Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 45 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (50)III. ÚS 200/09
PDF · 152.78 KB
No categories available
III. ÚS 200/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2009 predbežne
prerokoval sťažnosť I. D., T., Č., zastúpenej advokátom JUDr. J. Z., Advokátska kancelária,
T., vo veci namietaného porušenia bližšie neurčeného základného práva uznesením
Okresného súdu Bratislava III č. k. PK-5 C 405/2000-348 z 11. novembra 2008 a uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 318/08-358 z 26. februára 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. D. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2009
doručená sťažnosť I. D, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie bližšie
neurčeného základného práva uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) č. k. PK-5 C 405/2000-348 z 11. novembra 2008 a uznesením Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 318/08-358 z 26. februára 2009.
Sťažovateľka odôvodnila svoju sťažnosť tým, že „v civilnom spore vedenom
Okresným súdom Bratislava III v Bratislave pod sp. zn. PK 5 C 405/2000 v nadväznosti
na spis Krajského súdu v Bratislave vedený pod spisovou značkou 6 Co 318/08 som ako
účastníčka bola úspešná a prináleží mi právo, aby súd protistrane, ktorá v tomto spore
úspech nemala, stanovil povinnosť nahradiť mi náklady súdneho konania vrátane nákladov
právneho zastúpenia“.
Dôvodom, pre ktorý sťažovateľke nebola všeobecnými súdmi priznaná náhrada
nákladov právneho zastúpenia, bola podľa sťažovateľky skutočnosť, že hoci preukázala
spoluprácu jej právneho zástupcu JUDr. Z., zapísaného v zozname advokátov Českej
advokátskej komory, s advokátom JUDr. K., zapísaným v zozname advokátov Slovenskej
advokátskej komory, nepreukázala splnenie podmienky, „... že sa tu vyžaduje priama
spolupráca pri zastupovaní.“
Ako sťažovateľka v sťažnosti poukázala, súdy (okresný súd a následne aj krajský
súd, ktorý sa v odôvodnení svojho uznesenia v celom rozsahu odvolal na rozhodnutie
okresného súdu) argumentovali skutočnosťou, že „zo spisu jednoznačne vyplýva,
že k žiadnej priamej spolupráci so slovenským advokátom JUDr. K. nedošlo, lebo žiadne
písomné podanie tohto advokáta sa v spise nenachádza a že JUDr. K. sa ani nikdy
nezúčastnil žiadneho jednania, to je žiaden kontakt zo strany tohto slovenského advokáta so
súdom v danom konaní nikdy nebol“.
Podľa názoru sťažovateľky je hodnotenie súdov „nesprávne a účelové“.
Sťažovateľka tvrdí, že jej právny zástupca nikdy nebol súdom vyzvaný
na konkretizáciu spolupráce s JUDr. K., pričom sama pripúšťa, že ak by aj k takejto výzve
došlo, „ z dôvodov taktických by som si ani nepriala, aby takejto výzve vyhovel“.
K neexistencii písomných podaní JUDr. K. okresnému súdu uvádza,
„že z najrôznejších dôvodov, a to najmä s ohľadom na ochranu mojich oprávnených
záujmov, som si ani nepriala, aby advokát JUDr. K. uskutočnil čo i len jedno písomné
podanie na súd prvého stupňa, alebo že by sa zúčastnil nejakého pojednávania
pred súdom“.
Skutočnosť, že jej právny zástupca „ako hosťujúci advokát preukázal spoluprácu
s advokátom JUDr. K.“, je podľa sťažovateľky dostatočne preukázaná dohodou
medzi advokátmi „z decembra 1999“.
V závere odôvodnenia vyslovuje sťažovateľka názor, že aj keby jej právny zástupca
nespĺňal „podmienky hosťujúceho euroadvokáta, tak preto, že som mu zaplatila za
vykonanú prácu, ako úspešná účastníčka predmetného sporu mám právo na to, aby mi
náklady s týmto sporom spojené uhradila strana, ktorá úspech nemala“.
Sťažovateľka zastáva názor, že uznesením okresného súdu č. k. PK 5 C 405/2000-
348 z 11. novembra 2008 a uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 318/08-358 z 26. februára
2009 bol „porušený článok Ústavy pojednávajúci o tom, že súdy sú povolané predovšetkým
k tomu, aby zákonom stanoveným spôsobom poskytovali ochranu právam a článok Ústavy
pojednávajúci o tom, že sudca je pri rozhodovaní viazaný zákonom“.
Na základe uvedeného sťažovateľka naformulovala tento petit sťažnosti:
„Domáham sa, aby Ústavný súd rozhodol tak, že prvý odstavec uznesenia Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11. novembra 2008, PK 5 C 405/2000-348,
a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. februára 2009, 6 Co 318/08-358, sa
ruší.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie
konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto
ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné
práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,
v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda
porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.
Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to
pripúšťa povaha tohto iného zásahu.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný
súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa
vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný
súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.
Sťažnosť sťažovateľky zastúpenej v danom prípade kvalifikovaným právnym
zástupcom neobsahuje kvalifikovaný návrh rozhodnutia vo veci samej, ktorý by bol
vymedzený presne, určito a zrozumiteľne. Sťažovateľka v petite sťažnosti neoznačila žiadne
konkrétne namietané porušenie základných práv alebo slobôd. Rovnako tak v celom obsahu
sťažnosti absentuje jednoznačné označenie základných práv alebo slobôd sťažovateľky,
ktoré mali byť porušené uznesením okresného súdu, ako aj uznesením krajského súdu.
Ústavný súd ďalej k zákonom požadovaným náležitostiam sťažnosti uvádza, že
formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je v danom prípade neúplná, keďže
sťažovateľka sa domáha iba rozhodnutia o zrušení rozhodnutí všeobecných súdov bez
návrhu na vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd.
Ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej zrušenie
rozhodnutí všeobecných súdov predpokladá nález ústavného súdu o porušení základných
práv alebo slobôd (napr. IV. ÚS 251/04).
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nesplnenie predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2009