Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-227-2018.pdf
PDF · 86.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/227/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. S. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi dieťaťa K. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v I. R. C. na K. ul. č. XXXX/X zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Fabianová so sídlom v Spišskej Novej Vsi Štefánikovo námestie č. 5 K.R. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. na T. ul. č. XXX/X v konaní o návrhu matky o zmenu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5P 210/2017-96 z 20.3.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ktorým žiadala, aby súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5P 265/2016 zo 6.2.2017, podľa ktorého je otec oprávnený sa s maloletým dieťaťom stretávať každý párny týždeň v utorok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matke a styk sa bude realizovať bez prítomnosti matky. Matka návrhom podaným dňa 23.5.2017 žiadala zmenu upraveného styku tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a každú párnu nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.
2. Konajúci súd rozhodol o zamietnutí návrhu vychádzajúc z ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 4 Zákona o rodine, § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, § 26 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania, kedy zistil, že návrh matky nie je dôvodný. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec svoje oprávnenie stýkať sa s maloletým dieťaťom plne využíva a rovnako si plní aj vyživovaciu povinnosť. Vyživovaciu povinnosť si plní aj nad určený rámec, pretože dieťaťu zakupuje veci ako napríklad kočiar, sedačku, mixér na prípravu stravy, hygienické potreby a oblečenie, ktoré využíva práve v čase realizácie styku so synom. Otec sa zaujíma aj o zdravotný stav maloletého dieťaťa u pediatra, s ktorým konzultuje časté ochorenie syna, ich priebeh, liečbu, ale aj vhodné stravovanie dieťaťa a celkovú starostlivosť o dieťa. Túto skutočnosť potvrdila aj ošetrujúca lekárka maloletého dieťaťa, ktorá sa vyjadrila, že na základe spolupráce s otcom nemá pochybnosti o jeho schopnosti riadne sa o dieťa postarať. Častejšie ochorenie dieťaťa pediater nedáva do súvislosti s návštevami u otca, ale so zvýšenou chorobnosťou staršieho syna matky po jeho zaradení do materskej škôlky. Dokazovanie bolo vykonané aj šetrením kolízneho opatrovníka v mieste bydliska otca, ktorý konštatoval, že domácnosť otca je vhodná pre realizáciu styku otca s dieťaťom tak z hľadiska vybavenia ako aj hygieny. Na základe takto zistených skutočností konajúci súd nemal dôvod spochybňovať schopnosti otca postarať sa o
maloleté dieťa v čase, kedy mu bol určený styk aj bez prítomnosti matky. Pri posúdení možnosti otca postarať sa o dieťa vo svojej domácnosti prihliadol aj na skutočnosť, že otcova matka, teda stará matka dieťaťa má sama skúsenosti s výchovou a starostlivosťou o deti nielen ako matka, ale aj ako dlhoročná pracovníčka materskej škôlky. Konajúci súd pri rozhodnutí o zamietnutí návrhu prihliadol aj na časové obdobie, kedy podala matka návrh na zmenu úpravy styku. Konštatoval, že posledné rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o úprave styku bol rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5P 265/2016 zo 6.2.2017, pričom už 23.5.2017, to znamená po 3 mesiacoch matka dospela k záveru, že takáto úprava styku nie je pre maloleté dieťa vhodná. Konajúci súd vykonal dôsledné dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kde matka aj otec prezentovali svojím správaním, že na úprave styku sa dohodnúť nevedia. Naopak, ich vzťahy sú konfliktné, neusporiadané, ktoré v žiadnom prípade nemôžu viesť k dohode o úprave styku bez autoritatívneho rozhodnutia súdu. Konajúci súd sa oboznámil so závermi lekárskych správ ošetrujúcich lekárov MUDr. E. B. a MUDr. U. C., z ktorých vyplynulo, že maloletý bol v priebehu mesiacov január až august 2017 pravidelne každý mesiac chorý. Oboznámil sa s čestným prehlásením starej matky maloletého J. K., s denníkom matky, ktorý obsahuje dátumy styku otca s maloletým dieťaťom a matkine poznámky. Oboznámil sa aj so súkromným znaleckým posudkom PhDr. C. T., ktorý matka predložila v priebehu štádia odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí neodkladného opatrenia, ktorý bol vypracovaný 2.7.2017, kde sa znalkyňa vyjadrovala ku vhodnosti styku otca vo frekvencii stykov, ako aj prítomnosti matky pri styku otca so synom. Na tento dôkaz konajúci súd neprihliadol s poukazom na názor vyslovený nadriadeným súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a najmä pre jeho vnútornú rozpornosť, neaktuálnosť, nedostatočné zadováženie podkladov pre znalca a prekročenie rámca odborného posúdenia. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmena rozhodnutia o úprave styku nie je dôvodná. V odôvodnení konštatoval, že neboli zistené žiadne dôvody pre zmenu rozhodnutia ani žiadne závadové konanie otca, ktoré by mohlo viesť k zmene rozhodnutia o úprave styku. Naopak, šetrením kolízneho opatrovníka, ale aj vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec je schopný samostatne zabezpečiť výchovu a výživu maloletého dieťaťa, postarať sa o neho po každej stránke v čase vyčlenenom na styk s dieťaťom. Obmedzenie styku tak, ako to žiadala matka a súčasne prítomnosť matky pri styku by naopak vzhľadom ku závažným konfliktným vzťahom medzi rodičmi bola kontraproduktívna a stretnutie otca so synom by sa míňalo účinkom. Aj z toho dôvodu, to znamená z dôvodu záujmu maloletého dieťaťa vyhodnotil konajúci súd návrh matky ako nedôvodný.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa. Vytkla konajúcemu súdu, že nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nevykonal predovšetkým dôkazy, ktoré ona navrhovala a bez ktorých nie je možné posúdiť ňou uvádzané argumenty, či sú oprávnené alebo nie. Zdôraznila, že navrhla vykonať znalecké dokazovanie, na základe ktorého by pedopsychológ alebo pedopsychiater posúdil, či pre maloletého je forma stretávania sa, tak ako je upravená teraz vhodná, či narušený režim nespôsobuje vývinové problémy a či vývin dieťaťa zodpovedá vývinu dieťaťa v jeho veku. Vyslovila presvedčenie, že boli uprednostnené práva otca pred záujmami dieťaťa a bez znaleckého posudku nebolo možné rozhodnúť o jej návrhu. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel návrhu matky o zmenu úpravy styku.
