Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Sa-8-2018.pdf
PDF · 101.6 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne MUDr. F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, I., zastúpenej JUDr. N. I., bytom H. XXXX/XX, U. G. U. H., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 24957-3/2018-BA zo dňa 24.1.2018, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredia č. 24957-3/2018-BA zo dňa 24.1.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta č.700-0600000717-GC09/17 zo dňa 22. júna 2017 bolo určené, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. F. I. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. októbra 2014.
2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora v elektronickej forme bolo zistené, že žalobkyňa bola v čase od 16.3.2005 do 3.4.2017 držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe L1A/TT/0018/05 a zároveň na základe údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, resp. od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, bolo zistené, že príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 bol vo výške 37 146,17 Eur, teda vyšší ako je zákonom stanovená hranica, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda jej príjem za rok 2013 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovej činnej osoby k 1. októbru 2014. Vzhľadom na tieto skutočnosti vzniklo žalobkyni 1. októbra 2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.
3. Žalovaný ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č. 24957-3/2018-BA zo dňa 24.1.2018 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyni bola s účinnosťou od 16.3.2005 Slovenskou lekárskou komorou vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotnej praxe L1A/TT/0018/05, zrušená ku dňu 1.4.2017, ktorá je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Podľa jeho názoru v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A, bez ohľadu na skutočnosť, či ju aktívne využíva, a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica,
samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobkyňa mala k 1.10.2014 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a jej príjmy z podnikania za rok 2013 presiahli zákonom stanovenú sumu 4 830,00 eur, na základe čoho bola v období uvedenom v napadnutom rozhodnutí povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou, pričom zákon umožňuje súbeh tohto poistenia s poistením účastníčky konania ako zamestnankyne spoločnosti N., s.r.o.
4. Žalobkyňa namietala, že jej podnikanie ako fyzickej osoby bolo ukončené k 31.5.2013 na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č.TA/01773/2013/OZaHF-009 zo dňa 25.3.2013, ktorým bolo zrušené jej povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31.5.2013. V nadväznosti na uvedené zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia dňa 4.6.2013 požiadala Daňový úrad v Trnave, pobočka Galanta o zrušenie daňovej registrácie. Na základe jej žiadosti Daňový úrad v Trnave, pobočka Galanta dňa 10.6.2013 rozhodol o zrušení jej registrácie pre daň z príjmov fyzickej osoby a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.7.2013. Súbežne s ukončením podnikateľských aktivít ako fyzickej osoby žalobkyňa so svojim manželom založila obchodnú spoločnosť N., s.r.o., v ktorej je s manželom konateľkou a spoločníčkou. Spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra 3.5.2013 a od 1.6.2013 vykonáva vo vlastnom mene všetky jej podnikateľské aktivity, príjmi z podnikania riadne a včas zdaňuje a plní všetky odvodové povinnosti voči sociálnej a zdravotnej poisťovni, ako aj voči iným štátnym orgánom a inštitúciám. Žalobkyňa poukazovala aj na to, že jej príjem dosiahnutý na základe licencie L1A podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. dosahoval 0,- Eur. Licenciu mohla kedykoľvek zrušiť, avšak urobila tak až po hrozbe žalovaného, že rozhodne o vzniku povinného poistenia k 1.7.2014. Žalobkyňa uvádzala, že v súvislosti s aplikáciou § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, ako ho aplikoval vo svojom rozhodnutí žalovaný, došlo k porušeniu zákazu pravej retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky, nakoľko podľa správnosti mal byť aplikovaný § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 a nie v takom znení, ako ho aplikovala Sociálna poisťovňa, resp. žalovaný. Namietal, že v súvislosti so zásadou materiálnej pravdy, zánikom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 31.5.2013 zaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a žalovaný nebol oprávnený určiť vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne k 1.10.2014 aplikáciou § 21 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa názoru žalobkyne obe rozhodnutia, v ktorých jej bol určený vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osobe k 1.10.2014 s poukazom na § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2014 sú nezákonné, protiprávne a neplatné, nakoľko žalobkyni zaniklo oprávnenie v kalendárnom roku 2013 a žalovaný nerešpektovala vo svojom prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý žalovanej zakazuje použiť § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo. Uvádzala, že žalovaný nebol oprávnený určiť vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia k 1.10.2014 podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení len na základe existencie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti (na základe ktorej žalobkyňa nikdy nevyvíjala činnosť a nikdy nedosahovala príjem), ako aj len na základe príjmov dosiahnutých v r. 2013 (ktoré boli dosiahnuté výlučne len na základe činnosti žalobkyne do 31.5.2013 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti), nakoľko povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyne zaniklo zánikom oprávnenia k 31.5.2013 a zánik tohto povinného poistenia naďalej trvá, nakoľko nedošlo medzičasom k zmene stavu. Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovanej je teda nezákonné z toho dôvodu, že nerešpektujú právne následky, ktoré vznikli zrušením povinného nemocenského a dôchodkového poistenia k 31.5.2013. V súvislosti s aplikáciou právnych predpisov žalobkyňa poukazovala aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí 4 Cdo 98/2010, správnosť ktorého bola potvrdená uznesením Ústavného súdu SR č. I ÚS 481/2010 ako aj uznesením III. ÚS 704/2016, poukazovala tiež na právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v jeho rozhodnutí vo veci 2Sa 4/2017 a právne názory ďalších súdov vyslovené v obdobných veciach. Má súčasne za to, že postupom správnych orgánov vo veci bolo porušené jej právo na prerokovanie veci za prítomnosti účastníka konania, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo nepredvídateľné a jeho odôvodnenie nedostatočné. Do pozornosti súdu dala aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 44Sa/32/2017 týkajúce sa jej manžela, ktorým v rovnakej skutkovej veci boli rozhodnutia správnych orgánov zrušené.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom uvádzal , že dôvodom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že s účinnosťou od 1.
júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Vychádzajúc z ustanovenia § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z. je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, t.j. mať vek 18 rokov a dosiahla príjmy ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z.z.. Nerozporuje, že právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a teda aj povinné poistenie žalobkyni zaniklo dňa 1.7.2013. Predmetom konania je však vznik povinného poistenia dňa 1.10.2014, v súvislosti s posudzovaním ktorého bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona účinné 1.10.2014. Námietky žalobkyne považuje za neopodstatnené nakoľko jej výklad ustanovení zákona o sociálnom poistení je nesprávny a nemá logické opodstatnenie, neprihliada na to, že k 1.10.2014 nastali také právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik povinného poistenia. Podľa platnej právnej úpravy samotné právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby nezakladá povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, jeho vznik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, pričom žalobkyňa splnila obe podmienky , jej príjmy z podnikania za rok 2013 boli vyššie ako zákonom stanovená suma 4 830,00 eur a v spornom období disponovala oprávnením na vykonávanie zárobkovej činnosti - licenciou L1A/ TT0018/05, ktorá bola zrušená až k 3.4.2017. Za nedôvodnú považuje námietku žalobkyne o nepredvídateľnosti rozhodnutia nakoľko pred vydaním rozhodnutia pobočka Sociálnej poisťovne vyzvala žalobkyňu na splnenie prihlasovacej povinnosti listami zo dňa 8.12.2016 a zo dňa 6.6.2017. O tom, že mala možnosť pred vydaním rozhodnutia sa vyjadriť k jeho podkladom, svedčí aj obsah listu pobočky Galanta zo dňa 7.2.2017, ktorý žalobkyňa priložila k žalobe. Konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové konanie, ktoré môže začať aj z podnetu organizačnej zložky poisťovne, ktoré sa začína vykonaním prvého úkonu voči účastníkovi konania, pričom zákon Sociálnej poisťovni neukladá povinnosť umožniť účastníkovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním.
6. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.
Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy
dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
7. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s procesným postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul žalobkyňu, resp. Jej právneho zástupcu, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v písomných podaniach žalobkyne vo veci, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. V zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcu charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov.
8. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 24.1.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 22.6.2017 určujúce, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1.10.2014., na základe zistenia, že táto v období od 16.3.2005 do 3.4.2017 bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/0018/05 a súčasne za rok 2013 dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako zákonom stanovená hranica 4 830,00 eur.
9. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä povolenia žalobkyne na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a jej zrušenia, ako aj podanie odhlášky z povinného poistenia ku dňu 31.5.2013, resp. následne ku dňu 1.7.2013, neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporným zostalo, či samotná existencia licencie L1A v spojení so zákonom predpokladaným príjmom za rok 2013 predstavuje zákonný dôvod pre vydanie rozhodnutia o vzniku povinného sociálneho poistenia žalobkyne od 1.10.2014.
