Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: Q.. P. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX G., štátna občianka SR, zastúpená Advokátska kancelária Krnáč, s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47232293, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou Želovce, so sídlom Gottwaldova 81, 991 06 Želovce, IČO: 03788 8498, zastúpená Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom, so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 03.05.2017, č.k. 10Cpr/5/2016-189, takto

rozhodol:

Čiastočný rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 22.6.2016, dané žalovanou žalobkyni, j e n e p l a t n é.

Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou t r v á .

O nároku strán sporu na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede vo vzťahu k žalobkyni nebola splnená, a preto súd túto výpoveď považoval za neplatnú. Jednoznačne platí, že medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí existovať príčinný vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ. Je nesporné, že predmetné zníženie počtu tried sa týkalo zlúčenia tried, v tom čase, teda v školskom roku 2015/2016 druhého ročníka do jednej triedy. V zmysle rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, touto organizačnou zmenou bolo len zníženie počtu tried o jednu triedu a v dôsledku toho došlo k zníženiu počtu vyučovacích hodín, a tým k zníženej potrebe pedagogických zamestnancov o 1,7 zamestnanca. Z uvedeného dôvodu okresný súd mal za to, že príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca v tomto konkrétnom prípade môže byť preukázaná iba vo vzťahu k zamestnancom žalovanej, ktorý pôsobili v školskom roku 2015/2016 ako triedne učiteľky 2.A, resp. 2.B triedy, teda u Q.. O. a Q.. E., ale nie u žalobkyne, ktorá v školskom roku 2015/2016 bola triednou učiteľkou triedy tretieho ročníka, keď súd v tejto súvislosti považoval za nevyhnutné zobrať do úvahy aj zaužívanú prax ohľadne rotácie učiteľov v rámci prvého stupňa. Ďalej predmetnú výpoveď okresný súd považoval za neplatnú aj z dôvodu nedostatočnej konkretizácie výpovedného dôvodu, vzhľadom na jeho neurčitosť. Okrem toho predmetná výpoveď je neplatná aj z dôvodu, že nebola splnená ďalšia hmotnoprávna podmienka tejto výpovede, a to povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať

so zástupcami zamestnancov túto výpoveď. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že existujú dôvodné pochybnosti ohľadne toho, čo bolo predmetom prerokovania, kedy sa takéto prerokovanie uskutočnilo, resp. aké podklady mal zástupca zamestnancov pri prerokovaní k dispozícii. Ďalšími dôvodmi neplatnosti výpovede, na ktoré poukázala žalobkyňa, sa súd vysporiadaval len okrajovo pre úplnosť posúdenia nároku žalobkyne, keďže výpoveď s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval za neplatnú z iných, vyššie uvedených dôvodov. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 59 ods. 1, § 62 ods. 2, 3, 7, § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce a § 213 CSP.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný, pričom poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), d) CSP. Rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmeniť tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu. Namietal, že rozsudkom došlo k neprípustnému preskúmavaniu výberu zamestnanca, ktorému bola zo strany žalovaného daná výpoveď, a týmto spôsobom nebola rešpektovaná ustálená a konštantná judikatúra všeobecných súdov (napr. R/90/1967, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/33/2008 zo dňa 29.01.2009). Z textu organizačnej zmeny vyplývajú závery, ktoré okresný súd pri rozhodovaní vo veci nezohľadnil, a to, že v rozhodnutí o organizačnej zmene sa žiadnym spôsobom neuvádza, ku zrušeniu ktorej triedy dochádza. Toto rozhodnutie sa týkalo žalovaného ako zamestnávateľa, ako celku. V rozhodnutí o organizačnej zmene v ďalšom bode, ktorý je celkom zjavne oddeliteľný od prvého bodu zaoberajúceho sa znížením tried sa uvádza, že v dôsledku zníženia celkového počtu vyučovacích hodín z 328 na 289 dochádza k zníženiu celkového počtu vyučovacích hodín o 39. Z uvedeného vyplýva, že došlo k zrušeniu značne vyššieho počtu vyučovacích hodín (bližšie nešpecifikovaných) ako pripadá na jednu triedu prvého stupňa základnej školy (cca 23). Napokon v rozhodnutí o organizačnej zmene v druhom bode je uvedené, že dochádza k zníženej potrebe pedagogických zamestnancov o 1,7. Žalobkyňa v školskom roku 2015/2016 okrem toho, že vyučovala v treťom ročníku ako triedna učiteľka, viacero predmetov vyučovala aj v iných ročníkoch. Pokiaľ by okresný súd tieto skutočnosti týkajúce sa príčinného vzťahu medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca riadne pri rozhodovaní vo veci zohľadnil, nebolo by z jeho strany možné dospieť k záveru, že nadbytočnosť sa mohla vzťahovať výlučne na triedne učiteľky spájaných ročníkov. Okresný súd nesprávne vyhodnotil a prihliadal aj na zaužívanú prax žalovanej, pretože na druhej strane je výlučnou kompetenciou riaditeľa žalovaného v súlade so zákonom č. 317/2009 Z.z. poverovať zamestnancov výkonom špecializovanej činnosti triedneho učiteľa. Žalovaný ďalej namietal, že výpovedný dôvod je uvedený vo výpovedi jasne a nezameniteľne. Poukázal na R29/1997, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 5Cdo/86/1998, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/124/2010 zo dňa 31.10.2011, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/102/2009 zo dňa 30.06.2010. Má za to, že výpovedný dôvod, tak ako bol skutkovo vymedzený vo výpovedi danej žalobkyni, je dostatočným spôsobom konkretizovaný a nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, z akého zákonného dôvodu bola žalobkyni daná výpoveď a na základe akého skutkového stavu - teda na základe celkom jednoznačne identifikovanej organizačnej zmeny. Pokiaľ sa týka neprerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, je právne irelevantné, akým dňom bola výpoveď datovaná, pokiaľ medzi jednotlivými subjektami nebolo sporné, čo bolo jej konkrétnym obsahom. Okresný súd z uskutočnených výpovedí svedkovI.a G., dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konečnom dôsledku uvedeným svedkom nebola položená otázka, či dostali priamo k nahliadnutiu aj výpoveď, ktorá bola daná žalobkyni nasledujúci deň a rovnako sa ani oni sami iniciatívne nevyjadrili, že by im takáto výpoveď predkladaná nebola. Namietal, že rozsudok je absolútne nepreskúmateľný, pretože odvolací súd na základe odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je schopný relevantným spôsobom preskúmať „bezprostredný vnem“ okresného súdu, ktorý nie je žiadnym rozumným spôsobom odôvodnený. Namietal aj tú skutočnosť, že okresný súd do úvahy bral len tie skutkové zistenia, ktoré v podstate odôvodňovali neplatnosť výpovede z dôvodu pochybnosti ohľadom splnenia podmienky prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. Takýto postup súdu bez riadneho odôvodnenia však možno považovať aj za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, resp. za prvok svojvôle v jeho rozhodovacej činnosti. Žalovaný má za to, že zo samotného registratúrneho denníka, ako aj označenia jednotlivých listín nevyplývajú žiadne nezrovnalosti, ktoré by odôvodňovali súdom vyvodený záver ohľadom označovania listín ako „naša značka“. Na záver žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania, teda jednak z listinných dôkazov, ako aj z výpovedí svedkov S. a S., by pri vyvodení správnych skutkových záverov bolo potrebné dôjsť k tomu, že hmotnoprávna podmienka prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov bola riadne splnená.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že odvolanie žalovaného je zjavne nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, nakoľko napadnutý rozsudok je dostatočne presvedčivý a vecne správny. Konajúci súd sa nezaoberal výberom zamestnanca v

otázke nadbytočnosti, ale skúmal základný predpoklad platnosti výpovede, čo je v tomto prípade hmotnoprávna podmienka - podmienka príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnou zmenou. Argumentácia žalovaného o príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou je nepresvedčivá, nesprávna a hlavne nepravdivá. K námietke ohľadom nedostatočnej konkretizácie výpovedného dôvodu žalobkyňa poukázala na rozsudok NS SR zo dňa 31.10.2011, sp. zn. 1Cdo/124/2010, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vo výpovedi je potrebné vymedziť a konkretizovať k akej organizačnej zmene u žalovaného došlo, na základe akého písomného rozhodnutia žalovaného k organizačnej zmene došlo, aby sa dalo posúdiť, či v súvislosti s touto organizačnou zmenou sa stala žalobkyňa nadbytočnou. Je nespochybniteľné, že znenie výpovede dané žalovaným žalobkyni je nedostatočné a má za následok jej neplatnosť. K neprerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov žalobkyňa poukázala na rozsudok NS SR zo dňa 28.09.2010 sp. zn. 5Cdo/140/2010 s tým, že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa prerokovať výpoveď s odborovým orgánom nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresované aj príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že im neboli predložené žiadne dokumenty, resp. len dokument súvisiaci s rozdelením triednictva. Na záver žalobkyňa poukázala na to, že podala dňa 19.05.2017 podnet na prešetrenie postupu zamestnávateľa Inšpektorátu práce Banská Bystrica.

