Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/35/2018

Potvrdené rozhodnutím 25Co/103/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: PRIMA banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Talianska republika, o zaplatenie 723,87 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27Csp/35/2018-170 zo dňa 20.3.2019, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. U., o zaplatenie sumy 723,87 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s. sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.2.2017 po úprave petitu podaním doručeným súdu dňa 13.7.21017 (podľa § 8 ods. 1 z. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 723,87 € spolu s zmluvným úrokom 17,90 % ročne zo sumy 498,00 € od 25.2.2014 do 26.2.2014, zo sumy 554,24 € od 27.2.2014 do 28.2.2014, zo sumy 559,23 € od 1.3.2014 do 31.3.2014, zo sumy 564,22 € od 1.4.2014 do 30.4.2014, zo sumy 569,20 € od 1.5.2014 do 31.5.2014, zo sumy 574,19 € od 1.6.2014 do 30.6.2014, zo sumy 579,19 € od 1.7.2014 do 31.7.2014, zo sumy 584,18 € od 1.8.2014 do 31.8.2014, zo sumy 589,17 € od 1.9.2014 do 30.9.2014, zo sumy 594,16 € od 1.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 599,14 € od 1.11.2014 do 30.11.2014, zo sumy 604,13 € od 1.12.2014 do 31.12.2014, zo sumy 609,12 € od 1.1.2015 do 31.1.2015, zo sumy 614,10 € od 1.2.2015 do 28.2.2015, zo sumy 619,09 € od 1.3.2015 do 31.3.2015, zo sumy 624,08 € od 1.4.2015 do 30.4.2015, zo sumy 629,07 € od 1.5.2015 do 31.5.2015, zo sumy 634,06 € od 1.6.2015 do 30.6.2015, zo sumy 639,05 € od 1.7.2015 do 31.7.2015, zo sumy 644,04 € od 1.8.2015 do 31.8.2015, zo sumy 649,03 € od 1.9.2015 do 30.9.2015, zo sumy 654,03 € od 1.10.2015 do 31.10.2015, zo sumy 659,02 € od 1.11.2015 do 30.11.2015, zo sumy 664,01 € od 1.12.2015 do 31.12.2015, zo sumy 669,00 € od 1.1.2016 do 31.1.2016, zo sumy 673,99 € od 1.2.2016 do 29.2.2016, zo sumy 678,97 € od 1.3.2016 do 31.3.2016, zo sumy 683,96 € od 1.4.2016 do 30.4.2016, zo sumy 688,95 € od 1.5.2016 do 31.5.2016, zo sumy 693,94 € od 1.6.2016 do 30.6.2016, zo sumy 698,93 € od 1.7.2016 do 31.7.2016, zo sumy 703,92 € od 1.8.2016 do 31.8.2016, zo sumy 708,90 € od 1.9.2016 do 30.9.2016, zo sumy 713,89 € od 1.10.2016 do 31.10.2016, zo sumy 718,88 € od 1.11.2016 do 30.11.2016, zo sumy 723,87 € od 1.12.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania 5,50% ročne zo sumy 56,24 € od 25.2.2014 do 26.2.2014, zo sumy 554,24 € od 27.2.2014 do 28.2.2014, zo sumy 559,23 € od 1.3.2014 do 31.3.2014, zo sumy 564,22 € od 1.4.2014 do 30.4.2014, zo sumy 569,20 € od 1.5.2014 do 31.5.2014, zo sumy 574,19 € od 1.6.2014 do 30.6.2014, zo sumy 579,19 € od 1.7.2014 do 31.7.2014, zo sumy 584,18 € od 1.8.2014 do 31.8.2014, zo sumy 589,17 € od 1.9.2014 do 30.9.2014, zo sumy 594,16 € od 1.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 599,14 € od 1.11.2014 do 30.11.2014, zo sumy 604,13 € od 1.12.2014 do 31.12.2014, zo sumy 609,12 € od 1.1.2015 do 31.1.2015, zo sumy 614,10 € od

