Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/45/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu: F. B., nar. X.XX.XXXX, H. XX, B., zastúpený: JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, Mlynská 28, Košice, IČO : 00 620 157, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený zo zákona : Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie náhrad škody na zdraví, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 9.447,83 Eur od 29.05.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.2.2008 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.383,32 Eur ( 312.808,-Sk ) z titulu bolestného, sumy 22.926,11 Eur ( 690.672,-Sk) z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a sumy 20.012,18 Eur ( 602.887,-Sk) z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj náhrady trov konania. Uznesením č.k. -247 zo dňa 5.5.2015 súd zastavil konanie v časti uplatnenej náhrady za bolesť vo výške 4.263,40 Eur z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti. Rovnako uznesením č.k. -252 zo dňa 12.8.2015 súd zastavil konanie v časti uplatnenej náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 6.300,63 Eur a pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 2.106,11 Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 21.232,16 Eur všetko s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 5.2.2008 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 19.419,31 Eur, vyčíslený ročný úrok 3.470,55 Eur, trovy konania a trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.". Na pojednávaní, konanom dňa 4.4.2016 súd uznesením pripustil zmenu petitu žalobného návrhu tak, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.056,49 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 5.2.2008 do zaplatenia ( z titulu bolestného), sumy 21.232,16 Eur s 8,5% ročným rokom z omeškania od 5.2.2008 do zaplatenia ( z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), sumy 19.419,31 Eur z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, vyčísleného ročného úroku v sume 3.470,55 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako spolujazdec pri dopravnej nehode dňa 1.4.20096 utrpel ťažký úraz na zdraví. Motorové vozidlo viedol T.Á. A., pričom na základe právoplatného uznesenia orgánu činného v trestnom konaní bolo trestné stíhanie pre nedbanlivostný trestný prečin ublíženia na zdraví

zastavené podľa , nakoľko vodič podľahol zraneniam, ktoré pri dopravnej nehode utrpel. Prevádzkovateľ motorového vozidla, ktoré nehodu spôsobilo nemal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok na náhradu škody voči žalovanému vyplýva priamo zo zákona, konkrétne a . V dôsledku úrazu utrpel žalobca krvácanie do mozgu, zlomeninu záhlavovej kosti s vtlačením úlomkov, pomliaždenie mozgu, pomliaždenie pľúc, viaceré zlomeniny kostí, pomliaždenia obličiek s následkom vážnych mozgových a duševných porúch po ťažkom poranení hlavy, centrálnej kvadruparézy, spasticity - kŕčov dolných končatín a nedomykavosti ritných zvieračov. Žalobca bol v ústavnom ošetrovaní od 1.4.2006 do 12.9.2006 a v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová od 13.9.2006 do 8.11.2006. Podľa lekárskych posudkov, vypracovaných F.. B. H. T. F.. P. X. zo dňa 13.3.2007, bolo bodové hodnotenie bolestného stanovené vo výške 2420 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7920 bodov. Rozhodným obdobím pre stanovenie výšky náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia je rok 2006 ( nárok vznikol v roku 2007), v ktorom hodnota jedného bodu je 380,-Sk ( 18.761,-Sk x 2% = 375,22 Sk, zaokrúhlene 380,-Sk). Nárok na náhradu za bolestné tak predstavuje 919.600,-Sk ( 2420 x 380,- Sk) a za sťaženie spoločenského uplatnenia 3.009.600,-Sk ( 7920 x 380,-Sk). Žalobca si svoj nárok uplatnil u žalovaného, pričom tento oznámením zo dňa 17.12.2007 plnil iba čiastočne s uplatnením 20% spoluviny. Žalovaný uhradil žalobcovi za bolestné sumu 422.872,-Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 1.717.008,-Sk. Listom zo dňa 10.7.2007 žalobca navrhol žalovanému uzavretie dohody o vyrovnaní. Vzhľadom na invaliditu s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, vek žalobcu v čase úrazu, rozsah a závažnosť následkov, navrhol 50% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, teda sumu 1.504.800,-Sk. Oznámením zo dňa 21.12.2007 žalovaný tento nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia plnil iba čiastočne s uplatnením 20% spoluviny, t.j. vo výške 600.953,-Sk. Žalobca uviedol, že následkom úrazu sa stal úplne nesebestačný, odkázaný na pomoc iných, je trvalo vylúčený z plnohodnotného osobného a spoločenského života. Je úplne ochrnutý na všetkých končatinách, odkázaný na invalidný vozík, ktorý nedokáže bez pomoci iného ovládať, resp. na lôžko. Trpí trvalými následkami v podobe bolestí celého tela, unikania moču, kŕčami dolných končatín, nesústredenosti, porúch spánku, reči, orientácie, koordinácie, prehĺtania. Uviedol, že si nedokáže zabezpečovať ani základné hygienické potreby, je ohrozený neustálym rizikom zápalov močových ciest, vytvorenia dekubitov. Je vylúčený z možnosti uplatniť sa v pracovnom živote, osobnom živote, športe, kultúrnom vyžití. Má narušenú psychiku. Rozhodnutím súdu bola žalobcovi ustanovená opatrovníčka a to jeho matka. Žalobca mal za to, že na jeho strane nesporne vznikli dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50%. Žalobca ustálil svoju spoluvinu vo výške 20%.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.4.2008 nerozporoval skutočnosť, že dňa 1.4.2006 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobca utrpel škodu na zdraví, ani to, že si uplatnil nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom tento oprel o dva znaleckého posudky. Uviedol, že pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a zistil, že bodové hodnotenia v znaleckých posudkoch, predložených žalobcom, nie sú v súlade s ustanoveniami zákona. Poukázal žalobcovi sumu 422.872,- Sk z titulu bolestného a sumu 1.717.008,-Sk z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Ku kráteniu bodového ohodnotenia náhrady za bolesť pristúpil žalovaný na základe znaleckého posudku F.. P. I. zo dňa 19.11.2007. Táto konštatovala, že zvýšenie hodnotenia bolestného na dvojnásobok nie je v súlade s § 9 ods. 5 zákona, vzhľadom k tomu, že ak výkony operácie sú zahrnuté v základnej sadzbe nie je možné ich zvyšovať až na dvojnásobok a odôvodnenie ošetrujúceho lekára, že navrhovateľovi boli podávané infúzie, transfúzie, punkcie a dlhá rehabilitácia sa nepovažujú za operačný výkon a preto nie je možné ich akceptovať. Rovnako pristúpil ku kráteniu bodového ohodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku F.. P. I. zo dňa 6.8.2007. Podľa tohto znaleckého posudku položky 256 a 314 boli súčasťou bodového hodnotenia položky 305 s hornou hranicou bodového hodnotenia zvýšeného na dvojnásobok a nakoľko v súlade s ustanovením § 9 ods. 8 zákona ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na hodnotenie SSU. K výpočtu výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcom žalovaný namietal nesprávnosť zaokrúhlenia tak, ako to realizoval žalobca. Až po vynásobení celkového počtu bodov sumou uvedenou v opatrení ( čo je 345,48 Sk a nie 350,-Sk a 375,22 Sk a nie 380,-Sk) sa zaokrúhľuje až výsledná suma náhrady. Rovnako posúdenie zdravotného stavu žalobcu, pokiaľ išlo o bolestné, bolo možné vykonať už v roku 2006, nakoľko celková hospitalizácia bola ukončená dňa 8.11.2006. Rozhodným obdobím pre stanovenie výšky náhrady za bolestné je rok 2006 a pri výpočte sa

musí vychádzať z hodnoty jedného bodu 345,48 Sk. Namietal tiež výšku uplatneného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, nakoľko žalobca nepreukázal svoje výrazné uplatnenie ani možnosť uplatnenia sa v pracovnom, rodinnom, politickom či kultúrnom živote. Žalovaný preto z tohto titulu poukázal dňa 19.12.2007 na účet žalovaného zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 35%, t.j. sumu 600.953,-Sk. Žalovaný tiež zdôraznil, že vzhľadom na skutkové okolnosti dopravnej nehody, preukázané v trestnom konaní, škoda na zdraví bola spôsobená aj zavinením samotného žalobcu, pričom primerané je znášanie spoluviny v rozsahu 20%.