5. V replike žalovaný uviedol, že naďalej zotrváva na podanom odvolaní. Poukázal na to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nereaguje na zásadné rozhodnutie, a to rozsudok NS SR zo dňa 29.01.2009, sp. zn. 3Cdo/33/2008. Tak isto žalobkyňa relevantným spôsobom nevyvrátila tvrdenia žalovaného v odvolaní o povahe organizačnej zmeny, a ani to, že žalobkyňa v rozhodujúcom čase okrem toho, že bola triednou učiteľkou tretieho ročníka, vyučovala väčšie množstvo vyučovacích hodín aj v iných triedach. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akých úvah okresný súd dospel k záveru, že na to, aby mohlo ísť o výpoveď určitú, musela by táto zahŕňať nielen presné označenie rozhodnutia o organizačnej zmene, ale priamo aj jeho podstatnú časť, keďže táto požiadavka nevyplýva ani zo Zákonníka práce. Žiadny právny predpis a ani uvádzané súdne rozhodnutia nestanovujú, aby zástupcovi zamestnancov bola predložená konkrétna listina - výpoveď, ktorá bude následne daná zamestnancovi, ale podstatné je to, aby tieto listiny mali v základných náležitostiach rovnaký obsah. Čo sa týka podnetu na inšpektorát práce, žalovaný má za to, že žalobkyňa vytŕha z kontextu len tie závery, ktoré sa jej hodia a absolútne opomína ten fakt, že inšpektorát práce v rámci svojej inšpekcie dôkladne kontroloval aj postup žalovaného pri skončení pracovného pomeru žalobkyne, kde nezistil žiadne pochybenia.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379

- zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 čiastočný rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého čiastočného rozsudku, so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie precízne podrobne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť a súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené a aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné argumentačne a právne odôvodnené. Žalovaný v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti,

ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s uvedením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného.

10. Námietka žalovaného, že okresným súdom došlo k neprípustnému preskúmavaniu výberu zamestnanca, ktorému bola zo strany žalovaného daná výpoveď, nie je dôvodná. Okresný súd priamo v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to v bode 7. uviedol, že je stotožnený s tým, že výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi, a že ani súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu. Správne však okresný súd skúmal, či sú splnené ostatné hmotnoprávne podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). Podmienkou platnosti výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je tiež príčinná súvislosť medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene a nadbytočnosťou zamestnanca. Otázka existencie príčinnej súvislosti [čo v spore o platnosť výpovede podľa tohto ustanovenia znamená stav, keď rozhodnutie o organizačnej zmene (ako príčina) vyvoláva nadbytočnosť zamestnanca (ako dôsledok)] bezprostredne súvisí s otázkou nadbytočnosti zamestnanca (a naopak).

11. Aj keď súd neskúma výber konkrétneho nadbytočného zamestnanca, v konaní o neplatnosť výpovede podľa § 77 Zákonníka práce, nekompromisne zvažuje splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok danej výpovede. Medzi tieto podmienky patrí aj ponuka inej vhodnej práce (§ 63 ods. 2), či prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov (§ 74), ako aj splnenie hmotnoprávnej podmienky ohľadom existencie príčinného vzťahu medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Súd vyhlási ukončenie pracovného pomeru za neplatné, ak zamestnávateľ nesplní jednu, či viac zo spomínaných podmienok.

12. Najvyšší súd z rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/53/2010 uviedol, že Slovenská republika uznáva právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu a diskriminácii v zamestnaní aj tým, že toto právo je výslovne ustanovené v čl. 36 písm. b) Ústavy SR. Ochranu zamestnancov proti svojvoľnému prepúšťaniu v zamestnaní zabezpečuje v príslušných ustanoveniach, do ktorých sa premieta zámer, aby jednostranné skončenie zamestnania z podnetu zamestnávateľa podliehalo určitým pravidlám. Táto ochrana však neznamená nemennosť zamestnaneckého pomeru a ani zákaz skončiť takýto pracovný pomer v súlade s právnymi limitmi stanovenými na takýto postup zamestnávateľa.

13. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 Zákonníka práce pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú.

14. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je: a) existencia organizačnej zmeny, b) nadbytočnosť zamestnanca a c) príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca (porovnaj R 94/1968 a R 3/1992).

