Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-100-2018.pdf
PDF · 156.58 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/100/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu VOTUM Centrum Odškodnění, a. s., Rooseveltova 593/10, 602 00 Brno, IČO: 29 193 877, právne zastúpeného BANÍK & Partners s. r. o., so sídlom Košice 4984/46, 821 08 Bratislava - Ružinov proti žalovanému H. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. S. XXX, L., S. R., právne zastúpenému JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, AK Banská Bystrica, Dlhá 2039/6 v konaní o zaplatenie 481,68 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 481,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.04.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 21Up/493/2018 dňa 08.10.2018 postúpil vec Okresnému súdu Lučenec ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), nakoľko žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“) v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Upomínacie konanie je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 307/2016 alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov, pričom Okresný súd Banská Bystrica bol na upomínacie konanie kauzálne príslušný v zmysle ust. § 2 zákona č. 307/2016 Z. z.. Vzhľadom k tomu, že žalobca po podaní odporu žalovaným podal návrh na pokračovanie v konaní podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., nebola daná príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie v zmysle CSP. Vec bola preto postupovaná miestne príslušnému súdu Lučenec.
2. Žalobca v žalobnom návrh opísal skutočnosti, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok. Uviedol, že dňa 14.01.2018 žalovaný ako príkazca uzatvoril so žalobcom ako príkazníkom v súlade s ust. § 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov (ďalej len „príkazná zmluva“), ktorej predmetom bolo sprostredkovanie a vykonanie administratívnych a odborných činností (mimosúdne) potrebných pre dokumentovanie, vyčíslenie a uplatnenie nároku žalobcu, ktorým sa rozumie nárok na náhradu škody na zdraví a súvisiace nároky vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti - dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 15.11.2017 v katastri obce L.. Žalobca následne vykonal všetky úkony smerujúce k včasnému a adekvátnemu uspokojeniu nárokov žalovaného, a to najmä:
- kompletizácia a dožiadanie súvisiacej dokumentácie,
- odborné posúdenie a vyčíslenie nárokov,
- vypracovanie lekárskeho posudku a úhrada nákladov spojených s jeho vyhotovením,
- uplatnenie nárokov na náhradu škody na zdraví.
3. Podaním zo dňa 26.03.2018 žalovaný oznámil, že „odstupuje od zmluvy o poskytnutí tejto služby: zmluva o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov (príkazná zmluva) a plnú moc na zastupovanie v danej udalosti“, kde tento právny úkon bol zo strany žalobcu vzhľadom na márne uplynutie zákonom stanovenej lehoty podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho posúdený ako platné odvolanie príkazu v súlade s ust. § 731 OZ, ktorého účinky nastali doručením dňa 29.03.2018. Podľa § 732 OZ „ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť zodpovedajúca vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet“. Podľa čl. 6 ods. 6.2. príkaznej zmluvy „v prípade, že sa príkazca rozhodne túto zmluvu ukončiť predčasne, je povinný uhradiť príkazníkovi všetky ním vynaložené náklady vzniknuté do odvolania plnomocenstva, vzniknutú škodu, ako aj odmenu vo výške 20% zo sumy, ktorú príkazník do dňa ukončenia zmluvy vyčíslil alebo uplatnil ako nárok príkazcu + aktuálnu sadzbu DPH. Žalovaný bol na základe výzvy zo dňa 29.03.2018, doručenej dňa 05.04.2018, písomne vyzvaný žalobcom na zaplatenie zmluvnej odmeny, ktorá nebola ani sčasti uhradená a k dňu podania návrhu predstavuje s ohľadom na výšku uplatneného nároku 481,68 Eur s DPH (20% zo sumy 2 007,-Eur + DPH). Žalobca v návrhu poukázal na ustanovenie § 559 ods. 2 OZ o tom, že „dlh musí byť splnený riadne a včas“. Žalobca zároveň žiadal podľa § 517 ods. 2 OZ priznať aj úroky z omeškania aj s poukazom na uplatnenú výšku podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keďže na základe preukázaných skutočností je zrejmé, že žalovaný sa v časti neuhradenej istiny dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí stanovenej lehoty pre dobrovoľné plnenie (14 dní), t. j. 20.04.2018.
4. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č. k. 21Up/493/2018 zo dňa 17.08.2018, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote dňa 17.08.2018 podal odpor, ktorým nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a poprel ho čo do výšky a právneho dôvodu. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že medzi sporovými stranami bola dňa 14.01.2018 uzatvorená príkazná zmluva a udelil žalobcovi plnomocenstvo, predmetom ktorého bolo uplatňovanie nárokov žalovaného vyplývajúcich z dopravnej nehody zo dňa 15.11.2017. Žalovaný však nebol spokojný s realizáciou príkaznej zmluvy u dotknutých tretích osôb, kedy podľa názoru žalovaného žalobca vôbec nekonal a uplatnil len tie nároky, na ktoré mal žalovaný nárok a ktoré už sám u poisťovne Allianz uplatnil pri nahlásení poistnej udalosti. Z týchto dôvodov sa preto rozhodol dňa 26.03.2018 príkaznú zmluvu vypovedať. Žalobca listom zo dňa 29.03.2018 akceptoval ukončenie zmluvného vzťahu, avšak trval na náhrade hotových výdavkov a odmeny podľa zmluvy. Žalovaný považuje vyššie uvedenú príkaznú zmluvu za neplatnú, pretože táto je podľa zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou, a teda aj príslušnou ochranou spotrebiteľa tak, ako je to uvedené v § 43 nasl. OZ a v iných právnych predpisoch. Žalovaný je presvedčený, že žalobca túto zmluvu nanútil vedome a úmyselne žalovanému a tým ho zaviazal k náhrade nákladov a odmeny zo zjavným vopred premysleným konaním, že túto odmenu mu musí zaplatiť a to bez toho, že by vo veci čokoľvek urobil alebo aj pre prípad, že by žalovaný od zmluvy odstúpil. Uvedené konanie žalobcu je podľa