Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-23-2018.pdf
PDF · 126.69 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobkyne: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Q.. Ľ. A. X, práv. zast. JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom v D. X., G. Y. č. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 26245-3/2018-BA zo dňa 12. apríla 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodnutím číslo: 15136-1/2017 zo dňa 29.09.2017 rozhodla podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe G. E. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2010. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán po citácii ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 konštatoval, že vychádzajúc z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2009 bol 3.881,28 €, čo je suma vyššia ako 3.834,96 SKK, t.j. 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem žalobkyne za rok 2009 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2010. Vzhľadom na uvedené zistenie správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobkyni od 01.07.2010 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO.
2. O odvolaní žalobkyne voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodla žalovaná rozhodnutím číslo: 26245-3/2018-BA zo dňa 12.04.2018, ktorým s poukazom na ust. § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v prvostupňovom správnom rozhodnutí. V nadväznosti na zásadnú odvolaciu námietku žalobkyne, v zmysle ktorej k presiahnutiu 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu v priebehu roku 2009 a 2010 došlo bez zavinenia žalobkyne, a to v dôsledku nevyplatenia odmeny a náhrady výdavkov žalobkyni za výkon znaleckej činnosti bezodkladne po ich priznaní, ale vzhľadom na nedostatok rozpočtových prostriedkov súdu až s niekoľkoročným časovým omeškaním, čo viedlo ku kumulácii odmien za znaleckú činnosť vyplatených v priebehu roku 2009 a 2010 žalovaná uviedla, že uvedená námietka nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaná musí v plnej miere rešpektovať údaje o príjme samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré jej poskytne Finančné riaditeľstvo SR. Žalobkyňa je zodpovedná za správnosť vyplnenia daňového priznania, ako aj za právne dôsledky, keď prípadne nesprávne údaje neopraví v primeranej lehote. Žalovaná vychádza z údajov Finančného riaditeľstva SR, v zmysle ktorých žalobkyňa dosiahla príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu za rok 2009 (3.881,28 €), daňové priznanie bolo podané 30.03.2010, t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma pre rok 2009 (3.834,96 €). Žalobkyňa je oprávnená na vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti od 31.08.1991 na základe živnostenského oprávnenia (živnostenský list č. ŽO-1992/03780) a mala tak k 1. júlu 2010 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa ust. § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Skutočnosť, že žalobkyňa bola od 01.03.1991 poberateľkou starobného dôchodku nemá vplyv na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Táto okolnosť je významná len z hľadiska výšky poisteného za dané obdobie. Žalobkyňa si nesplnila povinnosť plynúcu jej z ust. § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t.j. povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba, a preto prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď s poukazom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení rozhodol o vzniku sociálneho poistenia žalobkyne s poukazom na ust. § 21 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalovanej zákon o sociálnom poistení neumožňuje odstrániť tzv. tvrdosť zákona namietanú žalobkyňou.
3. V zákonnej lehote podala voči vyššie citovanému rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa číslo: 15136-1/2017 zo dňa 29.09.2017, ktorými bolo rozhodnuté o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 1. júla 2010 ako aj zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin číslo: 15137-1/2017-MT zo dňa 29.09.2017, ktorým správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňa 30. júna 2012. Žalobkyňa uvádza, že prvostupňové správne rozhodnutie o vzniku sociálneho poistenia číslo: 15136-1/2017 zo dňa 29.09.2017 je založené na údajoch z daňového priznania, ktorým vyčíslila príjem za rok 2009 vo výške 3.881,28 € a za rok 2010 vo výške 6.686,61 €. Uvedené príjmy dosiahla výlučne za činnosť znalca pre štátne orgány (súdy a políciu) od 08.01.1982 do 31.08.2016. Príjmy za znaleckú činnosť, ktoré jej boli poukázané zo strany príslušných súdov v roku 2009 a 2010 nie sú len za výkon toho ktorého roku. Z príjmu za znaleckú činnosť v roku 2009 (3.881,28 €) predstavuje príjem za výkon pre Krajský súd Banská Bystrica v konaní 48Cb/3/1993 v roku 2002 priznaná odmena vo výške 675,50 €, žiaľ až po piatich rokoch. Z príjmu za znaleckú činnosť v roku 2010 (6.686,61 €) predstavuje príjem za výkony pre Okresný súd Prievidza v