Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-1-2022.pdf
PDF · 116.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Agro Ostrov, s.r.o., so sídlom Duklianska 1399, Bardejov, IČO: 36 573 906, proti žalovanému: BuGra spol. s r.o., so sídlom Duklianska 34, Bardejov, IČO: 36 754 358, právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, o zaplatenie 18.607,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.9.2021 č.k. 1Cb/20/2019-301, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 18 607,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 182,58 Eur od 19.04.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 2 763,46 Eur od 26.07.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 3 197,98 Eur od 04.09.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 1 864,08 Eur od 16.10.2015 do zaplatenia, vo výške 8,00% ročne zo sumy 2 353,08 Eur od 12.05.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00% ročne zo sumy 2 833,99 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia, vo výške 1 380,07 Eur od 31.07.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00% ročne zo sumy 4 032,68 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodával žalovanému stavebný tovar, za ktorý mal žalovaný zaplatiť na základe vystavených faktúr právnym predchodcom žalobcu. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o., mala následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.7.2016, postúpiť túto pohľadávku vo výške žalovanej istiny na spoločnosť Záhradné centrum, s.r.o., pričom dňa 18.10.2016 malo byť oznámenie o postúpení pohľadávky doručené žalovanému. Spoločnosť Záhradné centrum, s.r.o. následne ako postupca postúpila predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.3.2018 na žalobcu. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu tejto pohľadávky dňa 21.3.2018, pričom táto mala
byť doručená žalovanému dňa 28.3.2018. Spornou bola platnosť postúpenia predmetnej pohľadávky na žalobcu, aktívna legitimácia žalobcu a platnosť oznámenia žalovanému o postúpení žalovanej pohľadávky.
3. Na základe uvedeného skutkového stavu súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1 a 9, § 269 ods. 2, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 409 ods.1, § 411, § 447 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 2, § 524,§ 525 ods. 2, § 527 ods. 1, 2, § 580, § Občianskeho zákonníka, § 104 ods. 1, § 150 ods. 1, § 152 ods. 1, 2, § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 1 ods. 2 a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a vec právne posúdil tak, že z registrového spisu Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 51Re/1058/2016 vyplýva, že spoločnosť DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťou AKIBAG s.r.o., pričom sa zlúčila bez likvidácie so všetkými záväzkami a pohľadávkami podľa stavu, ktorý je obsahom účtovnej závierky vykonanej ku dňu 20.7.2016, ktorá však nie je obsahom spisu. Skutočnosť, že sa pri postupovaní pohľadávok neuhradila odplata, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, sa preto nepreukázala. Zároveň toto tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené aj výsluchom svedka Z., ktorý uviedol, že spoločnosť DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o. postúpila svoju pohľadávku spoločnosti Záhradné centrum, s.r.o., pričom svoje vzájomné pohľadávky si započítali. Úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky medzi spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o. a žalobcom bola v konaní preukázaná výpisom z bankového účtu zo dňa 8.3.2018, z ktorého vyplýva, že uhradil odplatu vo výške 26.835,10 eur za postúpenú pohľadávku, ktorú si v konaní uplatňuje. V ďalšom súd prvej inštancie zistil, že voči spoločnosti Záhradné centrum, s.r.o. bolo začaté daňové exekučné konanie, avšak príkaz na začatie daňového exekučného konania, ktorým jej bol uložený zákaz nakladať s majetkom, bol tejto spoločnosti doručený v roku 2019. K postúpeniu pohľadávky spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o. na žalobcu došlo ešte v roku 2018 zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.3.2018, teda v čase, kedy voči spoločnosti nebolo vedené daňové exekučné konanie. Súd mal preto za preukázanú platnosť postúpenia žalovanej pohľadávky.
4. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázanú aj platnosť oznámenia postúpenia pohľadávky žalovanému. Žalobca v konaní predložil oznámenie spoločnosti Záhradné centrum, s.r.o. žalovanému o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2016, ktoré je opatrené pečiatkou žalovaného a podpisom. Žalovaný namietal, že splnomocnenie na preberanie zásielok mali len jeho konatelia a zamestnanec, p. D.. Z výsluchu p. E., zamestnanca spoločnosti DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o. súd zistil, že o doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.10.2016 ho požiadal štatutár uvedenej spoločnosti. Žalovanému listiny doručoval aj prostredníctvom účtovníčky žalovaného, p. E., čo bolo zaužívanou praxou. P. E.Á. vo svojom výsluchu potvrdila, že takýmto spôsobom bolo doručené aj oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom po nazretí do súdneho spisu uviedla, že podpis o prevzatí je jej podpisom. Mal za preukázanú skutočnosť, že žalobca riadne oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na základe obchodnej praxe medzi stranami konania, pričom oznámenie bolo opatrené pečiatkou a podpisom a predložené žalovanému. Žalovaný ani nevylúčil, že o žalovanej pohľadávke vedel, avšak si myslel, že ak zanikol pôvodný veriteľ, zanikla aj táto pohľadávka. Na základe zisteného skutkového stavu považoval podanú žalobu za dôvodnú. Bola preukázaná platnosť postúpenia pohľadávok na žalobcu aj platnosť doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní. Žalobca si uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nárok na zákonný úrok z omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti každej jednotlivej faktúry: konkrétne číslo 15300140, ktorá nadobudla splatnosť dňa 18.4.2015, číslo 15300373, ktorá nadobudla splatnosť dňa 25.7.2015, číslo 15300442, ktorá nadobudla splatnosť dňa 3.9.2015, číslo 15300581, ktorá nadobudla splatnosť dňa 15.10.2015, číslo 16300157, ktorá nadobudla splatnosť dňa 11.5.2016, číslo 16300322, ktorá nadobudla splatnosť dňa 15.7.2016, číslo 16300323, ktorá nadobudla splatnosť dňa 15.7.2016 a číslo 16300343, ktorá nadobudla splatnosť dňa 30.7.2016. Preto bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 182,58 eur od 19.4.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.763,46 eur od 26.7.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.197,98 eur od 4.9.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.864,08 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.353,08 eur od 12.5.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.833,99 eur od 16.7.2016 do zaplatenia, vo výške 1.380,07 eur od 31.7.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 4.032,68 eur od 16.7.2016 a 40,- eur (paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému.
6. V zákonnom stanovenej lehote podal voči rozsudku v celom rozsahu odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že prvotné postúpenie pohľadávok medzi spoločnosťou DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o. a spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o. bolo neplatné vzhľadom na čl. II bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.7.2016, podľa ktorého bol postupník povinný zaplatiť postupcovi odplatu za postúpenie pohľadávok do 45 dní od účinnosti zmluvy, t.j. najneskôr dňa 3.3.2016. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.8.2018, čk. 36CbR/790/2017 bola spoločnosť DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o. zrušená bez likvidácie ku dňu 13.8.2016 a táto zanikla v dôsledku zlúčenia. Jej nástupcom bola spoločnosť AKIBAG s.r.o. so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, ktorá bola ex offo vymazaná registrovým súdom Okresného súdu Trenčín z dôvodu, že nemá žiaden majetok. Postupca DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o. mal v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok obdŕžať odplatu za postúpenie pohľadávok najneskôr 3.9.2016. Následne spoločnosť AKIBAG s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ex offo z dôvodu, že nemá žiaden majetok, čo však podľa žalovaného nie je pravda, pretože mala obdŕžať odplatu za postúpenie pohľadávok vo výške 26.835,10 eur. Preto sa domnieva, že išlo o fiktívne postúpenie pohľadávok. Tvrdenia žalovaného má za podporované aj tým, že účtovná uzávierka nie je obsahom registrového spisu Okresného súdu Trenčín, a tým žalobca nepreukázal, že odplata za postúpenie pohľadávok bola zaplatená. Poukázal na výsluch svedka Z. D., ktorý tvrdil, že