Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_71S-5-2021.pdf
PDF · 239.47 KB
Case nature
Area
Subarea
71S/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: RV GAS s.r.o. so sídlo Rusovská cesta 56, 851 01 Bratislava, IČO: 51 024 934, právne zastúpeného advokátom JUDr. Karolom Spišákom so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101954569/2020 zo dňa 10. decembra 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty RV GAS, s.r.o., Rusovská cesta 56, Bratislava (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane za zdaňovacie obdobie december 2018. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol zo dňa 31.01.2020. Žalobca si v zdaňovacom období december 2018 uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa Laser Systems, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava a ING- PRO Develop s.r.o., Pribinova 4, Bratislava z faktúr, ktoré predložil. Správca dane dňa 08.09.2020 vydal rozhodnutie č. 101403518/2020, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane v sume 329.731,84 Eur za zdaňovacie obdobie december 2018 a nepriznal nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume 5.789,90 Eur a vyrubil mu daň v sume 323.941,94 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane ozrejmil priebeh preverovania oprávnenosti žalobcu na priznanie nadmerného odpočtu dane v rámci daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania. Zhrnul, že žalobca sa zúčastňoval viacerých po sebe nasledujúcich predajov toho istého tovaru medzi viacerými predávajúcimi a kupujúcimi v reťazových obchodoch, tzn. obchodoch v rade, ktorých sa zúčastňujú minimálne tri osoby. Tovar je zakúpený kupujúcim, ktorý ho vzápätí predá a tak následne vystupuje ako predávajúci. Špecifickým znakom reťazového obchodu je skutočnosť, že k sérii predajov tovaru sa viaže len jedno odoslanie, alebo preprava tovaru tzn., že tovar je odoslaný od prvého dodávateľa priamo ku konečnému odberateľovi. Dôležitou otázkou v prípade reťazových obchodov je uplatnenie režimu dane z pridanej hodnoty, a to, kto z účastníkov transakcie bude povinný priznať a zaplatiť DPH, u ktorého účastníka reťazovej transakcie budú zdaniteľné obchody oslobodené od dane z pridanej hodnoty, kedy má účastník transakcie právo uplatniť si odpočítanie dane. Ak je ten istý tovar predmetom dvoch alebo viacerých za sebou idúcich dodávok tovaru, ale s jedným pohybom tovaru v rámci spoločenstva, a to od prvého dodávateľa tovaru priamo k poslednému odberateľovi v reťazci, potom ide o tzv. reťazový obchod. Dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom
obchode, môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Každý zmluvný vzťah v rámci reťazového obchodu je potrebné posudzovať samostatne. Tovar je dodaný priamo prvým dodávateľom v reťazci poslednému odberateľovi. Pre účely DPH sa každý dodávateľ v reťazci považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. Iba jedno dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť spojené s prepravou (pohyblivá dodávka), ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú bez prepravy (nepohyblivá dodávka) a miestom ich dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Správny postup pri uplatňovaní režimu DPH je u reťazových obchodoch podmienený aplikáciou ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len “Zákon o DPH“), ktoré definujú miesto dodania (§ 13 Zákona o DPH), miesto nadobudnutia tovaru (§ 17 Zákona o DPH), prípadne miesto dovozu tovaru (§ 18 Zákona o DPH). Tieto ustanovenia sú dôležité z hľadiska určenia členského štátu, v ktorom podlieha dodanie tovaru dani, prípadne je oslobodené od dane. Ustanovenie § 13 Zákona o DPH definuje miesto dodania tovaru, ktoré je rozhodujúce pri vybratí dane. Predmetom dane je totiž dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Základným pravidlom pre určenie miesta dodania pre tovar je miesto, kde sa tovar nachádzal v čase jeho dodania, ak ide o dodanie tovaru bez prepravy a ak ide o dodanie tovaru s prepravou alebo odoslaním, miestom dodania je miesto, kde sa začína preprava alebo odoslanie. V danom prípade nie je rozhodujúce, kto vykonáva prepravu. Môže to byť dodávateľ, odberateľ alebo tretia osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa. Spoločnosť Laser Systems, s.r.o. deklarovala nadobudnutie tovaru predaného žalobcovi od spoločnosti SP Consulting, s.r.o., ktorá deklarovala jeho nadobudnutie od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., ktorá spoločnosti SP Consulting, s.r.o. tovar fakturovala s rakúskou IČ DPH. Tento obchodovaný tovar bol v zmysle dokladov, ktoré boli správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly žalobcom predložené ako aj na základe zistených daňových kontrol vykonaných u týchto daňových subjektov nadobudnutý priamo v rafinérii pohonných hmôt Lobau vo Viedni, zväčša priamo odberateľom žalobcu, a to spoločnosťou GAS product & services, a.s., ktorá si pohonné hmoty v rafinérii Lobau na území Rakúska načerpala a vlastnými motorovými vozidlami - cisternami, ktoré sú uvedené na jednotlivých plniacich listoch a medzinárodných nákladných listoch prepravila na územie Slovenskej republiky. Správca dane kontrolou zistil, že tovar bol dodávaný v reťazci subjektov nasledovne: Raff Lager Lobau - OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting, s.r.o. - Laser Systems, s.r.o.
- žalobca - GAS product & services, a.s., resp. SYNERGAS, s.r.o. Daňovou kontrolou bolo zistené, že pohonné hmoty sa nachádzali v Rakúsku v sklade Lobau, kde sa preprava sa vždy začínala, a skončila sa na čerpacích staniciach u konečných odberateľov GAS product & services, a.s., resp. SYNERGAS, s.r.o. Doprava bola zabezpečovaná odberateľom GAS product & services a.s. jeho vlastnými vozidlami s uvedenými evidenčnými číslami. Náklady na prepravu fakturoval prepravca GAS product & services, a.s., ktorý bol zároveň aj konečným odberateľom PHM jednou faktúrou za celý mesiac svojmu dodávateľovi - žalobcovi. Žalobca prepravné doklady v rovnakej sume prefakturoval svojmu dodávateľovi Laser Systems, s.r.o., ktorý ich následne v tej istej hodnote prefakturoval svojmu dodávateľovi SP Consulting, s.r.o. Správca dane mal za preukázané, že prepravné zmluvy (CMR) boli uzatvorené medzi dopravcom GAS product & services, a.s. a žalobcom. Náklady za dopravu tovaru boli fakturované žalobcovi v závislosti od množstva prepravovaného tovaru. Žalobca nepredložil ani napriek opakovane doručeným výzvam z 24.06.2019 a z 07.08.2019 zmluvy o preprave. Správca dane mal k dispozícii „plniace listy“, ktoré boli priložené k predloženým faktúram. Každý predložený plniaci list obsahuje informácie o výrobcovi, zákazníkovi, prepravcovi, evidenčnom čísle vozidla, špecifikáciu produktu, množstvo, dátum a čas príjazdu vozidla, dátum a čas odchodu vozidla. Okrem predložených CMR potvrdili miesto a spôsob prevzatia tovaru aj výpovede svedkov, konkrétne S., bývalého konateľa Laser Systems, s.r.o., ktorý uviedol, že miestom nakládky tovaru bola rafinéria Lobau v Rakúsku. Túto skutočnosť potvrdila aj svedecká výpoveď J.. J. N., bývalého prokuristu spoločnosti SP Consulting, s.r.o., ktorý uviedol, že miestom tankovania PHM bola rafinéria Lobau a miestom vykládky konkrétna čerpacia stanica na území Slovenska. Išlo o dodanie toho istého tovaru prvým daňovým subjektom v reťazci SP Consulting, s.r.o. druhému dodávateľovi v reťazci Laser Systems, s.r.o. až k odberateľom žalobcu bez prekládky zo skladu v Rakúsku, ktoré je jednou ucelenou prepravou. Dôsledkom uvedeného tak je, že dodanie pohonných hmôt žalobcovi nie je predmetom dane v tuzemsku ako je stanovené v § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, ale ide o dodanie tovaru v inom členskom štáte. Daňový subjekt SP Consulting, s.r.o. získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa tovar fyzicky začal prepravovať z Rakúska, a preto tento daňový subjekt nebol len odberateľom tovaru na území SR. Ten istý tovar bol v Rakúsku predaný spoločnosti Laser Systems, s.r.o., ktorá ho na území Rakúskej republiky predala žalobcovi, a to bez prepravy do Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu už prvému slovenskému dodávateľovi v obchodnom reťazci spoločnosti SP Consulting, s.r.o., rovnako
ani Laser Systems, s.r.o. nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, čo je základnou podmienkou odpočítania dane u žalobcu vyplývajúceho z ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Spoločnostiam SP Consulting, s.r.o. a Laser Systems, s.r.o. vznikla daňová povinnosť iba z titulu uvedenia dane na faktúrach podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH. Ďalším obsahom prvostupňového rozhodnutia boli námietky žalobcu a vyjadrenia správcu dane k nim. Záverom správca dane skonštatoval, že preskúmal všetky pripomienky a dôkazy predložené žalobcom a skonštatoval tiež, že pripomienky a dôkazy ním predložené vo vyjadrení k protokolu ako aj iných vyjadreniach nezakladajú dôvod meniť výsledok kontroly, a preto zotrval na svojich záveroch uvedených v protokole.
