Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu: Štátneho fondu rozvoja bývania, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta č. 8, IČO: 31 749 542, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jozefská č. 3, proti žalovanému: D. P., Y. J. U., D. XXX/XX, zastúpeného: JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova č. 19, o zaplatenie 11.519,73 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.11.2020 č.k. -192 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému ako ručiteľovi poskytnutého úveru dlžníkom na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu bolo zaplatenie záväzku dlžníkov, ktoré by mal titulom ručenia zo zákonom splnených podmienok popri dlžníkov povinnosť splniť ručiteľ. Záväzok dlžníkov vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a dlžníkmi D. P. a V. P.. Plnenie hlavného záväzku bolo zabezpečenie ručiteľským záväzkom žalovaného a jeho manželky, po smrti manželky už iba žalovaným. Súd vychádzal zo zistenia, že zmluvné strany si skutočnosti, ktoré spôsobujú zročnosť dlhu platne dohodli v zmluve o úvere. V zmysle článku VII. zmluvy o úvere mala nastať zročnosť dlhu priamo na základe zmluvy, keď dlžník nezabezpečí zápis záložného práva do katastra nehnuteľností po kolaudácii stavby najskôr do troch mesiacov. Súčasne druhý spôsob ako mohla nastať splatnosť celého dlhu bola stanovená v článku VIII. bod 4. zmluvy o úvere, kde si veriteľ vyhradil právo požadovať okamžite vrátenie celého zostatku úveru s príslušenstvom úroku ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty z tejto dlžnej sumy a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy dlžníka veriteľom.

4. V prejednávanej veci podľa názoru súdu zročnosť dlhu nastala márnym uplynutím trojmesačnej lehoty po kolaudácii stavby, t.j. 12.6.2003, kedy nezapísaním záložného práva na list vlastníctva v prospech žalobcu nastala zročnosť celého dlhu. Nebolo medzi stranami sporné, že v čase zápisu súpisného čísla stavby do listu vlastníctva dňa 11.3.2003 bola najneskôr stavba skolaudovaná, keďže súpisné číslo sa prideľuje skolaudovaným stavbám. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd túto považoval

za dôvodnú. Dlžníci si nesplnili povinnosť zapísať na nehnuteľnosti záložné právo v lehote od troch mesiacov od kolaudácie stavby, čo malo priamo na základe dohody zmluvných strán v zmluve za následok zročnosť celého dlhu. Premlčacia doba na uplatnenie práva na súde v zmysle je štvorročná a začala plynúť deň nasledujúci po kolaudácii stavby, t.j. 12.3.2003 a márne uplynula 12.6.2007, keďže v čase podania žaloby 17.5.2019 bol žalovaný nárok premlčaný, súd žalobu z tohto dôvodu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. V odvolaní uviedol, že naďalej trvá na stanovisku, že neboli splnené všetky kumulatívne podmienky stanovené článkom VII. bod 3. zmluvy o podpore a splatnosť záväzku vyplývajúca zo zmluvy o podpore nastala až riadnym doručením odstúpenia od zmluvy zo dňa 4.2.2019. Je toho názoru, že na základe odôvodnenia preukázaných skutočností nemohlo nastať premlčanie jeho nároku a ak k uplatneniu nároku došlo riadne a včas v štvorročnej premlčacej lehote po doručení odstúpenia od zmluvy. Ďalej uviedol, že súd vo svojom odôvodnení sa snaží navodiť dojem, že len on porušoval ustanovenia zmluvy o podpore a porušoval svoje povinnosti vyplývajúce aj z rímskoprávnej zásady. Ustanovenia zmluvy neporušoval nakoľko v období, keď bolo zo strany pôvodných dlžníkov zo zmluvy o podpore zriadené záložné právo v prospech tretej osoby samotný pôvodní dlžníci uhrádzali riadne mesačné splátky stanovené zmluvou o podpore. Zo zriadenia záložného práva v prospech inej finančnej situácii nemôže vyvodzovať do budúcnosti, že dlžníci môžu prestať riadne a včas uhrádzať stanovené mesačné splátky ako sa snaží. Súd si podľa jeho názoru jednoznačne osvojil len tvrdenia žalovaného, ktorý opakovane poukazoval na svoje právo vznášať námietku premlčania alebo iné prostriedky obrany poskytnuté dlžníkovi. Žalovaný sa mohol kedykoľvek pred súdnym konaním informovať, či sú všetky povinnosti pôvodných dlžníkov plnené riadne a včas. Celá argumentácia žalovaného ohľadom nezriadenia záložného práva je účelová, tendenčná, nakoľko samotný žalovaný mohol vyvíjať snahu a mať záujem na zriadení záložného práva na nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva. Ďalej uviedol, že ani v zriadení záložného práva v prospech žalobcu v prospech neho na spomínanej nehnuteľnosti by nedošlo k zániku povinnosti, ktoré vyplývajú z ručiteľského záväzku v zmysle zmluvy o podpore. Odôvodnenie rozsudku považuje za nepreskúmateľné v dôsledku čoho má za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak konštatoval márne uplynutie lehoty troch mesiacov dohodnutej stranami sporu v článku 7 ods. 3 zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru: úveru nenávratného príspevku, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol, vychádzajúc z právneho názoru, že nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému je premlčaný.

11. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho vzťahu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

12. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že neboli splnené všetky kumulatívne podmienky stanovené v článku 7 bod 3. zmluvy o podpore a splatnosť záväzku zo zmluvy o podpore nastala až riadnym doručením odstúpenia od zmluvy zo dňa 4.2.2019.

13. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

14. Podľa článku 7 ods. 3 zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru: úveru nenávratného príspevku strany sporu dohodli, že v prípade, že dlžník zápis záložného práva do katastra nehnuteľností nezabezpečí po kolaudácii stavby a nepreukáže podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností najneskôr ešte do troch mesiacov, stáva sa zročným celý dlh a dlžník je povinný ho uhradiť do 60 od obdržania výzvy od veriteľa.

15. Z citovaného článku 7 ods. 3 zmluvy je zrejmé, že strany sporu dohodli zročnosť celého dlhu, okrem iného aj v prípade, že dlžník zápis záložného práva do katastra nehnuteľností nezabezpečí po kolaudácii stavby a nepreukáže podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností najneskôr do troch mesiacov. Ďalej strany sporu dohodli, že v takom prípade je dlžník povinný dlh uhradiť do 60 dní od obdržania výzvy od veriteľa.

16. Z uvedeného je teda nesporné, že strany sporu zročnosť celého dlhu dohodli okamihom márneho uplynutia troch mesiacov od kolaudácie stavby. Nakoľko dlžníci v prejednávanej veci nesplnili dohodnutú povinnosť a v lehote do troch mesiacov po kolaudácii stavby nezabezpečili zápis záložného práva do katastra nehnuteľností, začala plynúť nasledujúcim dňom po kolaudácii stavby 12.3.2003 štvorročná premlčacia lehota, ktorá aj márne uplynula dňa 12.6.2007. Ak teda žalobca uplatnil svoj nárok na súde až dňa 17.5.2019 treba považovať právny záver súdu prvej inštancie za správny, ak nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.

17. V tejto súvislosti preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že splatnosť záväzku nastala až riadnym doručením odstúpenia od zmluvy dňa 4.2.2019, nakoľko samotné odstúpenie v prípade nesplnenia povinnosti (zápis záložného práva) nie je podmienkou zročnosti dlhu ale podmienkou zročnosti dlhu v danom prípade je iba právna skutočnosť, a to márne uplynutie trojmesačnej lehoty určenej na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností.

18. Bez významu je tvrdenie žalobcu, že v prejednávanej veci nedošlo k zániku hlavného záväzku, a teda nemohol zaniknúť ani záväzok vyplývajúci z ručiteľského vyhlásenia žalovaného. Je tomu tak preto, že samotným premlčaním nedochádza k zániku záväzku, ale iba k jeho nevymožiteľnosti.

19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalobcom uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalovaný, preto mu odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).