15. O organizačnú zmenu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ide najmä v prípade prijatia rozhodnutia zamestnávateľom o zmene jeho úloh, jeho technického vybavenia, znížení počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektivitu práce a o iných zmenách majúcich dopad na organizačnú schému (štruktúru) zamestnávateľa. Takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom, tak ako na to poukázal správne aj okresný súd, lebo nejde o prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Ide len o faktický úkon zamestnávateľa, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

16. K nadbytočnosti zamestnanca najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach (viď napr. 1Cdo/224/2004, 5Cdo/82/2007, 3Cdo/33/2008, 1Cdo/53/2010, 3Cdo/211/2016) - avšak len vo všeobecnej rovine - uviedol, že o nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v

pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie (náplne práce, resp. druhu práce, zamestnancom vykonávanej), na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ, na čo správne poukázal aj okresný súd vo svojom rozhodnutí. Súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Skúma však, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Podmienkou platnosti výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je tiež príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou zamestnávateľa a nadbytočnosťou zamestnanca, tak ako je to už vyššie uvedené v bode 10.

17. V danom prípade, teda nemožno uvažovať o tom, že by sa zamestnanec - žalobkyňa v dôsledku takejto organizačnej zmeny stala nadbytočnou, lebo ňou doposiaľ vykonávaná práca (určitej náplne) sa v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou nestala pre zamestnávateľa nepotrebnou. V preskúmavanom prípade sa na základe rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene znížil počet tried o jednu triedu (došlo k zlúčeniu tried druhého ročníka do jednej triedy v školskom roku 2015/2016) a v dôsledku toho došlo k zníženiu počtu vyučovacích hodín a tým k zníženej potrebe pedagogických zamestnancov o 1,7 zamestnanca. Toto rozhodnutie bolo bezpochyby motivované zmenenou situáciou zamestnávateľa (znížením celkového počtu vyučovacích hodín z 328 na 289, čím došlo k zníženej potrebe pedagogických zamestnancov, so znížením o 1,7). Okresným súdom bolo správne zistené, že žalobkyňa, ktorá pôsobila v školskom roku 2015/2016 ako triedna učiteľka triedy 3. ročníka neprestala byť v dôsledku rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene pre žalovaného potrebná (žalobkyňa sa nestala nadbytočnou). Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v danom prípade nemohlo ísť o príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosťou žalobkyne. Nie je preto dôvodná námietka žalovaného, že okresný súd neprípustným spôsobom zasiahol do vlastného uváženia žalovaného, keď neakceptoval výber zamestnanca, ktorý je nadbytočným. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že žalobkyňa ako učiteľka primárneho vzdelávania vyučujúca okrem triedy, v ktorej pôsobila ako triedny učiteľ, väčšie množstvo hodín vyučovala aj v iných triedach, pretože došlo k zlúčeniu v školskom roku 2015/2016 dvoch tried 2. ročníka do jednej triedy. Okresný súd správne v tejto súvislosti posudzoval a vzal do úvahy aj zaužívanú prax, ktorá existovala u žalovaného ohľadne rotácie učiteľov v rámci prvého stupňa, a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaného, že výpovedný dôvod je uvedený vo výpovedi jasne a nezameniteľne. V tejto súvislosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu ohľadom nedostatočnej konkretizácie výpovedného dôvodu, ktorá spôsobuje neplatnosť výpovede danej žalobkyni žalovaným. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodovom, inak je výpoveď neplatná. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je vždy potrebné, aby výpovedný dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby neskôr nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa so zamestnancom rozväzuje pracovný pomer. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí byť preto skutkovo vymedzený tak, aby z neho bolo zrejmé také rozhodnutie predpokladané týmto ustanovením (rozhodnutie o organizačnej zmene), v dôsledku ktorého sa podľa názoru zamestnávateľa stal zamestnanec nadbytočným, pokiaľ zamestnanec s ním dovtedy oboznámený nebol. Výpovedný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď musí byť vždy uvedený vo výpovedi. Ak by výpoveď výpovedný dôvod neobsahovala, je neplatná, a to bez ohľadu na to, či u zamestnávateľa aj v skutočnosti niektorý z týchto dôvodov existoval.