žalovaného takého charakteru, že svedčí o nekalých obchodných praktikách, a teda nemôže ani ako neprijateľná podmienka mať príslušnú právnu ochranu a nemôže byť preto priznaná súdom. Bližšie dôvody a skutočnosti týkajúce sa neplatnosti tejto zmluvy avizoval žalovaný popísať na pojednávaní. Z týchto dôvodov preto žiadal vydaný platobný rozkaz zrušiť a vec po postúpení miestne a vecne príslušnému súdu po vykonanom dokazovaní zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 02.10.2018 uviedol, že za dôvod predčasného zániku príkaznej zmluvy označuje žalovaný nespokojnosť s realizáciou záväzku príkazníka, a to najmä pokiaľ ide o uplatňovanie jeho nárokov u zodpovedného subjektu, kde ako ďalej tvrdí, že „žalobca uplatnil len tie nároky, na ktoré mal žalovaný aj nárok a ktoré už sám u poisťovne Allianz uplatnil pri nahlásení poistnej udalosti“. Zároveň označil konanie žalobcu pred vznikom záväzkového vzťahu za nekalú obchodnú praktiku, čo má podľa jeho názoru za následok nulitnosť príkaznej zmluvy. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že je predovšetkým potrebné ustáliť, že na preukázanie svojich tvrdení žalovaný neuviedol žiaden dôkaz a v tomto smere sám uvádza, že sa bližšie vyjadrí v následnom súdnom konaní“. Žalobca je tak toho názoru, že podaný odpor nespĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa § 11 ods. 1 ZoUK, t. j. absentuje jeho vecné odôvodnenie, čo je dôvodom na postup podľa § 12 ods. 1 písm. d) ZoUK. Príkaznou zmluvou zo dňa 14.01.2018 čl. 1. ods. 1.3. sa žalobca ako príkazník zaviazal, že pre žalovaného ako príkazcu sprostredkuje a vykoná administratívne a odborné činnosti (mimosúdne) potrebné pre dokumentovanie, vyčíslenie a uplatnenie nároku príkazcu, ktorým sa rozumie nárok na náhradu škody na zdraví a súvisiace nároky, vzniknuté príkazcovi v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 15.11.2017 v okrese Z.. Z cit. znenia ako i samotnej podstaty inštitútu náhrady škody je zrejmé, že žalobca môže uplatniť len tie legitímne nároky žalovaného, ktoré mu patria, inú úvahu je nutné v tomto smere označiť za ad absurdum. Nárok na náhradu za bolesť, od ktorého žalobca odvodzuje výšku žalovanej istiny, uplatnil listom zo dňa 16.02.2018 s poukazom na ním zabezpečený lekársky posudok vypracovaný H.. K. R. dňa 02.02.2018. V tomto čase nebola žalobcovi známa skutočnosť, žeby si žalovaný totožný nárok uplatnil sám pri nahlasovaní poistnej udalosti, i keď uvedené nemožno vylúčiť, tento postup sa javí ako nepravdepodobný. Žalobca žiadnym spôsobom nerozporuje spotrebiteľský charakter zmluvy, v tomto smere si aj splnil všetky povinnosti, ktoré pre neho ako predávajúceho vyplývajú z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zásadne však odmieta akékoľvek tvrdenia o vopred premyslenom konaní smerujúceho k vzniku záväzku žalovaného uhradiť mu odmenu. Žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizuje, v čom spočíva nekalá obchodná praktika žalobcu, a preto uvedené zostáva len v rovine tvrdenia. S poukazom na vyššie uvedené preto zotrváva na legitimite žalobcom uplatneného nároku ako aj uplatneného procesného postupu a navrhuje pokračovať v konaní a podľa § 14 ods. 3 ZoUK.
6. Okresný súd následne vo veci vytýčil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava podanej žaloby ako aj svojho vyjadrenia. Zdôrazňuje, že z odporu , ktorý podal žalovaný, nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali dôvod na dokazovanie. Nie je mu jasné, prečo na niektoré skutočnosti, ako napríklad nekalé obchodné praktiky žalovaný odkazuje, nakoľko nie je to v jeho podaní vysvetlené. Reagujúc ďalej na skutočnosti, ktoré odzneli na pojednávania, chce poukázať na to, že zo zmluvy o spolupráci ako aj z oznámenia niektorých informácií pred uzavretím zmluvy vyplýva, že zmluva bola zo strany žalovaného podpísaná 14.01.2018, ako to sám aj uvádza. Zmluva bola pripravená a podpísaná zo strany príkazníka, čo žalobca nepopiera a má za to, že tým je preukázané uzavretie tejto zmluvy písomnou formou. Čo sa týka podpisu H.. V. P., ide o podpis formou faksimile podľa § 40 ods. 3 OZ, čo nie je v rozpore so zákonom a je to aj bežný postup aj pri uzavieraní veľkého množstva písomností. Či bola menovaná oprávnená vystupovať za žalobu vyplýva z verejne dostupného registra, ktorým je výpis z obchodného registra, kedy menovaná bola vedúca organizačnej zložky, čo teda nie je potrebné dokazovať a pokiaľ by žalovaný trval na preukázaní podpisového vzoru, nie je problém ho zabezpečiť. Navyše ale osobitne zdôrazňuje, že príkazná zmluva zo zákona nemusí mať písomný charakter, takže i keby bola uzavretá ústne, je platná. K lekárskej správe, ktorú predložil žalovaný dodáva, že žalovaný ničím nepreukázal tú skutočnosť, že uvedený lekársky posudok mal u seba a že ho predložil na nahliadnutie osobe, s ktorou zmluvu uzatváral. V tomto smere žalovaný nedisponuje žiadnym dôkazom, je to len jeho tvrdenie. Čo sa týka názoru žalobcu, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky chce uviesť, že zo zmluvy o spolupráci v čl. 1, bod 1.3 jasne vyplýva, že predmetom zmluvy je vyčíslenie a uplatnenie nároku príkazcu, ktorým sa rozumie nárok na náhradu škody na zdraví a súvisiace nároky vzniknuté príkazcovi v dôsledku poistnej udalosti. Medzi tieto nároky jednoznačne nepatrí škoda na motorovom vozidle. Nie je to vecná škoda, nakoľko zákon jasne definuje jednotlivé typy škôd, takže žalobca sa nikdy nezaviazal, aby zabezpečil žalovanému náhradu škody súvisiacu s poškodením jeho motorového vozidla. Takže pokiaľ žalobca v tomto smere nekonal, nemal na to ani dôvod. