Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/34/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vorčákovou v trestnej veci obžalovaného F. O., stíhaného pre zločin vydierania podľa , , s poukazom na , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. februára 2022, takto

rozhodol:

Obžalovaný

F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., toho času v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 10.01.2021 v čase okolo 18:50 hod. v O. A. P. B., prišiel obžalovaný spoločne s A. Z. k taxíku značky Opel Insignia evidenčné číslo O. XXXFB, striebornej farby, taxi služby Bugo, požiadali vodiča taxislužby O. M., aby ich zaviezol do H., obžalovaný si sadol na zadné sedadlo za miesto vodiča a A. Z. si sadol vedľa neho za miesto spolujazdca, počas cesty sa obžalovaný správal voči taxikárovi vulgárne a keď prišli do obce H., taxikár sa obžalovaného spýtal, kde chcú ísť, nakoľko nevedel nájsť ulicu, obžalovaný sa na to začal agresívne správať, taxikár preto zastal v H. pri kostole a požiadal obžalovaného a A. Z., aby vystúpili a zaplatili, obžalovaný začal rozprávať, že taxikára zabije, vybral nôž s rovnou čepeľou, priložil mu ho ku krku a povedal „že ak sa mu niečo nepáči, tak môže skončiť aj úplne inakšie, nech ho skúsi teraz vyhodiť z taxíka“, hovoril mu nech si vystúpi a opakoval, že ho zabije, vodičovi taxíka svojím konaním spôsobil škrabanec na ľavej strane krku, poškodenému O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. V. .G. Č.. XXX, Z.Č. nespôsobil škodu na majetku ani na zdraví, avšak vyvolal v ňom obavu o jeho život a zdravie, uvedeného konania sa obžalovaný dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 29.03.2000, právoplatným 31.03.2000, odsúdený pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa , účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. dňa 01.03.2001 a bola mu určená skúšobná doba na 2 roky, v ktorej sa osvedčil, uvedeného konania sa obžalovaný dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 13.07.2004, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 9.11.2004 odsúdený pre trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu podľa , účinného do 31.12.2005 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace v tretej nápravnovýchovnej skupine, pričom obžalovaný uvedený trest vykonal dňa 23.03.2011,

t e d a

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a opomenul, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- so zbraňou,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa , , s poukazom na .

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa Tr. zákona s použitím na nepodmienečný trest odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa súd ukladá obžalovanému ochranné opatrenie - ambulantné psychiatrické liečenie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresnom súde Martin 07.06.2021 obžalobu pod sp. zn. na obvineného F. O. pre skutok podrobne rozvedený vo výroku tohto rozsudku, právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa , , s poukazom na .

V predmetnej veci bolo vykonané hlavné pojednávanie v dňoch 28.07.2021, 31.08.2021, 30.09.2021, 02.11.2021, 16.12.2021, 26.1.2022 a 17.02.2022.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného F. O., výsluchom svedka

- poškodeného O. M., svedkov A. Z., M. S., znalcov O.. M. G., A.. M. Š., A.. a O.. M. C.Í.; listinnými dôkazmi, a to fotodokumentácia zranení zo dňa 13.01.2021, správa z ÚVV a ÚVTOS Žilina zo dňa 14.09.2021, správa OR PZ v Martine zo dňa 04.10.2021, správa ÚVV ÚVTOS Žilina, úradný záznam zo dňa 13.1.2021, rozkaz o uložení sankcie za priestupok, informácia, ktorá bola poskytnutá ÚVTOS Ilava, doručená súdu 15.10.2021; zo spisu Okresného súdu v Martine sp. zn. sa súd oboznámil s obžalobou (č. l. 113-116), rozsudkom (č. l. 176), uznesením Krajského súdu v Žilina (č. l. 196), hlásením zmien (č. l. 209), hlásením zmien z ÚVTOS Ilava (č. l. 36); zo spisu Okresného súdu v Martine sp. zn. sa súd oboznámil s obžalobou (č. l. 210-212), rozsudkom (č. l. 227), hlásením zmien (č. l. 235), uznesením Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. (č. l. 237), hlásením zmien (č. l. 238); ďalej súd oboznámil listinné dôkazy, a to: vyjadrenie obžalovaného k psychologickému posudku (čl. 442-443), vyjadrenie obžalovaného (č.l. 456), odpis RT (č.l. 457-460), lustrácia GP č.l. (461-480), lustrácia CESDaP (č.l. 481-484), lustrácia ZVJS (č.l. 485), lustrácia SP (č.l. 486).

Z vykonaných dôkazných prostriedkov súd následne poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré zistil, a tieto pokladal za skutočnosti dôležité pre posúdenie viny obžalovaného.

Obžalovaný F. O. využil svoje právo a odmietol vypovedať. Súd na návrh prokurátora prečítal podľa zápisnica z výsluchu obvineného zo dňa 11.03.2021 z č.l. 41-44 spisu, v ktorej obžalovaný uviedol, že sa dali odviesť do H. taxíkom s A. Z.. Rozprával sa s A., išli cestou do tých H.. Zastavili v H. pri kostole, tam sú paneláky, nejaké domy. Vystúpili. Medzi nimi došlo k tomu, že on sa s taxikárom rozprával o tom, že kde je N., lebo on nevedel, kde to je. Vystúpili všetci, to bolo všetko. Žiadny nôž nepoužil, žiadny nenosí, nosí iba lyžicu. Išiel svojou cestou a Z. nevie. Ráno ho našiel na . Samozrejme sa nezaplatilo, lebo to mal zaplatiť Z.. Ešte uviedol, že keď sa stal taký skutok aký sa stal a hneď ho nezaistili. Ak sa to stalo, tak ako to tvrdí, prečo ho hneď nezobrali, ale až po troch mesiacoch. Pritom policajti tam chodia. Nechápe prečo za ním hneď neprišli policajti, ale až po nejakej dobe. Nemal a ani nemá úmysel niekomu ubližovať. Možno to vzniklo kvôli tomu, že nemal zaplatené a mal zlosť, ale nech nehovorí o ňom neviem čo. Tomu človeku nič nekázal, iba mu povedal nech ich zoberie do

H.. Na otázky tiež uviedol, že taxikárovi sa nevyhrážal, hneď odišiel ako sa nezaplatilo. Nesprával sa agresívne, normálne prišlo k tomu zaplateniu, Z. to mal zaplatiť, on povedal choď do „piči“ a išiel preč. Išiel krokom, mohli ho kedykoľvek dobehnúť. Mal vtedy vypité, mohol vypiť nejaké pivo, 2 dcl vína.

