Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/114/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobkyne: M. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.Ä. XX, O., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: 1/ COFIDIS SA, so sídlom 61 avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve d´Ascq, Francúzsko, IČO: 325 307 106, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava, IČO: 50 595 628, právne zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o. so sídlom Bárdošová 2/A, Bratislava, IČO: 36 866 881, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. 70014011 zo dňa 16.10.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podaním zo dňa 25.10.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 29.10.2018, sa domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 16.10.2007, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že v čase podpísania zmluvy o úvere nemala vedomosť o tom, že s podpisom úverovej zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Až od svojho zamestnávateľa, z listu zo dňa 24.10.2011, ktorý právny predchodca žalovaného v 1. rade predložil zamestnávateľovi žalobkyne, sa dozvedela, že podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, napriek tomu, zamestnávateľ žalobkyne je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od žalobkyne vymohol plnenia z neprijateľných podmienok, bez súdnej kontroly.

3. Žalobkyňa poukázala na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne

do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy.

4. Na návrh žalobkyne súd uznesením č. k. 8Csp/114/2018-21 zo dňa 20.11.2018 vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXX zo 16.10.2007, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXX zo 16.10.2007 vedenej pod sp. zn. 8Csp/114/2018. Zároveň rozhodol, že zamestnávateľ žalobkyne Nemocnica Poprad, a.s., so sídlom Banícka 803/28, 058 45 Poprad, IČO: 36 513 458, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn. 8Csp/114/2018.

5. Žalovaný v písomnom stanovisku doručenom súdu dňa 14.12.2018 uviedol, že pre posúdenie platnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy je relevantné znenie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy. Ku dňu 16.10.2007 neexistovalo ustanovenie § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorým žalobkyňa odôvodnila neplatnosť uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy. Neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bola ustanovená až novelou zákona o ochrane spotrebiteľa účinnou od 1.5.2014. Ustanovenie neprípustnosti zabezpečenia pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy nemá spätnú pôsobnosť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Uviedol, že žalovaný v 1. rade dojednanie o zrážkach zo mzdy nevyužil a nie je si vedomý toho, že by mu boli zo strany zamestnávateľa žalobkyne poskytnuté akékoľvek finančné prostriedky.

6. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie. Pojednávania sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť riadne ospravedlnil a preto sa v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe a žiadal jej v celom rozsahu vyhovieť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy, vyjadrením k výzve, mailovou komunikáciou a ostatnými, ktoré tvoria súčasť spisu, zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným v 1. rade dňa 16.10.2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX s úverovým limitom 40.000,- Sk (1.327,76 eur).

10. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 10.11.2015 aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle ustanovenia podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej je podľa dohody zmluvných strán zamestnávateľ dlžníka povinný vykonať v prospech žalovaného v 1. rade mesačné zrážky zo mzdy dlžníka.

11. Žalobkyňa predložila súdu žiadosť zasielanú žalovaným v 1. rade zamestnávateľovi žalobkyne - Nemocnica Poprad, a.s., so sídlom Banícka 803/28, 058 45 Poprad, IČO: 36 513 458, aby na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vykonával pravidelné mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne, a to prvú zrážku zo mzdy vo výške 107,07 eur a potom v ďalších mesiacoch zrážky zo mzdy vo výške 53,08 eur, z dôvodu, že dlhuje vo vzťahu k žalovanému ku dňu 24.10.2011 sumu 1.284,39 eur.

12. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods. 4 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

20. Podľa § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

21. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným (založený zmluvou o revolvingovom úvere) ako vzťah spotrebiteľský. Aj keď právna úprava spotrebiteľských zmlúv v ustanovení § 52 ods. 1 platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere vymedzovala pojem

spotrebiteľskej zmluvy taxatívnym spôsobom tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, zmluva o revolvingovom úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, a to v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa vystupovala v danom prípade pri podpise zmluvy ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, zatiaľ čo právny predchodca žalovaného konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom išlo o formulárovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári a jej obsah nemohol povinný podstatným spôsobom meniť, respektíve ovplyvniť. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným (v pozícii veriteľa) v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti pre žalobkyňu (v pozícii dlžníka), pričom zo zmluvy nevyplýva. Je teda nepochybné, že žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ.

23. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

24. Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 implementoval do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou Európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu

- spotrebiteľa a jeho práva.

25. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemôžeme akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.

26. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na zdržaní sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, pretože žalovaný v 1. rade reálne využíva zabezpečovací prostriedok, čím dochádza, bez právneho dôvodu (akéhokoľvek súdneho alebo iného rozhodnutia) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú Dohodu a vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný v 1. rade sa tak môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Okrem toho, pre preukazovanie naliehavého právneho záujmu v danom prípade je potrebné uviesť, že pokiaľ v prejednávanej veci ide o posúdenie nekalosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, právny režim je odlišný od všeobecnej úpravy týkajúcej sa platnosti právnych úkonov, ktoré nemajú spotrebiteľský charakter, kedy sa vyžaduje takéto preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení. V danom prípade naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona.

27. V predmetnej veci žalobkyňa okrem podpisu Zmluvy o revolvingovom úvere č. 70014011 popísala v rovnaký deň aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenú v zmysle ustanovenia § 551 OZ, podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy a zároveň predmetnou dohodou súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Samotná zmluva o úvere, zabezpečená Dohodou o zrážkach zo mzdy je typickou štandardnou

formulárovou zmluvou spotrebiteľskou v zmysle lex specialis zák. č. 258/2001 Z. z. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávaniu v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

28. Je potrebné poukázať na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.1.2011, ktorými v bode 9 komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

29. Navyše Zmluva o revolvingovom úvere nerešpektuje obligatórne náležitosti vyžadované úpravou „lex specialis“ zák. č. 258/2001, keď zmluva neobsahuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 obligatórnu náležitosť - ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento nedostatok zákon postihuje v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Pokiaľ by si tak žalovaný voči žalobkyni uplatnil nárok súdnou cestou, z dôvodu uvedeného nedostatku by zrejme súd žalovanému priznal nárok len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru a žalobkyňou uhradenou sumou v prospech úveru.

30. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi konania za účelom zabezpečenia peňažného plnenia zo Zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 53 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená podpísať dohodu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako veriteľovi, nemala možnosť rozhodnúť sa, či takúto dohodu podpíše alebo nepodpíše. Podpisom dohody sa podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonania a to s veľkou pravdepodobnosťou, že sú veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných klauzúl, prípadne z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom, alebo s dobrými mravmi. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa, čo je hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly zmluvných záväzkov.

31. Súd nespochybňuje opodstatnenosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v zákone, ale jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektívnosť pri vyhodnotení výšky dlhu, ale subjektívna predstava veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné „ex offo“ súdne preskúmanie z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže ovplyvniť a vyhodnotiť.

32. Z uvedeného dôvodu súd považoval žalobu žalobkyne za opodstatnenú a vyhovel jej.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu, a to v plnom rozsahu v prospech žalobkyne. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.