Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-63-2020.pdf
PDF · 195.4 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, v mene ktorej koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Z. S., bytom V. X, XXX XX Z. a 2. M. S., V. X, XXX XX, Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2020/011137-002 zo dňa 22. apríla 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe vyjadrenia dotknutého orgánu ochrany prírody č. OU-ZC-OSZP-2019/001149-4 zo dňa 15. októbra 2019 k územnému a stavebnému konaniu podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“), ktorého predmetom je plánovaná realizácia stavby „FF K. K. R.“ 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 2 -
- novostavba rodinného dobu ďalších účastníkov v okrese Žarnovica, v katastrálnom území (ďalej len „k.ú.“) N. na pozemkoch vo vlastníctve ďalších účastníkov H.-N. parcela č. XXX/X - orná pôda o celkovej výmere XXX W. a H.-N. B.. XXX/X - záhrada o celkovej výmere X XXX W. nachádzajúcich sa v zastavanom území obce a evidovaných v katastri nehnuteľnosti na Y.. XXX, ktorý je pre uvedené konanie záväzným podkladom podľa § 103 ods. 6 cit. zákona a ktorého obsahom bolo aj doporučenie ŠOP SR Správy CHKO Štiavnické vrchy č.: CHKOŠV/258-001/2019 zo dňa 10. 10. 2019 na podanie žiadosti o udelenie súhlasu na zásah do biotopu, doručili Z. S. a M. S., obaja bytom Z. (ďalej spolu len „ďalší účastníci“) Okresnému úradu Žarnovica, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 15. novembra 2019 žiadosť o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, týkajúci sa poškodenia alebo zničenia biotopu európskeho významu, a to Y. - I. a B. N. Y. (I. XXXX:6510), ktorý sa nachádza na vyššie uvedených pozemkoch ďalších účastníkov (ďalej len „Žiadosť“). 2. Listom č. OU-ZC-OSZ-2019/001525-2 zo dňa 15. novembra 2019 bolo ďalším účastníkom a Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“), Správe chránenej krajinnej oblasti (ďalej len „CHKO“) Štiavnické vrchy doručené upovedomenie o začatí konania vo veci vydania súhlasu v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Súčasťou upovedomenia bolo oznámenie, že prvostupňový orgán verejnej správy upúšťa od ústneho pojednávania v zmysle § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), pretože ŠOP
SR, Správou CHKO Štiavnické vrchy bola v danej veci vykonaná terénna ohliadka. Zároveň boli účastníci konania, dotknuté orgány štátnej správy a dotknuté organizácie poučené, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr do 7 dní od doručenia tohto upovedomenia s tým, že na neskôr podané námietky a pripomienky sa neprihliadne. Boli tiež informovaní, že do podkladov žiadosti môžu nahliadnuť na prvostupňovom orgáne verejnej správy v pracovnej dobe. Zároveň prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 82 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. zverejnil pod č. OU-ZC- OSZP-2019/001525 informáciu o začatí uvedeného správneho konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny na internetovej stránke Ministerstva životného prostredia SR dňa 18. novembra 2019 s tým, že svoje účastníctvo si mohli v zmysle § 82 ods. 3 cit. zákona do 5 pracovných dní od zverejnenia uplatniť združenia s právnou subjektivitou. 3. Podaním zo dňa 22. novembra 2019 žalobca potvrdil svoju účasť v označenom správnom konaní. Účastníctvo mu bolo priznané v plnom rozsahu, pretože pre uvedené boli splnené zákonom dané podmienky. 4. Prvostupňový orgán verejnej správy listom č. OU-ZC-OSZP-2019/001525-7 zo dňa 11. decembra 2019 účastníkom konania oznámil, že zhromaždil podklady na vydanie rozhodnutia a v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku ich poučil o možnosti vyjadriť sa k získaným podkladom rozhodnutia ako aj o možnosti vyjadriť sa k nim a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v lehote do 5 pracovných dní od doručenia oznámenia s tým, že na neskôr vznesené námietky a pripomienky nebude prihliadať a ak účastník konania v určenej lehote svoje stanovisko neoznámi, predpokladá sa, že s podkladmi rozhodnutia, spôsobom ich zistenia a vydaním rozhodnutia súhlasí. Zároveň ich poučil, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť na prvostupňovom orgáne verejnej správy v pracovných dňoch v úradných hodinách. 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 3 -
5. Podaním zo dňa 19. decembra 2019 žalobca požiadal o doručenie podkladov rozhodnutia (zápisnica z ústneho pojednávania, žiadosť, vyjadrenia) do jeho elektronickej schránky s tým, že túto žiadosť je nutné súčasne vnímať ako žiadosť o kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 a 4 Správneho poriadku a tiež ako infožiadosť podľa zákona č. 211/2010 Z. z. a vybaviť ju jednak v predmetnom správnom konaní a tiež sprístupniť požadovanú informáciu požadovaným spôsobom, čím bude zabezpečená realizácia práva na informácie o životnom prostrední v zmysle článku 4 Aarhuského dohovoru. 6. Listom zo dňa 20. decembra 2019 prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi oznámil, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemá povinnosť zasielať účastníkom konania samotné podklady rozhodnutia, pretože im neuprel možnosť využiť ich aktívne právo vyjadriť sa k daným podkladom i k spôsobu ich zistenia ešte pred samotným rozhodnutím vo veci, keď im sprístupnil spisový materiál k nahliadnutiu. Napriek tomu zabezpečil doručenie uvedených podkladov žalobcovi s tým, že ním vyžiadaná zápisnica z ústneho pojednávania nebola vyhotovená, pretože ŠOP SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy vykonala terénnu ohliadku a vydala stanovisko, v ktorom určila bližšie podmienky pre odporúčané vydanie súhlasu, a preto od pojednávania a miestneho zisťovania upustil. Žalobcovi umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v ďalšej päť dňovej lehote od doručenia uvedeného podania. 7. Vo „Vyjadrení k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku“ zo dňa 2. januára 2020 žalobca uviedol, že súhlasí s vydaním rozhodnutia podľa predložených podkladov a požiadal o dôsledné rešpektovanie a dodržanie odporúčaní a podmienok vyplývajúcich zo stanoviska ŠOP SR, ktoré žiadal zapracovať do podmienok rozhodnutia a svoje vyjadrenie žiadal citovať v odôvodnení rozhodnutia. Zároveň prvostupňový orgán verejnej správy požiadal, aby mu bolo rozhodnutie aj ostatné písomnosti doručované výhradne do elektronickej schránky na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk v zmysle § 25a Správneho poriadku a § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente. Listiny v papierovej forme žiadal poštou nedoručovať. Zo strany ďalších účastníkov neboli vznesené žiadne námietky voči získaným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 8. Rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2019/001525-11, OU-ZC-OSZP-2019/000033-11 zo dňa 7. januára 2020 vydal prvostupňový orgán verejnej správy na základe žiadosti ďalších účastníkov zo dňa 15. novembra 2019 a na základe vykonaného správneho konania podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. súhlas s poškodeniu a ničeniu biotopu európskeho významu Y.-I. a B. N. Y. v k.ú. N., na pozemkoch H.-.N. parcela č. XXX/X a H.-N. parcela č. XXX/X v území CHKO Štiavnické vrchy, t. j. v území s II. stupňom územnej ochrany v zmysle § 18 zákona č. 543/2002 Z. z., a to v nevyhnutnom rozsahu v súvislosti s plánovou výstavbou, ktorá je v súlade s projektovou dokumentáciou - „FF K. K. R.“ vypracovanou spoločnosťou - PRODESI, v.o.s. Praha v auguste 2019. Vo výroku rozhodnutia popísal charakter predmetného biotopu, predstavujúceho travinno - bylinný porast a uviedol, že sa v alpskom