4. V priebehu konania právny zástupca žalobcu poukázal na to, že u neho v priebehu konania nastalo zlepšenie zdravotného stavu, nie je odkázaný na invalidný vozík a je pri jednotlivých úkonoch čiastočne sebestačný, nevyžaduje opateru 24 hodín. K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v roku 2007, preto pri výpočte výšky náhrady je potrebné vychádzať z hodnoty bodu platnej v roku 2006, t.j. 375,22 Sk, po zaokrúhlení 380,-Sk. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je viazané predovšetkým na invaliditu. Tiež poukázal na skutočnosti, odôvodňujúce, podľa jeho názoru, priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prvom rade zdôraznil mladý vek žalobcu v čase nehody, skutočnosť, že sa jednalo o úplne zdravého a samostatného človeka. Ako každý mladý človek mal veľa plánov a túžob, jeho psychické zdravie bolo bez akýchkoľvek ťažkostí. Podstatnú časť jeho života vypĺňala práca a príprava na výkon povolania. Po absolvovaní strednej školy a základnej vojenskej služby pokračoval v pracovnom zapojení, pričom vykonával kvalifikované stavebné práce. V dôsledku dopravnej nehody utrpel ťažké poškodenie zdravia a tým došlo k podstatnej zmene jeho života. Po nehode bol na úrovni 6-9 mesačného dieťaťa, momentálne sa nachádza na úrovni 3- ročného dieťaťa. Je vyradený z bežného života vo všetkých oblastiach, a to čo sa týka zamestnania, domácich prác, záľub, športu, cestovania, spoločenského života, sexuálnych funkcií, možnosti založiť si rodinu a podobne. Je obmedzovaný v bežnom živote a to z činností, ktoré zdravý človek bez ťažkostí dokáže realizovať. Zdôraznil, že žalobca trpí psychickými poruchami, znížením intelektových schopností, narušením schopnosti koncentrácie, pozornosti a pamäte. Došlo u neho k výrazným zmenám v správaní. Došlo tiež k podstatnej zmene v jeho vzťahu k rodinným príslušníkom. V dôsledku narušenia reči a intelektu, je ochudobnený o dennú komunikáciu a zdieľanie vzťahov v rodine, nemá možnosť založiť si vlastnú rodinu v dôsledku narušenia intelektu a sexuálnych funkcií. Ako podstatný argument uviedol nemožnosť žalobcu zapojiť sa do pracovného života, najmä s prihliadnutí na to, že pred nehodou vykonával manuálnu prácu. Vyjadril svoj súhlas so závermi nariadeného znaleckého dokazovania v časti bodového hodnotenia bolestného. V časti bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia namietal nebodovanie položiek 256 a 314, pretože je zrejmé, že u žalobcu boli prítomné tieto zdravotné komplikácie ešte v roku 2006 a tiež v čase vypracovania znaleckého posudku F.. H.. Hoci súdom nariadený znalec nezistil zdravotné komplikácie, spadajúce pod položky 256 a 314, sám konštatoval, že v dôsledku poškodení zdravia môže v budúcnosti dôjsť k návratu inkontinencie. Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné vziať do úvahy všetky následky, ktoré poškodený mal, má a musí sa zohľadniť aj prípadná prognóza. Za dôvodné považoval tiež zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 %, zdôraznil vek žalobcu v čase dopravnej nehody, dobrý zdravotný stav, rozsiahle možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti, plány do budúcnosti. Práve v dôsledku nehody došlo k závažnému poškodeniu zdravia, ktoré vyradilo žalobcu z bežného života. V zmysle posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 29.11.2006 bola stanovená miera funkčnej poruchy v rozsahu 100%. Poukázal tiež na predpoklad zhoršovania zdravotného stavu v podobe stareckej atrofie mozgu, zhoršovaním pamäťových funkcií, stratou hygienických návykov a inkontinenciou. Opätovne zdôraznil vznik následkov aj v psychickej oblasti, kedy žalobca má problém s uchovávaním a vštepovaním informácií, pretrváva rýchla unaviteľnosť, znížené psychomotorické tempo a celkové zníženie intelektuálnych schopností. Prejavuje sa tiež nervozita až agresia. Poukázal na nemožnosť založenia si rodiny, vytvorenia fungujúceho partnerského vzťahu, nemožnosť pracovného uplatnenia a tiež na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Po nehode sa žalobca uzavrel do seba a má problém s nadväzovaním priateľských a kamarátskych vzťahov. Rozdielnosť percentuálneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je daná tým, že zvýšiť odškodnenie v každom konkrétnom prípade je možné o 50%, pričom sa vychádza z rozsahu základného priznaného odškodnenia v tom ktorom prípade a musí byť zachovaná priama úmera. Znamená to, že v závažnejších prípadoch, je časť zodpovedajúca podielu 50% vyššia ako v menej závažných prípadoch. Preto neobstojí argument, že od prípadu žalobcu existujú aj závažnejšie prípady a preto nie je na mieste zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50%. Zvýšil uplatnený nárok na náhradu za bolesť na sumu 5.056,49 Eur, vychádzajúc z bodového hodnotenia ustanoveného znalca.

5. V priebehu konania žalovaný uviedol, že pri pojme ustálenie zdravotného stavu je potrebné rozlišovať ustálenie zdravotného stavu pre bolestné a zvlášť pre sťaženie spoločenského uplatnenia. Nesúhlasil s vyjadrením znalca k otázke ustálenia zdravotného stavu na deň 27.5.2009 a bol toho názoru, že posledný deň prvej hospitalizácie v NRC Kováčová, t.j. deň 8.11.2006, možno považovať za moment, kedy bol zdravotný stav žalobcu natoľko ustálený, že dovoľoval urobiť bodové hodnotenie bolestného. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo v súlade s § 8 ods. 4 zákona možné vykonať už roku 2007. Z tohto dôvodu treba pri výpočte bolestného vychádzať zo sadzby za jeden bod/rok 2006- 345,48 Sk a pri výpočte sťaženia spoločenského uplatnenia zo sadzby za jeden bod/ rok 2007- 375,22 Sk. Zotrval na námietke nesprávneho zaokrúhľovania výšky jedného bodu, nakoľko sa zaokrúhľuje až výsledná suma na celé desiatky korún smerom nahor. Nesúhlasil so znaleckým záverom, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňom 27.5.2009. Bolestné bolo možné ohodnotiť už v roku 2006 a sťaženie spoločenského uplatnenia už v roku 2007. Už v znaleckých posudkoch z roku 2007 je uvedené, že stav žalobcu bolo možné považovať za trvalý. Hodnotené položky za sťaženie spoločenského uplatnenia F.. I. a F.. Z. sú takmer zhodné. Položky č. 253 a 305 sú hodnotené v obdobnej výške. Tieto položky hodnotil znalec napriek zlepšeniu zdravotného stavu ku dňu 27.5.2009 v hornej hranici základnej sadzby zvýšenej na dvojnásobok. Znalec na zlepšenie zdravotného stavu ku dňu 27.5.2009 neprihliadol. Zdôraznil, že v priebehu konania bolo žalobcovi plnené bolestné - bodové hodnotenie 1967,50 bodov ( podľa znaleckého posudku 1997,50 bodov) a sťaženie spoločenského uplatnenia - bodové hodnotenie 5890 bodov ( podľa znaleckého posudku 5890 bodov). Na rozdiel od znaleckého posudku bolo čiastočne akceptované bodové hodnotenie položky 86b- poúrazový pneumotorax vo výške 60 bodov z dôvodu, že drenáž hrudníka nie je operačný výkon, preto nie je dôvod na zvýšenie tejto položky o polovicu. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% nie je dôvodné vzhľadom na bežné zapojenie žalobcu do života a spoločnosti v období pred úrazom. Nebolo preukázané, že väčšinu času trávil navrhovateľ v práci, pričom v tejto súvislosti poukázal na pracovnú zmluvu zo dňa 31.3.2006, z ktorej obsahu je zrejmý deň nástupu do práce 31.3.2006, teda deň pred nehodou. Dohoda o vykonaní práce zo dňa 28.10.2005 uvádzala ako rozsah pracovnej úlohy 30 hodín, pričom podpis žalobcu na oboch týchto listinách sa nejaví ako zhodný. Tvrdenie vo svedeckých výpovediach, že žalobca pracoval celý týždeň sa javí v tomto kontexte ako účelové. Rovnako nemožno konštatovať ani výrazné zapojenie žalobcu pred nehodou v sociálnom, kultúrnom, športovom a politickom živote. Žalobca nevyvíja žiadnu snahu o nájdenie si zamestnania. Nedošlo po nehode k pretrhnutiu rodinných väzieb. K rozšírenému nároku žalobcu v časti bolestného na sumu 5.056,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vzniesol námietku premlčania v časti 2.950,38 Eur vrátane úroku z omeškania. Vzhľadom na nepriaznivé dôsledky úrazu, priznanú invaliditu, vek a spoločenské zapojenie navrhovateľa pred nehodou a po nej bola žalobcovi zohľadnená horná hranica bodového hodnotenia pre jednotlivé položky sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku, v súlade s § 10 ods. 4 zákona bolo bodové ohodnotenie za jednotlivé položky zvýšené na dvojnásobok, bolo akceptované zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 35% a po zohľadnení týchto skutočností bola žalobcovi žalovaným uhradená suma 97.279,62 Eur.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov T. B., Š. Q., F. E. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: uznesením ČVS: H.-XXX/X-H.-B.-XXXX zo dňa 27.12.2006, lekárskym posudkami F.. B. H. a F.. P. X. zo dňa 13.3.2007, prepúšťacou správou zo dňa 18.5.2006, zdravotnou dokumentáciou č.l. 14-21, listom zo dňa 10.7.2007- uplatnením nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví, listom zo dňa 17.12.2007, 19.12.2007- oznámenie o poukázaní náhrady škody, listom zo dňa 21.12.2007- odpoveď na uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví, rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 11.1.2007, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -20 zo dňa 6.7.2006, listom zo dňa 5.2.2008- oznámenie o poukázaní náhrady škody, posudkami F.. I. zo dňa 19.11.2007 a 3.8.2007, škodovým spisom, rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Pezinku č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2006, znaleckými posudkami znaleckej organizácie forensic.sk č. XXX/XXXX a XX/XXXX, oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 24.3.2015, dávkovým spisom Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 B. F., pracovnou zmluvou zo dňa 31.3.2006, dohodou o vykonaní práce zo dňa 28.10.2005. Zároveň súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca F.. F. Z., ktorý tento pod č. X/XXXX vypracoval dňa 10.1.2015. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav :

7. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 1.4.2006 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobca utrpel rozsiahle zranenia. Motorové vozidlo viedol T. A., ktorý

dopravnú nehodu zavinil. Z predloženej lekárskej dokumentácie, ako aj záverov znalca bolo možné ustáliť, že po dopravnej nehode bol žalobca nájdený v bezvedomí, do priedušnice mu bola zavedená kanyla a bol pripojený na umelú pľúcnu ventiláciu. Následne bol prevezený do nemocnice, kde po vyšetreniach boli zistené rozsiahle zranenia. Následne sa žalobca podrobil liečbe, opísanej podrobne v predloženom znaleckom posudku. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že žalovaný pred podaním žaloby žalobcovi plnil a poukázal titulom náhrady škody ( oznámenie zo dňa 17.12.2007) žalobcovi za bolestné sumu 422.872,-Sk ( 14.368,72 Eur) a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 1.717.008,-Sk ( 56.994,22 Eur). Žalovaný akceptoval zvýšenie náhrady SSU o 35%, teda o sumu 600.953,-Sk ( 19.947,99 Eur) Vyplatenie vyššie špecifikovaných plnení žalobcovi žalovaným ničím žalobca nenamietal a preto súd pri svojom rozhodovaní vo veci vychádzal z tohto nesporného záveru.