konaniach: 11C/41/1997 znalecký posudok zo dňa 30.06.2008 1.549,30 €, 12C/24/2007 znalecký posudok zo dňa 21.01.2009 513,00 €, 9C/45/1999 znalecký posudok zo dňa 30.07.2008 1.303,86 €, 6C/70/1999 znalecký posudok zo dňa 03.06.2005 453,90 €, 11C/41/1997 doplnok k ZP zo dňa 23.11.2008 199,16 €, spolu 3.606,22 €. Úhradu odmien za uvedené posudky vykonal Okresný súd Prievidza až v mesiaci október 2010. Prehľadom príjmov za znaleckú činnosť za roky 2009 a 2010 (výpisom zo Znaleckého denníka) žalobkyňa preukazuje, že ona ako znalkyňa nemôže ovplyvniť, kedy jej objednávateľ posudku odmenu schváli a vzhľadom na jeho objektívne a subjektívne podmienky vyplatí. Žalobkyňa prosí o odstránenie tvrdosti zákona zohľadnením nezapočítania príjmov, ktoré nie sú za výkony znaleckých posudkov v roku 2009 v sume 675,50 € a v roku 2010 v sume 3.606,22 €.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.08.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí žalovanej. Žalobkyňa ako držiteľka živnostenského listu bola od 01.01.2004 považovaná na účely sociálneho poistenia za SZČO podľa § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa bola od 08.01.1982 do 31.08.2016 zapísaná aj v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod evidenčným číslom 910874 a mala tak na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nakoľko jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov v znení neskorších právnych predpisov, ďalej len zákon o dani z príjmov) alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2009 (3.881,28 €) presiahol zákonom stanovenú hranicu. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO nie je rozhodujúce za akú dobu mala SZČO vyplatené príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Podstatná je len tá skutočnosť, že SZČO vykázala príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní za kalendárny rok, ktorý je rozhodujúci na posúdenie vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalovaná nie je oprávnená z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti akýmkoľvek spôsobom zasahovať do údajov, ktoré jej na účely jej rozhodovania poskytne Finančné riaditeľstvo SR. Zákon o sociálnom poistení nepripúšťa odstránenie tvrdosti zákona, a teda ani nevymedzuje kompetencie organizačných zložiek Sociálnej poisťovne pri zohľadňovaní tvrdosti zákona v rámci právnych vzťahov sociálneho poistenia. Žalovaná ďalej podotkla, že od 01.08.2006 sa za SZČO považujú všetci znalci, tlmočníci a prekladatelia bez ohľadu na to, či činnosť znalca, tlmočníka a prekladateľa vykonávajú v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov. Na uvedenú skutočnosť sa pri posúdení právneho postavenia znalca, tlmočníka a prekladateľa na účely sociálneho poistenia už neprihliada. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala aj nesprávnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa číslo: 15137-1/2017-MT zo dňa 29.09.2017, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňa 30. júna 2012, vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2011 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2012, žalovaná uviedla, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania dňa 07.11.2017. Pokiaľ žalobkyňa považovala rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 30. júna 2012 za nezákonné, mala možnosť podať aj voči tomuto rozhodnutiu odvolanie a následne v závislosti od výsledku konania podať žalobu na správny súd.
5. Žalobkyňa v replike zo dňa 09.09.2018 poukazuje na prílohy repliky, a to Stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.12.1995 vo vzťahu k posudzovaniu príjmu znalcov z výkonu ich činností. Uvádza, že zákon č. 382/2004 Z.z. zvýšil povinnosť a zodpovednosť znalcov na jednej strane, ale nedotiahol na strane druhej nárok znalca na odmenu v období, kedy bol znalecký posudok vykonaný. Ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 zákona č. 461/2003 Z.z.. Zápočet celkových príjmov znalca, ktorého odmena za vykonaný úkon bola vyplatená v závislosti nedostatku finančných prostriedkov objednávateľa posudku (v prípade žalobkyne toho ktorého súdu) alebo v závislosti od zodpovedného a včasného konania objednávateľa posudku a prieťahov v konaní je nespravodlivé. Zápočet príjmov znalca po splnení úlohy za predchádzajúce obdobia pre účely zákona o sociálnom poistení považuje žalobkyňa za tvrdosť zákona. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej v časti namietajúcej absenciu odvolania žalobkyne voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu o zániku poistenia žalobkyne dňa 30.06.2012 číslo: 15137-1/2017-MT zo dňa 29.09.2017 žalobkyňa uvádza, že odvolanie, ktoré podala, smerovala nielen voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa číslo: 15136-1/2017 (o vzniku poistenia) aj voči rozhodnutiu číslo: 15137-1/2017-MT (o zániku poistenia), čo je preukázané obsahom odvolania, hoci si žalobkyňa uvedomuje, že pri prepisovaní opomenula uviesť číslo rozhodnutia 15137-1/2017.
