Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-45-2018.pdf
PDF · 126.15 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, so sídlom Grösslingova 5165/77, 824 68 Bratislava, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 866/8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: C.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, 951 41 Lužianky, právne zastúpená Mgr. Zuzanou Slovákovou, advokátkou, IČO: 42 416 043, so sídlom Pajštúnska 5, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 585,53 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.5.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 585,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy istiny 585,53 eur od 31.8.2014 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou ako finančnou agentkou uzavrel dňa 12.12.2012 v súlade s ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti stavebného sporenia v rozsahu stanovenom zákonom č. 186/2009 Z. z. a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej províziu. Dňa 19.12.2012 podpísal žalobca so žalovanou osobitnú Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorej platnosť bola viazaná na existenciu zmluvy o sprostredkovaní. Nábehová odmena je svojou povahou províziou za obchodné zastúpenie viazanou na počet uzavretých obchodov, a teda podlieha režimu zániku na províziu v zmysle ust. § 662 Obchodného zákonníka. Nábehová odmena sa vyplácala mesačne a bola rovná rozdielu, ktorý vznikol odpočítaním mesačného príjmu finančného agenta od sumy 600 eur. Vrátenie nábehovej odmeny je upravené v čl. VII ods. 1 zmluvy o nábehovej odmene. Žalobca si voči žalovanej uplatňuje titulom vrátenia nábehových odmien sumu vo výške 585,53 eur. Nárok žalobcu na vrátenie nábehových odmien vznikol podľa čl. VII. odsek 1 písm. a) bod i. Zmluvy o nábehovej odmene, t.j. z dôvodu stornovania viac ako 50 % poistných zmlúv v životnom poistení uzatvorených v sledovanom nábehovom období od uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu. Keďže boli stornované všetky poistné zmluvy, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie 100 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny, ktorý predstavuje sumu vo výške 585,53 eur. Zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla výpoveďou zo dňa 5.3.2014 zo strany žalobcu. Výpovedná lehota uplynula dňa 31.5.2014. Listom zo dňa 8.8.2014 doručeným dňa 15.8.2014 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 585,53 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Keďže žalovaná
svoj peňažný záväzok neuhradila, uplatňuje si žalobca tiež nárok na úrok z omeškania v sadzbe 8,15 % ročne z dlžnej sumy počnúc dňom 31.8.2014 do zaplatenia.
3. Dňa 15.3.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz č.k. 19Up/149/2018-0, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
4. Voči platobnému rokazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor dôvodiac, že spoločnosť Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408 so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava ako ďalšia zmluvná strana predmetných zmlúv si už rovnakú pohľadávku v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 28Cb/69/2017 uplatnila, pričom v predmetnom konaní došlo k uzavretiu Dohody o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie nároku na vrátenie nábehovej odmeny podľa čl. VI ods. 1 písm. a) bod 1 Zmluvy o nábehovej odmene. Na základe Dohody o urovnaní žalovaná uhradila spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s. dohodnutú sumu a spoločnosť Wüstenrot poisťovňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, na základe čoho bolo konanie právoplatne zastavené. V súlade s čl. II. bodom 3 Dohody o urovnaní sa považujú záväzky žalovanej, ktorých urovnanie bolo predmetom dohody za urovnané a jej záväzok urovnaním zanikol. V článku II. bodu 4. Dohody sa Wüstenrot poisťovňa zaviazala, že si v budúcnosti nebude voči žalovanej uplatňovať žiadne nároky vyplývajúce zo žalovanej pohľadávky vrátane jej príslušnstva. Žalovaná má za to, že nárok si už v konaní uplatnila Wüstenrot poisťovňa, a.s. a tento nárok bol už vysporiadaný a urovnaný, preto zanikol, a to bez ohľadu na to, či tento žiada žalobca alebo Wüstenrot poisťovňa, a.s. Žalovaná ďalej uviedla, že stornovanie sa má týkať poistných zmlúv v oblasi životného poistenia. V danom prípade je však žalobcom stavebná sporiteľňa, v mene ktorej ani v prospech ktorej nie je možné uzatvárať zmluvy z oblasti životného poistenia. Uvedené potvrdzuje aj samotný žalobca, ktorý v prvom odseku odôvodnenia žaloby uvádza, že žalovaná sa zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti stavebného sporenia. Toto preukazuje tiež skutočnosť, že žalobca ako dôkaz pripojil provízny výkaz Wüstenrot poisťovňa, a.s., nie provízny výkaz žalobcu ako aj vyčíslenie provízií, kde sa uvádza ako dôvod zániku PZ (poistných zmlúv) neplatenie poistného, nie neplatenie sporenia. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok titulom stornovania poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, takýto nárok je absolútne nedôvodný. Žalobca v konaní nepredložil dostatok dôkazov na preukázanie svojich skutkových tvrdení, k žalobe neboli pripojené žiadne zmluvy, ktoré mali byť stornované, rovnako ako doklady, ktoré by preukazovali ich ukončenie, od čoho sa ďalej odvíja vrátenie nábehovej odmeny. So žalobou neboli predložené ani doklady preukazujúce vyplatenie nábehovej odmeny, a teda pokiaľ nie je preukázané vyplatenie nábehovej odmeny, nemohol žalobcovi vzniknúť ani nárok na jej vrátenie. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania, pretože vznik nároku na vrátenie nábehovej odmeny je viazaný na stornovanie poistných zmlúv, pričom podľa žalobcom pripojeného vyčíslenia mali zmluvy zaniknúť ku dňu 22.6.2013 a ku dňu 20.7.2013, premlčacia doba na vrátenie provízie uplynula 22.6.2017 a dňa 20.7.2017, teda žalovaný nárok je premlčaný a nemožno ho priznať.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že z ustanovenia čl. 2 ods. 1 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní je zrejmé, že žalovaná vykonávala činnosť týkajúcu sa uzatvárania poistných zmlúv výhradne pre Wüstenrot poisťovňu, a.s. a činnosť týkajúcu sa zmlúv o stavebnom sporení výhradne pre žalobcu. Z tohto dôvodu žalobca ako aj Wüstenrot poisťovňa, a.s. žalovanej poukazovali provízie, výkonnostné odmeny i nábehové odmeny, na ktoré jej vznikol nárok. Uvedené tvrdenie vyplýva z čl. V ods 2 Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, podľa ktorého sa nábehová odmena vypláca tak, že 60 % vyplatí poisťovňa a 40 % vyplatí stavebná sporiteľňa. Z predloženého vyčíslenia nábehovej odmeny jednoznačne vyplýva, že žalovanej bola vyplatená nábehová odmena spolu vo výške 1 463,83 eur pozostávajúca z nábehovej odmeny vo výške 878,30 eur za Wüstenrot poisťovňu, a.s. a nábehovej odmeny vo výške 585,53 eur za žalobcu. Wüstenrot poisťovňa a.s. si svoj nárok voči žalovanej uplatnila žalobou zo dňa 12.6.2017, v ktorom konaní Wüstenrot poisťovňa, a.s. podaním zo dňa 27.9.2017 vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uzatvorenia Dohody o urovnaní. Žalobca poukazál na čl. IV ods. 1 Zmluvy o nábehovej odmene a uviedol, že finančnému agentovi je poskytnutá nábehová odmena len za predpokladu, že splní produkčné podmienky bližšie špecifikované v prílohe č. 1 k Zmluve o nábehovej odmene. Tieto podmienky zahŕňajú sprostredkovanie poistných zmlúv v oblasti životného poistenia ako aj sprostredkovanie zmlúv v oblasti stavebného sporenia. Ohľadne vznesenej námietky premlčania žalobca uviedol, že nárok bol uplatnený včas a považuje za správne na daný právny vzťah aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu v zmylse ustanovenia § 397 Obchodného zákoníka.
6. Žalovaná v duplike zotrvala na vznesenej námietke premlčania ako aj na tvrdeniach, že žalobca v konaní nepredložil dostatok dôkazov na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože k žalobe neboli pripojené žiadne zmluvy, ktoré mali byť stornované, rovnako tak doklady, ktoré by preukazovali ich ukončenie, od čoho sa ďalej odvíja vrátenie nábehovej odmeny, neboli tiež predložené doklady preukazujúce vyplatenie nábehovej odmeny. Doklady, ktoré žalobca pripojil k svojmu vyjadreniu nie sú čitateľné, preto sa k nim žalovaná nevie relevantne vyjadriť. Žalovaná spochybňuje tiež pravosť dokladov, ktoré žalobca predložil ako „výňatky zo súborov, ktoré boli Národnou bankou Slovenska spracované". Žalovaná naďalej trvá na tom, že stornovanie sa malo týkať poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, v danom prípade je žalobcom stavebná sporiteľňa, v mene ktorej a ani v prospech ktorej nie je možné uzatvárať poistné zmluvy v oblasti životného poistenia. Je nelogické, aby žalovaná za činnosť v oblasti uzuatvárania poistných zmlúv dostávala províziu od tretieho subjektu, v prospech ktorého ani nemala zmluvy uzatvárať. Žalovaná zároveň navrhla, aby súd podrobil skúmaniu Dohodu o urovnaní zo dňa 26.9.2017 z toho hľadiska, či dohodou vysporiadaný nárok nie je totožný z hľadiska svojho skutkového základu ako nárok uplatnený v prebiehajúcom súdnom konaní.