8. Dňa 13.3.2007 bol vypracovaný F.. B. H. a F.. P. X. posudok o bolestnom, kde lekári ustálili počet bodov v rozsahu 2420. Lekári v zmysle zvýšili bodové hodnotenie na dvojnásobok pre potrebu infúznej a transfúznej liečby, náročnú operáciu na hlave, potrebu vyživovania cez žalúdočnú sondu, vznik bronchopneumonie po aspirácii dýchacích ciest, dlhodobú imobilizáciu, psychické útrapy, celkové strádanie. Rovnako bol vypracovaný aj posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, kde lekári stanovili počet bodov v rozsahu 7920 a zároveň konštatovali zvýšenie bodového hodnotenia v zmysle na dvojnásobok vzhľadom na charakter postihnutia a vek pacienta. Ustálili, že žalobca nie je sebestačný, trvale odkázaný na pomoc iných osôb 24 hodín denne, je nutná logopedická a psychologická starostlivosť, je vsádzaný do invalidného mechanického vozíka, ktorý neovláda.

9. Žalobca si listom zo dňa 10.7.2007 uplatnil u žalovaného priamy nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na to, že vodič motorového vozidla, ktorý zodpovedá za škodu na zdraví, toto nemal poistené v zmysle Z.z,, ktorý odvodzoval z ustanovenia . Výšku svojho nároku vyvodzoval z bodovania ustáleného lekárskymi posudkami F.. H. a F.. X.. Z titulu bolestného si uplatnil náhradu sumy 919.600,-Sk ( 2420 bodov x 380 Sk) a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3.009.600,-Sk ( 7920 bodov x 380,-Sk). Zároveň v zmysle navrhol uzavrieť dohodu o vyrovnaní a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, kedy vzhľadom na vek poškodeného v čase úrazu, rozsahu následkov, obmedzeniu jeho spoločenského uplatnenia, navrhol zvýšiť náhradu o 50%, čo predstavuje sumu 1.504.800,-Sk.

10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný si v rámci šetrenia škodovej udalosti nechal vypracovať lekársky posudok F.. P. I.H., ktorá stanovila počet bodov v prípade bolestného v rozsahu 1400 bodov, a v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 5720 bodov. Zo záverov obsiahnutých v týchto lekárskych posudkoch žalovaný vychádzal pri určovaní rozsahu poskytnutého plnenia žalobcovi, pričom ako vyplýva z jeho listov zo dňa 17.12.2007, 21.12.2007 bola v zmysle odpočítaná spoluvina vo výške 20%. Súd v tejto súvislosti uvádza, že otázka existencie a rozsahu spoluviny nebola medzi účastníkmi konania sporná a sám žalobca počas celého konania deklaroval svoj súhlas s ustálením výšky spoluviny práve v rozsahu 20 %.

11. Z obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 11.1.2007 súd zistil, že žalobcovi priznaný od 16.11.2006 invalidný dôchodok, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia bol konštatovaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobcovi bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -20 zo dňa 6.7.2006, právoplatným dňa 24.7.2006 ustanovená opatrovníčka, ktorá je oprávnená tohto zastupovať v bežných veciach. Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 29.11.2006 súd zistil, že u žalobcu bola stanovená 100% miera funkčnej poruchy občana a z tohto dôvodu sa žalobca považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca do spisu založil aj znalecké posudky znaleckej organizácie forensic.sk, ktoré sa však týkali posúdenia zdravotného stavu iných osôb, nie žalobcu, preto z ich obsahu súd pri posudzovaní a ustaľovaní skutkového stavu v tomto konaní vychádzať nemohol.

12. Žalobca poukázal žalovanému a to po vypracovaní znaleckého posudku v tomto konaní ďalšie sumy, a to sumu 4.013,81 Eur z titulu náhrady za bolesť ( s prihliadnutím na ustálený rozsah spoluviny 20%) a sumu 1.693,95 Eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ( rovnako s prihliadnutím na ustálený rozsah spoluviny 20%). Rovnako bola žalobcovi vyplatená suma 592,87 Eur z titulu

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom rozsah poskytnutého a prijatého plnenia žalobca nenamietal.

13. Z obsahu dohody o vykonaní práce zo dňa 28.10.2005 uzavretej medzi spoločnosťou X. SK Q..J..H.. ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom súd zistil, že za odmenu 4.000,-sk vykonával žalobca pre zamestnávateľa dohodnutú pracovnú úlohu - pomocné murárske práce. Rozsah pracovnej úlohy v hodinách bol stanovený na 30 hodín. Do spisu bola založená pracovná zmluva zo dňa 31.3.2006, z ktorej obsahu súd zistil, že na jej základe bol medzi spoločnosťou X. SK Q..J..H.. ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom založený pracovný pomer na dobu určitú, s určením výšky mzdy 7.000,- Sk mesačne, opisom druhu vykonávanej práce - stavebný robotník a dňom nástupu do práce 31.3.2006.

14. Z obsahu znaleckého posudku č. 01/2015 zo dňa 10.1.2015 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom je zrejmé, že znalec pred jeho vypracovaním žalobcu osobne vyšetril dňa 12.11.2014. Znalec konštatoval, že pred dopravnou nehodou nemal žalobca žiadne vážnejšie zdravotné ťažkosti ani neužíval dlhodobo žiadne lieky. Pri dopravnej nehode dňa 1.4.2006 utrpel nasledujúce zranenia: krvácanie pod pavúčnicu (subarachnoidalne krvácanie pod mäkkú plenu mozgu), krvácanie pod tvrdú plenu ( tvrdý obal mozgu) v oblasti spánkovej, temennej a záhlavnej vpravo, pomliaždenie a krvácanie do mozgu v spánkovej oblasti vľavo s bezvedomím, axonálne krávacanie v oblasti temena vľavo, zlomenina lebky v oblasti spánkovej a temennej kosti s vtlačením úlomkov, prasknutie záhlavovej kosti vpravo s drobným kostným úlomkom v záhlavovom otvore lebky, pomliaždenie pľúc s krvácaním, vdýchnutie krvi do dýchacích ciest, pneumotorax vľavo, roztrhnutie pečene krvácanie do brušnej dutiny, pomliaždenie obličiek s krvácaním do moču, natrhnutie pravej obličky, zlomenina tela pravej ramennej kosti, zlomenina oboch kostí pravého predlaktia, odreniny na hlave a oboch horných končatinách, tržné rany na ľavom stehne, úrazový šok. V priebehu liečenia došlo ku komplikáciám. Znalec označil ako príčiny bolestivejšej liečby : zápal pľúc obojstranne, preležaniny v krížovej oblasti a v oblasti piet, tracheotómia komlikovaná nekrózou a infekciou rany, kanylácia centrálneho žilového systému - zavedenie kanyly cez podkľučnú žilu do hornej dutej žily, dlhodobá tlmiaca liečba pre nekľud pri prebúdzaní z umelého spánku, permanentný katérer a infekcia močových ciest, sonda do žalúdka zavedená cez nos, neskôr PEG-neoperačné zavedenie kanyly do žalúdka cez brušnú stenu, infekcia kože, drény v brušnej dutine, operácia - otvorenie lebky za účelom vypustenia krvácania pod tvrdú plenu mozgovú, operácia pre nepriechodnosť čriev. Žalobca sa po úraze podrobil nasledujúcim operáciám: 2.4.2014 ošetrenie roztrhnutej pečene, 2.4.2014 drenáž ľavej polovice hrudníka pre pneumotorax, 4.4.2006 operácia zlomeniny tela pravej ramennej kosti, 5.4.2006 tracheostómia, 25.7.2006 operácia pre nepriechodnosť čriev pre zrasty v brušnej dutine, malé operačné zákroky - 5.5.2006 PEG-zavedenie kanyly do žalúdka cez brušnú stenu do 7.7.2006. Znalec konštatoval, že zdravotný stav žalobcu bolo možné považovať za ustálený k dátumu 27.5.2009. Do tohto dátumu bolo možné sledovať v zdravotnej dokumentácii malé pokroky v zmysle zlepšovania psychických funkcií, artikulácii, chôdze, sebaobslužnosti. Znalec opísal stav navrhovateľa po prebratí z bezvedomia na úrovní 6-9 mesačného dieťaťa, učil sa znovu chodiť, jesť, piť, dodržiavať osobnú hygienu a návyky, rozprávať, čítať, písať a orientovať sa v každodennom živote. Mnohé z poškodených funkcií sa obnovili. Pretrváva znížená schopnosť vštiepiť si a uchovať nové informácie, rýchla unaviteľnosť a znížené psychomotorické tempo. V dôsledku poúrazových zmien centrálneho nervového systému vznikol organický psychosyndróm ťažkého stupňa, v dôsledku čoho je žalobca v sústavnej ambulantnej starostlivosti psychológa. Znalec konštatoval zníženie intelektových schopností, narušenie koncentrácie, pozornosti a pamäte, bola určená úroveň inteligenčného testu IQ 58 ( slabomyseľnosť), došlo k zmene osobnosti žalobcu, zmeny v správaní, ktoré sa pri záťaži prejavujú záchvatmi agresivity. V dôsledku úrazu došlo k poruche reči. Zdravotný stav žalobcu je trvalý a nezvratný. U žalobcu môžu vzniknúť predčasné prejavy stareckej atrofie mozgu s ďalším zhoršovaním jeho funkcií- demencia, možno predpokladať tiež zhoršenie hrubej a jemnej motoriky končatín, môže dôjsť k zhoršeniu chôdze. Znalec ďalej uviedol, že zdravotný stav žalobcu vzhľadom na jeho vek je veľmi zlý, je vyradený z bežného života vo všetkých oblastiach ( zamestnanie, domáce práce, záľuby, šport, cestovanie, spoločenský život, sexuálne funkcie, možnosť založiť si rodinu). Jeho zdravotný stav sa vekom môže iba zhoršovať. Na základe vyššie uvedených záverov určil znalec výšku bodového ohodnotenia bolestného počtom bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov 5890 ( vzhľadom na vek navrhovateľa v čase úrazu, závažné telesné a psychické poruchy po vážnom poranení mozgu, ktoré mu znemožnili uplatniť sa v pracovnom, spoločenskom, športovom a rodinnom živote na začiatku produktívneho veku života, s následným priznaním invalidity s úbytkom pracovných schopností 100%, ako aj jeho odkázanosť na pomoc inej osoby zvýšil znalec základné bodové hodnotenie 2945 bodu na dvojnásobok). Znalec sa zaoberal aj znaleckými posudkami F.. H.,

