Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcov: X. Ľ. T., D. XX, E. C., X. M. T., G.. G. XX, R., oboch zastúpených N. &. D., E..A..O.., B.: XX XXX XXX, E. G.F. X, R., proti žalovanému: C.. K. N., F. V. XX, R., o zaplatenie 4.200 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.07.2020, č.k. -284, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, v časti, v ktorej žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom sumu 4.200 eur p o t v r d z u j e, a vo zvyšnej časti, v ktorej žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.800 eur od 13.12.2016 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.07.2020, č.k. -284, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 4.200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.800 eur od 13.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcom v 1. a v 2. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobou, pôvodne doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 08.02.2017, sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 2.800 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a sumy 1.400 eur titulom zmluvnej pokuty. Dôvodili, že dňa 12.12.2015 uzavreli ako budúci kupujúci so žalovaným ako budúcim predávajúcim zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu na pozemky parcela registra „V.“ č. XXX/XX, o výmere 258 m2, ostatné plochy a parcela registra „V.“ č. XXX/XXX, o výmere 114 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie B. D. N., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu v Senci, katastrálny odbor (ďalej len „nehnuteľnosti“) v lehote podľa bodu 2.6 tejto zmluvy, za kúpnu cenu 36.500 eur, pozostávajúcu z rezervačného poplatku v sume 2.800 eur ako prvej časti kúpnej ceny a druhej časti kúpnej ceny v sume 33.700 eur. Žalovaný nevyzval žalobcov na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle bodu 2.6 zmluvy o budúcej zmluve, čím porušil svoju povinnosť, pričom žalobcovia, hoci disponovali dostatkom peňažných prostriedkov na úhradu celej kúpnej ceny, neboli povinní preukázať ich existenciu. Podotkli, že dňa 15.04.2016 uzavreli úverovú zmluvu s Z. R. V. A. K. E., K..E.., za účelom získania úveru v sume 187.850 eur, na kúpu nehnuteľností, pričom ku dňu 31.12.2015 mali na svojom bankovom účte zostatok v sume 69.318 eur. Žalovaný odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve oznámením doručeným dňa 26.04.2016 z dôvodu, že porušili bod 2.6 tejto zmluvy, keďže nepreukázali zabezpečenie finančných prostriedkov na úhradu druhej časti kúpnej ceny, pričom rezervačný poplatok uhradený dňa 12.12.2015,

sa zaviazal vrátiť v lehote 15 dní; tento záväzok si však žalovaný nesplnil. Dňa 13.12.2016 žalobcovia zaslali žalovanému list - oznámenie o neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 16.03.2016, odstúpenie od zmluvy, vrátane predžalobnej výzvy, ktorý žalovaný osobne neprevzal, avšak toto považovali za platne doručené; v zmysle zmluvy o budúcej zmluve totiž platí, že v prípade, ak sa zásielka vráti druhej strane ako nedoručená s poznámkou pošty „adresát neznámy“ alebo „neprevzatá v odbernej lehote“, zásielka sa považuje za doručené uplynutím tretieho dňa po vrátení zásielky odosielateľovi. Žalobcovia boli toho názoru, že žalovaný od zmluvy o budúcej zmluve odstúpil bezdôvodne, keď ich nevyzval na splnenie povinnosti podľa bodu 2.6 zmluvy uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, pričom ponechaním rezervačného poplatku v sume 2.600 eur (správne má byť 2.800 eur -pozn. odvolacieho súdu) získal majetkový prospech, ktorý je povinný vydať. Zároveň bol v zmysle bodu 2.9 zmluvy o budúcej zmluve povinný uhradiť im aj zmluvnú pokutu za porušenie zmluvy v sume 1.400 eur.