2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 101954569/2020 zo dňa 10.12.2020, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výsledok prvostupňového konania ako aj na obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že v daňovej kontrole sa správca dane zameriaval okrem iných skutočností na podmienku možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH. Poukázal tiež na skutočnosť, že pre účely § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii v predložených dokladoch s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Doplnil, že účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu. Existencia samotnej faktúry nie je dostatočným dokladom, že k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo. Povinnosť daňového subjektu je spojením jeho tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 Zákona o DPH ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry tak neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Pojem faktúra znamená, že týmto dokladom sa žiada odplata. Pre prijímateľa plnenia je faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie nároku na odpočítanie dane z prijatého plnenia podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Preto je nevyhnuté, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Uviedol ďalej, že správny postup pri uplatňovaní režimu DPH je u reťazových obchodov podmienený aplikáciou ustanovení Zákona o DPH, ktoré definujú miesto dodania, miesto nadobudnutia tovaru, prípadne miesto dovozu tovaru. Tieto ustanovenia sú dôležité z hľadiska určenia členského štátu, v ktorom podlieha dodanie tovaru dani, resp. je oslobodené od dane. Ďalej poukázal na to, že podľa § 24 Daňového poriadku je primárne kontrolovaný daňový subjekt nositeľom dôkazného bremena na preukázanie skutočného uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu uskutočnenia a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie DPH uznaný ako oprávnený. Správca dane v danom prípade mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré tento predložil, ale k tomu účelu vykonal rozsiahle dokazovanie. Zaobstaral si konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a prioritou bola ich pravdivosť a preukazná hodnota. Správca dane realizoval viacero úkonov, prostredníctvom ktorých bol žalobca informovaný o pochybnostiach správcu dane, pričom bol vyzvaný na predloženie vyjadrení sa k pochybnostiam. Išlo výzvu na predloženie dokladov z 24.06.2019, 07.08.2019, 03.10.2019 a oznámenie z 07.01.2020, ktorým správca dane žalobcu oboznámil s ďalšími skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole. Nesúhlasil ďalej s námietkou žalobcu, že správca dane zistené porušenia odvodil len od jedinej úvahy uvedenej na strane 27. Protokolu z daňovej kontroly, nakoľko správca dane v Protokole ako aj v prvostupňovom rozhodnutí na stranách 21 až 25 podrobne vyhodnotil zistené skutočnosti v časti označenej „Zhrnutie“. Žalovaný doplnil, že tvrdenia žalobcu o tom, že o existencii obsahu výpovedí svedkov sa dozvedel z Protokolu, sú zavádzajúce, pretože zápisnice
týkajúce sa ich vypočutia boli spomenuté vo výzve z 03.10.2019, ktorú žalobca prevzal 08.10.2019. V uvedenej výzve bol žalobca poučený, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku má právo vyjadrovať sa k priebehu daňovej kontroly, k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v Protokole boli uvedené aj jeho vyjadrenia k nim. Žalobca svoje právo nevyužil a k zisteným skutočnostiam sa nevyjadril, o čom bol spísaný úradný záznam. Žalovaný reagoval aj na ďalšie odvolacie námietky žalobcu, pričom dospel k názoru, že, ak žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa začal tovar fyzicky prepravovať z Rakúska, tak nie je možné hovoriť o dodaní tovaru s jeho prepravou, pričom sa stotožnil so skutkovými zisteniami a skutkovými závermi správcu dane. Doplnil, že ustanovenie § 69 ods. 5 Zákona o DPH je transpozíciou článku 203 Smernice 2006/112/ES, podľa ktorého DPH platí každá osoba, ktorá uvedie daň na faktúre. Povinnosť odviesť DPH na výstupe na základe uvedeného článku predpokladá, že bola vystavená taká faktúra, ktorá spĺňa formálne náležitosti faktúry. Zmyslom tohto ustanovenia je zabrániť neoprávnenému uplatneniu nároku na odpočítanie dane, keďže faktúra je v niektorých prípadoch predpokladom na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Tým, že článok 203 označenej smernice stanovuje povinnosť zaplatiť DPH uvedenú na faktúre, má za cieľ zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ktoré môžu vznikať uplatnením odpočítania dane. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný považoval námietky žalobcu v tomto zmysle nedôvodné. Ďalej uviedol, že vo až vyrubovacom konaní bola žalobcom predložená ako dôkaz Zmluva o vyúčtovaní prepravy PHM, Lobau/Rakúsko v zmysle Rámcovej zmluvy článok VI. bod 4 z 20.02.2018 uzavretej medzi dodávateľom prepravy - žalobcom a objednávateľom prepravy - Laser Systems, s.r.o. Podľa žalovaného žalobca neuviedol, pri ktorých kontrolách mal správca dane požadovanú zmluvu k dispozícii, preto správca dane získal požadované informácie z informačného systému finančnej správy, podľa ktorého v období 19.03.2019 až 09.07.2020 bola vykonaná inou skupinou daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie november 2018. Žalobca v priebehu kontroly dňa 18.07.2019 doručil elektronické podanie, ktorého prílohou bola Zmluva o zabezpečení prepravy PHM z Lobau /Rakúsko/ medzi uvedenými zmluvnými stranami bez uvedenia dátumu. Keďže uvedená zmluva bola zaslaná elektronicky, neobstojí argument žalobcu, že ju nevedel predložiť ani po opakovaných výzvach ku kontrole za zdaňovacie obdobie december 2018. Zmluva o zabezpečovaní prepravy PHM z Lobau /Rakúsko/, ktorú žalobca predložil ku kontrole za zdaňovacie obdobie november 2018 ako prílohu elektronického podania z 18.07.2019 nie je totožná so Zmluvou o vyúčtovaní prepravy PHM z Lobau / Rakúsko/ v zmysle Rámcovej zmluvy článok VI. bod 4., ktorú žalobca predložil až vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobia december 2018 dňa 26.02.2020. Ku kontrole za zdaňovacie obdobie november 2018 nepredložil originál zmluvy, ale len oskenovanú kópiu. Z uvedených zistení vyplýva, že počas kontroly DPH za zdaňovacie obdobie december 2018 mal k dispozícii originál zmluvy o zabezpečovaní prepravy, ktorú na základe doručenej výzvy nepredložil. Ďalej uviedol, že z plniacich listov vyplýva aj to, že spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. v čase načerpania pohonných hmôt mala vedomosť o skutočnosti, že tieto pohonné hmoty nebudú prevzaté spoločnosťou SP Consulting, s.r.o., keďže aj na plniacich listoch je uvedený ako príjemca žalobca a ako prepravca je uvedená spoločnosť GAS product & services, a.s., ktorá bola zároveň aj jedným z príjemcov pohonných hmôt. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca pohonné látky svojmu odberateľovi dodával v rafinérii v Lobau v Rakúsku, t. j. na území iného členského štátu. Tu pohonné hmoty odberateľ do svojich cisterien natankoval, o čom svedčia stáčacie lístky priložené k faktúram a previezol ich do jednotlivých čerpacích staníc. Stotožnil sa so závermi správcu dane, v zmysle ktorých pri dodaní pohonných hmôt spoločnou Laser Systems, s.r.o. pre žalobcu nebolo miesto dodania na území SR. Okrem listinných dokladov (plniace listy a CMR) potvrdili miesto a spôsob prevzatia tovaru aj výpovede svedkov. Aj spoločnosti CP Consulting a Laser Systems, s.r.o. nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník na území iného členského štátu (Rakúsko), a to na základe skutočnosti, že v tom čase mali právo prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. Opakovane uviedol, že daňový subjekt SP Consulting, s.r.o. získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať z Rakúska, a preto nebol nadobúdateľom tovaru na území SR. Ten istý tovar bol predaný v Rakúsku spoločnosti Laser Systems, s.r.o., ktorá ho na území Rakúska predala žalobcovi, a to bez prepravy do SR. Z tohto dôvodu už prvému slovenskému dodávateľovi v obchodnom reťazci - SP Consulting, s.r.o., rovnako ani Laser Systems, s.r.o. nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, čo je základnou podmienkou odpočítania dane u žalobcu vyplývajúcou z § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Dodanie pohonných hmôt žalobcovi nebolo predmetnom dane v tuzemsku podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, ale išlo o dodanie tovaru v inom členskom štáte. Žalovaný zároveň uviedol, že na právny úkon, alebo inú skutočnosť rozhodujúce pre zistenie, vyrubenie, alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Z kontrolných zistení správcu dane jednoznačne vyplýva, že nakoľko dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť, nie je možné, aby si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH. Skonštatoval, že správca dane postupoval v súlade so zákonom a na základe zhodnotenia všetkých dôkazov dospel k záveru, že o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH v zmysle zákona, pričom vychádzal zo základných zásad daňového konania, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetkých dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v danom konaní vyšlo najavo.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení namietal, že žalobca v rámci vykonanej daňovej kontroly na výzvu správcu dane poskytol všetky doklady, ktoré mal k dispozícii a zodpovedal otázky týkajúce sa podnikateľskej činnosti a nie je pravdou, že na výzvu správcu dane nepredložil doklady. Predložil správcovi dane daňové priznanie, evidenciu DPH, knihu pohľadávok, odberateľské faktúry, knihu záväzkov, dodávateľské faktúry, bankové výpisy a účtovné denníky. Dokumenty, ktoré správca dane žiadal predložiť v ďalšej výzve žalobca nedokázal predložiť, nakoľko boli predložené správcovi dane v priebehu kontroly za iné zdaňovacie obdobia a správca dane ich mal tak k dispozícii. To platí aj pre Zmluvu o preprave uzatvorenú medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ktorej obsahovo zhodnú verziu mal správca dane k dispozícii. Ďalej poukázal na obsah výpovedí svedka Igora S. a J.. J. N., z ktorých vyvodil, že jediným dodávateľom žalobcu v kontrolovanom období bola spoločnosť SP Consulting, s.r.o., za ktorú konal J.. N., ktorý detailne popísal spôsob prepravy, objednávanie aj hradenie nákladov za PHM a uzavrel, že odberateľ sa stal majiteľom až po spustení tovaru na konkrétnej čerpacej stanici jeho zaplatením. Dodávateľom PHM v kontrolovanom období bola spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. a odberateľom Laser Systems, s.r.o. Poukázal na to, že súčasťou dôkazného materiálu zabezpečeného správcom dane boli informácie z aplikácie VIES, v zmysle ktorých bola jediným dodávateľom spoločnosti SP Consulting, s.r.o. v kontrolovanom období spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o., čo potvrdzuje tvrdenia dodávateľa SP Consulting, s.r.o. Poukázal aj na to, že správca dane získal informácie z elektronického spisu daňového subjektu SP Consulting, s.r.o. prostredníctvom Colného úradu Bratislava, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt SP Consulting, s.r.o. si prepravu z OMV realizoval rôznymi prepravcami. Preprava tovaru zo skladov v Lobau bola vykonaná spoločnosťou GAS product & services, s.r.o., čo