odplatu za postúpenie pohľadávok spoločnosť DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o. obdŕžala, avšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci túto úhradu. Rovnako poukázal aj na výsluch svedkyne p. E., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nemala splnomocnenie od žalovaného na preberanie písomností za žalovaného. Z výsluchu svedka U. E. vyplýva, že v spoločnosti DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o. pracoval od roku 2013 do augusta 2016, pričom v čase údajného doručovania oznámenia o postúpení pohľadávok dňa 18.10.2016 už nebol jej zamestnancom, teda nemohol byť poverený na doručovanie predmetnej písomnosti. Žalovaný má za to, že išlo o zneužitie externej účtovníčky žalovaného, s čím sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal, preto považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Navyše postúpenie pohľadávky je postupca povinný oznámiť bezodkladne. Zdôraznil, že v tomto prípade malo k oznámeniu o postúpení dôjsť až po takmer troch mesiacoch. Žalobca sa musí preukázať dlžníkovi právnymi dokumentmi potvrdzujúcimi získanie postúpenej pohľadávky, čo žalobca neurobil. Predložil síce preberací protokol, ale tento neobsahuje oznámenie o postúpení zo dňa 18.10.2016, ktoré malo byť doručené v daný deň žalovanému. Príslušná dokumentácia je nevyhnutná na preukázanie pravosti, výška a obsahu pohľadávky a priamo podmieňuje procesný úspech postupníka. V danom prípade podľa názoru žalobcu spoločnosť Záhradné centrum, s.r.o. v čase postúpenia pohľadávok na žalobcu nedisponovala všetkými dokladmi potrebnými na vymáhanie pohľadávok z dôvodu nesplnenia si povinnosti postupcom, čo má za následok reálnu nevymožiteľnosť pohľadávky postupníkom, t.j. žalobcu. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.10.2021 uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. V konaní žalovaný uplatnenú pohľadávku nerozporoval a z dôkazov predložených žalovaným nevyplývajú skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný. Žalobca v konaní uniesol povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkazu, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným ako oprávneným subjektom (a podané včas) v zmysle zásad daných aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd pritom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu zodpovedajúco ustanoveniu § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP). Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu
prvej inštancie, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalobcom neodôvodňujú zrušenie, či zmenu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné, sporovými stranami označené dôkazy (odvolateľ nenamieta nerealizáciu ním navrhovaného dôkazu), z týchto zhromaždených tvrdení a dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia (§ 215 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 191 ods. 1 CSP) a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce skutkové otázky a napokon aj na správne vyvodený právny záver.
9. Tak, ako je uvedené vyššie žalovaný v odvolaní namieta neprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd na základe vykonaného dokazovania. Mal za to, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný vzhľadom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú považuje za fiktívnu, keďže v konaní nemal za preukázané, že došlo k úhrade odplaty za postúpenie pohľadávky a rovnako vzhľadom na neplatnosť oznámenia o doručení postúpenia pohľadávky, čo odôvodňoval skutočnosťou, že predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené do rúk jeho externej účtovníčky, ktorá nedisponovala splnomocnením na preberanie listín a zásielok.
10. Čo sa týka odvolacej námietky nesprávne zisteného skutkového stavu, odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že zistenie skutkového stavu, ktorý zodpovedá stavu veci prejednávaného konkrétneho sporu je parciálnym podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej, avšak vzhľadom na princípy stanovené procesnými predpismi v sporovom konaní, tento závisí od procesnej aktivity sporových strán a ich unesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu procesných návrhov sporových strán, žiadne ďalšie dôkazy ako tie, ktoré boli v konaní vykonané, strany sporu nenavrhli vykonať v konaní pred súdom prvej inštancie. Na základe uvedeného aj odvolací súd vychádzal z vykonaných dôkazov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav, ktorý z vykonaného dokazovania vyplynul.