Svedok A. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaný je jeho kamarát, poznajú sa približne tri roky. Ku skutku uviedol, že celý deň sa popíjalo, ako vždy, večer, keď chceli ísť k obžalovanému do Turian, sa zavolal taxík. V taxíku vznikla hádka medzi obžalovaným a taxikárom, také slovné napádanie, nakoľko taxikár nevedel, kam má ísť. Keď boli v H., tak blízko kostola, prikázal mu zastaviť, vytiahol nožík, porezal ho a odišiel. Taxikár ho potom zobral na políciu. Obžalovaný taxikárovi nadával, klasika ako sukin syn a tak. Na otázky ďalej svedok uviedol, že do taxíka nastúpili pri bývalom , je to smerom na Ž., je tam benzínová pumpa, viacero firiem je tam. Nevidel konkrétne, čo robil obžalovaný s nožíkom v aute, ale po vystúpení obžalovaného bol už taxikár porezaný, tak asi nie je iné vysvetlenie. Bol porezaný na krku. Krv mu tiekla, nestriekala, ale tiekla. Nôž patril svedkovi, mal ho od mamy, keramický, biela čepeľ a čierna rukoväť. Nosievali ho so sebou v ruksaku, keď si potrebovali nakrájať salámu alebo niečo. On ho nosieval. Ruksak bol medzi nimi, obžalovaný vedel, čo je v ruksaku, aj jeho veci tam boli. Ruksak bol jeho. Obžalovaný nosil takú tašku cez plecia a pokiaľ vie, mal tam doklady ohľadne súdov. Ešte keď bol v taxíku, mal nôž v ruke, a potom vystúpil po incidente, ale nevidel, ako mu priložil nožík. Obžalovaného sa nesnažil odzbrojiť, to by si nedovolil. Po prvé nie je na to fyzicky zdatný a po druhé by sa s obžalovaným radšej do konfliktu nedostal. Má z neho strach. On kým je triezvy, je to všetko v poriadku, ale keď si vypije, je to agresívny človek. Vie, ako sa s ním normálne rozprávať, avšak keď si rieši takéto svoje veci, bitky, radšej sa do toho nepletie. Alkohol spolu pijú, ale k nemu sa vie správať. Keď je však v tom svojom amoku, už sa s ním nedá. Z taxíka za ním vystúpil taxikár, obžalovaný už bol von z taxíka, niekoľko metrov od nich. Obžalovaný zavolal taxík, tak si myslel, že má naň. Za taxík nik nezaplatil, ani obžalovaný. Padali tam nadávky, ale svedok si už nevedel konkrétne spomenúť, čo hovoril. Po prvé to bolo dávno a po druhé mali niečo pod čapicou. Po skutku bol na policajnej stanici, kde ho odviezol taxikár. Potom išiel naspäť na . Nevie, kde sa nachádza ten nožík, nakoľko potom sa stal jeden incident, porezal ho s ním nejaký pán, a odvtedy nevie, kde je. Ten nožík sa k nemu dostal tak, že bol potom ešte s obžalovaným, bol uňho doma, ten nožík bol tam. Tam sa stal aj ten incident s tým nožom, odvtedy už nevie, čo sa s ním stalo. Obžalovaného vytočilo to, že nevedel, kde je W. v tých H.. Taxikár bol v pohode. V podstate v pohode, jeho potom zadržal a išli na tú políciu. Či bol v nejakom šoku, to nevie povedať. Nereagoval na tie nadávky, vyhrážky. Nevie, prečo obžalovaný tak reagoval. Od neho taxikár nič nechcel, vie, že ešte kričal na obžalovaného, aby išiel naspäť, jeho potom zobral do toho taxíka a už to potom neriešil. Boli odstraňované rozpory vo výpovedi svedka podľa bola čítaná zápisnica z výsluchu svedka zo dňa 11.03.2021 z č.l. 54-56, a to časť od: „Otázka vyšetrovateľa: Mal F. pri sebe nôž? Odpoveď: Nie, nože pri sebe nenosím, ani ja ani on. Poznámka vyšetrovateľa: Svedkovi bol prečítaný úradný záznam o oprávnení požadovať informácie zo dňa 20.01.2021, ktorý bol s nim spísaný. Konkrétne časť ,, po tom ako sa nás taxikár opýtal, F. O. to rozčúlilo, nakoľko F. O. je agresívnej povahy a keď nie je po jeho vie sa veľmi rozčúliť. Taxikárovi začal nadávať', že je kokot, že ho zabije, obesí, že mu dá kokot do papule, taktiež mu povedal, že ho podreže ako psa, ja neviem čo všetko mu ešte vravel, ale vyhrážal sa mu rôznymi spôsobmi. Po tom ako sa mu začal F. O. vyhrážať, taxikár zastal pri kostole na križovatke a požiadal nás, aby sme vystúpili. V tom F. vybral z ruksaku čiernosivej farby nožík, taxikárovi povedal, že ho podreže, ja som v tom začal vystupovať z auta a povedal som F. či mu nejebe, nech nerobí chujoviny. Svedok na to uvádza: Jáááj tak to o tomto hovoríte. Otázka vyšetrovateľa: Tak ako to bolo? Odpoveď: Tak ako to je tam v tej výpovedi. Otázka vyšetrovatelia: Tak mi to povedzte ešte raz. Odpoveď: Si nepamätám kedy to bolo. Poznámka vyšetrovateľa: Svedkovi bol spresnený dátum skutku 10.01.2020. Otázka vyšetrovateľa: Tak povedzte ako to bolo? Odpoveď: Bolo to tak ako to tam máte. F. vytiahol ten nôž, chcel ho vystrašiť, nadával mu tak ako je to tam napísané. Otázka vyšetrovateľa: Aj mu ho priložil ku krku? Odpoveď: To už fakt neviem. Otázka vyšetrovateľa: Neviete, alebo ste to nevidel? Odpoveď: Skôr by som povedal, že som to nevidel. Ja si nepamätám, čo bolo pred štyrmi dňami.“ Svedok na rozpory vo výpovedi uviedol, že vtedy si to pamätal lepšie, pri tom vypovedaní. Trvá na tom, že to tak bolo. K tomu, čo vypovedal, že nože pri sebe nenosí ani on, ani obžalovaný, to nevie prečo povedal, ale vtedy tam ten nožík bol. V daný deň pili víno, pili od rána, boli to litre vína. Schopný chodiť bol, rovnako aj obžalovaný. Vnímal všetko, vedel, kde sa nachádzajú. Obžalovaný tiež. S obžalovaným sa vtedy stretávali denne. Býval vtedy buď u obžalovaného alebo na . Alkohol vtedy požívali denne, on aj obžalovaný. Vtedy, keď ho taxikár zobral na políciu, vypovedal, ale bol opitý. Ten úradný záznam z 20.01.2021, to ho zobrali policajti na ceste z H. do Z.. Opravil sa tiež, že toho 20.01.2021 ho brali od obžalovaného a toho 11.03.2021 z tých H..

Svedkovi bol tiež prečítaný podľa Úradný záznam zo dňa 20.01.2021 z č.l. 4, v ktorom je uvedené: „ Asi týždeň dozadu, ktorý deň to bolo si už presne nepamätám nakoľko dni pre mňa nie sú podstatné, ale bolo to vo večerných hodinách. Ja a F. O. sme išli z bývalého , lepšie povedané z M., kde som si bol ja zobrať nejaké veci u kamarátky. Bral som si od nej hrnček a kuchynský nožík, tieto veci som dal F. O., aby mi ich zobral. Po tom sme išli pešo k P. B. S. O., pred ktorou sa nachádzal jeden taxík, bol striebornej farby a na dverách mal veľký nápis BUGO taxi. F. O. prišiel k vodičovi uvedeného taxíku a opýtal sa ho či nás zavezie do H., pričom sa dohodli aj na cene 10,-€. F. O. si nastúpil za vodiča a ja som si sadol dozadu vedľa F. O.. Po ceste chcel F. O. stále od taxikára, aby mu púšťal pesničky od skupiny Abba, taxikár mu to nevedel pustiť nakoľko takú pesničku nemal, taxikári majú iba rádio. F. O. sa ho tiež po ceste pýtal či už strieľal zo zbrane, ja neviem čo mu taxikár odpovedal, skôr F. O. ignoroval nakoľko si z neho robil srandu a stále ho ťapkal po pleci. Keď sme prišli na začiatok mesta H. taxikár sa nás opýtal, kde je uvedená ulica, ja neviem presne o akú ulicu išlo, to vedel F. O. nakoľko na uvedenej ulici má byt. Po tom ako sa nás to taxikár opýtal F. O. to rozčúlilo, nakoľko F. O. je agresívnej povahy a keď nie je po jeho vie sa rozčúliť. Taxikárovi začal nadávať, že je kokot, že ho zabije, obesí, že mu dá kokot do papule a taktiež mu povedal, že ho podreže ako psa, ja neviem čo všetku mu ešte vravel, ale vyhrážal sa mu rôznymi spôsobmi. Po tom ako sa mu začal F. O. vyhrážať, taxikár zastal pri kostole na križovatke a požiadal nás, aby sme vystúpili. V tom F. O. vybral z ruksaka čierno sivej farby nožík, taxikárovi povedal, že ho podreže, ja som v tom začal vystupovať z auta, povedal som F. O. či mu nejebe, nech nerobí chujoviny. Ja som videl len ako má F. O. v ruke nožík, ale nevidel som čo s ním robil. Potom som ja vystúpil aj F. O. s taxikárom. F. O. mal stále v ruke nožík a niečo stále nadával taxikárovi, čo mu vravel, už neviem povedať. Potom taxikár nasadol do auta a odišiel preč. F. O. prišiel ku mne, spoločne sme kráčali ku nemu domov do W.. Po ceste sme sa s F. O. zabávali na tom ako vybavil taxikára a taktiež že mu nič nezaplatil a že si môžeme za ušetrené peniaze kúpiť víno.“ K uvedenému svedok uviedol, že to čo je tam uvedené je pravda, musí sa mu to teraz pliesť. Vtedy si to pamätal lepšie. S obžalovaným ho zoznámil ich spoločný kamarát na Ľ., ktorý už je nebohý. Za tieto tri roky boli spolu v kontakte dosť často, okrem obdobia, keď bol on alebo obžalovaný vo väzení. Obžalovaný nepracoval, chodieval po známych, peniaze na život, čo vie, tak bral dávky, potom ich zas nebral. Tam, čo býval, mu povedal, že to je jeho, ale že sú tam nejaké nevysporiadané majetky. Čo sa týka nákladov, tak voda nešla, ani elektrika. Väčšinou, keď bol s ním, zháňali peniaze, popíjali. Jeho správanie záleží od toho, ako sa vyspí, či má vypité alebo nie. Keď nasadali do taxíka, ak si dobre pamätá, obžalovaný sedel za taxikárom a on vedľa neho. Nepamätá si, či mal obžalovaný v tom období nejaké zranenie. Obžalovaný sa vyjadril k výpovedi svedka uviedol, že je síce pravda, že to víno tam sem-tam nejaké bolo, peniaze mal od kurátora, nekradol. Chodil každý deň pravidelne z H. do O. na charitu, čo sa dá potvrdiť, kým sa dá dokopy a dostane dávky, kým skončí lockdown. Chodili sa pravidelne testovať, nakoľko sa aj s ním stýkal, aby nechytil nejakú pliagu. Svedok si zvykol viac vypiť, tak ho veľakrát navigoval, aby vedel, kde je. Keď šli z toho , tak šli dole cestou ako je poisťovňa a Galéria, zobrali si taxík, nevie, aký to bol, či ich zavezie do H.. Išli do H., taxikár vravel, že vie, kde ide, zastavili pri kostole a pýtal sa kadiaľ. Tam začal už za cesty navigovať a mu povedal, že kadiaľ, mu povedal, že však on je taxikár, zastal. On mu hovoril, že treba zaplatiť. Povedal „Š. zaplať to“, vystúpil z taxíka a povedal, „do piči“, šiel z taxíka, a oni zostali pozadu. Obrátil sa, že kde je, nikde nechodil, naraz okolo neho prebehol taxík, otočil sa, že Š., kde si, on sa mu zjavil a ako je vlaková stanica, tam sa mu odpojil a na druhý deň ho našiel na . To bolo všetko. Ešte dodal, že mal od kostola do W. ešte 10 minút, taxikár by to musel celé obísť, on hovoril, že nevie, kde to je. Nemal dôvod mu niečo vravieť alebo kázať, mal 10 minút cesty do konca. A to, že sa taxík nezaplatil, to mu povedal Š., že dostal za to pokutu na . Svedok vypráva od veci, nezakladá sa to na pravde, ako to popísal.