biogeografickom regióne vyskytuje na výmere X XXX km2, pričom rozsah zničeného/poškodeného biotopu má predstavovať XXX W. z uvedenej výmery. Zároveň v zmysle § 82 ods. 12 citovaného zákona určil podmienky vykonávania činnosti povolenej týmto rozhodnutím a súhlas udelil na určitý čas do 31. decembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 4 -
9. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podkladom pre rozhodnutie bola Žiadosť, vyjadrenie Okresného úradu Žarnovica odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP-19/00114979 zo dňa 15. októbra 2019, projektová dokumentácia k stavebnému zámeru, výpis z listu vlastníctva č. XXX a stanovisko ŠOP SR Správy CHKO Štiavnické vrchy č. CHKOŠV/258-001/2019 zo dňa 10. októbra 2019, ktoré vychádzalo z údajov Sprievodnej správy predloženej projektovej dokumentácie a ktorým bol daný súhlas na zásah do uvedeného biotopu v nevyhnutnom rozsahu o rozlohe XXX,7 W.. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že táto rozloha zodpovedá iba celkovej úžitkovej ploche novostavby rodinného domu, ktorého zastavaná plocha bude predstavovať 92,98 m2 . V rámci posúdenia projektovej dokumentácie však prvostupňový orgán verejnej správy posúdil aj ďalšie stavebné objekty, a to terasu, spevnené plochy a bazén s tým, že ich umiestnenie je zakreslené v situačnom nákrese tvoriacom súčasť projektovej dokumentácie a ktorých celková zastavaná plocha predstavuje 217,21 m2, a preto pre vydanie súhlasu v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. akceptoval rozlohu do 218 m 2. 10. Prvostupňový orgán verejnej správy zhrnul, že Žiadosť ďalších účastníkov posúdil v celom rozsahu, vrátane zohľadnenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, vychádzal z predloženej projektovej dokumentácie, prihliadol aj na odborné stanovisko ŠOP SR Správy CHKO Štiavnické vrchy, z ktorého prevažnú časť podmienok stanovil pre výkon povolenej činnosti, a teda v konaní o udelení súhlasu k poškodeniu a ničeniu biotopu európskeho významu Y.- I. a B. N. Y. boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská, boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia a zachované všetky práva účastníkov konania. Konštatoval, že vydaním súhlasu nebudú ohrozené, ani inak výrazne poškodené záujmy ochrany prírody a krajiny vrátane všeobecných záujmov a práv iných, pričom účastníci konania nemali námietky voči vydaniu rozhodnutia, a preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 11. O podanom odvolaní žalobcu, v ktorom žalobca žiadal, aby odvolací orgán napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že zásah do biotopu bude povolený iba na výmere schválenej stanoviskom ŠOP SR (113 m2), zodpovedajúcej pôdorysu domu s terasou a chodníkmi, rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2020/011137/002 zo dňa 22. apríla 2020 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol ďalším účastníkom vydaný súhlas k poškodeniu a ničeniu biotopu európskeho významu v rozsahu 218 m2 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh prvostupňového administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania a po ich preskúmaní konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je vydané v súlade s právnymi predpismi, a preto ho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ako vecne správne potvrdil. Jednotlivo sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné. 13. K odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí nerešpektoval stanovisko ŠOP SR, ktoré súhlasilo s povolením zásahu do biotopu len v nevyhnutnej miere 113 m2 zodpovedajúcej ploche domu a rozšíril plošnú výmeru o ďalších 105 m2 najmä pre bazén, pričom v zmysle vyjadrenia ŠOP SR sa už jedná 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 5 -
o zásah, ktorý nie je v nevyhnutnej miere a svojimi vplyvmi bude predstavovať aj zásah do priľahlých častí biotopu, ktorých sa prvostupňové rozhodnutie netýka, žalovaný poukázal na vyjadrenie prvostupňového orgánu verejnej správy k odvolaniu žalobcu, z ktorého vyplynulo, že pre rozhodnutie podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. je odborné stanovisko ŠOP SR vydané podľa § 65a ods. 2 písm. v) cit. zákona doplňujúcim, a nie povinným podkladom. V rámci jeho spracovania prvostupňový orgán verejnej správy prehodnocuje predloženú projektovú dokumentáciu k plánovanému stavebnému zámeru v celom jej rozsahu, a to posúdením všetkých stavebných objektov a s nimi spojených, resp. pravdepodobne pridružených činností, ktoré sa majú vykonať na dotknutých pozemkoch, teda podrobne zvažuje všetky možné dopady na životné prostredie. Projekty pre rodinné domy všeobecne počítajú aj s realizáciou spevnených plôch, doplnkových stavieb a základných inžinierskych sietí a nepozná zákonné ustanovenie, ktorým by investorovi pri realizácii výstavby rodinného domu mohol povoliť zásah do biotopu iba v rozsahu zastavanej plochy jeho stavby bez toho, aby zásah do biotopu povolil aj pre plochu spevnených plôch, ak boli naprojektované v jednej projektovej dokumentácii. Ak by mal v
ďalšom kroku vydávať povolenie na zásah do biotopu v samostatnom správnom konaní pre potrebné spevnené plochy a iné neoddeliteľné objekty, konal by v rozpore s § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Aj v odbornom stanovisku ŠOP SR Správy CHKO Štiavnické vrchy zo dňa 10. októbra 2019 sa uvádzala realizácia rodinného domu vrátane spevnených plôch s prístupovou cestou. Ochrana prírody a krajiny bude zabezpečená určenými podmienkami vykonávania činnosti podľa § 82 ods. 12 cit. zákona. Keďže uvedené stavebné objekty sú neoddeliteľnou súčasťou stavebného zámeru, plochu pre zásah do biotopu rozšíril tak, aby odvrátil negatívne účinky a vplyvy plánovanej činnosti na konkrétnom miestne tým, že usmernil zásah do daného biotopu, pretože realizáciou týchto stavieb bude pohyb od hranice pozemku k objektu rodinného domu usmernený po konkrétnej trase a na konkrétnej ploche, ktorá bude musieť byť zrealizovaná materiálmi s vlastnosťami vsiaknutia dažďových vôd podlažia so zabezpečením potrebnej vlahy pre existenciu okolitého biotopu. Bez výstavby uvedených priľahlých stavieb, resp. objektov by došlo k oveľa väčšiemu poškodeniu s následkom až trvalého zničenia biotopu. K odvolacej námietke, že pri ošetrovaní bazéna sa používajú chemikálie, pri jeho využívaní sa jeho užívatelia pohybujú v jeho okolí, v dôsledku čoho je možné predpokladať, že bude negatívne ovplyvnený ešte väčší záber chránenej mokrade, žalovaný poukázal na vyjadrenie prvostupňového orgán verejnej správy, že práve z toho dôvodu navýšil plochu, ktorou dôjde k zásahu do biotopu. Prvostupňový orgán verejnej správy síce navýšil záber o plochu naprojektovanú na bazén, ale podľa vyjadrenia ďalších účastníkov sa realizácia bazéna nemusí uskutočniť, teda tento úkon nebol braný ako nepriaznivý pre prírodu s tým, že ak by aj došlo k realizácii bazéna, táto činnosť bola podchytená vo vyjadrení príslušného orgánu vodného hospodárstva pod č. OU-ZC-OSZP-2019/001152-2 zo dňa 15. októbra 2019 pod podmienkou č. 5, pri realizácii ktorej by prvostupňový orgán verejnej správy v ďalšom kroku postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny. K tvrdeniu žalobcu, že dôjde k negatívnemu ovplyvneniu ešte väčšieho záberu chránenej mokrade uviedol, že na pozemku nie je lokalizovaná žiadna mokraď a táto nie je ani obsahom stanoviska ŠOP SR Správy CHKO Štiavnické vrchy. K odvolacej námietke, že samotné prvostupňové rozhodnutie predpokladá, že stavebnou činnosťou dôjde k rozšíreniu záberu s tým, že o zmenu rozhodnutia je nutné požiadať skôr, než dôjde k navýšeniu záberu žalovaný poukázal na stanovisko prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý uviedol, že rozhodnutie nepredpokladá záber biotopu plánovanou stavebnou činnosťou vo väčšom, než povolenom rozsahu bez zmeny rozhodnutia v zmysle § 89 zákona č. 543/2002 Z.z. K odvolacej námietke, že aj podmienka rozhodnutia č. 6 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 6 -
