Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/16/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: F.. D. S., J.. XX.X.XXXX, G. S. X, H., zast. advokátom JUDr. Petrom Zoľákom, so sídlom Štúrova 27, Košice, proti žalovanej: S. I., J.. XX.X.XXXX, G. K. XXX/XX, H., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22. októbra 2021 č.k. -47, takto

rozhodol:

Mení uznesenie vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Mení uznesenie vo výroku II. tak, že žalobcovi neukladá podať proti žalovanej odporovaciu žalobu.

Mení uznesenie vo výroku III. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie nasledovne: I. Žalovanej sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v okrese Košice II, obci Košice - Myslava, kat. územie S., zapísanými na LV č. XXX, a to: pozemok s parc. č. 988/4, výmera 462 m2, druh pozemku - záhrada, pozemok s parc. č. 988/7, výmera 14 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, až do právoplatného skončenia konania o odporovacej žalobe, týkajúcej sa prevodu uvedených pozemkov na žalovanú kúpnou zmluvou zo dňa 17.2.2020, zapísaného do katastra nehnuteľností vkladom I.-XXXX/XXXX zo dňa 19.2.2020. II. Súd ukladá žalobcovi povinnosť podať odporovaciu žalobu voči žalovanej, týkajúcu sa prevodu pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Košice II, obci Košice - Myslava, kat. územie S., zapísanými na LV č. XXX, a to: pozemok s parc. č. 988/4, výmera 462 m2, druh pozemku - záhrada, pozemok s parc. č. 988/7, výmera 14 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, na žalovanú kúpnou zmluvou zo dňa 17.2.2020, zapísaného do katastra nehnuteľností vkladom I.-XXXX/XXXX zo dňa 19.2.2020, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. O trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca dôvodil, že je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 130.000 € voči dlžníkovi Ing. Milanovi Vozárovi titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ním ako veriteľom a dlžníkom dňa 10.7.2017, z ktorej vzišla dohoda o uznaní dlhu dňa 19.3.2019, ktorou sa dlžník zaviazal vrátiť dlh do 31.3.2019. V čase uznania dlhu mal dlžník vo svojom vlastníctve zapísané nehnuteľnosti na LV č. XXX kat. úz. S., a to pozemok parc. č. 988/4 o výmere 462 m2, druh pozemku - záhrada a pozemok parc. č. 988/7 o výmere 14 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie. Dlžník po uznaní dlhu vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam previedol na svoju matku - aktuálnu žalovanú kúpnou zmluvou zo 17.2.2020, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol

povolený dňa 19.2.2020. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy bola kúpna cena 14.500 €, a teda podľa žalobcu vyplýva, že syn žalovanej ako dlžník žalobcu predal uvedené pozemky žalovanej za cenu značne nižšiu, ako je trhová cena v danej lokalite. Na základe týchto dôvodov žalobca dňa 16.12.2020 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorému Okresný súd Košice II uznesením z 5.1.2021, sp. zn. vyhovel, avšak ktoré na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením z 24.8.2021, sp. zn. zmenil tak, že predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil najmä dostatočne obavu z ohrozenia exekúcie v prospech žalobcu. Žalobca najprv dňa 10.9.2021 podal nový návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vedený tunajším súdom pod sp. zn. , v ktorom opísal obavu z bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že žalovaná môže ďalej previesť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom po podaní návrhu bolo zistené, že na LV č.XXX, na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti zapísané, je vyznačená plomba na základe L.-XXXX/XXXX, ku ktorej plombe uviedol, že táto bola pravdepodobne vyznačená kvôli prebiehajúcemu záznamovému konaniu - vymazaniu zapísaného záložného práva, zriadeného zabezpečovacím opatrením po zamietnutí návrhu odvolacím súdom. Následne však bolo zistené, že na liste vlastníctva bola dňa 21.9.2021 vyznačená už aj ďalšia plomba na základe I.-XXXXX/XXXX (Kúpna zmluva). Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že o predmetných nehnuteľnostiach už prebieha konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, a to na základe kúpnej zmluvy. Je teda zrejmé, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti už previedla kúpnou zmluvou, a to v krátkom čase po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu, na základe ktorého zaniklo nariadené zabezpečovacie opatrenie. Reálne sa teda naplnila hroziaca obava z toho, že žalovaná prevedie vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na inú osobu a ohrozí tak prípadnú exekúciu v prospech žalobcu po žalobcovom úspechu v konaní o odporovacej žalobe. Keďže sa dá predpokladať, že v prípade zrýchleného konania o návrhu na vklad dôjde ku vkladu a k zmene vlastníka predmetných nehnuteľností do 15 dní od podania návrhu, za tohto stavu už nemožno dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, ako predpokladá , keďže s najväčšou pravdepodobnosťou by súd nestihol nariadiť zabezpečovacie opatrenie voči žalovanej skôr, ako dôjde k zmene vlastníka predmetných nehnuteľností. Za daného stavu preto žalobca nemá k dispozícii inú právnu možnosť, ako sa brániť ohrozeniu uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky do skončenia konania o odporovacej žalobe, než návrhom na vydanie neodkladného opatrenia týkajúceho sa majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka - zákazom nakladania s predmetným nehnuteľným majetkom. Uviedol, že predmetným návrhom sa domáha nariadenia neodkladného voči tretej osobe a nie voči svojmu dlžníkovi, pričom táto možnosť je aj za účinnosti uznávaná právnou teóriou a aj praxou.