3. Konajúci súd považoval za nesporné, že dňa 12.12.2015 strany sporu platne uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve v zmysle (ďalej „“), keď neprihliadal na námietky žalovaného, podľa ktorých len chybou povereného realitného makléra sa zmenil text zmluvy, a tento mal znieť inak. Vychádzajúc z bodu 2.1 zmluvy o budúcej zmluve sa jej účastníci zaviazali, že žalovaný uzavrie so žalobcami kúpnu zmluvu v lehote do 40 dní odo dňa podpisu zmluvy, pričom žalobcovia mu uhradia kúpnu cenu. K uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť podľa bodu 2.6 tak, že žalovaný žalobcov vyzve, že uplynula doba k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, čím žalobcom vznikne povinnosť uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu a mať zabezpečené finančné prostriedky na úhradu druhej časti kúpnej ceny. Žalovaný bol v zmysle bodu 2.7 zmluvy o budúcej zmluve, pre prípad, že žalobcovia, napriek splneniu všetkých podmienok z jeho strany, nepristúpia k uzavretiu kúpnej zmluvy v termíne, t.j. 40 dní od jej podpisu, oprávnený odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve; v takom prípade boli žalobcovia povinní zaplatiť mu zmluvnú pokutu v sume rezervačného poplatku a súhlasili s jej započítaním na ich pohľadávku voči žalovanému. I žalobcovia boli oprávnení odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve, ak žalovaný z vlastných subjektívnych dôvodov neuzavrie kúpnu zmluvu v lehote alebo úmyselným konaním poruší niektorú zo svojich povinností, pričom v takom prípade bol povinný vrátiť žalobcom celú sumu rezervačného poplatku a zaplatiť im aj zmluvnú pokutu v sume 1.400 eur. Žalobcovia v konaní preukázali úhradu rezervačného poplatku v sume 2.800 eur dňa 12.12.2015, ako i to, že ku dňu 31.12.2015 disponovali zostatkom na ich bankovom účte v sume 65.000 eur. Rovnako preukázali, že komunikovali so žalovaným v januári a februári 2016 ohľadom úveru, mailom zo dňa 16.03.2016 sa žalobca v 1. rade informoval u žalovaného ohľadom prípravy kúpnej zmluvy, s pripomienkou zo dňa 12.04.2016, pričom žalovaný mailom zo dňa 13.04.2016 reagoval dotazom ohľadne prípravy záložných zmlúv, ktoré žalobca v 1. rade mal k dispozícii už cca 3 týždne. Následne mailom zo dňa 26.04.2016 žalobca v 1. rade požiadal žalovaného o zaslanie návrhu kúpnej zmluvy.

4. Konajúci súd vyhodnotil, že v platne uzatvorenej zmluve o budúcej zmluve si strany dohodli jednoznačne povinnosť žalovaného uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu v lehote do 40 dní odo dňa podpisu zmluvy. Súčasne sa dohodli i na mechanizme jej uzatvorenia, a to tak, že žalovaný žalobcov vyzve, že uplynula doba k uzavretiu kúpnej zmluvy, čím žalobcom vznikne povinnosť uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu a mať zabezpečené finančné prostriedky na úhradu druhej časti kúpnej ceny. Bez pripustenia akékoľvek iného výkladu mal konajúci súd za to, že povinnosti žalovaného vyzvať žalobcov predchádzala povinnosť žalobcov uzavrieť kúpnu zmluvu a mať finančné prostriedky, pričom zo zmluvy im nevyplývala povinnosť preukazovať finančné prostriedky, tak ako to udával žalovaný. Jeho odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali dostatok finančných prostriedkov, potom vyhodnotil konajúci súd za neúčinné, nakoľko žalovaný nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy z tohto dôvodu. Žalobcovia pritom preukázali, že v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve disponovali zostatkom na bankovom účte v sume umožňujúcej zaplatenie druhej časti kúpnej ceny.