Svedok - poškodený O. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaného pozná, žiadny vzťah k nemu nemá. Ku skutku uviedol, že to bolo asi 9.1.2021, bol to začiatok roka, pracoval ako taxikár pre Bugo taxi a stál pred Galériou, tam bol jeho stop, ak by niekto prišiel. Zrazu mu obžalovaný zaklopal na okno, bol s ním nejaký kamarát. Mali nákupné tašky, spýtal sa ho, či ho neodvezie do H.. Odpovedal áno. Asi po 2 min. začal byť komunikatívnejší, spýtal sa ho, či ho pozná, či vie, kto to je, na čo povedal, že nie. Oznámil mu, že vyšiel z basy akurát a či mu nemôže pustiť ABBU, že ich má rád. Chvíľu ťukal do mobilu, musel sa sústrediť na cestu. V kuse opakoval, nech mu pustí tú ABBU. Potom sa ho pýtal, či niekedy strieľal zo zbrane alebo videl niekedy mŕtvolu. Na to odpovedal, že nie. Nesnažil sa s ním komunikovať extra, nakoľko mal ďalšiu zákazku. Potom

ako vchádzali do H., pýtal sa, či ho naviguje na ulicu, nakoľko presne nevedel kde je, keďže robil len 2. deň. Potom začal byť nervózny, bolo vidno, že má trošku vypité, väčšie zrenice mal, potom sa ho opýtal, či si z neho robí „piču“. Povedal, že nie. Ak chce, môže ho navigovať, lebo cestu nepozná. Začal byť nepríjemný, že ho vozí za jeho peniaze a nevie kde to je. Nechcel sa s ním hádať. Potom jeho kamarát vystúpil z auta, išiel ďalej. Otočil sa, že ide pokračovať v ceste, zacítil, že má čepeľ na krku. Na to mu povedal, že už nie si taký frajer, snažil sa byť pokojný. Potom mu povedal, nech si vystúpi z auta. Obžalovaný vystúpil prvý, potom on. Nechcel tam už strácať čas, nakoľko si povedal, že mu to za tých 10 eur nestojí. Vzápätí ho odsotil, nasadol si do auta a išiel na ďalšiu zákazku. Potom to oznámil vedúcemu, čo sa stalo a zišli sa. Povedal mu, že by bolo dobre, aby s tým šiel na políciu. Na otázky ďalej uviedol, že s vedúcim sa stretli asi hodinu a pol na to, na ten incident. Na políciu išiel asi o 3 dni. Vtedy bol zavolaný policajtmi, že sa má dostaviť. On to nehlásil policajtom. Povedal to vedúcemu a kolegovi. Vedúci to nahlásil a oni ho potom predvolali. Počas jazdy autom, obžalovaný hovoril také, bol nahnevaný, lebo nevedel, kde je tá ulica a padali tam nejaké nadávky. Vyhrážal sa mu len tým nožíkom a iba povedal, že už nie si taký frajer, nech si teraz vystúpi. Bol prekvapený, snažil sa byť kľudný. Nech nerobí nič zbrklo. Bola to nevýhodná pozícia pre neho. Myslel si, že ho pichne, alebo niečo také. Nôž priložil pravou rukou, čepeľ cítil na ľavej strane krku. Mal tam zranenie od noža také vrúbkované, bola to vrúbkovaná čepeľ. Krv mu tiekla minimálne, bol to taký šrám. V aute mal zhasnuté, ale bolo to niečo ako vreckový nôž. Ale bola tma, moc si to nevšimol. Ako vyzeral ten nôž, usudzuje z toho, že mal také zárezy, a preto si myslí, že bola vrúbkovaná čepeľ toho noža. Nebol na ošetrení, nemyslel si, že by sa z toho niečo stalo. Nevie, či by to mohol hlásiť ako pracovný úraz. Keď vystupovali z auta, obžalovaný dal nôž dole, že si má vystúpiť. Vystúpil prvý, on druhý, odsotil ho preč od auta, zavrel dvere a išiel preč. Na odmene za službu obžalovanému mu povedal, že podľa km by to viac ako 10 eur nemalo byť. Povedal im iba, že to bude 10 eur. Potom jeho kamarát odišiel z auta a ostal tam len on s obžalovaným. Obžalovaný nič k tomu nepovedal. Boli odstraňované rozpor vo výpovedi svedka a bola podľa čítaná časť zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 11.03.2021 z č.l. 50. a úradný záznam z 13.01.2021 na čl. 3, a to nasledovné: „Otázka vyšetrovateľa: Smrťou, zabitím alebo nejakým podrezaním sa Vám vyhrážal? Odpoveď: toto mi nebolo spomenuté. Otázka vyšetrovateľa: Vo svojej predchádzajúcej zápisnici zo dňa 13.01.2021 ste uviedol, že „odniekadiaľ vybral nôž s rovnou čepeľou a priložil mi ho ku krku, že ak sa mi niečo nepáči tak to môže skončiť aj úplne inakšie, nech ho teraz skúsim vyhodiť z taxíka“ Vyjadrite sa k tomu. Odpoveď: Toto som zabudol uviesť. Povedal to. Mal som obavy, ale nečakal som, že by reálne nôž potiahol, nemyslel som si, že zomriem alebo mi niečo spraví. Otázka vyšetrovateľa: Koľko to celé asi trvalo, Odpoveď: Trvalo to možno dve minúty. Otázka vyšetrovateľa: Druhý muž bol vtedy v aute, keď vám priložil nôž ku krku? Odpoveď: Už bol vtedy vonku“ a „F. O. nevystúpil, začal sa mi vyhrážať, že ma zabije, odniekadiaľ vybral nôž s rovnou čepeľou a priložil mi ho ku krku a že ak sa mi niečo nepáči tak to môže skončiť aj úplne inakšie, nech ho teraz skúsim vyhodiť z taxíka, ja som mu na to nič nepovedal, lebo som sa bál o svoj život, pár krát ešte opakoval, že ma zabije.“ až po koniec vety. Na uvedené rozpory svedok uviedol, že lepšie si to pamätal v ten prvý týždeň, keď sa to stalo. A teraz si to už menej pamätá. Takže to mohlo byť tak ako to povedal vtedy 13.01.2021, je to už dlhšia doba. Mal obavu, že sa mu môže niečo stať. Ďalej svedok vypovedal, že nožík pod krkom mu držal chvíľu, mohlo to byť tak 20-30 sekúnd, len prehodil pár slov. Nevidel odkiaľ vytiahol nožík. Obžalovaný sa vyjadril k výpovedi svedka a uviedol, že so Z. šli od , zobrali si taxi, ktorý ich mal odviezť na N., pred jazdou neboli dohodnutí na žiadnej cene, nebol zapnutý taxameter. Taxikár mu povedal, že vie kde ide. V H. pri domoch a tam bol kostol, tam zastavili, kde navigoval. Z. bol vedľa neho, taxikár pred ním v aute. On sa ho pýtal, že kde je N., povedal mu, že on je taxikár. Povedal, choď do piče, Š., zaplať to. Vystúpil a išiel krokom preč. Nikto ho nesotil, mohol ho kedykoľvek dobehnúť a cestu domov mal 10 min. cez koľajnice cez podchod. Ničoho takého sa nedopustil, ako sa mu kladie za vinu.

Svedok M. S. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaného priamo nepozná, iba podľa mena a podľa toho, čo sa deje. Poškodeného pozná, bol to kolega z taxislužby. Ku skutku uviedol, že to vie priamo od poškodeného, nakoľko spolu pracovali. V ten deň mali nočnú zmenu. Pracujú aj na základe telefonických objednávok, ktoré rozdeľoval kolegom on, ale takisto ktorýkoľvek z kolegov môže naložiť zákazníkov aj z miesta. Toto sa udialo vo večerných hodinách. Počas cesty mu do vysielačky poškodený zahlásil, že to má na dlhšie, nejakých komplikovaných zákazníkov, mal končiť v H., myslí že s medzi zastávkou na pumpe, potom mu volal, že mal problém, že zákazník na neho vytiahol nožík, ani mu nezaplatil, vyhrážal sa mu, mal nejaké reči v tom zmysle, že on je F. O., spravil to a to, podľa slov kolegu bol pod vplyvom alkoholu alebo iných látok. Ako poškodený uviedol, viezli sa dvaja, nožíkom ho mal ohrozovať pán O., došlo k nejakej konfrontácii, nožík mu mal nejakým spôsobom vykopnúť, mal strach

o život, sadol do auta a odišiel. Nakoľko nedošlo k nejakému vážnemu zraneniu, nebola odcudzená hotovosť, tak sa to neriešilo, nakoľko bolo treba ešte pracovať, a na druhý deň to išiel nahlásiť. Na otázky ďalej uviedol, že počas toho, ako ho viezol, už nemal dobrý pocit, a hneď ako z tých H. odišiel, mu to povedal telefonicky. Nevie či v ten deň videl poškodeného, v nasledujúci deň ho videl. Povedal mu, že to treba riešiť a na druhý deň teda išiel aj ja s ním, nech to ohlási. Obidvaja išli tu na políciu pod slimák. Nevie či to hlásil zamestnávateľovi, lebo ak to bolo vo večerných hodinách, tak mu telefón nezdvihne, ani by im s tým asi nepomohol, a teda nevie, či sa ešte s niekým o tom bavil. Väčšinou robia traja alebo štyria, takže možno takto, ale nevie to potvrdiť. Čo sa týka zranenia poškodeného uviedol, že myslí, že mal nejaký šrám, nebol doráňaný, ani krvavý. Myslí, že na polícii si to aj fotili, ale nevie, kde to bolo, či na ruke, na hlave, nebol však doráňaný. Poškodeného sa pýtal, či je v poriadku, kde je, myslí, že už bol na ceste odtiaľ, pýtal sa ho aj či mu chýba nejaká hotovosť. Pýtal sa ho, čo sa stalo, kde prišiel k tej zákazke, popisoval mu celý ten priebeh, ale už si to celkom nepamätá, nakoľko to už bolo dávnejšie. Poškodenému sa triasol hlas, pôsobil rozrušene. Komunikujú aj cez vysielačky, takže počuje aj to, čo sa deje v aute, aj ako hovorí. Pán M. bol taký flegmatickejší typ, tak mu povedal, že to treba riešiť, preto mu aj povedal nech príde po neho, lebo nevedel čo a ako. Chcel, aby sa to riešilo, nakoľko ani on by sa nechcel dostať do takejto situácie. Na políciu nevolali hneď, pretože nebol zranený, nechýbala žiadna hotovosť, tak sa rozhodli riešiť to ďalší deň, nemal kto pracovať, tak usúdili, že to vyriešia v čase voľna. To zranenie nezodpovedalo tomu, aby si vyžadovalo lekárske ošetrenie.