3. Súd odcitoval , , , , , , , veta prvá, , , až 3 a všeobecným spôsobom ozrejmil inštitút neodkladného opatrenia v bodoch 16. a 17. napadnutého uznesenia. Z obsahu predložených listinných dôkazov, predovšetkým z uznania dlhu zo dňa 19.3.2019 mal súd za osvedčené, že medzi žalobcom ako veriteľom a F.. S. I., J.. X.X.XXXX ako dlžníkom došlo k zabezpečeniu záväzku, ktorého dôvodom vzniku bola zmluva o pôžičke zo dňa 10.7.2017 uzavretá medzi týmito osobami, pričom výška dlhu je 130.000 €. Z obsahu výpisu LV č. XXX ku dňu 3.3.2019 mal súd za osvedčené, že dlžník F.. S. I. mal vo svojom vlastníctve nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v okrese Košice II, obci Košice - Myslava, kat. územie S., zapísanými na LV č. XXX, a to: pozemok s parc. č. 988/4, výmera 462 m2, druh pozemku - záhrada, pozemok s parc. č. 988/7, výmera 14 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj len „nehnuteľnosti“). Vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam previedol dlžník F.. S. I. na žalovanú na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2020 za kúpnu cenu 14.500 €, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.2.2020 rozhodnutím I.-XXXX/XXXX-Č..L.. XXX/XX. Ďalej mal súd za osvedčené, že o predmetných nehnuteľnostiach už prebieha konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, a to na základe kúpnej zmluvy, teda, že žalovaná prevádza vlastníctvo predmetných nehnuteľností kúpnou zmluvou na ďalšie osoby. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z LV č. XXX k dátumu vyhotovenia, t. j. ku dňu 21.9.2021, na ktorom je vyznačená plomba na základe I.-XXXXX/XXXX (kúpna zmluva).

4. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalobca osvedčil existenciu právnych vzťahov medzi ním a dlžníkom, vrátane žalovanej, pričom tieto si vyžadujú dočasnú úpravu, resp. ochranu. Žalobca totiž disponuje splatnou pohľadávkou vyššej hodnoty voči dlžníkovi (syn žalovanej), ktorého správanie, ako aj správanie žalovanej objektívne môže vyvolávať dojem, že sa obaja takýmto spôsobom snažia ochrániť pred prípadnou exekúciou vedenou v prospech žalobcu po prípadnom žalobcovom úspechu v konaní o odporovacej žalobe, ktorá skutočnosť sa však môže vyvrátiť alebo potvrdiť až v spore na základe takto