1.2.2015 do 28.2.2015, zo sumy 619,09 € od 1.3.2015 do 31.3.2015, zo sumy 624,08 € od 1.4.2015 do 30.4.2015, zo sumy 629,07 € od 1.5.2015 do 31.5.2015, zo sumy 634,06 € od 1.6.2015 do 30.6.2015, zo sumy 639,05 € od 1.7.2015 do 31.7.2015, zo sumy 644,04 € od 1.8.2015 do 31.8.2015, zo sumy 649,03 € od 1.9.2015 do 30.9.2015, zo sumy 654,03 € od 1.10.2015 do 31.10.2015, zo sumy 659,02 € od 1.11.2015 do 30.11.2015, zo sumy 664,01 € od 1.12.2015 do 31.12.2015, zo sumy 669,00 € od 1.1.2016 do 31.1.2016, zo sumy 673,99 € od 1.2.2016 do 29.2.2016, zo sumy 678,97 € od 1.3.2016 do 31.3.2016, zo sumy 683,96 € od 1.4.2016 do 30.4.2016, zo sumy 688,95 € od 1.5.2016 do 31.5.2016, zo sumy 693,94 € od 1.6.2016 do 30.6.2016, zo sumy 698,93 € od 1.7.2016 do 31.7.2016, zo sumy 703,92 € od 1.8.2016 do 31.8.2016, zo sumy 708,90 € od 1.9.2016 do 30.9.2016, zo sumy 713,89 € od 1.10.2016 do 31.10.2016, zo sumy 718,88 € od 1.11.2016 do 30.11.2016, zo sumy 723,87 € od 1.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel dňa 2.6.2005 so žalovaným zmluvu č. 3370012301/3100, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol osobný účet. Listom zo dňa 15.10.2008 oznámil v súlade s čl. 5.3 OP stanovil jednostranným písomným vyhlásením v nadväznosti na splnenie podmienok podľa čl. 5.2.OP výšku úverového rámca na bežnom múčte v sume 498,- € / 15.000,- Sk. Povolením debetného limitu k bežnému účtu bol uzatvorený kontokorentný úver. Žalovaný prečerpanú čiastku nevyrovnal. Žalobca vypovedal zmluvu o úvere a vyzval na zaplatenie všetkých peňažných nárokov do 26.2.2014. Žalovaný nezaplatil žiadnu čiastku. Okrem istiny sa domáha zaplatenie zmluvných úrokov 17,9% ročne a úrokov z omeškania 5,5% ročne.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 14Up/9/2017 zo dňa 14.7.2017, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného. Na návrh žalobcu súd postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie dňa 28.2.2018, čím podľa § 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. sa vydaný platobný rozkaz zrušuje.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými podaniami žalobcu, zmluvou o bežnom účte, jednostranným vyhlásením banky o stanovení výšky kontokorentného úveru, výpoveďou Zmluvy o kontokorentnom úvere, obchodnými podmienkami ku dňu 1.1.2008, sadzobníkom poplatkov od 1.12.2016, výpismi z účtu od 1.2.2010 do 15.12.2016, ako i ostanými listinnými dôkazmi zo spisu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Právny predchodca žalobu a žalovaný dňa 2.6.2005 uzavreli Zmluvu o bežnom účte č. X XXX XXX XXX/XXXX. V zmluve v časti XII. Poskytnutie Kontokorentného úveru neboli vyplnené žiadne údaje. Dňa 16.8.2005 právny predchodca žalobcu vydal Jednostranné vyhlásenie banky o stanovení výšky kontokorentného úveru k Zmluve o bežnom účte zo dňa 2.6.2005. Vo vyhlásení stanovil výšku úveru na 15.000,- Sk s úrokovou sadzbou 10,75% ročne. Vyhlásenie je podpísané len bankou. Dňa 6.2.2014 banka vypovedala Zmluvu o kontokorentnom úvere. Ku dňu 5.2.2014 evidovala na bežnom účte žalovaného povolené prečerpanie spolu s nepovoleným prečerpaním vo výške 603,47 € a požiadal o jeho vrátenie do 26.2.2014.