Znalec O.. M. G. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní predniesol závery znaleckého posudku č. 38/2021 vypracovaného ku dňu 05.05.2021, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť aj napriek štruktúre osobnosti a vplyvu požitého alkoholu. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli v čase skutku zachované. Ovládacie schopnosti boli v čase skutku znížené v miere nepodstatnej vplyvom požitého alkoholu. Obžalovaný netrpel v čase činu a ani aktuálne netrpí žiadnou duševnou poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií. Jeho konanie v čase skutku nebolo chorobne motivované. U obvineného sa jedná o poruchu osobnosti - osobnosť abnormálne štruktúrovaná, emočne nestabilná, impulzívna, disociálne orientovaná, so zníženou konfliktnou toleranciou, s poruchami sociability a maladaptívnym správaním. Obžalovaný nie je chorobne závislý na alkohole, ani na iných návykových látkach. Štruktúru osobnosti nie je možné ovplyvniť žiadnym zdravotníckym opatrením. Vzhľadom na výraznú impulzivitu (výbušnosť) a zníženú konfliktovú toleranciu u obvineného so sklonom k agresívnemu správaniu na podnety z okolia, znalec navrhol obvinenému uložiť ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou za účelom tlmenia afektivity ( impulzivity) a výbušnosti. Psychický stav obvineného nie je t.č. akútny, avšak jeho pobyt na slobode je relatívne nebezpečný pre riziko neadekvátneho, impulzívneho konania na podnety a konflikty z bezprostredného okolia, kedy jeho správanie môže byť impulzívne a nepredvídateľné. Na otázky ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka duševného stavu menovaného, tak nezistil nijakú duševnú poruchu, ktorá by bola v zmysle psychotického ochorenia, t.j. duševnú poruchu s kvalitatívnymi zmenami psychických funkcií. U menovaného sa jedná o poruchu osobnosti, emočne nestálu, impulzívnu s výbušným charakterom a zníženou konfliktnou toleranciou, to znamená môže reagovať podráždene, výbušne, prípadne s maladaptatívnym správaním. Čo sa týka vlastného skutku, tam nezistil prítomnosť duševnej poruchy psychózy, ale išlo o konanie v rámci osobnosti a vplyvom alkoholu, rozoznávanie schopnosti boli zachované, a ovládacie boli mierne znížené len vplyvom požitého alkoholu. Obžalovaný si opitosť privodil sám. Je schopný chápať zmysel trestného konania. Čo sa týka liečby vzhľadom k osobnosti vzhľadom k výbušnosti navrhol uložiť ochrannú psychiatrickú liečbu, postačí ambulantná forma. Je to za účelom tlmenia emocionality, afektivity, impluzivity. Súčasne liečbou sa pravdepodobne ovplyvní aj požívanie alkoholu, ktoré je impulzívne a škodlivé. Čo sa týka osobnosti obžalovaného, vychádzal z jeho výpovede z vyšetrenia ako aj z výpovedí nachádzajúcich sa v spise. Sám aj popísal svoje vnútorné pocity a nervozitu. Čo sa týka ambulantnej liečby, impluzivitu v tomto prípade je možné tlmiť liekmi, ide predovšetkým o antidepresíva, ktoré dokážu pri pravidelnom a dlhodobom užívaní tlmiť impulzivitu, teda tú dráždivosť, a pravdepodobne aj chuť na alkohol za predpokladu, že bude spolupracovať. Bola by vhodná aj racionálna psychologická pomoc ako doplnková, hlavná je však medikamentózna, stabilizovala by sa tak aj jeho nálada. Závislosť na alkohole vzhľadom na nedostatok objektívnych dôkazov posúdil ako chorobnú, v tom čase ešte nie v štádiu chorobnej závislosti. Pri tej liečbe je nevyhnutné abstinovať, nakoľko by lieky inak nemali žiaden efekt.

Znalec O.. M. C. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní predniesol závery znaleckého posudku č. 1/2022, z ktorých vyplýva, že trvalá indispozícia pravej ruky obžalovaného je v príčinnej súvislosti so

zlomeninou 4. a 5. záprstnej kosti, ktoré obžalovaný F. O. utrpel 11.2.2005. Počas liečby cirkulárnou sadrou začal pociťovať bolesti a došlo ku komplikáciám pri liečbe, ktoré viedli ku flekčnej kontraktúre (postavenie ruky so zohnutím prstov do dlane) 4. a 5. prsta. Tento stav následne pri chronických bolestiach, dlhodobom šetrení ruky a nedostatočnej liečbe prešiel do kontraktúry 3. prsta a následne bola obmedzená hybnosť aj ostatných prstov ruky. Neurologické vyšetrenia vykonané 2 a 3 roky po úraze vylúčili závažné poškodenie nervov, ktoré inervujú oblasť ruky a citlivosť ruky tak nie je závažne poškodená. Hybnosť hornej končatiny v ramene, lakti aj zápästí je v plnom rozsahu a nie je bolestivá. Trvalá indispozícia ruky spočíva v neschopnosti vystrieť prsty ruky, roztvoriť ruku z päste do základného postavenia do plne otvorenej dlane. Obžalovaný je schopný čiastočne roztvoriť 1.-2. prst ruky. Ruka nie je schopná vykonávať pohyby vyžadujúce si jemnú motoriku. Citlivosť ruky a prstov je však zachovaná. Schopnosť uchopiť veľké predmety je obmedzená, avšak svalová sila v zmysle zovretia ruky v päsť je zachovaná. Schopnosť v ruke držať a udržať predmet, ktorý sa obžalovanému zmestí do dlane pri jeho dlhodobej deformite ruky nie je porušená. S pravdepodobnosťou blízkou istote bol obžalovaný v čase údajného spáchania skutku fyzicky schopný udržať v pravej ruke nôž, a to aj s ohľadom na predchádzajúce zranenie trvalú indispozíciu pravej ruky obžalovaného. Na otázky ďalej uviedol, že čo sa týka narušenej jemnej motoriky a ovládania sily, keď držíte v ruke nôž, nepotrebujete k tomu jemnú motoriku, aby ste cítili, čo robíte, dôležitý je pohyb v ramene a zápästí. Myslí si, že obžalovaný bol schopný ovládať silu. V posudku neriešil aký veľký predmet sa mu zmestí do ruky, ale štandardná veľkosť, ktorá sa mu vmestí do dlane a v tej pozícii, ako sú prsty. Jeho stav pri nejakej rehabilitácii je možné zlepšiť, avšak do akej miery, sa nedá povedať, nakoľko doba od vzniku zranenia doteraz je značná.

Znalec A.. M. Š., A.., pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní predniesol závery znaleckého posudku č. 3/2022, z ktorých vyplýva, že celková kapacita inteligencie obžalovaného je v hraničnom pásme mentálnej subnormy. Podľa vyšetrenia psych. D. v skladbe inteligencie má lepšie zastúpenie konštruktívna (performačná) zložka inteligencie pred diskurzívnou (verbálnou). U obžalovaného sa jedná o polymorfnú poruchu osobnosti - emočne instabilnú, disociálnu, impulzívnu, explozívnu. Ide o osobnosť u ktorej prevažuje biologická regulácia správania pudová, reflexná. Zapojenie kognitívnej úrovne osobnosti - inteligencia, schopnosť anticipácie a plánovania, rozhodovanie, predstavivosť je u obvineného veľmi obmedzené. Zábranné mechanizmy tvorené vôľou, osvojenými mravnými normami a hodnotovým založením sú zastúpené len v rudimentárnej podobe a v podstate nefungujú. Obžalovaný je extrovert, prezentista, oportúnne reagujúci na to, čo deň priniesol. Jeho záujmy sú plytké, nestále a v podstate ťažko definovateľné. Základnou hodnotovou orientáciou obžalovaného je hedonizmus. Obžalovaný nie je primárne agresívny. Rigidne sa usiluje o dominanciu aj v situáciách, kde je to neadekvátne, napríklad v interakcii s osobou s vyšším statusom alebo väčšou telesnou silou. Pri odpore reaguje afektom hnevu a spravidla verbálnou agresiou, vyhrážkami. Epizodicky aj brachiálnou agresiou. Konanie obžalovaného bolo impulzívnym vyjadrením nespokojnosti a prevahy, čo sú jeho typické vzorce správania. Obžalovaný na stresové situácie, konflikt, stres, frustráciu, reaguje vždy útočne. U obžalovaného sú prevažujúce psychologické obranné mechanizmy - racionalizácia (vysvetľovanie pochybného konania mravne prijateľnejšími motívmi alebo externými príčinami - „nemal som peniaze, a nevenovali sa mi“, ,,krivdili mi“, „nestarali sa“, vždy nejakí „oni“. Obžalovaný nemá z detstva vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorú by mohol replikovať na ďalšie osoby vo svojom živote. Má partnerov/ partnerky ad hoc. Nemá žiadnu podpornú sociálnu sieť. Je dlhodobo sociálne neprispôsobivý. Konanie obžalovaného je v súlade s dispozíciami jeho osobnosti. Nejedná sa o žiadny behaviorálny novotvar, ktorý vznikol intoxikáciou. Na základe preštudovaného materiálu sa resocializačná prognóza obžalovaného javí ako iluzórna. Na otázky ďalej uviedol, že čo sa týka odpovede na 11 otázku uviedol, úlohou trestu je náprava a pri štúdiu všetkých spisov dospel k záveru, že len čo obžalovaný vyšiel z nápravného zariadenia, spáchal nejaký skutok. Pripúšťa, že to boli skutky, kde materiálna škoda bola pomerne malá, ale bolo ich mnoho, takže nejaké ponaučenie z toho trestu nevidí. Takže trest nebude mať efekt nápravy. Porucha osobnosti sa bude dať v budúcnosti definovať ako porucha učenia, čiže na neho trest nemá žiadny vplyv. Na bežného človeka má trest vplyv, na druhý raz si už dáva pozor, na osobu s poruchou osobnosti toto nefunguje, takže odborníci uvažujú kvalifikovať to ako poruchou učenia, ide zatiaľ o úvahy, ktoré nemajú použiteľný výstup. Obžalovaný mohol ovplyvniť vlastnou vôľou svoje konanie aj pri tejto poruche osobnosti, nemal poruchu vedomia, nekonal pod vplyvom bludu, všetko ostatné je už v ľudských možnostiach, nemá intelekt na úrovni stredného stupňa duševnej zaostalosti. Čo sa týka vplyvu liečby jeho ďalšie konanie, uviedol, že sa zaoberal impulzivitou, takže v zásade sa dá liečbou ovplyvniť, ale za