11. V súvislosti s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd hodnotí jednotlivé dôkazy z hľadiska ich dôležitosti, teda ich relevancie k zisťovaným skutočnostiam, z hľadiska zákonnosti ich získania a z hľadiska ich pravdivosti. Po individuálnom vyhodnotení dôkazov, súd následne hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, teda či si skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazov vzájomne neodporujú. Na základe uvedeného, predmetná odvolacia námietka spočívajúca v nesprávnych skutkových zisteniach je naplnená len za predpokladu, ak súd nesprávne vyhodnotí dôležitosť, zákonnosť alebo pravdivosti dôkazov, resp. ak pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti poruší pravidla formálnej logiky. O takúto situáciu v predmetnej veci (vychádzajúc z obsahu spisového materiálu) nejde. Už vyššie je konštatované, že pri ustálení skutkového stavu (§ 215 ods. 1, 2 CSP) súd správne a zodpovedajúco zásadám formálnej logiky hodnotil vykonané dôkazy (§ 191 ods. 1 CSP). Podané odvolanie neobsahuje námietku založenú na tom, že súd neakceptoval prípadný návrh na realizáciu dôkazu (viď už aj bod 11 týchto dôvodov).
12. V prejednávanom prípade žalovaný už pred súdom prvej inštancie namietal platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.7.2016 a platnosť doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2016. Súd prvej inštancie tieto námietky v dôvodoch rozhodnutia správne vyhodnotil tieto námietky po stránke skutkovej i právnej a s týmto hodnotením sa odvolací súd stotožňuje.
13. Žalovaný aj v odvolaní namietal neplatnosť postúpenia pohľadávok vzhľadom na údajnú „fiktívnosť“ zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.7.2016 s poukazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.8.2018, č.k. 36CbR/790/2017, ktorým bola zrušená spoločnosť postupcu DOM-BYT- ZÁHRADA s.r.o. bez likvidácie ku dňu 13.8.2016, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť AKIBAG s.r.o., ktorá bola ex offo vymazaná registrovým súdom Okresného súdu Trenčín z obchodného registra z dôvodu, že nemá žiaden majetok. Svoje tvrdenia opieral aj o skutočnosť, že účtovná závierka spoločnosti DOM-BYT-ZÁHRADA s.r.o. nie je obsahom registrového súdu Trenčín, teda žalobca nepreukázal, že odplata za postúpenie bola riadne zaplatená.
14. V konaní sa nerozporovala (a žalovaný to nenamieta ani v odvolaní) povinnosť plniť cenu za dodaný tovar dodávateľovi DOM-BYT-ZÁHRADA, s.r.o. podľa vyúčtovaných cien pojatých do faktúr vystavených
dodávateľom a doručených žalovanému. Žalovaný teda nenamieta samotné pohľadávky, namieta iba aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, tvrdiac, že tieto pohľadávky mu neboli platne postúpené.
15. Obsahom spisu je notárska zápisnica N 2024/2016, Nz 25893/2016, NCRIs 26659/2016 z 21.7.2016 o zlúčení spoločnosti DOM-BYT-ZÁHRADA, s.r.o. so spoločnosťou AKIBAG, s.r.o.. Uvedenému úkonu zodpovedá výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I týkajúci sa spoločnosti DOM-BYT- ZÁHRADA, s.r.o. s údajom o výmaze tejto spoločnosti z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 36CbR/790/2017 z 31.8.2018, ale i s údajom odkazujúcim na zmluvu o zlúčení spoločnosti pojatú do vyššie uvedenej notárskej zápisnice.
16. Údaje o obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou DOM-BYT- ZÁHRADA, s.r.o. a spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o. dňa 20.7.2016 nie sú v rozpore ani s obsahom svedeckej výpovede v konaní vypočutého svedka Z. D.. Zmluva z 20.7.2016, ale i oznámenie postúpenia pohľadávok z 18.10.2016 sú obsahom spisu (napr. č.l. 289 pv - 211).
17. V spise je i zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi spoločnosťou Záhradné centrum, s.r.o. a spoločnosťou žalobcu zo dňa 6.3.2018, podľa ktorej predmetné pohľadávky vymenované v článku I zmluvy boli postúpené na žalobcu za dohodnutú odplatu (pojatú do článku II zmluvy) zodpovedajúcu nominálnej hodnote vyúčtovaných cien dodávok tovaru pôvodným veriteľom žalovanému. Postupca listom zo 6.3.2018 postúpenie oznámil dlžníkovi. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, ako vyhodnotil prevzatie tohto oznámenia v konaní vypočutou svedkyňou Ľ. E.. V konaní bolo preukázané i zaplatenie uvedenej dohodnutej odplaty za postúpenie pohľadávok.