6. Žalovaná v duplike zo dňa 26.09.2018 označila Stanovisko Ministerstva spravodlivosti číslo: 311/95-50 zo dňa 19.12.1995, ktoré bolo prílohou repliky žalobkyne za právne irelevantné vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia dôvodiac, že v predmetnom stanovisku sa posudzuje právne postavenie znalcov na účely sociálneho zabezpečenia podľa právnej úpravy účinnej len do 31.12.2003 (§ 4a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z.z.).
7. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 27.09.2018 skutočnosť, že podala dňa 26.09.2018 Daňovému úradu Žilina opravné daňové priznania za rok 2009 a 2010, kde oprava daňového priznania za rok 2009 sa týka tabuľky č. 1 a tabuľky č. 3 daňového priznania, keď príjem paušálnych a cestovných náhrad vo výške 300,74 € je z tabuľky č. 1 vylúčený a táto hodnota, ktorá nebola odmenou, je priznaná v tabuľke č. 3. Oprava daňového priznania za rok 2010 sa dotýka tabuľky č. 1 a tabuľky č. 3 priznania, keď príjem vyčíslený v pôvodnom daňovom priznaní vo výške 6.686,61 € obsahuje pohľadávky v hodnote 4.263,92 €, čo preukazuje jednotlivými položkami v prehľade príjmov, ktoré platby neboli z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov Okresného súdu Prievidza v čase splatnosti v predchádzajúcich obdobiach vyplatené. Opravnými daňovými priznaniami na rok 2009 a 2010 sa základ dane z príjmov a daň na úhradu nemení. Žalobkyňa ako prílohu vyjadrenia zo dňa 27.09.2018 pripojila prehľad príjmov za znaleckú činnosť v daňovom opravnom priznaní za rok 2010 a 2009, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, potvrdenie o podaní „opravného“ daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, potvrdenie o podaní „opravného“ daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010.
8. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 07.11.2018 k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 27.09.2018 uviedla, že predložené tzv. „opravné“ daňové priznania k daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 a 2010, predložené žalobkyňou správnemu súdu dňa 01.10.2018, nemajú vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaná poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok v znení neskorších právny predpisov (ďalej len Daňový poriadok), v zmysle ktorého je možné podať opravné daňové priznanie len pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
9. Správny súd uznesením č.k. 29Sa/23/2018-87 zo dňa 05.03.2019 s poukazom na ust. § 66 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) vylúčil preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin číslo: 15137-1/2017 zo dňa 29.09.2017 na samostatné konanie, nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutia (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave číslo: 26245-3/2018-BA zo dňa 12.04.2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Martin číslo: 15136-1/2017 zo dňa 29.09.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin číslo: 15137-1/2017 zo dňa 29.09.2017) boli vydané v samostatných konaniach vedených Sociálnou poisťovňou, pobočka Martin, pričom v napadnutých rozhodnutiach je daný odlišný skutkový stav, predstavujú samostatný predmet súdneho prieskumu a spoločné konanie o nich nie je vhodné.
10. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba (v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi). Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovanej nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
11. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 19.03.2019 za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v neprítomnosti žalobkyne (ktorá bola riadne predvolaná na pojednávanie), právneho zástupcu žalobkyne (ktorý na pojednávanie volaný nebol nakoľko mu žalobkyňa udelila plnú moc až dňa 18.03.2019) za splnenia procesných podmienok, ktoré má na mysli ust. § 114 SSP keď nemal preukázanú existenciu dôležitých dôvodov pre odročenie pojednávania podľa § 115 SSP. Žalobkyni bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 28.12.2018, t.j. 80 kalendárnych dní pred termínom pojednávania (55 pracovných dní pred termínom pojednávania). Právneho zástupcu si zvolila deň pred pojednávaním.
