. V súlade s § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Inou otázkou je, či a ako boli vykonané dôkazy a či na základe nich zistený skutkový stav vytváral dostatočný rámec na právne posúdenie veci.
59. Žalobcovia namietali, že skutkový stav nebol zistený dostatočne, že neboli bez pochybností preukázané skutočnosti, na základe ktorých im bola uložená povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností. Túto žalobnú námietku považuje správny súd za dôvodnú. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, aj žalovaného, nevyplýva akým spôsobom bolo vykonané dokazovanie vo veci. Nestačí vymenovať dôkazy, ale je potrebné tieto vyhodnotiť, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Nie je zrejmé aké zistenia z nich vyplynuli, čo bolo dôkazmi zistené. V konaní nebolo ujasnené a dôkazmi podložené, kto je užívateľom pôdy - pozemku, ku ktorému sa viaže rozhodnutie, k akej časti pozemku sa má rozhodnutie uplatňovať a či skutočne došlo k zmene užívania pozemku. Nemožno akceptovať také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je uvedený obsah vyjadrení účastníkov konania, z ktorých síce vyplývajú určité skutkové okolnosti, ak správny orgán tieto nevyhodnotí, čo do správnosti/pravdivosti konštatovania účastníkov konania, a to podložením ďalších dôkazov. Nie je zrejmé, prečo by mali byť uvádzané skutočnosti vo vyjadreniach účastníkov konania považované za správne. Nemožno pri rozhodovaní vychádzať len z vyjadrení účastníkov konania, ale aj z ďalších dôkazov, najmä z listinných pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktorých právny režim závisí od ich evidencie v príslušných operátoch katastra nehnuteľností. Postup orgánov verejnej správy oboch stupňov nie je v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Nezodpovedá ani ustanoveniu § 34 ods. 5 Správneho poriadku, ktoré ukladá správnemu orgánu hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), čo nebolo tiež dodržané. To, že rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplýva aj z ustanovenia § 46 Správneho poriadku. Keďže tomu tak nebolo, bol naplnený žalobný dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
60. S uvedeným súvisí aj ďalšia žalobná námietka, čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Túto žalobnú námietku považuje správny súd tiež za dôvodnú. Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku ukladá orgánu verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmá úvaha pri hodnotení dôkazov, čo súd uviedol už vyššie, ale ani to, ako použil správnu úvahu pri použití aplikovaných právnych predpisov. V odôvodnení rozhodnutia nie je uvedený záver o tom, z akého dôvodu aplikovali orgány verejnej správy oboch stupňov na predmet
konania predpisy citované vo výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k žalobcom. Na základe vyhodnotenia dôkazov (k čomu však ani nedošlo) správny orgán mal v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností, na čo však žalovaný rezignoval. Porušenie ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
61. Žalobcovia tvrdili, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pri aplikácii § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z., § 14 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko im bola uložená povinnosť, ako nesprávnym subjektom, keďže uložená povinnosť sa vzťahuje len na „vlastníka“ alebo „užívateľa“ pozemku - poľnohospodárskej pôdy, pričom žalobcovia nespadajú ani do jednej kategórie.
62. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak rozhodujúci orgán nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Predpokladom právneho posúdenia veci je správne, t. j. úplné, dostatočné zistenie skutkového stavu. Z dôvodu konštatovania súdom, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je v nedostačujúcom rozsahu na riadne posúdenie veci, je právne posúdenie veci v zásade predčasným. Súdnemu prieskumu právneho posúdenia veci bráni tiež súdom konštatovaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a tiež nezrozumiteľnosť rozhodnutia, a to už z lingvistického hľadiska.
63. Z textu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z. vyplýva, že povinnosť usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri má každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "vlastník") alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "užívateľ"). Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by žalobcovia mali byť vlastníci predmetnej poľnohospodárskej pôdy, jej nájomcovia alebo správcovia. Status správcov im v zmysle právnej úpravy neprináleží. Aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka LESNEJ SPOLOČNOSTI Gregorova Vieska, pozemkové spoločenstvo vyplýva, že nájomný vzťah zatiaľ nevznikol, čomu zodpovedajú aj úkony žalobcov smerujúce k usporiadaniu právnych vzťahov ohľadom predmetného pozemku. Vlastníctvo žalobcov nebolo taktiež doteraz preukázané. Správny súd dodáva, že pod legislatívnou skratkou „užívateľ“ uvedenou v predmetnom ustanovení, je potrebné chápať len nájomcu alebo správcu poľnohospodárskej pôdy. Subjektom, ktorý má povinnosť v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 220/2004 Z. z. nie je teda akýkoľvek faktický užívateľ poľnohospodárskej pôdy. Každý subjekt vo vzťahu k nesplneniu si povinnosti v zmysle § 3 zákona č. 220/2004 Z. z. musí byť posudzovaný individuálne. Rovnako aj nesplnenie tejto povinnosti uloženej orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy, čo napĺňa spáchanie priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 25 odsek 1 písm. f) zákona č. 220/2004 Z. z. Vina a ukladanie trestu nie je založené na kolektívnej zodpovednosti, ale na individuálnom porušení každého subjektu zákonom regulovaných pravidiel správania sa.
64. Žalobcovia tvrdili, že nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia odníma účastníkom možnosť náležite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé konanie pred orgánmi štátnej správy (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2011 sp. zn. 5Sžo/81/2010). Uvedeným postupom orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o merite sporu a vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý proces. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania štátnych orgánov a vylúčiť ľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má účastník konania právo na také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa orgán verejnej správy jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne. Správny súd
považuje aj túto žalobnú námietku za dôvodnú, čo napĺňa dôvod pre zrušenie rozhodnutia aj podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
65. Z vyššie uvedených dôvodov, správny súd, po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a administratívnym konaním v oboch stupňoch, dospel k záveru, že žalobcovia žalobu podali dôvodne, pretože rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP v spojení s § 191 ods. 4 SSP. V ďalšom konaní sa žalovaný vysporiada s námietkami uvádzanými v odvolaní, preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak to bude nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni a vydá rozhodnutie, ktoré bude spĺňať zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku v spojení s § 60a Správneho poriadku. Viazanosť právnym názorom správneho súdu nie je absolútna, platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
66. Správny súd úspešným žalobcom priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
67. Aplikujúc ustanovenie § 169 SSP správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania voči neúspešnému žalovanému, nakoľko im nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im uložil správny súd. Zároveň ani nepodali návrh na priznanie práva na náhradu ďalších trov konania, kedy by súd musel posudzovať dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich priznanie.
68. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.