7. Právny zástupca žalobcu sa k duplike vyjadril v podaní doručeným súdu dňa 27.11.2018, v ktorom zotrval na doteraz uvádzaných tvrdeniach a žiadal, aby súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal k náhrade trov konania.
8. Za účelom prejednania sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany sporu cestou právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril súhlas, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
9. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa považovala nároky vyplývajúce z predmetnej Zmluvy o finančnom sprostredkovaní za vysporiadané, a to titulom uzavretej Dohody o urovnaní, ktorú uzatvorila Wüstenrot poisťovňa, a.s. dňa 26.9.2017, nárok žalobcu považuje za premlčaný, začatie plynutia premlčacej doby by sa mal odvodzovať od zániku konkrétnych poistných zmlúv medzi poisteným a poisťovňou. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR 4Obo/93/2008, v ktorom NS SR v obdobnej veci konštatuje, že „pre plynutie premlčacej doby nerozhoduje doba vyplatenia provízie z uzavretých poistných zmlúv, ale doba kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi poisteným a poisťovňou, ak zmluvný vzťah netrval dlhšie ako 25 mesiacov". Tá podmienka vyplývala z priamo uzavretej zmluvy o obchodnom zastúpení. Nestotožňuje sa s názorom žalobcu, že začatie plynutia premlčacej doby odvodzuje od ukončenia zmluvy o finančnom sprostredkovaní, kladie si otázku, či v prípade, ak by zmluva o finančnom sprostredkovaní trvala ďalších 5 rokov, by žalobca odvodzoval začatie plynutia premlčacej doby od tohto okamihu. To by znamenalo, že počas 7 rokov, napr. by nemal nárok na vrátenie provízie. Uvedená argumentácia postráda logiku. Zároveň mohli zaniknúť iba niektoré poistné zmluvy, a teda iba vo vzťahu k niektorým sa mohol žalobca domáhať vrátenia provízii. Poukázala na ďalšie rozpory v žalobe a pripojených dôkazoch. Žalobca odvodzuje svoj nárok titulom vrátenia nábehových odmien s poukazom na článok 7 ods. 1 písm. a) bod i. Zmluvy o nábehovej odmene. V konaní nebolo preukázané aké poistné zmluvy boli uzavreté, a teda nebolo preukázané, že došlo k stornovaniu viac ako 50 % zo všetkých poistných zmlúv. V konaní boli doložené nečitateľné pravdepodobne poistné zmluvy, ako aj doklady, ktoré majú preukázať ich predčasné ukončenie, avšak konkrétne sa má jednať o poistné zmluvy, ktoré mali byť uzatvorené s pani Mgr. Gondovou a s pánom Dušanom Dunkom. Ukončenie iných zmlúv preukazované nebolo. S poukazom na doklady označené ako vyúčtovanie provízií za mesiac február, marec, apríl 2013, na ktoré sa žalobca odvoláva, je zrejmé, že zmlúv bolo uzatvorených viac, pravdepodobne ďalšie štyri, čo dokopy predstavuje 6 poistných zmlúv, a teda 2 poistné zmluvy, ktoré mali zaniknúť nepredstavujú z matematického hľadiska viac ako 50 % z celkového počtu uzavretých poistných zmlúv. V konaní nebolo preukázané vyplatenie nábehovej odmeny. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na ním vytvorený dokument, ktorý má byť pravdepodobne vyhovený v súvislosti s kontrolou NBS, je však podpísaný výlučne žalobcom, a teda nepredstavuje napr. výpis z účtu ktorý by preukazoval vyplatenie tejto odmeny. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil aj napriek tomu, že vec je sporná a rovnako nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
10. Súd vec prejednal v súlade s ustanovením § 180 CSp v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, za prítomnosti právnej zástupkyne žalovanej a vykonal dokazovanie jej prednesom a oboznámením obsahu súdneho spisu, a to žaloby, doručenky, výzvy na úhradu dlžných pohľadávok, zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, provízneho a odmeňovacieho poriadku, dodatku č. 7 k províznemu poriadku WP, prehľadu získateľných provízii, následných provízii a produktového
