Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-150-2017.pdf
PDF · 82.38 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/150/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: MMM WOOD, s.r.o. so sídlom Trosky 2493, 976 57 Michalová, IČO: 45 377 561, proti žalovanému: GSK Financial, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 1.919,88 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému (pôvodne podnikajúcemu pod obchodným menom Generali Poisťovňa, a.s.) povinnosť zaplatiť mu sumu 1.919,88 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.
2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 12. novembra 2015 došlo k vzniku škody na jeho motorovom vozidle, na ťahači U. W.: BR XXXBY, ktorú spôsobila vodička O. F. poistená u žalovaného. Žalobca si nechal poškodený ťahač opraviť v autorizovanom servise s tým, že mu bola fakturovaná cena opravy v sume 21.259,61 eur bez DPH, ktorá bola následne znížená dobropisom o sumu 2.060,85 eur bez DPH. Celkové náklady na opravu tak predstavovali sumu 19.198,76 eur, z čoho 90 % bolo preplatených z havarijného poistenia poisťovňou Allianz. Žalovaný žalobcovi oznámil, že žalobcovi nenahradenú škodu 1.919,88 eur nepreplatí. 2.1. K žalobe žalobca pripojil faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú spoločnosťou Prvá dopravno- mechanizačná spoločnosť s.r.o. na sumu 21.259,61 eur, dobropis č. XXXXXXXXXX vystavený spoločnosťou Prvá dopravno-mechanizačná spoločnosť s.r.o. na sumu 2.060,85 eur, oznámenie Allianz
- Slovenskej poisťovne, a.s. z 21. januára 2016 a oznámenie žalovaného zo 4. augusta 2017.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 25. mája 2020, č. k. 26Cb/150/2017 uviedol, že pristúpil k úhrade istiny 1.919,88 eur a rozporoval úroky z omeškania, keď na uplatnené príslušenstvo pohľadávky nie je možné aplikovať Obchodný zákonník, keďže škoda sa posudzovala podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania v žalobe nie sú vyčíslené v správnej výške, keď žalobca mohol žiadať úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 % ročne a nie 0,05 % denne, ako si to uplatnil žalobca.
4. Okresný súd Bratislava I uznesením z 12. októbra 2020, č. k. 26Cb/150/2017-80 platobný rozkaz z 25. mája 2020, č. k. 26Cb/150/2017 zrušil. 4.1. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca sťažnosť s tým, že pre postoj žalovaného musel predmetnú pohľadávku uplatniť v súdnom konaní a vznikli mu náklady v podobe zaplateného súdneho
poplatku. Keďže žalovaný zaplatil pohľadávku až na základe rozhodnutia súdu, nie je daný dôvod pre zrušenie platobného rozkazu. Rovnako tak, pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd mal znížiť výpočet úrokov podľa vyjadrenia žalovaného a nie zrušiť platobný rozkaz. Sťažnosť žalobcu súd zamietol uznesením z 9. decembra 2020, č. k. 26Cb/150/2017-88.
5. Dňa 23. decembra 2021 bolo súdu doručené oznámenie žalovaného, že nastala právna skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod práv a povinností, o ktorých sa koná. Dňa 17. decembra 2021 uzavrel žalovaný s obchodnou spoločnosťou Generali Česká Pojišťovňa a.s. zmluvu o predaji podniku, súčasťou ktorej bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov žalovaného. Generali Česká Pojišťovna a.s. tak vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv žalovaného, vrátane práv, povinností a nárokov už uplatnených v súdnych konaniach. V dôsledku uvedeného došlo k strate pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v predmetnom spore. 5.1. Oznámenie žalovaného z 23. decembra 2021 doručil súd žalobcovi dňa 27. januára 2022, avšak žalobca na predmetné podanie žiadnym spôsobom nereagoval.
6. Súd v spore rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na znenie ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), keďže hodnota sporu neprevyšovala sumu 2.000,-- eur a išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Zároveň súd pri posúdení, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie v spore bez nariadenia pojednávania, prihliadol aj na zásadu hospodárnosti konania, a to aby sa v spore - v ktorom ide o zaplatenie bagateľnej sumy - zbytočne navyšovali stranám sporu trovy konania. 6.1. Vo veci bol rozsudok verejne vyhlásený dňa 17. februára 2022, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 8. februára 2022.
7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za nesporné, že dňa 12. novembra 2015 došlo k vzniku škody na jeho motorovom vozidle, na ťahači U. W.: BR XXXBY v celkovej výške 19.198,76 eur spôsobenej vodičkou Naďou Sulovskou povinne zmluvne poistenou u žalovaného. Zo vzniknutej škody uhradila žalobcovi z havarijného poistenia Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. sumu 17.278,88 eur a zostávajúcu časť škody 1.919,88 eur uhradil žalobcovi žalovaný až po vydaní platobného rozkazu, príslušenstvo pohľadávky žalovaný žalobcovi neuhradil. 7.1. S účinnosťou od 19. decembra 2021 došlo k prevodu práv a povinností, o ktorých sa koná, na základe zmluvy o predaji podniku zo žalovaného na obchodnú spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s. Obchodná spoločnosť Generali Česká pojišťovna, a.s. sa tak stala nositeľom povinnosti nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu vrátane príslušenstva pohľadávky.
8. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 8.1.. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 8.2. Podľa ustanovenia § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. 8.3. Podľa ustanovenia § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka, na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
9. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody eur súd uvádza, že základnou otázkou pre rozhodnutie súdu bolo posúdenie, či je žalovaný v spore pasívne vecne legitimovaný. 9.1. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípad, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (k tomu viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. 9.2. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa v sporovom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva,
teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 9.3. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby voči subjektu, ktorý nie je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti.
10. Podľa názoru súdu žalovaný nie je v rozhodovanom spore pasívne vecne legitimovaný. K predmetnému záveru uvádza súd nasledovné: 10.1. Žalovaný bol poisťovateľom vodičky Nadi Sulovskej, ktorá predmetnú škodu spôsobila, čo znamená, že v čase podania žaloby bol pasívne vecne legitimovaný. Súd má však za to, že nepostačuje, aby bol určitý subjekt nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, v čase začatia konania, ale musí byť jej nositeľom aj v čase rozhodovania súdu (k tomu viď ustanovenie § 217 ods. 1 C. s. p.). V čase rozhodovania súdu však žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti s poukazom na zmluvu o predaji podniku zo 17. decembra 2021 uzavretú medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou Generali Česká pojišťovna, a.s., ktorá nadobudla celý poistný kmeň, celý zaistný kmeň, ako aj všetky pohľadávky a záväzky žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že subjektom povinným nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu, a subjektom, ktorý je v rozhodovanom spore pasívne vecne legitimovaný, je obchodná spoločnosť Generali Česká pojišťovna, a.s. a nie žalovaný. 10.2. O predmetnej skutočnosti bol žalobca informovaný, avšak na zmenu v subjekte, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, žiadnym spôsobom nereagoval. Tu súd dáva do pozornosti, že určovanie okruhu subjektov, patrí do výlučnej právomoci žalobu, ktorý je „pánom sporu“, a súd nie je oprávnený bez relevantného procesného návrhu žalobcu meniť okruh subjektov v konkrétnom spore. Žalobca pritom nenavrhol zmenu strany sporu na strane žalovaného v súlade s ustanovením § 80 C. s. p., a preto musel súd konať s pôvodne označeným žalovaným, s obchodnou spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s. (v súčasnosti GSK Financial, a.s.)
11. Keďže žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v rozhodovanom spore ide, súd žalobu žalobcu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.
12. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že konaní plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).