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v súvislosti so zaplatením zmluvnej pokuty pre porušenie podmienky zmluvy namieta, že suma 100,-Eur nie je neprimeraná suma, je to bežná sankcia a navyše žalobca ju neuplatňuje. Pokiaľ by bola zmluva neplatná v tejto časti, s čím ale nesúhlasí, aj tak by táto neplatnosť nemala vplyv na neplatnosť celej zmluvy. Taktiež poukazuje na § 299 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého sudca nevydá platobný rozkaz, pokiaľ obsahuje neprijateľné podmienky. Platobný rozkaz vydaný bol, čo sa samo o sebe dosvedčuje, že žiadne neprijateľné podmienky napadnutá zmluva neobsahuje. Predkladá emailovú komunikáciu, ktorá potvrdzuje, že žalovaný chcel riešiť aj otázku škody na motorovom vozidle. V rámci emailovej komunikácii mu bolo vysvetlené, že zmluva sa škody na traktore netýka, a preto ju v zmysle uzavretej zmluvy žalobca nemôže riešiť. Žalobca si splnil svoje povinnosti v zmysle čl. 1 bodu 1.3 zmluvy o spolupráci, keď zabezpečil potrebné zadokumentovanie, vyčíslenie a uplatnenie nároku a na základe takto vyčísleného a uplatneného nároku žalovanému bola škoda vyplatená. Pokiaľ žalovaný v odpore tvrdil, že si sám uplatnil nárok na náhradu škody, toto popiera, lebo odškodnenie bolo žalovanému vyplatené na základe toho, čo uplatnil žalobca, nie žalovaný. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vyplnil po dopravnej nehode pre poisťovňu hlásenie o škodovej udalosti uvádza, že to je hlásenie a nie uplatnenie nároku. Z hlásenia škodovej udalosti nevyplýva, či si niekto uplatňuje nárok na poškodenie zdravia alebo vecnú škodu a podobne. Uplatnením je predloženie výšky, ohodnotenie škody, teda niečo, z čoho vyplýva výška škody a uplatňujúci list, teda listina, ktorou si niekto uplatňuje konkrétny nárok. Predmetom žaloby je uplatnenie podielovej odmeny v zmysle zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným za náhradu škody za bolesť. Toto vyplýva z obsahu zmluvy a toto žalobca zabezpečil, a preto podľa jeho názoru mu vznikol nárok na uplatnenie podielovej odmeny v súvislosti s náhradou škody za bolesť, ktorá bola ním u poisťovni uplatnená a bola žalovanému riadne vyplatená. Ide o nárok vyplývajúci zo zmluvy a je teda preukázaný. Čo sa týka tvrdenia žalovaného ohľadne toho, že žalobca nekonal vo veci ušlého zisku poukazuje na to, že zmluva bola uzavretá 14.01.2018 a k vypovedaniu došlo už 29.03.2018, teda neprešla nejaká osobitne dlhá doba. Žalobca popiera a žalovaný to ani nepreukázal, že by bol žalobca prehlásil, že mu otázku ušlého zisku riešiť nebude. Podľa neho muselo dôjsť k zlyhaniu v komunikácii alebo žalovaný nepredložil doklady, ktorý predložiť mal a podobne, avšak tvrdí, že toto nesúvisí s uplatneným nárokom žalobcu, lebo to, čo žalobca uplatňuje, je preukázané a vyplýva z čl. 2 zmluvy. Je nesporné, že keby bola žalovanému vyplatená nejaká suma titulom ušlého zisku, tak by žalobca žiadnu podielovú odmenu z tejto sumy neuplatňoval. Zdôrazňuje, že predmetom zastupovania žalovaného nebolo zastupovanie v trestnom ani v správnom konaní, ale poradenská služba na zabezpečenie nárokov žalovaného. Preto v trestnom a správnom konaní ani k zastupovaniu nemohlo dôjsť, a tak žalobca ani nemohol byť pripustený do trestného konania. K námietke právneho zástupcu žalovaného dodáva, že vychádzajúc z § 52 OZ ide o spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalovaný nekonal v súvislosti s tým, čo je predmetom jeho podnikania a spĺňa legálnu definíciu spotrebiteľa, čo právny zástupca žalovaného na prvom pojednávaní sám podrobne uznával a rozviedol. Záverom žiadal žalobe vyhovieť v zmysle podaného návrhu.
7. Právny zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje na nekalé praktiky žalobcu. Žalovaný mal dopravnú nehodu dňa 15.11.2017. Išlo o stret jeho traktora s motorovým vozidlom. Treba uviesť, že traktor bol pre žalovaného nevyhnutný, pretože ho požíval pri podnikateľskej činnosti, keďže v danom období mal 150 ks dobytka. Okamžite sa kontaktoval s poisťovňou Allianz, kde bol poistený, vyplnil všetky písomnosti o dopravnej nehode, ktoré predkladá v origináli na nahliadnutie. Žalovaný potreboval v prvom rade riešiť otázku traktora. Mal aj zdravotné problémy, ale tie dával do úzadia, dôležité bolo riešenie vecnej škody a to rýchlo, preto si zisťoval adresu odborných organizácií, ktoré poskytujú právne poradenstvo alebo pomoc v obdobných prípadoch. Tak sa v januári telefonicky skontaktoval so žalobcom a požiadal ho, aby mu vybavil náhradu škody, na ktorú mal nárok titulom dopravnej nehody a to vecnú škodu a náhradu náklady vyplývajúcich zo škody na zdraví. Dostavil sa obchodný zástupca žalobcu, priniesol zmluvu, ktorá je súčasťou spisu a ktorá bola už vypracovaná s tým, že buď ju žalovaný podpíše alebo, pokiaľ nemá záujem, nemusí pristúpiť k uzavretiu zmluvy. Uzavretá zmluva je teda formulárová, vopred pripravená. Žalovaný ju podpísal 14.01.2018. Poukazuje na to, že v zmluve chýba podpis príkazníka, táto niky doplnená nebola. Súčasťou zmluvy bolo aj oznámenie o niektorých informáciách pred uzavretím zmluvy, táto tiež bola vopred pripravená, v podstate žalovaný do nej nemohol zasiahnuť, vyplnili sa iba jeho osobné údaje a ani táto zmluva neobsahuje dátum. Žalovaný si zmluvu v rýchlosti prezrel. Zistil, že sa tam rieši náhrada takej škody, o ktorú mal záujem ako náhrada nákladov spojených s liečením, vecná škoda a podobne, preto zmluvu podpísal. V tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú skutočnosť. Žalovaný v čase uzatvárania zmluvy už mal vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia od H.. K. R. zo Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Z., ktorý predkladá v origináli a z ktorého vyplýva začiatok liečenia 15.11.2017 s tým, že liečba trvá do 29.12.2017, pričom bodové ohodnotenie činilo spolu 110 bodov. Túto správu žalovaný okamžite odovzdal osobe, s ktorou uzavieral zmluvu, ktorý však uviedol, aby si túto správu ponechal, pretože žalobca je odborne spôsobilý, venuje sa tejto problematike, preto bude schopný vybaviť pre žalovaného lepšie bodové ohodnotenie zranenia. Žalovaný si teda uvedený lekársky posudok odložil. Poznamenáva, tento lekársky posudok si vybavil bez poplatkov od ošetrujúceho lekára. Následne žalovaný očakával vyplatenie odškodnenia. Zistil ale, že žalobca nekoná. Urgoval ho telefonicky viackrát a najmä poukazoval na to, že sa nerieši vecná škoda na traktore, ktorá je pre neho najpodstatnejšia. V