tú cenu, že človek by bol ako poleno, teda nejakými masívnymi antipsychotickými liekmi, čo podľa neho nie je život. Takúto liečbu by musel absolvovať pod dohľadom, neverí, že by na slobode bol schopný brať tieto lieky. Porucha osobnosti je trvalá, celoživotná, tam sa nedá toho moc zmeniť. Dá sa meniť len vonkajšími faktormi, že človek sa obmedzí, nemá k niečomu prístup. Požívania alkoholu pri poruche, kde znakom osoby je impulzivita, sa len zvyšuje pravdepodobnosť nečakaného konania.

Z fotodokumentácia zranení zo dňa 13.01.2021 (čl. 83-86), je zrejmé vidieť, že na ľavej strane krku poškodeného vidieť zranenie, ktoré mu spôsobil obžalovaný.

Zo správy z ÚVV a ÚVTOS Žilina zo dňa 14.09.2021 (č.l. 261) vyplýva, že do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina bol menovaný dodaný dňa 12.03.2021 na základe príkazu na vzatie do výkonu väzby vydaným Okresným súdom Martin pod sp. značkou: . Obžalovaný vykonáva výkon väzby v štandardnom režime. Adaptácia na podmienky výkonu väzby prebehla bezproblémovo, aj vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s väzenským prostredím. K ostatným obžalovaným sa správa slušne. K príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže sa správal na požadovanej úrovni a povinnosti vyplývajúce z Ústavného poriadku pre obžalovaných si plnil až do dňa 08.07.2021, keď obdržal úradnú korešpondenciu z Okresnej prokuratúry Martin, kde sa dozvedel, že mu hrozí výnimočný trest 25 rokov až doživotie. Od tohto okamihu sa jeho správanie zmenilo. Sú prítomné časté kolísania nálad, frustrácia z aktuálnej životnej situácie v ktorej sa podľa neho nachádza. Spolupráci s ústavným psychológom sa vyhýba, pri pokusoch o konverzáciu zo strany ústavných psychológov začne byť okamžite agresívny a vulgárny. Jedná sa o zložitejšie štruktúrovanú osobnosť, je vo zvýšenom dohľade personálu. Sporadicky nepreberie stravu, ale tzv. hladovku nevyhlási. Osobnú hygienu ako aj čistotu na cele a v osobných veciach dodržiava. Kontakt s rodinou udržiava len formou korešpondencie. O návštevu neprejavil záujem. Voľný čas trávi počúvaním rádia, hraním spoločenských hier so spolubývajúcimi, nepravidelne sa zúčastňuje vychádzok, navštevuje ústavnú knižnicu. Počas pobytu v našom ústave nebol menovaný pracovne zaradený. Menovaného aj s určitým tolerančným limitom nebolo nutné počas výkonu väzby disciplinárne riešiť pre porušenie svojich povinností.

Zo správy OR PZ v Martine zo dňa 04.10.2021 (č.l. 292) vyplýva, že obžalovaný býva sám na adrese prechodného pobytu, susedia uviedli, že s menovaným sú problémy, často pije alkohol, u susedov nemá dobrú povesť, radšej sa mu vyhýbajú, aby mali od neho kľud. Obžalovaný nemá deti.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Žilina (čl. 312) vyplýva, že dňa 08.11.2021 o 14,35 h použili v ÚVV a ÚVTOS Žilina (ďalej len ústav) D.. G., Z.. G., Z.. A., Z.. W. a Z.. W. donucovacie prostriedky hmaty a chvaty sebaobrany s následným priložením pút proti obvinenému O.. V uvedenom čase počas vyšetrenia obvineného ústavným lekárom v ambulancii zdravotníckeho zariadenia ústavu, obžalovaný O. odmietal plniť akékoľvek pokyny služobného lekára, po ich viacnásobnom opakovaní sa začal vyjadrovať vulgárne na adresu zdravotného personálu ústavu, zvyšoval hlas, bol agresívny a pri svojvoľnom odchode z hlavnej ambulancie sa začal správať nekontrolovateľne, kopal do zariadenia a nábytku v menšej miestnosti, ktorá je súčasťou ambulancie a nadával príslušníkom zboru. Na výzvu príslušníka zboru, aby upustil od svojho konania nereagoval a pokračoval v protiprávnom konaní. Z dôvodu, aby nedošlo k zraneniu obvineného alebo inej osoby a zabránenia nekontrolovateľného správania obvineného O. a ničenia ústavného majetku boli voči nemu použité donucovacie prostriedky hmaty a chvaty sebaobrany s následným priložením pút. Použitím donucovacích prostriedkov bol dosiahnutý účel služobného zákroku. Obžalovaný O. bol predvedený do hlavnej ambulancie zdravotníckeho zariadenia ústavu na ošetrenie, pričom lekár skonštatoval, že neutrpel pri zákroku žiadne poranenia a nevyžaduje ďalšie ošetrenie.

Z úradného záznamu zo dňa 13.1.2021 (č. l. 3), súd zistil, že dňa 13.01.2021 v čase o 14,00 hod. bola vyťažovaná osoba podľa § 17a Zákona č. 171/93 Zb., a to O. M., nar. XX.XX.XXXX , ktorý po poučení uviedol, že dňa 10.01.2021 nastúpil do taxi služby spoločnosti Bugo taxi, parkoval v O. pred P. B., bol na motorovom vozidle Opel Insignia, striebornej farby, ev. č. O.. V čase okolo 18,50 hod. prišli ku zaparkovanému taxíku dvaja chalani, boli vo veku asi 40 rokov a pýtali sa ho či ich zavezie do H.. Povedal im, že áno a povedal im aby si nastúpili do vozidla. Ten čo si sadol za neho mal na krátko ostrihané čierne vlasy, prenikavé hnedé oči, oblečené mal rifle modrej farby, páperovú bundu tmavomodrej farby a na hlave, mal béžovú čiapku. Druhý mal stredne dlhé vlasy, špinavý blond, tmavomodrú čiapku, hnedú látkovú bundu a rifle modrej farby. Ten čo si sadol za neho sa po ceste začal s ním rozprávať, či už videl

mŕtvolu, či strieľal zo zbrane, bol dosť dotieravý, chytal ho za rameno, drgal do neho, mal dosť vypité. Keď prišli do H. opýtal sa ho, kde presne chce ísť, on mu povedal, že chce ísť na ul. N.. Nevedel kde je táto ulica, a preto sa ho na to opýtal. Ten čo sedel za ním vtedy začal byť agresívny, opýtal sa ho, či vie kto on je, on mu povedal, že sa volá F. O. a že keď ho bude srať tak uvidí, kto on je a čo dokáže. Po tom ako mu to povedal, zastal v H. na križovatke pri kostole a požiadal ich, aby vystúpili, že ich už ďalej viesť nebude a taktiež, aby mu zaplatili. Toto F. O. rozčúlilo, začal mu nadávať najprv len vulgárne, napr. že je prijebaný kokot, ten druhý čo mal blond vlasy vystúpil, F. O. nevystúpil, začal sa mu vyhrážať, že ho zabije, odniekadiaľ vybral nôž s rovnou čepeľou a priložil mu ho ku krku a že ak sa mu niečo nepáči, tak to môže skončiť aj úplne inakšie, nech ho skúsi teraz vyhodiť z taxíku, nič mu na to nepovedal, lebo sa bál o svoj život, pár krát ešte opakoval, že ho zabije. Auto bolo stále naštartované, F. O. mal nôž pri jeho krku asi jednu dve minúty, nevie presne koľko, jemu sa to zdalo celú večnosť, lebo sa bál čo spraví. Potom mu prikázal, aby vystúpil, on vystúpil taktiež. Po vystúpení mu nadával, tiež vravel, že ho zabije, využil jeho nepozornosť a keď sa niekde obzrel, sotil ho, na čo on padol na zem, rýchlo nastúpil do taxíka a odišiel rýchlo preč.

Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok (č. l. 164-167), súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.01.2020 v čase okolo 21,00 hod. v O. na Ľ. na ulici D.. C. v krytej tržnici pre bare A., držiac v ruke nožík, vulgárne nadával O. N., čím úmyselne nerušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a bola mu uložená pokuta vo výške 10 eur.