10. V tejto súvislosti tunajší súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach v obdobných sporoch konštatoval, že mu je nielen z podaní a vyjadrení účastníkov konania známe, že súdna prax nie je v problematike licencií L1A vo vzťahu k právnemu postaveniu samostatne zárobkovo činnej osoby jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych veciach. Tunajší súd pri posudzovaní vecí vychádzal zo záveru, že samotnú držbu licencie L1A nie je dôvodné stotožňovať s oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci už aj vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých rozhodujúci správny orgán vychádzal, a vydaním prvostupňového rozhodnutia zjavne nebolo sledované. V danom prípade žalovaný v obsahu svojho písomného stanoviska vo veci pripustil (v odôvodnení svojho rozhodnutia sa touto otázkou nezaoberal), že žalobkyni zánikom právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 1.7.2013 zaniklo aj jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, hoci toto spájal so zrušením jej registrácie pre daň z príjmov fyzických osôb a definíciou samostatne činnej osoby v § 5 v znení účinnom do 31.12.2013. K zániku povinného poistenia v tomto prípade nesporne došlo podľa § 21 ods.4 zákona o sociálnom poistení v súvislosti so zrušením povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia, ktorým žalobkyňa do toho času disponovala a na ktoré vykonávala svoju zárobkovú činnosť. Potom je ale potrebné za dôvodnú považovať námietku žalobkyne, že vznik jej povinného poistenia v roku 2014 vylučuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2014, podľa ktorého, ak povinné poistenie nevznikne podľa odseku 5, sa odseky 1 a 2 (podľa odôvodnenia rozhodnutia pobočky Galanta zo dňa 22.6.2017 práve odsek 2 tohto ustanovenia správny orgán aplikoval pri rozhodnutí) nepoužijú v kalendárnom roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Nakoľko žalobkyňa podľa obsahu spisového materiálu nie je osobou, ktorá by v roku 2014 bola opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, resp. ktorá by podľa svojho čestného vyhlásenia túto činnosť opätovne začala vykonávať (§ 21 ods. 5), je ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) prekážkou vzniku jej povinného poistenia v roku 2014 tak, ako ho správny orgán rozhodnutím určil.
11. Čo sa týka procesnej stránky veci, tunajší súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach s obdobnou právnou problematikou konštatoval, a okolnosti prípadu neodôvodňujú odklon od tohto názoru, že hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93). V rozpore s právnym názorom žalovaného pritom splnenie povinnosti umožniť účastníkovi oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním nemožno vyvodzovať z výziev na splnenie ohlasovacej povinnosti adresovaných žalobkyni v dňoch 8.12.2016 a 6.6.2017, ani z listu pobočky Galanta zo dňa 7.2.2017, ktorým žalobkyňa bola informovaná o tom, že jej licencia L1A v spojitosti s príjmom zakladá status SZČO a že pre nerešpektovanie výzvy k podaniu prihlášky na povinné poistenie bude vydané rozhodnutie o vzniku povinného poistenia žalobkyne ku dňu 1.7.2014.
12. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo žalobkyne na prerokovanie veci v jej prítomnosti bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené a že jej nebolo umožnené s podkladmi rozhodnutia sa vopred oboznámiť a vyjadriť sa k nim napriek tomu, že podľa označenia ustanovenia § 178 ods.1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu malo ísť o sporný prípad vzniku sociálneho poistenia.
13. V neposlednom rade, naplnením požiadavky ustanovenia § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení na to, aby výrok rozhodnutia obsahoval aj uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, nie je označenie ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) tohto zákona, ktoré upravuje iba vecnú
príslušnosť pobočky poisťovne, v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu. Nejde o hmotnoprávne ustanovenie, z ktorého možno vyvodzovať vznik povinného poistenia, o ktorom bolo rozhodnuté, pričom tento obsahový nedostatok rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne nebol odstránený ani preskúmavaným rozhodnutím odvolacieho orgánu.
14. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.1.2018 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) SSP z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne v jeho vydaniu predchádzajúcom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (vzhľadom na jeho kompetencie ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu z hľadiska naplnenia účelu tohto konania nebolo potrebným zrušenie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 22.6.2017).
15. Vzhľadom na právny názor súdu týkajúci sa otázky vzniku povinného poistenia žalobkyne, ktorým je orgán verejnej správy podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, ako aj na skutočnosť, že k podkladom rozhodnutia správneho orgánu žalobkyňa zaujala stanovisko v tomto súdnom konaní, v ďalšom konaní už nebude potrebným odstraňovanie procesných nedostatkov, ktorých sa dopustil prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta.
16. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešná žalobkyňa sa práva na ich náhradu vzdala.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.