tejto súvislosti poukazuje na obsah zmluvy, kde bolo uvedené, že žalobca zabezpečí náhradu nákladov spojených s liečením a cestovné náklady, náhradu nákladov spojených s pohrebom, vecnú škodu a stratu na zárobku, to všetko grátis. Žiadal 25% iba z toho, čo je uvedené v bode 5. Žalovaný požadoval, aby žalobca urýchlene konal ohľadne vecnej škody. Bolo mu oznámené, že vybavenie tejto záležitosti je bez nároku na odmenu, preto žalobca nemá dôvod, aby sa osobitným spôsobom angažoval a ak má žalovaný záujem, má uzavrieť novú zmluvu, v zmysle ktorej bude ale žalobca požadoval zmluvnú odmenu vo výške 30%. Žalovaný preto odstúpil od zmluvy dňa 26. marca 2018 v zmysle vzorového formuláru, ktorý mu bol predložený pri uzavieraní zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalobcovi 29. marca. Následne potom žalobca vyčíslil žalovanému svoje náklady a to výlučne v zmysle bodového ohodnotenie vo výške 110 bodov, ktoré ale obstaral sám žalovaný už v čase uzavretia príkaznej zmluvy. Preto žalovaný tvrdí, že nárok žalobcu, ktorý uplatňuje v súvislosti s vyžiadaním lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia je nedôvodný, a preto aj žalovaný hovorí o nekalých praktikách. Žalobca ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný si nesplnil svoje základné povinnosti v zmysle čl. 2 zmluvy a to bol dôvod, prečo žalobca odstúpil od zmluvy. Má za to, že zmluva o spolupráci, ktorú žalovaný podpísal so žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje nekalé obchodné praktiky, preto žiada zvážiť neplatnosť tejto zmluvy v zmysle § 39 OZ. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, kedy spotrebiteľ má plniť, pričom žalobca, ktorý je podnikateľom, neposkytuje protiplnenie. V tejto súvislosti najmä žiada preskúmať čl. 3 bod 3.4, v zmysle ktorého príkazca vyhlasuje, že zariadením veci uvedenej v čl. 1, bod 1.3 nepoverí počas trvania zmluvy inú osobu ani ju sám nebude zariaďovať, čiže táto zmluva zaväzuje spotrebiteľa, aby vo svojej veci sám nekonal a nikoho iného tým nepoveril, lebo takéto oprávnenie má už len žalobca. Avšak žalobca túto zmluvnú podmienku sám neplnil a ani ju nemienil plniť, kedy nekonal vyše 2,5 mesiaca, pričom žalobca už v čase uzavretia zmluvy vedel, že bude mať odmenu za obstaranie lekárskej správy, ktorú už vlastne žalovaný sám zariadil a vybavil. Takže vedomý si tejto skutočnosti dal žalovanému podpísať čl. 3 zmluvy s tým, že v prípade, že poruší uvedenú zmluvnú podmienku, bude sankcionovaný a to až do výšky 100,-Eur zmluvnou pokutou podľa čl. 5 dohody o sankciách. Čiže ide o zmluvnú praktiku, ktorá je nekalá, pretože spotrebiteľ má konať a má povinnosti, za ktoré nedostáva žiadnu protihodnotu a naopak v prípade porušenia môže byť sankcionovaný, kdežto naopak žalobca v prípade, že si neplní svoje základné povinnosti, žiadnu sankciu sám sebe do zmluvy nezakomponoval a tak sa mohlo stať, že žalobca skutočne nekonal po dobu 2,5 mesiaca, a preto došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje na všeobecné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv § 52 OZ, § 53 ods. 4 OZ, zákon č. 102/2014 Z. z. a zákon č. 250/2007 Z. z., najmä na §§ 7, 8 a 9 zákona č. 250/2007 Z. z., t. j. ustanovenia týkajúce sa nekalých obchodných praktík, klamlivého konanie a agresívnej obchodnej praktiky. Vzhľadom k týmto okolnostiam, ktoré sú nekalé, resp. vzbudzujú určité podozrenie žiada, aby súd preskúmal, či podpis V. P. na zmluve o spolupráci je relevantný, teda či ide o podpis menovanej a či mohla v čase uzavretia zmluvy zastupovať príkazníka. Žiada, aby žalobca predložil vzorový podpis, resp. preukázal, či práve H.. V. P. mala oprávnenie uvedený druh zmluvy podpísať. V tejto súvislosti dodáva, že tvrdenie žalobcu, že upomínací súd vydal platobný rozkaz ešte neznamená, že zmluva nemôže obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky alebo nekalé obchodné praktiky a že je bezvadná. Nesúhlasí ani s tým, že si žalobca neuplatnil nárok vyplývajúci zo škody na zdraví sám. Tvrdí, že tým, že žalovaný vyplnil tlačivo o škode pre poisťovňu a zaslal jej ju, tak si uplatnil škodu, pretože si uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví. Samozrejme, neuplatnil si jej výšku, ale v kontakte s poisťovňou dostal telefonickú informáciu, že pokiaľ si chce uplatniť konkrétnu výšku škody, musí si vyžiadať lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Na základe toho potom vyžiadal lekársky posudok od ošetrujúceho lekára H.. R. dňa 29.12.2007, čiže tvrdí, že si uvedený nárok uplatnil.
8. Záverom právny zástupca žalovaného poukázal na to, že podľa jeho názoru nejde vo veci o spotrebiteľský právny vzťah, pretože si žalovaný uplatňoval ušlý zisk ako samostatne zárobkovo činná osoba, teda si uplatňoval niečo, čo sa týka predmetu jeho podnikania. V prejednanej veci teda ide o obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom podnikania žalobcu, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, je aj plnenie poistných udalostí, teda nielen poradenská služba, ale uplatnenie nárokov poškodených pri plnení poistných udalostí. Žalovanému bolo poskytnuté poradenstvo pri uzatváraní zmluvy o tom, že sa bude riešiť aj otázka jeho ušlého zisku, čo pre neho ako podnikateľa bolo nevyhnutné, čo však žalobca neriešil. Preto si myslí, že žalovaný bol privedený do omylu pri uzavretí zmluvy. Keďže otázka ušlého zisku bola pre žalovaného zásadná, kvôli ktorej zmluvu aj uzatváral a v ktorej otázke bol uvedený do omylu, lebo žalobca v zmysle zmluvy mal ušlý zisk riešiť, čo nerobil, ale informoval žalovaného, že riešenie tejto otázky nie je podstatné vzhľadom k nepatrnej výške ušlého zisku, preto žalovaný zmluvu vypovedal. Isté je, že zmluva bola uzavretá tak, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmluvy a zásadami poctivého obchodného styku, teda tvrdí, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami je neplatná. Podľa jeho názoru, ak je zmluva neplatná, nemôže si žalobca na jej základe uplatniť svoj nárok. Žiada preto návrh žalobcu zamietnuť.
