Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/235/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného Roman Kvasnica a partneri s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej L. Q., bytom L. Q. XXX, zastúpenej JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 5.098,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. apríla 2018, č. k. 3C/108/2016 - 128, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 098,75€ s prísl., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 52 ods. 1 až 4, § 110 ods. 1, § 558 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 písm. a) a b), § 4 ods. 1 až 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 30.06.2006. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 29.04.2016 domáhal zaplatenia sumy 5.098,75 eur s prísl. od žalovanej čo odôvodnil tým, že dňa 12.05.2005 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 120.000 Sk (3.983,27 eur). Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca uzatvorili dňa 19.03.2015 zmluvu o postúpení pohľadávok. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomil predchodca žalobcu žalovanú o postúpení pohľadávky. Dňa 19.03.2015 uzatvorili žalobca so žalovanou dohodu o splátkach, ktorej súčasťou je uznanie dlhu žalovanou. Žalovaná uznala dlh čo do výšky 5.238,75 eur, ktorý dlh sa zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 30 eur. Po uzatvorení dohody o splátkach celkovo splatila žalobcovi sumu 140 eur. Žalovaná namietala premlčanie žalobcovho nároku a riadne postúpenie pohľadávky na žalobcu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu uzatvorili dohodu o splátkach a uznaní záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou, v ktorej žalovaná uznala dlh čo do výšky a nároku a strany sa dohodli na postupnom splácaní dlžnej sumy. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 zistil, že predchodca žalobcu na základe tohto listu oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení došlo k 25.09.2014 k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0262785135 uzatvorenej dňa 12.05.2005 poskytol predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 3.983,27 eur (120.000 Sk). Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 57,25 eur (1.725 Sk). Termín konečnej splatnosti bol k 20.09.2014. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.08.2013 zistil, že týmto listom predchodca žalobcu oznámil vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti celého dlhu. List bol žalovanej doručený dňa 28.08.2013. Z výzvy zo dňa 10.07.2013 zistil, že týmto listom predchodca žalobcu vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy a zároveň ju upozornil na možné zosplatnenie dlhu a následné postúpenie pohľadávky. Predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 14.08.2013. Od nasledujúceho dňa teda začala predchodcovi žalobcu plynúť premlčacia doba. Medzitým došlo k postúpeniu pohľadávky a strany sporu medzi sebou uzatvorili dohodu o uznaní záväzku a splátkach dňa 26.02.2015 v ktorej žalovaná uznala dlh čo do výšky a nároku. Do tohto momentu právo žalobcu premlčané nebolo a keďže po uznaní dlhu začína žalobcovi plynúť v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka desaťročná premlčacia doba odo dňa uznania dlhu, súd bol názoru, že nárok žalobcu premlčaný nie je. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca preukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca v priebehu konania doložil výzvu právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlhu z 10.07.2013. Výzva bola žalovanej doručená dňa 28.08.2013. Predchodca žalobcu touto výzvou upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžnej sumy a možné postúpenie pohľadávky. Následne bol dlh žalovanej zosplatnený. K postúpeniu pohľadávky však došlo až k 25.09.2014 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE, až po roku od doručenia výzvy na zaplatenie, ktorou bola upozornená na možnosť postúpenia pohľadávky. Žalovaná sa bránila, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemožno stotožňovať s výzvou v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd je názoru, že predchodca žalobcu si túto zákonnú povinnosť splnil už výzvou zo dňa 10.07.2013, pretože jasne upozornil žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky. List bol žalovanej riadne doručený. Tá bola nepretržite od doručenia výzvy v omeškaní so splácaním vyše jedného roka. K postúpeniu pohľadávky tak došlo v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Žalovaná namietala bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom účinným v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal súd žalobcov nárok preukázaný v rozsahu, ako si ho uplatnil. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd nesprávne vyhodnotil premlčanie nároku ako i postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Dohoda zo dňa 26.02.2015, ktorá bola žalobcom predložená na vopred pripravenom formulári a podpísaná žalovanou je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a preto absolútne neplatná. Zmluva o úvere medzi SLSP a žalovanou bola uzatvorená 12.05.2005 a žalobca nepreukázal priebeh splácania, čo má význam pre ustálenie začatia plynutia premlčacej doby. Súd sa nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa doručenia výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Pre platné postúpenie bankovej pohľadávky (bez rozdielu od omeškania) je nevyhnutné, aby banka zaslala dlžníkovi výzvu a aby aj túto výzvu doručil. Namieta doručenie tejto výzvy. Vo vzťahu k aplikácii § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka uviedla, že uplynutie 3-mesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu. Veriteľ musí notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-dňovej lehote (teda nemožno jedným oznámením upozorniť dlžníka, že je v omeškaní, a zároveň tým istým oznámením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru). Po jej uplynutí sa právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky stáva účinným. Spôsob, akým právny predchodca postupoval, je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a