vyplývalo aj z výpovedí svedkov a z predložených zmlúv a faktúr týkajúcich sa prepravy PHM. V zdaňovacom období november 2018 žalobca odoberal PHM od Laser Systems, s.r.o., ktorý tovar odoberal od SP Consulting, s.r.o., ktorý ho odoberal od OMV Slovensko, s.r.o. zo závodov v Lobau a dodával ich rovnakým subjektom, ako v kontrolovanom období, a z týchto dôvodov je možné a nevyhnutné informácie rakúskej daňovej správy použiť aj v kontrolovanom období. Žalobca zdôraznil, že rakúska daňová správa má na posúdenie prípadu rovnaký názor ako žalobca, a to že dodanie medzi žalobcom a jeho dodávateľom je zdaniteľné v tuzemsku. Konštrukcie správcu dane a žalovaného o nadobudnutí PHM žalobcom a jeho dodávateľom v sklade v Lobau sú podľa žalobcu založené na domnienkach a nie na zisteniach získaných v rámci vykonaného dokazovania, pretože ich neopreli o žiadne relevantné dôkazy. Podľa jeho názoru je každý zmluvný vzťah potrebné posudzovať samostatne. Z dokazovania vyplynulo, že tovar bol dodaný na konkrétnej čerpacej stanici v Slovenskej republike, nie v Rakúsku, preto je potrebné obchodný prípad posúdiť tak, ako vyplýva z ostatných predložených dokladov, najmä faktúr, nákladných listov, dodacích listov a zmlúv o preprave, z ktorých vyplýva, že k fyzickej preprave došlo medzi OMV Slovensko, s.r.o. a jeho odberateľmi (SP Consulting, s.r.o.), ktorí si objednali a zabezpečili prepravu na Slovensko a ostatné dodania sa preto museli uskutočniť na Slovensku a mali byť predmetom dane v tuzemsku. Z vyjadrenia colného úradu vyplýva, že spoločnosť Laser Systems, s.r.o. sa stala majiteľom na území SR, keďže spoločnosť SP Consulting, s.r.o. vykonávala vlastné odbery a preprava bola v systéme EMCS vykázaná spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o. Spoločnosť Laser Systems, s.r.o. tak nemohla byť nadobúdateľom tovaru v Rakúsku. Správca dane na jednej strane akceptuje prepravu uvedenú na faktúrach pre SP Consulting, s.r.o. a zároveň tvrdí, že táto spoločnosť nadobudla a predala pohonné hmoty na území Rakúska, čo je nelogické a nezdôrazňuje dôkazy týkajúce sa prepravy, najmä faktúry a zmluvu o preprave medzi spoločnosťami SP Consulting, s.r.o. a Laser Systems, s.r.o. Ďalej poukázal na zistenia Colného úradu Bratislava, ktoré žalobca nebral v úvahu, pričom žalobca netvrdil, že vznik daňovej povinnosti k DPH je viazaný na spotrebné dane, ale vyplýva z neho, ktorú dodávku je možné považovať za pohyblivú, t.j. dodávku medzi OMV Slovensko a SP Consulting, s.r.o., čo je podľa správcu dane a žalovaného podstatné na rozhodnutie vo veci. Vedomosť spoločnosti SP Consulting, s.r.o. o odberateľovi svojho odberateľa v žiadnom prípade neznamená, že žalobca nemohol prevziať tovar na
území SR. Uvedená skutočnosť je bežným postupom pri tomto druhu obchodovania, pretože ide o tovar podliehajúci spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorý je uvádzaný v systéme EMCS. Neexistuje preto dôvod, prečo by spoločnosť SP Consulting, s.r.o. nemohla mať vedomosť o odberateľovi svojho odberateľa a zároveň prečo by žalobca a jeho dodávateľ nemohli nadobudnúť PHM v tuzemsku. Nadobudnutie PHM žalobcom v tuzemsku totiž nemá žiadny súvis s vedomosťou SP Consulting, s.r.o., že tovar bude určený žalobcovi. Ako potvrdzujú všetky dôkazy, dodávateľ dodávateľa žalobcu tovar zakúpil od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. na území Rakúska a tento tovar previezol na vlastný účet na územie SR. Zákon o DPH výslovne v § 11 ods. 1 predpokladá, že preprava môže byť vykonaná aj odberateľom, dodávateľom dodávateľa žalobcu a ďalej v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 je potom miesto nadobudnutia tovaru v tuzemsku, nakoľko v čase skončenia jeho odoslania sa nachádzal na Slovensku, na konkrétnych čerpacích staniciach prevádzkovaných odberateľmi žalobcu. Žalovaný sa preto nevysporiadal s námietkou žalobcu, týkajúcou sa aplikácie § 11 Zákona o DPH, pretože v rámci svojho posúdenia nezohľadnil, že dodávateľ Laser Systems, s.r.o. rovnako ako jeho dodávateľ SP Consulting, s.r.o. nadobudol PHM už na území Slovenska, preto nemal dôvod na registráciu pre daň v Rakúsku. Ak už v rámci predchádzajúcich obchodov došlo k preprave na Slovensko, žalobca logicky nemohol nadobudnúť tovar v Rakúsku. V tomto smere došlo k nesprávnemu právneho posúdeniu prípadu správcom dane aj žalovaným. Spoločnosť GAS product & services, s.r.o. vykonala prepravu podľa pokynov od dodávateľov žalobcu, resp. predchádzajúcich dodávateľov. Prepravovala tovar z miesta nakládky do miesta vykládky, kde ho odovzdala príjemcovi. Dopravca nemal zádržné ani záložné právo ani akékoľvek iné vlastnícke právo k zásielke a nemohol s prepravovanou zásielkou akokoľvek nakladať ako vlastník, z čoho vyplýva, že tovar nebol a nemohol byť nadobudnutý prepravcom. Žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako dospel k úvahe, že pohonné hmoty v čase, keď sa preprava začínala realizovať sa nachádzali v Rakúsku, kde bolo miesto dodania. Ani na základe akých dôkazov, pretože tie označuje iba za „viaceré úkony“. Miesto vykládky potvrdila aj výpoveď Ing. N. K. a uvedené konštatovanie žalovaného je arbitrárnym zjednodušením faktov, spôsobuje prijatie nesprávnych záverov, pretože vyjadrenie Z.. K. potvrdzuje, že medzi dotknutými subjektami bola uzatvorená prepravná zmluva. Poukázal aj na špekuláciu správcu dane a žalovaného, nakoľko z výpovede svedkov J. N. a Z. Luščona vyplýva, že títo svedkovia potvrdili miesto nakládky v Rakúsku, nie miesto dodania v Rakúsku. Nie je možné stotožňovať nakládku s miestom nadobudnutia tovaru žalobcom ako je to uvedené v napadnutých rozhodnutiach. Ide buď o vedomé alebo nevedomé absolútne nepochopenie obchodu, ktoré spôsobuje nesprávnosť a nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca ďalej argumentoval, že on ani jeho dodávatelia nikdy netvrdili, že prepravu mal fyzicky vykonať SP Consulting, s.r.o a v tomto ohľade je dôležité, kto znášal náklady za prepravu, pričom sám správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že náklady na prepravu boli prefakturované v konečnom dôsledku spoločnosti SP Consulting, s.r.o., z čoho je zrejmé, že táto spoločnosť si uhradila a zabezpečila prepravu PHM zo skladu v Lobau. Stotožňovanie fyzickej realizácie prepravy PHM prepravnou spoločnosťou a znášania nákladov na ňu alebo vyhodnotenie realizácie prepravy jej prvým objednávateľom je buď vedomou lžou, alebo absolútnym nepochopením rozdielu medzi uvedenými činnosťami. Žalobca nemal žiadny vzťah so spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o. a nevie ovplyvniť, čo táto spoločnosť uvedie na faktúrach pre svojho odberateľa, keďže sprievodné údaje týkajúce sa tovaru nahlasuje dodávateľ dodávateľa žalobcu. Títo dodávatelia tak konali nepochybne s cieľom uviesť na dokladoch konečné miesto určenia, keďže tieto doklady tvoria súčasť sprievodných dokladov pri preprave a preukazujú aj kam a pre koho sa má tovar dodať. Preto ani uvedené nezakladá nadobudnutie PHM žalobcom v Rakúsku. Uvedené názory žalobcu a správcu dane sú neudržateľné, pretože sa neopierajú o žiaden konkrétny dôkaz, čo zakladá ďalší dôvod na ich zrušenie. Žalovaný sa alibisticky odvoláva na prvostupňové rozhodnutie, ktoré tiež odvolávku na nejaký hmatateľný dôkaz nadobudnutia PHM žalobcom v tuzemsku neposkytlo. Prvostupňové a napadnuté rozhodnutia nie sú výsledkom daňovej kontroly ako vyplýva zo spôsobu hodnotenia dôkazov, výsledok napadnutých rozhodnutí bol zjavne vopred daný bez ohľadu na to, že aké dôkazy by boli správcovi dane predložené. Vzhľadom na to žalobca splnil podmienky na odpočítanie dane, ktoré riadne preukázal a neporušil žiadnu zo svojich povinností v zmysle platných právnych predpisov. V ďalšom žalobcom bode označenom ako „Nezákonne vyhotovený Protokol“ žalobca namietal, že nebol oboznámený so zisteniami uvedenými v Protokole pred jeho vydaním, čím správca dane porušil § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Výzvy zaslané žalobcovi neobsahovali žiadne pochybnosti, iba zoznam vykonaných úkonov, z čoho vyplýva, že správca dane nikdy neplánoval zohľadniť vyjadrenia žalobcu, keďže ho úplne opomenul informovať o pochybnostiach a neumožnil sa k nim vyjadriť pred doručením Protokolu. Žalobca to považoval za porušenie spravodlivého procesu zo strany správcu dane. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/65/2016 správca dane uviedol, že nie je možné zaslanie výzvy na predloženie dôkazov, kde sú iba rozpísané
úkony správcu dane, považovať za oboznámenie s pochybnosťami správcu dane. Správca dane tak vyhotovil Protokol z daňovej kontroly bez toho, aby žalobcov oboznámil so zisteniami daňovej kontroly, čo žalobca považoval za hrubý zásah do jeho práv, keďže sa nemohol vyjadriť k pochybnostiam správcu dane. Ďalej namietal aj prekročenie zákonom ustanovenej lehoty na ukončenie daňovej kontroly, ktorú správca dane nezachoval z dôvodu neposkytnutia možnosti vyjadriť sa k pochybnostiam správcu dane pred doručením Protokolu, v dôsledku čoho nadobudol Protokol z tejto kontroly povahu nezákonne získaného dôkazu, ktorý podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku nemožno použiť ako dôkaz v daňovom konaní. Preto Protokol o daňovej kontrole nespĺňa požiadavku zákonnosti a nemohol byť ani podkladom na začatie vyrubovacieho konania a vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Formálne vydanie Protokolu totiž nemôže „posvätiť“ hrubú protizákonnosť vedenia daňovej kontroly. Rozhodnutia, ktoré vychádzajú zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly nie je možné považovať za zákonné. V ďalšom žalobnom bode namietal žalobca prekročenie lehoty na vydanie rozhodnutia o vyrubovacom konaní v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. do troch mesiacov od uplynutia lehoty na vyjadrenie k daňovej kontrole, ktorá v danom prípade uplynula dňa 26.05.2020. Upozornil, že na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o vyrubovacom konaní o 6 mesiacov neboli splnené zákonné podmienky, pretože podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku môže lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžiť druhostupňový orgán, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu, prípadne nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov. Predĺženie lehoty bolo nezákonné, pretože takéto podmienky nenastali. Opatrenia súvisiace s pandémiou podľa jeho názoru nie sú zákonným dôvodom na predlžovanie lehoty vo vyrubovacom konaní, nakoľko na začiatku roka 2020 bol obmedzený, ale nie zakázaný úradný styk. Mobilizácia sa týkala zdravotníkov a nijak nesúvisela s činnosťami správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia preto bolo nezákonné, v dôsledku čoho sú nezákonné aj rozhodnutia. Podľa žalobcu je tiež dôležité, že od doručenia a vyjadrenia žalobcu k Protokolu nedošlo zo strany správcu dane k vykonaniu žiadnych ďalších úkonov a prvostupňové rozhodnutie je iba okopírovaním obsahu Protokolu z daňovej kontroly. Išlo teda o vadu, ktorú nie je možné odstrániť a ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na to, že žalovaný len všeobecnou argumentáciou zdôvodnil nepriznanie práva na odpočítanie dane, pričom ide o vážnu vadu zakladajúcu dôvod pre jeho zrušenie. Žalovaný uviedol len všeobecné zdôvodnenie bez bližšieho prepojenia s rozhodovacou vecou, bez zrozumiteľného odôvodnenia, prečo