9. Žalovaný H. H. na pojednávaní uviedol, že pred pojednávaním vec riešil len so svojím advokátom, ale nebol poučený o tom, ako má vypovedať. Je prvýkrát na súde, s konaním na súde nemá žiadne skúsenosti. Prehlasuje, že mu vo veci bola vyplatená náhrada škody v súvislosti s ublížením na zdraví vo výške asi 2 000,-Eur, presnú sumu ako aj dátum poskytnutia náhrady uviesť nevie. Zo spoločnosťou VOTUM bol kontaktovaný nejakou ženou. Zmluvu s ním uzatváral muž, ktorého meno nepozná a celú záležitosť vybavoval jeho otec. Od spoločnosti VOTUM dostal asi jeden dopis. Lekársky posudok o bolestnom zo dňa 29.12.2017 si obstaral sám osobne od H.. K. R.. Poisťovňa Allianz po tom, ako dostala jeho oznámenie o poistnej udalosti, ktoré poslal na predpísanom tlačive a ktoré v originále predkladá súdu, ho informovala o tom, že si má vyžiadať lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pokiaľ chce uplatniť náhradu škody na zdraví. Obdržal aj príslušné tlačivá s odtlačkom razítka poisťovne, ktoré dal vyplniť ošetrujúcemu lekárovi H.. R.. Tento posudok mal v čase uzatvorenia príkaznej zmluvy u seba, ukazoval ho zástupcovi žalobcu, s ktorým zmluvu uzatváral, ale ten ho nechcel argumentujúc s tým, že si to žalobca vybaví sám, je v tom zbehlejší a on sa jeho pokynmi riadil. Emailová adresa H..C..R. je otcova elektronická adresa.
10. Svedok K. L. potvrdil, že jednal so žalovaným H. H. v zmysle zmluvy o spolupráci uzavretej so žalobcom, spoločnosťou VOTUM Centrum Odškodnění. Na prípad si pamätá, lebo ich nemal veľa. Nevie uviesť, kto oslovil žalobcu, ale jeho kontaktoval žalobca, asi regionálna zástupkyňa. Hovorila mi, že sa má zastaviť u žalovaného, ktorý má záujem uplatniť náhradu škody. Dostavil sa preto do domácnosti žalovaného, kde bol prítomný aj jeho otec. Jednal s oboma. Hlavné slovo mal otec žalovaného, mal veci naštudované, mal pripravené dotazy a rozhovor prebiehal najmä medzi nimi dvomi. Občas sa do rozhovoru zapájal aj žalovaný. Z vyjadrenia oboch vyplývalo, že najväčší problém pociťujú v tom, že pri dopravnej nehode, ktorá bola predmetom jednania, došlo k poškodeniu traktora, lebo žalovaný je živnostník a potreboval riešiť predovšetkým náhradu škody na majetku. Údajne sa o to žalovaný s otcom sami pokúšali, ale problém im robil servis, ktorý opravoval traktor. Pri jednaní došli k záveru, že odmena 25%, ktorú uplatňuje žalobca z poskytnutej výšky odškodnenia, sa im zdala byť vysoká, a preto začali jednať o iných možnostiach náhrady škody. Zistil, že žalovaný utrpel škodu na zdraví a mal záujem uplatniť si ušlý zisk. Nakoniec sa dohodli, čo bol záver ich spoločného jednania, že žalobca bude zastupovať žalovaného pri riešení otázka škody na zdraví, v rámci nej aj ušlého zisku. Výstupom z jednania bolo uzavretie zmluvy o zastupovaní, tiež ďalšieho niekoľkostránkového dokumentu o spôsobe zastupovania, plná moc a informovaný súhlas. Už si presné názvy dokumentov nepamätá, pretože vyše roka nepracuje pre žalobcu a toto bol jeho posledný prípad. Bol opakovane v kontakte so žalovaným, jednal s ním viackrát, pretože mu žalovaný postupne odovzdával rôzne doklady a robil tak spojku medzi žalobcom a žalovaným. Taktiež ho žalovaný kontaktoval, lebo sa mu zdalo, že vybavovanie trvá dlho, takže mu volal opakovane aj jeho otec. Či bol následne aj v osobnom kontakte s otcom žalovaného, to si už nespomína, ale so žalovaným jednal aj osobne. Žalovaný mu konkrétne dal lekársku správu, správu zo sociálnej poisťovne a asi aj nejaké bločky za naftu. Systém je taký a to bolo aj v tomto prípade, že prebral spomínané doklady od žalovaného a odovzdal ich regionálnej riaditeľke p. P., F. R. Y. Z.. Žiadne doklady od lekára alebo z opravovne nežiadal a neobstaral on sám, čiže regionálnej riaditeľke žalobcu odovzdal len tie doklady, ktoré získal sám žalovaný. Žalovaný nebol spokojný s riešením ušlého zisku a on osobne nemal žiadne kompetencie, lebo bol len spolupracujúcou osobou, tak len tlmočil nespokojnosť žalovaného na ústredí referentke menom asi p. J., ktorá sa potom kontaktovala so žalovaným a vie, že žalovanému bol ponúkaný aj advokát, s ktorým spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnění spolupracuje. K otázke, kto mal ako prvý záujem o spoluprácu sa domnieva, že otec žalovaného, ale možno aj žalovaný, lebo toto vie len sprostredkovane. V každom prípade strana žalovaná kontaktovala žalobcu ako prvá a na základe toho na pokyn žalobcu navštívil domácnosť žalovaného. On vysvetlil žalovanému a jeho otcovi filozofiu fungovania žalobcu. Vysvetlil, ktoré položky sú grátis a za ktoré sa platí. V tejto súvislosti vysvetlil aj to, že ušlý zisk sa rieši bez nároku na odmenu. Podľa jeho názoru žalovaný pochopil, čo je predmetom zmluvy.
