Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-105-2017.pdf
PDF · 101.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci obžalovaného E. D., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/451/15/4404 z 03.10.2017, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 13.03.2019 takto
:
rozhodol:
Obžalovaný E. D., nar. XX.XX.XXXX C. Ž., trvale bytom N. W., H. Č.. XX/XX, prechodne bytom A. I. Č.. XXX
je v i n n ý , ž e
dňa 22. júna 2015, v doobedňajších hodinách, pred predajňou Orange Slovensko, a.s., na Ulici H. Č. XX C. Š. pod zámienkou zabezpečenia minimálne 8 ks mobilných telefónov zn. Apple, bližšie neurčeného typu iPhone za výhodnú cenu vylákal od poškodeného E. D. peňažnú hotovosť vo výške 2.800,00 Eur ako zálohu na kúpu uvedených mobilných telefónov s tým, že tieto kúpi v uvedenej predajni, za ktorým účelom i predstieral pred poškodeným, že tieto telefóny si v uvedenej predajni objednal, avšak pred ich prevzatím je potrebné počkať na to, aby boli pre neho predajňou pripravené, ktoré skutočnosti sa nezakladali na pravde, keďže obžalovaný v uvedenej predajni žiadne také telefóny neobjednal, nemal ani ponuku na ich kúpu za osobitne výhodnú cenu, žiadnu zálohu na kúpu telefónov v predajni nezaplatil a od poškodeného prevzaté finančné prostriedky použil na iný účel a poškodenému ich nevrátil, čím poškodenému E. D.Ů., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., A. XXX/XX, Česká republika, spôsobil škodu vo výške 2.800,00 Eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému E. D., nar. XX.XX.XXXX C. H., trvale bytom Č. W., N. X - I., A. Č.. XXX/XX škodu vo výške 2.630,- Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor V. prokuratúry Nové Zámky podal dňa 03.10.2018 pod sp.zn. 2Pv/451/15/4404 obžalobu na obvineného E. D. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 22. júna 2015, v presne nezistenom čase, pred predajňou Orange Slovensko, akciová spoločnosť, na B. H. Č. XX, Š., vylákal a prevzal od poškodeného E. D., narodeného XX. O. XXXX, trvale bytom N., A. Č. XXX/XX, Č. W., peňažnú hotovosť vo výške 2.800,00 Eur, ako zálohu za 20 kusov nových telefónov Iphone, ktoré mal kúpiť v tejto predajni, keď sa však poškodený následne v predajni informoval, dozvedel sa, že v uvedenej predajni nebola uhradená žiadna platba, ani záloha za 20 kusov Iphone, takto získané peniaze použil pre svoju osobnú potrebu a poškodenému E. D., narodenému XX. O. XXXX, trvale bytom N., A. XXX/XX, Č. W., spôsobil celkovú škodu vo výške 2.800,00 Eur.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného E. D., svedkyne S. K., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka T. J. a oboznámením listinných a ostatných dôkazov. Súd pritom hlavné pojednávanie dňa 12.09.2018 a dňa 13.03.2019 vykonal v neprítomnosti obžalovaného, a to za splnenia podmienok podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, keďže obžalovaný mal doručenie predvolania včas a riadne vykázané a jeho ospravedlnenie z neúčasti na hlavnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov nebolo možné ani v jednom z týchto prípadov považovať za riadne ani včasné, keďže obžalovaný súdu nepredložil, a to ani dodatočne, potvrdenie podľa § 120 odsek 2 Trestného poriadku.
Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku poprel s tým, že s poškodeným sa v Plzni asi spoznal jeho švagor K. D. (predtým Q.), povedal poškodenému, že vie zohnať nejaké telefóny, ale obžalovaný o ničom nevedel. Oni mu zavolali, keď už boli v Štúrove, prišiel za nimi, dovtedy poškodeného nikdy nevidel. Švagor sa obžalovaného opýtal, či nevie zohnať nejaké telefóny a obžalovaný reagoval tak, že sa skúsi opýtať v Orange, išiel do Orangu, tam sa opýtal na telefóny a to bolo všetko. Obžalovaný tvrdil, že jeho švagor si potom od poškodeného vypýtal peniaze, jemu dal 150,- Eur a potom odišli. Tiež vypovedal, že v predajni Orange sa len pýtal, či majú nejaké telefóny, či môže dostať iPphone, tá pani pozrela do počítača, ale neprešiel a telefóny mu nedali. Podľa obžalovaného mal záujem aspoň o dva telefóny. Obžalovaný tiež uvádzal, že jeho švagor s poškodeným uzavrel nejakú zmluvu, že mu bude splácať tie peniaze, takú zmluvu poslali aj jemu, ale nevie prečo, on ale žiadnu zmluvu nepodpísal. Súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy na rozdiel od svojej výpovede na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku priznal v plnom rozsahu a vypovedal, že dňa 22.06.2015 sa v Štúrove stretol s K. D. a tiež aj s poškodeným, ktorý sa mu predstavil ako E. D. a tomuto povedal, že vie pre neho zohnať nejaké iPhony, za tieto žiadal od poškodeného sumu 2.800,- Eur, tieto peniaze mu poškodený odovzdal pred predajňou Orangu, telefóny však poškodenému nevybavil a peniaze mu nevrátil. Tiež vtedy potvrdil, že pracovníčky v predajni Orangu sa len pýtal na mobilné telefóny, telefóny zobrať nechcel. Obžalovaný tiež vypovedal, že poškodeného následne kontaktoval, chcel sa s ním dohodnúť a peniaze mu vrátiť, poškodený mu potom poslal zmluvu, ktorú podpísal a poslal mu bankovým prevodom sumu 170,- Eur. Uvádzal, že peniaze od poškodeného zobral, pretože ich potreboval na riešenie svojej bytovej situácie. Obžalovaný k uvedeným rozporom uviedol, že v prípravnom konaní hovoril to, čo mu kázal K. D..
Poškodený E. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že náhodne stretol v Plzni muža, ktorý mu ponúkal na predaj nejaké náradie, ktoré odmietol a následne mu ponúkol, že by mu vedel zohnať telefón iPhone za dobrú cenu. Potom prebehol telefonát tohto muža, ktorý sa mu predstavil ako K., s niekým druhým a na základe toho sa dohodli, že vycestujú do Štúrova. Cestovali vozidlom poškodeného, v Štúrove sa stretli s obžalovaným a ten mu hovoril, že má ponuku do spoločnosti Orange na telefóny zn. iPhone, ale peniaze potrebuje vopred. Obžalovaný komunikoval v predajni s predavačkou a následne vonku pred predajňou mu povedal, že je potrebné zaplatiť dopredu, poškodený mu preto odovzdal sumu 2.800,- Eur, obžalovaný potom vošiel do predajne a keď z nej vyšiel, tak mu povedal, že tie telefóny nebudú hneď, musí sa to pripraviť a za hodinu sa majú vrátiť, pretože ide o veľké množstvo telefónov. Čakali preto, chodili po meste, poškodenému bolo jasné, že niečo nie je v poriadku a preto sa asi po dvoch hodinách vrátil do tej predajne a predavačka mu povedala, že obžalovaného vôbec nepozná a žiadne telefóny tam nie sú objednané. Poškodený tiež opisoval následnú komunikáciu s mužom K., ktorý mu sprostredkoval stretnutie s obžalovaným a ktorý mu tiež na benzínke odovzdal 100,- Eur. Po tomto K. poslal obžalovanému aj zmluvu o pôžičke, ale obžalovaným podpísaná sa mu už nedostala. Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď tohto svedka z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedal, že mal záujem o kúpu asi 8 ks mobilných telefónov zn. Apple, pri stretnutí s obžalovaným o akcii s telefónmi rozprával výlučne obžalovaný a poškodený vtedy podrobne opísal tak osobu obžalovaného ako aj jeho spoločníka s menom K.. Poškodený následne na otázky odpovedal, že peniaze na 100% odovzdal obžalovanému, ktorý mu sľúbil telefóny zn. Apple, ale presný typ iPhone si už nepamätá. Poškodený tiež po nahliadnutí do obhajobou predloženej zmluvy o pôžičke potvrdil, že uvedenú zmluvu v ten deň podpísal a pripísal na ňu, že mu K. Q. uhradil sumu 100,- Eur.