spochybňuje existenciu zdaniteľných plnení a v čom vidí obchádzanie daňovej povinnosti alebo neoprávnené získanie zvýhodnenia. Navyše žalobca zaplatil daň, ktorá mu bola vyrubená napadnutými rozhodnutia svojmu dodávateľovi, preto k žiadnej neoprávnenej daňovej výhode u neho nemohlo dôjsť. Žalovaný ani správca dane ani raz vo svojich rozhodnutiach nespochybnili účtovné doklady alebo výpovede svedkov, či konateľa žalobcu, a preto žalobca z dôvodu nezrozumiteľnej a všeobecnej argumentácie nemôže uplatniť ani adekvátnu obranu voči nepriznaniu práva na odpočet z tohto dôvodu. Pokiaľ mal žalovaný zámer odoprieť právo na odpočet dane z dôvodu nedostatku na strane dodávateľov žalobcu alebo ich dodávateľov, ide o neprípustné uplatňovanie kolektívnej viny. Odopretie práva na odpočet je možné za splnenia dvojitej podmienky, že štátne orgány majú daňovému subjektu zavinenie preukázať objektívne (či bol spáchaný daňový podvod), ako aj subjektívne (vedomosť daňového subjektu o tomto pôvode). Vylúčenie práva na odpočet DPH je prípustné, len ak sú splnené obidva body tejto podmienky. Ak plnenie deklarované na faktúre fyzicky existuje, potom nedostatky v konaní dodávateľa nepostačujú na neuznanie odpočtu DPH. Vzhľadom na to, že takéto závery neboli žalovaným ani správcom dane v ich rozhodnutiach spomínané, žalobca nerozumel, z čoho žalovaný vyvodil nepriznanie práva na odpočet a spolu so správcom dane neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá by akokoľvek mohla spochybniť pravdivosť a úplnosť daňových dokladov a záznamov žalobcu relevantných pre kontrolované obdobie, či výpovedí svedkov v rámci daňovej kontroly. Namietal, že žalobca ako daňový subjekt nevie a ani nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za správanie iných daňových subjektov a nepriznanie práva na odpočet dane by bolo z týchto dôvodov v rozpore s ustálenou judikatúrou, na ktorú poukázal C-80/11 a C-142/11. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal porušenie zásad voľného hodnotenia dôkazov a nezákonné rozširovanie dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Správca dane mal podľa neho k dispozícii relevantné doklady - faktúry, dodacie a stáčacie listy, potvrdenia o úhradách faktúr, zmluvy a existenciu obchodov potvrdili aj dodávatelia a odberatelia žalobcu, zodpovedal všetky otázky položené správcom dane, ktoré bližšie charakterizovali jednotlivé dodávky, priznanie práva na odpočítanie dane závisí výlučne od vôli správcu dane a žalobca ani po splnení všetkých zákonom vyžadovaných požiadaviek pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nemá istotu, že mu bude umožnené uplatnenie tohto práva. V daňovom konaní bola predložená rozsiahla dokumentácia, nielen faktúry, ktorá nad
všetky pochybnosti preukazuje existenciu zdaniteľných obchodov, a preto nemôžu byť napadnuté rozhodnutia založené iba na tom, že konajúce orgány sa v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov nestotožnili s predloženými dokladmi a vyjadreniami a mal za to, že správca dane a žalovaný získané dôkazy nevyhodnotili správne. Správca dane a žalovaný porušili zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku a postupovali v rozpore s ňou. Predložením všetkých dôkazov, ktoré mal žalobca k dispozícii, a ktoré preukazujú dodanie zdaniteľného plnenia do dodávateľov, žalobca vyčerpal vlastnú dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno nemožno absolutizovať a nemožno daňového subjektu požadovať, aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti správcu dane, ktorých preukázanie nie je ani objektívne v jeho silách. Žiadny právny predpis neustanovuje zodpovednosť za povinnosti iných daňových subjektov, či už nekontaktnosť ako aj ich štatutárneho orgánu, neplnených daňových povinností a ďalších obdobných činností, za ktoré zodpovedá výlučne dotknutý subjekt. Je to preto práve správca dane, ktorý nepredložil objektívne dôkazy pre vydanie svojho rozhodnutia s náležitým odôvodnením, ktoré by zodpovedali nepriznanie práva na odpočet, čo je v rozpore so zákonom. Ďalej namietal, že správca dane a žalovaný postupovali v rozpore s § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pretože ich postup odporuje všeobecne záväzným právnym predpisom, nedbali na zachovávanie práva a právom chránených záujmov žalobcu, nakoľko ich závery nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu a šikanóznym prístupom k celej veci poškodili práva žalobcu. Nevyhodnotili každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a pritom neprihliadli na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Nezdôvodnili, prečo vlastne zhodnotenie zdaniteľných obchodov považujú za významnejšie ako listinné dôkazy a výpovede svedkov získané v priebehu daňovej kontroly. Ohľadom dodržania zásady zákonnosti poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07. Porušenie zásady zákonnosti videl v tom, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil nezákonné prvostupňové rozhodnutie, ktoré považoval za rozporuplné z dôvodu, že žalobca ako daňový subjekt mal právo, aby správca dane konal v jeho veci zákonným spôsobom rešpektujúc pritom práva a právom chránené záujmy. Právo žalobcu, ktoré bolo porušené spočívalo v oprávnenosti odpočítania dane zo zdaniteľných obchodov, pričom žalobca si splnil všetky svoje povinnosti vyžadované príslušnými právnymi predpismi pri odpočítaní DPH, kedy postupoval v súlade so zákonom, splnil si aj svoju dôkaznú povinnosť, pričom správca dane a žalovaný postupovali v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, keď neuznali oprávnenosť odpočítania dane primárne z dôvodu, že obchodný prípad inak právne posúdili, neprihliadli na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a dôkazy hodnotili v rozpore so zásadou nestrannosti a porušili aj ďalšie základné zásady v daňovom konaní, a ktorých toto konanie je založené a na ktorých je potrebné zotrvať. Nedodržanie zásady zákonnosti videl aj v tom, že správca dane a žalovaný sa pri hodnotení dôkazov správali viac svojím presvedčením, než získanými dôkazmi, pričom nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že tvrdenia žalobcu o spôsobe realizácie a obchodov nie sú pravdivé. Ďalej žalobca namietal, že mal získať nešpecifikovanú daňovú výhodu, nakoľko zaplatil daň svojmu dodávateľovi, a preto mu žiadna výhoda nemohla vzniknúť. Žalovaný a správca dane nepopísali mechanizmus ani iný spôsobom nešpecifikovali komu a ako mala oprávnená výhoda vzniknúť, pretože daň z pridanej hodnoty funguje na princípe neutrality dane, teda aj ju subjekt zaplatí svojmu dodávateľovi, má právo na jej odpočítanie pri následnom dodaní tovaru alebo služieb. Kontrolovaný subjekt prijíma objednávky do svojich odberateľov a na základe ich požiadaviek vyhľadáva dodávateľov, ktorí dokážu zabezpečiť cenovo a časovo najvýhodnejšie dodanie PHM. Má k dispozícii viaceré zdroje pôvodu PHM napr. spoločnosť OMV, Slovnaft a iné, avšak žalobca nemá efektívnu možnosť objednať tovar priamo z rafinérie. Dôvodom je, že obchodné podmienky ponúknuté týmito spoločnosťami sú výrazne nevýhodnejšie ako dokážu ponúknuť dodávatelia žalobcu. Preprava PHM je vykonávaná prostredníctvom viacerých prepravných spoločností, vždy podľa aktuálnych denných podmienok, ktoré sú pre žalobcu a jeho odberateľom najvýhodnejšie. Preprava je organizovaná dodávateľom, resp. prostredníctvom jeho dodávateľa a žalovaný ju neznáša na vlastný účet. Kupovaný tovar preberá žalobca od dodávateľa zásadne až pri jeho odovzdaní v mieste dodania prepravcom, nakoľko predmetný tovar je kvalifikovaný ako horľavina vyššieho stupňa, vyžaduje si zvýšené bezpečnostné opatrenia pri preprave, skladovaní a manipulácii a s jeho držbou všeobecne súvisí vyššie riziko. Žalobca nemá materiálne ani personálne vybavenie, aby tieto zvýšené požiadavky manipulácie s PHM zabezpečil a aj jeho odmena vo forme marže k nákupnej cene zodpovedá vyššej veľkosti rizika, ktoré tým na seba preberá. V kontakte je len so svojím dodávateľom a ostatné spoločnosti zabezpečujúce dodanie PHM jeho dodávateľovi vôbec nepozná. Nákup pohonných hmôt cez viaceré spoločnosti bežným spôsobom postupujú takto aj viaceré subjekty na trhu. Dôvodov je niekoľko, napr. nemožnosť komunikovať priamo s rafinériami kvôli neschopnosti jednotlivých menších firiem garantovať odber desiatok cisterien denne ako aj splnenie špecifických platobných a záručných podmienok. Žalobca má za to, že tieto východiská plne preukazuje ekonomické zdôvodnenie obchodu. Poukázal aj na nejednoznačnosť, resp. nedokonalosť legislatívnych aktov k
otázke určenia oslobodenej dodávky, ktorú nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu a v prejednávanej veci preto nemožno konštatovať odoprenie práva žalobcu na odpočet dane s poukazom na nejednoznačnosť predpisu a ich účelový výklad správcom dane a žalovaným. Správca dane sa na námietku žalobcu vysporiadal takým spôsobom, že nesúhlasil s tým, že ide o nejednoznačnosť právnej úpravy. Žalobca prevzal konštatovanie o tom, že ide o nejednoznačnosť právnej úpravy z dôvodovej správy k novele Zákona o DPH. Správca dane a žalovaný uviedli, že dodávateľom žalobcu nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť a takto vzniknutá daňová povinnosť nezakladá nárok na odpočítanie dane u žalobcu, pričom však daň bola do štátneho rozpočtu odvedená. Preto ak správca dane odmieta uznať právo žalobcu a jeho dodávateľa na odpočet, dochádza k porušeniu princípu neutrality dane. Za nezrozumiteľné považoval konštatovanie žalovaného, akým spôsobom mal žalobca získať daňovú výhodu spočívajúcu v odpočítaní dane, keďže odpočítaním dane si nárokoval iba vrátenie dane, ktorú zaplatil svojmu dodávateľovi, takže mu logicky nemohla vzniknúť a ani mu nevznikla žiadna daňová výhoda. Práve naopak nepriznaním práva na odpočítanie dane mu vzniká škoda obrovského rozsahu. V zmysle rozsudku SD EÚ C-138/12 podľa žalobcu musí členský štát v rámci svojej legislatívy umožniť nápravu v prípade, keď subjekt, ktorý fakturoval daň túto povinnosť nemal. Opačný prístup je v rozpore s právom EÚ a so zásadou eurokonformného výkladu práva EÚ, podľa ktorého musí byť vnútroštátne právo vykladané a aplikované v súlade s právom EÚ a vnútroštátny orgán nesmie aplikovať ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu, ktoré je rozpore s právom EÚ. Preto ak správca dane a žalovaný tvrdia, že subjekty obchodného vzťahu boli povinné platiť daň iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pretože faktúry vystavili zle, dotknutým spoločnostiam, vrátane žalobcu musí byť umožnená náprava, aby bola zachovaná zásada neutrality dane. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok SD EÚ C-564/15, z ktorého vyvodil, že v prípade ak žalovaný a aj správca dane tvrdia, že žalobca bol povinný platiť daň iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre, v zmysle uvedeného rozsudku je žalobca oprávnený žiadať vrátenie dane priamo daňový orgán, nakoľko získanie dane od dodávateľa žalobcu je nadmerne ťažké, keďže dodávateľ žalobcu (Laser Systems, s.r.o.) je v likvidácii. Popísaný dôvod podľa žalobcu zakladal ďalšie porušenie platného práva, v dôsledku ktorého je nevyhnutné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Záverom žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a uložiť žalovanému povinnosť plnej náhrady trov konania žalobcovi.