5. Konajúci súd ustálil, že žalovaný žalobcov nevyzval na uzatvorenie kúpnej zmluvy a hoci tvrdil, že tak urobil telefonicky a mailom, žiadne dôkazy nepredložil. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na mail, žalobcovia popierali, že by jeho predmetom bol návrh kúpnej zmluvy vzťahujúcej sa k dotknutým pozemkom, ktorú skutočnosť žalovaný nepreukázal. Naproti tomu žalobcovia uniesli dôkazné bremeno, že žalovaného následne kontaktovali a dopytovali sa ho, kedy budú mať relevantnú kúpnu zmluvu k dispozícii. Naviac, podľa zmluvy o budúcej zmluve mala akákoľvek komunikácia v tomto smere prebehnúť písomnou formou, t.j. doporučeným listom zaslaným poštou na adresu zmluvných strán uvedenú v zmluve. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by žalobcom zasielal doporučený list a už vôbec nie list, v ktorom by ich vyzýval, že uplynula doba k uzatvoreniu zmluvy, a tak im vznikla povinnosť uzavrieť riadnu

zmluvu. Vzhľadom na to, že žalovaný v spore nepreukázal výzvu žalobcov na uzatvorenie kúpnej zmluvy, porušil zmluvnú povinnosť; v takom prípade žalobcovia účinne odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve, čím žalovanému vznikla povinnosť vrátiť im celú sumu rezervačného poplatku, ako aj zaplatiť im zmluvnú pokutu v sume 1.400 eur; v konaní totiž nebolo sporné, že súčasťou riadne uzatvorenej a platnej zmluvy o budúcej zmluve bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute.

6. Vyhodnotiac nárok žalobcov na vrátenie rezervačného poplatku v sume 2.800 eur a zmluvnej pokuty v sume 1.400 eur za dôvodný, majúci základ v ustanoveniach zmluvy o budúcej zmluve, konajúci súd zaviazal žalovaného v zmysle až 3 na úhradu sumy 4.200 eur žalobcom.

7. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, že ak by posúdil tento nárok žalobcov nie ako zmluvný, i v takom prípade by žaloba žalobcov bola dôvodná. Konajúci súd mal totiž za preukázané, že strany sporu neuzatvorili kúpnu zmluvu, čím odpadol právny dôvod na zaplatenie rezervačného poplatku v sume 2.800 eur a žalobcom vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto sume v zmysle .

8. Súd prvej inštancie priznal žalobcom spolu s istinou i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.800 eur od 13.12.2016 do zaplatenia, v zmysle v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Mal za preukázané, že žalobcovia odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve podaním doručeným žalovanému dňa 12.12.2016, ktoré obsahovalo i výzvu na zaplatenie žalovanej sumy; vo zvyšku uplatneného príslušenstva žalobu zamietol.

9. Konajúci súd zamietol i návrhy na vykonanie dokazovania, a to predložením výpisu z bankového účtu, predvolaním svedkyne p. V., pracovníčky banky majúcej na starosti úver žalobcov, svedka, súdom vybraného špecialistu k podaniu všeobecnej informácie o proces a dobe trvania vybavovania úveru, keď prihliadal na to, že žalovaný nebol aktívny, nepredkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom i následne ním predložené návrhy vyhodnotil za nehospodárne a nadbytočné.

10. O trovách konania rozhodol konajúci súd podľa (ďalej len „“), a hoci mali žalobcovia vo veci čiastočný úspech, ich neúspech bol len v nepatrnej časti príslušenstva, preto zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcom v plnej výške.

11. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , až f) a Dôvodil, že závery konajúceho súdu, podľa ktorých žalobcovia účinne odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve, z dôvodu, že nepreukázal výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy, a tak porušil zmluvnú povinnosť, v dôsledku čoho bol povinný vrátiť im rezervačný poplatok, ako aj zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 1.400 eur, nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný mal za to, že listom datovaným dňa 16.03.2016, ktorý žalobcovia prevzali dňa 26.04.2016, preukázal odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, že žalobcovia v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve nepreukázali zabezpečenie finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností, budúci prevod ktorých bol predmetom zmluvy. I keď žalobcovia neboli povinní výslovne preukázať zabezpečenie finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti, museli mať v zmysle bodu 2.6 zmluvy o budúcej zmluve v lehote do 40 dní od podpisu zmluvy zabezpečené finančné prostriedky na úhradu druhej časti kúpnej ceny v sume 33.700 eur, ktorú mienili financovať cez hypotekárny úver. Vzhľadom na to, že lehota na uzavretie kúpnej zmluvy uplynula dňa 21.01.2016, pričom v tom čase žalobcovia hypotekárny úver nedostali, keď ani neuzavreli úverovú zmluvu, pri odstúpení od zmluvy o budúcej zmluve uviedol, že nepreukázali zabezpečenie peňažných prostriedkov. Pritom len samotné ním použité slovné spojenie „nepreukázali“ nemôže viesť k záveru, že žalobcovia si splnili povinnosť preukázať zabezpečenie finančných prostriedkov, a teda neporušili záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve. Súd prvej inštancie mal podľa mienky žalovaného skúmať, či žalobcovia mali dostatok finančných prostriedkov ku dňu 21.01.2016, príp. 26.04.2016, čo však neskúmal; v tomto smere žalovaný podotkol, že žalobcovia pristúpili k uzavretiu úverovej zmluvy až dňa 15.04.2016, čo však neznamená, že k uvedenému dňu aj disponovali dostatkom finančných prostriedkov na bankovom účte. Napokon, tomu, že nedisponovali žiadnymi prostriedkami na úhradu kúpnej ceny nasvedčuje i to, že sa neohradili voči jeho odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve, resp. toto namietali až dňa 09.12.2016, teda po viac

ako 7 mesiacoch. Podmienkou čerpania úveru pritom bolo aj zriadenie vecného bremena na pozemku parcela č. XXX/XXX, ktorý nebol predmetom prevodu.

12. Pokiaľ išlo o samotné odstúpenie žalobcov od zmluvy o budúcej zmluve žalovaný nesúhlasil s tým, ako súd prvej inštancie vykonal dôkazy a ako ich posúdil po právnej stránke, bez bližšej konkretizácie, pričom v tomto smere namietal i odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého mu nebolo celkom zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil právny titul, na základe ktorého vyhovel žalobe žalobcov, a teda, či im priznal nárok titulom porušenia zmluvnej povinnosti alebo titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

13. Žalovaný namietal i skutkové zistenie konajúceho súdu ohľadne dátumu doručenia odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve zo strany žalobcov, ku ktorému malo dôjsť dňa 12.12.2016; list takého obsahu mu totiž nebol doručený ani v ten deň, a ani v iný, keďže s jeho obsahom sa oboznámil až v priebehu konania. Konajúci súd nijakým spôsobom nezdôvodnil, z akých dôkazov vychádzal, a prečo mal za preukázané doručenie zásielky s listom žalobcov práve dňa 12.12.2016. Možno len predpokladať, že vychádzal z bodu 3.1 zmluvy o budúcej zmluve, ktorá však odkazuje na bod 3.2 zmluvy a v ňom uvedené kontaktné údaje, a to emailové adresy alebo telefónne čísla účastníkov zmluvy. Konajúci súd sa nijako nezaoberal rozporom medzi bodmi 3.1 a 3.2 zmluvy o budúcej zmluve. Pokiaľ žalobcovia doručovali odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve na jeho adresu v záhlaví zmluvy a zásielka sa im vrátila ako nedoručená, bol žalovaný toho názoru, že na vyvolanie účinkov doručenia ju mali zaslať na jeho emailovú adresu uvedenú práve v bode 3.2 zmluvy o budúcej zmluve. V závere odvolania žalovaný uviedol, že odvolanie doplní v lehote 5 pracovných dní.