19. Z obsahu výpovede doručenej žalobkyni jednoznačne vyplýva, že táto hmotnoprávna podmienka splnená nebola. I keď vo výpovedi bolo uvedené, ktorým rozhodnutím došlo k organizačnej zmene (spolu s dátumom prijatia, dátumom účinnosti organizačnej zmeny a číslom rozhodnutia o organizačnej zmene 110/2016), tak napriek tomu skutkovo vymedzený výpovedný dôvod vo výpovedi absentuje a žalobkyňa iba z výpovede doručenej jej žalovaným nemá vedomosť o dôvode, pre ktorý sa stala nadbytočnou. Uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru v písomnom prejave vôle má značný význam pre

druhého účastníka pracovného pomeru, a preto je treba zaistiť, aby v takom prípade mala žalobkyňa možnosť posúdiť, či skončenie pracovného pomeru spĺňa zákonné požiadavky alebo nie, tiež je vhodné zamedziť zbytočným pracovným sporom, ktoré by mohli vznikať vtedy, ak by zamestnanec nevedel, prečo je s ním skončený pracovný pomer. Naviac v tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že žalobkyňa s rozhodnutím o organizačnej zmene (110/2016) oboznámená nebola, a teda nevedela čo bolo obsahom tejto organizačnej zmeny. Okresný súd teda správne uzavrel, že výpoveď žalobkyne daná žalovaným je neplatná aj z tohto dôvodu.

20. Ani odvolacia námietka žalovaného ohľadom neprerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov nie je dôvodná. Prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov je ďalším hmotnoprávnym predpokladom platnej výpovede a účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú, len ak je pri prerokovaní výpovede dôvod výpovede vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov sa musí uskutočniť vždy vo vzťahu ku konkrétnemu výpovednému dôvodu, pričom za platnú možno považovať len výpoveď, ktorej dôvod je totožný s výpovedným dôvodovom uvedeným pri prerokovávaní výpovede zamestnávateľa zástupcami zamestnancov. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede k žiadosti o prerokovanie adresovanej zástupcom zamestnancov obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/160/2012, 1Cdo/72/2006, 1MCdo/2/2008, 5Cdo/255/2008, 5Cdo/140/2010, 3MCdo/14/2013).

21. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom jednoznačne vyplynulo, že žalovaný predložil odborovej organizácii len stručnú žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou so zástupcami zamestnancov, ktorá neobsahovala konkretizáciu výpovedného dôvodu a ani konkretizáciu samotnej výpovede, ktorá tvorila prílohu žiadosti. Zo žiadosti teda vôbec nebolo možné zistiť konkrétne skutočnosti, a to aká výpoveď, (ktorého zamestnanca) mala byť (bola) vlastne prerokovaná. Správne okresný súd poukázal na to, že existujú dôvodné pochybnosti ohľadne toho, čo bolo predmetom prerokovania, kedy sa takéto prerokovanie uskutočnilo, resp. aké podklady mal zástupca zamestnancov k dispozícii. Svedkovia, ktorí boli vypočutí zhodne uviedli, že im pri prerokovaní neboli predložené žiadne dokumenty, podklady, resp. im boli predložené len právne predpisy a dokument súvisiaci s rozdelením triednictva. Ani zo zápisu o rokovaní zo dňa 21.06.2016, ktorý neobsahuje podrobnosti prerokovania, nie je možné zistiť, či bola prerokovaná konkrétna výpoveď pre žalobkyňu spolu s konkrétnym výpovedným dôvodom. síce nepredpisuje, ako má prebiehať prerokovanie výpovede zástupcom zamestnávateľov, je však nevyhnutné, aby už v čase tohto prerokovania bol dôvod výpovede konkretizovaný dostatočne určito (R 47/2007) tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť.

22. Odvolací súd, nadväzujúc na tieto úvahy, pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že s požiadavkou, aby výpoveď bola prerokovaná spôsobom vylučujúcim pochybnosti o tom, konkrétne aká výpoveď a z akého dôvodu bola (neskôr) daná, je logicky spojená požiadavka prerokovania výpovede podľa § 74 Zákonníka práce takým spôsobom, ktorý vylúči prípadné pochybnosti o tom, či výpoveď bola vôbec takto (vopred) prerokovaná. Aj keď svedkyňa Q.. S. v rámci svojej výpovede pred okresným súdom potvrdila, že výpoveď žalobkyne bola vopred prerokovaná, avšak okresný súd jej výpoveď vyhodnotil ako účelovú vzhľadom na jej vzťah podradenosti a závislosti vo vzťahu k žalovanému, ako aj na ďalšie zistené rozpory vo výpovediach svedkov (Q.. S. a H.. O. ohľadom uskutočnených stretnutí, na ktorých mala byť prerokovávaná organizačná zmena a výpoveď žalobkyne), s ktorým úsudkom okresného súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

23. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatria ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR súdne 15. apríla 2010, sp. zn. 3Cdo 332/2009). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na základe zisteného skutkového stavu nebolo možné prijať záver, v zmysle ktorého výpoveď zamestnávateľa daná žalobkyni bola vopred prerokovaná (§ 74 Zákonníka práce).

24. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .