Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sd-65-2016.pdf
PDF · 111.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sd/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci navrhovateľky: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 04. marca 2016 z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žiadosťou o dôchodok spísanou dňa 24.02.2016 požiadala navrhovateľka o priznanie starobného dôchodku od 04.01.2016. O žiadosti navrhovateľky rozhodla odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 04. marca 2016 tak, že žiadosť zamietla. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 05.06.2015 vyplýva, že navrhovateľke bol podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR priznaný príspevok za službu od 18.11.1994, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Služobný pomer bol ukončený z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na zdravotný stav. Na vznik nároku na výsluhový príspevok a pre jeho výšku bola navrhovateľke zhodnotená doba služobného pomeru v policajnom zbore od 01.06.1975 do 15.04.1990 v II. kategórii funkcií a doba od 16.04.1990 do 17.11.1994 v I. pracovnej kategórií, t.j. celkovo v I. pracovnej kategórií 4 roky a 217 dní a II pracovnej kategórii celkom 14 rokov a 323 dní. S poukazom na ust. § 65 ods. 1 a 2 a § 65 ods. 7 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z. navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek 04.01.2016. Vzhľadom na to, že v I. pracovnej kategórií navrhovateľka získala 4 roky a 217 dní a II pracovnej kategórii celkom 14 rokov a 323 dní, nevzťahuje sa na ňu ust. § 21 a § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení. S poukazom na ust. § 255 zákona č. 461/2003 Z.z. odporkyňa uviedla, že navrhovateľka získala iba 1675 dní dôchodkového poistenia bez doby služby (4 roky a 215 dní), a preto nesplnila podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia (§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, že jej služobný pomer skončil z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na zdravotný stav a je presvedčená, že splnila podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. a dosiahla najmenej 20 rokov služby. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) žiadala odporkyňu o opätovné posúdenie aj s prihliadnutím na výchovu dieťaťa a priznanie starobného dôchodku s určením dôchodkového veku 56 rokov a priznanie starobného dôchodku 3 roky spätne od podania žiadosti o starobný dôchodok, t.j, k 24.02.2013.
3. Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu zopakovala argumenty uvedené v odôvodnení rozhodnutia a zdôraznila, že okrem splnenia podmienky dôchodkového veku musí byť splnená aj
podmienka najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia bez doby služby, ktorá bola zhodnotená na výsluhový dôchodok s odkazom na § 255 zákona č. 461/2003 Z.z. Navrhovateľka celkovo získala len 1675 dní obdobia dôchodkového poistenia bez služby t.j. 4 roky a 215 dní, čím nesplnila podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na námietky navrhovateľky bude zahájené zisťovanie vo veci ukončenia služobného pomeru.
4. V doplňujúcom vyjadrení odporkyňa uviedla, že navrhovateľka nezískala najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia v I. kategórii funkcií, získala iba 4 roky a 217 dní, preto ďalšie zisťovanie nemá vplyv na nárok na starobný dôchodok. Žiadala rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.
5. Navrhovateľka vo vyjadrení z 30.06.2021 uviedla, že trvá na podanom opravnom prostriedku, pretože jej do obdobia dôchodkového poistenia nebolo započítané narodenie dieťaťa. Poukázala na rozhodnutia NS SR, z ktorých vyplýva, že ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení nebránia vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienku nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Ak by policajt nesplnil podmienku získania viac ako 10, resp. 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má poisťovňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistenom systéme a dôchodok priznať po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Povinnosť vyplýva z čl. 39 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru o invalidných a pozostalostných dávkach Medzinárodnej organizácie práce vyhláseného pod č. 416/1991 Zb., podľa ktorého z práva občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe vyplýva, že toto hmotné zabezpečenie má zodpovedať celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia.
6. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
7. V súlade s citovaným ustanovením krajský súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
8. Krajský súd v Bratislave ako príslušný na konanie podľa § 246 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 a 2 OSP, keďže odporkyňa súhlasila s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a navrhovateľka sa na výzvu súdu, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania v lehote nevyjadrila.
9. Spornými zostali medzi stranami dve právne otázky:
- otázka určenia dôchodkového veku navrhovateľky,
- otázka splnenia podmienky dostatočnej doby dôchodkového poistenia pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
10. K otázke dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľka vzniesla v zásade dve námietky, a to splnenie podmienok podľa § 132 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení na priznanie nároku na starobný dôchodok a nezohľadnenie narodenia dieťaťa.
11. V súvislosti s aplikáciu § 132 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 01.07.2002 zákonodarca vylúčil aplikáciu ustanovení § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. (§ 143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z.). Okrem toho toto ustanovenie priznáva zníženie dôchodkového veku osobám, ktoré vykonávali najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií alebo najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Z potvrdenie Ministerstva vnútra je zrejmé, že navrhovateľka získala v I. kategórií funkcií 4 roky a 217 dní a II kategórii funkcií celkom 14 rokov a 323 dní (spolu 19 rokov a 175 dní), a teda nesplnila podmienky uvedené v tomto ustanovení.
12. Odporkyňa skúmala, či navrhovateľka nesplnila podmienku zníženého dôchodkového veku podľa ust. § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988Zb., podľa ktorého občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l).
13. Podľa § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.
14. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
15. Navrhovateľka nesplnila podmienky zníženia dôchodkového veku ani podľa ust. § 21 zákona č. 100/1988 Zb. vzhľadom na to, že nezískala dobu 15 rokov v I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h), za ktoré sa považuje v zmysle ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. aj služba v I. kategórii funkcií, vzhľadom na to, že v I. kategórií funkcií získala iba 4 roky a 217 dní. Odporkyňa preto dospela k správnemu záveru, že navrhovateľka nesplnila podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., a preto bolo dovŕšenie dôchodkového veku potrebné posúdiť podľa ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z.z.
16. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
17. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 65 ods. 7 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z. žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov (5,25 roka).
19. Navrhovateľka dosiahla vek 56 rokov v roku 2010. Odporkyňa preto správne určila dovŕšenie dôchodkového veku navrhovateľky s poukazom na ust. § 65 ods. 7 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z. na deň 04.01.2016, napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia nesprávne uviedla pripočítanie 54 mesiacov (§ 65 ods. 7 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z.). Z uvedeného určenia je zrejmé, že odporkyňa zohľadnila aj výchovu jedného dieťaťa, preto námietku navrhovateľky o nezohľadnení narodenia dieťaťa nepovažoval súd za dôvodnú.
20. Medzi stranami nebolo sporné, že navrhovateľka dosiahla doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Podľa Osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou k rozhodnutiu odporkyne získala navrhovateľka celkovo 4 roky a 215 dní (1675 dní) obdobia dôchodkového poistenia
- obdobie štúdia od 01.09.1970 do 02.04.1975. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia (príspevok za službu) bolo navrhovateľke zhodnotené obdobie od 01.06.1975 do 15.04.1990 v II. kategórii funkcií a od 16.04.1990 do 17.11.1994 v I. kategórii funkcií, ako to vyplýva aj z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 05.06.2015. Navrhovateľka tak preukázateľne získala doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia, ktoré jej neboli hodnotené v inom (osobitnom systéme) dôchodkového zabezpečenia.
21. V súvislosti s druhou nastolenou otázkou potrebnej doby dôchodkového poistenia sa navrhovateľka odvolávala na názor NS SR. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR, napríklad na rozhodnutie sp. zn.: 9So/151/2016, podľa ktorého: „Podľa čl. 43 písm. a/ Dohovoru č. 128 tento Dohovor sa nevzťahuje na sociálne udalosti, ktoré nastali skôr, než nadobudla účinnosť príslušná časť Dohovoru pre zúčastnený členský štát. Československá socialistická republika prijala záväzky z Dohovoru, len pokiaľ ide o časť III, príslušné ustanovenia častí V. a VI, a časť VII. časť III. dohovoru obsahuje články 14 až 19, časť VI. (spoločné ustanovenia) články 30 až 36.Podľa čl. 15 ods. 1 Dohovoru č. 128 krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku. Ustanoveným vekom na účely starobného dôchodku je dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Tento vek navrhovateľ dovŕšil dňom XX.XX.XXXX, teda po nadobudnutí platnosti Dohovoru č. 128 pre Československú socialistickú republiku (11.01.1991). Najvyšší súd SR sa problematikou aplikovateľnosti Dohovoru č. 128 zaoberal napr. v rozsudku sp. zn. 9So/108/2015 z 28.02.2017, v ktorom uviedol: „Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z. z. vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)).Súčasne zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal všetky doby poistenia (zamestnania) hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania). Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z. z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im
niektoré doby poistenia nehodnotila vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúvala a menila podmienky alebo odňala výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Najvyšší súd judikoval, že aj vtedy, ak by poistenec nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení obdobia poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca. Podľa Čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 nestanovil možnosť a postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe.Ak teda pri posudzovaní nárokov poberateľov výsluhových dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení odporkyňa aplikovala ustanovenie čl. 33 ods. 2 tohto zákona, bolo úlohou súdu preskúmať len to, či toto krátenie je možné považovať za súladné s ústavou a Dohovorom č.128.Výsluhový dôchodok priznaný podľa § 38 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). Vzhľadom na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku povahu dávky v starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle Čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku) - takou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v plnej, tzv. teoretickej výške by mal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb, poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku a túto teoretickú sumu krátila o sumu, rovnajúcu sa koeficientu určenému ako podiel skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, takýto jej postup považoval odvolací súd za súladný s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128“.
22. Ďalej súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 7So/22/2015, podľa ktorého: „Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie mus í byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je podľa názoru odvolacieho súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
23. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn. 9 So 214/2008 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2011 pod. č. R 55/2011: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“
24. Vzhľadom na uvedený právny názor NS SR odporkyňa nepostupovala správne, ak žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku zamietla z dôvodu, že navrhovateľka nesplnila podmienku získania aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, pretože bolo potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku mohla sumu starobného dôchodku krátiť o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
25. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval opravný prostriedok navrhovateľky za dôvodný, a preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) OSP za použitia § 250l ods. 2 OSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
26. V ďalšom konaní odporkyňa o nároku na starobný dôchodok navrhovateľky opätovne rozhodne, pričom právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je viazaná (§ 250r OSP).
27. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250l ods. 2 OSP. Keďže o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh (§ 151 ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 prvej vety OSP), a navrhovateľka si v priebehu konania nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. (§ 250s OSP). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 OSP