14. V podaní nazvanom doplnenie odvolania, doručeným konajúcemu súdu dňa 16.10.2020, žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie oprávnenia žalobcov odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve. V prvom rade z obsahu ich jednostranného právneho úkonu, ktorý mu ani nebol účinne doručený, mu nebol zrejmý konkrétny dôvod odstúpenia od zmluvy. V zmysle bodu 2.9 zmluvy o budúcej zmluve pritom žalobcovia mohli pristúpiť k takému kroku pre neuzavretie kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote, a to buď z akýchkoľvek subjektívnych príčin na jeho strane alebo ak by svojim úmyselným konaním porušil niektorú z povinností podľa bodu 2.3 zmluvy; dôvod, pre ktorý žalobcovia odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve pritom nekonkretizoval v odôvodnení napadnutého rozsudku ani súd prvej inštancie, keď neuviedol, či išlo o subjektívne dôvody na jeho strane alebo porušil úmyselne povinnosť stanovenú v bode 2.3 zmluvy. Žalovaný bol pritom toho názoru, že na odstúpenie žalobcov od zmluvy o budúcej zmluve nebol splnený ani jeden z dôvodov. V tejto súvislosti pritom podotkol, že voči pohľadávke na vrátenie rezervačného poplatku si započítal pohľadávku na zmluvnú pokutu uplatnenú podľa bodu 2.7 zmluvy o budúcej zmluve, ktorý započítací prejav žalobcom oznámil listom zo dňa 19.01.2017; týmto započítacím prejavom vzájomné pohľadávky zanikli. Súd prvej inštancie sa uvedenými námietkami nezaoberal a vykonaný zápočet nezobral do úvahy, a preto jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, čo zakladá odvolací dôvod podľa

15. V ďalšom žalovaný konajúcemu súdu vytýkal, že hoci bolo pre rozhodnutie o veci relevantné, či žalobcovia mali zabezpečený dostatočný obnos finančných prostriedkov ku dňu 21.01.2016 a 11.03.2016, príp. i ku dňu ich odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve, nevykonal ním navrhované dokazovanie a nevyžiadal si výpis z bankového účtu žalobcov za obdobie od 22.12.2015 do 09.12.2016; konajúcim súdom uvádzané dôvody, pre ktoré taký dôkaz nevykonal pritom považoval za irelevantné, pričom irelevantnou bola i výška zostatku na ich bankovom účte ku dňu 30.12.2015. Pokiaľ by totiž žalobcovia nepreukázali dostatok finančných prostriedkov na kúpu pozemkov ku dňu 11.03.2016, nevznikla by mu povinnosť zaplatiť im zmluvnú pokutu. Zmluvná pokutu je totiž jedným z prostriedkov na zabezpečenie záväzkov, a teda na to, aby si účastníci zmluvy plnili svoje zmluvné povinnosti. Pokiaľ si však záväzky zo zmluvy nesplnili obe zmluvné strany, nemožno zmluvnou pokutou sankcionovať len jednu z nich. Žalovaný pritom zopakoval, že ku dňu 11.03.2016 žalobcovia neuzavreli zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru, a teda nemali k dispozícii peňažné prostriedky na úhradu druhej časti kúpnej ceny.

