Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/57/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovaným 1/ F. K., N.. XX.X.XXXX, A. M. B. Č.. XXX a 2/ V. K., N.. XX.X.XXXX, A. M. B. Č.. XXX, o zaplatenie 3.449,30 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -146 zo dňa 6.5.2021

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.080,85 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.3.2019 do zaplatenia, (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (III.).

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.449,30 € s úrokmi z omeškania 5% ročne zo sumy 2.574,47 od 23.3.2019 do zaplatenia, ktorú pohľadávku voči žalovaným nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.3.2019 od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s.. Súd vychádzal zo zistenia, právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 25.11.2015 uzavrel so žalovanými ako spoločnými a nerozdielnymi dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“) o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 2.580 €, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť spolu s úrokom 18,9% ročne v 108. mesačných splátkach v hodnote 52,73 € splatných vždy do 18.dňa v mesiaci. Celková čiastka úveru činila 5.690,12 €, splatnosť prvej splátky bola dňa 18.1.2016, konečná splatnosť úveru 18.12.2024, RPMN zmluvy 22,19% a hodnota priemernej RPMN 15,55%. Na splnenie záväzku zo Zmluvy dlžníci poukázali len 499,15 €, splátky riadne neuhrádzali, preto boli listom zo dňa 27.1.2018 upozornení na následky omeškania a vyzvaní na úhradu dlžných splátok. Keď napriek výzve dlh neuhradili, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 28.2.2018 okamžitú splatnosť úveru, ktorá pohľadávka pozostávala z istiny vo výške 2.574,47 €, zmluvného úroku vo výške 1.404,28 €, úrokov z omeškania vo výške 204,64 € a poplatkov vo výške 21,44 €.

3. Súd prvej inštancie v konaní aplikoval , , , , , , , , , , , , , (ďalej len ,Z“), , pís. a/, , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, , , vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj „“) posudzujúc Zmluvu ako spotrebiteľský záväzkový vzťah. Aj keď žalovaní boli v konaní nečinní, súd z úradnej povinnosti (ex offo) skúmal možné premlčanie žalobou uplatneného nároku podľa , prijmúc záver, že lehota na uplatnenie nároku na súde

začala v súlade s , v spojení s plynúť od splátky splatnej dňa 18.1.2018, preto žaloba bola podaná na súd 6.3.2020 včas, pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Súd tiež posudzoval súladnosť v zmluve dohodnutej odplaty so zákonom podľa v spojení s nariadením, považujúc za odplatu údaj o RPMN zmluvy 22,19%. Zo štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva financií SR zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za rozhodujúci 3. štvrťrok 2015 zistil, že pri obdobných typoch úverov činila RPMN 10,97 %. Konštatoval, že podľa nesmela zmluvne dojednaná odplata prekročiť dvojnásobok tejto hodnoty, teda v danom prípade odplata nesmela prekročiť 21,94 %. Pretože RPMN zmluvy stotožnil s odplatou dospel k záveru, že v zmluve uvedená odplata-RPMN v hodnote 22,19% zákonný limit prekračuje. Z uvedených dôvodov ustálil, že dohoda o odplate je neplatná pre rozpor so zákonom ( ) a dobrými mravmi ( ), čo má za následok „bezúročnosť“ úveru. Žalovaných preto zaviazal len na úhradu sumy 2080,85 € predstavujúcej rozdiel medzi istinou úveru 2580 € poskytnutou veriteľom a poukázanými úhradami vo výške 499,15 €. Žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 23.3.2019 do zaplatenia v zhode s . O trovách konania rozhodol podľa , zohľadňujúc v zásade rovnaký pomer procesného úspechu a neúspechu v konaní (49,49% a 50,51%).