F.. X. a F.. I.. Konštatoval nesprávnosť zvýšenia bodového hodnotenia všetkých položiek v prípade hodnotenia bolestného, na dvojnásobok ( F.. H. a F.. X.). Zvýšenie sa môže vykonať len u tých položiek, na ktoré sa zvýšenie vzťahuje. Pri hodnotení položky 90a- roztrhnutie pečene sa znalec stotožnil s hodnotením F.. I., pretože operácia je zahrnutá už v samotnej položke 90. Za komplikáciu možno považovať iba vznik prechodnej nepriechodnosti čriev. Zlomenina oboch kostí predlaktia nebola liečená operáciou, ani nebola naprávaná, preto sa musí hodnotiť položkou 145b. Znalec hodnotil navyše položky 5- odrenina a pomliaždenie hlavy s krvnými výronmi 15 bodov, 10b- zlomenina kosti spánkovej a temennej s vtlačením úlomkov 60 bodov, 86b- úrazový pneumotorax 60 bodov, 90i- nová operácia pre nepriechodnosť čriev, porovnateľné s operáciou pre roztrhnutie okružia bez resekcie čreva 40 bodov, 114.- odrenina oboch horných končatín 20 bodov, 162- tržné rany na ľavom stehne 15 a položka 246- poúrazový šok ťažkého stupňa 60 bodov. Oproti F.. I. navýšil na dvojnásobok body k položke 73- tracheostómia a 78- stlačenie hrudníka, 91- pomliaždenie, pričom niektoré následky podradil pod inú položku a hodnotil aj ďalšie zranenia, ktoré neboli F.. I. bodované. Čo sa týka hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalec konštatoval nesprávnosť hodnotenia položiek 256- ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho náletu a 314- nedomykavosť ritných zvieračov v posudku F.. H. a F.. X., pretože tieto sú následkom po ťažkom poranení mozgu a sú zahrnuté v položke 253.- vážne mozgové a duševné poruchy po poranení. V čase vypracovania znaleckého posudku žalobca nemal inkontinenciu moču a stolice. V tejto časti je posudok v podstate zhodný s posudkom F.. I., pričom znalec len doplnil položku 432b- jazvy po zraneniach a operáciách, ktoré neboli v tomto hodnotené.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku namietal neohodnotenie položky 314- nedomykavosť ritných zvieračov a položky č. 256 - bolesti, spasticita- kŕče končatín, unikanie moču v časti bodovania sťaženia spoločenského uplatnenia. Tieto F.. H. ohodnotil v lekárskom posudku 900 bodmi, resp. 400 bodmi. Znalec uvedené komplikácie uvádza, napriek tomu nie sú bodovo ohodnotené, nakoľko sú zahrnuté v položke č. 253- mozgové a duševné poruchy. Stanovisko znalca je v rozpore s rozsudkom NS SR č.k. /č.5/1992, v zmysle ktorého ak sa poškodenie prejavilo na iných orgánoch, nie je rozhodujúce, že pôvodné priame poškodenie sa týkalo iba riadiaceho telesného orgánu. Okrem toho naznačil, že v súvislosti s položkou č. 314- inkontinencia stolice, F.. H. ohodnotil tento následok počtom bodov 900, teda najvyšším počtom, čo znamená že sa jednalo o úplnú neovládateľnosť vylučovania stolice. Okrem toho pacienti pri paraplégii vedia čiastočne stolicu udržať, resp. vedia navodiť periodicitu vylučovania. Bodové hodnotenie bolestného žalobca nenamietal.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že žalobcovi dodatočne uhradil sumu 4.013,81 Eur z titulu bolestného. Namietal ( a teda neakceptoval) jedine zvýšenie položky č. 86b- poúrazový zavretý pneumotorax, z dôvodu že drenáž hrudníka nie je operačný výkon a preto nie je dôvod na zvýšenie tejto položky o polovicu tak, ako to urobil znalec. Na základe vyhotoveného znaleckého posudku zaplatil žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 1.693,95 Eur, pričom závery znaleckého posudku v tejto časti plne akceptoval. Taktiež poukázal žalobcovi aj sumu 592,87 Eur z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Nestotožnil sa však so záverom znalca, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo 27.5.2009. Ustálenie zdravotného stavu nemožno stotožňovať s ukončením liečebných procedúr. Bodovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bolo možné vykonať už dňa 13.3.2007, kedy v znaleckých posudkoch bolo uvedené, že zdravotný stav žalobcu je možné považovať za ustálený.

17. Súd z dôvodu namietaných sporných skutočností predvolal ustanoveného znalca na pojednávanie, kde sa tento následne vyjadril k požadovaným skutočnostiam a súdu objasnil svoje znalecké závery. Znalec uviedol, že porovnaním prepúšťacích správ z rokov 2006 a 2009 je zrejmé, že u navrhovateľa došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, čo je vyjadrené v skóre FIM z 31 bodov v roku 2006 na 109 bodov v roku 2009. Žalobca bol v roku 2007 schopný prejsť len krátkou vzdialenosť s pomocou osôb v barlovom chodníku ale v roku 2009 sa chôdza zlepšila tak, že s vychádzkovou paličkou bol schopný prejsť 500 metrov bez prestávky. Trval preto na svojom závere, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo až v roku 2009. Zároveň potvrdil, že drenáž hrudníka je jednoznačne operačný zákrok, vykonávaný chirurgom v lokálnej anestéze, kedy sa pacientovi zavádza cez rez na koži a svaly v medzirebrovom priestore do pohrudnicovej dutiny dren, ktorý slúži na odsávanie vzduchu. Zároveň vysvetlil, že položku 314- nedomykavosť ritných zvieračov nebodoval z dôvodu, že v čase vyhotovovania znaleckého posudku navrhovateľ ovládal moč aj stolicu. Tento stav bol zrejmý už z prepúšťacej správy z roku 2009, kde je uvedené že žalobca bol kontinentný. Okrem toho sa žalovaný k znalcovi dostavil bez plienky, jeho

matka uviedla, že so stolicou a močom nemá problém. Položku 256- ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu, znalec nebodoval, nakoľko u žalobcu neboli takéto následky dokumentované ( bolesti, ktoré pretrvávajú aj po odstránení ich príčiny, fantómové bolesti), ani ich pri vyšetrení neuvádzal. U žalobcu nedošlo úrazom k porušeniu mechanizmu vyprázdňovania moču a stolice, navrhovateľ po úraze neovládal vyprázdňovanie v dôsledku porušenia vyššej nervovej činnosti, čiže sa správal ako dieťa, ktoré sa ešte nevie vypýtať na potrebu. Zostal mu však funkčný tak močový mechúr ako aj ritné zvierače, nedošlo k poškodeniu miechy a nemožno preto u neho navodzovať pravidelnosť vylučovania stolice a moču tak, ako to naznačil právny zástupca žalobcu.

18. Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že v súčasnej dobe trávi deň tak, že pravidelne venčí psa, občas urobí základný nákup, pozerá televízor, číta noviny, avšak väčšinou len hlavné správy, nakoľko pri dlhšom čítaní ho bolí hlava. Zúčastňuje sa čiastočne aj na domácich prácach, vie povysávať a poupratovať vlastnú izbu, tiež zvládne prípravu jednoduchého jedla. Občas sa stretáva aj s kamarátmi, ktorých mal už pred nehodou a to najmä keď ich stretne pri prechádzke, vtedy zájdu na kávu alebo kofolu do kaviarne alebo krčmy. Doma ho priatelia nenavštevujú. Udržiava kontakt aj so svojou starou mamou, ktorú pravidelne navštevuje, ostatných rodinných príslušníkov stretáva pri výnimočných príležitostiach. Ako rodina fungujú normálne. S otcovou rodinou sa nestýka, k prerušeniu kontaktov však nedošlo v dôsledku nehody a spôsobených následkov. Máva bolesti hlavy, ktoré sa objavia najmä keď dlhšie číta. Niekedy ho prepadne náhla slabosť, nemôže sa vystavovať priamemu slnku. Je zaregistrovaný na Facebooku, ale tento nenavštevuje často. Nepokúšal sa nájsť si zamestnanie, nakoľko si na to netrúfa. Pred nehodou robil na stavbách rôzne pomocné stavebné práce, ešte počas štúdia pracoval u živnostníka, ktorý mal stavebnú firmu, v stolárskej dielni. Po skončení školy bol na vojne. Počas školy nemal veľa času, nakoľko musel pracovať, do školy chodil menej v podstate len tak, aby ho tam videli. Ak mal voľno chodieval na diskotéky, mal viacero kamarátov, hrával futbal. Súdu uviedol, že niekedy si nevie spomenúť na určité veci. Napríklad si nevie spomenúť na vzťah s priateľkou pred nehodou. Pred nehodou však nemal žiadne zdravotné problémy, s výnimkou alergie na peľ. Nevedel si spomenúť na to, kedy nastúpil na výkon vojenskej služby ani na to, kde sa po jej skončení zamestnal. Nikdy neskúšal sa zamestnať v chránenej pracovnej dielni ani na inom obdobnom pracovisku, nakoľko nie je svojprávny.