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe nesúhlasil so žalobnými námietkami a dôvodil spôsobom obdobným s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Považoval za nedôvodné a ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, ktorý v žalobe uviedol, že výsledok napadnutých rozhodnutí bol podľa jeho názoru vopred daný bez ohľadu na to, aké dôkazy boli správcovi dane predložené. Mal za to, že tieto námietky sú nedôvodné. K námietke týkajúcej sa nezákonne vyhotoveného Protokolu uviedol, že z administratívneho spisu z daňovej kontroly vyplýva, že správca dane realizoval viacero úkonov, prostredníctvom ktorých bol žalobca informovaný o pochybnostiach správcu dane, pričom bol vyzvaný na predloženie vyjadrení sa k pochybnostiam o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených dokladov a o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených ku daňovej kontrole. Poukázal na obsah výziev z 24.06.2019, z 07.08.2019, z 03.10.2019 a na oznámenie z 07.01.2020. Mal za to, že žalobca bol priebežne oboznamovaný s realizovanými úkonmi správcu dane, žiadnym spôsobom na jednotlivé výzvy nereagoval, nepredkladal požadované doklady, dôkazy a nevyjadril sa k pochybnostiam správcu dane. Podľa jeho názoru postupoval správca dane v súlade s ustanoveniami zákona, viedol dokazovanie a postupoval so základnými zásadami správy daní. Na nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia uviedol, že žalobca telefonicky oznámil správcovi dane dňa 15.04.2020, že sa nedokázal osobne zúčastniť ústneho pojednávania dňa 16.04.2020 z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu a vzhľadom k iným závažným skutočnostiam v súvislosti s Covid-19. Z uvedeného dôvodu správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o vyrubovacom konaní o 6 mesiacov, o čom bol žalobca informovaný dňa 05.05.2020. Predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o vyrubovacom konaní bolo podľa jeho názoru dôvodné. K ďalším námietkam uviedol, že v žiadnom mieste napadnutého rozhodnutia nespochybnil existenciu fakturovaného tovaru, ale uviedol v napadnutom rozhodnutí, že správca dane preukázal, že prvému slovenskému dodávateľovi v uvedenom obchodnom reťazci spoločnosti SP Consulting, s.r.o., rovnako ani Laser Systems, s.r.o. nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, čo je základnou podmienkou odpočítania DPH žalobcu vyplývajúceho z § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Dodanie pohonných hmôt žalobcovi nebolo predmetom dane v tuzemsku ako je ustanovené v § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, ale išlo o dodanie tovaru v inom členskom štáte - v Rakúsku. Podľa jeho názoru je žalobca povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek
prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinný v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Pokiaľ si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako to deklarujú ním predložené faktúry. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je preto dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý mal povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva, čo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/122/2009. K ďalším námietkam uviedol, že základnou podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť buď dodávateľovi tovaru alebo služby alebo samotnému platiteľovi dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2, 3, 7, 9 až 12 Zákona o DPH príjemca plnenia alebo vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Vznik daňovej povinnosti je upravený v § 19 až § 21 Zákona o DPH. Deň vzniku práva na odpočítanie dane je totožný s dňom vzniku daňovej povinnosti. Pripomenul, že faktúry vyhotovené spoločnosťou SP Consulting, s.r.o. pre Laser Systems, s.r.o. a následne touto spoločnosťou pre žalobcu s vyčíslenou DPH neboli vystavené za uskutočnené dodávky tovarov v tuzemsku v súlade s § 72 ods. 1 Zákona o DPH, pretože nevznikla daňová povinnosť. Podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Z rozsudku ESD vo veci C-342/87 Génius Holding vyplýva, že právo na odpočet dane nevzťahuje na daň, ktorá je splatná iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Spoločnostiam SP Consulting, s.r.o. a Laser Systems, s.r.o. vznikla daňová povinnosť iba z titulu uvedenia dane na faktúrach podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Daň, ktorá je splatná iba z titulu uvedenia na faktúre však nezakladá právo na jej odpočítanie. Prvému slovenskému dodávateľovi v obchodnom reťazci spoločnosť SP Consulting, s.r.o. rovnako ani Laser Systems, s.r.o. nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH v Slovenskej republike, čo je základnou podmienkou odpočítania dane u žalobcu vyplývajúcou z § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Dodanie pohonných hmôt žalobcovi nebolo predmetom dane v tuzemsku ako je stanovené v § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, ale išlo o dodanie tovaru v inom členskom štáte. V zmysle záverov správcu dane sa dodanie tovaru - pohonných hmôt žalobcovi neuskutočnilo tak, ako bolo deklarované na faktúrach, z ktorých si platiteľ uplatnil právo na odpočítanie dane. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH je viazaná a spojená iba s dodaným tovarom v tuzemsku. Spoločnosti SP Consulting, s.r.o. a Laser Systems, s.r.o. dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, dodania neboli predmetom dane v tuzemsku, podľa § 2 písm. a/ Zákona o DPH, preto platiteľ nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. K uplatneniu § 69 ods. 5 Zákona o DPH uviedol, že ide o transpozíciu článku 203 smernice 2006/112/ES. Zmyslom tohto ustanovenia je zabrániť neoprávnene uplatnenému nároku na odpočítanie dane, keďže faktúra je v niektorých prípadoch predpokladom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Tým, že článok 203 uvedenej Smernice stanovuje povinnosť zaplatiť DPH uvedenú vo faktúre, má za cieľ zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ktoré môžu vzniknúť uplatnením odpočítania dane. Nebezpečenstvo straty daňových príjmov v zásade nie je úplne vylúčené, pokiaľ príjemca faktúry, na ktorej je nedôvodne fakturovaná DPH, túto faktúru ešte môže použiť na účely uplatnenia odpočtu (C-564/98, C-138/12). Ďalej žalovaný považoval poukázanie žalobcu na jednotlivé rozsudky za nedôvodné, pretože správca dane dostatočne preukázal, že dodanie pohonných hmôt žalobcovi sa neuskutočnilo tak, ako bolo deklarované na faktúrach, z ktorých si platiteľ uplatnil právo na odpočítanie DPH. Zdôvodnenia správcu dane sú dostatočné, logické a sú v súlade s Daňovým poriadkom, pričom správca dane dostatočne zistil skutkový stav na základe získaných dôkazov. Žalobca v replike nesúhlasil s obsahom vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe, ktoré považoval za obdobné ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalobca opätovne uvádzal svoje názory na jednotlivé časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obdobne ako v podanej správnej žalobe.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu (správcu dane), vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol. Správny súd vec
prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžadoval ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 14.01.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 17.02.2022 (§ 137 ods. 3 SSP).
7. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
8. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“).
10. Podľa § 8 ods. 1 písma b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
11. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (1) Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane. (2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a/ nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b/ dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
12. Podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH miestom dodania tovaru, a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14, b/ ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, c/ ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
14. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPD daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
15. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
16. Podľa §51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
17. Správny súd preskúmaním veci zistil, že správca dane prvostupňovým rozhodnutím nepriznal žalobcovi nárok na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie december 2018 z dôvodu, že dodanie pohonných hmôt žalobcovi nebolo predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, ale išlo o dodania tovaru v inom členskom štáte. Daňový subjekt SP Consulting, s.r.o. získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa tovar fyzicky začal prepravovať z Rakúska, a preto tento daňový subjekt nebol len odberateľom tovaru na území SR. Ten istý tovar bol v Rakúsku predaný spoločnosti Laser Systems, s.r.o., ktorá ho na území Rakúskej republiky predala žalobcovi, a to bez prepravy do Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu už prvému slovenskému dodávateľovi v obchodnom reťazci spoločnosti SP Consulting, s.r.o., rovnako ani dodávateľovi žalobcu Laser Systems, s.r.o. nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, čo je základnou podmienkou odpočítania dane u žalobcu vyplývajúceho z ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Spoločnostiam SP Consulting, s.r.o. a Laser Systems, s.r.o. vznikla daňová povinnosť iba z titulu uvedenia dane na faktúrach podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH. Žalovaný sa stotožnil s posúdením veci správcom dane a napadnutým rozhodnutím v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
18. Žalobca namietal, že správcom dane a žalovaným nebolo hodnotené, že žalobca alebo jeho dodávatelia poskytli nedostatočné alebo neúplné dôkazy, nakoľko dodávatelia a odberatelia potvrdili spoluprácu so žalobcom a uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako boli fakturované, teda že miestom PHM žalobcom s určitosťou nebolo v Rakúsku ale v tuzemsku. Z dokazovania podľa žalobcu vyplýva, že tovar bol dodaný konkrétnej čerpacej stanici v SR, nie v Rakúsku a z faktúr, nákladných listov, dodacích listov a zmlúv o preprave vyplýva, že k fyzickej preprave tovaru došlo medzi OMV Slovensko, s.r.o. a jeho odberateľmi (SP Consulting s.r.o.), ktorí si objednali a zabezpečili prepravu na Slovensko a ostatné dodania sa preto museli uskutočniť na Slovensku, kde boli predmetom dane. Konštrukcie správcu dane žalovaného o nadobudnutí PHM žalobcom a jeho dodávateľom v Lobau v Rakúsku sú podľa neho založené na domnienkach a nie na zisteniach získaných dokazovaním, pretože neboli opreté o žiadne relevantné dôkazy. Nesprávne právne posúdenie žalobca videl v tom, že pokiaľ v rámci predchádzajúcich obchodov došlo k preprave tovaru na Slovensko, žalobca logicky nemohol nadobudnúť tovar v Rakúsku. Zo všetkých dôkazov je podľa jeho názoru zrejmé, že prevzatiu tovaru dodávateľom žalobcu došlo až v mieste ukončenia prepravy, na konkrétnej čerpacej stanici v SR, z čoho vyplýva, že žalobca nemohol nakladať s tovarom skôr, ako toto právo prešlo na spoločnosť Laser Systems s.r.o., na základe čoho namietal vyvodenie chybných záverov správcu dane z výpovedí svedkov a z predložených dokladov.