16. A napokon pokiaľ išlo o rozhodnutie o trovách konania žalovaný súdu prvej inštancie vytkol, že postupoval podľa , hoci žalobcovia neboli plne úspešní v konaní, a teda mal aplikovať ustanovenie a náhradu trov konania pomerne rozdeliť alebo vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. S poukazom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, príp. ho zmeniť a žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považovali ním podaný opravný prostriedok za v celom rozsahu neopodstatnený, nezakladajúci dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne nevysporiadal. Uviedli, že žalovaný od zmluvy o budúcej zmluvy odstúpil z dôvodu, že v lehote dohodnutej v zmluve nepreukázali zabezpečenie finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností. Z ustanovení zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva, že by mali povinnosť preukazovať existenciu peňažných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny, s ktorým názorom sa stotožnil i súd prvej inštancie. Napokon, toto priznal i žalovaný v odvolaní, v snahe „opraviť“ tvrdenia uvedené v liste s názvom odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.03.2016. Takáto oprava má potom charakter nových skutkových tvrdení, na ktoré nemožno v zmysle prihliadať. Podotkli pritom, že disponovali dostatkom finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny, čo preukázali zostatkom na bankovom účte ku dňu 31.12.2015 v sume 69.318 eur, ako i potvrdením o predschválení úveru v sume 187.850 eur v Z. R. V. A. K. E., K..E.. Hypotekárny úver im bol pritom schválený takmer dva mesiace pred skutočným podpisom zmluvy, čo potvrdila G.. C. M. v čestnom prehlásení. V tomto smere postupoval konajúci súd správne, keď zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania predložením výpisu z bankového účtu .

18. Žalobcovia mali za to, že v konaní preukázali porušenie povinnosti žalovaného uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu v lehote do 40 dní od podpisu zmluvy o budúcej zmluve mechanizmom upraveným v bode 2.6 zmluvy, a tým dôvodnosť nimi uplatneného nároku. O tomto nároku rozhodol konajúci súd, vyhodnotiac vykonané dôkazy, vrátane okolností týkajúcich sa doručenia odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve z ich strany; akékoľvek námietky žalovaného v tomto smere považovali s poukazom na bod 3.1 zmluvy o budúcej zmluve za irelevantné, na ktoré nemožno v zmysle prihliadať. Rovnako nemožno podľa nich prihliadať ani na doplnenie odvolania žalovaného, keďže ho žalovaný podal po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.02.2022 ( v spojení s ).

20. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania ( ), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalovaný výslovne uviedol v odvolaní zo dňa 02.09.2020 (č.l. 298 a nasl.). Pokiaľ išlo o odvolacie dôvody a ich obsahové vymedzenie v podaní žalovaného s názvom „doplnenie odvolania“ (č.l. 303 a nasl.), podaným na poštovú prepravu dňa 15.10.2020, na tieto nemohol prihliadať v zmysle , podľa ktorého možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (k tomu aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ); tá žalovanému uplynula dňa 02.09.2020, keď napadnutý rozsudok mu bol doručený (postupom podľa ) dňa 18.08.2020.

21. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávne právne posúdil jeho odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 16.03.2016, keď hoci ako dôvod odstúpenia uviedol, že žalobcovia nepreukázali zabezpečenie finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností, neskúmal, či týmito prostriedkami disponovali ku dňu 21.01.2016, ku ktorému sa viazal koniec lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy, príp. ku dňu 26.04.2016, kedy nastali účinky jeho odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve. Zároveň zrozumiteľne neobjasnil, či vyhodnotil žalobný nárok za opodstatnený titulom porušenia zmluvnej povinnosti alebo titulom bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil a nemohol jej priznať úspech.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa mienky odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že konajúci súd posudzoval odstúpenie žalovaného od zmluvy o budúcej zmluve, vyhodnotiac dôvod v ňom uvedený za taký, ktorý žalovaného neoprávňoval jednostranne od zmluvy odstúpiť. Vychádzajúc z bodu 2.7 zmluvy o budúcej zmluve je nepochybné, že žalovaný mal právo od zmluvy odstúpiť, len

ak žalobcovia ako budúci kupujúci, napriek splneniu všetkých podmienok na jeho strane ako budúceho predávajúceho, nepristúpia k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne. Vzhľadom na to, že žalovaný odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali zabezpečenie finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností, a teda nie z dôvodu, že títo s ním neuzatvorili kúpnu zmluvu, treba priznať správnosti úvahe konajúceho súdu, podľa ktorej žalovaný, so zreteľom na ním jasne vymedzený dôvod, pristúpil k jednostrannému právnemu úkonu odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve v rozpore s výslovným zmluvným dojednaním. V tomto smere je potom irelevantné, či žalobcovia disponovali finančnými prostriedkami na úhradu druhej časti kúpnej ceny, príp. či tieto mali zabezpečené, keď rozhodujúce je, či žalovaný bol oprávnený odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve z ním uvedeného dôvodu; takú skutočnosť žalovaný nepreukázal.