11. Svedok E. H. uviedol, že jeho syn H. H. bol účastníkom dopravnej nehody, kedy mu bola spôsobená škoda na zdraví ako aj na motorovom vozidle. Jednalo sa o traktor. Syn je samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), pracuje v poľnohospodárstva a prácu musí vykonávať denne. Keďže došlo k tomu, že mal zlomenú ruku, pracovať nemohol, musel za neho vykonávať prácu niekto iný. Keď došlo k poistnej udalosti zisťoval, ako bude nutné postupovať, keďže syn bol poistený a zároveň vedel, že ako SZČO bude mať náklady spojené s prácami, ktoré nebude môcť pre poškodenie zdravia osobne vykonávať. Vedel, že tieto práce bude musieť vykonávať niekto iný, preto si syn bude musieť uplatniť ušlý zisk. Keďže nemal vedomosť, ako pri uplatnení ušlého zisku postupovať, tak sa spoločne so synom obrátili na žalobcu cez call centrum. Bolo im oznámené, že ich osloví regionálny zástupca. Prišiel za nimi p. L.. On mu vysvetlil, aký má syn problém s uplatnením ušlého zisku a zároveň hovorili o tom, že žalobca má zlomenú ruku, kedy žalovaný predložil lekárske správy a posudky, ktoré si sám vyžiadal podľa pokynov poisťovne Allianz, s ktorou sa predtým spojil. Zástupca žalobcu L. synovi povedal, že lekárske správy si má ponechať, lebo žalobca ich nepotrebuje, má vlastných lekárov a vlastné postupy, že si žalobca potrebné lekárske posudky obstará sám. Zástupcovi žalobcu vysvetlili, že ich hlavným problémom je uplatnenie ušlého zisku. Pri tom prvom sedení im svedok L. povedal, že ohľadne otázky ušlého zisku sa musí poradiť so zástupcom spoločnosti, pretože k tomu sa nevie vyjadriť a že zistí podrobnosti. Avšak jednoznačne potvrdil, že ušlý zisk je grátis, teda že spoločnosť VOTUM v súvislosti s jej uplatnením nežiada žiadnu odmenu alebo províziu. Keďže zástupca žalobcu povedal, že spoločnosť sa bude zaoberať otázkou ušlého zisku, ktorá žalovaného v prvom rade zaujímala, a to bez nároku na odmenu, boli podpísané všetky predložené písomnosti, aj to aj zmluva. Keďže žalobca ušlý zisk neriešil, opakovane sa obracali na zástupcu žalobcu a on sám kontaktoval aj priamo žalobcu, písomne, aj telefonicky. Chcel, aby mu vyčíslili ušlý zisk, pretože na stránke spoločnosti VOTUM je uvedené, že bezplatne vykonajú vyčíslenie, avšak žalobca ušlý zisk nevyčíslil. Potom pri jednaní so synom mu zástupca žalobcu povedal, že uplatnenie ušlého zisku nemá význam, je to veľmi malá suma vzhľadom k jeho daňovému priznaniu. U toho on osobne nebol. Toto považoval za neférové, pretože od začiatku chceli ušlý zisk riešiť. Obrátil sa písomne aj emailom na centrálu žalobcu v L., myslí, že jednal s pani J., aj s právnikom spoločnosti, ale nič sa nevyriešilo. Nepamätá sa na to, na čom sa so žalobcom dohodli, ale výsledok jednania bol taký, že žalobca ušlý zisk riešiť nebude. Keď potom zistili, že žalobca predložil poisťovni len doklady týkajúce sa poškodenia na zdraví, ktoré obstarali oni sami a žiada od nich 20% z priznanej škody, tak odstúpili od zmluvy, pretože to, čo bolo pre nich podstatné a čo sa malo vybaviť, navyše bezodplatne, sa neriešilo. Zmluvu vypovedali aj napriek tomu, že vedeli o možnej sankcii, ale sa domnievali, že žalobca nesplnil podmienky zmluvy, preto by nemal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Chceli si uplatniť prostredníctvom žalobcu aj náhradu škody na traktore, ale po dohode s p. L. to prestali riešiť, lebo žalobca požadoval 25% zo sumy odškodnenia. Svedok dodal, že by to považoval za nespravodlivé, keby mal takúto sumu zaplatiť, keď by žalobca nič nevybavil. Poukazuje aj na to, že ani polícia nebola ochotná jednať so žalobcom, hoci predložili plnú moc na zastupovanie. Preto s domnieva, že žalobca nedodržal podmienky zmluvy.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, zmluvou o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov, oznámením niektorých informácií pred uzavretím zmluvy, lekárskym posudkom, vyčíslením nároku, vzorovým formulárom na odstúpenie zmluvy, ukončením zmluvného vzťahu - výzvou na úhradu zmluvnej odmeny, výpisom z obchodného registra žalobcu, odporom, vyjadrením k odporu, lekárskym posudkom, správou zo spoločnosti Allianz, dotazníkom pre poškodeného, prepúšťacou správou, lekárskou správou, trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec 22T/53/2018 a rozhodnutím o odvolaní V. P..
13. Podľa § 724 OZ príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
14. Podľa § 725 OZ je príkazník povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
15. Podľa § 726 OZ je príkazník povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.
16. Podľa § 728 OZ je príkazca povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
17. § 730 OZ ods. 1, 2 OZ je príkazca povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
