Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 200/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2009 predbežne

prerokoval sťažnosť I. D., T., Č., zastúpenej advokátom JUDr. J. Z., Advokátska kancelária,

T., vo veci namietaného porušenia bližšie neurčeného základného práva uznesením

Okresného súdu Bratislava III č. k. -348 z 11. novembra 2008 a uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -358 z 26. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. D. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2009

doručená sťažnosť I. D, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie bližšie

neurčeného základného práva uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -348 z 11. novembra 2008 a uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -358 z 26. februára 2009.

Sťažovateľka odôvodnila svoju sťažnosť tým, že „v civilnom spore vedenom

Okresným súdom Bratislava III v Bratislave pod sp. zn. PK v nadväznosti

na spis Krajského súdu v Bratislave vedený pod spisovou značkou som ako

účastníčka bola úspešná a prináleží mi právo, aby súd protistrane, ktorá v tomto spore

úspech nemala, stanovil povinnosť nahradiť mi náklady súdneho konania vrátane nákladov

právneho zastúpenia“.

Dôvodom, pre ktorý sťažovateľke nebola všeobecnými súdmi priznaná náhrada

nákladov právneho zastúpenia, bola podľa sťažovateľky skutočnosť, že hoci preukázala

spoluprácu jej právneho zástupcu JUDr. Z., zapísaného v zozname advokátov Českej

advokátskej komory, s advokátom JUDr. K., zapísaným v zozname advokátov Slovenskej

advokátskej komory, nepreukázala splnenie podmienky, „... že sa tu vyžaduje priama

spolupráca pri zastupovaní.“

Ako sťažovateľka v sťažnosti poukázala, súdy (okresný súd a následne aj krajský

súd, ktorý sa v odôvodnení svojho uznesenia v celom rozsahu odvolal na rozhodnutie

okresného súdu) argumentovali skutočnosťou, že „zo spisu jednoznačne vyplýva,

že k žiadnej priamej spolupráci so slovenským advokátom JUDr. K. nedošlo, lebo žiadne

písomné podanie tohto advokáta sa v spise nenachádza a že JUDr. K. sa ani nikdy

nezúčastnil žiadneho jednania, to je žiaden kontakt zo strany tohto slovenského advokáta so

súdom v danom konaní nikdy nebol“.

Podľa názoru sťažovateľky je hodnotenie súdov „nesprávne a účelové“.

Sťažovateľka tvrdí, že jej právny zástupca nikdy nebol súdom vyzvaný

na konkretizáciu spolupráce s JUDr. K., pričom sama pripúšťa, že ak by aj k takejto výzve

došlo, „ z dôvodov taktických by som si ani nepriala, aby takejto výzve vyhovel“.

K neexistencii písomných podaní JUDr. K. okresnému súdu uvádza,

„že z najrôznejších dôvodov, a to najmä s ohľadom na ochranu mojich oprávnených

záujmov, som si ani nepriala, aby advokát JUDr. K. uskutočnil čo i len jedno písomné

podanie na súd prvého stupňa, alebo že by sa zúčastnil nejakého pojednávania

pred súdom“.

Skutočnosť, že jej právny zástupca „ako hosťujúci advokát preukázal spoluprácu

s advokátom JUDr. K.“, je podľa sťažovateľky dostatočne preukázaná dohodou

medzi advokátmi „z decembra 1999“.

V závere odôvodnenia vyslovuje sťažovateľka názor, že aj keby jej právny zástupca

nespĺňal „podmienky hosťujúceho euroadvokáta, tak preto, že som mu zaplatila za

vykonanú prácu, ako úspešná účastníčka predmetného sporu mám právo na to, aby mi

náklady s týmto sporom spojené uhradila strana, ktorá úspech nemala“.

Sťažovateľka zastáva názor, že uznesením okresného súdu č. k. PK 5 C 405/2000-

348 z 11. novembra 2008 a uznesením krajského súdu č. k. -358 z 26. februára

2009 bol „porušený článok pojednávajúci o tom, že súdy sú povolané predovšetkým

k tomu, aby zákonom stanoveným spôsobom poskytovali ochranu právam a článok

pojednávajúci o tom, že sudca je pri rozhodovaní viazaný zákonom“.

Na základe uvedeného sťažovateľka naformulovala tento petit sťažnosti:

„Domáham sa, aby Ústavný súd rozhodol tak, že prvý odstavec uznesenia Okresného

súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11. novembra 2008, PK -348,

a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. februára 2009, -358, sa

ruší.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh na začatie

konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto

ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné

práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to

pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.

Sťažnosť sťažovateľky zastúpenej v danom prípade kvalifikovaným právnym

zástupcom neobsahuje kvalifikovaný návrh rozhodnutia vo veci samej, ktorý by bol

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne. Sťažovateľka v petite sťažnosti neoznačila žiadne

konkrétne namietané porušenie základných práv alebo slobôd. Rovnako tak v celom obsahu

sťažnosti absentuje jednoznačné označenie základných práv alebo slobôd sťažovateľky,

ktoré mali byť porušené uznesením okresného súdu, ako aj uznesením krajského súdu.

Ústavný súd ďalej k zákonom požadovaným náležitostiam sťažnosti uvádza, že

formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je v danom prípade neúplná, keďže

sťažovateľka sa domáha iba rozhodnutia o zrušení rozhodnutí všeobecných súdov bez

návrhu na vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd.

Ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej zrušenie

rozhodnutí všeobecných súdov predpokladá nález ústavného súdu o porušení základných

práv alebo slobôd (napr. ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009