Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-385-2012.pdf
PDF · 89.85 KB
No categories available
7C/385/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: P. M., H.. XX. XX. XXXX, C. Z. XX, XXX XX E., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s.r.o. so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Poštová banka, a. s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpenej AK Antol, s. r. o. so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve a o zaplatenie 1.802,78 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom finančného zadosťučinenia sumu vo výške 200,- eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 10. 5. 2019 až do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti, teda v časti zvyšných úrokov z omeškania z priznanej sumy 200,- eur odo dňa 1. 12. 2012 do 9. 5. 2019 a v časti o zaplatenie sumy 297,80 eur s prísl. súd žalobu zamieta.
III. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 24 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa zmeneným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.802,78 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia, a to po prejudicionálnom určení neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a zároveň požadoval náhradu trov konania.
2. Ďalším samostatným výrokom sa domáhal, aby súd uverejnil výrok predmetného rozsudku v denníku Košický korzár na náklady žalovanej, maximálne 300,- eur, v časti, kde sa uvádza inzercia, a to rovnakým textom ako ostatné inzeráty a žalovaný je za tým účelom povinný strpieť toto právo a zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku preddavok 300,- eur.
3. V odôvodnení návrhu uviedol, že dňa 1. 8. 2006 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur), ktorý mal žalobca splatiť v 50 mesačných splátkach po 1.576,- Sk (52,31 eur), pričom ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) na úver bola stanovená na 26,27 %.
4. Žalovaná suma pozostávala z rozdielu medzi celkovo zaplatenou sumou za poskytnutý úver vo výške 2.984,48 eur a sumou istiny úveru, ktorá predstavuje 1.659,70 eur. Rozdiel teda činil 1.324,78 eur.
5. Vzhľadom na viaceré závažné zásahy do práv na ochranu spotrebiteľa, ktoré boli voči žalobcovi niekoľko rokov realizované, žalobca si uplatnil aj finančné zadosťučinenie vo výške 478,- eur (táto
suma bola započítaná do celkovej žalovanej sumy 1.802,78 eur s prísl.). Vyššie uvedených nárokov sa žalobca domáhal s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1, § 53a Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., s poukazom na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993.
6. Čiastočným rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 14. 3. 2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/204/2018, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 9. 5. 2019, súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 497,80 eur s prísl., v prevyšujúcej časti, teda v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 826,98 eur s prísl., súd zamietol žalobu z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania.
7. Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, súd o tomto nároku si vymienil rozhodnúť v konečnom rozsudku v spojení s ďalším nárokom, a to o priznaní práva uverejniť výrok rozsudku v denníku Košický Korzár.
8. Súd po nadobudnutí právoplatnosti čiastočného rozsudku vo veci vytýčil pojednávanie na deň 15. 5. 2019, ktorého sa žalobca osobne zúčastnil, jeho právna zástupkyňa a substitučná právna zástupkyňa žalovaného.
9. Právna zástupkyňa žalobcu odôvodnila zvyšný nárok o dôvody, ktoré uviedla v písomnom podaní žaloby. Z obsahu odôvodnenia súd zistil, že žalobca na preukázanie opodstatnenia vydania finančného zadosťučinenia vo výške 478,- eur argumentoval tým, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keď vymáhal od neho neprijateľné sumy nad istinu poskytnutého úveru, a to zrážkami zo mzdy, ktoré boli voči nemu niekoľko rokov realizované, došlo k viacerým závažným zásahom do práv na ochranu spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že žalovaná nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keď žalobcovi poskytla finančné prostriedky bez platne uzatvorenej zmluvy, preto sa žalobca cíti dotknutý v majetkovej aj osobnej sfére konaním žalovanej.