12. Právny zástupca žalobkyne doručil správnemu súdu dňa 18.03.2019 (t.j. deň pred pojednávaním, pričom podanie bolo zákonnej sudkyni predložené v deň pojednávania) I. Oznámenie o prevzatí zastupovania žalobkyne a II. Žiadosť o odročenie pojednávania. Svoju neúčasť a neúčasť žalobkyne na pojednávaní odôvodnil tak, že prevzal zastupovanie žalobkyne dňa 18.03.2019 a teda mal krátky čas na oboznámenie sa so spisom. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je chorá s tým, že jej diagnóza - chrípka s vysokými teplotami jej neumožňuje zúčastniť sa nariadeného termínu pojednávania. K žiadosti o odročenie pojednávania okrem plnej moci na zastupovanie v konaní iný dôkaz nepredložil, ani súdu neoznačil, resp. neuviedol dôvody, ktoré mu bránia uvedenú okolnosť preukázať. Správny súd na pojednávaní uznesením žiadosť o odročenie pojednávania zamietol, nakoľko nemal preukázanú existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania v zmysle § 115 SSP. Existenciu dôvodov pre odročenie pojednávania nestačí len tvrdiť, ale je potrebné aj preukázať ich dôvodnosť. Existenciu nepriaznivého stavu, ktorý bránil žalobkyni v účasti na pojednávaní, mal advokát včas súdu preukázať (najneskôr s podaním žiadosti o odročenie pojednávania keďže takýto dôvod v čase podania žiadosti už existoval). Pokiaľ ide o dôvod pre odročenie pojednávania, v zmysle ktorého mal právny zástupca nedostatok priestoru pre oboznámenie sa s vecou, uvedený dôvod správny súd nemohol akceptovať, nakoľko žalobkyňa mala od doručenia predvolania na pojednávanie časový priestor 55 pracovných dní pre zvolenie si právneho zástupcu.
13. Pre úplnosť správny súd dodáva, že fotokópia Potvrdenia - výmenného listu vystaveného dňa 19.03.2019 MUDr. P. R. osvedčujúceho nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne bola zákonnej sudkyni predložená až po prejednaní veci.
14. Správny súd je toho názoru, že vzhľadom k povahe prejednávanej veci (žaloba v sociálnych veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. a) SSP) kedy súd nie je viazaný žalobnými bodmi a posudzuje žalobu neformálne pričom z úradnej moci prihliada na všetky pochybenia správneho orgánu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného nemohlo neúčasťou žalobkyne na nariadenom pojednávaní resp. jej právneho zástupcu dôjsť k ujme resp. porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol vychádzajúc z nasledovných úvah:
16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len zákon o sociálnom poistení) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách17) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,11) b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,18) c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,21) d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,22) e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.23)
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.
Podľa § 142 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.
Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len zákon o dani z príjmov) príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.29)
Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok v znení neskorších právnych predpisov ak osobitný predpis1) neustanovuje inak, pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada.
Podľa § 16 ods. 4 písm. c) veta prvá Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že daňové priznanie neobsahuje správne údaje.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
17. Predmetom konania v posudzovanej veci je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov v konaní, v ktorom Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, ako správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím číslo: 15136-1/2017 zo dňa 29.09.2017 rozhodla tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2010. Žalovaná na podklade odvolania žalobkyne voči označenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odvolanie zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin potvrdila.
18. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu správny súd zistil nasledovný relevantný skutkový stav. Z Výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2018 (č.l. 7 administratívneho spisu) správny súd zistil, že žalobkyňa bola v zozname znalcov a tlmočníkov zapísaná od 08.01.1982 a vyčiarknutá 31.08.2016. Z výpisu informačného systému Finančného riaditeľstva SR (č.l. 13 a nasl. administratívneho spisu) správny súd zistil, že žalobkyňa v zdaňovacom období 2009 dosiahla „príjem znalca a tlmočníka“ vo výške 3.881,28 € a v zdaňovacom období 2010 „príjem znalca a tlmočníka“ vo výške 6.686,61 €. Nebolo medzi účastníkmi sporu o tom, že údaje Finančného riaditeľstva SR vychádzali z daňových priznaní žalobkyne k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 doručeného dňa 30.03.2010 a rok 2010 doručeného dňa 30.03.2011. Z „Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 OPRAVNÉ DP“ a jeho prílohy - Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, druh daňového priznania: „opravné“ daňové priznanie za rok 2009 zo dňa 20.09.2018 správny súd zistil, že žalobkyňa doručila správcovi dane dňa 26.09.2018 dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 na základe vlastného zistenia (ako udáva vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 01.10.2018 - č.l. 54 súdneho spisu), že príjem paušálnych a cestovných náhrad vo výške 300,74 € bol nesprávne uvedený v tabuľke č. 1 daňového priznania pre daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 a táto hodnota mala byť priznaná v tabuľke č. 3. Z „Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 OPRAVNÉ DP“ a jeho prílohy - Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby s označením druh daňového priznania: „opravné“ daňové priznanie za rok 2010 zo dňa 20.09.2018, v nadväznosti na vyjadrenie žalobkyne správny súd zistil, že žalobkyňa (na základe vlastného zistenia, ako uvádza vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 01.10.2018 - č.l. 54 súdneho spisu) doručila správcovi dane dňa 26.09.2018 dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 s tým, že pôvodne vyčíslený príjem v hodnote 4.263,92 € uvedený v tabuľke č. 1 daňového priznania pre daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 mal byť namiesto tabuľky č. 1 označený v tabuľke č. 3 ako pohľadávka v hodnote 4.263,92 €.
19. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste poznamenať, že je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Uvedené znamená, že správny súd je viazaný skutkovým a právnym stavom, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej, t.j. ku dňu 23.04.2018.
20. Správny súd vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu daného ku dňu 23.04.2018 dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s citovanými ust. § 5 písm. c), § 21 ods. 1, 3, § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.
21. V konaní bolo nepochybne preukázané, že bola naplnená hypotéza právnej normy citovaného ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre vznik nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2010. Žalobkyňa mala status samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle citovaného ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, t.j. od 01.07.2009, nakoľko v posudzovanom období (rok 2009 aj rok 2010) bola zapísaná v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky evidenčné číslo 910874, požívala tak status znalca podľa citovaného ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov, teda bola de iure osobou oprávnenou na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.
22. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná (rovnako ako správny orgán prvého stupňa) dospel vychádzajúc z vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že príjem žalobkyne ako znalkyne v posudzovanom období (za rok 2009) presiahol 12-násobok vymeriavacieho základu určeného podľa ust. § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení. Príjem žalobkyne z inej samostatne zárobkovej činnosti v zmysle citovaného ust. § 6 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov dosiahol podľa daňového priznania doručeného daňovému úradu dňa 30.03.2010 výšku 3.881,28 €, t.j. sumu vyššiu ako bola zákonom stanovená hranica (§ 21 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení) pre rok 2009 (t.j. suma 3.834,96 €). Žalobkyni tak vzniklo v súlade s ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na ust. § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie od 1. júla nasledujúceho kalendárneho roku, t.j. od 01.07.2010 a trvalo aj k 01.07.2011, nakoľko dosahovala príjmy zo znaleckej činnosti vo výške 6.686,61 € (t.j. sumu vyššiu než zákonom stanovená hranica 3.849,- € pre rok 2010).
23. Námietku žalobkyne, že k označeniu príjmov, a to sumy 300,74 v tabuľke č. 1 v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 (ktorá nebola odmenou znalca a mala byť označená v tabuľke č. 3 daňového priznania) a sumy 4.263,92 € v tabuľke č. 1 daňového priznania k daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 (ktorá mala byť správne uvedená v tabuľke č. 3 uvedeného daňového priznania ako pohľadávka) správny súd musel vyhodnotiť ako irelevantnú s ohľadom na aplikovanú právnu úpravu. T.j. aj keď by bolo v konaní vyšlo najavo, že označené sumy v roku 2009 a 2010 netvorili v skutočnosti, t.j. nemali byť označené ako príjem žalobkyne v posudzovanom období relevantný v zmysle § 6 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov nemala by táto okolnosť vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia žalovanej, nakoľko v zmysle citovaného ust. § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení hranica príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania je rozhodujúce na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane.