predpokladá zvýšený zásah a poškodenie pôdneho krytu, než je povolené (stavebný zámer a s ním spojené činnosti realizovať takým spôsobom, ktorým nebude dochádzať k nadmernému a zbytočnému narúšaniu pôdneho a bylinného krytu) podľa vyjadrenia prvostupňového orgánu verejnej správy opäť nepredpokladá žiadny zvýšený zásah a poškodenie pôdneho krytu, než je povolené, ale vyslovene upozorňuje investorov, aby činnosť, ktorá bola povolená, bola vykonávaná takým šetrným spôsobom, aby ňou nedošlo k nadmernému a zbytočnému poškodeniu lokalizovaného biotopu na viac než povolených XXX W.. K odvolacej námietke, že žalobca súhlasil so zásahom do biotopu len za predpokladu dôsledného rešpektovania stanoviska ŠOP SR s tým, že pokiaľ došlo k navýšeniu plôch v porovnaní so stanoviskom ŠOP SR, je nutné to interpretovať ako zamietnutie požiadavky žalobcu, pričom prvostupňové rozhodnutie nevysvetlilo, prečo bol záujem ďalších účastníkov na výstavbe bazéna dôležitejší ako verejný záujem na ochrane prírody a krajiny a chránených biotopov žalovaný poukázal na stanovisko prvostupňového orgánu verejnej správy k odvolaniu žalobcu s tým, že táto odvolacia námietka bola zodpovedaná v predchádzajúcom texte. Žalovaný poukázal aj na vyjadrenia ďalších účastníkov a ŠOP SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy zo dňa 17. 02. 2020 k odvolaniu žalobcu, z ktorých vyplynulo, že ďalší účastníci sa vzdali zámeru výstavby bazéna a žiadosť doplnili o výmery spevnených plôch slúžiacich na prístup k domu a odstavnej plochy pre motorové vozidlá. 14. Na základe uvedeného nemal žalovaný vážnejších pripomienok k tomu, že prvostupňový orgán verejnej správy odvolaním napadnutým rozhodnutím vydal súhlas na zásad do uvedeného biotopu za účelom uskutočnenia plánovaného zámeru v nevyhnutnom rozsahu o výmere XXX W. s tým, že je nutné, aby zostávajúca časť parcely č. 223/3 o výmere 1 345m2 bola ponechaná ako trvalý trávnatý porast s povinnosťou jej kosenia minimálne 1x ročne. Žalovaný uviedol, že dané opatrenia sú dôležité pre udržanie biotopu minimálne v priaznivom stave. Doplnil, že predmetné parcely sa nachádzajú v zastavanom území obce, na ktorých sa roztrúsene vyskytujú dreviny stromovitého ale aj krovitého vzrastu, a preto je potrebné prípadný výrub drevín realizovať v zmysle zákona. Odkryv úrodného zemného substrátu aj jalovú výkopovú zeminu je potrebné uložiť v depozite. 15. Požiadavku žalobcu, aby bol oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia sa v zmysle § 23 ods. 1 a 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný označil za neopodstatnenú, pretože
odvolací orgán rozhoduje o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu. Ak nevykonáva ďalšie dokazovanie a vychádza len zo spisového materiálu doručeného prvostupňovým orgánom verejnej správy, nie je povinný aplikovať ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žaloba 16. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: OU-BBOOP3-2020/011137-002 zo dňa 22. apríla 2020 a prvostupňového rozhodnutia č.: OU-ZC- OSZP-2020/000033-11 zo dňa 7. januára 2020 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia namietal pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej preto, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a tiež z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 7 -
správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 17. Žalobca v žalobe odcitoval čl. 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, čl. 37, čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv EÚ. Tvrdil, že sa v administratívnom konaní domáhal práv priznaných vyššie uvedenými ustanoveniami s cieľom záchrany, či zabezpečenia primeranej starostlivosti o najhodnotnejšie zvyšky vzácnych a ohrozených biotopov a lokalít vzácnych a ohrozených druhov v čo najbližšom susedstve území, ktoré budú bezprostredne ovplyvnené predmetnou stavbou. Uviedol, že očakával a aj navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu, ale orgány verejnej správy jeho návrhy neakceptovali, avšak nerealizovali ani iný procesný postup, ktorý by viedol k porovnateľným výsledkom vo vzťahu k efektivite konania a naplneniu hmotných práv žalobcu. Naopak, podľa žalobcu bol použitý procesný postup, ktorý neviedol k správnemu a efektívnemu vybaveniu veci a k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, čím mali orgány verejnej správy konať v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. 18. Žalobca v časti žaloby označenej ako argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva označil predmet preskúmavaného konania, s tým že podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, § 2 ods. 1, 2 písm. t) a písm. v) zákona č. 543/2002 Z.z. je ochrana prírody verejným záujmom. Tvrdil, že rozhodnutím žalovaného aj prvostupňového orgánu bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Poukázal na predmet úpravy zákona č. 543/2002 Z.z., citoval § 6 ods. 1 a 2 uvedeného zákona, poukázal na definíciu biotopu európskeho významu podľa smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 (ďalej len „Smernica“) a uviedol, že právny rámec rozhodovania príslušného orgánu o udelení súhlasu je daný ust. § 6 ods. 2 cit. zákona, ktorý nestanovuje v podstate žiadne jasné kritéria pre posudzovanie prípustnosti ničenia a poškodzovania biotopov. Poukázal na právnu úpravu platnú v Českej republike, ktorá sa zaoberá otázkou prípadného verejného záujmu a jeho kolíziou so záujmom na zachovaní prírody a pod. Vyjadril názor, že nedostatočná slovenská právna úprava pri jej striktnom gramatickom výklade akoby dokonca ani neumožňovala správnemu orgánu takýto súhlas neudeliť. Za situácie, keď uvedené zákonné ustanovenie stanovuje len minimálne požiadavky na obsah udeleného súhlasu, je podľa žalobcu potrebné dovodzovať tieto kritériá jednak zo zákonom určeného obsahu súhlasu, celkových cieľov zákona, dôvodovej správy k zákonu a z cieľov Smernice. Podľa žalobcu ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. neobsahujú bližšiu špecifikáciu dôvodov vydania alebo nevydania súhlasu, a preto rozhoduje správny orgán v rámci svojej správnej úvahy a diskrečnej právomoci na základe zisteného skutkového stavu, okolností prípadu a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú pre neho záväzné. Správna úvaha však nepredstavuje ľubovôľu správneho orgánu pri rozhodovaní, pretože správny orgán je viazaný cieľom a zmyslom zákona a špecifickými okolnosťami konkrétneho prípadu. Správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy, ku ktorému dospel použitím správnej úvahy len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia a či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje zákonom stanovené popísanie stavu biotopu, čo by malo byť podľa názoru žalobcu jedným z kľúčových kritérií pre posúdenie Žiadosti. Podľa jeho názoru je tiež potrebné vychádzať aj zo stavu daného biotopu v zmysle § 5 citovaného zákona, pretože nie je podstatná len relatívna výmera tohto biotopu, ale predovšetkým jeho stav. Pritom uviedol, že podľa názoru správneho súdu má príslušný orgán aj vlastné vedomosti o stave biotopu, že 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 8 -