18. V konaní ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, preto v zásade sa úpravou pojatou do tretej časti Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch má riadiť aj režim týkajúci sa predmetnej veci.
19. Pretože Obchodný zákonník v rámci osobitných ustanovení o niektorých záväzkových vzťahoch neupravuje zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka, aj pre obchodné záväzkové vzťahy platí právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 524 až § 543). Jednou z právnych skutočností, ktorej dôsledkom je zmena subjektu záväzkového vzťahu, je postúpenie pohľadávky, predstavujúce zmenu v osobe veriteľa. K postúpeniu pohľadávky, upravenému v ustanoveniach § 524 až § 530 OZ, dochádza na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Voči nemu sa postúpenie pohľadávky stáva účinným buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného veriteľa, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo od poukázania postúpenia novým veriteľom. Zákon teda rozlišuje, či sa dlžník o postúpení pohľadávky dozvie od postupcu alebo od postupníka. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti, či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky. (viď aj napr. NS SR 4Obo 201/01)
20. Námietky žalovaného týkajúce sa postúpenia pohľadávky podľa zmluvy z 20.7.2016 (tak, ako sú uvedené v bode 13 dôvodov tohto rozhodnutia) sú pri vyššie uvedených skutočnostiach v bode 16 zjavne právne nevýznamné. Postúpenie pohľadávok bolo oznámené žalovanému spolu so zmluvou.
21. Uvedené by mohli namietať iba zmluvné strany, medzi ktorými bol kontrakt uzatvorený za predpokladu, že by medzi nimi nebolo zrejmé, ktoré pohľadávky boli postúpené, avšak uvedené medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo sporné, teda postupca ani postupník nemali za to, že zmluva uzatvorená medzi nimi je neurčitá a bol im jasný predmet zmluvy, teda rozsah postupovaných pohľadávok. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že tretia strana, pre ktorú je z uvedenej dohody relevantný iba údaj o novom veriteľovi, nie je oprávnená namietať určitosť právneho úkonu, ak tento nie je sporný pre zmluvné strany, ktoré zmluvu uzatvorili. K uvedenému odvolací súd poukazuje opätovne na judikát, prijatý obchodným kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 119/2003 (vychádzajúci zo 4Obo/210/01) a z ktorého vyplýva: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. “
22. Na podporu tejto argumentácie odvolací súd uvádza, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. III.ÚS 266/2016-12 z 3.5.2016 vyslovil: „Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, že dlžníkovi nepatrí právo spochybniť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a, naopak, zdôrazňujúci význam riadneho oznámenia postupcom o postúpení pohľadávky dlžníkovi nie je v súdnej praxi ojedinelý. Tieto právne názory vychádzajú z toho, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla, z čoho vyplýva, že relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R 119/2003, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Obo 210/01). Hoci tento právny názor nie je súdnou praxou bezvýhradne akceptovaný, resp. je modifikovaný (napr. R 46/2009), sťažovatelia nepriniesli v konaní pred všeobecnými súdmi (a ani v konaní o ústavnej sťažnosti) dostatok presvedčivých argumentov, na základe ktorých by tento právny názor na ich vec nemohol byť aplikovateľný.“ Z uvedeného vyplýva, že tento záver o nemožnosti domáhania sa neplatnosti samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok dlžníkom prešiel ústavnou kontrolou zákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Obo 210/01 (66/2003 ZSP) uvádza: „K postúpeniu pohľadávky, upravenému v ustanoveniach § 524 až 530 OZ, dochádza na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Voči nemu sa postúpenie pohľadávky stáva účinným buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného veriteľa, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo od preukázania postúpenia novým veriteľom. Zákon teda rozlišuje, či sa dlžník o postúpení pohľadávky dozvie od postupcu alebo od postupníka. Komentované rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky.“
23. Relevantnými pre rozhodnutie v predmetnej veci boli teda zistenia o tom, že predmetné pohľadávky boli postupované až sa dostali do dispozície žalobcu. Postúpenie pohľadávky žalobcovi oznámil predchádzajúci veriteľ žalovanému. Pričom už toto je určujúcim pre aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.