23. Pokiaľ išlo o odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve zo strany žalobcov, ktoré podľa mienky žalovaného konajúci súd nesprávne právne posúdil, odvolací súd udáva, že z námietok žalovaného uvedených v odvolaní nie sú zrejmé konkrétne dôvody, pre ktoré sa s právnymi závermi konajúceho súdu nestotožnil. V tomto smere pritom nepostačuje len prosté vyjadrenie nesúhlasu s názorom konajúceho súdu, bez jeho súčasného skutkového vymedzenia tak, aby dôvody tohto nesúhlasu mohol odvolací súd podrobiť riadnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolaciemu súdu pritom neprináležalo nachádzať v napadnutom rozhodnutí a vyslovenom závere súdu prvej inštancie konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod zákonný dôvod odvolania uvedený žalovaným, nakoľko týmto postupom by narušil rovnosť strán civilného sporového konania. Žalovaný v tejto súvislosti pritom len vytkol, že konajúci súd dostatočne neozrejmil právny titul (dôvod), na základe ktorého žalobcom priznal nárok na zaplatenie sumy 2.800 eur, bez toho, aby tým súčasne konkrétnymi námietkami spochybňoval jeho vecnú správnosť (t.j. správnosť jeho právnych záverov). Odvolací súd s poukazom na body 29. až 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že konajúci súd primárne posúdil opodstatnenosť nároku žalobcov ako nároku vyplývajúceho zo zmluvných dojednaní, t.j. ako zmluvný nárok, súladný s bodom 2.9 zmluvy o budúcej zmluvy. Avšak v prípade, ak by zohľadnil účinky odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve, i vtedy by vyhodnotil nárok žalobcov za opodstatnený. V takom prípade by totiž žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcom sumu 2.800 eur ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( ), t.j. ako bezdôvodné obohatenie.

24. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti namietal skutkové zistenie konajúceho súdu ohľadne samotného doručenia odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve zo strany žalobcov dňom 12.12.2016, tvrdiac, že predmetný list mu v ten deň, ani v iný, nebol doručený, keď sa o jeho obsahu dozvedel až v priebehu konania, pričom súčasne poukazoval na rozpory v zmluvných ustanoveniach pod bodom 3.1 a 3.2. ohľadne doručovania, odvolací súd udáva, že žalobcovia v žalobe, ako i vo vyjadrení zo dňa 08.06.2018 (s ktorým bol žalovaný riadne oboznámený, viď č.l. 115) uviedli, že zásielku obsahujúcu odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluvy a uplatnenie zmluvnej pokuty, doručovali na adresu žalovaného, uvedenú v zmluve o budúcej zmluve, považujúc ju za doručenú uplatnením fikcie doručenia podľa bodu 3.1 a 3.2 zmluvy. Žalovaný v priebehu celého konania na súde prvej inštancie tieto skutkové tvrdenia žalobcov nespochybnil, a teda nerozporoval, že mu jednostranný právny úkon žalobcov nebol riadne doručený; táto okolnosť sa preto stalo v konaní nespornou, a konajúci súd z nej mohol vychádzať, t.j. ustáliť, že odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve bolo žalovanému riadne doručené a vyvolalo zamýšľané právne účinky. Pokiaľ žalovaný spochybnil nesporné skutkové tvrdenia týkajúce sa doručenia jednostranného právneho úkonu žalobcov až v odvolacom konaní, odvolací súd na jeho tvrdenia nemohol v zmysle prihliadať. Nemožno pritom prehliadnuť, že v tomto smere súdna judikatúra ustálila, že jednostranný právny úkon, za ktorý možno považovať i odstúpenie od zmluvy, sa stane perfektným, ak sa dostane do sféry dispozície adresáta ( ), tzn. v okamihu, keď adresát nadobudol objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa adresát zoznámil i s obsahom právneho úkonu, keď postačuje, aby mal objektívne možnosť jeho obsah poznať (k tomu i rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. , sp. zn. ).

