Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/475/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: VK Invest Group, s.r.o., IČO: 36 291 731, so sídlom V. Clementisa 13, Trnava, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Z. R., narodený XX.X.XXXX, bytom P. XX, zastúpený: JUDr. Eva Koleničová, advokátka so sídlom Paulínska 20, Trnava, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2015 domáhal určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U., obec U., okres U., zapísané na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu U., ako parcela registra "C" č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavené plochy a nádvoria o výmere 144 m2, parcela registra "C" č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavené plochy a nádvoria o výmere 575 m2, a stavba, bez súpisného čísla, postavená na parcele č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova, popis stavby: rozostavaný objekt obchodu, a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U., obec U., okres U. zapísané na LV Č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu U., ako parcela registra "C" Č. XXX/X, druh pozemku: Zastavené plochy a nádvoria o výmere 2700 m2, parcela registra "C" Č. XXX/XX, druh pozemku: Zastavené plochy a nádvoria o výmere 3328 m2, parcela registra "C" Č. XXX/XX, druh pozemku: Zastavené plochy a nádvoria o výmere 35 m2, parcela registra "C" Č. XXX/XX, druh pozemku: Zastavené plochy a nádvoria o výmere 710 m2, a stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na parcele Č. XXX/X, druh stavby: priemyselná budova, popis stavby: hlavná výrobná budova, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného Z. R..

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne E. P., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 13.8.2008, Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 13.8.2008 a zistil nasledovné:

3. Žalobca sa určenia neexistencie záložného práva domáhal na tom skutkovom základe, že dňa 13.8.2008 ako dlžník konajúci vtedajšou konateľkou E. P. uzatvoril so žalovaným ako veriteľom zmluvu o pôžičke na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi peňažnú pôžičku v sume 150.000.000,- Sk, ktorej prevzatie mal žalobca potvrdiť svojim podpisom na Zmluve o pôžičke. Žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku žalovanému v lehote do 13.8.2009. Žalobca sa zaviazal uzatvoriť v prospech žalovaného záložnú zmluvu na zabezpečenie splatenia poskytnutej pôžičky, na základe ktorej malo byť zriadené záložné právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