koeficientu, odporu proti platobnému rozkazu, žaloby vo veci vedenej Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 7Csp/42/2017, dohody o urovnaní, vyjadrenia žalobcu, poistnými zmluvami, výňatkami zo súborov k jednotlivým platbám žalobcu, vyúčtovaním provízii za február, marec, apríl 2013, vyjadrením žalovanej, vyjadrením žalobcu, ospravedlnením neúčasti žalobcu na pojednávaní a z takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: 11. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 12.12.2012 Wüstenrot poisťovňa, a.s., žalobca a žalovaná v právnom postavení finančného agenta uzavreli Zmluvu o finančnom sprostredkovaní a následne dňa 19.12.2012 uzavreli uvedené zmluvné strany Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny bola úprava podmienok vzniku nároku na výplatu mesačnej nábehovej odmeny alebo nadštandardnej odmeny, výšky nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, podmienky ich vrátenia a ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán.
12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej vrátenia nábehovej odmeny, ktoré vrátenie žalobca odôvodňoval s poukazom na ustanovenie čl. VII ods. 1 písm. a) bod i Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, keď uvádzal, že malo dôjsť k stornovaniu viac ako 50 % zo všetkých poistných zmlúv v životnom poistení uzatvorených v sledovanom nábehovom období do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu. Žalobca v žalobe uviedol, že v danom prípade malo dôjsť k stornovaniu všetkých poistných zmlúv, a preto mu vznikol nárok na vrátenie 100 % z celkovej nábehovej odmeny. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o poskytovaní nábehovej odmeny zo dňa 19.12.2012, Provízny a odmeňovací posriadok Wüstenrot poisťovňa a.s. zo dňa 26.2.2014, Dodatok č. 7 k províznemu a odmeňovaciemu poriadku WP zo dňa 7.2.2013, prehľad získateľských provízií, následných provízií a produkčného koeficientu. K replike žalobca ďalej pripojil ako dôkazy nečitateľný návrh poistnej zmluvy, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 26.6.2013 adredované subjektom Wüstenrot poisťovňa, a s. Mgr. Margite Gondovej, protokol o finančnom sprostredkovaní (dátum nečitateľný) medzi finančným agentom PhDr. Dagmar Jančurovou a klientom Margitou Gondovou, výzvu na zaplatenie minimálneho poistného zo dňa 9.5.2013 adresované subjektom Wüstenrot poisťovňa, a.s. Mgr. Margite Gondovej, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 26.7.2013 adresované subjektom Wüstenrot poisťovňa, a.s. Dušanovi Dunkovi, protokol o finančnom sprostredkovaní zo dňa 27.2.2013 medzi finančným agentom PhDr. Dagmar Jančurovou a klientom Dušanom Dunkom, výzvu na zaplatenie minimálneho poistného zo dňa 10.6.2013 adresované subjektom Wüstenrot poisťovňa, a.s. Dušanovi Dunkovi, životné poistenie pre zdravie a dôchodok - poistka č. 110/094156-9 (poistník Dušan Dunka), investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok - poistka č. 110/088934-6 (poistník Mgr. Margita Gondová), výňatky zo súborov, ktoré boli Národnou bankou Slovenska spracované dňa 25.2.2013, 25.3.2013, 23.4.2013 spolu s popisom údajov k jednotlivým platbám a vyúčtovania provízii za mesiace február 2013, marec 2013 a apríl 2013.
13. Žalovaná v podanom odpore, v duplike a aj na pojednávaní nárok žalobcu spochybňovala, namietala neunesenie dôkazného bremena žalobcom v smere preukázania vyplatenia provízie žalovanej, stornovania poistných zmlúv, ako aj premlčanie žalobcovho nároku na vrátenie provízie. Tiež poukazovala na nedôvodnosť návrhu z dôvodu, že k urovnaniu právneho vzťahu zo Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny malo dôjsť na základe Dohody o urovnaní zo dňa 26.9.2017 podpísanej žalovanou ako dlžníkom a spoločnosťou Wüstenrot poisťovňa, a.s. ako veriteľom.