25. I napriek vyššie uvedenému možno však žalovanému prisvedčiť, že pokiaľ súd prvej inštancie, v časti odôvodnenia priznaného príslušenstva, označil za konkrétny dátum doručenia odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve, súčasťou ktorého bola i výzva na vrátenie rezervačného poplatku v sume 2.800 eur, deň 12.12.2016, ako rozhodujúci pre priznanie úroku z omeškania, toto konštatovanie konajúceho súdu zatiaľ nemalo oporu v zisteniach skutkového stavu. Žalobcovia totiž v žalobe, ani v ústnych a písomných

vyjadreniach nekonkretizovali dátum, kedy malo byť odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve, s výzvou na zaplatenie sumy 2.800 eur, žalovanému doručené, pričom konajúci súd na jeho ustálenie nevykonal dokazovanie. Jeho skutkové zistenie sa pritom javí ako rozporné so skutkovým tvrdením samotných žalobcov v žalobe, ktorí uviedli, že zásielku obsahujúcu odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve, vrátane výzvy na vrátenie rezervačného poplatku, podali na poštovú prepravu dňa 13.12.2016, t.j. deň potom ako táto mala byť podľa konajúceho súdu žalovanému už doručená. Napokon je uvedené i v rozpore s dôkazom, ktorý žalobcovia založili do súdneho spisu; podľa fotokópie žalovanému nedoručenej a vrátenej zásielky ju žalobcovia podali na poštovú prepravu dňa 13.12.2016.

26. So zreteľom na tieto skutočnosti vyhodnotil odvolací súd zistenie konajúceho súdu ohľadne dátumu doručenia odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluvy zo strany žalobcov žalovanému, od ktorého následne odvíjal i omeškanie žalovaného s úhradou sumy 2.800 eur za nedostatočné, nepresvedčivé, ako i rozporné so skutočnostiam vyplývajúcim z obsahu spisu, čo má za následok nepreskúmateľnosť časti vyhovujúceho výroku rozsudok súdu prvej inštancie týkajúcej sa priznaného príslušenstva z istiny 2.800 eur a potrebu jeho zrušenia v zmysle a vrátenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. A napokon odvolací súd udáva, že pokiaľ žalovaný napadol odvolaním i vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu v sume 1.400 eur, vrátane výroku o náhrade trov konania, v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody spochybňujúce vecnú správnosť myšlienkovej úvahy a následného skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby i v tejto časti, na základe ktorých by mohol odvolací súd tieto následne podrobiť odvolaciemu prieskumu. Pokiaľ tieto skutkovo vymedzil až v doplnení odvolania, na tieto odvolací súd v zmysle ustanovenia nemohol prihliadať.

28. So zreteľom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v odvolaní neuviedol také tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, v časti týkajúcej sa priznania sumy 4.200 eur, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, v časti, v ktorej žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom sumu 4.200 eur v zmysle ako vecne správny potvrdil; vo zvyšnej časti, v ktorej žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.800 eur od 13.12.2016 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania tento podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie, ktorým je v zmysle viazaný. Opätovne sa bude zaoberať dôvodnosťou nároku žalobcov na príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania zo sumy 2.800 eur, zameriavajúc sa pritom na konkrétny dátum, od ktorého sa žalovaný dostal s úhradou tejto sumy žalobcom do omeškania; pre jeho ustálenie bude rozhodujúce zistenie, kedy bola žalovanému doručená výzva žalobcov na vrátenie rezervačného poplatku v sume 2.800 eur. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).