19. Svedkyňa T. B., matka žalobcu v rámci výsluchu uviedla, že žalobca navštevoval pred nehodou základnú školu a následne stredné odborné učilište bez maturity, vyučil sa za tesára. Ešte počas štúdia si privyrábal na brigádach. Absolvoval základnú vojenskú službu. Po jej ukončení sa riadne zamestnal a chodieval pravidelne do práce, kde trávil mnoho času, prichádzal domov až večer. Nezostalo mu preto veľa času na pestovanie záľub. Po práci prišiel domov a šiel s kamarátmi na pivo alebo diskotéku. Hrával rekreačne futbal. Pred nehodou mal priateľku, po nej sa mu vzťah rozpadol. Pred nehodou býval u svedkyne. Opísala, že momentálne pracuje na 4 hodiny ako upratovačka, chodí domov o 10.00 hodiny, kedy žalobca práve vstáva a raňajkuje. Raňajky mu vždy pripraví deň dopredu. Žalobca trávi svoj čas najmä tým, že pozerá televíziu, číta časopisy a noviny, avšak nie dlhodobo, lebo ho bolí hlava. Občas zájde na internet a sociálne siete, stráca pri tom ale trpezlivosť a je nervózny. Po obede ide so psom sám na prechádzku. Dokáže sa osprchovať, oholiť a teda absolvovať základné hygienické potreby. Podľa jej názoru žalobcu nevezmú do žiadnej práce, ani sa nepokúšal o podávanie žiadostí o zamestnanie. Žalobca máva výpadky pamäte, nevie zaradiť časovo udalosti, veľa krát sa pýta na tú istú vec. Máva však aj lepšie dni. Uviedla, že žalobcu navštevovali priatelia aj po nehode, chodia však už menej, majú iné záujmy, sú ženatí. Keď ide žalobca na prechádzku, zastaví sa v krčme, avšak svedkyňa požiadala o nenalievanie alkoholických nápojov a nepredávanie cigariet žalobcovi. Žalobca absolvuje aj rodinné stretnutia. Svedkyňa potvrdila, že žalobca nemal pred nehodou žiadne zdravotné problémy. V súčasnosti si nevie predstaviť, že by sa dokázal o seba postarať. Základné veci, ako najedenie sa, zabezpečenie si hygieny, zohriatie jedla žalobca dokáže, nevedel by však navariť, absolvovať väčší nákup, nemá predstavu o hodnote vecí. Nakupuje len základné veci ako rožky, mlieko. Žalobca je nervózny a niekedy agresívny, najmä ak ho niečo vyruší. Pred nehodou vykonával manuálnu prácu ako robotník, mal uzavretú pracovnú zmluvu, pričom pracoval celý týždeň. Svedkyňa uviedla, že so žalobcom navštevuje jedenkrát do roka neurológa, k ortopédovi chodí keď potrebuje vybaviť liečenie. Inak navštevuje len obvodného lekára. Žalobca má občas bolesti hlavy a tiež ho bolieva pravá ruka, snaží sa však cvičiť.

20. Svedok Š. Q. uviedol, že žalobcu pozná od malička, počas strednej školy chodieval s ním na brigády. Pred nehodou bol žalobca normálny, zdravý muž. Navštevoval diskotéky, mal priateľku, pracoval, vyučil sa za tesára a bol veľmi šikovný. Aj pred nehodou, ako aj po nej, sa stretávajú v rámci spoločných

osláv, návštev. V súčasnej dobe je žalobca nesamostatný, ak je na návšteve jeho matka, vždy je na telefóne. Žalobca býva nervózny, výbušný až agresívny. Irituje ho veľa bežných podnetov. Uviedol, že so žalobcom sa stretáva pravidelne pri venčení psov, počas týchto stretnutí s ním vedie rozhovor len o základných veciach a veľa krát sa ho snaží upokojovať. Pred nehodou spolu so žalobcom vykonávali prácu na stavbách, kde najskôr pôsobil ako pomocník ale bolo mu možné zveriť aj samostatnú prácu. Potvrdil, že so žalobcom pracovali aj cez víkend.

21. Svedkyňa F. E., kamarátka žalobcu z detstva, súdu uviedla, že ako deti so žalobcom trávili voľný čas vonku, hrávali sa spolu. Žalobca bol nekonfliktný typ, obľúbený. Keď boli starší chodili do podnikov a na diskotéky, stanovať. Žalobca mal priateľky, tiež si rád vypil. Bol veľmi obľúbený, nekonfliktný, otvorený, často vymýšľal nové veci. Po nehode nemala odvahu žalobcu vidieť ani sa s ním stretnúť, nakoľko nevedela o čom by sa s ním mala baviť. Pracovala v miestnej kaviarni ako čašníčka, keď tam prišiel žalobca bolo zrejmé, že si ju nevie zaradiť, až po tom ako mu povedala kto je, si spomenul. Na prvom takomto stretnutí mu spomínala aj spoločné zážitky, na niektoré si žalobca pamätal, na iné zjavne nie. Žalobca potom pravidelne chodieval do podniku na kávu, keď bol venčiť psa, pri bare sedával väčšinou sám. V súčasnej dobe sa so žalobcom stretáva len náhodne.

22. Podľa pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

23. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

24. Podľa 24 ods. 2 písm. b) o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu 10.7.2007 ( ďalej len " zákon o PZP") kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

25. Podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

26. Podľa § 24 ods. 5, veta prvá, zákona o PZP kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.

27. Podľa § 24 ods. 9 zákona o PZP kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.

28. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

29. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

30. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , účinného ku dňu 5.2.2008, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov ( ďalej len ") , bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

33. Podľa sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok

34. Podľa a , náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

35. Podľa a Z. z náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

36. Podľa Z. z pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8).

37. Podľa Z. z výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

38. Podľa Z. z Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

39. Podľa Z. z v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

40. Podľa v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

41. Podľa zákona č, poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v ; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.

42. Podľa poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh podľa odseku 1 a do troch mesiacov do jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

43. Podľa zákona č, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

44. Podľa a posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

45. Podľa a posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

46. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

47. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

48. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 04.04.2016 rozsudkom č.k. -341 tak, že žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 275,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 275,11 Eur od 5.2.2008 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 9.447,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 9.447,83 Eur od 5.2.2008 do zaplatenia, sumu 3.470,55 Eur a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ ide o náhradu trov konania uviedol, že o nej rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

49. Súd vychádzal z nesporného skutkového záveru, že na strane žalobcu došlo v dôsledku dopravnej nehody dňa 1.4.2006, ktorú zavinil vodič Kardoš, k rozsiahlemu poškodeniu zdravia a že motorové vozidlo ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na zdraví, nemalo v čase vzniku škodovej udalosti uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, že žalovaný je v tomto spore nesporne nositeľom pasívnej vecnej legitimácie a žalobca ako poškodený je na druhej strane aktívne vecne legitimovaný v konaní a mohol si uplatniť nárok na náhradu škody proti žalovanému za rovnakých podmienok, ako by si ju mohol uplatniť voči poisťovateľovi. Tieto skutočnosti v spore ani neboli stranami namietané.

50. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie náhrady - odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri spôsobení škody na zdraví predstavujú tieto nároky nepochybne zákonom aprobované plnenia. Bolesť v zmysle predstavuje ujmu spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. V konaní nebolo sporné, že u žalobcu došlo k poškodeniu zdravia v dôsledku dopravnej nehody, ani že žalovaný je nositeľom zákonnej povinnosti mu poskytnúť náhradu.

51. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo a vždy sa musí vychádzať z počtu bodov, ktorým boli tieto následky ohodnotené v lekárskom posudku. Nakoľko sa strany sporu nevedeli zhodnúť na konkrétnom stanovení bodových hodnotení ( obaja vychádzali

z odlišných lekárskych posudkov, ktoré si nechali samostatne vypracovať), súd vykonal znalecké dokazovania, ktorého úlohou bolo práve ustálenie rozsahu bodového hodnotenia oboch predmetných nárokov žalobcu, pričom ustanovený súdny znalec v konaní vystupuje ako subjekt - nositeľ odborných znalostí, ktorých následnú aplikáciu v podobe prijatia záverov v znaleckom posudku, súd môže nerešpektovať, resp. dať preskúmať len v prípade vznesenia dôvodných námietok zo strany účastníkov, alebo vtedy, ak o osobe znalca, jeho vierohodnosti alebo odbornej erudovanosti vzniknú závažné pochybnosti. V tomto konaní boli zo strany strán sporu vznesené námietky rozporujúce závery znalca, preto súd znalca predvolal na pojednávanie a kde tento vysvetlil a odborne objasnil dôvody prijatia svojich záverov a vyjadril sa k námietkam strán. Nakoľko súd nezistil žiadne sporné, resp. neprijateľné závery prijaté vo vyžiadanom znaleckom posudku a znalec logicky, a aj laicky pochopiteľne, objasnil prijatie svojich záverov, vychádzal práve z obsahu predloženého znaleckého posudku a pri určení výšky plnenia vychádzal z počtu bodov ustálených v rozsahu v prípade bolestného a 5890 v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia.