Zo záznamu o psychologickom posúdení zo dňa 19.06.2020 vypracovaného ÚVV a ÚVTOS Žilina (č. l. 298-299) súd okrem iného zistil, že odsúdený nadväzuje kontakt dosť neštandardne, hneď na začiatku stretnutia bez úvodu zlostne tenzne popisuje rôzne krivdy, ktoré mali byť voči nemu spáchané väzenským personálom, zdravotníckym personálom aj inými odsúdenými počas jeho výkonu trestu v minulosti, bolo potrebné dať mu pomerne veľký časový priestor, aby sa vyrozprával a upokojil, než bolo možné začať mu klásť otázky. Počas celého rozhovoru je tenzný, vzrušivý, s rýchlym tempom reči a zabiehavým myslením, so zvýšenou hlasitosťou reči, aj počas debaty o iných konkrétnych veciach sa spontánne samonasieral, keď si spomenul na minulé ,,krivdy“. Zdá sa, že osobitne citlivá je preňho téma rodiny, o ktorej sa úplne odmieta baviť a je alergický na otázky o rodinných príslušníkoch a vzťahoch. Eviduje opozičné a vzdorovité tendencie, na niektoré otázky odmietal odpovedať, len aby dal najavo, že môže odmietnuť, následne o nich sám spontánne poskytol informácie. Písať a kresliť môže len s veľkými ťažkosť kvôli nehybnej pravej ruke, na testy sa nevedel sústrediť, takže diagnosticky bol uprednostnený veľmi podrobný rozhovor s prvkami abreakcie, čomu bol najlepšie prístupný. Vzhľadom k absolvovanej špeciálnej škole a neschopnosti samostatného fungovania možno predpokladať úroveň inteligencie na hranici podpriemeru a ľahkej duševnej zaostalosti. Myslenie je jednoduché, konkrétne a reproduktívne, prikladá neprimeranú dôležitosť nepodstatným detailom a unikajú mu komplexné súvislosti. Je schopný učenia na základe praktického zácviku, no pre svoj odmietavý prístup nemá rozvinuté ani manuálne zručnosti. Osobnosť odsúdeného je jednoducho diferencovaná, infantilná, kriminálne narušená a odkázaná na pomoc okolia vzhľadom k zníženému intelektu, kriminálne narušená, nesamostatná, čo je sekundárne zvýraznene prizonizáciou. V sociálne

- interakčnej oblasti sa jedná o extroverta, je sociálne smelý až odbrzdený reaktívny, bezprostredne reaguje na podnety, ľahko sa rozruší. Je pripravený vytvárať sociálne kontakty, avšak skôr povrchné a nezaťažujúce. V sociálnom kontakte je dominantný a neprispôsobivý, nevie odhadnúť, aké správanie je v danej situácii vhodne, ma sklon k vyvolávaniu konfliktov a napätia, okolím je väčšinou vnímaný negatívne. Ma zvýšenú potrebu prejaviť sa a vymedziť voči ostatným, s veľkým nasadením sa snaží vyniknúť a získať rešpekt. Otvorene vyjadruje svoje názory a chcel by ovplyvňovať a zasahovať aj do záležitosti, v ktorých by mal udržiavať primeraný odstup. Ťažko prijíma podriadenú pozíciu, je presvedčený, že má nárok rozhodovať v každej situácii. Kým sú jeho názory prijímané, je spokojný, pri konfrontácii rýchlo prechádza do opozičného vzdoru, ktorý pramení z pocitu nedostatku uznania. Ku svojmu okoliu je hyperkritický, k vlastnému správaniu je kritický iba formálne. Nemá vytvorené hlbšie a spoľahlivé citové väzby. Agresívne tendencie sú prítomné vo zvýšenej miere, pričom ich realizuje predovšetkým seba presadzovaním v interakcii, ako prostriedok k dosiahnutiu svojich cieľov však niekedy využije aj násilie. Správanie je pudovo riadené, emócie prejavuje spontánne, bez racionálnej kontroly. Nedokáže odložiť uspokojenie, všetko chce mať hneď a zaraz. Dlhší časový horizont je pre neho príliš abstraktný, nie je zvyknutý vynakladať vytrvalé úsilie na dosahovanie dlhodobých cieľov. Pracovné

návyky nemá vybudované, záujmová sféra je zúžená, životný štýl je pasívne-konzumný. Priznáva, že život vo VTOS je pre neho jednoduchší a kvalitnejší ako na slobode, kde si sám nevie zabezpečiť základné potreby ako jedlo, bývanie a zdravotnú starostlivosť. Sebavedomie je kompenzačne zvýšené, bez sebakritiky. Má zvýraznenú potrebu vzdialiť sa od nepríjemnej reality k fantazijným predstavám a externalizácii príčin svojich zlyhaní. Morálne zvažovanie dosahuje nízkej úrovne, morálku vníma ako vzájomnú výmenu láskavostí a podrazov. Empatiu voči svojmu sociálnemu okoliu neprejavuje, sústredí sa na vlastné potreby, vyššie city nie sú rozvinuté, trápi ho len vlastná budúcnosť, nie výčitky svedomia. Za vlastné problémové správanie neprijíma zodpovednosť, očakáva, že jeho problémy bude riešiť okolie. Svoju trestnú činnosť ospravedlňuje existenčnými problémami a rôznymi krivdami, ktoré mu spôsobujú inštitúcie namiesto toho, aby sa postarali o riešenie jeho sociálnej situácie. Penitenciárna prognóza je skôr nepriaznivá, v minulosti mával opakovane interakčné problémy v kolektíve. Môžu sa vyskytnúť aj vzdorovité prejavy voči autorite, dôležité bude ako si sadne s personálom. V kolektíve je zvýšené riziko zneužívania submisívnych, menej kriminálne narušených jedincov, tiež riziko impulzívnej zlostnej reaktivity na základe vlastného negatívneho nastavenia a z minimálnej vonkajšej príčiny.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. , súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 29.03.2000, právoplatným 31.03.2000, odsúdený pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa , účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. dňa 01.03.2001 a bola mu určená skúšobná doba na 2 roky, v ktorej sa osvedčil. Do výkonu trestu v Dubnici nad Váhom bol dodaný dňa 30.05.200, pričom do výkonu trestu mu bol započítaný výkon väzby odo dňa 19.08.1999 do 15.05.2000.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. , súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 13.07.2004, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 9.11.2004 odsúdený pre trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu podľa , účinného do 31.12.2005 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace v tretej nápravnovýchovnej skupine, pričom obžalovaný uvedený trest vykonal dňa 23.03.2011.

Z odpisu z registra trestov (č.l. 457-460) vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 23.02.2021, právoplatný dňa 23.02.2021 za pokračovací prečin krádeže podľa - z toho v bode 1/ a 2/ aj podľa a v bode 3/ aj , v spolupáchateľstve podľa 20 , prečin nebezpečného vyhrážania podľa , prečin výtržníctva podľa a prečin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa , , pričom mu bol uložený spoločný, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov.

Z lustrácie GP (č.l. 461-480) vyplýva, že voči obžalovanému je evidovaných celkovo 19 trestných stíhaní resp. záznamov, pričom v súčasnosti okrem vedeného trestného konania, nie je vedené ďalšie trestné konanie voči obžalovanému, všetky ostatné boli právoplatne skončené, či už odsúdením, oslobodením alebo pripojením k inej veci.

Z lustrácie CESDAP (č.l 481-484) vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 7-krát priestupkovo riešený, pričom v 4-ch prípadoch išlo o priestupok na úseku majetku - krádež, v 1-nom prípade o narušenie občianskeho spolunažívania a v dvoch prípadoch nerešpektoval nariadené opatrenia pri ohrození verejného zdravia. Priestupky boli riešené buď uložením pokuty alebo napomenutím.

Podľa , , kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa , závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa , vraždy podľa , zabitia podľa a , usmrtenia podľa , ublíženia na zdraví podľa , a .

V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z súd vykonané dôkazy zhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia každý jednotlivo, i v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa , , s poukazom na . Tieto skutočnosti mal súd preukázané tak z výpovede svedka - poškodeného O. M., ako aj z výpovede svedkov A. Z., M. S. a z vykonaných listinných dôkazov.

Podľa ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 6 , môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Zločinu vydierania podľa sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Trestný čin je dokonaný už samotným použitím násilia, hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy a nevyžaduje sa, aby páchateľ skutočne dosiahol toho, čo sledoval. Zároveň sa musí jednať o konanie protiprávne. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Hrozbou násilia sa rozumie jednak hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba násilia, ktoré má byť vykonané v budúcnosti. Vyhrážka pritom nemusí smerovať priamo voči napadnutému a osoba, ktorej je vyhrážka adresovaná nemusí byť ani fyzicky prítomná. Vyhrážka spôsobením inej ťažkej ujmy môže spočívať napr. v spôsobení majetkovej ujmy, poškodenia cti a dobrej povesti, rozvratu rodinného života a pod. Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin.

Súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, ktorý úplne poprel, že by sa vyhrážal poškodenému, že by použil proti nemu nožík a že by od neho niečo chcel, alebo by ho nútil niečo konať, pričom poukazuje na nasledovné skutočnosti, ktoré viedli okresný súd k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu.

