Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-2416-2021.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Subarea
49Ek/2416/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Xepap, spol. s r.o., so sídlom Jesenského 4703, 960 01 Zvolen, IČO: 31 628 605, zast. JUDr. Radko Petruňo, advokát so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 40 242 315, proti povinnému: H. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T. o vymoženie 9576,23 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2416/2021 zo dňa 18. 08. 2021, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2416/2021 zo dňa 18. 08. 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23. 06. 2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 9576,23 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/XXX/XXXX - 104 zo dňa 13. 07. 2020 a uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/XXX/XXXX - 124 zo dňa 07. 10. 2020. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu sa v návrhu domáhal náhrady trov exekúcie v celkovej výške 374,40 Eur vrátane DPH a súdneho poplatku.
2. Uznesením sp. zn. 49Ek/2416/2021 zo dňa 18. 08. 2021 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vo výške 24,56 Eur zamietol. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že o čiastočnom zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol z dôvodu, že oprávnený si svoje trovy právneho zastúpia v exekučnom konaní vyčíslil nesprávne z nesprávneho výpočtového základu. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil v časti F) „Trovy exekúcie - oprávnený“ trovy celkom vo výške 374,40 Eur vrátane DPH, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, poplatku za konverziu vo výške 2,52 Eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 355,38 Eur za dva polovičné úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený si v návrhu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní avšak opomenul uplatnenie ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“). V tomto prípade si právny zástupca oprávneného v návrhu uplatnil v rozpore s vyhláškou dva úkony právnej služby zo sumy vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/XXX/XXXX - 104 zo dňa 13. 07. 2020 a uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/XXX/XXXX - 124 zo dňa 07. 10. 2020. Súd pritom poukázal na to, že za tarifnú hodnotu je nutné považovať výšku peňažného plnenia alebo cenu veci resp. práva za poskytnutú právnu službu určenú pri začatí poskytovania právnej služby. Z výroku I. a rovnako tak z bodu 1. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III vyplýva, že výška peňažného plnenia pri začatí poskytovania právnych služieb bola vyčíslená na sumu 9576 Eur. V nadväznosti na uvedené a s poukazom na § 10 ods. 2 vyhlášky je hodnota veci 9576 Eur. Trovy právneho zastúpenia
za 2 polovičné úkony právnej služby, po pripočítaní režijného paušálu na rok 2021 a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty mali byť preto správne uplatnené v sume 330,82 Eur (2 x 126,97 Eur + 2 x 10,87 + 20% DPH (55,14 Eur), spolu vo výške 330,82 Eur). Súd považuje za správne uplatnený nárok vo výške 330,82 Eur za trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH). Výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní vrátane DPH tak predstavuje sumu 330,82 Eur. Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha. Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia (vrátane DPH) v sume spolu 355,38 Eur, je tento nárok v časti sumy 24,56 Eur (355,38 Eur
- 330,82 Eur) uplatnený v rozpore so zákonom. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 199e Exekučného poriadku, nakoľko výška trov právneho zastúpenia bola uplatnená v rozpore so zákonom, resp. vyhláškou a to tak, že boli uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške 355,38 EUR, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia vo výške 24,56 Eur zamietol.
3. Proti uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že namieta postup súdu, ktorý pri určovaní výšky tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, nielenže neaplikoval § 13 ods. 3 vyhlášky, ale o potrebe jeho uplatnenia sa v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal. Oprávnený si uplatnil v návrhu trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia + návrh na vykonanie exekúcie), spolu vo výške 355,38 Eur vrátane DPH. Okrem ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, však oprávnený (na rozdiel súdu) súčasne aplikoval aj ust. § 13 ods. 3 vyhlášky. Predmetom návrhu na vykonanie exekúcie súd totiž dva exekučné tituly - rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/ XXX/XXXX - 104 zo dňa 13. 07. 2020 (tarifná hodnota 9 576,23 Eur) a uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. XXCb/XXX/XXXX - 124 zo dňa 07. 10. 2020 (tarifná hodnota 1 236,46 Eur). Pri spojení dvoch exekučných titulov do jedného návrhu na vykonanie exekúcie sa teda jedná o spojenie dvoch vecí. Takúto situáciu predpokladá § 13 ods. 3 vyhlášky, kedy sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Nakoľko každý z uvedených exekučných titulov mohol byť predmetom samostatného návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený pri výpočte odmeny za 1 úkon právnej služby aplikoval aj ust. § 13 ods. 3 vyhlášky. Aplikácii ust. § 13 ods. 3 vyhlášky pritom nebráni ani uplatnenie ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, ktoré pri priznávaní výšky trov aplikoval v napadnutom uznesení súd. Oprávnený trval na priznaní trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 355,38 Eur a žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. . 14. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca (aj napriek § 202 ods. 2 Exekučného poriadku) doplnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a vysporiadaval sa s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
