Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoEk/12/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom XXX XX C. D. XXX, o vymoženie 90,- eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. -18 zo dňa 15.7.2015, takto

rozhodol:

Exekučné konanie zastavuje.

Oprávnenému a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.2.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 90,- eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 11.11.2014, spis. zn. SR 07316/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy uzatvorenej dňa 21.5.2012, na základe ktorej bola povinnému poskytnutý úver oprávneným, pričom na túto zmluvu sa vzťahuje právny režim o spotrebiteľských úveroch, zároveň subsidiárne právny režim spotrebiteľských zmlúv. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou.

3. Exekučný súd sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne v rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 21.5.2012, ktorú uzatvorili medzi sebou oprávnený a povinný. Táto zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako aj zmluva o úvere. V danom prípade nedošlo k zmene charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným, tento bol aj naďalej spotrebiteľským. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvárala sa vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. Možnosť povinného neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve boli len zdanlivou možnosťou. V prípade rozhodcovskej zmluvy došlo k dopísaniu osobných údajov povinného, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy.

4. Ďalej sa súd zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy čl. II bod 2., z ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní, ale takto definované poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Možnosť výberu je len zdanlivá. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

5. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. On však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Podaním zo dňa 28.2.2024 oprávnený súdu oznámil, že netrvá na podanom odvolaní z dôvodu, že povinný zomrel a konanie o dedičstve bolo zastavené z dôvodu, že povinný zanechal majetok len nepatrnej hodnoty.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa pred prejednaním veci a rozhodnutím o odvolaní, skúmajúc procesné podmienky ( ), za splnenia ktorých môže vo veci konať a

rozhodnúť a po zistení, že povinný v rámci konania stratil procesnú subjektivitu, dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné podľa zastaviť.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 21.2.2015 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., pod sp. zn. SR 07316/14 zo dňa 11.11.2014, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

11. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

13. Podľa , ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

14. Podľa , súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal.

15. Podľa až 3 , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa a , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

18. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že povinný (ďalej aj len ako „poručiteľ“) dňa X.X.XXXX zomrel. Okresný súd Vranov nad Topľou v dedičskej veci po poručiteľovi uznesením zo dňa 28.2.2023 sp. zn. , , právoplatným dňa 13.4.2023, konanie o dedičstve zastavil z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.

19. Ak bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, je potrebné vychádzať zo záveru, že vydaný majetok nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb, nie je nadobudnutý titulom dedenia, ale titulom rozhodnutia súdu ( ), pričom takáto osoba nemusí byť ani osobou, o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, zároveň platí, že takáto osoba nevstupuje ani do práv a povinností poručiteľa, a teda nie je jeho právnym nástupcom (R 18/1986), rovnako ako ostatní účastníci dedičského konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu majetku poručiteľa nepatrnej hodnoty ( ), keďže v takomto konaní sa ani neprikročilo k zisťovaniu dedičského práva a k stanoveniu dedičských podielov ().

20. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky konania, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie podmienky - spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosťou byť účastníkom konania (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť nositeľom práv a

povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá účastníkom. Ide o spôsobilosť byť subjektom procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik procesnoprávneho vzťahu v zahájenom civilnom súdnom konaní. Spôsobilosť byť účastníkom konania má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita tak splýva so subjektivitou hmotnoprávnou.

21. Ak v priebehu konania súd zistí, že účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda, ak fyzická osoba zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo, či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá je účastníkom konania, v priebehu konania zomrie, t. j. stratí spôsobilosti byť účastníkom konania, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom. Keď niet právneho nástupcu, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom spôsobilosti byť účastníkom konania ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.

22. Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Po vydaní exekučného titulu môže dôjsť k prechodu povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, príp. na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva a k veci).

23. Ustanovenie upravuje situáciu, kedy k strate procesnej subjektivity dôjde až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Predmetné ustanovenie stanovuje, že v prípade straty procesnej subjektivity, ktorá nastala až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, je potrebné postupovať podľa a ; vyhláseným rozhodnutím však zostáva súd viazaný. Účelom predmetného ustanovenia malo byť odstránenie aplikačných problémov v praxi, ktoré nastávali v prípade, ak k strate procesnej subjektivity došlo po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ako uvádza dôvodová správa, „súd tak bude môcť napríklad doručiť a správoplatniť toto rozhodnutie, čo doteraz možné nebolo.“ Ak k strate procesnej subjektivity strany, resp. účastníka dôjde po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd v prípade fyzickej osoby postupuje podľa . Ak súd zistí, že je potrebné konanie zastaviť, napríklad zomretá fyzická osoba nemá dedičov, konanie zastaví. Odvolací súd zdôrazňuje, že dodatok „vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný“ znamená, že súd v uznesení, ktorým konanie zastavuje podľa alebo , nedisponuje oprávnením na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia, ak v čase, keď rozhodoval súd prvej inštancie, boli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie.

24. Keďže povinný zomrel v odvolacom konaní, avšak skôr ako odvolací súd o odvolaní rozhodol, t. j. po vydaní napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie a dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, je zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní neprešla na jeho právneho nástupcu (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania). Odvolací súd konštatuje, že smrťou povinného bez právneho nástupcu (dediča) došlo k neodstrániteľnej procesnej prekážke, ktorá pre odvolací súd zakladá povinnosť v zmysle exekučné konanie zastaviť. Z dôvodu straty procesnej subjektivity povinného, ako účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, resp. dediča, odvolací súd predmetné exekučné konanie zastavil.

25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu v konaní vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti podľa ustanovenia znamená, že trovy je povinná uhradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. K zastaveniu konania došlo na základe právnej skutočnosti, ktorú nemožno pričítať na ťarchu žiadnemu účastníkovi, pričom práve tá (smrť povinného) mala za následok zastavenie konania. S poukazom na skutočnosť, že v konaní niet subjektu, ktorému by mohla byť uložená povinnosť na náhradu trov konania v prospech oprávneného a súdneho exekútora, ktorý nezavinil zastavenie konania, nastala situácia, na základe ktorej nemohol odvolací súd priznať oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania. V danom prípade povinný stratil procesnú subjektivitu, prestal byť účastníkom v exekučnom

konaní, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Z dôvodu, že niet subjektu, ktorý by mal znášať náhradu trov konania, odvolací súd v súlade s rozhodol tak, že oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).