podanej odporovacej žaloby. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že prípadná exekúcia by mohla byť ohrozená a že je potrebná neodkladná úprava pomerov medzi stranami, na základe čoho neodkladné opatrenie nariadil, pričom v II. výroku uložil žalobcovi povinnosť podať voči žalovanej odporovaciu žalobu, a to v lehote 60 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia, ktoré je vykonateľné doručením, čím súd fakticky zabránil neobmedzenému trvaniu účinkov nariadeného neodkladného opatrenia s odkazom tiež na . Súd za zaoberal aj otázkou, či účel sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia so záverom, že podľa môže súd zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka a v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dlžníkom žalobcu len syn žalovanej. Akokoľvek, za daného skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z návrhu, súd nemá za preukázané, že žalovaná je aj dlžníkom žalobcu, a preto súd nemohol vyvodiť právny záver o možnosti nariadiť zabezpečovacie opatrenie na jej majetok. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že účelom predmetného návrhu je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko eventuálnou realizáciou vlastníckeho práva zo strany žalovanej by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Je nepochybné, že žalovaná, ktorá získala predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vyslovenia neúčinnosti sa žalobca bude musieť v zmysle II. výroku domáhať, nie je ničím obmedzovaná v dispozícii s týmito nehnuteľnosťami a teda ich môže na základe scudzovacieho právneho úkonu previesť kedykoľvek na tretiu osobu, resp. ich zaťažiť, čím by bol výkon súdneho rozhodnutia v prípade úspechu žalobcu v konaní o odporovateľnom právnom úkone nielen ohrozený, ale úplne zmarený. Z listinných dôkazov vyplýva bezprostredné nebezpečenstvo, že prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti môže byť v blízkej dobe realizovaný, vzhľadom na vyznačenú plombu na LV č. XXX. Súd má za to, že nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanej žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa žiadnym spôsobom do právoplatného rozhodnutia o odporovacej žalobe žalobcu nezmení s výnimkou, že predmetné nehnuteľnosti nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť ani zaťažiť.

5. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o trovách konania si súd vymienil rozhodnúť až v konaní vo veci samej v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pretože súd rozhodoval o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa pred začatím konania vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samú, ktorá situácia sa týka prípadov neodkladného opatrenia, podaných po skončení konania, ďalej podaných pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba, prípadne, ak súd musel vec skončiť procesne bez toho, aby prejednal vec (viď napr. Najvyšší súd SR sp. zn. ). Takáto procesná situácia v uvedenom prípade nenastala, preto o trovách konania neodkladného opatrenia rozhodne súd až v rozhodnutí o veci samej.

6. Proti predmetnému uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote v celom jeho rozsahu odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , , a a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zamietne. Úvodom svojho odvolania namietla, že okrem návrhu na nariadenie neodkladného jej neboli doručené listiny, ktoré súd v uznesení spomína, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu práva na rovnosť zbraní. Namietla vznik samotnej pohľadávky, ktorú žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spomína, a ktorá aj bola dôvodom vyhoveniu návrhu súdom. O žiadnej pôžičke zo dňa 10.7.2017, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom a jej synom F.. S. I. na sumu 130.000 € nemá vedomosť a súčasne namietla, že ju žalobca k predmetnému návrhu nepriložil. Taktiež uviedla, že žalobca svoje tvrdenie o tom, že pôžička má byť vymáhateľná, žiadnym spôsobom neosvedčil, a teda súdu nedoložil žiadny exekučný titul a taktiež jej nebolo predložené uznanie dlhu zo dňa 19.3.2019, na základe čoho sa k otázke vymáhateľnosti pôžičky voči jej synovi vyjadriť nevedela a tiež nemá vedomosť o tom, že by malo ísť o podobu notárskej exekučnej zápisnice. Ďalej namietla skutočnosť, že súd nariadil neodkladné opatrenie na podklade tvrdenia, že suma 14.500 €, za ktorú od syna pozemky v 02/2020 kúpila, má byť neprimerane nízka. Toto tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil a súd túto skutočnosť v odôvodnení ani nerozoberá, v ktorej súvislosti namietla arbitrárnosť napadnutého uznesenia. Okrem toho, súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že predmetné pozemky sú bez prístupu a ona, ako jediná vlastníčka pozemkov parc. č. 988/3 a 988/6 má k pozemkom parc. č. 988/7 a 988/4 prístup, čo zásadným spôsobom mení pohľad na vec vo vzťahu k výške a hodnote parciel, ktoré sú

predmetom neodkladného opatrenia. K tomu označila ako dôkaz kópiu katastrálnej mapy. Tiež uviedla, že o synových dlžobách v čase kúpy pozemkov (02/2020) nemala žiadnu vedomosť, pričom žalobca túto jej vedomosť o jeho dlžobách ani neuvádza. Týmto spochybnila, že by žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť uplatneného nároku, z čoho vyplýva, že neodkladné opatrenie nemalo byť súdom nariadené. Vo vzťahu k listine, ktorá zrejme má byť uznaním dlhu uviedla, že táto nie je čitateľná, na základe čoho sa k jej obsahu nevie vyjadriť, a preto mala za to, že z tohto dôvodu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, keďže bez čitateľných príloh sa nemá možnosť voči nimi relevantne brániť. Tiež namietala absenciu riadnej identifikácie nehnuteľností, ktoré majú byť zálohom. Tiež vyslovila názor, že neodkladné opatrenie nie je možné vydať voči tretej osobe a nie voči dlžníkovi z právneho vzťahu so žalobcom, (teda voči jej synovi), pričom uvedené vychádza z , keď zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Namietla skutočnosť, že by so synom uzatvárala kúpnu zmluvu v úmysle ukrátiť jeho veriteľov. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy išlo o faktické vysporiadanie vzájomných majetkových vzťahov medzi ňou a jej synom, o údajných dlhoch, ktorého v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemala vedomosť. Taktiež namietala skutočnosť, že žalobca súdu doložil kópiu kúpnej zmluvy zo 17.2.2020 napriek tomu, že nebol účastníkom právneho vzťahu a do katastrálneho spisu nemal prístup, teda uvedenú listinu žalobca nemal odkiaľ mať, a preto bola toho názoru, že došlo k porušovaniu ochrany osobných údajov. Taktiež namietla neadekvátnosť zásahu do jej vlastníckych práv, keďže je v spore jej syna a žalobcu naozaj nevinne. Namietla skutočnosť, že žalobca ani neosvedčil, či sa pokúsil od jej syna ním uvádzanú pôžičku vymôcť v súdnom alebo v inom konaní, čo by mal byť iný krok a až neúspech exekúcie na syna by mohol viesť ku krokom, ktoré žalobca podniká voči jej osobe a voči jej majetku, a preto namietla nezákonnosť uznesenia. Mala za to, že žalobca neosvedčil, že jej synovi peniaze aj požičal s poukazom na to, že pôžička je reálny kontrakt. Toto jej podozrenie umocňuje fakt, že podľa jej vedomostí podpis syna na uznaní dlhu nie je úradne osvedčený, a preto mala pochybnosti o pravosti jeho podpisu. Okrem toho namietla neplatnosť predmetného uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu, ktorý nemôže byť uzavretý formou dohody. Tiež namietla neprimeraný a neadekvátny zásah do jej garantovaných základných práv a slobôd, a to najmä do práva vlastniť pozemok a nakladať s ním, a to za situácie, keď je zo všetkých okolností zrejmé, že pozemky parc. č. 988/7 a 988/4 nadobudla riadnou kúpnou zmluvou, za ktorú riadne zaplatila adekvátnu kúpnu cenu. Na základe toho základ danosti osvedčenia práva odporovať právnemu úkonu osobitnou žalobou, ktorú má žalobca podať voči jej osobe, nie je daný. Z toho dôvodu nie je možné zákonne obmedzovať ju zákazom nakladať s predmetnými pozemkami a nariadením napadnutého neodkladného opatrenia jej vzniká reálna škoda, na čo žalobcu upozorňuje a uvádza, že si ju bude voči žalobcovi aj riadne uplatňovať. Záverom namietla nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, ktorú mal súd skúmať sám ex offo. Predmetné uznesenie je preto nezákonné, nevykonateľné a nezapísateľné do katastra nehnuteľností.