4. Zamietavý výrok rozsudku napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa , a s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, alebo rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Považoval za nesprávne stotožňovanie pojmu „odplata“ s pojmom „RPMN“ v rozhodnutí súdu, čo vyvodzoval zo zákonného vymedzenia odplaty v , 1a a charakteristiky a výpočtu hodnoty RPMN v . Poukázal na to, že hodnota odplaty za poskytnutý úver sa určuje podľa tak, že ju tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých prostriedkov, čo v tomto prípade predstavuje zmluvne dojednaný riadny ročný úrok vo výške 18,90% ročne, a poplatok za poistenie úveru vo výške 1,78 € mesačne, čo podľa zodpovedá opakujúcemu sa plneniu vyjadrenému v peniazoch, ktoré sa prepočítava na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100 tj (1,78 € x12 mesiacov)/ 2580 € x 100 + 1 = 1,83 %. Odplata zo Zmluvy preto predstavuje súčet plnení podľa tj. 18, % + 1, %, čo činí 20, %, teda presne hodnotu, aká je uvedená v čl.I Zmluvy „Základné podmienky“ zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25.11.2015, ktorá hodnota neprekračuje dvojnásobok priemernej RPMN 10,97%. Uviedol, že hodnota RPMN zmluvy sa určuje zásadne odlišným spôsobom ako odplata podľa , ktorý výpočet RPMN podľa prílohy č. 1 k zohľadňuje údaje : X ročná percentuálna miera nákladov, m - číslo posledného čerpania, k - číslo čerpania, preto 1 ? k ? m, Ck - výška čerpania k, tk - interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0, m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, l je číslo splátky alebo platby poplatkov, Dl je výška splátky alebo platby poplatkov, Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Zohľadňujúc dohodu zmluvných strán (úver vo výške 2 580 €, čerpaný dňa 25.11.2015, 108. pravidelných mesačných splátok so splatnosťou vždy k 18. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 18.01.2016, výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu vo výške 52,73 € vrátane mesačnej splátky poplatku za poistenie, posledná splátka vo výške 48,01 €, hodnota RPMN zmluvy vychádzala z rovnice 2.580- €=52,73 €/((1+i) 54/365)+52,73 €/((1+i) 85/365)+52,73 €/ ((1+i) 114/365)+52,73 €/((1+i)145/365)+ ... +48,01 €/((1+i) 3311/365), keď i (RPMN) činilo 0,22193561 tj 22,19% ako je uvedený údaj v zmluve. Odkazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu zastával názor, že súd nemal splnené podmienky preto, aby hodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Namietal aj postup súdu, ktorý napriek tomu, že žalovaní boli v konaní nečinní a tvrdenia žalobcu nerozporovali, skúmal náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a prípustnosť odplaty. Domnieval sa, že súd porušil princíp rovnosti strán, keď svojvoľne rozporoval náležitosti zmluvy, ktorým postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

5. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd ( ), preskúmal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez odvolacieho

pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , , a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Žalobca odvolaním napadol len výrok, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a súvisiaci výrok o náhrade trov konania. Vyhovujúci výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť.

8. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa , a , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

10. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces. Postup súdu, ktorý ex offo (z úradnej povinnosti) skúmal náležitosti zmluvy ako aj prípustnosť odplaty, odvolací súd považuje za správny. Súd povinný ex offo (tzn. aj bez toho, aby to spotrebiteľ musel namietať) skúmať náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v zmluvách a prihliadnuť na nekalé obchodné praktiky dodávateľov. Táto

požiadavka je daná úniovým právom, Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ako aj smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ (napr.rozsudok z 21.4.2016 vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti FINWAY a.s.). Neprijateľné zmluvné podmienky sú absolútne neplatné, to znamená, že sa ich neplatnosti nie je potrebné dovolávať, tak ako pri relatívnej neplatnosti právnych úkonov. V režime zmlúv o spotrebiteľských úveroch je súd povinný skúmať obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch a v prípade absencie niektorej náležitosti, prípadne uvedenia nesprávnej RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa, nastáva ex lege sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ( ), na ktorý právny dôsledok je súd povinný prihliadnuť a vyvodiť tomu zodpovedajúce následky. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadnuť vždy z úradnej povinnosti ( ). V prípade odplaty, ktorej výška by presahovala maximálnu prípustnú výšku odplaty stanovenej zákonom, išlo by o rozpor takto určenej odplaty so zákonom a teda absolútnu neplatnosť dohody o odplate, ktorá nastáva ex lege, a ku ktorej súd prihliada bez potreby dovolania sa neplatnosti dohody stranou sporu.

13. Pokiaľ však súd založil svoje rozhodnutie o neprimeranosti odplaty na stotožnení tohto pojmu s hodnotou RPMN zmluvy bez toho, aby sa vysporiadal s obsahovým vymedzením uvedených náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a až 3 , naplnil svojim postupom odvolacie dôvody podľa , , a jeho rozhodnutie je predčasné, pretože vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci, a je založené na nezodpovedajúcej právnej úprave a nesprávnej interpretácii použitých právnych noriem. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušené v zhode s , .

14. Podľa ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

15. bol novelizované vlády SR č. , ktorý upravuje postup výpočtu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorej primeranosť sa posudzuje podľa .

16. Podľa a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. (1). Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. (2)

17. Podľa odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok, b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,

2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

18. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy ( ).

19. Z dôvodovej správy k novelizovaným ustanoveniam vyplýva, že ich účelom bolo vykonať upravené znenie a a v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami ustanoviť odplatu a najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať a ustanoviť rovnako veľkosť písma, ktorou budú musieť byť vyhotovené spotrebiteľské zmluvy a so zmluvami súvisiace zmluvné dokumenty upravujúce práva a povinnosti spotrebiteľa a dodávateľa tovarov alebo služieb. V súlade so splnomocňovacím ustanovením v znení sa na základe materiálneho ustálenia jednotlivých odplatných zložiek definoval pojem odplata. Jednotlivé odplatné zložky vstupujú do celkového plnenia, ktoré súvisí s poskytnutím úveru alebo pôžičky, alebo ktoré je od spotrebiteľa požadované. Vo svojej podstate ide o celkovú sumu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov spojených alebo súvisiacich s poskytnutím alebo požadovaných pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. V rámci ustálenia dikcie sa pri výpočte odplaty vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