Dňa 13.8.2008 žalobca ako záložca konajúci vtedajšou konateľkou E. P., uzatvoril so žalovaným ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na základe ktorej žalobca zriadil v prospech žalovaného záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o pôžičke. Vklad záložného práva bol povolený vtedajšou Správou katastra U. dňa 15.8.2008 pod V XXXX/XXXX. O vyššie uvedenej pôžičke poskytnutej žalobcovi na základe vyššie uvedenej Zmluvy o pôžičke nemala druhá konateľka žalobcu pani E.. I. R. až doteraz žiadnu vedomosť. Finančné prostriedky uvedené v Zmluve o pôžičke neboli nikdy riadne zaúčtované ako pôžička spoločnosti, a ani o nich nie je v účtovníctve vedený žiaden záznam. O predmetnej pôžičke sa súčasná a jediná konateľka žalobcu pani E.. I. R. dozvedela až na základe výzvy žalovaného zo dňa 31.8.2015 adresovanej žalobcovi. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca listom zo dňa 11.9.2015, ktorým požiadal žalovaného o predloženie príslušnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mala byť ním uvádzaná pôžička žalobcovi poskytnutá spolu s dokladom o bankovom prevode tejto sumy na účet žalobcu, a to z dôvodu, že žalobca takouto zmluvou o pôžičke nedisponuje. Na uvedený list odpovedal žalovaný listom zo dňa 21.9.2015, ktorým zaslal žalobcovi vyžiadanú Zmluvu o pôžičke a informoval ho, že lehota splatnosti pôžičky uplynula dňa 13.8.2009, pričom do tohto dátumu bola splatená suma vo výške 30.000.000,- Sk, a teda dlžná čiastka predstavuje sumu 120.000.000,- Sk (t.j. 3.983.270,26 Eur). O uvádzanom čiastočnom splatení poskytnutej pôžičky, nemá súčasná konateľka žalobcu žiadnu vedomosť, nakoľko ani o týchto skutočnostiach žalobca nedisponuje žiadnymi dokladmi. Z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva nehnuteľností, ku ktorým malo byť v zmysle Záložnej zmluvy zriadené záložné právo, vyplýva, že k dnešnému dňu je zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o pôžičke, a to k predmetným nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Čo sa týka záložného práva zriadeného na ostatných nehnuteľnostiach uvedených v Záložnej zmluvy, z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam vyplýva, že 1. niektoré z týchto nehnuteľností už nie sú vo vlastníctve žalobcu, a zároveň nie sú ani zaťažené záložným právom zriadeným v prospech žalovaného, alebo 2. k niektorým z týchto nehnuteľností došlo k výmazu záložného práva ešte v roku 2009 na základe kvitancií vystavených žalovaným. Keďže záložné právo zriadené na základe Záložnej zmluvy za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o pôžičke, má vo vzťahu k Zmluve o pôžičke akcesorickú povahu, v prípade ak sa preukáže, že v danom prípade nedošlo k vzniku právneho vzťahu zo Zmluvy o pôžičke ako hlavnému vzťahu, nemohlo tak dôjsť ani k platnému vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam zabezpečujúceho záväzok z hlavného vzťahu. V prípade, ak by súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že v danom prípade ide o platne uzatvorenú Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej aj skutočne došlo k riadnemu poskytnutiu pôžičky žalobcovi, má za to, že právo žalovaného ako veriteľa požadovať vrátenie poskytnutej pôžičky od žalobcu je už v súčasnosti premlčané, nakoľko lehota splatnosti poskytnutej pôžičky uplynula ešte dňa 13.8.2009, pričom žalovaný sa až do dnešného dňa nedomáhal vrátenia poskytnutej pôžičky zahájením výkonu vyššie uvedeného záložného práva (t.j. uspokojením zabezpečenej pohľadávky zo zálohu), a taktiež ani podaním žaloby na súde. K premlčaniu nároku žalovaného na vrátenie poskytnutej pôžičky tak došlo márnym uplynutím trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť deň nasledujúcim po splatnosti vrátenia pôžičky t.j. odo dňa 14.8.2009 a uplynula dňom 14.8.2012. Má za to, že spolu s vyššie uvedeným premlčaním pohľadávky žalovaného voči žalobcovi zo Zmluvy o pôžičke, došlo súčasne aj k premlčaniu vyššie uvedeného záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam žalobcu na zabezpečenie vrátenia poskytnutej pôžičky. Má za to, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky procesnej prípustnosti tejto určovanej žaloby, a to tak pre prípad, ak by súd posúdil Zmluvu o pôžičke a Záložnú zmluvu ako absolútne neplatné právne úkony, ako aj pred prípad vyššie uvádzaného premlčania záložného práva. Keďže nehnuteľnosti žalobcu sú zaťažené záložným právom žalovaného, ktoré záložné právo, ako aj pohľadávka, ktorú zabezpečuje, buď nikdy nevznikli, alebo sú už v súčasnosti premlčané, a teda žalovaný sa v súčasnosti nemôže úspešne domáhať uspokojenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, právne postavenie žalobcu je tak neistým. Táto neistota vychádza zo skutočnosti, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu sú v súčasnosti stále zaťažené záložným právom žalovaného, napriek tomu, že uvedené záložné právo buď nikdy nevzniklo, alebo je už premlčané, a teda nemôže dôjsť k zahájeniu výkonu tohto záložného práva. Vzhľadom na to, že v danom prípade k začatiu výkonu záložného práva zo strany žalovaného dosiaľ nedošlo a teda do úvahy ako právny prostriedok ochrany práva žalobcu neprichádza podanie žaloby o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva, jediným účinným právnym prostriedkom ochrany práva žalobcu a odstránenia neistoty jeho právneho postavenia je podanie uvedenej žaloby o určenie, že nehnuteľnosti žalobcu nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. Len na poklade výroku takéhoto súdneho rozhodnutia môže žalobca dosiahnuť výmaz záložného práva žalovaného z katastra nehnuteľností a tým odstránenie stavu neistoty jeho právneho postavenia. Účelom tohto simulovaného úkonu bolo získanie fiktívnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi s cieľom získať tak kontrolu nad majetkom spoločnosti žalobcu zo strany žalovaného (resp. jeho otca E. R., ktorý, vychádzajúc z výpovedí pani E.. I. R., nezvestnej konateľky žalobcu, učinených v pozícii svedka v rôznych trestných konaniach, bol ten, kto spoločnosť skutočne ovládal a riadil). Pozornosť upriamuje na tvrdenie žalovaného že žalobca konajúci vtedajšou konateľkou E. P. uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, pričom žalovaný sám uvádza, že tento doklad nevie súdu predložiť. Pokiaľ ide o predloženú kvitanciu zo dňa 21.1.2009 vystavenú žalovaným, po preskúmaní uvedeného dokladu konštatuje, že na tomto doklade nie je podpis konateľky žalobcu E.. I. R.. Podľa žalovaného vedomosť E.. I. R. o pôžičke má dokazovať aj samotné tvrdenie žalobcu v žalobe, že niektoré nehnuteľnosti, ktoré boli zaťažené záložným právom už nie sú ním zaťažené, z čoho žalovaný vyvodzuje, že pri prevode týchto nehnuteľností, ktoré realizovala v mene spoločnosti práve E.. I. R. musela mať vedomosť, že tieto nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, k čomu ako dôkaz prikladá rozhodnutie o povolení vkladu V XXXXX/XX zo dňa 14.06.2011 kúpnu zmluvu vrátane jej prílohy, kde v kúpnej zmluve, ktorú za žalobcu ako predávajúceho uzatvárala konateľka E.. I. R., je spomenutý aj žalovaný ako záložný veriteľ, a v tiež je v tejto kúpnej zmluve konštatované, že predávajúci ako dlžník vyrovnal pohľadávku zabezpečenú záložným právom v prospech žalovaného zriadeného k prevádzaným nehnuteľnostiam, na základe čoho žalovaný v zmluve súhlasí so zrušením tohto záložného práva. Má za to, že ani uvedená skutočnosť nie je dôkaz o vedomosti E.. I. R. o poskytnutej pôžičke, keď vychádzajúc z vyjadrení E.. I. R. v rámci jej výsluchu ako svedka v trestnom konaní vedenom voči E. R., že celú spoločnosť žalobcu riadil v tom čase E. R., ktorý o všetkom rozhodoval, je zrejmé, že aj priloženú kúpnu zmluvu E.. I. R. ani nepripravovala a ani nečítala, iba ju v zmysle pokynu podpísala. Okrem toho v spomínanej kúpnej zmluve nie je ani zmienka o zmluve o pôžičke zo dňa 13.8.2008, pričom z tam uvádzaných skutočností sa žiadnym výkladom nedá vyvodiť o akú pohľadávku žalovaného ide. Podpis nachádzajúci sa na predmetnom uznaní dlhu nie je podpisom v súčasnosti nezvestnej E.. I. R., tzn. tento právny úkon nie je podpísaný oprávnenou osobou, čo ho robí absolútne neplatným nevyvolávajúcim žiadne právne následky.

4. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že dňa 13.8.2008 došlo medzi ním ako veriteľom a spoločnosťou VK Invest Group, s.r.o. ako dlžníkom k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke. Žalovaný ako veriteľ peňažné prostriedky, na ktorých poskytnutie žalobcovi ako dlžníkovi sa zaviazal, vyplatil v hotovosti v deň podpisu predmetnej zmluvy, čo potvrdila aj vtedajšia konateľka spoločnosti E. P. svojim podpisom na zmluve. Pri odovzdávaní a preberaní hotovosti boli prítomní dvaja svedkovia - Q. P. a E. R.. Splatnosť peňažnej pôžičky bola dojednaná na deň 13.8.2009, pričom do tohto dátumu bola zo strany žalobcu vyplatená suma vo výške 995.817,57 eur. Tvrdenia súčasnej konateľky I. R. o tom, že nemá o pôžičke vedomosť a že nedisponuje zmluvou o pôžičke zo dňa 13.8.2008 sú absolútne irelevantné. Na základe vzájomnej komunikácie s pani E. P. si bol vedomý skutočnosti, že môže dôjsť k premlčaniu pohľadávky, nakoľko mu pani E. P. oznámila, že si nie je istá či spoločnosť bude schopná v ďalšom období splniť svoj záväzok, v čoho dôsledku spoločnosť VK Invest Group s.r.o. zastúpená E. P. - konateľkou uznala svoj záväzok čo dôvodu aj výšky. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný má voči žalobcovi preukázateľnú a splatnú pohľadávku zabezpečenú záložným právom na nehnuteľnostiach, a preto žalovaný navrhuje aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Tvrdenie žalobcu, že o pôžičke nemala druhá konateľka žalobcu E.. I. R. vedomosť sa nezakladá na pravde, keď to mala byť práve E.. I. R., ktorá prevzala oznámenie OÚ U. o tom, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu už neviazne záložné právo nakoľko žalovaný predložil príslušnému Odboru katastrálnemu kvitanciu zo dňa 21.01.2009 za účelom výmazu predmetného záložného práva. Sám žalobca v žalobe uvádza, že niektoré nehnuteľnosti, ktoré boli zaťažené predmetným záložným právom boli prevedené na iné osoby, s tým, že už nie sú zaťažené záložným právom. A teda už pri prevode takýchto nehnuteľností, ktoré realizovala v mene spoločnosti práve E.. I. R. musela mať I. R. vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že boli na základe kvitancie zo strany Žalovaného odbremenené ešte v roku 2009 niektoré nehnuteľnosti vo vlastníctve Žalobcu. Pôžička ako ani záložné právo nebolo fiktívne ako sa snaží súd presvedčiť žalobca, bola to reálna pôžička a reálne zriadené záložné právo v prospech žalovaného, ktorý akonáhle bola uhradená časť pôžičky, tak vystavil kvitanciu na časť založených nehnuteľností za účelom výmazu záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach. Pre žalovaného je tiež nepochopiteľné, že žalobca tvrdí, že E.. I. R. nevedela o poskytnutej pôžičke avšak ako konateľka žalobcu uznala predmetný dlh ešte v roku 2014. Je toho názoru, že nie je podstatné či druhá konateľka mala alebo nemala o uvedených zmluvách vedomosť, či tieto žalobca riadne zaúčtoval vo svojom účtovníctve a ani to či žalobca eviduje uhradenie časti svojho dlhu voči žalovanému v účtovníctve. Ide o interné záležitosti žalobcu, za ktoré Žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť. Žalovaný disponuje potvrdením o odovzdaní pôžičky v celej výške, podpis konateľa žalobcu na zmluve je riadne osvedčený notárskym úradom. Žalovaný potvrdil uhradenie časti pohľadávky v sume 30.000.000,- Sk. Žalovaný popiera, že by malo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky, nakoľko došlo k jej uznaniu, nesúhlasí ani s tým, že s premlčaním pohľadávky by malo dôjsť aj k premlčaniu záložného práva.

5. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca sa určenia že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom domáhal jednak s poukazom na skutočnosť, že nevznikla pohľadávka veriteľovi na základe ktorej bolo na jej zabezpečenie zriadené záložné právo, keď tvrdil, že k pôžičke nedošlo, keďže nedošlo reálne k odovzdaniu finančných prostriedkov, a tiež s poukazom na skutočnosť, že v prípade ak by aj bola preukázaná existencia pohľadávky mal za to, že táto je premlčaná a preto je premlčané aj záložné právo. Žalovaný tvrdil, že k poskytnutiu finančných prostriedkov na základe uzavretej zmluvy skutočne došlo tak, ako je to uvedené v zmluve o pôžičke, teda pri uzavretí zmluvy. Nesúhlasil ani s tvrdením, že premlčaním pohľadávky sa premlčuje i záložné právo.

6. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to s poukazom na nasledovné: Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmluva o pôžičke a predmetná záložná zmluva boli písomne uzavreté, sporné bolo, či došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, teda či skutočne došlo k poskytnutiu pôžičky. Po zistení, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení existencii záložného práva a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal za to, že záložné právo buď nikdy nevzniklo, alebo je už premlčané, predmetná žaloba je prostriedkom odstránenia neistoty právneho postavenia žalobcu, súd ako otázku prejudiciálnu riešil, či došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o pôžičke - odovzdaniu a prevzatiu finančných prostriedkov titulom zmluvy o pôžičke, keď záložné právo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke, má vo vzťahu k Zmluve o pôžičke akcesorickú povahu. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo tak písomne ako i fakticky k uzavretiu zmluvy o pôžičke a finančné prostriedky boli skutočne žalobcom prijaté pri podpise zmluvy. Uvedené vyplýva zo samotnej zmluvy o pôžičke, ktorej podpisom žalobca zastúpený E. P. potvrdil ich prevzatie. Súd poukauje na to, že v zmluve o pôžičke je jasne a zrozumiteľne na prvej strane uvedené:,,Prevzatie peňazí potvrdzuje dlžník svojim podpisom na tejto zmluve.“ V odstavci predtým je uvedená suma pôžičky ,,150.000.000,-Sk. Svedkyňa E. P. pred súdom nepoprela podpísanie Zmluvy o pôžičke, tvrdila, že: ,,si nie je vedomá toho, že by podpísala takúto zmluvu a už vôbec nie že by tieto finančné prostriedky mali byť vyplatené do rúk, predpokladá, že u žiadnej notárky nikdy nebola vedomá si toho, že podpisuje zmluvu o pôžičke, možnože to bolo nejak tak, že sa podpisovali iné zmluvy, lebo v tom čase sa kupovali nehnuteľnosti.“ Z výpovede svedkyne vyplýva, že uzatvárala zmluvy za spoločnosť o prevode nehnuteľností, má ukončené vysokoškolské vzdelanie, odbor právo. Súd je toho názoru, že v konaní nebolo žalobcom žiadnym spôsobom vyvrátené, že finančné prostriedky neboli odovzdané pri podpise zmluvy o pôžičke. Súd neuveril tvrdeniu svedkyne, že finančné prostriedky odovzdané neboli, keď ako už súd uviedol, zo zmluvy zreteľne vyplýva, že jej podpisom dlžník potvrdzuje ich prevzatie! Ak by fakticky k odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo, nebol ani dôvod uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva, čím dlžník opätovne deklaroval, že má dlh voči veriteľovi na zabezpečenie ktorého mu zakladá nehnuteľnosti. Bolo by absolútne nelogické uzatvárať záložnú zmluvu v prípade ak by neexistoval dlh! Zo zmluvy nevyplýval iný spôsob vyplatenia finančných prostriedkov z pôžičky. Následné tvrdenie, že osoba konajúca za dlžníka nemala vedomosť o tom čo podpisuje nemožno vyhodnotiť inak ako účelové, a v podstate takéto tvrdenie je i irelevantné, nakoľko je na zodpovednosti toho kto takýto úkon urobil, že úkon vykonal bez toho aby sa oboznámil s jeho obsahom. Napokon súd je toho názoru, že je viac ako nepravdepodobné, aby zástupca žalobcu - E. P. ,,nevedomky“ podpísala dve zmluvy - Zmluvu o pôžičke a Záložnú zmluvu, zvlášť s poukazom na skutočnosť, že E. P. uzatvárala za spoločnosť nie bezvýznamné právne úkony. Naopak, z jej výpovede vyplýva, že uzatvárala zmluvy o prevode nehnuteľností. Bezvýznamná pri tom nie je ani skutočnosť, že menovaná ma vysokoškolské právnické vzdelanie, teda má vedomosť o obsahu, záväznosti a právnych následkoch takýchto právnych úkonov. O tom, že zmluva o pôžičke bola skutočne uzavretá a došlo k plneniu svedčí aj skutočnosť, že žalobca musel, resp. mal resp. mohol mať vedomosť o tom, že došlo k zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností, keď bez doručenia tohto rozhodnutia zmluvným stranám by nedošlo k povoleniu vkladu záložného práva. Ak by teda nebola poskytnutá pôžička a bolo by zriadené záložné právo na jej zabezpečenie, je potom otázne, prečo sa žalobca nedomáhal nápravy?! Skutočnosť, že žalovaný nemal finančné prostriedky z predmetnej pôžičky vedené v účtovníctve nie je dôkazom, že neboli žalobcovi poskytnuté, napokon táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko za vedenie účtovníctva si zodpovedá spoločnosť.

8. Vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti mal súd za to, že zmluva o pôžičke bola platne uzavretá, preto sa súd ďalej zaoberal argumentáciou žalobcu -premlčaním zabezpečenej pohľadávky, čím podľa žalobcu došlo i k premlčaniu záložného práva. Súd sa nestotožňuje s týmto právnym názorom, keď uvedený právny názor nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Premlčanie nemá za následok zánik pohľadávky, iba jej nevymáhateľnosť. Z výkladu k ustanoveniu § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zánik záložného práva vyplýva, že v prípade, ak bola platná pohľadávka zabezpečená záložným právom, záložné právo nezaniká premlčaním pohľadávky. To znamená, že záložné právo zostáva v platnosti, ak medzičasom dôjde k premlčaniu, avšak nie k zániku pohľadávky. V prípade zániku pohľadávky zaniká i samotné záložné právo. (JUDr. Imrich Fekete, CSc. "Občiansky zákonník Veľký komentár", Eurokódex, s.r.o..) Vzhľadom na uvedené, keďže pohľadávka zabezpečená záložným právom nezanikla, nemohlo zaniknúť ani záložné právo. Preto nebol dôvod pre vyhovenie žalobe - určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, preto súd žalobu zamietol.

9. S poukazom na uvedený právny názor súdu, že premlčanie pohľadávky nemá za následok zánik záložného práva, resp. jeho neexistenciu, súd nemal dôvod zaoberať sa platnosťou uznania dlhu žalobcom, čo malo význam iba pre posúdenie plynutia premlčacej doby.

10. Súd nepripustil návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - výsluch svedka Q.a P., prednesený na poslednom pojednávaní, na preukázanie či došlo k prevzatiu finančných prostriedkov pri uzavretí zmluvy o pôžičke, keď žalobca už v samotnej žalobe namietal, že k odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo, teda mal už vtedy vedomosť o tom, že táto skutočnosť je v konaní sporná. Uznesením č.k. 19C/475/2015-39 zo dňa 16.11.2016 bol žalobca vyzvaný aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.8.2016, v ktorom žalovaný trval na tom, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo. Žalobca bol poučený, že má označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 9.12.2016, ani následne takýto dôkaz nenavrhoval. Vzhľadom na uvedené, súd s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku (,,Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“)nepripustil výsluch svedka Q.a P., keď by to vyžadovalo ďalšie pojednávanie.

11. Súd ostatné predložené listinné dôkazy nevyhodnocoval, nakoľko nemali žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci.

12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2) 13. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.