15. Oprávnený v podanej sťažnosti uviedol, že vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení nijako nevysporiadal s tým, že pri výpočte trov konania oprávneného neaplikoval § 13 ods. 3 vyhlášky. Právnym problémom, ktorý oprávnený v sťažnosti nastolil je, či trovy konania sú samostatným nárokom (príp. či sú príslušenstvom pohľadávky) a to v nadväznosti na ďalší postup pri výpočte odmeny právneho zastúpenia aj s poukazom na to, že trovy konania (ich výška) sú oprávnenému priznané ďalším exekučným titulom, a teda sa v danom prípade jedná o spojenie dvoch vecí (rozsudkom priznaný nárok na náhradu istiny s príslušenstvom a nárok na náhradu trov konania, uznesením stanovená konkrétna výška trov konania). V tomto zmysle súd poukazuje na ustálenú judikatúru slovenských súdov prevzatú z Českej republiky, napr. podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XX Z. XXXX/XXXX zo dňa 25. 08. 2008, v ktorom uviedol: „Je-li pohledávka uplatněna u soudu (za takové uplatnění pak lze nepochybně považovat též vymáhání pohledávky cestou soudního výkonu rozhodnutí nebo exekuce podle zákona č. 120/2001 Sb.) považuje se nárok na náhradu nákladů řízení za její příslušenství.“ Príslušenstvo pohľadávky nemení svoju podstatu a charakter, či je uplatnené v základnom či exekučnom konaní. Peňažné plnenie sa skladá z viacerých čiastkových nárokov, ktoré je možné v exekučnom konaní uplatniť aj samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie a ktoré sú priznané samostatnými exekučnými titulmi, súd ale uvádza, že oprávnený by mal tieto čiastkové nároky uplatňovať voči žalovanému, resp. povinnému naraz, ak aj u nich existuje so základným nárokom „actio nata“, teda žalovateľnosť. Inač povedané, exekučný súd chce jednoznačne uviesť, že jednou zo základných zásad civilného procesu je zásada poctivého začatia i vedenia konania (čl. 5 CSP). Možnosti rozdeľovania vymáhaných peňažných plnení viažúcich sa k tomu istému nároku (vyplývajúcemu z jedného skutkového deja) do viacerých exekúcií súd považuje za nepoctivé a súd to musí bez ďalšieho odmietnuť, ak tu ozaj nie sú relevantné dôvody, pre ktoré žalobca, resp. oprávnený bol donútený ich uplatniť osobitne (napr. extrémne dlhé časové obdobie medzi rozhodnutím o nároku na náhradu trov a rozhodnutím o výške trov konania a pod., čo však oprávnený v podanom návrhu súdu nepreukázal). Súd síce vzal do úvahy skutočnosť, že oprávnený v danom prípade vymáha svoj nárok na základe dvoch exekučných titulov, súd však dáva do pozornosti, že vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci, teda od rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené potom jednoznačne vyplýva, že síce v danej veci oprávnený predložil dva exekučné tituly, avšak keďže sa nejedná o spojenie dvoch vecí (ale iba o predloženie závislých rozhodnutí), aplikácia § 13 ods. 3 vyhlášky nie je možná. Súd zároveň dopĺňa, že veriteľ síce môže samostatne na súd dokonca nielen uplatniť viaceré nároky z jedného právneho vzťahu, ale dokonca jeden nárok po častiach, napríklad preto, lebo pri nižších sumách je relatívne vyššia odmena za úkon právnej služby. Takýto špekulatívny postoj je však nutné odmietnuť a k tomu musí exekučný súd uviesť, že v zmysle článku 5 Civilného sporového poriadku súdne konanie, t. j. i exekučné neslúži k zneužitiu práva, teda žiadne konanie nemôže primárne slúžiť len k získaniu a vymoženiu trov konania (exekúcie). Cieľom súdneho konania je poskytnutie právnej ochrany tým subjektívnym právam alebo právom chráneným záujmom, ktoré boli poškodené alebo ohrozené. K tomu súd poukazuje na bohatú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Českej republiky k trovám konania pri formulárových žalobách, drobných sporoch a podobne, napr. nález Ústavního soudu ČR z 24. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 3344/12, nález Ústavného súdu SR z 25. mája 2010, sp. zn. III. ÚS 144/2010-26, kde súd odmietol takúto motiváciu vedenia sporu. Z tohto dôvodu súd musí túto námietku oprávneného, ktorej základ je špekulačný bez ďalšieho odmietnuť.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je súd toho názoru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, keď návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 24,56 Eur zamietol, a preto z tohto dôvodu súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2416/2021 zo dňa 18. 08. 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).