4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd rozhodol správne, zákonne a predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa. Namietal tvrdenie matky, že rozhodnuté bolo predovšetkým v prospech otca a neboli zohľadnené záujmy maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že odvolacie námietky matky, boli predmetom dokazovania už v konaní na súde prvej inštancie a matka v odvolacom konaní nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by boli podkladom na zmenu rozhodnutia. Poukázal aj na skutočnosť, že súkromný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný PhDr. T., bol vypracovaný výslovne na žiadosť matky a tento znalecký posudok predložila až v rámci odvolacieho konania v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, preto ani on ako otec sa s týmto posudkom nemohol včas oboznámiť. Zdôraznil, že starostlivosť o maloletého vie zabezpečiť v celom rozsahu aj bez prítomnosti matky, naopak, prítomnosť matky v čase stretnutia je kontraproduktívna, pretože dochádza medzi nimi ku konfliktom, matka nie je vysporiadaná s ich rozchodom ako partnerov, čo negatívne vplýva aj na tieto stretnutia. Zdôraznil, že matka sa neustále prejavuje ako konfliktná, nekompromisná, neústupčivá, nedokáže akceptovať názory iných, rady, stanoviská iných, neustále otca ponižuje a osočuje a z týchto dôvodov aj ukončil s ňou partnerský vzťah. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
5. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom doterajšom stanovisku a na svojich argumentoch, ktoré už uviedla v odvolaní, aj v priebehu konania na súde prvej inštancie. Vyslovila presvedčenie, že o zmene rozhodnutia o úprave styku môže rozhodnúť len príslušný znalec s tým, že subjektívne pocity a názory otca nie sú a nemôžu byť nadradené záujmom maloletého dieťaťa.
6. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletého dieťaťa. Otec zotrval na svojich doterajších vyjadreniach s tým, že starostlivosť o maloletého vie zabezpečiť absolútne bezproblémovo, dieťa sa u neho nachádza v bezkonfliktnom prostredí a je o ňu po každej stránke postarané. Naopak, spochybnil starostlivosť matky a jej matky, s ktorou žije s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti.
7. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku s tým, že konajúci súd vykonal dôsledné a rozsiahle dokazovanie vo veci, a to nielen výsluchom samotných rodičov, nielen výpoveďami samotných rodičov na pojednávaní, ale aj písomnými vyjadreniami ošetrujúcich lekárok a tiež prihliadol na správu kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie v domácnosti obidvoch rodičov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť ako vecne správne, zákonné a rozhodnutie v prospech dieťaťa.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a matka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne iné relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu. Vychádzal tak predovšetkým z výpovedí účastníkov konania, šetrenia kolízneho opatrovníka, ako aj listinných dôkazov, t.j. správami ošetrujúcich lekárov. Odvolací súd má za to, že rozsudok o úprave styku je správny, primeraný, zodpovedajúci veku maloletého dieťaťa a jeho potrebám. Matka žiadala zmenu posledného rozhodnutia po troch mesiacoch, čo odvolací súd vyhodnotil ako skutočnosť, počas ktorej nemohlo dôjsť k tak výraznej zmene pomerov, ktorá by zmenu rozsudku o úprave styku odôvodňovala. Zdôrazňuje, že právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dieťa dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávať sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodu, ktoré nespočívalo v osobe oprávneného. Pri úprave styku má byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Je nepochybné, že v danom prípade bol upravený styk otca s dieťaťom v rozsahu, ktorý zodpovedá tak rodičovským právam otca, ako aj právu dieťaťa so zreteľom predovšetkým na jeho vek a zdravotný stav. Odvolací súd pre úplnosť dodáva a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
10. V kontexte takto zisteného skutočného stavu považoval odvolací súd odvolacie námietky matky za účelovú obranu a snahu dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, preto v odvolacom konaní na odvolacie námietky matky už neprihliadal a považoval ich vzhľadom k rozhodnutiu súdu prvej inštancie za nedôvodné.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).