Svedkyňa S. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v júni 2015 pracovala ako predavačka v predajni Orange v Š. R. H. B. Č.. XX a spomenula vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom tohto konania, že do predajne vošiel muž a mal špecifické požiadavky, pretože chcel, aby mu vystavila dopredu účet s tým, že by pre telefóny iPhone prišiel neskôr a neskôr by ich aj zaplatil. Vysvetlila mu, že toto nie je možné a potom žiadal, aby mu taký telefón ukázala, avšak iPhony sa ukazovať nesmú a nakoniec chcel, aby mu dala nejaký doklad, z ktorého bude zrejmé, koľko taký telefón stojí. Keďže mu žiadny iný doklad ako leták poskytnúť nevedeli, dala mu takýto leták. Po nejakom čase vošiel do predajne nejaký muž, hovoril po česky a pýtal sa jej, či bol ten pán pre tie iPphony a tvrdil, že za tie telefóny zaplatil. Svedkyňa mu povedala, že žiadne také telefóny tomu mužovi nepredala.
Z prečítanej výpovede svedka T. J. z prípravného konania súd zistil, že tento prenajal obžalovanému osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia bielej farby EČ: N., a to na obdobie od 20.05.2015 do 26.06.2015.
Zo zápisnice o rekognícii súd zistil, že poškodený E. D. v tomto procese opoznávania označil v predložených fotoalbumoch obžalovaného.
Zo zmluvy o pôžičke, predloženej obhajobou, súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi poškodeným ako veriteľom a obžalovaným ako dlžníkom, podpísaná dňa 20.08.2016 s tým, že predmetom je poskytnutie pôžičky vo výške 3.000,- Eur veriteľom dlžníkovi v mesiaci júl 2015 a dlžník sa túto zaväzuje vrátiť do 31.10.2016. V závere zmluvy je rukou dopísaná poznámka, že dňa 20.08.2016 bola od K. Q. prijatá čiastka 100,- Eur.
Z výpisov z bankového účtu poškodeného vo Fio banke, poskytnutých poškodeným, ako aj z výpisov z bankového účtu poškodeného, vedeného vo VÚB banke a.s., súd zistil, že obžalovaný poškodenému uhradil jedine dňa 26.08.2016 na účet vo VÚB banke a.s. sumu 70,- Eur.
Z ostatných dôkazov súd poukazuje na obrazové záznamy z predajne Orange v Štúrove, ku ktorým sa obžalovaný vyjadroval už v prípravnom konaní s tým, že na uvedených záznamoch je zachytená jeho osoba.
Na základe vyššie opísaného dokazovania a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti súd dospel k záveru o dôvodnosti podania obžaloby na obžalovaného pre hore uvedený skutok.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku popieral s tým, že poškodenému nesľuboval žiadne telefóny za výhodnú cenu a dokonca i to, že by od neho prevzal finančnú hotovosť a bránil sa tým, že s poškodeným jednal jeho príbuzný, ktorý i prevzal od poškodeného peňažné prostriedky. Uvedená obrana obžalovaného, prednesená v konaní pred súdom, je však v rozpore s jeho výpoveďou z prípravného konania, kedy spáchanie predmetného skutku priznal v plnom rozsahu s tým, že takto konal z dôvodu finančnej tiesne, pričom okolnosti spáchania skutku opísal v podstate zhodne ako poškodený E. D.. Obžalovaný pritom zmenu svojho postoja k žalovanému skutku vysvetľoval spôsobom, ktorý pre súd vyznel absolútne nevierohodne, snažiac sa súd presvedčiť o tom, že v prípravnom konaní vypovedal na základe príkazu K. D..