24. Na tomto mieste je potrebné poznamenať žalobkyňou podané „opravné“ daňové priznania za rok 2009 a 2010 majú de iure v zmysle citovaného ust. § 16 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku charakter dodatočných daňových priznaní, nakoľko v nich žalobkyňa deklaruje uvedenie „nesprávneho údaju“ tak, ako to má na mysli citované ustanovenie (§ 16 ods. 4 písm. c). „Opravné“ daňové priznanie ako nesprávne označila dané podania žalobkyňa by bolo možné podať len do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania (ktorá pre rok 2009 skončila dňom 31.03.2010 a pre rok 2010 skončila dňom 31.03.2011 ako je zrejmé z citovaného ust. § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Dodatočné daňové priznanie je zákonom upravený legálny prostriedok nápravy daňového priznania, ktorý je daňový subjekt oprávnený využiť, ak zistí, že daň uvedená v daňovom priznaní má byť nižšia alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje. Dodatočné daňové priznanie nahrádza pôvodné podané daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie. Z cit. ust. § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení však vyplýva, že hranica príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti zistená na základe dodatočného daňového priznania je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Pojem „aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie“ je potrebné vykladať v súlade s ust. § 21 ods. 1 zákona, čo znamená, že dodatočné daňové priznanie za rok 2009 by mohlo ovplyvniť vznik poistenia len vtedy, ak by bolo podané v období od 01.07.2010 do 30.06.2011 a dodatočné daňové priznanie za rok 2010 v období od 01.07.2011 do 30.06.2012 (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžso/1/2012 zo dňa 27.03.2013).
25. Ak sa teda zmenila výška príjmu žalobkyne za rok 2009 na základe dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby podaného dňa 26.09.2018 a výška príjmu žalobkyne za rok 2010 na základe dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby podaného dňa 26.09.2018, táto okolnosť už nemôže mať vplyv na právne významnú skutočnosť, že žalobkyni od 01.07.2010 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie na základe daňového priznania za rok 2009 podaného v marci 2010 a daňového priznania za rok 2010 podaného v marci 2011 s tam uvedenou deklarovanou výškou príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
26. Námietku žalobkyne, v zmysle ktorej situácia vznikla oneskoreným vyplácaním odmien za znaleckú činnosť zo strany štátnych orgánov, vyhodnotil správny súd ako nevýznamnú. K uvedeniu nesprávnych údajov v daňovom priznaní nedošlo primárne v dôsledku oneskoreného vyplácania odmien znalkyni štátnymi orgánmi, ale v dôsledku nesprávneho označenia (ako tvrdí samotná žalobkyňa) sumy 300,74 € v tabuľke č. 1 v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, pričom uvedená suma mala byť označená v tabuľke č. 3 a nesprávneho označenia sumy v úhrne 4.263,92 € v tabuľke č. 1 k daňovému priznaniu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, ktorá suma mala byť označená v tabuľke č. 3, nakoľko išlo o pohľadávku žalobkyne, nie o jej príjem, teda primárne v právneho omylu žalobkyne. Táto okolnosť nemôže byť dôvodom neaplikácie citovaného ust. § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ani za účelom odstránenia tzv. tvrdosti zákona ako žiada žalobkyňa. Na tomto mieste správny súd udáva, že zákon o sociálnom poistení kogentným spôsobom (nepripúšťajúcim odchýlku dopadajúcu na všetky subjekty v rovnakej právnej pozícii rovnako) upravuje všeobecné podmienky vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia u SZČO, pričom nepripúšťa možnosť odstránenia tvrdosti zákona na základe správnej úvahy správneho orgánu. Postup a rozhodovanie správnych orgánov v oblasti sociálneho poistenia ako aj správnych súdov je limitovaný rámcom článok 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý orgánom verejnej moci neumožňuje aplikáciu subjektívneho práva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom. Naopak v prípade takéhoto postupu by hrozila prípadná arbitrárnosť predmetných rozhodnutí (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 22/2017-15 zo dňa 12.01.2017). Právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa záruky procesného a inštitucionálneho charakteru. Nemožno však z neho odvodzovať požiadavku na ignorovanie objektívneho hmotného práva v záujme dosiahnutia materiálnej spravodlivosti, a to aj napriek tomu, že sa v posudzovanej veci aplikované právne normy môžu žalobkyni javiť ako neprimerane prísne.
27. K Stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.12.1995, ktoré žalobkyňa označila ako prílohu repliky doručenej správnemu súdu dňa 12.09.2018 (č.l. 44 súdneho spisu) správny súd uvádza, že uvedené stanovisko nie je aplikovateľné na vec žalobkyne, nakoľko v predmetnom stanovisku je posudzované právne postavenie znalcov na účely sociálneho zabezpečenia podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2003 (§ 4a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z.z.), teda ide o stanovisko k právnej úprave, ktorá sa na posudzovaný prípad žalobkyne nevzťahuje.
28. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd náhradu trov konania nepriznal, rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), keďže neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu
- výnimočnosť situácie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.