10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní doplnila dôvody o tvrdenie, že vykonávanie zrážok zo mzdy v rodine žalobcu spôsobilo finančné ťažkosti, nakoľko jeho manželka je invalidná. Žalobca má priemerný mesačný príjem 720,- eur čistého, avšak napriek tomuto príjmu to rodine spôsobilo finančnú ujmu. Zotrvávala aj na zverejnení rozsudku v Košickom Korzári s tvrdením, že je potrebné oboznámiť širokú verejnosť s obsahom predmetného rozsudku aj cez menovaný denník, nakoľko tento čítajú aj občania v mieste bydliska, kde žalobca má trvalý pobyt.
11. Žalovaná navrhovala zvyšné nároky žalobcu v celom rozsahu zamietnuť aj s poukazom na výšku vyčísleného finančného zadosťučinenia, ktorú žalobca odvíjal od pôvodne požadovanej žalovanej sumy, ktorá bola podstatne vyššia ako súdom priznaná. Žalovaná zároveň vyjadrila názor, že aj keď Zákon o ochrane spotrebiteľa poskytuje možnosť spotrebiteľovi požadovať aj primerané finančné zadosťučinenie, žalovaná má zato, že tento konkrétny prípad nie je takého charakteru, na ktorý by sa dané zákonné ustanovenie malo aplikovať. Navrhla zamietnuť aj ďalší nárok - zverejnenie rozsudku v denníku Košický Korzár s odôvodnením, že Zákon na ochranu spotrebiteľa v § 3 ods. 2 s takouto sankciou neráta. Tento nárok je teda nedôvodný, nakoľko nemá oporu v zákone.
12. Podľa § 3 ods. 5, tretia veta zákona č. 250/07 Z.z spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
13. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva, či povinnosti dodávateľa určeného na ochranu spotrebiteľov, ako aj nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, či určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky (porovnaj NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Primeranosť finančného zadosťučinenia závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu, keď v prejednávanej veci súd prihliada okrem iného na fakt, že určitou mierou satisfakcie za konanie
žalovaného je aj priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj keď vznik a charakter ujmy nie je kvalifikačným znakom pre priznanie odškodnenia, je jedným z ukazovateľov smerujúcich k objektívnosti jeho stanovenia. V danom konaní žalovaný neuviedol žiadne dôvody spochybňujúce primeranosť priznaného nároku na finančné zadosťučinenie (okrem spochybnenia výšky nároku), s ktorými by sa mal súd vysporiadať.
14. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca sa predmetnou žalobou domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.324,78 eur s prísl. a zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 478,- eur s prísl. a zverejnenia rozsudku v denníku Košický Korzár. Právoplatne bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 497,80 eur s prísl. V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 826,98 eur, bol neúspešný z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania. V odôvodnení čiastočného rozsudku súd podrobil kontrole úverovú zmluvu zo dňa 1. 8. 2006, po preskúmaní ktorej zistil, že predmetná spotrebiteľská zmluva nespĺňa všetky náležitosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v závere konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na vrátenie toho, čo žalovaný od neho zrážkami zo mzdy vymohol nad rámec istiny poskytnutého úveru. Žalovaný teda žalobcovi uhradil nielen samotnú istinu, ale aj zvyšné nezákonne požadované úroky a poplatky, ktoré boli takmer v takej výške ako samotná istina.
