Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-187-2022.pdf
PDF · 100.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/187/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: WESTech, spol. s r.o., Stará Vajnorská 17, 831 04 Bratislava, IČO: 35 796 111, proti žalovanému: Helske, s.r.o., Novoveská cesta 3489, 054 01 Levoča, IČO: 47 211 253, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, v konaní o zaplatenie 2.720,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/48/2020
- 88 zo dňa 2.2.2022 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/48/2020 - 88 zo dňa 02.02.2022 v napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.178,22 Eur spolu s 8,00% p.a. úrokom z omeškania: zo sumy 2.720,22 Eur od 27.09.2020 do 11.05.2020, zo sumy 2.420,22 Eur od 12.05.2020 do 15.06.2020 a zo sumy 2.178,22 Eur od 16.06.2020 do zaplatenia a vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 26Cb/48/2020 - 88 zo dňa 2.2.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.178,22 Eur spolu s 8% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 2.720,22 Eur od 27.9.2020 do11.05.2020, zo sumy 2.420,22 Eur od 12.05.2020 do 15.06.2020, zo sumy 2.178,22 Eur od 16.06.2020 do zaplatenia, vo zvyšku konanie zastavil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu v sume 2.720,22 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za dodaný tovar vyúčtovanej faktúrou č. 1101907450 splatnou dňa 26.9.2019 vo výške 1.778,02 Eur a faktúrou č. 1101907471 splatnou dňa 27.9.2019 vo výške 942,20 Eur. Podanú žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 6.9.2018 Dealerskú zmluvu číslo SAL.SK 2018.3/004, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému tovar a žalovaný zabezpečoval predaj v súlade s podmienkami v zmluve. Podaním zo dňa 24.06.2020 vzal žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 542,- Eur späť z dôvodu čiastočnej úhrady faktúry č. 1101907450. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, vo vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenie § 411, § 447 a § 450 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tvrdil, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu žalovanej sumy, nakoľko mu žalobcom nebol odovzdaný tovar a žalobca nepreukázal reálne plnenie. Žalobca k tejto obrane žalovaného uviedol, že tovar špecifikovaný vo faktúrach bol žalovanému dodaný prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti DPD, k čomu predložil okrem faktúr Dealerskú zmluvu, e-mailovú komunikáciu, Doručovanie DPD
2x a Expedícia balíka 2x, výpis z účtu o vykonanej čiastočnej úhrade, čomu poukázal na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril a nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.
2. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia § 407 ods. 3, § 409 ods. 1, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 145 ods. 2 a § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Z vykonaného dokazovania mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý posúdil podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka ako kúpnu zmluvu. Dodanie tovaru prostredníctvom spoločnosti DPD žalobca preukázal listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie čiastočnú úhradu faktúry č. 110190740 posúdil v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ako uznanie oprávnenosti nároku. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o spôsobe doručenia tovaru, preto tieto skutkové tvrdenia žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Dodaním obchodného tovaru žalovanému si žalobca splnil povinnosti predávajúceho a vznikol mu nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, ktorú žalovanému vyúčtoval riadnymi faktúrami, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.178,22 Eur. Keďže žalovaný faktúry v lehote splatnosti nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a preto ho súd prvej inštancie zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd prvej inštancie konanie vo zvyšku (542,- Eur) v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Proti tomuto rozsudku proti výrokom, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.178,22 Eur spolu s 8% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 2.720,22 Eur od 27.09.2020 do 11.05.2020, zo sumy 2.420,22 Eur od 12.05.2020 do 15.06.2020 a zo sumy 2.178,22 Eur od 16.06.2020 do zaplatenia a voči výroku o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Žalovaný namieta, že podľa bodu 6.1 predloženej dílerskej zmluvy boli platobné podmienky nákupu tovarov upravené vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu, ktoré však žalobca nepreukázal a súd prvej inštancie v tejto veci neviedol žiadne dokazovanie. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalovaný sa k tvrdeniam žalobcu nevyjadril a tieto nepoprel, pretože žalovaný poprel uplatnený nárok podaním zo dňa 30.07.2020, kde namietal nepreukázanie dodania tovaru a tiež podaním zo dňa 01.02.2022 odkázal na predchádzajúce podanie. Žalovaný má tiež za to, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený, nakoľko v jeho odôvodnení absentuje, na základe akých úvah súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvné strany uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka a neposudzoval zmluvné dojednanie medzi žalobcom a žalovaným napriek prejavenej vôli uzatvoriť tzv. nepomenovanú zmluvu. Žalovaný tiež namietal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje dôvod, pre ktorý sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalobcu, že mu patria úroky z omeškania podľa dátumov uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku bez toho, aby to skonfrontoval so znením všeobecných obchodných podmienok, na ktoré odkazuje zmluvné dojednanie. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal splatnosť uplatneného nároku, ktorá vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalobca nenavrhol v konaní vykonať ako dôkaz, preto nesplnil povinnosť tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 27.6.2022, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalobca má za to, že Dealerská zmluva ako taká sa radí do kategórie nepomenovaných zmlúv podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko nie je osobitne upravená ako zmluvný typ. Objednaný tovar bol preukázateľne žalovanému doručený prostredníctvom Direct Parcel Distribution, s.r.o., IČO: 35 734 498, čo preukázal výpisom o expedícii z informačného systému a tzv. Poznámkou k doručeniu, opatrenými menom a podpisom príjemcu, teda zamestnanci žalovaného ho prevzali a doručenie bolo riadne preukázané. Žalobca vystavil žalovanému za jeho objednaný tovar faktúru č. 1101907450 vo výške 1.778,02 Eur so splatnosťou ku dňu 26.9.2019 a faktúru č. 1101907471 vo výške 942,20 Eur so splatnosťou ku dňu 27.9.2019. Nakoľko žalovaný v priebehu konania čiastočne uhradil sumu vo výške 542,- Eur a
preto žalobca zobral v tejto časti žalobu späť, pričom uvedenú úhradu možno v zmysle § 407 ods. 3 ObZ vnímať ako uznanie zvyšku dlhu. Žalobca dodal, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané uzavretie písomnej zmluvy a vznik záväzkového vzťahu, pričom žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu a tým, že sa žalovaný dostal do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na úhradu úrokov z omeškania.
6. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli doručené.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 14.5.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.
12. V právnej úprave civilného sporového konania platí, že odvolací súd je v zmysle § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, z dôvodu čoho súd v odvolacom konaní ex offo nezisťuje iné dôvody než tie, ktoré uplatnil odvolateľ. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, kedy súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nesprávne právne posúdenie veci, je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd pri tejto činnosti rieši právne
otázky (questio iuris), ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.
14. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 6.9.2018 Dealerskú zmluvu, ktorá mala charakter rámcovej zmluvy, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar a žalovaný zabezpečoval jeho predaj. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný od žalobcu kupoval a predával tovar zákazníkom pod vlastným menom a na vlastný účet (článok 4.1 zmluvy). Z predložených faktúr rovnako vyplýva, že žalovaný nadobudol tovar od žalobcu a tento mu vyúčtoval kúpnu cenu tovaru. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil uzatvorenú zmluvu podľa obsahu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka ako kúpnu zmluvu bez ohľadu na to, ako strany zmluvu pomenovali. Pre právne vzťahy vyplývajúce z nepomenovaných zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy, teda to, ako sú v nej vymedzené vzájomné práva a povinnosti. Odvolaciu námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.
15. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že sa k tvrdeniam žalobcu nevyjadril a tieto nepoprel a poukazuje na to, že poprel uplatnený nárok podaním zo dňa 30.07.2020, kde namietal nepreukázanie dodania tovaru a tiež podaním zo dňa 01.02.2022 odkázal na predchádzajúce podanie. Ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Žalovaný síce poprel skutkové tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru (bez toho aby uviedol vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach), na čo reagoval žalobca predložením listinných dôkazov, z ktorých vyplýva doručenie tovaru žalovanému prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti DPD č. balíka 06505037158095, ktorý bol doručený dňa 30.8.2019 a č. balíka 06505037158061, doručený dňa 28.8.2019, na oboch priložených poznámkach k doručeniu bol podpis príjemcu. Ustanovenie § 151 ods. 2 CSP vyžaduje pre účinnosť popretia skutkových tvrdení, ktoré sa týkajú konania alebo vnímania strany, aby uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Uvedené listiny žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nijako nespochybnil a ani sa k nim nevyjadril. Neobstojí preto odvolacia námietka žalovaného, že tento účinne poprel tvrdenia žalobcu a že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že sa žalovaný nevyjadril k tvrdeniam žalobcu. Súd prvej inštancie tak správne posúdil doručenie tovaru žalovanému ako preukázané, preto aj odvolacia námietka nesprávnych skutkových zistení nie je dôvodná.
16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania ďalej uvádza, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany, § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť (za určitých predpokladov dokonca aj dodatočne potom, čo svoje predchádzajúce povinnosti nesplnili, § 181 ods. 4 CSP) a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm. a) až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie (Civilný sporový poriadok, komentár, 2. vydanie, 2022, ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJANKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL., s. 1398 - 1400). Žalovaný namieta, že podľa bodu 6.1 predloženej dílerskej zmluvy boli platobné podmienky nákupu tovarov upravené vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu, ktoré žalobca nepreukázal a súd prvej inštancie v tejto veci neviedol žiadne dokazovanie. S uvedenou námietkou súvisí námietka ustálenia omeškania, keď žalovaný namieta, že žalobca nepreukázal splatnosť nároku, ktorá vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie v rámci procesnej obrany voči platobným podmienkam ani uplatnenému príslušenstvu nevzniesol žiadne skutkové ani právne námietky. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa nad rámec procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na znenie § 366 CSP, ktoré upravuje konkrétne prípady, kedy je odvolateľ oprávnený uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu ani jedna z podmienok pre uplatnenie novôt v konaní v zmysle § 366 nebola naplnená, odvolací súd preto na dodatočné prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
a to námietky voči platobným podmienkam a námietky voči okamihu vzniku omeškania) pri rozhodovaní o podanom odvolaní nemohol prihliadať.
17. Žalovaný napokon namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nakoľko nedáva odpoveď na relevantné otázky zmluvného vzťahu strán sporu a splatnosti nároku žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v § 220 CSP. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vyporiadal s relevantnými skutočnosťami, na základe ktorých o žalobe rozhodol. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nebol povinný sa v rozhodnutí vysporiadať s argumentáciou, ktorú žalovaný v konaní nepredniesol. Ustanovenie § 132 CSP stanovuje okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, ktorá spočíva nielen v povinnosti označiť dôkazy na preukázanie ňou opísaných rozhodujúcich skutočností. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v civilnom sporovom konaní leží zásadne na sporových stranách, procesné normy upravujú výnimku z tejto povinnosti len v prípade, že by išlo o dôkazy, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Súd prvej inštancie preto nebol oprávnený ani povinný sám z vlastného podnetu skúmať platobné podmienky ani úpravu omeškania vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu, ak tieto žalovaný v konaní nenamietal a ani sa nimi následne zaoberať v rozhodnutí. Odvolací súd má za to, že napadnuté rozhodnutie reaguje na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil (II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/00 alebo III. ÚS 200/09), preto aj odvolaciu námietku nedostatočného odôvodnenia vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
18. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015-ucinnost-od-01.06.2023> a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ako strane v spore neúspešnej.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).