odporuje zákonu, preto je neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Rozsudok trpí vadou, pre ktorú je nepreskúmateľný. V zmluve nebolo dohodnuté vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ak by zmluva, resp. VOP aj takúto dohodu obsahovali, žalovaná má za to, že toto bolo v zmluve uvedené menším písmom ako ostatné náležitosti zmluvy. Právny predchodca žalobcu nevyhlásil (pre absenciu dohody v zmluve) mimoriadnu splatnosť. To má zásadný význam pri postupovaní pohľadávky, nakoľko súdy judikovali, že nemožno postúpiť nezosplatnený úver. Ustanovenie 19.16 uvedené vo VOP je neplatné z dôvodu rozpore s kogentným ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj z dôvodu, že žalovaným ako spotrebiteľom nebolo pri podpise zmluvy vysvetlené toto ustanovenie. Uzavrela, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a rozsudok trpí takou vadou, pre ktorú je nepreskúmateľný. Na záver navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žaloba sa zamieta a žalovanej priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením napadnutého rozhodnutia pričom súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca si svoj nárok uplatnil na súde včas, pred uplynutím premlčacej doby. V konaní predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.08.2013, z ktorého vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0262785135 zo dňa 12.05.2005 sa stala splatnou ku dňu 14.08.2013. Žalovaná uznala svoj dlh z predmetnej zmluvy čo do dôvodu a výšky dňa 19.03.2015, pričom žalobca si svoj nárok na súde uplatnil žalobou zo dňa 28.04.2016, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 22.06.2017 predložil prehľad splácania úveru, žalovaná prehľad splácania úveru žiadnym spôsobom nerozporovala a preto je tento listinný dôkaz potrebné považovať za nesporný. Žalobca ďalej popiera tvrdenia žalovanej týkajúce sa postupu, ktorý má byť v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalovanej nepovažuje v zmysle § 151 ods. 2 za účinne. Právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorému pristúpil ku dňu 14.08.2013, vyzýval žalovanú písomnou výzvou zo dňa 10.07.2013 na zaplatenie omeškaného dlhu, pričom touto výzvou bola žalovaná upozornená aj na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo v súlade so zákonom a to pri zachovaní lehôt stanovených v zákone. Pohľadávka zo zmluvy o úvere bola v čase postúpenia splatná v celom rozsahu. Ak by aj nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, žalobca by aj v tomto prípade nadobudol pohľadávku, ktorá už bola v čase postúpenia v celom rozsahu splatná. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 20.09.2014 a na žalobcu bola postúpená uvedená pohľadávka dňa 25.09.2014, t.j. po konečnej splatnosti celého úveru. Predmetná pohľadávka bola na žalobcu platne postúpená, pretože právny predchodca žalobcu dodržal postup v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca v konaní predložil výzvu zo dňa 10.07.2013 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.08.2013, a to spolu s dokladom o doručení. Výzvami bola žalovaná vyzývaná na zaplatenie omeškanej pohľadávky pred postúpením, pričom napriek týmto výzvam bola žalovaná dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splácaním svojho dlhu. Výzvu zo dňa 10.07.2013 žalobca priložil k písomnému podaniu zo dňa 26.02.2018, pričom žalovaná doručenie uvedenej výzvy vôbec nenamietala. Žalobca s poukazom na § 151 ods. 1 tvrdí, že doručenie výzvy zo dňa 10.07.2013 bolo medzi sporovými stranami po písomnom podaní zo dňa 26.02.2018 nesporné. Žalobca predložil v konaní výzvy adresované žalovanej spolu s dokladmi o doručení, žalovaná tieto listinné dôkazy ignoruje, respektíve sa k týmto vôbec nevyjadruje. Dohoda o predčasnom vyhlásení splatnosti bola obsiahnutá v bode 7.6.1. VOP. V súvislosti s tvrdeniami žalovanej, že medzi zmluvnými stranami absentovala dohoda o predčasnom vyhlásení splatnosti, žalobca tvrdí, že ide o novoty odvolacieho konania, na ktoré by odvolací súd nemal prihliadať. Ak by aj nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, banka by na žalobcu postupovala splatnú pohľadávku, pretože konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 20.09.2014. Na záver navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na skutočnosť, že Zmluva o úvere č. 0262785135 bola uzatvorená dňa 12.05.2005, v čase platnosti VOP účinných od 01.08.2002 vydaných Slovenskou sporiteľnou, a.s., spolu s Dodatkom č. 1 účinným od 01.01.2003, Dodatkom č. 2 účinným od 30.09.2003 a Dodatkom č. 3 účinným od 01.09.2004. Poukazuje opäť na čl. 7 bod. 7.6.1. Veriteľ mohol vyvolať splatnosť dlhu po uplynutí 10 dní odo dňa kedy sa žalovaná dostala do prvého omeškania s plnením svojho záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu. Od tohto okamihu objektívne začala plynúť doba premlčania a teda právo, ktoré žalobca uplatňuje je premlčané. Žalovaná ďalej zotrváva na svojom tvrdení o neplatnosti Dohody o splátkach a uznaní dlhu zo dňa 19.03.2015 a poukazuje na špekulatívne konanie žalobcu, vzhľadom na to, že sa pokúsil zabezpečiť si už premlčaný nárok. Žalovaná nemohla vedieť čo podpisuje a aké právne účinky takáto dohoda vyvolá a vôbec nemala úmysel predĺžiť premlčaciu dobu. Výzvu zo dňa 10.07.2013 možno považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 9 Zákona o bankách a je teda potrebným predpokladom na to, aby mohla banka postúpiť pohľadávku, avšak Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.08.2013 je úkonom banky, ktorým vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Tieto dve výzvy nemožno zamieňať, ani nijako nahrádzať a nemožno tvrdiť, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Na to, aby právny predchodca žalobcu dodržal postup v zmysle § 92 ods. 8 Zákon o bankách, musí žalobca preukázať nielen odoslanie výzvy ale aj jej samotné doručenie žalovanej. Žalovaná popiera skutočnosť, že bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca tvrdí, že dohoda o predčasnom vyhlásení splatnosti je obsiahnutá v bode 7.6.1 VOP. Žalovanej vôbec nie je jasné,