7. Žalobca k odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie, v ktorom argumentáciu žalovanej prezentovanú v jej odvolaní označil za účelovú, zavádzajúcu a irelevantnú. Mal za to, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol plne opodstatnený a odôvodnený. Obava z toho, že žalovaná prevedie predmetné nehnuteľnosti na iného vlastníka, či postupne na viacerých vlastníkov, sa reálne potvrdila a predmetné nehnuteľnosti od času podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli prevedené na ďalšie dve osoby, čím neodkladné opatrenie - zákaz nakladania s nehnuteľnosťou voči žalovanej, fakticky stratilo zmysel. To nič nemení na tom, že návrh žalobcu bol podaný oprávnene a odôvodnene. Preto považoval odvolanie za neopodstatnené.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania. Súd predmetnému návrhu vyhovel, keď napadnutým uznesením zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami v uznesení bližšie vyšpecifikovanými a žalobcovi uložil podať proti žalovanej odporovaciu žalobu.

10. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva ( a ).

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami.

15. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

16. Odvolateľka svoje odvolanie oprela o. i. o odvolací dôvod podľa , t.j. že, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v závere svojho odvolania namietala nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, ktorá bola zrejmá už dňa 22.10.2021, kedy súd vydal neodkladné opatrenie, pričom súd túto má skúmať sám ex offo.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod bol naplnený.

19. Otázka vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamietala. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný (pozri napr. rozsudok NS SR z 29.júna 2010 sp. zn. ).

20. Prípad nariadenia neodkladného opatrenia podľa , kedy súd zakáže protistrane nakladať s určitými nehnuteľnosťami ako ich vlastníkovi, čo je prejednávaný prípad, obsahovo neznamená nič iné, než obmedzenie dispozičného práva žalovanej nakladať s predmetom svojho vlastníctva. Základnou podmienkou pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia preto bola existencia vlastníckeho práva žalovanej k tým nehnuteľnostiam, ohľadne ktorých sa týkal zákaz nakladania s nimi.

21. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia na strane jednej síce vyplýva, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia žalovanej “priznal status” vlastníčky predmetných nehnuteľností, na strane druhej tak urobil zrejme iba na základe tvrdenia žalobcu uvedeného v návrhu a k návrhu pripojeného

listinného dôkazu- výpis z LV č. 772 z 21.9.2021, hoci o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol až 22.10.2021.

22. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v súlade s je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ide o osobitné procesné pravidlo, ktoré má osobitný význam pre odvolacie konanie, pretože pri skúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (pozri Veľké komentáre, , Š. a kol., Nakladatelství C.H. BECK, 2016, str. 1119).

23. Pretože žalovaná vo svojom odvolaní namietala nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, odvolací súd aj v kontexte vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu dotazom na Okresný úrad Košice, kat. odbor zistil, že aktuálne zapísaný vlastník predmetných nehnuteľností p. Tomáš Kováč bol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na základe Rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy I.-XXXXX/ XXXX zo dňa 05.10.2022 (dátum zmluvy a súčasne dátum rozhodnutia, pozn. odvolacieho súdu).

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie dňa 22.10.2021, teda v čase, kedy žalovaná už nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, žalovaná v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebola pasívne legitimovanou stranou sporu. Tým bol naplnený odvolateľkou namietaný odvolací dôvod podľa .

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie ( ). Súčasne napadnuté uznesenie súdu zmenil vo výroku II. tak, že neuložil žalobcovi podať proti žalovanej odporovaciu žalobu.

26. Vo vzťahu k výroku o trovách konania ako závislého výroku ( ) bolo potrebné zmeniť napadnuté uznesenie, t.j. vo výroku III. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie ( ). V súlade s v spojení s žalobca ako neúspešná strana sporu v predmetnom konaní nemá právo na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy konania na súde prvej inštancie nevznikli.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej preto odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. .

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).