existujú plány, programy starostlivosti, resp. opatrenia na jeho ochranu, ktoré zabezpečujú nielen jeho zachovanie, ale aj rozširovanie a existujú aj pozitívne opatrenia na zabránenie poškodzovania alebo na elimináciu iných významných vplyvov, s čím súvisia otázky podmienok, resp. revilitazačných opatrení, ktoré orgán verejnej správy ukladá. Orgán verejnej správy nemusí nevyhnutne vychádzať z návrhu žiadateľa (ďalších účastníkov), ako tomu bolo v prejednávanej veci. Žalobca vyjadril názor, že z rozhodnutia orgánov verejnej správy malo byť zrejmé, či nie je možné v danej lokalite realizovať také efektívne opatrenia, ktoré by smerovali k zachovaniu biotopu, alebo minimalizovali dopad činnosti na stav biotopu v postihnutej oblasti, resp. zlepšovali biologické hodnoty poškodeného územia, eventuálne mali aj posúdiť, či nie je možnosť vytvorenia porovnateľného biotopu v inej lokalite. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou obsiahnutou v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ohľadom potreby povolenia zásahu do biotopu pri plánovanej realizácii rodinného domu ďalších účastníkov, terasy aj spevnených plôch, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou posudzovaného stavebného zámeru, čo podľa žalobcu zhojil nezmyselnou argumentáciou, že výstavbou spevnených plôch a parkovacieho státia sa údajne zabezpečí zmierlivejší dopad na dané územie, pretože bude po konkrétnej trase a na konkrétnej ploche usmernený pohyb od hranice pozemku k objektu rodinného domu, s tým, že spevnená plocha musí byť realizovaná materiálmi s vlastnosťami vsiaknutia dažďových plôch do podlažia, čo žalobca označil za úplne bez významu vo vzťahu k jeho odvolacej námietke týkajúcej sa potreby ošetrovania bazéna a pohybu osôb pri jeho využívaní. Prístup orgánov verejnej správy bol podľa žalobcu v tomto ohľade povrchný a formalistický, pretože sa riadne nezaoberali možnosťou alebo nemožnosťou realizácie týchto opatrení v lokalite zásahu a pristúpili na také revitalizačné opatrenia, pri ktorých nie je zrejmý ich súvis so zachovaním a obnovou zničeného biotopu. Žalovaný namietal, že v rozhodnutí žalovaného absentujú akékoľvek úvahy v rámci hodnotenia dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, hoci svojvoľne a v rozpore so súhlasným stanoviskom ŠOP SR navýšil plochu, ktorou dôjde k zásahu do biotopu. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nevysvetlil, akým spôsobom vyhodnotil záujem na zničení biotopu európskeho významu nad rámec súhlasného stanoviska ŠOP SR, ktorý je pre neho záväzný a aký konkrétny záujem nad ochranou prírody v konkrétnej veci prevyšuje. 19. V ďalšej časti žaloby vyjadril žalobca názor, že rozhodnutia správnych orgánov nespĺňajú atribút náležitého odôvodnenia a s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04 podotkol, že náležité odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Mal za to, že žalovaný a prvostupňový správny orgán sa posudzovanou vecou dostatočne nezaoberali, nevysporiadali sa s podstatnými námietkami žalobcu, vyvodili nesprávne skutkové aj právne závery, ktoré náležite neodôvodnili. Žalobca odcitoval § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 2 a §47 ods. 3 Správneho poriadku a dôvody prvostupňového rozhodnutia považoval za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky vyjadrené aj v rozsudku NS SR sp. zn. 1So/115/2010, z ktorého časť textu citoval. Vyjadril názor, že riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/15/2011, v zmysle ktorého musí správny orgán v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne námietkami k vykonaným dôkazom. Vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, a že nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Poukázal aj na rozsudok 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 9 -
NS SR sp. zn.10Sžo/79/2015, v zmysle ktorého má aj odvolací orgán náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia sú správne. Žalobou napadnuté rozhodnutie označil žalobca za nesprávne. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, pretože s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa v odôvodnení rozhodnutia náležitým spôsobom nevysporiadal a týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva v zmysle čl. 44 Ústavy SR a ustálenej judikatúry. Žalobca tvrdil, že v odôvodnení žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia absentuje akákoľvek vlastná úvaha a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sž/73/01 a na povinnosť správneho orgánu uviesť a konkretizovať, aké dôkazy viedli správny orgán k predmetnému výroku rozhodnutia a tiež, že je povinný reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov k podkladu rozhodnutia, i keď ich pri rozhodovaní nebral do úvahy a tiež je povinný uviesť, ako postupoval pri aplikácii tzv. správnej úvahy pri použití právnych predpisov. Žalobca tvrdil, že v napadnutom aj v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy absentuje akékoľvek uvedenie úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a nie je z nich
zrejmý ani spôsob použitia správnej úvahy. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR 5Sžo/132/2015, 5Sžo/29/2013 a 5Sžo/11/2013a zdôraznil povinnosť správnych orgánov zaoberať sa vecou riadne. Uviedol, že dostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní funkciu presvedčovaciu, a že zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu, inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie označil z uvedených dôvodov na nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu, týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Tvrdil, že žalovaný ako odvolací orgán nezobral žiadnu z uvedených skutočností pri svojom rozhodovaní do úvahy, a preto je napadnuté rozhodnutie nesprávne a nepreskúmateľné zo žalobcom vyššie uvedených dôvodov. 20. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Správny súd o tomto návrhu žalobcu rozhodol Uznesením sp. zn. 24S/63/2020-49 zo dňa 8. októbra 2020 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.11.2020. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Nestotožnil sa so žalobcom uplatnenými dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol základom pre vydanie prvostupňového aj odvolacieho rozhodnutia nie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Argumentoval rovnako ako v napadnutom rozhodnutí. Vyjadrenie ďalších účastníkov 22. Ďalší účastníci nevyužili svoje právo podať k správnej žalobe vyjadrenie. 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 10 -
Replika žalobcu