20. K postupu výpočtu odplaty dôvodová správa uvádza, že celková suma plnení sa vyjadruje v percentách za rok, a to ku dňu uzavretia zmluvy. § 1 odsek 3 je kľúčový pre zavedenie jednoduchej metodiky výpočtu jednotlivých plnení a celkovej odplaty, kde spoločným menovateľom celej metodiky je prepočet súvisiacich alebo požadovaných plnení na percentá za rok, a to vo vzťahu k zmluvne dojednanej výške poskytnutých peňažných prostriedkov. Dikcia odseku 3 počíta s možnosťou prepočtu nákladov vyjadrených absolútnym číslom alebo percentom na percentá za jeden rok. Z povahy dikcie odseku 3 je zrejmé, že tento je systematicky previazaný na odsek 1, ktorý vymedzuje základný, avšak nie formálny, ale materiálny rozmer plnení vstupujúcich do výpočtu celkovej odplaty požadovanej pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Samotná dikcia odseku 3 pamätá na konkrétne prípady možného vyjadrenia nákladov v percentách alebo absolútnym číslom zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov alebo z inej sumy, pričom vnútorná logika odseku 3 je založená na percentuálnom prepočte a následnom súčte plnení v súlade s odsekom 2. Z hľadiska výpočtu vlády vychádza z možnosti subsumovania akýchkoľvek potrebných prepočtov pod odsek 3, nevylučujúc pritom použitie analógie. Odsek 4 v súlade so všeobecným rozmerom vymedzil základnú referenčnú veličinu, s ktorou sa suma odplaty vypočítaná podľa odseku 3 porovnáva a ktorá vstúpi do právneho posúdenia primeranosti odplaty. Referenčná veličina bola definovaná v podobe priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len "RPMN") požadovanej bankami a pobočkami zahraničných bánk pri jednotlivých druhoch spotrebiteľských úverov.

21. Podľa , ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

22. V zmysle , na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

23. K uvedenému ustanoveniu dôvodová správa uvádza, že logika predmetného ustanovenia je založená na previazaní ustanovenia § 1 ods. 4 s ustanovením § 1a, ktoré predstavuje konkrétny vzorec výpočtu najvyššej prípustnej výšky odplaty. Z tohto pohľadu je potrebné rozlišovať medzi vzorcom jednoduchého výpočtu odplaty podľa § 1 ods. 1 až 3, ktorý bude tvoriť ľavú stranu porovnávania a

vzorcom uvedeným v § 1a tvoriacim pravú stranu konkrétnej komparácie vyúsťujúcej do samotného záveru o celkovej výške odplaty požadovanej od spotrebiteľa.

24. Pojmové vymedzenie RPMN a spôsob jeho výpočtu vyplýva z ustanovení ., ktorá zákonná úprava definovala ročnú percentuálnu mierou nákladov ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa ( ku dňu uzavretia zmluvy). Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok (). Podľa , citovaného zákona ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

25. Príloha č. 2 k v čase uzavretia zmluvy vychádzala pri určení hodnoty RPMN zo základnej rovnice, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, a kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej: m m' suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl. k=1 l=1 Koeficienty rovnice podľa obsahu prílohy k zákonu zodpovedali údajom : X je ročná percentuálna miera nákladov, m je číslo posledného čerpania, k je číslo čerpania, preto 1 <= k <= m, Ck je výška čerpania k, tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0, m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, l je číslo splátky alebo platby poplatkov, Dl je výška splátky alebo platby poplatkov, Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Hodnota RPMN teda odrážala aj ďalšie informácie o obsahu zmluvného vzťahu, než je tomu v prípade odplaty definovanej v vlády, ktorej primeranosť sa len posudzuje vo väzbe na hodnotu RPMN určenú právnou úpravou.

26. Súd prvej inštancie pri posudzovaní primeranosti odplaty bez náležitého zdôvodnenia vychádzal len z údajov RPMN zmluvy. V opätovnom konaní je preto povinný vysporiadať sa so zákonnou úpravou definujúcou pojem odplaty na účely vyhodnotenia jej primeranosti podľa v spojení s až 3 vl. č. , v kontexte obrany žalobcu o hodnote odplaty 20,73%. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že pri posudzovaní primeranosti odplaty súd prvej inštancie správne zvolil ako referenčnú veličinu priemernú RPMN požadovanej bankami a pobočkami zahraničných bánk pri jednotlivých druhoch spotrebiteľských úverov. Pre účely ďalšieho konania si súd prvej inštancie ustáli, aký nárok a v akom rozsahu ostal predmetom konania, keď podľa obsahu spisu došlo v časti žaloby k úprave (späťvzatiu) nároku pred doručením žaloby. Pretože odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania ( )

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).