kde v tomto žalobcom uvedenom ustanovení VOP je medzi zmluvnými stranami dohodnuté predčasné vyhlásenie splatnosti. Žalovaná naďalej zotrváva na svojom vyjadrení o absencii dohody o predčasnom vyhlásení splatnosti. Na záver navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") s nariadením odvolacieho pojednávania po zopakovaní časti dokazovania a to oboznámením obsahu výzvy z č.l. 119 s doručenkou a výzvy z č.l. 58 s doručenkou podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zmeniť a žalobu zamietnuť z týchto dôvodov:

6. Súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie na právom závere o aktívnej vecnej legitimácii na strane žalobcu, ktorý preukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanej z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď pri postúpení pohľadávky bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobca v priebehu konania doložil výzvu právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlhu z 10.07.2013, ktorá bola žalovanej doručená dňa 28.08.2013. Výzvou právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžnej sumy a možné postúpenie pohľadávky. Následne bol dlh žalovanej zosplatnený Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.08.2013, ktorým predchodca žalobcu oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého dlhu ku dňu 14.08.2013, doručeným žalovanej dňa 28.08.2013. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení došlo k 25.09.2014 k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

7. Odvolací súd, s výnimkou posúdenia právneho vzťahu medzi stranami sporu ako vzťahu spotrebiteľského, nepovažuje tieto závery súdu prvej inštancie v celosti za správne, v konkrétnostiach sa nestotožňuje v otázke preukázania platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a v nadväznosti uvádza.

8. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Zákon o bankách v znení účinnom do 31.12.2014

- v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

10. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. môže byť banková pohľadávka alebo jej časť postúpená, ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

12. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

13. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku - ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

14. Tiež je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej povahy (Zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

15. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu.