52. Žalobca si v konaní uplatňoval zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %. Tu je nutné akcentovať, že aby súd priznal navýšenie v tejto hornej hranici, musel by žalobca v konaní preukázať vznik takéto zásahu do jeho života, že jeho následky vo všetkých oblastiach ľudského prežívania sú mimoriadne rozsiahle a vážne. Poškodený by musel osvedčiť, že je vylúčený z bežného života, nevie vykonávať ani základné samoobslužné úkony v starostlivosti o seba samého, jeho pohybové schopnosti sa obmedzujú na minimum, prípade je odkázaný na pomoc iných a to 24 hodín denne. Musel by osvedčiť svoje úplné vylúčenie z prežívania citových a rodinných vzťahov. Žalobca však takéto následky prejavujúce sa v jeho spoločenskom, rodinnom či pracovnom živote nepreukázal. Hoci je nepochybné, že dôvody hodné osobitného zreteľa osvedčujúce zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tu nepochybne existujú, tieto nedosahujú najvyššiu možnú intenzitu. Súd v prvom rade prihliadol na mladý vek žalobcu v čase dopravnej nehody, ktorý bol na začiatku svojho samostatného života, kedy sa začal realizovať nielen v pracovnej oblasti ale aj v oblasti vzťahovej. Rovnako súd prihliadol na rozsah samotných následkov, ktoré však možno reflektovať až po dátume ustálenia zdravotného stavu. Je zrejmé, že žalobca má uznanú invaliditu, je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, máva problémy s pamäťou, sústredením. Býva nervózny, niekedy agresívny. Znalec rovnako konštatoval ťažké následky na zdraví v podobe zníženia intelektových schopností (slabomyseľnosť), poruchy reči, pričom potvrdil jeho vyradenie zo života v oblasti zamestnania, domácich prác, pestovania záľub, športu, konštatoval zánik sexuálnej funkcie ako aj možnosti založiť si vlastnú rodinu. Všetky vyššie uvedené faktory podľa názoru súdu osvedčujú priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na druhej strane nemožno opomenúť ani preukázané skutočnosti, ktoré odôvodňujú zníženie percentuálneho vymedzenia a nepriznanie navýšenia na hornej hranici. Bolo preukázané, že žalobca skončil SOU bez maturity, absolvoval vojenskú službu ( výpoveď svedkov B. T. Q.) a pracoval ako pomocný robotník v stavebných firmách alebo u živnostníkov ( a to ešte počas štúdia). Svedkovia potvrdili ( rovnako ako aj žalobca), že trávil väčšinu svojho času práve v práci. Okrem toho sa venoval najmä kamarátom, návšteve spoločenských podujatí ( diskotéky, bary, opekačky), príležitostne si zahral futbal. Z tohto možno vyvodiť, že žalobca pred poškodením zdravia viedol bežný život mladého človeka, ktorý však nepestoval nejaký výrazný záujem alebo hobby, a vzhľadom na jeho pracovné zaradenie nebol vo vedúcej funkcii. V tomto možno súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobca nevykazoval výnimočné danosti, ani nemožno hovoriť o jeho výnimočnom spoločenskom alebo pracovnom zaradení. Vychádzajúc z výsluchu žalobcu a svedkov, rovnako nemožno ustáliť úplné vylúčenie navrhovateľa z bežného života. V prvom rade sám uvádza, že je schopný sa pohybovať samostatne ( pravidelné prechádzky so psom), stretávať sa s ľuďmi, viesť s nimi rozhovory, dokáže si pripraviť jednoduché jedlo, dokonca poupratovať vlastnú izbu, urobiť jednoduchý nákup, či povysávať, Venuje sa čítaniu, pozeraniu televízie ( hoci s obmedzením, že po dlhšom čase ho bolí hlava), ako vyplýva aj z výpovede svedkyne E., nevyhýba sa ani návštevám podnikov, barov, ktoré navštevuje najmä počas venčenia psa. Nedošlo k pretrhnutiu rodinných väzieb, ani možnosti pestovania rodinných vzťahov, sám žalobca uviedol, že sa vo svojej rodine cíti dobre, z čoho možno vyvodiť pozitívne prežívanie, ktorého je navrhovateľ nepochybne schopný vo vzťahu k vlastnej rodine. Okrem uvedeného pri výsluchu žalobca vykazoval znaky sústredenia, absolvoval výsluch bez akýchkoľvek problémov, primerane reagoval na otázky súdu, jeho prejav bol zrozumiteľný ( hoci pomalší). Aj z tohto možno vyvodiť, že žalobca nie je vylúčený z možnosti budovania sociálnych, spoločenských väzieb a rodinných väzieb. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd ustálil dôvodnosť navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 30 %

53. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa v časti, ktorým súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol podal odvolanie žalobca a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9 447,83 eur od 05.02.2008 do zaplatenia podal odvolanie žalovaný. V ostatných častiach výrokov odvolanie nebolo podané a rozsudok nadobudol právoplatnosť.

54. O odvolaní žalobcu aj žalovaného rozhodol Krajský súd Bratislava ako súd odvolací a to uznesením zo dňa 29.11.2018 č.k. -384 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach t.j. vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9447,83 eur od 05.02.2008 do zaplatenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

55. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že ustanovenia vyplýva, že akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Súd prvej inštancie nesprávne čas vzniku nároku na náhradu za bolesť určil okamihom vzniku poškodenia zdravia žalobcu dňa 01. 04. 2006 a vykonania všetkých operácií v tomto roku, t. j. v roku 2006 z dôvodu, že v zmysle musí byť náhrada za bolesť primeraná nielen zistenému poškodeniu na zdraví, ale aj priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov, ktoré preukázateľne prebiehalo aj po roku 2006, ale najmä z dôvodu, že otázku, ktorá je zverená výhradne odborne spôsobilej osobe posúdil sám napriek tomu, že mal pochybnosť o tom, či súdny znalec ustálenie zdravotného stavu ku dňu 27. 05. 2009 vyslovil aj k nároku na náhradu za bolesť, keďže zo znaleckého posudku č. XX/XXXX táto skutočnosť explicitne nevyplýva. Preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pre potrebu náležitého zistenia skutkového stavu zabezpečiť, aby znalec konkrétne zodpovedal, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k určeniu náhrady za bolesť. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a jej zvýšenie odvolací súd uviedol, že úvaha súdu v zmysle nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný a diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady. Súd prvej inštancie, ktorý pri posúdení nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % podľa prihliadol na jednej strane na spôsob života žalobcu pred poškodením zdravia, jeho dosiahnuté vzdelanie, pracovné zaradenie a na strane druhej na rozsah následkov poškodenia zdravia (žalobca na pojednávaní dňa 24. 02. 2016 uviedol, že ak je pekné počasie venčí pravidelne psa, avšak musí si dať pozor, aby nebol vystavený silnému slnku, občas urobí pre mamu alebo babku aj základné nákupy, okrem toho pozerá televízor, prečíta si noviny, avšak väčšinou číta iba hlavné správy, resp. titulky, nakoľko pri dlhšom čítaní ho začne bolieť hlava, čiastočne sa zúčastňuje aj výkonu domácich prác, vie si povysávať a poupratovať vlastnú izbu, pripraviť jedlo, hoci iba v jednoduchej forme. Stretáva sa občas s kamarátmi, s ktorými zájde na kofolu alebo kávu, pravidelne každú nedeľu navštevuje svoju babku, ku ktorej chodí na obed, zvyšok rodiny stretáva iba pri výnimočných príležitostiach. Nehľadal si prácu, ktorá mu síce spočiatku chýbala, ale netrúfal si na to, pričom už počas štúdia na Q. brigádoval u živnostníka, ako aj pracoval v stolárske dielni s tým, že po skončení školy bol na vojne. Uviedol, že do školy chodil menej, v podstate len aby ho tam videli, v práci bol celé dni, cez víkendy chodieval na diskotéky, mal viacero kamarátov, ale už si spomína konkrétne iba na jedného, pred nehodou mal priateľku, ale spomienky na vzťah sa mu už nevybavujú a momentálne žiadny vzťah nemá) dospel k správnym právnym záverom, že konkrétne okolnosti týkajúce sa osoby žalobcu nie sú takej intenzity, aby odôvodňovali mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 %, ale iba vo výške 30 %, čím zachoval zásadu primeranosti a svoje právne úvahy podložené výsledkami vykonaného dokazovania náležite odôvodnil, nakoľko žalobca nepreukázal vznik takého zásahu do života, že jeho následky vo všetkých oblastiach ľudského prežívania sú mimoriadne rozsiahle a vážne, t. j. neosvedčil úplné vylúčenie z bežného života, neschopnosť vykonávať ani základné samoobslužné úkony, obmedzenie pohybových schopností na minimum, nepretržitú odkázanosť na pomoc iných, vylúčenie z prežívania citových a

rodinných vzťahov, pričom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že napriek mimoriadne závažným následkom poškodenia zdravia žalobcu v dôsledku dopravnej nehody dňa 01. 04. 2006, ktorých jedným je aj miera funkčnej poruchy v rozsahu 100 %, pre ktorú je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, je žalobca schopný samostatného pohybu vo vonkajšom prostredí, je samostatný v samoobslužných činnostiach (stravovanie, osobná hygiena), je schopný vykonávať ľahšie domáce práce, zaobstarávať si prostredníctvom elektronickým médií vlastnú informovanosť, byť v sociálnom kontakte s najbližším okolím, má zachované rodinné prostredie s možnosťou autonómnej realizácie vzájomných rodinných väzieb, a preto nebola v prípade žalobcu preukázaná taká strata životných príležitostí po celý zvyšok jeho života, v ktorých je takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií by boli bezmála alebo celkom zmarené. Odvolací súd sa ďalej stotožnil s námietkou žalovaného, že pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobcu ku dňu 27. 05. 2009, potom v období od 05. 02. 2008 do 26. 05. 2009 nemohol byť v omeškaní, pretože náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8 ), ktorý sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Preto ak súd prvej inštancie na základe vykonaného znaleckého dokazovania konštatoval, že zdravotný stav žalobcu vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol ustálený ku dňu 27. 05. 2009, je vylúčené, aby bol žalovaný v omeškaní s plnením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia skôr, ako bolo možné zistiť výšku tejto náhrady. Pokiaľ ide o posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby nároku na náhradu za bolesť v zmysle ustanovenia , , tak v danom prípade je rozhodujúcim okamžik, len čo zdravotný stav žalobcu možno považovať za ustálený ( ), nakoľko až vtedy bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie, a preto začiatok plynutia premlčacej doby rozšíreného nároku žalobcu na náhradu za bolesť v sume 2.950,38 Eur (5.056,49 Eur - 2.106,11 Eur) v intenciách zmenenej žaloby pripustenej uznesením súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 04. apríla 2016, bude potrebné právne posúdiť s ohľadom na skutkové závery, ktoré vyplynú z doplneného dokazovania zameraného na spoľahlivé zodpovedanie otázky súdnym znalcom, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre určeniu náhrady za bolesť.