19. Správca dane vykonal rozsiahle preverovanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH uplatneného žalobcom za predmetné zdaňovacie obdobie, pričom získal okruh dôkazov, ktoré priliehavo vyhodnotil, čím dospel k relevantným skutkovým a právnym záverom osvedčujúcim nesplnenie podmienok na priznanie odpočítania DPH žalobcom. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach hodnotili predložené relevantné doklady, najmä faktúry, plniace listy, stáčacie listy a zmluvy o medzinárodnej preprave - CMR, ako aj výpovede jednotlivých osôb samostatne a vo vzájomných súvislostiach. Tvrdenia žalobcu neboli preukázané výpoveďami osôb konajúcich za dodávateľské spoločnosti, ktoré boli v
súlade s obsahom preložených dokladov (podrobné hodnotenie obsahu stáčacích lístkov, plniacich listov, CMR, faktúr a pod. ako aj výpovedí uvedených osôb je súčasťou odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí). Z uvedených dôkazov vyplýva pohyb tovaru ako aj časová následnosť a spôsob jeho fakturácie medzi jednotlivými subjektmi od RAFF LAGER LOBAU Rakúsko, cez OMV Slovensko s.r.o., SP Consulting s.r.o., Laser systems, s.r.o. až po žalobcu a jeho oberateľov, a tiež preprava tovaru, končiaca na konkrétnych čeracích staniciach v SR, ktorá sa vzťahovala len k dodaniu tovaru žalobcom jeho odberateľom GAS product & services, a.s. alebo SYNERGAS s.r.o. Tieto dôkazy správca dane a žalovaný vyhodnotili vo svojich rozhodnutiach v dostatočne zrozumiteľnom obsahu a v potrebnom rozsahu. Pri hodnotení na ne prihliadali v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol žiadny konkrétny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci správcom dane a žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Tvrdenia žalobcu, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi alebo podkladmi alebo logickou argumentáciou preukazujúcou opak záverov správcu dane (jednostranné konštatovania a názory žalobcu ňou neboli), tak predstavujú len vyjadrenie jeho všeobecného nesúhlasu so závermi žalovaného, čo nestačí na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné (§ 134 ods. 1 SSP).
20. Správca dane hodnotením dôkazov zistil, že spoločnosti CP Consulting a Laser Systems, s.r.o. nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník na území iného členského štátu (Rakúsko), a to na základe skutočnosti, že v tom čase mali právo prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho (čo sporné nebolo). V tejto súvislosti sa správny súd stotožňuje s výkladom § 8 ods. 1 (a tým aj § 19 ods. 1) Zákona o DPH správcom dane, podľa ktorého Zákon o DPH nedefinuje „právne“ ale „ekonomické“ vlastníctvo pokiaľ obsahuje definíciu dodania tovaru prevodom práva nakladať s hmotným majetkom (tovarom) ako vlastník, z ktorého vyplýva, že sa nevyžaduje nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomickej podstaty vlastníctva k tovaru. Pokiaľ by malo ísť pri dodaní tovaru k prevodu vlastníctva, t.zn. nie len k prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník (teda aj k prevodu práva držby a užívania tovaru ako ďalších imanentných znakov vlastníckeho práva plynúcich z vlastníckej triády), zákonodarca by zrejme pri definícii dodania tovaru použil formuláciu prevodom vlastníctva alebo vlastníckeho práva k hmotnému majetku. Dôležité pritom je, že daňový subjekt SP Consulting, s.r.o. získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať z Rakúska, a preto nebol nadobúdateľom tovaru na území SR, čo rovnako platí o nadobudnutí tovaru v Rakúsku spoločnosťou Laser Systems, s.r.o., ktorá ho predtým než bol prepravený na Slovensko (teda logicky na území Rakúska) predala žalobcovi. Z tohto dôvodu už prvému slovenskému dodávateľovi v obchodnom reťazci
- SP Consulting, s.r.o., rovnako ani Laser Systems, s.r.o. nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, čo je základnou podmienkou odpočítania dane u žalobcu vyplývajúcou z § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Dodanie pohonných hmôt žalobcovi tak nebolo predmetnom dane v tuzemsku podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, pretože išlo o dodanie tovaru v inom členskom štáte. Pokiaľ zo zistení správcu dane jednoznačne vyplýva, že dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť, nie je možné, aby si žalobca s úspechom uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH.
21. Ďalej žalobca namietal, že posúdenie veci podľa § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH poukazujúce na rozsudky Súdneho dvora EÚ nedáva odpoveď na jednoznačné právne posúdenie veci. Správca dane na str. 22 - 24, 36, 42 -44 s odkazom na rozsudok SD EÚ C-628/16 Kreumayr GmbH podrobne odôvodnil z akých dôkazov dospel k svojim skutkovým zisteniam týkajúcim sa prepravy tovaru, k akým záverom sa ich hodnotením dopracoval a ako vec právne posúdil. Žalovaný sa touto problematikou vyčerpávajúco zaoberal na str. 26 - 27, 29 - 30 napadnutého rozhodnutia s poukazom na rozsudky SD EÚ C-430/09 Euro Tyre Holding BV a C-245/04 EMAG, ktorými svoje závery podoprel, takže uvedená námietka nebola dôvodná. Správca dane zistil, že tovar (PHM v predmetných prípadoch) nadobudol žalobca v Rakúsku bez prekládky od svojho dodávateľa Laser Systems s.r.o., ktorý ho rovnako nadobudol od
SP Consulting s.r.o. ešte predtým, než bol tovar prepravený na územie Slovenskej republiky. Opak žalobca tvrdil, ale nijako nepreukázal. Preprava tovaru z Rakúska na Slovensko - tzv. pohyblivá dodávka bola spojená až s dodaním tovaru žalobcom pre jeho odberateľov GAS product & services, a.s. alebo SYNERGAS s.r.o., čo nepochybne plynie z obsahu medzinárodnej prepravnej zmluvy (z dokladov CMR) uzavretej medzi žalobcom a dopravcom GAS product & services, a.s., ale aj z obsahu plniacich listov a stáčacích lístkov, na základe objednávok tejto spoločnosti ako konečného odberateľa tovaru, čo potvrdil samotný dopravca a súčasne odberateľ (výpoveď Ing. O.). Bolo tak preukázané, že dodávka bola pohyblivá len vo vzťahu k zmluvnému dodaniu tovaru žalobcom jeho odberateľom, nakoľko len v tejto súvislosti prepravy tovarov reálne prebehli, čo plynie z predložených dokladov (CMR, stáčacích lístkov a pod.). Argumetnácia prepravnou zmluvou uzavretou medzi inými subjektmi, ktorej existencia nebola ani nepochybne preukázaná, je úpne irelevantná, pretože nenachádza svoj odraz v skutočnom spôsobe prepravy, ktorá prebehla inak, už zmieneneným spôsobom. Prefakturovanie nákladov za prepravu žalobcom spoločnostiam Laser Systems s.r.o. alebo SP Consulting s.r.o. si nemožno zamieňať so skutočnou prepravou - pohybom tovaru, resp. so vzťahom z prepravnej zmluvy. Práve miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať je relevantnou okolnosťou, s ktorou Zákon o DPH v ust. § 13 ods.1 písm. a/ spája miesto dodania tovaru. Miestom dodania tovaru žalobcom svojim odberateľom GAS product & services, a.s. a SYNERGAS s.r.o. tak bolo na rôznych čerpacích staniciach na Slovensku. Naopak podľa v ust. § 13 ods.1 písm. c/ Zákona o DPH pri dodávkach tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miestom dodania miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, t.j. pri dodaní tovaru spoločnosťou SP Consulting s.r.o. spoločnosti Laser Systems s.r.o. a spoločnosťou Laser Systems s.r.o. žalobcovi, bolo miestom dodania miesto, kde sa tovar v tom čase nachádzal, teda v Lobau v Rakúsku.
22. Na uvedených záveroch nič nemenia ani žalobné námietky žalobcu, ktorý poukázal na to, že rakúska daňová správa má na posúdenie prípadu rovnaký názor ako žalobca, a to že dodanie medzi žalobcom a jeho dodávateľom je zdaniteľné v tuzemsku. Žalobca poukázal aj na vyjadrenie Colného úradu Bratislava, z ktorého podľa neho vyplýva, že spoločnosť Laser Systems s.r.o. sa stala majiteľom tovaru na území SR, keďže preprava bola v systéme EMCS vykázaná spoločnosťou OMV Slovensko. Námietky neboli dôvodné, nakoľko správca dane vykonáva preverovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH samostatne a to v zmysle podmienok daných Zákonom o DPH a postupom podľa Daňového poriadku, pričom získané dôkazy hodnotí autonómne. Na prijatie právneho záveru o splnení alebo o nesplnení podmienok na priznanie nároku na odpočítanie dane uplatnené žalobcom bol oprávnený výlučne správca dane. Názory rakúskej daňovej správy a informácie pochádzajúce od Colného úradu Bratislava, ktorí nie sú v Slovenskej republike správcami dane - DPH a neboli tak oprávnení prijímať závery o skutočnostiach dôležitých pre správne určenie dane (DPH za zdaňovacie obdobie december 2018), preto nemajú vplyv na hodnotenie veci správcom dane, ktorý hodnotil relevantné skutkové a právne okolnosti plynúce z obsahu administratívneho spisu vo svetle platnej právnej úpravy. Uvedené informácie nemožno považovať ani za dôkaz o preverovaných skutočnostiach, ale len za poznatky plynúce z colným úradom vedených systémov (EMCS, SysNeD a pod.) zameraných na správu spotrebných daní (nie DPH), resp. za vyjadrenie rakúskej daňovej správy, ktoré nemalo povahu faktu. Správca dane a žalovaný tak s poukazom na rozsudok SD EÚ C-435/03 British Imperial Tobacco vyhodnotili informácie získané od colného úradu v súlade s ich obsahom a pôvodom.
23. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku nebol dôvod na to, aby sa žalovaný osobitne zaoberal námietkou týkajúcou sa aplikácie § 11 a § 17 Zákona o DPH, nakoľko ust. § 11 ods. 1 a § 17 ods. 1 Zákona o DPH upravujú nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a miesto takého nadobudnutia. Dôvodom nepriznania nároku žalobcu na odpočítanie DPH bola tá skutočnosť, že žalobca nadobudol tovar od svojho dodávateľa Laser Systems s.r.o. v Rakúsku (ktorému tak nevznikla daňová povinnosť na Slovensku, ako to tvrdí žalobca), kde mu bol dodaný pred jeho prepravením na Slovensko. Pokiaľ v danom obchodnom vzťahu nešlo o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, namietané ustanovenia upravujúce práve taký prípad na prejednávanú vec nedopadajú. Neopodstatnené bolo aj tvrdenie žalobcu, že tovar nemohol prepravca GAS product & services, a.s. nadobudnúť v Rakúsku, pretože na takom skutkovom závere správca dane ani žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili, rovnako ani na tom, aký bol obsah faktúr vystavených spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o., čo bolo len súčasťou skutkových poznatkov plynúcich z preverovania. Chybné závery správcu dane, ktoré namietal žalobca ohľadom miesta prevzatia tovaru dodávateľom žalobcu, v tejto súvislosti vyslovil práve žalobca, ktorý nezohľadnil, že pri reťazových dodávkach tovaru bolo potrebné uplatniť § 13 ods. 1 písm. a/ a c/ Zákona o DPH, ktoré určuje miesto dodania tovaru pri
pohyblivých a nepohyblivých dodávkach. V dôsledku uplatnenia tohto ustanovenia dospeli správca dane a žalovaný k veci priliehavému záveru o tom, že daňová povinnosť vznikla dodávateľovi žalobcu spoločnosti Laser Systems s.r.o. a jeho dodávateľovi SP Consulting s.r.o., v mieste, kde boli tieto nepohyblivé dodávky tovarov uskutočnené, teda v mieste kde bol tovar v čase jeho dodania, t.j. v Rakúsku, nie na Slovensku. Správca dane svoje skutkové zistenia ohľadom dodania tovaru podriadil správnym ustanoveniam hmotného práva, čo jednostranné a účelové názory žalobcu nemohli zmeniť.