23. Žalobca vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 7. januára 2022 uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v správnej žalobe a vo všetkých písomných podaniach ako aj všetkých prednesov, vykonaných na pojednávaniach dňa 16. júna 2021 a 17. júna 2021 v konaniach označených v bode 2/ vyjadrenia vo veciach sp. zn. 23S/52/2020, 24S/65/2020, 24S/64/2020 a 24S/68/2020. Zároveň správnemu súdu oznámil, že sa na pojednávanie nedostaví, nakoľko z vyššie uvedených pojednávaní vyplynulo, že tieto nemajú žiadny vplyv na výsledok konaní a správny súd neposkytol právam žalobcu náležitú ochranu. Konanie na správnom súde 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný pre toto konanie podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s § 134 ods. 1 SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní, keďže pri vyhlasovaní rozsudku nebol prítomný žiadny z účastníkov konania. Skrátené písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 10. februára 2022. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Právny rámec 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body") 29. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 11 -
prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. 31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy,10) nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o charakteristický vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny vrátane ochrany prírodných procesov, podporou a spoluprácou s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, samosprávnymi krajmi, štátnymi odbornými organizáciami, vedeckými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami,10a) ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa podľa tohto zákona realizuje vo verejnom záujme. 32. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Ochrana prírodných biotopov je súbor opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu. (2) Ak orgán ochrany prírody v konaní podľa druhej a tretej časti tohto zákona alebo ako dotknutý orgán podľa § 9 ods. 1 upozorní osobu, že činnosťou, ktorú plánuje vykonať, a ku ktorej nebol vydaný súhlas alebo záväzné stanovisko podľa tohto zákona, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Upozornenie obsahuje aj identifikáciu biotopu, popis jeho stavu a vymedzenie jeho hranice. (3) Orgán ochrany prírody v rozhodnutí, ktorým sa vydáva súhlas na vykonanie činnosti podľa odseku 2, uloží vykonanie primeraných opatrení na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na biotop európskeho významu alebo biotop národného významu, ak je to potrebné pre zabezpečenie ochrany biotopu európskeho významu a biotopu národného významu. 33. Podľa § 65a ods. 1, 2 písm. zc) zákona č. 543/2002 v znení účinnom na toto konanie(1) Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov. (2) Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky zc) spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, 34. Podľa § 68 písm. d), f) zákona č. 543/2002 v znení účinnom na toto konanie Okresný úrad d) je dotknutým orgánom v konaní a vydáva záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. a) k územnému plánu zóny, podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach s prvým a druhým stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. d) až f) a k), podľa § 9 ods. 1 písm. l), ak ide povolenie výrubu drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia obce, podľa § 9 ods. 1 písm. o) k programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce a podľa § 9 ods. 1 písm. p) až v) a ako dotknutý orgán podľa osobitného predpisu vydáva záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. w), ak na jeho vydanie nie je podľa tohto zákona príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo ministerstvo, 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 12 -
f) upozorňuje na povinnosť vyžiadať si súhlas podľa § 28 ods. 4 35. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 v znení účinnom na toto konanie (1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 543/2002 v znení účinnom na toto konanie (1) Orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov. 37. Podľa § 46 ods. 1, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 38. Predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2020/011137/002 zo dňa 22. apríla 2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy OU-ZC-OSZP-2019/000033-11 zo dňa 7. januára 2020 (č. OU-ZC-OSZP-2019/001525-11), ktorým bol ďalším účastníkom na základe ich žiadosti vydaný súhlas k poškodeniu a ničeniu konkrétne označeného biotopu európskeho významu v nevyhnutnom rozsahu XXX W. a určené podmienky vykonávania povolenej činnosti. 39. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, teda konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi, ktoré boli uplatnené v podanej správnej žalobe, najneskôr však v zákonnej lehote na jej podanie (§ 62 ods. 1 SSP). Výnimku z tohto pravidla obsahuje § 134 ods. 2 SSP, avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná. 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 13 -
40. Pokiaľ žalobca namietal, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy neviedol k naplneniu „vyššie uvedených práv verejnosti“, a preto konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pričom vyššie v texte žaloby poukázal na právo verejnosti na informácie o životnom prostredí, jeho stave a následkoch, ktoré bude mať konkrétny projekt na životné prostredie, správny súd uvádza, že vadný postup prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca nekonkretizoval. Hoci tvrdil, že „navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu, ale orgány verejnej správy jeho návrhy neakceptovali“, neuviedol, aké „procesné vybavenie“ navrhol, ani aké jeho návrhy neboli akceptované. Neuviedol žiadne konkrétne porušenie práva vyplývajúce z konkrétneho právneho predpisu tak, aby bolo zrejmé, v dôsledku akého konkrétneho postupu orgánov verejnej správy nemali byť naplnené „práva verejnosti“ a k porušeniu akých hmotných práv žalobcu malo dôjsť, teda neuviedol, o aké konanie, postup, či opomenutie povinného postupu orgánu verejnej správy v konaní sa malo jednať. K tejto nekonkrétnej námietke správny súd len vo všeobecnosti poukazuje na to, že začatie konania v preskúmavanej veci bolo zverejnené zákonom stanoveným postupom. Účastníctvo žalobcu v predmetnom administratívnom konaní sporné nebolo, prvostupňový orgán verejnej správy akceptoval ním podané odvolanie, ktoré predložil na rozhodnutie žalovanému a žalovaný ako odvolací orgán o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím, v ktorom sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. 41. V časti žaloby, ktorej obsah bol zhrnutý v bode 19/ tohto rozsudku žalobca poukázal na viaceré rozsudky NS SR (sp. zn. 1 So/115/2010, 10 Sža/15/2011, 6Sž/73/01, 10Sžo/79/2015, 5Sžo/132/2015, 5 Sžo/29/2013, 5Sžo/11/2013), nálezy Ústavného súdu, čl. 46 ods. 1, čl. 44 Ústavy SR, citoval z ustanovení Správneho poriadku, týkajúcich sa požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia a základných zásad administratívneho konania a následkov nedostatočne odôvodneného rozhodnutia správneho orgánu na ústavné práva účastníka konania a tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa nevysporiadal s vadami prvostupňového rozhodnutia, ani s jeho nedostatočným odôvodnením. Namietal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky judikatúry NS SR na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, že v prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha a že rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca pritom poukázal na povinnosť orgánov verejnej správy zaoberať sa vecou riadne, na potrebu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia a podmienky uplatnenia správnej úvahy a tvrdil, že „žiadnu z uvedených skutočností“ žalovaný nezobral do úvahy. Takto formulovaná žalobná