7. Žalobca po výzve súdu zo dňa 17.5.2017 v podaní doručenom súdu dňa 2.6.2017 zdôvodnil včasnosť uplatneného nároku. Zdôvodnil nárok na zmluvný úrok 17,9% z istiny do zaplatenia, ktorý odvodzoval od ustanovení § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 a § 497 Obchodného zákonníka a poukázal na šesť rozhodnutí Nejvyššího soudu ČR a Najvyššieho súdu SR, tri rozhodnutia krajských súdov a citoval aj z 24 rôznych publikácií. Ďalej zdôvodnil uplatnený úrok z omeškania 5,5% ročne z istiny do zaplatenia. V bode I. zdôvodnil, že predmetný úver bol poskytnutý formou kontokorentného úveru, ktorý banka

poskytla povolením debetného limitu k bežnému účtu klienta. K prečerpaniu došlo automaticky na základe zadania platobných príkazov a výbermi v hotovosti. Úročená bola len reálne čerpaná suma úveru. Splácanie sa uskutočnilo pribežne tým, že klient plnil v prospech bežného účtu. Istina sa každomesačne zvyšuje o poplatok vedenie účtu, ktorý tak tvorí časť istiny. Žalobca sa domáha nároku vyplývajúceho z prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktorý sa žalovaný zaviazal vyrovnať. Nie je rozhodujúce, akým spôsobom došlo k prečerpaniu peňažných prostriedkov. Výška istiny a jej vývoj vyplýva z priloženého výpisu z účtu. V bode VI. uviedol, že žalobca a žalovaný neuzavreli osobitnú zmluvu o kontokorentnom úvere, uzatvorili zmluvu 2.6.2005 o bežnom účte. Pričom žalovaný potvrdil, že prevzal Obchodné podmienky (ďalej „OP“). Z tohto dôvodu bol oboznámený so všetkými produktmi a službami zahrnutými v programe služby Active, osobitne s produktom Kontokorentný úver (čl. II.I ods. 5 OP).V zmysle OP je banka povinná poskytnúť kontokorentný úver majiteľovi účtu po splnení podmienok pre poskytnutie úveru a to aj bez predchádzajúcej žiadosti majiteľa účtu. Banka listom zo dňa 16.8.2005 stanovila výšku úveru 498,- €, čím došlo k splneniu tejto povinnosti. Žalovaný akceptoval konkludentne kontokorentný úver, pretože minimálne 10 rokov disponoval s peňažnými prostriedkami banky nad rámec aktuálneho zostatku na účte a neprejavil vôľu deaktivovať poskytnutý produkt.

8. Žalobca pripojil k vyjadrenie výpisy z účtu žalovaného za 2/2010, 2/2011-6/2012, 10/2012 - 12/2016.

9. Súd vyzval žalobcu na doplnenie opisu rozhodujúcich skutočností výzvou zo dňa 9.10.2018 v lehote 15 dní a skoncentroval konanie podľa § 153 CSP. Žalobca podaním zo dňa 31.10.2018 oznámil, že suma 723,87 je výlučne istina. Príslušenstvo pohľadávky nie je súčasťou istiny, každomesačne bolo preúčtované na technický účet (vo výpise označené ako „SPU_OMES 33740012301SR“).

10. Dňa 24.5.2017 došlo k zlúčeniu právneho predchodcu žalobu Sberbank Slovensko a.s. a žalobcu, ktorý je jeho právnym nástupcom.

11. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov konania záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte (§ 708). Podľa ust. § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzatvorená. Podľa ust. § 708 ObZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.) Podľa ustanovenia § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo zriadením bežného účtu dňa 2.6.2005 k vzniku obchodného záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol žalobca oprávnený prijímať platby v prospech žalovaného ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jeho pokynov z tohto účtu realizovať platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte. Práva a povinnosti strán sa spravujú pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere § 497 a nasl. ObZ. Banka je oprávnená vykonávať debetné operácie nad rozsah dohodnutého zostatku na

bežnom účte, pokiaľ sa na tom dohodne s majiteľom bežného účtu. V takomto prípade má bežný účet povahu kontokorentného účtu a z hľadiska záväzkových vzťahov ide o kombináciu zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere. Podstatou náležitosťou zmluvy o úvere je určenie zmluvných strán, určenie limitu, do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva. Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy.