24. Ako už bolo uvedené, pohyblivá dodávka bola spojená až s dodaním tovaru žalobcom pre jeho odberateľov GAS product & services, a.s. alebo SYNERGAS s.r.o., čo nepochybne plynie z obsahu medzinárodnej prepravnej zmluvy (z dokladov CMR) uzavretej medzi žalobcom a dopravcom GAS product & services, a.s., ale aj z obsahu plniacich listov, a stáčacích lístkov, na základe objednávok tejto spoločnosti ako konečného odberateľa tovaru, čo potvrdil samotný dopravca a súčasne odberateľ (výpoveď Ing. Odnogu). Z uvedeného dôvodu nebolo opodstatnené neodôvodnené tvrdenie žalobcu, že dopravca vykonával prepravu tovaru na základe pokynov dodávateľov žalobcu, resp. predchádzajúcich dodávateľov, ktoré nemá oporou v predložených dôkazoch, ale ani jeho tvrdenie o tom, že uskutočnenie prepravy podľa prepravnej zmluvy utavretej medzi žalobcom a dopravcom GAS product & services, a.s. bolo arbitrátnym zjednodušením faktov. Pokiaľ žalobca poukázal na nezohľadnenie zmluvy o preprave uzavretej medzi spoločnosťami SP Consulting s.r.o. a Laser Systems, s.r.o., resp. medzi ďalšími subjektmi v reťazci, nie je zrejmé, aký konkrétny dopad na skutkové a právne závery žalovaného mala táto námietka mať, čo správnemu súdu znemožnilo sa ňou pri preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia zaoberať (§ 134 ods. 1 SSP). Vo všeobecnosti k tomu možno dodať, že správca dane má podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku povinnosť prihliadať na skutočný obsah právnych úkonov a iných skutočností, t.zn. pokiaľ si predložené zmluvy odporovali, musel uprednostniť tú zmluvu, ktorej naplnenie bol nielen tvrdené, ale aj podopreté ďalšími uvedenými dôkazmi. Nebolo preto významné, kto nakoniec znášal náklady dopravy, nakoľko prefakturovanie nákladov za prepravu žalobcom spoločnostiam Laser Systems s.r.o. alebo SP Consulting s.r.o. si nemožno zamieňať so skutočnou prepravou - pohybom tovaru, resp. so vzťahom z prepravnej zmluvy bezprostredne súvisiacim s pohyblivou dodávkou (§ 13 ods. 1 Zákona o DPH). Preto pokiaľ svedkovia N. potrdili miesto nakládky tovaru v Rakúsku, potvrdili začiatok prepravy spojenej s pohyblivou dodávkou, nič viac, nič menej. Uvedené osoby nehodnotili (na také hodnotenie neboli povolaní) či ich výpovede smerovali k miestu nakládky alebo k miestu dodania tovaru. Právne posúdenie veci správcom dane a žalovaným tak nebolo v rozpore s ich skutkovými zisteniami.
25. Vzhľadom na predchádzajúce body tohto rozsudku je zrejmé, že z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia vyplýva zrozumiteľné vyjadrenie skutkových zistení správcu dane plynúcich z hodnotenia dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, na podklade ktorých bolo založené právne posúdenie veci. Rozsah a obsah skutkových zistení je pritom konformný s právnymi závermi a postačujúci na to, aby skutkové závery mohli byť subsumované pod uplatnené ustanovenia platnej právnej úpravy Zákona o DPH, na ktorých boli rozhodnutia založené (§ 8 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1, § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 Zákona o DPH). Obe preskúmavané rozhodnutia obsahujú náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 Daňového priadku, pretože ich odôvodnenia obsahujú konkretizovanie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Na základe toho možno považovať prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného za odôvodnené, preskúmateľné a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Nebola tak dôvodná námietka neudržateľnosti záverov správcu dane a žalovaného pre absenciu konkrétnych dôkazov. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobila ani argumentácia žalovaného, ktorú žalobca namietal v bode 27. správnej žaloby. Žalobca vytrhol konkrétne časti napadnutého rozhodnutia z kontextu s tým, že žalovaný uvádza všeobecné zdôvodnenia bez bližšieho prepojenia s rozhodovanou vecou, bez zrozumiteľného odôvodnenia prečo spochybnil existenciu zdaniteľných plnení, v čom vidí obchádzanie daňovej povinnosti alebo neoprávnené zvýhodnenie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené v odvolacom konaní, zrozumiteľne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nebolo založené na zneužití práva ani na daňovom podvode (v bode 28. správnej žaloby žalobca namieta nesplnenie podmienok na odopretie práva na odpočet dane pre spáchaný daňový podvod). V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov platí, že pokiaľ odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahuje jednotlivú nesprávnosť, nespôsobuje to jeho nezákonnosť, ak takáto nesprávnosť nemá za následok nezrozumiteľnosť odôvodnenia ako celku. V danom prípade je zrejmé, že obe
rozhodnutia boli založené na tom, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH uplatnenej voči nemu jeho dodávateľom Laser Systems s.r.o., pretože tejto dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť na Slovensku a teda odpočítateľná daň nebola.
26. Žalobca v podanej správnej žalobe nesúhlasil s tým, že správcovi dane nepredložil doklady, nakoľko mu predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii. Ďalšie doklady uvedené vo výzve nedokázal predložiť, pretože už boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie, takže ich mal k dispozícii, čo platí aj pre zmluvu o preprave. Žalobca okrem zmluvy o preprave neuviedol ktorých dokladov sa to týka, takže túto námietku je možné posúdiť len v tomto rozsahu (§ 134 ods. 1 SSP). Vo vyrubovacom konaní bola žalobcom predložená ako dôkaz Zmluva o vyúčtovaní prepravy PHM, Lobau/Rakúsko v zmysle Rámcovej zmluvy článok VI. bod 4 z 20.02.2018 uzavretej medzi dodávateľom prepravy - žalobcom a objednávateľom prepravy - Laser Systems, s.r.o. Žalobca neuviedol, pri ktorých kontrolách mal správca dane požadovanú zmluvu mať k dispozícii, preto správca dane získal požadované informácie z informačného systému finančnej správy, podľa ktorého v období 19.03.2019 až 09.07.2020 bola vykonaná inou skupinou daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie november 2018. Žalobca v priebehu kontroly dňa 18.07.2019 doručil elektronické podanie, ktorého prílohou bola Zmluva o zabezpečení prepravy PHM z Lobau /Rakúsko/ medzi uvedenými zmluvnými stranami bez uvedenia dátumu, takže podľa správcu dane neobstojí argument žalobcu, že ju nevedel predložiť ani po opakovaných výzvach ku kontrole za zdaňovacie obdobie december 2018. Správca dane ďalej uviedol, že Zmluva o zabezpečovaní prepravy PHM z Lobau /Rakúsko/, ktorú žalobca predložil ku kontrole za zdaňovacie obdobie november 2018 ako prílohu elektronického podania z 18.07.2019 nie je totožná so Zmluvou o vyúčtovaní prepravy PHM z Lobau /Rakúsko/ v zmysle Rámcovej zmluvy článok VI. bod 4., ktorú žalobca predložil až vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobia december 2018. Ku kontrole za zdaňovacie obdobie november 2018 nepredložil originál zmluvy, ale len oskenovanú kópiu. Z uvedených zistení správcovi dane priliehavo vyplynulo, že počas daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie december 2018 žalobca mal k dispozícii originál zmluvy o zabezpečovaní prepravy, ktorú napriek doručenej výzve nepredložil. Keďže z uvedenej námietky nie je zrejmé, aký mala mať následok na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo správny súd nebol oprávnený za žalobcu doplniť (§ 134 ods. 1 SSP), nebola spôsobilá na to, aby na jej základe mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
27. Nekonkrétne a všeobecné tvrdenia žalobcu tvoria aj obsah bodov „E“ a „F“ správnej žaloby označených ako „Porušenie zásad dokazovania“ a „Porušenie zákonnosti“ (okrem iných už zmienených častí správnej žaloby), kde neuviedol žiadne konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, len vlastnými konštatovaniami a tvrdeniami bez právnej argumentácie vyjadril svoje názory, resp. všeobecne platné skutočnosti s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR, pričom nevysvetlil a neindividualizoval ich dopady na prejednávanú vec. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd nebol za žalobcu oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať ich alebo špecifikovať na základe obsahu administratívneho spisu ani rozhodovať na základe domnienok o obsahu správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP).
28. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou
zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v uvedených žalobných bodoch, resp. aj v ďalších častiach správnej žaloby, ktoré doteraz v tomto rozsudku zmienené neboli, dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, resp. konštatoval skutočnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom sformulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.
29. V žalobnom bode „G“ označenom ako „Porušenie zásady neutrality dane“ žalobca namietal, že daň bola do štátneho rozpočtu odvedená, preto ak správca dane odmieta uznať právo žalobcu a jeho dodávateľa na odpočet, dochádza k porušeniu princípu neutrality dane. Za nezrozumiteľné považoval konštatovanie žalovaného, akým spôsobom mal žalobca získať daňovú výhodu spočívajúcu v odpočítaní dane, keďže odpočítaním dane si nárokoval iba vrátenie dane, ktorú zaplatil svojmu dodávateľovi, takže mu logicky nemohla vzniknúť a ani mu nevznikla žiadna daňová výhoda ale škoda. V zmysle rozsudku SD EÚ C-138/12 podľa žalobcu musí členský štát v rámci svojej legislatívy umožniť nápravu v prípade, keď subjekt, ktorý fakturoval daň túto povinnosť nemal. Opačný prístup je v rozpore s právom EÚ a so zásadou eurokonformného výkladu práva EÚ. Preto ak správca dane a žalovaný tvrdia, že subjekty obchodného vzťahu boli povinné platiť daň iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pretože faktúry vystavili zle, dotknutým spoločnostiam, vrátane žalobcu musí byť umožnená náprava, aby bola zachovaná zásada neutrality dane. Žalobca pritom ďalej poukázal na rozsudok SD EÚ C-564/15, z ktorého vyvodil, že v prípade, ak žalovaný a aj správca dane tvrdia, že žalobca bol povinný platiť daň iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre, v zmysle uvedeného rozsudku je žalobca oprávnený žiadať vrátenie dane priamo daňový orgán, nakoľko získanie dane od dodávateľa žalobcu je nadmerne ťažké, keďže dodávateľ žalobcu (Laser Systems, s.r.o.) je v likvidácii.
