Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/204/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Ladislava Cakociho v spore žalobcu P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., Z. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tarageľ a Počubayová, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11 proti žalovanej Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Antol, s.r.o. so sídlom v Pezinku, Kupeckého 2542/72, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o zaplatenie 1.802,78 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7C 385/12-214 zo dňa 14.3.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 497,80 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 497,80 eura od 1.12.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 826,98 eura s prísl. žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť v konečnom rozsudku.

2. Čiastočným rozsudkom tak súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.324,78 eura s prísl..

3. Po vykonaní dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle § 37 ods. 1-3, § 39, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1-4, § 54 ods. 1,2, § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. e/ - i/ zák.č. 258/2001 Z.z. súd prvej inštancie vzal za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom bola uzavretá dňa 1.8.2006 zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 50-tich mesačných splátkach po 52,31 eura, s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 26,27 %. V zmluve bol dojednaný dátum každej platby ku 13.dňu v mesiaci, dátum prvej platby - 13.9.2006 a celková výška nákladov za poskytnutý úver vo výške 971,68 eur.

4. Po preskúmaní obsahu zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o zmluvu formulárovú (typovú) pripravenú vopred žalovanou ako veriteľom, ktorej obsah nemal žalobca možnosť reálne ovplyvniť a zároveň že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Súd prvej inštancie uzavrel, že v zmluve o úvere chýba údaj o výške úroku, výške poplatkov za úver, pričom ide o údaje, ktoré zmluva v zmysle ust.

§ 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 258/2001 Z.z. v platnom znení musí obsahovať. Pri absencii tohto údaja nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve uvedené. Zmluva neobsahuje ani žiadnu inú dohodu, na základe ktorej by bolo možné výšku úroku stanoviť. Samotné uvedenie RPMN vo výške 26,27 % nie je dostatočným údajom na vyjadrenie a zistenie výšky úroku predmetného úveru. Preto mal súd prvej inštancie za to, že pokiaľ žalobca ako dlžník uhradil žalovanému v súvislosti so splatením dlhu úroky a poplatky, na ktoré žalovanej nevznikol nárok, na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná žalobcovi vydať.

5. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej, súd prvej inštancie v súlade s § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný a dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 497,80 eur nie je premlčaný a zostávajúci nárok premlčaný je. Pri svojich úvahách o premlčaní nároku žalobcu súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca ako dlžník sa musel dozvedieť o tom, že uhrádza veriteľovi - žalovanej sumy nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom, kedy uhradil splátku, ktorou bola vrátená žalovanej istina a ktorou súčasne túto prvykrát preplatil. V danom prípade prvá platba nad rámec poskytnutej istiny bola uhradená žalobcom dňa 13.2.2009 ako 27. splátka, čo vyplynulo aj z prehľadu zrážok zo mzdy a z aktuálneho stavu úveru ku dňu 3.12.2012. Od uvedeného dátumu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola podaná dňa 19.12.2012, preto žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia len odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda od 20.12.2010. Súd preto priznal žalobcovi nárok na vydanie sumy vo výške 497,80 eur, ktorá predstavuje splátky za obdobie od decembra 2010 do októbra 2011 (8x 57,-eur a 1x 41,80 eur). V prevyšujúcej časti o zaplatenie 826,98 eur titulom bezdôvodného obohatenia žalobu zamietol.

6. Spolu s istinou priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka od 1.12.2012, teda odo dňa doručenia predžalobnej výzvy žalovanej vo výške vyplývajúcej z § 3 nar.vlády č. 87/1995 Z.z. tak ako vyplýva z výroku rozsudku.

7. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, o tomto si vymienil rozhodnúť až konečným rozsudkom. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku a to proti jeho vyhovujúcemu výroku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby čiastočný rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázala na tú skutočnosť, že žalobca podpisom dodatku č. 1 k zmluve o úvere dňa 11.5.2009 písomne uznal svoj dlh voči žalovanej čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splatiť v konkrétnych splátkach. Žalovaná dvakrát súčasne súhlasila s odkladom splátok z dôvodu finančných ťažkostí žalobcu. Je logické, že vzhľadom na odklad splátok žalovaná musela navýšiť sumu úroku ako odmeny za poskytnutie peňažných prostriedkov v porovnaní s pôvodnou dohodou. Správanie žalobcu spočívajúce v popieraní existencie dlhu zo zmluvy o úvere, ktorý písomne dodatkom č. 1 k zmluve uznal, je možné hodnotiť ako účelové správanie, ktoré je v rozpore s konkrétnymi písomnými prejavmi vôle žalobcu. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy, poukázala na definíciu úroku podľa všeobecne rešpektovaného komentára k Obchodnému zákonníku, ktorý úrok definuje ako „cenu peňažných prostriedkov, ktoré zmluvou o úvere umožňuje čerpať dlžníkovi“. Na druhej strane za úrokovú sadzbu alebo úrokovú mieru je považovaná sadzba, ktorá určuje výšku úroku splácanú dlžníkom veriteľovi ako odmenu za (dočasné) poskytnutie finančných prostriedkov, či akýchkoľvek iných aktív. Vzhľadom na skutočnosť, že cena peňažných prostriedkov je jasne zohľadnená v anuitných splátkach a celkových nákladoch úveru, sa žalovaná domnieva, že úrok možno definovať ako cenu peňazí vyjadrenú v konkrétnej sume (nie sadzbou) čo zodpovedá aj zneniu § 4 ods. 5 zák.č. 258/2010 Z.z.. Tiež poukázala na historický výklad tohto ustanovenia. Navyše aj smernica 87/102/EHS jednoznačne favorizuje RPMN ako údaj, ktorý má najlepšiu vypovedaciu hodnotu o nákladoch spojených s úverom a považuje ho za metódu, ktorou je možné spriehľadniť a zjednotniť trh na danom úseku. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobcu napriek skutočnosti, že neuznáva, že by mohol žalobcovi vzniknúť nárok titulom bezdôvodného obohatenia a

popiera akúkoľvek dôvodnosť nároku žalobcu, je zrejmé, že vzhľadom na dátum podania žaloby došlo v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka k premlčaniu uplatneného nároku a súhlasila s právnymi a skutkovými závermi uvedenými v napadnutom čiastočnom rozsudku.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie sú naplnené.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd čiastočný rozsudok vo vyhovujúcom výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

12. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo vyhovujúcom výroku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

13. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

14. Podľa § 4 ods.2 písm. a/ zák.č. 258/2001 Z.z., podľa § 4 ods. 5 cit. zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Podľa § 4 ods. 2 písm. h/ cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov.

15. Z vyššie cit. zákonných ustanovení podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere je uvedenie výšky úroku, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovanej, že za uvedenie výšky úroku je možné považovať uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Ide totiž o údaj, ktorý je závislý nielen od výšky úroku, ale aj z iných údajov, z čoho vyplýva, že z výšky RPMN nemožno jednoznačne stanoviť aj výšku úroku.

16. Ani názor žalovanej o tom, že uznaním dlhu zo strany žalobcu vznikol žalovanej nárok na dojednaný úrok nemožno považovať za správny. Aj v prípade, pokiaľ by žalobca uznal nárok žalovanej a v súdnom konaní tento nárok spochybnil, je súd oprávnený skúmať, či daná úverová zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom a či úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.

17. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil čiastočný rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto žalovanej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).