14. Súd pri rozhodovaní o žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 186/2009 Z. z.) finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností: a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje,
e) poskytovanie informácií o jednej alebo o viacerých zmluvách o poskytnutí finančnej služby v súlade s kritériami, ktoré si klienti zvolia prostredníctvom webového sídla alebo iných médií, ako aj predloženie porovnania jednotlivých produktov vrátane ceny a porovnania týchto produktov alebo poskytnutie zľavy z ceny zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak klient môže priamo alebo nepriamo uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančnej služby prostredníctvom webového sídla alebo iných médií.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
17. Podľa § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
18. Podľa § 397 ods. Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
19. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
21. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
22. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
23. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
24. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu záväzkovoprávneho vzťahu medzi stranami na základe Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 12.12.2012 uzavretej medzi Wüstenrot poisťovňa, a.s. (v zmluve označená ako poisťovňa), žalobcom (v zmluve označený ako stavebná sporiteľňa) a žalovanou (v zmluve označenej ako finančný agent). Predmetom Zmluvy o finančnom sprostredkovaní bolo finančné sprostredkovanie v oblasti poisťovníctva a stavebného sporenia. Podľa čl. 3 bodu 6 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní sú poisťovňa a stavebná sporiteľňa povinné poskytnúť finančnému agentovi provízie, prípadne iné peňažné plnenia (odmeny), za podmienok ustanovených v províznom poriadku poisťovne a v províznom poriadku stavebnej sporiteľne (ďalej sú spoločne označované aj ako „provízne poriadky"). Provízie sa vyplácajú v lehotách určených v províznych poriadkoch.
26. Vznik nároku na výplatu mesačnej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, výšku nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, podmienky ich vrátenia upravuje Zmluva o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorú uzavreli rovnako Wüstenrot poisťovňa, a.s. (v zmluve označená ako poisťovňa), žalobca (v zmluve označený ako stavebná sporiteľňa) a žalovaná (v zmluve označená ako finančný agent) dňa 19.12.2012. Podľa čl. III. Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny výška nábehovej odmeny sa určuje mesačne
a je rovná rozdielu, ktorý vznikne odpočítaním mesačného príjmu finančného agenta od sumy 600 eur. V prípade nulového alebo záporného rozdielu nemá finančný agent nárok na nábehovú odmenu. Podľa čl. IV. bodu 1 Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny finančnému agentovi vzniká nárok na mesačnú nábehovú odmenu vo výške podľa článku III. tejto zmluvy, ak k poslednému kalendárnemu dňu sledovaného mesiaca splní produkčné podmienky stanovené nábehovým plánom tvoriacim Prílohu č. 1 tejto zmluvy aspoň v minimálnom rozsahu určenom týmto plánom pre daný mesiac a mesačný príjem finančného agenta neprevyšuje sumu 600 eur. Podľa čl. V. bodu 1 Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny nábehová odmena, na ktorú finančnému agentovi podľa tejto zmluvy vznikol za sledovaný mesiac nárok, je splatná do 30 kalendárnych dní od účtovnej závierky príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa čl. V. bodu 2 zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny nábehová odmena sa vypláca mesačne v prospech provízneho účtu finančného agenta vedeného osobitne poisťovňou a stavebnou sporiteľňou tak, že 60 % nábehovej odmeny vyplatí finančnému agentovi na jeho účet poisťovňa a 40 % nábehovej odmeny vyplatí finančnému agentovi na jeho účasť stavebná sporiteľňa.
27. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28Cb/69/2017 (predtým vec vedená pod sp. zn. 7Csp/42/2017) súd zistil, že voči žalovanej si spoločnosť Wüstenrot poisťovňa, a.s. uplatnila nárok na zaplatenie sumy vo výške 1 228,25 eur titulom vrátenia nábehových odmien v sume 878,30 eur, neprináležiacich odmien v sume 269,95 eur a výkonnostných odmien v sume 80 eur. V predmetnom spore bola súdu predložená Dohoda o urovnaní zo dňa 26.9.2017, ktorou sa Wüstenrot poisťovňa, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník dojednali na urovnaní záväzkov uvedených v čl. I. uvedenej dohody vrátane príslušenstva, t. j. nárokov, ktoré si Wüstenrot poisťovňa, a.s. uplatnila voči žalovanej v predmetnom súdnom konaní a tieto sa týkali vrátenia neprináležiacich provízií, výkonnostných odmien a nábehovej odmeny. V nadväznosti na Dohodu o urovnaní Wüstenrot poisťovňa, a.s. ako žalobca v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp.zn. 28Cb/69/2017 vzal žalobný návrh v celom rozsahu späť.