13. Žalobca predložil Zmluvu o bežnom účte, ktorá neobsahovala dohodu strán o kontokorentnom úvere, v tejto časti nebola zmluva vyplnená stranami. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že v zmysle OP poskytol jednostranným vyhlásením kontokorentný úver žalovanému stanovením jeho výšky. Zo žiadneho predloženého listinného dôkazu však nevyplýva, že by žalovaný žiadal o poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 15.000 Sk s úrokovou sadzbou 10,75% a absentuje aj záväzok dlžníka - žalovaného vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky. V danom prípade nepostačuje odkaz na OP, ktoré nie sú individuálne vyjednané a majú obsahovať len otázky technického charakteru. Naviac predložené OP sú účinné od 1.1.2008 a sadzobník poplatkov od 1.12.2016. Jednostranné vyhlásenie žalovanie nie je možné považovať za zmluvu o kontokorentnom úvere. Ak by aj išlo o návrh zmluvy nebolo preukázané jeho písomné prijatie žalovaným. Úverová zmluva nemôže vzniknúť konkludentne, tak ako uvádza žalobca, nakoľko musí obsahovať dohodu strán o vyššie uvedených náležitostiach zmluvy.

14. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 723,87 € s príslušenstvom, Podľa žalobcu je istina vzniknutá hotovostnými výbermi a prevodnými príkazmi žalovaného, ktorá sa navyšovala každomesačne o poplatok za vedenie účtu. Súd žalobcu dvakrát vyzval, aby doplnil skutkové tvrdenia, aby bolo zrejmé z čoho sa skladá žalovaná istina. Žalobca doručil súdu vyjadrenia, v ktorých len všeobecne zopakoval uvedenú argumentáciu, špecifikáciu nedoplnil, odkázal na pripojené výpisy z účtu. Ani tieto nie sú za celé obdobie ale len za mesiace 2/2010, 2/2011-6/2012, 10/2012 - 12/2016. Naviac súd po nahliadnutí do pripojených výpisov a žaloby zistil, že napr. ku dňu 1.1.2016 eviduje žalobca neuhradenú istinu vo výške 669,- € a z tejto sumy si uplatňuje úroky a úroky z omeškania, pričom z výpisu je zrejmé, že stav na účte bol 682,38 €. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o navyšovaní istiny mesačne len o poplatok za vedenie účtu, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko napr. na rovnakom výpise je počiatočný stav 676,86 € a konečný stav 682,38 €, t.j. o 5,52 € vyšší, pričom poplatok za vedenie účtu bol 4,99 €, zjavne sa istina navyšovala o nešpecifikované pohľadávky žalobcu. Na výpise napriek tvrdenie žalobcu sú každomesačne evidované tri položky a to poplatok za vedenie účtu a úroky (debet) a položka značené SPU_OMES (kredit).

15. Na základe vyššie uvedeného súd nepovažuje za preukázané skutkové tvrdenia, ktoré žalobca v žalobe uviedol. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre strany sporu procesnoprávnu sankciu, konkrétne v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 . Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Inak povedané, súd nemôže vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých listinných dôkazov, aby jej zabezpečil výhru v spore. Je preto len jeho zodpovednosťou, akým spôsobom preukáže svoj tvrdený nárok. Nemôže sa spoliehať na to, že ho na nedostatky upozorní súd alebo žalovaný. Naopak, každej zo strán sporu ukladá povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Žalobca v konaní napriek výzve súdu nedoplnil skutkové tvrdenia, nešpecifikoval a nekonkretizoval žalovanú pohľadávku spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za spôsob jasný, zrozumiteľný a určitý. Nie je úlohou a povinnosťou súdu z predložených bankových výpisov z účtu vyvodzovať, z

čoho pozostáva žalovaná istina a ako sa žalobca k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dopracoval. Naopak, je úlohou žalobcu presne vymedziť a určiť sumy, čerpaním ktorých došlo k prečerpaniu limitu povoleného prečerpania na bankovom účte žalovaného a tak k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok z jeho strany, v dôsledku ktorého došlo k vypovedaniu povoleného prečerpania. Je povinnosťou žalobcu predniesť skutočnosti, od preukázania ktorých závisí uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku. Za dôkaz preukazujúci žalobcom tvrdené skutočnosti predložil výpisy z účtu žalovaného, podľa ktorých žalovanú pohľadávku predstavujú rôzne poplatky banky, úroky bližšie nešpecifikované, ale aj sumy, ktoré žalovaný sám z účtu vyberal, prípadne poukazoval na iný účet, ako aj splátky úveru žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu pre nepreskúmateľnosť uplatneného nároku zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).