Okresný súd dospel v uvedenej súvislosti s ohľadom k vyššie uvádzaným skutočnostiam týkajúcim sa zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a súdnej praxi, ako i s ohľadom na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy k záveru, že žalovaný skutok sa stal práve tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že dňa 10.01.2021 v čase okolo 18,50 hod. v O. pri P. B., prišiel obžalovaný spoločne s A. Z. k taxíku značky Opel Insignia evidenčné číslo O. XXXFB, striebornej farby, taxi služby Bugo, požiadali vodiča taxislužby poškodeného

- O. M., aby ich zaviezol do H., obžalovaný si sadol na zadné sedadlo za miesto vodiča a A. Z. si sadol vedľa neho za miesto spolujazdca, počas cesty sa obžalovaný správal voči taxikárovi vulgárne a keď prišli do obce H., taxikár sa obžalovaného spýtal, kde chcú ísť, nakoľko nevedel nájsť ulicu, obžalovaný sa na to začal agresívne správať, taxikár preto zastal v H. pri kostole a požiadal obžalovaného a A. Z., aby vystúpili a zaplatili, obžalovaný začal rozprávať, že taxikára zabije, vybral nôž s rovnou čepeľou, priložil mu ho ku krku a povedal „že ak sa mu niečo nepáči, tak môže skončiť aj úplne inakšie, nech ho skúsi teraz vyhodiť z taxíka“, hovoril mu nech si vystúpi a opakoval, že ho zabije, vodičovi taxíka svojím konaním spôsobil škrabanec na ľavej strane krku vyvolal v ňom obavu o jeho život a zdravie.

Tieto skutočnosti mal súd preukázané tak z výpovede svedka poškodeného, ktorý opísal celý priebeh incidentu tak ako je uvedené v skutkovej vete. Jeho výpoveď bola v podstatných bodoch totožná počas celého trestného konania. Vznikli tu síce rozpory ohľadne vzhľadu použitého nožíka, avšak tieto boli odstránené na hlavnom pojednávaní, keď svedok poškodený uviedol, že nožík dobre nevidel, teda ako mala čepeľ vyzerať len dedukoval z toho ako vyzeralo zranenie na krku. Z jeho výpovede, je zrejmý aj dôvod pre ktorý bol použitý nožík obžalovaným, a to z dôvodu, že tento nechcel zaplatiť za poskytnuté služby, teda aby opomenul konať a vyžadovať od obžalovaného, aby vystúpili a zaplatili za taxík a nútil poškodeného, aby tento vystúpil z taxíka, čo poškodený aj urobil. Výpoveď poškodeného potvrdil

aj svedok A. Z., ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že v daný deň mal pri sebe nožík, taktiež potvrdil, že obžalovaný tento nožík držal v ruke v taxíku, nevidel síce, ako ním obžalovaný napadol poškodeného, avšak videl, že poškodený po vystúpení z auta mal na krku zranenie, tiekla mu krv, a toto zranenie predtým nemal. Je pravda, že svedok A. Z., mal vo svojej výpovedi rozpory, na ktoré poukázala aj obhajkyňa v záverečnej reči, avšak v podstatnej časti bola jeho výpoveď konzistentná a nie je dôvod pochybovať, že v čase prvého poskytnutia informácií dňa 20.01.2021 si pamätal veci tak ako sa odohrali lepšie ako pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Nepriamo skutočnosti tak ako ich uviedol poškodený potvrdil aj svedok M. S., ktorý síce pri incidente nebol, avšak potvrdil, že v daný večer mu počas cesty do vysielačky poškodený zahlásil, že to má na dlhšie, nejakých komplikovaných zákazníkov, mal končiť v H., myslí že s medzi zastávkou na pumpe, potom mu volal, že mal problém, že zákazník na neho vytiahol nožík, ani mu nezaplatil, vyhrážal sa mu, mal nejaké reči v tom zmysle, že on je F. O., spravil to a to, podľa slov kolegu bol pod vplyvom alkoholu alebo iných látok. Nepamätá si, či videl poškodeného v ten večer, ale v nasledujúci deň ho videl. Povedal mu, že to treba riešiť. Čo sa týka zranenia poškodeného uviedol, že mal nejaký šrám, nebol doráňaný, ani krvavý, na polícii si to aj fotili, ale nevie, kde to bolo, či na ruke, na hlave, nebol však doráňaný.

Výpoveď poškodeného je potvrdzovaná aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to jednak úradnými záznamami zo dňa 13.01.2021 a 20.01.2021, kde je presne popísaný priebeh daného skutku, a to pár dní po tom ako sa tento odohral, kedy aj svedkovia potvrdili, že si uvedené skutočnosti pamätali lepšie a taktiež fotodokumentáciou zranenia, ktoré utrpel poškodený, a ktoré bolo zadokumentované príslušníkmi PZ, a ktorá potvrdzuje skutočnosti ním uvádzané.

Skutočnosti tak ako ich uviedli svedkovia sú dodatočne potvrdené aj vykonaným znaleckým dokazovaním. Obžalovaný svoju obranu opieral aj o fakt, že v dôsledku zranenia pravej ruky, ktoré malo u neho aj trvalé následky, nemohol nožík ani držať v ruke. Nakoľko súd si pri vykonávaní hlavného pojednávania všimol, že obžalovaný má naozaj problém pri podpisovaní, dal na návrh vypracovať znalecký posudok. Na základe takéhoto dokazovania bola obrana obžalovaného plne vyvrátená, nakoľko znalec O.. M. C., potom ako sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou a sám vyšetril obžalovaného, uviedol, že trvalá indispozícia pravej ruky obžalovaného je v príčinnej súvislosti so zlomeninou 4. a 5. záprstnej kosti, ktoré obžalovaný utrpel 11.2.2005. Počas liečby došlo ku komplikáciám pri liečbe, ktoré viedli ku postaveniu ruky so zohnutím prstov do dlane 4. a 5. prsta a následne prešiel do kontraktúry 3. prsta, bola obmedzená hybnosť aj ostatných prstov ruky. Trvalá indispozícia ruky u obžalovaného spočíva v neschopnosti vystrieť prsty ruky, roztvoriť ruku z päste do základného postavenia do plne otvorenej dlane. Ruka obžalovaného nie je schopná vykonávať pohyby vyžadujúce si jemnú motoriku, citlivosť ruky a prstov je však zachovaná. Schopnosť uchopiť veľké predmety je obmedzená, avšak svalová sila v zmysle zovretia ruky v päsť je zachovaná, taktiež schopnosť v ruke držať a udržať predmet, ktorý sa obžalovanému zmestí do dlane pri jeho dlhodobej deformite ruky nie je porušená. Obžalovaný teda v čase spáchania skutku bol fyzicky schopný udržať v pravej ruke nôž, a to aj s ohľadom na predchádzajúce zranenie a trvalú indispozíciu pravej ruky. Znalec taktiež uviedol, že na to ako ste mohli udržať nôž nie je nevyhnutná jemná motorika, a na použitie noža a vynaloženie sily je podstatný pohyb v ramene a zápästí, pričom obžalovaný bol schopný ovládať silu.

Obžalovaný taktiež tvrdil počas jednotlivých vyjadrení k vykonaným dôkazom, že on v žiadnom prípade nožíky nenosí, vždy má pri sebe len lyžicu, čo však opäť nezodpovedá skutočnosti, nakoľko obžalovaný bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.01.2020 v čase okolo 21,00 hod. v O. na Ľ. na ulici D.. C. v krytej tržnici pre bare A., držiac v ruke nožík, vulgárne nadával O. N., čím úmyselne nerušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a bola mu uložená pokuta vo výške 10 eur. Je teda zrejmé, že tvrdenia obžalovaného sú robené účelovo, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a jeho výpoveď je plne nedôveryhodnú.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že odmietol vykonanie dôkazov navrhnutých obžalovaným, a to vyšetrenie duševného stavu svedka Z., nakoľko nezistil pri jeho výsluchu žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali potrebu dať skúmať jeho duševný stav. Svedok komunikoval a vyjadroval sa súvisle, opísal skutočnosti a takýto zásah do súkromnej sféry musí byť odôvodnený vážnymi pochybnosťami. Taktiež súd odmietol vykonať dôkaz, a to znaleckým skúmaním zistiť, či zranenie poškodeného mohlo byť spôsobené tak ako uvádza. Tu súd poukazuje aj na fakt, že predkladať dôkazy môže každá strana aj obžalovaný, ktorý si takýto posudok mohol dať vyhotoviť aj sám a súd vzhľadom na výpovede svedkov a fotodokumentáciu zranení nemal pochybnosť o vzniku zranenia a ani o tom akým spôsobom resp.

predmetom bolo spôsobené. Súd taktiež odmietol vykonať dôkaz, a to rekonštrukciu skutku, a to z dôvodu nadbytočnosti tohto dôkazu. Svedkovia totižto, a to aj obžalovaný, hoc odmietol vypovedať, uviedli presne kde sedeli, aká bola viditeľnosť a znaleckým dokazovaním bolo zistené aj to, že obžalovaný bol schopný držať nôž v ruke, preto nebolo nutné vykonať tento dôkaz na preukázanie, že skutok sa stal tak ako to popísali svedkovia.

V predmetnej veci stáli proti sebe teda dve skupiny dôkazov. Na jednej strane to bola výpoveď obžalovaného a na strane druhej to boli výpovede svedka - poškodeného, svedka A. Z., svedka M. S., fotodokumentácia, úradné záznamy a ďalšie vykonané dôkazy. Ako už bolo vyššie uvedené, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výpoveď obžalovaného, považoval súd za nedôveryhodnú a účelovú s cieľom zabezpečiť, aby sa obžalovaný vyhol trestnému stíhaniu.

Vzhľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že medzi obžalovaným a svedkom - poškodeným došlo ku verbálnemu a následne ku fyzickému konfliktu, a to tak, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenému zabitím, použil proti nemu nožík, ktorý mu priložil ku krku, a to v úmysle vyhnúť sa plateniu za poskytnuté služby a následne ho nútil, aby vystúpil z taxíka, a to použitím násilia. Súhrn takto vykonaných dôkazov a ich hodnotenie súdom jednotlivo ale i vo vzájomnej súvislosti, tak viedlo okresný súd k záveru, že skutok sa stal práve tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

K VÝROKU O TRESTE.