56. Po vrátení veci odvolacím súdom súd vykonal dokazovanie doplnením znaleckého posudku č. 01/2015 zo dňa 10.01.2015, pričom úlohou znalca bolo určiť kedy ( k akému dátumu ) došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu na účely vypracovania bodového hodnotenia bolestného zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 01.04.2006.

57. Z doplnenia Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.12.2019 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom F.. F. Z. vyplýva, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu na účely určenia náhrady za bolesť došlo k dátumu 11.01.2007.

58. Po vrátení veci odvolacím súdom žalobca uviedol, že v konaní si uplatňuje sumu pôvodného petitu pripusteného na pojednávaní dňa 04.04.2016, pokiaľ ide o náhradu bolestného, ktorú si uplatnil vo výške 5.056,49 Eur, túto si uplatňuje vo výške 4.781,38 Eur, nakoľko suma 275,11 Eur, ktorá mu bola priznaná súdom prvej inštancie a nebola napadnutá odvolaním, bola aj uhradená a už nie je predmetom konania. Uviedol, že v konaní bol preukázaný celkový počet bodov bolestného znaleckým posudkom a to 1997,50 bodov s tým, že s doplnením znaleckého posudku č.XX/XXXX zo dňa 18.12.2019 a s ustálením zdravotného stavu žalobcu k 11.1.2007 pre účely bolestného žalobca súhlasí a nemá žiadne námietky. Vzhľadom na určenie ustálenia zdravotného stavu žalobca navrhuje, aby súd pre určenie náhrady za bolesť vychádzal z hodnoty bodu platnej na rok 2007, kedy hodnota bodu v zmysle oznámenia MZ SR č. predstavovala sumu 375,22 Sk, čo je 12,46 Eur. Uviedol, že medzi stranami sporu nebola sporná spoluvina žalobcu v rozsahu 20%, ako aj plnenia žalovaného a to v sume 14.036,78 Eur, 4.013,81 Eur, 275,11 Eur. Pokiaľ ide o premlčanie nároku na bolestné trvá na tom, že v tejto časti nie je nárok premlčaný, nakoľko si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu za bolesť za komplexné poškodenie zdravia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 01.04.2006 a teda podaním žaloby premlčacia doba v zmysle spočívala. Následne v konaní došlo k úpravám výšky nároku za bolesť, avšak dialo sa tak v závislosti od odborného posúdenia výšky bodového hodnotenia bolestného a dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto nároku. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zvýšenie SSÚ má za to, že odvolací súd vyjadril pomerne jednoznačný právny názor, takže ponecháva rozhodnutie o tejto časti nároku na zvážení súdu.

59. Po vrátení veci odvolacím súdom žalovaný k doplneniu znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.12.2019 vypracovanému F.. F. Z., v ktorom znalec stanovil dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu na účely určenia náhrady za bolesť dátum 11.1.2007 uviedol, že závery vyplývajúce z doplnenia znaleckého posudku žiadnym spôsobom neovplyvnili doterajšiu argumentáciu, na ktorej naďalej trvá. Otázka ustálenia zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k bolestnému má význam v otázke premlčania uplatneného nároku na náhradu za bolesť vo výške 2.950,38 Eur. Túto sumu (predstavujúcu rozdiel medzi výpočtom bolestného za použitia hodnoty bodu za rok 2007 a výpočtom bolestného pri hodnote bodu za rok 2009), si pritom žalobca uplatnil až podaním zo dňa 15.3.2016 a vzhľadom na dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu určený znalcom, preto žalovaný trvá na námietke premlčania vo vzťahu k tomuto nároku. Vo vzťahu k určeniu výšky sadzby jedného bodu pre výpočet bolestného však nie je rozhodujúci rok, v ktorom došlo k ustáleniu zdravotného stavu, ale rok vzniku nároku na náhradu za bolesť, za ktorý naďalej považuje rok 2006, nakoľko žalobca po dátume 08.11.2006 nepodstúpil žiadne lekárske úkony, ktoré by odôvodňovali nové bodové hodnotenie bolestného. Ani zo zdravotnej dokumentácie použitej znalcom v doplnení znaleckého posudku nie je zrejmé, že by sa po uvedenom dátume 08.11.2006 žalobca podrobil akýmkoľvek lekárskym úkonom, s ktorými sa spája akútna bolestivosť. Nárok na náhradu za bolesť žalobcovi vznikol v roku 2006 a pri výpočte bolestného je z tohto dôvodu potrebné použiť hodnotu bodu za rok 2006.

60. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd po vrátení veci na ďalšie konanie uvádza nasledovné.

61. Predmetom konania v zmysle žaloby podanej na súd dňa 25.02.2008 bol nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za bolesť vo výške 10 383,32 Eur ( 312.808,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 8,50% ročne od 5.2.2008 do zaplatenia, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 22.926,11 Eur ( 6.901.672,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 5.2.2008 do zaplatenia, ako aj nárok na zaplatenie zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa vo výške 20.012,18 Eur ( 602.887,- Sk). Žalobca vzal svoj nárok na zaplatenie uplatnenej sumy bolestného vo výške 4.263,40 Eur podaním doručeným súdu dňa 05.03.2016 späť. Súd konanie uznesením zo dňa č.k. -247 zo dňa 5.5.2015 v tejto časti uplatnenej náhrady za bolesť vo výške 4.263,40 Eur z dôvodu späťvzatia zastavil. Uznesením č.k. -252 zo dňa 12.8.2015 súd zastavil konanie v časti uplatnenej náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 6.300,63 Eur a pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 2.106,11 Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 21.232,16 Eur všetko s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 5.2.2008 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 19.419,31 Eur, a vyčíslený ročný úrok 3.470,55 Eur. Na pojednávaní, konanom dňa 4.4.2016 súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.056,49 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 5.2.2008 do zaplatenia ( z titulu bolestného), sumy 21.232,16 Eur s 8,5% ročným rokom z omeškania od 5.2.2008 do zaplatenia ( z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), sumy 19.419,31 Eur z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, vyčísleného ročného úroku v sume 3.470,55 Eur a náhrady trov konania.

62. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16.04.2016 vo výrokoch, v ktorých bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 275,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 275,11 Eur od 5.2.2008 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia zaplatiť sumu 9.447,83 Eur a zaplatiť sumu 3.470,55 Eur neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť.

63. Predmetom konania preto zostali nepriznané nároky žalobcu na bolestné, SSÚ a mimoriadne zvýšenie SSÚ, ktoré súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.04.2016 vo zvyšnej časti zamietol, nakoľko tento výrok súdu prvej inštancie bol odvolacím súdom zrušený a žalobca v ďalšom konaní zotrval na týchto nárokoch voči žalovanému uplatnených v znení žalobného petitu pripusteného uznesením súdu zo dňa 04.04.2016, okrem už právoplatne priznaných nárokov. Žalobca neurobil žiadne výslovné späťvzatie týchto nepriznaných nárokov v zostávajúcej výške, a to ani čiastočne.

64. Pokiaľ ide o nároky žalobcu na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ( ďalej len "SSÚ) súd pri určení výšky plnenia titulom bolestného vychádzal z počtu bodov a pri určení

výšky plnenia titulom sťaženia spoločenského uplatnenia z počtu bodov 5 890, ktorých počet mal preukázaný a ustálený zo znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní súdom ustanoveným znalcom. Strany sporu v konaní znalcom stanovený počet bodov ničím relevantne nespochybnili, a to ani po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, preto ho súd považoval za nesporný a pri výpočte výšky náhrady titulom bolestného a sťaženia SSÚ z tohto počtu bodov vychádzal aj pri ďalšom rozhodovaní o týchto nárokoch žalobcu.

65. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie bolestného v sume 4.781,38 Eur ( uplatnených 5. 056,49 Eur - priznaných 275,11 Eur ), súd uvádza, že v zmysle výška náhrad za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Súd preto uvádza, že nie je správny postup žalobcu, ktorý zaokrúhľoval už samotnú sadzbu za jeden bod, nakoľko zo samotného znenia zákona jednoznačne vyplýva, že sa zaokrúhľuje až výsledná suma náhrady, ktorá sa vypočíta ako súčin počtu bodov a prislúchajúcej sadzby. Podľa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31.mája príslušného kalendárneho roku. Z vykonaného dokazovania a to z doplnenia znaleckého posudku zo dňa 18.12.2019 má súd za preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre účely bolestného došlo k dátumu 11.01.2007. Podľa názoru súdu a s poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom ( bod 23 odôvodnenia) preto nárok žalobcu na náhradu za bolesť vznikol dňa 11.01.2007. Nakoľko nárok žalobcu na bolestné vznikol v roku 2007, pre určenie sadzby bodového hodnotenia za jeden bod za bolesť súd vychádzal z hodnoty bodu za rok 2006, nakoľko výška náhrad za bolesť sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu bolestného. Nárok na bolestné vznikol žalobcovi v roku 2007( kedy došlo k ustáleniu jeho zdravotného stavu pre účely náhrady za bolesť a bolo možné vykonať jej bodové hodnotenie t.j. poškodený sa dozvedel o škode a jej výške), avšak výška náhrady za jeden bod vychádza z hodnoty za kalendárny rok predchádzajúci roku , v ktorom nárok na náhradu vznikol t.j. z hodnoty bodu za rok 2006. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR z 19.4.2006 č. 11551/2006-SL bola stanovená hodnota bodu pre účely náhrady za bolestné a SSÚ za jeden bod v roku 2006 sumou 345,48 Sk. Po vynásobení počtu bodov a príslušnej sadzby ( x 345,48 Sk = 690.100,-Sk) súd odpočítal 20% spoluúčasť, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná ( teda sumu 138.020,-Sk) a dospel k výslednej sume odôvodnenej náhrady 552.080,-Sk ( 18.325,70 Eur). Nakoľko žalovaný titulom bolestného plnil sumu v predmetnej výške ( 14.036,78 Eur, 4.013,81 Eur a 275,11 eur), čo ani nebolo sporné, súd nárok žalobcu na zaplatenie zostávajúcej sumy bolestného vo výške 4.781,38 Eur považuje za nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

66. Z vyššie uvedených dôvodov potom nebolo potrebné sa ani zaoberať sa žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku na bolestné v uplatnenej rozšírenej výške o sumu 2.950,38 Eur, nakoľko nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zostávajúcej sumy bolestného vo výške 4.781,38 Eur (vrátane sumy 2.950,38 Eur) považuje súd za nedôvodný. Pre úplnosť však súd uvádza, že aj keby bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.950,38 Eur titulom bolestného dôvodný, bol by premlčaný a nebolo by ho možné z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného žalobcovi priznať. Pokiaľ ide o posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby pri nároku na náhradu za bolesť v zmysle ustanovenia , , tak v danom prípade je rozhodujúcim okamžik, len čo zdravotný stav žalobcu možno považovať za ustálený ( ), nakoľko až vtedy bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie a zistiť výšku škody. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre účely náhrady za bolesť došlo dňa 11.01.2007 a teda vtedy najskôr bolo možné vykonať bodové ohodnotenie nároku na bolestné a zistiť výšku škody. Preto začiatok plynutia premlčacej doby rozšíreného nároku žalobcu na náhradu za bolesť v sume 2.950,38 Eur (5.056,49 Eur - 2.106,11 Eur) v intenciách zmenenej žaloby pripustenej uznesením súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 04. apríla 2016 by bol premlčaný v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, ktorá začala žalobcovi plynúť odo dňa 12.01.2007 (t.j. odo nasledujúceho po dni, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre určenie náhrady za bolesť ) a uplynula dňom 12.01.2009. Preto, ak si žalobca uplatnil tento nárok na bolestné vo výške 2.950,38 Eur až svojím podaním doručeným súdu dňa 10.06.2015, urobil tak po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty

na jeho uplatnenie, a teda oneskorene. Vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania tohto nároku žalobcu na bolestné v uvedenej výške žalovaným, by nebolo možné predmetný nárok žalobcovi priznať , a to z dôvodu jeho premlčania.

67. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia ( ďalej len " SSU), tak v konaní mu bola právoplatne priznaná suma 9 447,83 eur, pričom nárok na SSU mu bol priznaný s poukazom na ustálený počet bodov za SSU vo výške 5 890 a hodnote výšky za jeden bod v sume vychádzajúcej zo sadzby 14,46 Eur určenej opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12284/2009-OL z 12. mája 2009 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009. Tento postup súdu nebol v konaní žalobcom ani žalovaným nijako namietaný a spochybnený, a to ani po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Vynásobením počtu bodov a príslušnej sadzby ( 5890 x 14,46 Eur = 85.100,-Eur) a po odpočítaní 20% spoluúčasti ( 17.020,- Eur), ktorá nebola medzi stranami sporná tak výsledná suma odôvodnenej náhrady žalobcu za SSU je suma vo výške 68.136,12 Eur. Žalovaný už poskytol titulom SSU dobrovoľne plnenie 56.994,22 Eur a 1.693,95 Eur a bol právoplatne zaviazaný plniť sumu 9.447,83 Eur. Preto nárok žalobcu na priznanie SSU vo zvyšnej časti i spolu s uplatneným úrokom z omeškania súd považuje za nedôvodný a preto ho zamietol.

68. Ďalším nárokom uplatneným v konaní, na ktorom žalobca zotrval aj po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie je nárok žalobcu na zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle Žalobca si v konaní uplatňoval zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %. Súd považuje za dôvodnú výšku zvýšenia SSÚ v rozsahu 30%. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho uznesení zo dňa 29.11.2018 ( bod 33) a ktorým je súd prvej inštancie viazaný, a to, že súd prvej inštancie, ktorý pri posúdení nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % podľa prihliadol na jednej strane na spôsob života žalobcu pred poškodením zdravia, jeho dosiahnuté vzdelanie, pracovné zaradenie a na strane druhej na rozsah následkov poškodenia zdravia a dospel k správnym právnym záverom, že konkrétne okolnosti týkajúce sa osoby žalobcu nie sú takej intenzity, aby odôvodňovali mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 %, ale iba vo výške 30 %, čím zachoval zásadu primeranosti a svoje právne úvahy podložené výsledkami vykonaného dokazovania náležite odôvodnil, nakoľko žalobca nepreukázal vznik takého zásahu do života, že jeho následky vo všetkých oblastiach ľudského prežívania sú mimoriadne rozsiahle a vážne, t. j. neosvedčil úplné vylúčenie z bežného života, neschopnosť vykonávať ani základné samoobslužné úkony, obmedzenie pohybových schopností na minimum, nepretržitú odkázanosť na pomoc iných, vylúčenie z prežívania citových a rodinných vzťahov, pričom odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že napriek mimoriadne závažným následkom poškodenia zdravia žalobcu v dôsledku dopravnej nehody dňa 01. 04. 2006, ktorých jedným je aj miera funkčnej poruchy v rozsahu 100 %, pre ktorú je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, je žalobca schopný samostatného pohybu vo vonkajšom prostredí, je samostatný v samoobslužných činnostiach (stravovanie, osobná hygiena), je schopný vykonávať ľahšie domáce práce, zaobstarávať si prostredníctvom elektronickým médií vlastnú informovanosť, byť v sociálnom kontakte s najbližším okolím, má zachované rodinné prostredie s možnosťou autonómnej realizácie vzájomných rodinných väzieb, a preto nebola v prípade žalobcu preukázaná taká strata životných príležitostí po celý zvyšok jeho života, v ktorých je takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií by boli bezmála alebo celkom zmarené. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nebol žalobcom nijako relevantne spochybnený tento záver súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu o priznaní mimoriadneho zvýšenia náhrady SSÚ v rozsahu 30%. Preto nárok žalobcu, ktorý požadoval zvýšenie náhrady SSÚ v rozsahu 50% považuje súd naďalej na nedôvodný. S poukazom na výšku základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 68.136,-Eur, predstavuje 30% navýšenie sumu 20.440,80 Eur. Nakoľko však plnenie v tejto výške žalovaný žalobcovi už poskytol ( 19.947,99 Eur a 592,87 Eur), čo nebolo medzi stranami sporné, súd nárok žalobcu na zvýšenie SSU v zostávajúcej časti ako nedôvodný zamietol.

69. Žalobca si v súvislosti s uplatneným nárokom na sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil popri istine aj príslušenstvo t.j. úrok z omeškania 8,50% ročne od 05.02.2008 do zaplatenia. Nakoľko k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre účely uplatnenia nároku za sťaženie spoločenského došlo ku dňu 27. 05. 2009, je vylúčené, aby bol žalovaný v omeškaní s plnením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia skôr, ako bolo možné zistiť výšku tejto náhrady. S poukazom na uvedené, ako

aj na právny názor odvolacieho súdu (uvedený v bode 37 uznesenia), súd dospel k záveru, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania s úhradou náhrady za SSÚ najskôr dňom nasledujúcim po tomto dni t.j. až dňom 28.05.2009. Preto súd priznal žalobcovi nárok na príslušenstvo t.j. na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške požadovanej žalobcom t.j. vo výške 8,50 % zo sumy 9.447,83 Eur od 28.05.2009 až do zaplatenia ( hoci zákonná výška úrokov z omeškania platná k prvému dňu vzniku omeškania t.j. k 28.05.2009 bola vo výške 9,00%, avšak súd bol viazaný žalobným petitom). Vo zvyšnej časti nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8,50% za obdobie od 05.02.2008 do 27.05.2009 súd zamietol ako nedôvodný.

70. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

71.Podľa ,ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane

72. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

73. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca bol v konaní úspešný čo do základu uplatnených nárokov na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré mu boli v konaní priznané. Žalobca bol v konaní úspešný aj v základe nároku na mimoriadne zvýšenie SSÚ, nakoľko žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi titulom nároku na zvýšenie SSÚ sumu 592,87 Eur a žalobca preto v tejto časti zobral žalobu späť a súd konanie zastavil, preto žalovaný týmto plnením procesne zavinil zastavenie konania o základe nároku žalobcu na zvýšenie SSÚ. Nakoľko bol žalobca proti žalovanému čo do základu nárokov, ktorých výška závisela od znaleckého posudku a aj od úvahy súdu plne úspešný, súd priznal žalobcovi voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. 2. 2021, sp. zn. -31 ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa , ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.