28. Právny vzťah strán sporu súd posúdil v zmysle uzavretých zmlúv a ustanovení zákona č. 186/2009 Z. z. a Obchodného zákonníka, pri prejednaní sporu súd postupoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP").
29. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenia vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. So zreteľom na kontradiktórnosť konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci (§ 188 ods. 2, 3 CSP), toto však má jednoznačne reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou.
30. V prejednávanom spore žalobca súdu tvrdil, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva o finančnom sprostredkovaní, tiež Zmluva o poskytnutí nábehovej odmeny, čo mal súd preukázané z listinných dôkazov predložených žalobcom a táto skutočnosť nebola žalovanou rozporovaná. V písomne podanej žalobe žalobca odôvodnil, na základe akých skutočností si voči žalovanej uplatňuje vrátenie zaplatenej odmeny, vo vzťahu k uplatňovanému nároku na vrátenie odmeny teda uniesol bremeno tvrdenia. Žalovaná však nárok žalobcu spochybnila, a to už v podanom odpore, následne v replike a tiež na pojednávaní, pričom poukázala na nedostatočné preukázanie vyplatenia nábehovej odmeny, na nepredloženie dokladov preukazujúcich ukončenie zmlúv, poukázala ďalej na nečitateľnosť dokladov
predložených žalobcom s vyjadrením zo dňa 21.6.2018, spochybnila aj pravosť dokladu označeného ako „výňatky zo súborov, ktoré boli Národnou bankou Slovenska spracované" a tiež dokumentov označených ako vyúčtovanie provízie, čím nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy poprela. Žalobca súdu napriek žalovanou vzneseným námietkam prezentovaným v rámci procesnej obrany súdu ďalšie dôkazy na preukázanie svojho nároku nepredložil.
31. Stranami predložené dôkazy a ich tvrdenia súd vyhodnotil nasledovne:
32. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca poskytoval žalovanej peňažné plnenia v nadväznosti na uzavretú Zmluvu o finančnom sprostredkovaní a Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny, mal tiež preukázané oprávnenie žalobcu požadovať vrátenie odmeny žalovanou za splnenia zmluvne dojednaných podmienok, avšak splnenie podmienok pre vrátenie odmeny súd preukázané nemal. K samotnému vyplateniu nábehovej odmeny súd uvádza, že vyplatenie nábehovej odmeny má preukázané, a to s poukazom na tvrdenia žalobcu, ktoré podľa názoru súdu žalovaná dostatočne nespochybnila. Žalovaná v rámci procesnej obrany zdôrazňovala, že nárok považuje za nedôvodný aj preto, že žalobca v konaní nepredložil nijaký dôkaz potvrdzujúci vyplatenie odmeny žalovanej. Túto obranu súd vyhodnotil za nedostatočnú pre spochybnenie skutočnosti, že žalovanej žalobca odmenu vyplatil. Žalovaná v priebehu celého konania jednoznačne nepoprela, že odmena jej mala byť vyplatená, popierala len pravosť dokladov predložených žalobcom. Podľa názoru súdu, pokiaľ žalobca nemal žalovanej odmenu poskytnúť vôbec, teda nemalo vôbec dôjsť k jej vyplateniu, žalovaná by túto skutočnosť bezpochyby jasne uviedla už v podanom odpore, ďalej v replike ako aj na pojednávaní. Žalovaná však vyplatenie odmeny ako takej nepoprela, namietala len listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré považovala za nedostatočné. V kontexte so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi - výňatky zo súborov, ktoré boli Národnou bankou Slovenska spracované dňa 25.2.2013, 25.3.2013, 23.4.2013 spolu s popisom údajov k jednotlivým platbám (v spise na č.l. 94) a vyúčtovaním provízií za mesiace február 2013, marec 2013 a apríl 2013 a tiež v kontexte s Dohodou o urovnaní zo dňa 26.9.2017 mal súd preukázané, že na základe Zmluvy o poskytovaní nábehovej odmeny nepochybne došlo k poskytnutiu plnenia v prospech žalovanej. S poukazom na ust. čl. VII bod 1 Zmluvy o poskytovaní nábehovej odmeny by žalobcovi vznikol nárok na vrátenie nábehovej odmeny za splnenia tam