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd uvádza nasledovné skutočnosti. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení a nasl. , v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby obžalovaného súd sa oboznámil s odpisom z registra trestov a lustráciou v registri priestupkov. Súd mal preukázané, že obžalovaný bol 14-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 23.02.2021, právoplatný dňa 23.02.2021 za pokračovací prečin krádeže podľa - z toho v bode 1/ a 2/ aj podľa a v bode 3/ aj , v spolupáchateľstve podľa 20 , prečin nebezpečného vyhrážania podľa , prečin výtržníctva podľa a prečin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa , , pričom mu bol uložený spoločný, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov. Zo záznamu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 7-krát priestupkovo riešený, pričom v 4- ch prípadoch išlo o priestupok na úseku majetku - krádež, v 1-nom prípade o narušenie občianskeho spolunažívania a v dvoch prípadoch nerešpektoval nariadené opatrenia pri ohrození verejného zdravia. Priestupky boli riešené buď uložením pokuty alebo napomenutím. U obžalovaného súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti.

Súdu po oboznámení sa s pripojenými trestnými spismi Okresného súdu Martin neuniklo, že obžalovaný spáchal dokonaný trestný čin, a to zločin vydierania podľa , , s poukazom na po tretíkrát, hoci už bol za zločin dvakrát potrestaný súdom, a teda v prípade obžalovaného prichádza v úvahu použitie tzv. zásady 3-krát a dosť uvedenej v ustanovení Tr. zákona. Prvýkrát bol obžalovaný za zločin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. , zo dňa 29.03.2000, právoplatným 31.03.2000, odsúdený pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa , účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. dňa 01.03.2001 a bola mu určená skúšobná doba na 2 roky, v ktorej sa osvedčil. Druhýkrát bol obžalovaný odsúdený za zločin rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. , zo dňa 13.07.2004, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 9.11.2004 odsúdený pre trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu podľa , účinného do 31.12.2005 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace v tretej nápravnovýchovnej skupine, pričom obžalovaný uvedený trest vykonal dňa 23.03.2011.

V zmysle súd zisťoval, či sú splnené podmienky na uloženie trestu na doživotie uvedené v , , a teda, uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Zo znenia hmotnoprávneho ustanovenia vyplýva taxatívny výpočet podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, ktoré musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na vyššie uvedené, boli v danej veci vypočutý znalci jednak z odboru psychiatrie ako aj znalec z odboru psychológia, pričom súd zabezpečil aj záznamu o psychologickom posúdení zo dňa 19.06.2020 vypracovaného ÚVV a ÚVTOS Žilina, ktoré bolo u obžalovaného vykonané pri jeho poslednom výkone trestu. Je potrebné uviesť, že obžalovaný odmietol spolupracovať so znalcom psychológom. Na základe týchto výpovedi súd v otázke resocializačnej prognózy obžalovaného zistil nasledovné:

- v prípade osobnostných faktorov je pravdou, že u obžalovaného ide o osobnosť abnormálne štruktúrovanú, emočne nestabilnú, impulzívnu, disociálne orientovanú, so zníženou konfliktnou toleranciou, s poruchami sociability a maladaptívnym správaním. Prevažuje u neho biologická regulácia správania pudová, reflexná. Zábranné mechanizmy tvorené vôľou, osvojenými mravnými normami a hodnotovým založením sú zastúpené len v rudimentárnej podobe a v podstate nefungujú. Obžalovaný je extrovert, prezentista, oportúnne reagujúci na to, čo deň priniesol. Jeho záujmy sú plytké, nestále a v podstate ťažko definovateľné. Základnou hodnotovou orientáciou obžalovaného je hedonizmus. Obžalovaný nie je primárne agresívny. Rigidne sa usiluje o dominanciu aj v situáciách, kde je to neadekvátne, napríklad v interakcii s osobou s vyšším statusom alebo väčšou telesnou silou. Pri odpore reaguje afektom hnevu a spravidla verbálnou agresiou, vyhrážkami. Epizodicky aj brachiálnou agresiou. Konanie obžalovaného bolo impulzívnym vyjadrením nespokojnosti a prevahy, čo sú jeho typické vzorce správania. Osobnosť odsúdeného je jednoducho diferencovaná, infantilná, kriminálne narušená a odkázaná na pomoc okolia vzhľadom k zníženému intelektu, kriminálne narušená, nesamostatná, čo je sekundárne zvýraznene prizonizáciou. Má zvýraznenú potrebu vzdialiť sa od nepríjemnej reality k fantazijným predstavám a externalizácii príčin svojich zlyhaní. Morálne zvažovanie dosahuje nízkej úrovne, morálku vníma ako vzájomnú výmenu láskavostí a podrazov. Empatiu voči svojmu sociálnemu okoliu neprejavuje, sústredí sa na vlastné potreby, vyššie city nie sú rozvinuté, trápi ho len vlastná budúcnosť, nie výčitky svedomia.

- v okruhu symptomatických (kriminogénnych) faktorov treba prihliadnuť k tomu, že obžalovaný pácha prevažne majetkovú trestnú činnosť, pri odpore však reaguje afektom hnevu a spravidla verbálnou agresiou, vyhrážkami.

- rovnako treba zohľadniť, že obžalovaný nespôsobil poškodenému vážne zranenie, nepokračoval v konaní a jeho konanie je výsledkom jeho charakteristiky osobnosti, tak ako je uvedené vyššie.

- v okruhu spoločenských (sociálnych) faktorov, ktoré determinujú eventuálnu recidívu spoločenského zlyhania, prichádza do úvahy predovšetkým spoločenské deklasovanie obžalovaného vykonanými trestami odňatia slobody ako aj znížená schopnosť obnovy stabilného citovo sýteného rodinného a partnerského zázemia. Takémuto záveru nasvedčuje aj zistenie, že obžalovaný nemá z detstva vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorú by mohol replikovať na ďalšie osoby vo svojom živote. Trpí prázdnotou spoločenských vzťahov. Nemá žiadnu podpornú sociálnu sieť. Je dlhodobo sociálne neprispôsobivý.

- súd zohľadnil aj fakt, že na základe vyjadrenia znalca z odboru psychiatria, je potrebné obžalovanému uložiť ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou, ktorým by sa docielilo zníženie jeho impulzivity, agresivity a výbušnosti.

Súd na základe vyššie uvedeného najmä vzhľadom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o recidivistu, ktorý väčšinu svojho dospelého života strávil vo výkone trestu odňatia slobody, a teda je zrejmé, že je pre neho obtiažne žiť na slobode, a opätovne u neho dochádza k páchaniu trestnej činnosti prevažne majetkového charakteru, nakoľko si nevie prostriedky na živobytie zabezpečiť iným spôsobom, avšak dochádza u neho aj k násilnej trestnej činnosti, čo vyplýva z jeho osobnosti a postoju k životu a jeho potrebám, taktiež je zrejmé, že toto jeho konanie je výsledkom aj rodinných problémov, ktoré mal a súvisí aj so smrťou jeho rodičov, z tohto dôvodu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, keďže v prípade prepustenia obvineného na slobodu reálne

existuje zvýšené ohrozenie spoločnosti, teda je naplnená podmienka uvedená v .

Súd vyhodnotiac okruh faktorov determinujúcich prognózu resocializácie obžalovaného, riešenie ktorej otázky patrí do výlučnej právomoci súdu, keďže ide o otázku právnu, dospel k záveru, že možnosť nápravy obžalovaného je síce obzvlášť sťažená avšak neboli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, a to konkrétne uvedené v , , nakoľko do dňa vyhlásenia rozhodnutia, nikdy doteraz nebola riešená otázka možnej liečby obžalovaného, tento sa ani nikdy nelieči na psychiatrii, hoc na základe vypracovaného znaleckého posudku znalca z odboru psychiatria O.. G., je možné tlmiť impulzivitu, agresivitu a výbušnosť obžalovaného, ktorý práve z tohto dôvodu pácha trestnú činnosť, práve nasedením medikamentóznej liečby, a tak ovplyvniť jeho nežiaduce protispoločenské správanie. Súd teda bez toho, aby bolo preukázané, že takáto liečba bude neúčinná vo vzťahu k možnej náprave obžalovaného, nemohol jednoznačne dospieť k presvedčeniu napriek jeho štruktúre osobnosti a jeho doterajšieho života, že u obžalovaného nie je nádej, aby ho bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov, a to aj napriek tomu, že znalec A.. Š. A.. uviedol vo svojom posudku, že resocializačná prognóza sa javí ako iluzórna. Na to, aby súd mohol uložiť trest odňatia slobody na doživotie podľa za splnenia podmienok v ods. 1 písm. a) a b), musí mať absolútnu istotu, že tieto podmienky boli splnené súčasne, čo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo dané.

Súd u obžalovaného nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, preto bol povinný obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním tohto trestného činu, súd ho podľa na výkon uloženého súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. U obžalovaného neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení Trestného zákon pre jeho zaradenie na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Súd obžalovanému uložil podľa ochranné opatrenie -ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu a toto navrhol uložiť i znalec z odboru psychiatrie, ktorý uviedol, že psychický stav obžalovaného nie je t.č. akútny, avšak jeho pobyt na slobode je relatívne nebezpečný pre riziko neadekvátneho, impulzívneho konania na podnety a konflikty z bezprostredného okolia, kedy jeho správanie môže byť impulzívne a nepredvídateľné, a to aj za predpokladu, že bude naďalej požívať alkoholické nápoje, pričom liečbou by sa mala ovplyvniť aj potreba pitia alkoholu.

S ohľadom k vyššie uvedenému okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.