30. Uvedená žalobná námietka taktiež nebola dôvodná, nakoľko bol správny záver žalovaného o povinnosti žalobcu zaplatiť DPH len z dôvodu, že bola uvedená na faktúrach od dodávateľa Laser Systems, s.r.o. v zmysle ust. § 69 ods. 5 Zákona o DPH (nakoľko mu nevznikla daňová povinnosť dodaním tovaru na Slovensku) predstavujúceho transpozíciu článku 203 smernice 2006/112/ES, zmyslom ktorého je zabrániť neoprávnene uplatnenému nároku na odpočítanie dane, keďže faktúra je v niektorých prípadoch predpokladom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, majúceho za cieľ zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ktoré môžu vzniknúť uplatnením odpočítania dane. Nebezpečenstvo straty daňových príjmov podľa žalovaného v zásade nie je úplne vylúčené, pokiaľ príjemca faktúry, na ktorej je nedôvodne fakturovaná DPH, túto faktúru môže použiť na účely uplatnenia odpočtu. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi (žalobcovi) v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, t.zn. keď vznikla daňová povinnosť inému platiteľovi (dodávateľovi žalobcu), ktorý voči žalobcovi uplatnil daň z tovarov (PHM), ktoré boli žalobcovi dodané. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, ktorým je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pokiaľ dodaním tovaru žalobcovi, z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, nevznikla daňová povinnosť, nevznikol žalobcovi nárok odpočet dane. Nárok na odpočet sa podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 Zákona o DPH totiž viaže na vznik daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním konkrétneho tovaru, teda nie na povinnosť zaplatiť z dôvodu jej uvedenia vo faktúrach podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH, kde povinnosť zaplatiť daň nevzniká dodaním tovaru.
31. Pokiaľ ide o rozsudky Súdneho dvora EÚ C-564/15 a C-138/12, na ktoré žalobca poukázal, z ich obsahu nemožno dospieť k záveru, že zásada neutrality dane z pridanej hodnoty bránila zamietnutiu nároku žalobcu na dopočítanie DPH. Oba rozsudky zreteľne rozlišujú medzi nadmerným odpočtom a vrátením dane v rámci opravného postupu. SD EÚ v rozsudku C-138/12, ktoré žalobca citoval, hovorí, že „... hoci daňová správa zákazníkovi právoplatne zamietla právo na odpočet uvedenej dane z pridanej hodnoty a toto právoplatné zamietnutie malo za následok, že opravný postup upravený vo vnútroštátnom zákone už nemožno vykonať“. V bode 2. výroku rozsudku C-564/98 je výslovne uvedené, že „Ustanovenia smernice rady 2006/112/ES, zmenenej a doplnenej smernicou 2010/45, ako aj zásady daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v situácii ako vo veci samej bolo nadobúdateľovi tovaru odopreté právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktorú bez právneho dôvodu zaplatil predajcovi na základe faktúry vypracovanej podľa pravidiel všeobecného režimu dane z pridanej hodnoty, hoci relevantná transakcia spadala do mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, keď predávajúci previedol uvedenú daň do štátnej pokladnice. Tieto zásady však vyžadujú, aby sa v prípade, že nadobúdateľ nemôže získať od predajcu vrátenie dane z pridanej hodnoty, ktorá bola fakturovaná bez právneho dôvodu, alebo je to nadmerne ťažké, najmä z dôvodu, že tento predajca je v likvidácii, mohol nadobúdateľ obrátiť so svojou žiadosťou o vrátenie dane priamo na daňový orgán“. V bode č. 51 tohto rozsudku SD EÚ uviedol, že „...systém, v ktorom na jednej strane predajca tovaru, ktorý omylom zaplatil daňovým orgánom DPH, môže požiadať o jej vrátenie a na druhej strane nadobúdateľ tovaru môže podľa občianskeho práva podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomuto predajcovi, rešpektuje zásady neutrality a efektivity“. Bez ohľadu na odlišné hmotné právo (v danom prípade nejde o prenesenie daňovej povinnosti) tak platí, že v danom prípade nič nebránilo správcovi dane nepriznať žalobcovi nárok na odpočet DPH, ktorú (bez právneho dôvodu) zaplatil svojmu dodávateľovi Laser Systems, s.r.o. na základe faktúr. Podľa uvedeného rozsudku určenie podmienok, za ktorých možno opraviť DPH fakturovanú bez právneho dôvodu prináleží členským štátom (nie však v rámci odpočítania DPH, ktorého právna úprava to nepripúšťa).
32. Žalobca ďalej namietal nezákonne vyhotovený Protokol, nakoľko nebol oboznámený so zisteniami uvedenými v Protokole pred jeho vydaním a správca dane porušil § 46 ods. 5 Daňového poriadku neoznámením pochybností. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Uvedené námietky žalobcu neboli dôvodné, pretože sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, z ktorého plynie, že žalobca bol o priebehu daňovej kontroly priebežne informovaný. Správca dane mu zaslal výzvu z na predloženie dokladov, dôkazov a vysvetlení z 24.06.2019, opakovane výzvu z 07.08.2019, na ktoré výzvy žalobca nijako nereagoval. Nasledovala výzva z 03.10.2019 a oznámenie o skutočnostiach zistených pri daňovej kontrole z 07.01.2020, ku ktorým sa žalobca vyjadril až po vyhotovení Protokolu zo dňa 31.01.2020. Z výziev správcu dane je zrozumiteľné na predloženie akých dokladov, dôkazov, prípadne vyjadrení bol žalobca vyzvaný, t.zn. rozsah a obsah požadovaných dôkazov bol určitý. Z obsahu označených výziev tak bolo zrejmé aj to, aké pochybnosti vznikli. Opak je len účelovým tvrdením žalobcu, ktorého podstatu bližšie nevymedzil. Účelom daňovej kontroly nebola povinnosť správcu dane vysvetľovať žalobcovi význam každého požadovaného dokladu. Na druhej strane žalobcovi nič nebránilo preukazovať uplatnený nárok na odpočítanie DPH ním zvoleným spôsobom. Tvrdenie žalobcu, že výzvy obsahujú len chronologicky rozpísané úkony správcu dane, je v rozpore s ich obsahom. Oznámenie správcu dane z 07.01.2020 obsahuje súhrn zistení správcu dane počas daňovej kontroly s poučením, že žalobca má možnosť sa k zisteniam v súlade s § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku vyjadriť. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že oznámenie správcu dane a jeho predchádzajúce výzvy mu neposkytli dostatočné informácie o vzniknutých pochybnostiach a spôsobe ich odstránenia. Správca dane si tak splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladal zákon pri vykonávaní daňovej kontroly, ktorú zákonným spôsobom a včas (v zákonnej lehote) ukončil doručením Protokolu po predchádzajúcich zákonných úkonoch voči žalobcovi, ktorý zostal nečinný. Spôsob využitia
oprávnení daňového subjektu počas daňovej kontroly, vrátane času uskutočnenia jednotlivých úkonov ako aj vrátane práva neurobiť žiadne úkony na včasnú a účinnú ochranu svojich práv, je len na daňovom subjekte. Oneskorené podanie vyjadrenia žalobcu doručené správcovi dane až po vyhotovení Protokolu, resp. nereagovanie žalobcu na predchádzajúce výzvy tak nemožno správcovi dane vyčítať ako porušenie postupu pri daňovej kontrole. Žalobca sa uvedenými námietkami snažil dôsledky svojej vlastnej nečinnosť ad absurdum pričítať správcovi dane, s čím nemohol byť pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom úspešný.
33. Žalobca napokon namietal aj prekročenie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, nakoľko podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku mal správca dane vydať prvostupňové rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty na vyjadrenie k Protokolu, t.j. do 26.05.2020. Podmienky predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia podľa žalobcu nenastali a preto bolo predĺženie tejto lehoty o šesť mesiacov nezákonné. Z administratívneho spisu plynie, že k predĺženiu lehoty na vydanie prvostupňového rozhodnutia žalovaným došlo v dôsledku toho, že žalobca listom z 16.04.2020 oznámil, že sa nedokázal zúčastniť ústneho pojednávania týkajúceho sa prerokovania pripomienok a dôkazov v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie december 2018 z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu v Slovenskej republike a vzhľadom k iným závažným okolnostiam v súvislosti s COVID-19. Žalovaný následne úkonom z 29.04.2020 podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní o šesť mesiacov, čo správca dane oznámil žalobcovi listom z 05.05.2020. Podľa § 68 ods. Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt. Podľa žalobcu opatrenia súvisiace sa pandémiou neboli zákonným dôvodom na predlžovanie lehoty vo vyrubovacom konaní, pretože počas opatrení súvisiacich s pandémiou na začiatkom roka 2020 bol obmedzený, ale nie zakázaný úradný styk, pričom, vzhľadom na uvoľňovanie opatrení nič nebránilo správcovi dane rozhodnúť do 26.05.220. Predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia bol úkon v prospech žalobcu zameraný na to, aby nebol ukrátený na účasti na prerokovaní pripomienok a dôkazov. Žalobca vo svojom úkone z 16.04.2020 neuviedol, že sa tohto úkonu zúčastniť nechce, takže neobstojí jeho konštatovanie, že vec bolo možné uzavrieť bez jeho účasti. Naopak dôvodil, že práve v súvislosti s opatreniami sa ho nedokázal zúčastniť, čím ospravedlnil svoju neúčasť na úkone. V správnej žalobe žalobca použil rovnaké dôvody, ktorými ospravedlnil svoju neúčasť, ako námietky proti nezákonnosti predĺženia lehoty na vydanie prvostupňového rozhodnutia, čo je opätovne absurdne a tým nedôvodne uplatnená ochrana práv žalobcu.
34. K uvedenému je potrebné navyše doplniť, že žalobca neuviedol, aký priamy dôsledok na zákonnosť napadnutého rozhodnutia malo mať ním namietané nezákonné predĺženie lehoty na vydanie prvostupňového rozhodnutia. Do úvahy by pripadalo ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, podľa ktorého správny súd zruší rozhodnutie, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca však netvrdil v čom má spočívať podstatné porušenie ustanovení o konaní, nakoľko dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže byť akékoľvek porušenie procesných predpisov, ale len také, ktorého intenzita ja natoľko vysoká - podstatná, že má za následok nezákonnosť rozhodnutia ako celku. Takáto intenzita, pokiaľ by k porušeniu zákona vôbec došlo, tvrdená ani preukázaná nebola.
35. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru, že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
37. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.