18. Podľa § 732 OZ ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.
19. Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný H. H. dňa 15.XX.XXXX C. S. XX.XX P.. na štátnej ceste v katastri S. L. utrpel pri strete motorových vozidiel na traktore značky M. C. U.: Z. zlomeninu vretennej kosti vľavo, ktorá si vyžiadala práceneschopnosť od 15.11.2017 do 12.03.2018. Škoda na zdraví bola spôsobená zavinením vodiča motorového vozidla značky Š. S. R. U.: Z. Ľ. G., ktorý bol v súvislosti s týmto konaním odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/53/2018-129 zo dňa 30.04.2018 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.05.2018. V súvislosti s touto poistnou udalosťou si chcel žalovaný uplatniť nárok titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ďalších súvisiacich poistných nárokov. Z uvedených dôvodov otec žalovaného vstúpil do jednania so žalobcom, ktorý oslovil regionálneho zástupcu K. L. a ten sa skontaktoval so žalovaným v domácnosti jeho otca. Po jednaní dňa 14.01.2018 žalovaný uzavrel so žalobcom príkaznú zmluvu v zmysle § 724 a nasl. OZ, predmetom ktorej bola povinnosť príkazníka vykonať administratívnu a odbornú činnosť potrebnú pre dokumentovanie, vyčíslenie a uplatnenie nároku príkazcu vyplývajúceho z jeho nároku na náhradu škody vzniknutého z poistnej udalosti zo dňa 15.11.2017, kedy sa malo jednať výlučne o mimosúdne konanie. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť žalovanému náhradu škody na zdraví a súvisiace nároky za odmenu vo výške 25% z uhradenej sumy odškodnenia okrem prípadu opakujúceho sa odškodnenia, pri ktorej bola dojednaná iná odmena. Z príkaznej zmluvy ďalej vyplývala skutočnosť, že pri vymožení nákladov spojených s liečením, cestovných nákladov, vecnou škodou a ušlého zisku žalobca ako príkazník nemá nárok na odmenu. Súd v tejto súvislosti jednoznačne ustálil z vyjadrenia svedkov K. L. C. E. H., že žalovaný uzavrel príkaznú zmluvu so žalobcom v úmysle uplatniť si nárok na náhradu škody na zdraví a ušlého zisku, kedy predmetom jednania bola aj otázka uplatnenia náhrady škody na motorovom vozidle žalovaného, ktorým bol traktor značky M. C. U.: Z., avšak od uplatnenia tohto nároku žalovaný upustil z dôvodu nesúhlasu s výškou odmeny pre príkazníka, takže príkazná zmluva sa na uplatnenie náhrady škody na vozidle nevzťahovala. Žalovaný ako poškodený z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ihneď po strete s motorovým vozidlom Ľ. G., prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená, ohlásil poistnú udalosť na predpísanom tlačive spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., kedy mu poisťovňa doručila príslušné vzorové tlačivo lekárskeho posudku o bolestnom. Žalovaný si toto tlačivo dal vyplniť ošetrujúcemu lekárovi, ktorý bolestné ohodnotil počtom 110 bodov (zlomeninu ľavej vretennej kosti liečenej s operáciou na 75 bodov a vykĺbenie ľavého zápästia na 35 bodov). Toto tlačivo žalovaný, keďže ho mal k dispozícii pri jednaní s regionálnym zástupcom v čase uzavretia príkaznej zmluvy, ponúkol zástupcovi žalobcu, ten ho však neprijal s tým, že žalobca všetku príslušnú dokumentáciu obstará v rámci svojej príkaznej činnosti. Žalobca následne uplatnil nárok na náhradu škody u spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. v súlade so zákonom dňa 16.02.2018, dňa 19.02.2018 doručil poisťovni splnomocnenie na zastupovanie poškodeného, originál lekárskeho posudku o bolestnom, hlásenie pre poškodeného, upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ Z. o vznesení obvinenia Ľ. G. a fotokópie lekárskych správ. Na základe uvedeného postupu žalobcu spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vyplatila žalovanému náhradu škody titulom bolestného za 110 bodov x 18,24 Eur v sume 2 007,-Eur, čo vyplýva z oznámenia zo dňa 27.06.2018, ktorá suma bola zaslaná priamo na účet žalovaného z dôvodu, že menovaný dňa 26.03.2018 odvolal príkaznú zmluvu. Žalobca následne listom zo dňa 29.03.2018 oznámil žalovanému, že si uplatňuje odmenu za časť zodpovedajúcu vykonanej práci vo výške 20% v sume 481,68 Eur ako zmluvnú odmenu ako aj príkazníkove náklady vo výške 40,-Eur (poplatok za lekársky posudok) v celkovej výške 521,68 Eur. Z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi uvedenú odmenu ani náklady, žalobca sa podaným návrhom doručeným upomínaciemu súdu domáhal zaplatenia sumy 481,68 Eur s prísl., ktorá predstavuje 20% z vymoženej sumy 2 007,-Eur + 20% DPH. Žalovaný so zaplatením tejto sumy nesúhlasil s odôvodnením, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, kedy uplatnil len nárok žalovaného na bolestnom, nie však ušlý zisk, ktorý bol pre žalovaného zásadný a významný, tiež pre vybavenie plnenia titulom bolestného nevykonal žiadne samostatné úkony a v neposlednom rade z dôvodu neplatnosti príkaznej zmluvy.
21. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a hodnotením dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal ním uplatnený nárok ako aj jej výšky. V prvom rade k argumentácii žalovaného, že uzavretá zmluva je neplatná, je potrebné uviesť nasledovné. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu konania poukazoval na to, že uzavretá príkazná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne v čl. 5, v zmysle ktorej mohol byť spotrebiteľ sankcionovaný zmluvnou pokutou vo výške 100,-Eur pre porušenie svojich povinnosti, hoci žalobca za porušenie zmluvy nemal znášať žiaden postih. Pritom žalobca vôbec nekonal a neuplatnil nárok žalovaného na ušlý zisk, čo bol aj dôvod, prečo žalovaný odstúpil od zmluvy. Taktiež žalovaný argumentoval tým, že žalobca s ním uzavrel príkaznú zmluvu, hoci už v čase jej uzavretia disponoval bodovým ohodnotením bolestného od ošetrujúceho lekára žalovaného a tak vedel, že mu vznikne nárok na podielovú odmenu z vyplatenej sumy bolestného bez toho, aby musel vo veci konať, čo považoval za nekalú obchodnú praktiku. V priebehu konania právny zástupca žalovaného naopak argumentoval tým, že zmluva nie je spotrebiteľskou, ale ide o obchodnoprávny vzťah, kedy zmluva je neplatná preto, že žalobca poskytol žalovanému poradenstvo v otázke ušlého zisku, v ktorom nekonal, čím ho uviedol do omylu. Súd sa preto musel vyrovnať s predloženými výhradami žalovaného, kedy prijal záver, že prejednaný vzťah medzi žalobcom a žalovaným považuje za spotrebiteľský. Príkazná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.01.2018 má spotrebiteľský charakter, nakoľko ide o zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kedy bolo preukázané, že žalobca je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (žalovaný je síce SZČ, ale koná v oblasti poľnohospodárstva). Preskúmaním zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.01.2018 o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov (príkazná zmluva) súd dospel k názoru, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Čo sa týka dojednanej zmluvnej pokuty v zmysle čl. 5, bodu 5.1 zmluvy, na ktorú žalovaný poukazuje, je v prvom rade nutné uviesť, že žalobca si zmluvnú pokutu neuplatnil a navyše, pokiaľ by táto zmluvná podmienka bola aj neplatná, neplatnosť by nemala vplyv na celú zmluvu, ale len na túto jej časť, ktorá je od zmluvy oddeliteľná. Preto sa súd bližšie touto argumentáciou žalovaného nezaoberal, keďže nemala vplyv na prejednanú vec, teda na argument žalovaného, že zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami je neplatná. Súd takisto nezistil žiadne nekalé zmluvné praktiky žalobcu pri uzatváraní uvedenej zmluvy. Ako to vyplýva z vyjadrenia svedkov, žalobcu kontaktoval žalovaný, kedy dojednali príkaznú zmluvu, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal, že pre žalovaného sprostredkuje a vykoná administratívnu a odbornú činnosť potrebnú pre mimosúdne dokumentovanie, vyčíslenie a uplatnenie nároku príkazcu v súvislosti s uplatnením jeho nároku na náhradu škody titulom ublíženia na zdraví a súvisiacich nárokov, konkrétne bolestného a ušlého zisku. Nebolo preukázané, že by žalobca uzavrel uvedenú zmluvu s vedomím, že tým, že žalovaný už má zabezpečené bodové ohodnotenie svojho zranenia, vzniká mu nárok na odmenu a to bez akejkoľvek aktivity na vybavení nároku žalovaného. V tejto súvislosti totiž bolo preukázané, že žalobca vykonal všetky úkony potrebné na uplatnenie nároku žalovaného titulom poškodenia na zdraví, kedy zo správy Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava vyplýva, že žalovaný postupoval účelne, dôsledku čoho došlo k vyplateniu bolestného žalovanému. Zo správy uvedenej poisťovne vyplýva, že práve žalobca uplatnil za poškodeného H. H. dňa 16.02.2018 nárok na náhradu škody za bolestné a dňa 19.02.2018 predložil poisťovni splnomocnenie na zastupovanie, originál lekárskeho posudku o bolestnom, fotokópie lekárskych správ, originál hlásenia pre poškodeného a upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ Z. zo dňa 26.01.2018 o vznesení obvinenia Ľ. G. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona. Na základe tohto postupu žalobcu bola žalovanému vyplatená suma 2 007,-Eur. Samotné hlásenie škodovej udalosti zo strany žalovaného ako aj obstaranie lekárskej správy o bodovom ohodnotení zranenia nemohli mať za následok vyplatenie bolestného poisťovňou, nebyť komplexných úkonov vykonaných žalobcom. Preto nárok žalobcu, ktorý si v tomto konaní uplatňuje a ktorý vyplýva z obsahu zmluvy zo dňa 14.01.2018, v zmysle ktorej mal žalobca nárok v zmysle čl. 6 ods. 6.2 zmluvy na odmenu vo výške 20% zo sumy, ktorú príkazník do dňa ukončenia zmluvy uplatnil ako nárok príkazcu + DPH, je preukázaný. Nárok žalobcu je tiež správne vyčíslený, nakoľko žalovaná suma predstavuje 20% z vyplatenej sumy titulom bolestného, t. j. zo sumy 2 007,-Eur + 20% DPH. Súd preto dospel k záveru, že žalobca preukázal uplatnený nárok, ktorý riadne odôvodnil a dôkazne podložil. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 481,68 Eur.
22. Pokiaľ žalovaný namietol, že žalobca nemá nárok na odmenu z vyplatenej peňažnej čiastky titulom bolestného z toho dôvodu, že nekonal s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmluvy o spolupráci medzi zmluvnými stranami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko pre žalovaného zároveň nezabezpečil ušlý zisk, súd poukazuje na to, že uvedené tvrdenie žalovaného nie je preukázané, nakoľko žalovaný v tomto smere nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce tú skutočnosť, že žalobca vo veci ušlého zisku nekonal. Na jednej strane síce otec žalovaného tvrdí, že sa opakovane domáhal vybavenia tohto nároku, a to neúspešne, avšak dôkazy o tom nepredložil. Na druhej strane svedok L. uviedol, že centrum žalobcu so žalovaným, resp. jeho otcom komunikovalo a bol mu ponúknutý kontakt na advokáta, s ktorým žalobca spolupracuje. Z predloženej písomnosti (č. l. 81) vyplýva, že so žalovaným, resp. jeho otcom sa skutočne kontaktoval advokát E.. X. V. B. C. F., ktorý však riešil otázku poškodenia motorového vozidla, nakoľko otec žalovaného mal záujem o uplatnenie nároku na náhradu škody vo vzťahu k poškodeniu traktora a nie ušlého zisku. Obdobne vyznieva aj vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, ktorý na prvom pojednávaní nepoukazoval na to, že by žalobca neriešil problematiku ušlého zisku, ale že nevybavoval poškodenie traktora. Pritom z vyjadrenia svedka L., voči výpovedi ktorého žalovaný nič nenamietal, ale aj z výpovede svedka E. H. vyplývalo, že žalobca a žalovaný síce jednali o otázke náhrady škody titulom poškodenia traktora, ale zmluvu v tomto smere neuzavreli, keďže žalovaný považoval výšku podielovej odmeny, ktorú uplatňoval žalobca, za privysokú. Súd poukazuje tiež na to, že žalovaný ukončil zmluvný vzťah so žalobcom sám podaním zo dňa 26.03.2018, teda v relatívne krátkom časovom úseku od uzavretia príkaznej zmluvy, čím v konečnom dôsledku sám ukončil zmluvný vzťah so žalobcom, ktorý už následne nemal ani právny titul na tom, aby uplatňoval ušlý zisk v mene žalovaného.
23. Záverom k neplatnosti príkaznej zmluvy z dôvodu námietky právneho zástupcu žalovaného, že táto je podpísaná mechanickým prostriedkom, súd poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 3 OZ, ktorý takýto podpis v prípade príkaznej zmluvy nevylučuje, o to viac, že uzavretie príkaznej zmluvy je možné aj ústne. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na § 52 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sprostredkovateľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z rozhodnutia spoločnosti VOTUM Centrum Odškodnění, a.s., Brno zo dňa 26.01.2018 (č. l. 129) pritom súd zisťuje, že do uvedenej doby p. V. P. vykonávala funkciu vedúcej organizačnej zložky žalobcu v Slovenskej republike, so sídlom Pražská 11, Bratislava, čo ju oprávňovalo konať v mene žalobcu.
24. Zo všetkých týchto dôvodov súd dospel k záveru, žaloba žalobcu je dôvodná, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 481,68 Eur.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Žalobca žiadal priznať vyčíslenú istinu aj s príslušným úrokom z omeškania a to vo výške 5% ročne od 20.04.2018. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že žalovaný sa dňa 20.04.2018 dostal do omeškania so zaplatením sumy 481,68 Eur, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo vyššie označenej výške aj s prihliadnutím na to, že uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vykonávacím predpisom.
28. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. V prejednanej veci mal žalobca úspech vo výške 100%, preto súd na základe návrhu žalobcu rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.