16. Žalobca v danej veci na preukázanie výzvy ako podmienky postúpenia bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách označil ako dôkaz Výzvu zo dňa 10.07.2013, značka 0292/141/2013, adresovanú Q. H., č. XX, XXX XX L. Q. (právny predchodca žalovanej - Osvedčenie o dedičstve 1D/99/2015-143, právoplatné dňa 03.10.2015 a tiež spoludlžník zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0262785135 zo dňa 12.05.2005). Z obsahu výzvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ pohľadávky oznámil, že splácanie pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.06.2013 vo výške 2.562,99 eur a žiada, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. V prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a následne k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu (č.l. 119).

17. Odoslanie tejto výzvy, resp. jej doručenie v konaní žalobca preukazoval potvrdením o doručení písomnosti vo forme fotokópie na rube č.l. 119 (Výzva zo dňa 10.07.2013). Z predloženej fotokópie doručenky vyplýva, že dňa 20.08.2013 prijala Q. L., č. XX, XXX XX L. Q. ako adresát písomnosť značky 0292/164/2013-58, čo potvrdila svojim podpisom.

18. Z takto preukázaných skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že Výzva zo dňa 10.07.2013 bola odoslaná, resp. doručená dlžníkovi (žalovanej alebo jej právnemu predchodcovi), keď značka výzvy - 0292/141/2013 nie je totožná ako doručená písomnosť žalovanej vyznačená na fotokópii doručenky predloženej žalobcom s označením 0292/164/2013-58 a rovnako tak nejde ani o totožného adresáta uvedeného v písomnostiach, keď adresátom uvedeným na doručenke je Q. L. a adresátom uvedeným vo výzve je Q. H.. V tejto súvislosti sa možno nanajvýš domnievať, že predložená doručenka, ktorou žalobca preukazoval doručenie výzvy, by mohla preukazovať doručenie Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti /obdobné na č.l. 58 adresované pre právneho predchodcu žalovanej a spoludlžníka Q. H./, keď poradové číslo písomnosti na predloženej doručenke s uvedeným adresátom Q. L. (rub č.l. 119) je 58 a poradové číslo písomnosti adresovanej pre dlžníka Q. H. je 57 /č.l. 58/. Predložená výzva žalobcom, ktorej odoslanie, resp. doručenie v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, tak nemôže predstavovať naplnenie podmienky pre výzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca ani iným dôkazom vykonaným v konaní nepreukázal splnenie tejto podmienky a teda nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z.z. V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý považoval doručenie výzvy za nesporné skutkové tvrdenie v zmysle § 151 ods. 1 CSP, keď procesná obrana žalovanej bola v konaní založená na skutkových tvrdeniach popierajúcich doručenie výzvy a tak bolo úlohou žalobcu, aby takúto skutočnosť preukázal relevantným dôkazom (napr. doručenkou so zhodným číslom označenia ako výzva), k čomu nedošlo.

19. Ani písomné oznámenie právneho predchodcu žalobcu - postupcu (banky) žalovanej, resp. jej právnemu predchodcovi (spoludlžníkovi) o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemožno považovať v danej veci za výzvu, ako má na mysli citované ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách a ani ju nenahrádza.

20. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru právneho predchodcu žalobcu (banky) zo dňa 15.08.2013, ktoré obsahovalo výzvu na splatenie celej pohľadávky zosplatnenej ku dňu 14.08.2013, bolo preukázane podľa doručenky doručené právnemu predchodcovi žalovanej (spoludlžník) dňa 28.08.2013 (č.l. 58). Takéto zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka treba považovať za neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V konaní žalobca totiž neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti, za predpokladu jeho dojednania, v zmysle § 556 Občianskeho zákonníka a ním odkazovaného bodu 7.6.1 písm. a) VOP, došlo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní, upozornila žalovanú - dlžníka (resp. jej právneho predchodcu - spoludlžníka) na uplatnenie tohto práva /pozri bod 19. odôvodnenia/. Potom je bez právneho účinku aj výzva obsiahnutá v predmetnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 58), ktorá vyzývala právneho predchodcu žalovanej na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, a teda táto nie je výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

21. V tomto prípade žalobca v spore nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a preto zmluva o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE, ktorou mal pohľadávku proti žalovanej nadobudnúť k 25.09.2014, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky. Z tohto dôvodu nebolo potrebné sa ďalej zaoberať ďalšími úkonmi strán sporu, teda či už osvedčením o dedičstve, alebo uznaním dlhu.

22. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie po nariadení pojednávania a zopakovaní dokazovania podľa § 388 zmenil tak, že žalobu zamietol.

23. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu jej plného úspechu v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .