Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cb-6-2022.pdf
PDF · 84.54 KB
Case nature
Subarea
32Cb/6/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu : S-eko, s.r.o., sídlo: Obrancov mieru 1220/48, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 36 796 140, proti žalovanému: PPA Invest s.r.o., sídlo: Vihorlatská 3122/40, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 48 171 280, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručenom súdu dňa 04.02.2022 sa domáha, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na majetok žalovaného, a teda zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Štrba, obec Štrba, okres Poprad, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky A.-C. XXXX/XX o výmere 800m2, zastavaná plocha a nádvoria a stavba so súp. č. XXXX, druh: budova ubytovacieho zariadenia, popis: SEMAFOR-rekreačné zariadenie, postavené na parcele A.-C. XXXX/ XX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 vzhľadom k celku v prospech žalobu, na zabezpečenie pohľadávky vo výške 702.599,24 EUR s príslušenstvom. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca v návrhu uviedol, že pre žalovaného vykonával stavebné práce na základe zmlúv o dielo, v zmysle ktorých vyúčtoval cenu za vykonané dielo faktúrou č. 20200019; č. 20200032; č. 20200033, celkovo na sumu 702.599,24 EUR; uvedené faktúry boli vystavené dňa 31.12.2020 a dohodnutá lehota splatnosti dňa 14.2.2021. Žalovaný predmetné faktúry v lehote splatnosti neuhradil a neučinil tak ani do dňa podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vykazuje vysokú zadlženosť, omeškanie s úhradou splatných záväzkov voči žalobcovi narastá a preto žalobca má obavu, že prípadná exekúcia žalovaného bude ohrozená, vzhľadom na to, že žalovaného likvidný majetok (nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom - výpis z LV č. XXXX; LV č. XXXX katastrálne územie Štrba, obec Štrba) tvoria nehnuteľnosti, na ktorých sú zapísané aj iné záložné práva v prospech iných subjektov (napr. daňový úrad) a tiež poznámka o to, že ohľadom predmetných nehnuteľností je vedený súdny spor týkajúci sa určenia vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam. Žalobca poukázal aj na hlavnú podnikateľskú činnosť žalovaného a na to, že z dôvodu obavy, že žalovaný nebude schopný ju vykonávať má za to, že zo strany žalovaného k dobrovoľnému splneniu záväzkov voči žalobcovi nedôjde. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný začal vyvíjať aktivity smerujúce k predaju najhodnotnejšej nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve (ubytovacie zariadenie bývalého hotela SEMAFOR) o čom svedčia maily a fotodokumentácia zasielaná žalovaným jeho potencionálnym klientom.
3. K svojmu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doložil aj listinné dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutkové okolnosti, a to a) faktúry č. 20200019, č. 20200032, č. 20200033 vystavené dňa 31.12.2020 na sumu (cena vykonaných prác) v zmysle ich príloh; b) screenshot webovej stránky finstat.sk týkajúci sa dlhov a pohľadávok žalovaného; c) list vlastníctva č. XXXX vedeného katastrálnym úradom pre katastrálne územie Štrba, obec Štrba, okres Poprad, z ktorého vyplýva vlastníctvo nehnuteľností žalovaného a tiež na nich viaznúce ťarchy; d) list vlastníctva č. XXXX vedeného katastrálnym úradom pre katastrálne územie Štrba, obec Štrba, okres Poprad, z ktorého vyplýva vlastníctvo nehnuteľností žalovaného a tiež na nich viaznúce ťarchy; e) screenshot mailovej schránky s informáciou od D.. F. B. zo dňa 21.12.2021 f) súhrnná technická správa k stavbe Rekreačné zariadenie SEMAFOR, Tatranská Štrba g) dokumentácia k ARIETES MARMONT HOTEL spolu s fotodokumentáciou.
4. Súd návrh žalobcu právne posúdil podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa ust. § 343 CSP, (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa ust. § 344 CSP, Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP, Neodkladné opatrenie súd nariadi za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. V zmysle ust. § 329 CSP, (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia, a teda posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená.. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa a že jej exekúcia bude ohrozená, resp. preukázanie dôvodnosti obavy, ž exekúcia bude ohrozená.
6. Základnými predpokladmi pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho zriadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o
sudcovské záložné právo. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 294/2020 zo dňa 04.08.2020).
7. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitnou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
8. Splnenie vyššie uvedených podmienok preskúmal súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu ako aj s predloženými dokladmi a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, pretože súd nemal osvedčený stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne, pričom žalobca má súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku ohrozenia exekúcie, napr. také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je zníženie jeho vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery teda keď žalovaný realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky bez ďalšieho, neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané skutkové okolnosti tvrdené žalobcom, že na majetku žalovaného, nehnuteľnosti špecifikované v návrhu na nariadenie, sú evidované ťarchy v zapísaní záložného práva v prospech tretích osôb; to však neznamená a v danom prípade nie je možné ustáliť záver, že žalovaný sa sám, úmyselným konaním zbavuje svojho majetku na úkor žalobcu. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani zo žalobcom predložených listinných dôkazov uvedených v odseku 3. pod písm. e) - g), pretože tieto listinné dôkazy hodnoverným spôsobom nepreukazujú „úmyselné zbavovanie sa majetku“ vzhľadom aj na predmet podnikania žalovaného; a v danom prípade súd sa nemôže stotožniť iba zo subjektívnym tvrdením žalobcu bez jeho riadneho preukázania aj z objektívneho hľadiska.
9. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca neosvedčil, že žalovaný nakladá so svojím majetkom, resp. že vyvíja akékoľvek aktivity s cieľom zbavovať sa majetku tak, aby žalobcovi zmaril prípadný výkon rozhodnutia k jeho peňažnej pohľadávke, ktorú má voči žalovanému. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani z ostatných listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil, nemožno vyvodiť záver o riadnom osvedčení naliehavosti procesnej prevencie v podobe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol tak ako to uviedol v I. výroku výrokovej časti tohto uznesenia.
10. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
12. Keďže súd návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, je zrejmé, že v konaní bol úspešný v plnom rozsahu žalovaný, ktorému v tomto konaní však žiadne trovy konania nevznikli. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol a contrario podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, hoci úspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.