24. K tvrdeniu žalovaného o nepreukázaní zaplatenej úhrady za postúpenú pohľadávku odvolací súd považuje za potrebné uviesť aj to, že k odplate za postúpenie pohľadávok Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Obdo/64/2019 (ZSP 6/2021) uviedol: „...neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže byť odplatné a aj bezodplatné a súd v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky a ani dlžník, nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie sumy, za ktorú bola pohľadávka postúpená. Taká požiadavka nemá oporu v žiadnom právnom predpise. V spore o zaplatenie postúpenej pohľadávky tak nemá súd zaujímať, za akú sumu bola pohľadávka postúpená, súd má len rozhodnúť o tom, či je dlžník povinný postúpenú pohľadávku uhradiť postupníkovi. Z hľadiska dlžníka je táto informácia tiež irelevantná, keďže je povinný len postúpenú pohľadávku splniť subjektu uvedenému v oznámení postupcu o postúpení pohľadávky, resp. subjektu, ktorý mu postúpenie pohľadávky preukázal. Odplata za postúpenie pohľadávky je relevantná len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom a jedine v prípade sporu medzi postupcom a postupníkom o zaplatenie dohodnutej odplaty, resp. v spore, v ktorom postupník uplatňuje voči postupcovi svoje práva podľa § 527 ods. 1 a 2 OZ, by potreboval súd predmetnú informáciu pre svoje rozhodnutie vo veci.....Nemožno dôvodiť zo zákonnej dikcie neplatnosť postúpenia len preto, že súdu nie je výška odplaty známa, a vysloviť na základe tejto skutočnosti nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.“
25. Odvolací súd uvádza, že sú mu známe rozhodnutia, v ktorých súdy pripustili námietky dlžníka týkajúce sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak v uvedených rozhodnutiach išlo o námietky neplatnosti týkajúce sa porušenia ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda
uvedeným postúpením došlo k porušeniu práv dlžníka, avšak v tomto prípade žalovaný netvrdil, že by predmetným postúpením došlo k porušeniu jeho práv, resp. že by prípustnosť postúpenia v predmetnom prípade bola vylúčená samotným zákonom. Žalovaný v konaní netvrdil a nepopiera, že by mal povinnosť plniť kúpnu cenu jeho zmluvnému partnerovi za dodaný tovar. Ak tento jeho pôvodný veriteľ postúpil tieto nároky na postupníka, samotné postúpenie zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na uplatnenie nároku na kúpnu cenu a jej príslušenstvo. Nič na tom nemení ani to, že pôvodný veriteľ zanikol. Žalovaný ako dlžník nie je oprávnený relevantne uplatniť námietku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok pre jej neurčitosť. Žalobca na základe preukázania zmluvy o postúpení pohľadávok je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby a súd prvej inštancie, čo sa týka legitimácie, dospel k správnym právnym záverom. Oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. O takúto situáciu v predmetnej veci, tak ako to uzavrel aj súd prvej inštancie, nejde.
26. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, ku ktorému podľa názoru žalovaného nedošlo, nakoľko bolo doručené osobe, p. E., ktorá ako externá účtovníčka žalovaného nedisponovala splnomocnením na preberanie listín a zásielok, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie, dospel tiež k právnemu záveru, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.10.2016 bolo žalovanému platne doručené, keďže dňom 18.10.2016 bolo predmetné oznámenie v dispozícii žalovaného a mohol sa s ním oboznámiť. Žalovaný existenciu pohľadávky ani nepopieral. Domnieval sa, že so zánikom spoločnosti veriteľa zanikla aj pohľadávka, preto svoj dlh nesplnil.
27. Preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ho v celom rozsahu potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedalo aj správne rozhodnutie o náhrade trov konania v prvoinštančnom konaní, keď súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).