námietka nepreskúmateľnosti a nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí bola všeobecná, pretože neobsahovala žiadnu skutkovú a ani právnu argumentáciu vecne sa vzťahujúcu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti. Na základe takto formulovanej žalobnej námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pretože ňou nebol pre správny súd vymedzený žiadny skutkový a právny rozsah prieskumu. Správny súd pritom znova opakuje, že je vecou žalobcu, aby v podanej správnej žalobe uviedol konkrétne dôvody, z ktorých musí byť zrejmé z akých skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Správny súd dodáva, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 14 -
bolo rozhodnuté, alebo ak výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy, ak výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu alebo ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito vadami odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpia. Naopak, podľa správneho súdu majú všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné a zrozumiteľné a odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia tak, ako to vyplýva z ich zhrnutia správnym súdom v bodoch 8/-14/ tohto rozsudku, teda tvrdenie žalobcu, že v rozhodnutiach absentuje akákoľvek vlastná úvaha orgánov verejnej správy nemá ani oporu v obsahu rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti, je v nich uvedené, ako boli tieto vyhodnotené a ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, t.j. že s vysporiadaním sa s odvolacími námietkami žalovaným žalobca nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto formulované námietky žalobcu možno preto vyhodnotiť len ako vyjadrenie nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím a s tým, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s jeho námietkami, vyjadreniami, resp. odvolacími námietkami, čo však nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že sa jedná o rozhodnutie/rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom. Pokiaľ žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne a uviedol, že sa nestotožnil s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“, pretože sa s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal, čím malo byť porušené ústavné právo v zmysle čl. 44 Ústavy SR, správny súd považuje aj túto dielčiu námietku za nedôvodnú, všeobecnú, nekonkrétnu a nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého obsahu je zrejmé, že sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu tak, ako je to uvedené v bode 13/ tohto rozsudku. Je možné konštatovať, že v tejto časti správnej žaloby žalobca produkoval citácie právnych predpisov a citácie z rôznych rozsudkov súdov, avšak nevysvetlil ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 42. Žalobca v žalobe namietal (pozri bod 19/ tohto rozsudku), že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vo svojej Žiadosti o doručenie podkladov rozhodnutia zo dňa 18. 12. 2019 žiadal o doručenie podkladov rozhodnutia (zápisnice z ústneho pojednávania, žiadosti a vyjadrenia) do jeho elektronickej schránky a zároveň uviedol aj nasledovnú požiadavku: „Túto žiadosť je nutné vnímať 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 15 -
súčasne ako žiadosť o kópiu podľa § 23 ods. 1, ods. 4 Správneho poriadku a súčasne aj ako infožiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a je potrebné ju vybaviť v predmetnom správnom konaní a aj sprístupniť požadovanú informáciu požadovaným spôsobom“. Rozhodnutie, ako aj ostatné písomnosti, požadoval žalobca v zmysle § 25a Správneho poriadku a § 17 ods. 1 Zákona o e-Governmente
doručovať výhradne len do elektronickej schránky Združenia na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk; listiny v papierovej forme žiadal poštou nedoručovať. Takto formulovaná žalobná námietka je nekonkrétna, pretože nie je zrejmé, čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Nemá ani oporu v obsahu administratívneho spisu, pretože žalobca v odvolaní nenamietal nedoručenie kópie administratívneho spisu prvostupňovým orgánom verejnej správy. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku má žalovaný ako odvolací orgán povinnosť vysporiadať sa v rozhodnutí o podanom odvolaní (okrem iného) s námietkami účastníkov konania, ktoré boli v odvolaní uplatnené. Keďže žalobca v odvolaní nedoručenie kópie administratívneho spisu nenamietal, žalovaný nepochybil, keď sa k tejto otázke nevyjadril, pretože k námietke, ktorá nebola v odvolaní uplatnená, nemal v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť sa vyjadriť, a teda nevyjadrením sa k neuplatnenej odvolacej námietke ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku neporušil. Žalobca v odvolaní vyjadril len požiadavku, aby bol oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia podľa § 33 ods. 2 a § 23 ods. 1 Správneho poriadku v samotnom konaní o odvolaní, s čím sa žalovaný vysporiadal v závere V. časti napadnutého rozhodnutia. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú nielen pre jej všeobecnosť, ale aj preto, že obsahovo nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku majú účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z tohto zákonného ustanovenia nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že orgán verejnej správy má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho častí. Vyhotovenie kópií spisov sa viaže na úkon nahliadnutia do spisu na orgáne verejnej správy. Aj § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda orgán verejnej správy nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. Účastníci konania, a teda aj žalobca, boli pred vydaním rozhodnutia riadne oboznámení s tým, že podklady rozhodnutia sú zhromaždené a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia (podanie č. OU-ZC-OSZP-2019/001525-7 zo dňa 11. 12. 2019). Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca do administratívneho spisu neprišiel nahliadnuť, a teda, že žalobca svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu sám dobrovoľne nevyužil. Naviac, prvostupňový orgán verejnej správy nad rámec svojich povinností doručil žalobcom žiadané a existujúce podklady rozhodnutia, čím mu zabezpečil prístup k spravodlivosti vo veciach životného prostredia tak, ako to žalobca s poukazom na čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru žiadal. 43. Pokiaľ žalobca tak, ako bolo zhrnuté bode 18/ tohto rozsudku namietal „porušenie procesného práva“ a tvrdil, že bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, pričom poukázal na čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, predmet úpravy zákona č. 543/2002 Z.z., 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 16 -