15. Vychádzajúc z porušenia práv žalobcu, ako spotrebiteľa, zo strany žalovaného, intenzity zásahu do jeho práv, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným (vymoženej zrážkami zo mzdy) a dĺžky trvania závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom, spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za dôvodný. Možno však súhlasiť s názorom žalovaného, že výška finančného zadosťučinenia nie je úmerná priznanému nároku, teda úspechu žalobcu v tomto konaní. Žalobca požadoval výšku finančného zadosťučinenia v pôvodne podanej žalobe úmerne k výške vydaného bezdôvodného obohatenia. Úspešný bol len čiastočne, preto súd má zato a považuje za spravodlivé krátiť žalobcom požadovanú satisfakčnú sumu 478,- eur na sumu 200,- eur. K tomu súd uvádza, že posúdenie takéhoto nároku je vecou individuálnych skutkových zistení, pričom súd pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia prihliadal aj na tú skutočnosť, že žalobca právoplatnosťou čiastočného rozsudku dosiahol stav, za ktorého vrátil, resp. zaplatil žalovanému len tú sumu peňazí, ktorú si od neho požičal, teda žalovaný z poskytnutého úveru nedosiahol žiaden zisk. Na základe vyššie uvedeného súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom finančného zadosťučinenia sumu 200,- eur. V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 297,80 eur s prísl., súd žalobu zamietol.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Žalobca požadoval zaplatiť finančné zadosťučinenie aj s príslušnými úrokmi z omeškania, a to odo dňa 1. 12. 2012, teda od toho dňa, od ktorého sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Nakoľko o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd rozhodol čiastočným rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 5. 2019, súd má zato, že žalobca má nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti predmetného čiastočného rozsudku v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu. Až od uvedeného dátumu sa žalobca mohol domáhať úspešne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
18. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania k 10. 5. 2019 je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba k prvému dňu omeškania je vo výške 0,00 %, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 %. V prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania z priznanej sumy 200,- eur súd žalobu zamietol.
19. Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu priznať mu právo uverejniť výrok rozsudku v denníku Košický Korzár v rubrike Inzercia na náklady žalovanej maximálne vo výške 300,- eur, súd tomuto nároku nevyhovel. Pri posudzovaní dôvodnosti predmetného nároku sa stotožňuje s obranou právneho
zástupcu žalovaného, v zmysle ktorej predmetný nárok nemá oporu v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a nemalo to ani oporu v pôvodnom znení tohto zákona č. 634/1992 Zb. v § 26 ods. 3 tak, ako sa odkazom na toto zákonné ustanovenie nesprávne uvádzal žalobca. Súd predmetnému nároku nevyhovel aj z toho dôvodu, že žalobcom navrhovaný spôsob zverejnenia rozsudku súd považuje za duplicitný a nadbytočný, pretože právoplatný rozsudok tak, ako ostatné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, sú po anonymizácii zverejňované na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Zároveň má súd zato, že predmetné zverejnenie, ktoré by musel financovať žalovaný, by navýšilo sankciu voči nemu, čo by bolo vzhľadom na výšku priznaného finančného odškodnenia a povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia neprimerané.
20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.802,78 eur (1.324,78 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a 478,- eur titulom finančného zadosťučinenia). Čiastočným rozsudkom a týmto konečným rozsudkom mu bola priznaná suma spolu vo výške 697,80 eur, úspech mal teda len v rozsahu 38 %. Prevažný úspech mal v konaní žalovaný, a to v rozsahu 62 %, preto súd mu priznal nárok na ním požadovanú náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 24 % (rozdiel úspechu žalovaného v rozsahu 62 % a neúspechu v rozsahu 38 % = 24 %).
24. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Právna zástupkyňa žalobcu navrhovala, aby súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 257 C.s.p. s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa u žalobcu. Súd po preskúmaní majetkových a zárobkových pomerov žalobcu zistil, že tento je zamestnaný, jeho mesačný príjem je vo výške cca 720,- eur. Nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť, že má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a aké sú jeho majetkové pomery (či vlastní nehnuteľnosti, motorové vozidlo), aké sú jeho výdaje. Súd preto za takejto dôkaznej situácie nezistil, žeby u žalobcu malo ísť o takú osobu, u ktorej by boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ho súd k náhrade trov konania nemal zaviazať. Súd má zato, že ani samotný charakter sporu a postavenie žalobcu v ňom, ktorý je spotrebiteľom, nie je dôvodom na to, aby súd nemal priznať žalovanému náhradu trov konania. Navyše žalobca mal v konaní právneho zástupcu, ktorý mal pri vypracovavaní žaloby správne posúdiť dôvodnosť výšky nároku v takom rozsahu, aby žalobca nemal v konaní čo do výšky nároku tak vysoký neúspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.