uvádzaných podmienok. Pokiaľ žalobca v tomto konaní odôvodňoval svoj nárok na vrátenie nábehovej odmeny s poukazom na stornovanie viac ako 50 % zo všetkých poistných zmlúv a v žalobe uvádzal, že stornovaných bolo 100 % poistných zmlúv, bol povinný tieto skutočnosti súdu preukázať. Žalobca v konaní súdu predložil len protokoly o finančnom sprostredkovaní, poistky, výzvy na zaplatenie dohodnutého minimálneho poistného, oznámenie o zániku poistenia vo vzťahu ku klientom Dušan Dunka a Mgr. Margita Gondová, a to bez bližšej špecifikácie a popisu, pričom vôbec neuviedol, koľko zmlúv spolu malo byť za súčinnosti žalovanej uzavretých a ktoré z nich boli stornované. Uvedenú skutočnosť namietala žalovaná v písomných podaniach ako aj na pojednávaní, kedy právna zástupkyňa žalovanej uvádzala, že uzavretých malo byť 6 poistných zmlúv, pričom stornovanie 2 z nich nepredstavujú 50 %. Žalobca vzhľadom na písomné podanie (repliku) žalovanej zo dňa 5.11.2018, ktorú mu súd doručil a ktorú riadne prevzal dňa 12.11.2018 musel vedieť, že vec je sporná a pokiaľ mal záujem na skutočnosti namietané žalovanou reagovať, mal možnosť tak urobiť v podanej duplike. Žalobca tiež mal možnosť zúčastniť sa pojednávania, prípadne požiadať odročenie, ak mal záujem tvrdenia žalovanej spochybňovať. Nič z uvedeného žalobca neučinil. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil aj napriek tomu, že bol naň riadne predvolaný. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil s poukazom na nutnosť zúčastniť sa iného pojednávania vo veci vytýčenej Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 24Csp/1/2019 (mimochodom predvolanie datované 11.2.2019, pričom predvolanie na pojednávanie v tejto veci bolo žalobcovi zasielané ešte dňa 15.10.2018 a riadne prevzaté právnym zástupcom žalobcu bolo dňa 16.10.2018) a vyjadril súhlas, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalobca súdu síce zaslal vyjadrenie datované 26.11.2018, v ktorom opakovane uviedol, že malo dôjsť k stornovaniu 100 % uzavretých poistných zmlúv, ani v tomto vyjadrení však bližšie nevymedzil, aké zmluvy mali byť stornované. S poukazom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok predpokladaných v ust. čl. VII bod 1 Zmluvy o poskytovaní nábehovej odmeny pre vrátenie odmeny žalobcovi.
33. Súd sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania, na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda štvorročnú premlčaciu dobu. S tvrdeniami žalobcu o odvodzovaní začiatku plynutia premlčacej doby od zániku Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, t.j. od 31.5.2014 sa
súd nestotožnil. Začiatok plynutia premlčacej doby je podľa názoru súdu potrebné stanoviť počnúc dňom, kedy mal žalobca prvýkrát možnosť požiadať žalovanú o vrátenie plnenia, ktorého sa domáha v tomto konaní, a teda dňom kedy malo dôjsť k splneniu podmienok predpokladaných v čl. VII. bod 1 písm. a) bod i. Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny. Keďže žalobca nepreukázal zánik jednotlivých poistných zmlúv, nebolo možné v konaní jednoznačne ustáliť, kedy v danom prípade malo dôjsť k stornovaniu viac ako 50 % poistných zmlúv, resp. súd ani nemal preukázané, že k stornovaniu uvedeného množstva zmlúv vôbec došlo. Keďže súd nemal vôbec preukázané, že žalobca má voči žalovanej nárok na vrátenie nábehovej odmeny, nie je možné, aby bol tento nárok premlčaní, keď z vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok na vrátenie nábehovej odmeny žalobcovi ani nevznikol.
34. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu zamietol a ďalej sa nezaoberal vysporiadaním jednotlivých nárokov medzi stranami na základe Dohody o urovnaní zo dňa 26.9.2017, ktorú žalobca ani nepodpísal.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná bola v konaní úspešná a zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%).
36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.