Uvedená obrana obžalovaného tak vyznela pre súd nevierohodne, ale súčasne bola v plnom rozsahu vyvrátená aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. V tomto smere súd poukazuje predovšetkým na obžalovaného plne usvedčujúcu výpoveď poškodeného, ktorý síce potvrdil, že prvý kontakt s ním inicioval práve K. D. (predtým Q.), ktorý mu najskôr ponúkal na ulici v Plzni náradie a neskôr možnosť zadováženia mobilných telefónov zn. Apple, avšak v meste Štúrovo s ním podmienky „obchodu“ ďalej dohadoval výlučne obžalovaný, ktorý pred poškodeným ďalej predstieral údajné dohodnutie odberu mobilných telefónov v predajni Orange v Štúrove, žiadal vopred od poškodeného pod touto zámienkou sumu 2.800,- Eur, ktorú on od poškodeného pred predajňou prevzal a ktorú následne nepoužil na kúpu žiadnych 8 ks takých mobilných telefónov, ktorú kúpu iba prestieral, ale peniaze minul pre vlastnú potrebu, s čím v končenom dôsledku korešponduje aj neskoršia snaha obžalovaného, či už telefonicky alebo prostredníctvom K. D., presvedčiť poškodeného o úmysle mu peniaze vrátiť v splátkach. Aj svedkyňa K. na hlavnom pojednávaní opísala správanie sa obžalovaného v predajni s tým, že tento mal špecifické požiadavky ohľadne vystavenia dokladov ku kúpe mobilných telefónov a ktoré sa obžalovaný zjavne snažil získať práve za účelom vylákania finančných prostriedkov na údajnú kúpu takých telefónov pre poškodeného. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva jednoznačný záver, že obžalovanému nebola poskytnutá žiadna, a to nielen výhodná, ponuka na kúpu takých mobilných telefónov, ako obžalovaný prezentoval poškodenému. Skutočnosť, že poškodený po uvedomení si skutočnosti, že bol obžalovaným podvedený, vykonal neskôr opatrenia v snahe získať doklad o poskytnutí peňažných prostriedkov obžalovanému, a to v podobe uzavretia zmluvy o pôžičke medzi ním a obžalovaným, aj vzhľadom na priznanie sa obžalovaného v prípravnom konaní, nemá na záver súdu o podvodnom konaní obžalovaného žiadny význam.
Pre vyššie uvedený záver súdu postačovalo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie, nepovažujúc sám za potrebné vykonávať žiadne ďalšie dôkazy a vykonanie ďalších súdu ani nebolo navrhnuté.
Súd tak uznal obžalovaného vinným majúc za to, že vo výroku rozsudku opísaným protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu a objektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických a právnických osôb, a to tak, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, pretože jeho závažnosť rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkami (v majetkovej sfére poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou.
Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepodniká na základe živnostenského oprávnenia a súd nemal preukázaný ani žiadny pracovný pomer obžalovaného. Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidovaných viacero postihov za priestupky, prevažne na úseku cestnej dopravy. Obžalovaný má v odpise z registra trestov viacero záznamov pre spáchanie trestných činov rôznorodého charakteru, avšak s prevahou majetkovej trestnej činnosti, a to aj konkrétne za spáchanie trestných činov podvodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na odsúdenie obžalovaného vo veci Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/52/2003 (pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.), hoc zahladené, avšak svedčiace o sklonoch obžalovaného k páchaniu takto orientovanej trestnej činnosti. Obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/10/2015 z 13.03.2015, obžalovanému doručeným dňa 10.04.2015 a právoplatným dňa 20.04.2015, uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 7 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Výrok o treste tohto trestného rozkazu bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3T/87/2015 z 15.12.2015, obžalovanému doručeným dňa 12.01.2016 a právoplatným dňa 21.01.2016, v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu odňatia slobody 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky obžalovanému za spáchanie prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona (spáchaný ním dňa 02.02.2015). Okresný súd Bánovce nad Bebravou pritom v tejto súvislosti rozhodol o započítaní do skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pri uložení tohto súhrnného trestu podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona celej uplynutej skúšobnej doby vo veci Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/10/2015, t.j. od 21.04.2015 do 21.01.2016. Z uvedeného je zrejmé, že skúšobná doba u obžalovaného v predmetnej trestnej veci uplynula dňa 21.04.2018, avšak súd v rámci riešenia predbežnej otázky, či sa obžalovaný v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia osvedčil alebo neosvedčil, nemohol dospieť k záveru o jeho osvedčení sa, a to z dôvodu spáchania priestupku na úseku cestnej dopravy dňa 09.06.2017 obžalovaným. Súčasne je zrejmé, že obžalovaný sa aj skutku v prejednávanej veci dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pôvodne stanovenej vo veci Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/10/2015 a ktorá uplynutá bola v celom rozsahu započítaná do skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pri uložení súhrnného trestu vo veci Okresného súdu Bánovce nad Bebavou sp.zn. 3T/87/2015. Súčasne v prejednávanej veci nemohol byť ukladaný súhrnný trest, keďže žalovaný skutok nie je v súbehu s oboma trestnými činmi, za ktoré bol vo veci Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3T/87/2015 ukladaný súhrnný trest, ale tento spáchal potom, ako bol vyhlásený a aj nadobudol právoplatnosť prvý odsudzujúci trestný rozkaz Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/10/2015. Z uvedeného dôvodu súd obžalovanému ukladal samostatný trest.
Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Trestný zákon za prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody 1 až 5 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej priťažujúcej okolnosti a pri absencii okolností poľahčujúcich zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. na 28 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 30 mesiacov, majúc za to, že trest uvedenej výmery je na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného dostatočný. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.
Súd je toho názoru, že uložený trest reflektuje okolnosti, za ktorých bol obžalovaným uvedený majetkový prečin spáchaný, tiež jeho následok v podobe spôsobenia škody v uvedenej výške a tiež, a to predovšetkým, doterajší prístup obžalovaného k dodržiavaniu právnym poriadkom určených noriem správania sa, keďže sa do rozporu so zákonom nedostal po prvý krát a súčasne skutok v prejednávanej veci spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého mu za úmyselný trestný čin, kedy je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona vylúčený. Obžalovaný je pritom špeciálnym recidivistom, ktorý sa v minulosti dopustil nielen zhodných prečinov, ale aj iných majetkovo motivovaných trestných činov. Z uvedeného je zrejmé, že u obžalovaného ani dosiaľ mu opakovane ukladané výchovné tresty, nespojené bezprostredne so zásahom do jeho osobnej slobody, neviedli k želanému nápravnému účinku, keďže sa znovu dopustil takého trestného činu, a to naviac v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého mu aj za zhodný prečin. Práve uvedená recidíva obžalovaného a jeho zjavné sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti u obžalovaného vylučovali možnosť ukladania akéhokoľvek alternatívneho trestu tak, ako sa domáhala obhajoba. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a v uvedenej výmere je tak na mieste nielen pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska potreby docieliť nápravu obžalovaného, viesť ho k vedeniu riadneho života v budúcnosti, vyjadriť jeho morálne odsúdenie spoločnosťou a aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti, ale, a to predovšetkým, si to vyžaduje účinná ochrana spoločnosti.
Poškodený E. D. riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.800,- Eur z titulu podvodne od neho obžalovaným vylákaných peňažných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že poškodenému bola z uvedenej výšky škody uhradená iba suma 170,- Eur (dňa 20.08.2016 v hotovosti suma 100,- Eur, ako vyplýva z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke a dňa 26.08.2016 v sume 70,- Eur, poukázaných obžalovaným na účet poškodeného vo VÚB banke a.s. podľa súdom zadovážených výpisov z tohto účtu). Z uvedeného dôvodu súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k náhrade škody v prospech poškodeného vo zvyšnej časti 2.630,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).