definíciu biotopu európskeho významu, nedostatočnosť právnej úpravy podľa § 6 ods. 2 cit. zákona ohľadom obsahu súhlasu na zásah do biotopu európskeho významu, ktorý porovnal s právnou úpravou platnou v Českej republike a vyjadril názor, že orgány verejnej správy by mali mať vlastné informácie o stave biotopu na konkrétnom území a z ich rozhodnutí by malo byť zrejmé, aké sú v danej lokalite najefektívnejšie opatrenia pre minimalizovanie dopadu činnosti na stav biotopu a aké opatrenia by smerovali k jeho zachovaniu, resp., či nebolo možné vytvoriť porovnateľný biotop v inej lokalite, správny súd uvádza, že z citácie právnych predpisov, ani z vlastných úvah žalobcu o tom, akým spôsobom má prebiehať rozhodovanie týkajúce sa veci ochrany prírody a krajiny a ani dôležitosť verejného záujmu na ochrane prírody a krajiny neposkytuje správnemu súdu žiadny priestor na to, aby mohol preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože tejto žalobnej námietke chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca nekonkretizoval, v čom malo spočívať porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Neuviedol, k akému nesprávnemu procesnému postupu v administratívnom konaní alebo vo vyhodnotení podkladov rozhodnutia došlo, aký zákonom stanovený procesný postup bol opomenutý, alebo akého pochybenia v právnom posúdení veci sa mal žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy dopustiť pri rozhodovaní v preskúmavanej veci, keď pre svoje rozhodnutia použili žalobcovi známe podklady (žiadosť, projektová dokumentácia, list vlastníctva, stanovisko ŠOP SR, Správy CHKO Štiavnické vrchy), ktoré žalobca ako podklady rozhodnutia nijako (teda ani z hľadiska ich rozsahu) nenamietal a aký vplyv to malo na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobnú
argumentáciu, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje zákonom stanovené popísanie stavu biotopu, ktorého potrebu žalobca vyvodil z § 5 zákona č. 543/2002 Z. z. správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože pokiaľ žalobca polemizuje s obsahom právnej úpravy v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., ide len o vyjadrenie jeho názoru na potrebu obsahu tejto právnej úpravy v súvislosti s ochranou verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Bez toho, aby uviedol skutkovú a právnu argumentáciu vecne sa viažucu k obsahu preskúmavaného rozhodnutia, teda v čom rozhodnutie prvostupňového orgánu a žalovaného vydané v preskúmavanom konaní nezodpovedá platnej právnej úprave, obsahu vykonaných dôkazov, alebo logickému uvažovaniu, je táto argumentácia žalobcu vo svojej podstate len vyjadrením jeho nesúhlasu s tým, ako bolo v preskúmavanej veci rozhodnuté. Samotný nesúhlas žalobcu so skutkovým a právnym posúdením veci bez toho, aby boli konkretizované skutkové a právne dôvody, na základe ktorých žalobca tvrdí nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, nie je postačujúci pre to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca neuviedol, aké zákonné ustanovenie mali orgány verejnej správy porušiť, keď pri udelení súhlasu na zásah do biotopu európskeho významu nevychádzali z jeho stavu a aký to malo vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Z § 6 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. pritom vyplýva, že orgán ochrany prírody v rozhodnutí, ktorým sa vydáva súhlas na vykonanie činnosti podľa odseku 2 (plánovaná činnosť, pri ktorej výkone môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu), uloží vykonanie primeraných opatrení na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na biotop európskeho významu alebo biotop národného významu, ak je to potrebné na zabezpečenie ochrany európskeho významu a biotopu národného významu. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia teda nevyplýva to, na základe čoho žalobca tvrdí nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a síce, aby bol v rozhodnutí uvedený stav biotopu, ktorý je vydaným súhlasom dotknutý. Takáto požiadavka a na jej základe tvrdená nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia teda nemohla obstáť, pretože 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 17 -
nemala oporu v platnej právnej úprave. Vo svojej podstate žalobca vlastnou úvahou rozšíril, resp. doplnil text zákona bez toho, aby tvrdil, čo porušili orgány verejnej správy, keď rozhodli spôsobom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol rozhodnutím žalovaného potvrdený. Tvrdenie žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje popis dotknutého biotopu nezodpovedá obsahu prvostupňového rozhodnutia. Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia, ktorý tvorí s rozhodnutím žalovaného jeden celok, totiž správny súd zistil, že obsahuje popis rozhodnutím dotknutého biotopu európskeho významu. V rozhodnutí je uvedené, že predmetný biotop európskeho významu, predstavujúci travinno-bylinný porast, sa v alpskom biogeografickom regióne vyskytuje na výmere X XXX N., ide o biotop s kódom Y. - I. a B. N. Y. (I. XXXX:XXX) s tým, že „biotop tvoria hnojené jedno-až dvojkosné lúky s prevahou vysoko steblových, krmovinárskych hodnotných tráv ako ovsík obyčajný, psiarka lúčna, trojštep žltkastý, tomka voňavá a bylín. Osídľujú rozmanité stanovištia od vlhkých až po suchšie stanovištia v teplejších oblastiach, s čím je úzko spojená ich pomerne veľká variabilita. Sú druhovo bohaté, ich typické druhové zloženie sa však mení podľa typu stanovišťa a spôsobu obhospodarovania. Vrstva machorastov je slabo vyvinutá. Biotop sa vyskytuje v alúviách veľkých riek, na svahoch, násypoch, na miestach bývalých polí, na zatrávnených úhoroch a v ovocných sadoch na slabokyslých až neutrálnych, stredne hlbokých až hlbokých, mierne vlhkých až mierne suchých pôdach s dobrou zásobou živín“. Rozhodnutie sa uvedeného biotopu európskeho významu dotýka v rozsahu XXX W., čo predstavuje 0,0000001320 % z výmery biotopu v danom regióne. To znamená, že rozhodnutie obsahuje popis dotknutého biotopu aj jeho výmeru, teda z tohto dôvodu nie je rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z hľadiska tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia nemohla obstáť ani argumentácia žalobcu, že z rozhodnutí orgánov verejnej správy malo byť zrejmé, či nie je možné v danej lokalite realizovať také efektívne opatrenia, ktoré by smerovali k zachovaniu biotopu, alebo minimalizovali dopad činnosti na stav biotopu v postihnutej oblasti, resp., ktoré by zlepšovali biologické hodnoty poškodeného územia, alebo či nie je možnosť vytvorenia porovnateľného biotopu v tejto lokalite, pretože takáto požiadavka žalobcu nemá oporu v zákone. Z tejto argumentácie nie je možné vyvodiť, že orgány verejnej správy rozhodli vo veci nezákonným spôsobom, pretože z nej nevyplýva žiadne porušenie konkrétneho zákonného ustanovenia, ktorým sa orgány verejnej správy pri rozhodovaní mali riadiť a neriadili. Z prvostupňového rozhodnutia pritom vyplýva, že ním boli určené podmienky pre vykonávanie povolenej činnosti v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 z. z. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy rozhodli nad rámec stanoviska ŠOP, Správy CHKO Štiavnické vrchy, ktorý v preskúmavanej veci vydal súhlas na zásad do biotopu v menšom rozsahu, než ktorý bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím povolený, pričom toto stanovisko žalobca označil za záväzné, táto žalobná
argumentácia nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že stanovisko ŠOP, Správy CHKO Štiavnické vrchy č. CHKOŠV/258-001/2019 zo dňa 10. októbra 2019 je pre prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaného záväzné pri rozhodovaní podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., pretože toto tvrdenie nemá oporu v platnej právnej úprave. Z § 65a ods. 2 písm. zc) cit. zákona vyplýva, že ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny na úseku ochrany prírody a krajiny spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu činnosť a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Z citovaného zákona teda nevyplýva, že by odborné stanovisko ŠOP SR, Správy CHKO Štiavnické vrchy bolo pre orgán verejnej správy rozhodujúci v konkrétnej veci záväzné. Je len jedným z podkladov rozhodnutia, ktorý orgán verejnej správy vyhodnocuje jednotlivo i vo 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 18 -
vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi. Rozhoduje na základe vlastnej úvahy, ktorú má povinnosť v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v rozhodnutí odôvodniť. Prvostupňový orgán verejnej správy týmto spôsobom postupoval, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia ozrejmil, z akého dôvodu navýšil výmeru, v rámci ktorej povolil ďalším účastníkom 1, 2 zásah do biotopu európskeho významu. Žalobca teda v rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa žalovaný stotožnil, namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje žiadnu úvahu v rámci hodnotenia dôkazov a pri použití právnych predpisov, pretože toto tvrdenie nezodpovedá obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy ozrejmil svoje úvahy k potrebe navýšenia výmery pre povolený zásah do biotopu európskeho významu tak, ako to bolo zhrnuté v bode 9/ tohto rozsudku. Konkrétne uviedol, prečo nepovažoval za dostatočnú výmeru, ktorá bola obsahom odborného stanoviska ŠOP SR, a to potrebou prístupu k nehnuteľnosti ďalších účastníkov, vybudovaním spevnenej plochy pre motorové vozidlá a nevyhnutnou obsluhou nehnuteľnosti. Takáto úvaha orgánu verejnej správy podľa správneho súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci, zmyslu a účelu vydaného súhlasu pre zásah do biotopu národného významu, je logická a presvedčivá. Touto argumentáciou bol dostatočne ozrejmený záujem na zásahu do biotopu európskeho významu v súvislosti s plánovanou výstavbou nehnuteľnosti ďalších účastníkov, ktorý prevýšil záujem na ochrane prírody a krajiny. Žalobca pritom nijakým spôsobom nenamietal voči uvedenému zásahu vo vzťahu k stavebnému zámeru ďalších účastníkov, ktorý si prirodzene a logicky vyžaduje zásah do väčšieho územia chráneného biotopu než toho, ktorý zodpovedá zastavanej ploche rodinného domu, pretože s výstavbou rodinného domu je potrebné zabezpečiť aj výkon obslužných činností okolo domu, prípadne prístupu k nemu. Žalobca pritom neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že preskúmavanými rozhodnutiami neboli uložené primerané opatrenie na kompenzovanie negatívnych účinkov plánovanej výstavby rodinného domu. Správny orgán musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo dostatočným podkladom pre ďalší postup. Pokiaľ by udelil súhlas na zásah do biotopu len na plochu zastavanú rodinným domom, bolo by jeho rozhodnutie bezúčelné. Správne preto poukázal na projektovú dokumentáciu, ktorej obsahom boli aj priľahlé objekty a spevnené plochy a na základe vlastnej právnej úvahy ju dostatočným a logickým spôsobom správne vyhodnotil ako celok, pretože stavebný zámer, ktorý je predmetom územného a povoľovacieho konania sa netýka len plochy pod rodinným domom. Rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v tomto smere netrpí nezákonnosťou pre nedostatok dôvodov. Žalobná argumentácia týkajúca sa navýšenia plochy, pre ktorú bol udelený súhlas na zásah do biotopu je de facto len nesúhlasom žalobcu s vyhodnotením podkladov, ktoré boli pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného zhromaždené, pretože žalobca neuviedol žiadny rozpor s platnou právnou úpravou, keď prvostupňový orgán a žalovaný udelili súhlas na zásah do biotopu navýšením dotknutej plochy v porovnaní s odborným stanoviskom ŠOP SR na XXX W.. Žalobca len polemizuje s podmienkami, ktoré stanovil orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí a s ktorými sa žalovaný stotožnil, ale nepredložil a ani neoznačil žiadny podklad, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že súhlas so zásahom do biotopu európskeho významu v stanovenej výmere, alebo uložené opatrenia podľa § 82 ods. 12 cit. zákona je v rozpore so zákonom. Správny súd zdôrazňuje, že orgán verejnej správy nemá v tomto smere zákonom stanovené žiadne obmedzenia, pretože stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny (ŠOP SR) nie je pre neho záväzným podkladom. Orgány verejnej správy teda postupovali v súlade so zákonom, keď pre rozhodnutie o udelení súhlasu na zásah do biotopu zohľadnili všetky relevantné skutočnosti a výsledok svojej úvahy uviedli v obsahu odôvodnenia svojho 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 19 -
rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v rozhodnutí určené revitalizačné opatrenia nesúvisia s výstavbou bazéna, s čím sa podľa žalobcu žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, uvedené nemá oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Z neho vyplýva, že prvostupňový orgán
verejnej správy v spojení s rozhodnutím žalovaného jednak rozšíril plochu, vo vzťahu ku ktorej bol vydaný súhlas na zásah do biotopu a ktorý zahŕňa aj výstavbu bazéna, jednak ďalší účastníci od svojho stavebného zámeru realizácie bazéna ustúpili, teda zásah do dotknutého biotopu európskeho významu, ktorý sa nachádza na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa vzťahuje plánovaný stavebný zámer, sa ani nemusí uskutočniť a k jeho prípadnej realizácii zaujal stanovisko príslušný orgán ochrany vodného hospodárstva, ktorý bude potrebné v ďalších krokoch rešpektovať (OU-ZC-OSZP-2019/001152 zo dňa 15. 10. 2019). Pokiaľ žalobca namietal, že prijaté revitalizačné opatrenia nesúvisia s plánovanou stavebnou činnosťou (čistenie a užívanie bazéna), žalobca neuviedol, v čom neboli prijaté revitalizačné opatrenia adekvátne vo vzťahu k posudzovanému stavebnému zámeru. Takáto nekonkrétna argumentácia je teda len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s prijatými revitalizačnými opatreniami. Bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom boli prijaté revitalizačné opatrenie nedostatočné, nevhodné, v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci, či platnou právnou úpravou, išlo len o všeobecnú námietku, na základe ktorej nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd znova opakuje, že zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy preskúmava len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti obsahujúca tvrdenie, že prijaté revitalizačné opatrenia neboli adekvátne pre vydaný súhlas so zásahom do biotopu európskeho významu bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, neposkytuje/ nevymedzuje správnemu súdu žiadny obsah jeho prieskumu, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto tvrdení/námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú takéto námietky vo svojej podstate len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného, ktorý ale nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov bola námietka nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia aj z dôvodov uvedených v tomto bode nedôvodná. 44. „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 03.07.2003) Túto požiadavku zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 20 -
vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. ESĽP súčasne pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci ( Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a Rozsudok ESĽP vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v
odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom, pretože im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Preto neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, 2 4 S / 6 3 / 2 0 2 0 - 21 -
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Peter Molčan a JUDr. Alena Antalová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.