Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/39/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľov: 1/ Q. X., J.. XX.XX.XXXX, 2/ D. X., J.. XX.XX.XXXX, obaja bývajúci v H., G. X, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Košice, Štúrova 20, proti osobe povinnej z platenia výživného: K. X., J.. XX.XX.XXXX, G. G. X, H., právne zastúpený JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom Košice, Štúrova 20, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Košice I (teraz Mestský súd Košice) č.k. -744 zo dňa 12.01.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. -844 zo dňa 04.07.2023 takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že zvyšuje výživné zo strany povinného pre D. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2020 a na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2020 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zvyšuje výživné zo strany povinného pre Q. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2018 a na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2018 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

II. Dlžné výživné za obdobie od 24.05.2017 do 31.01.2023 zo strany povinného pre navrhovateľku vo výške 6084,84 eur je otec povinný uhradiť v troch splátkach k rukám navrhovateľky, a to prvú splátku v sume 2028,28 eur najneskôr ku dňu 31.10.2024, druhú splátku v sume 2028,28 eur najneskôr ku dňu 31.03.2025, tretiu splátku v sume 2028,28 eur najneskôr ku dňu 31.08.2025.

Dlžné výživné za obdobie od 24.05.2017 do 31.01.2023 zo strany povinného pre navrhovateľa vo výške 9280,33 eur je otec povinný uhradiť v troch splátkach k rukám navrhovateľa, a to prvú splátku v sume 3093,44 eur najneskôr ku dňu 31.10.2024, druhú splátku v sume 3093,44 eur najneskôr ku dňu 31.03.2025, tretiu splátku v sume 3093,44 eur najneskôr ku dňu 31.08.2025.

III. V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Pôvodne sa matka navrhovateľov podaným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.05.2017 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na syna Q. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 200 eur

mesačne a na dcéru D. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne. Poslednýkrát bolo o výživnom pre vtedy maloleté deti rozhodované rozsudkom, ktorým bolo manželstvo matky a otca detí rozvedené a zároveň bola určená vyživovacia povinnosť zo strany otca pre maloleté deti. V priebehu konania matka návrh pozmeňovala viackrát, a to tak, že na výživu v tom čase mal. Q. žiadala zvýšiť výživné na sumu 350 eur mesačne, a to, od kedy začal navštevovať N. K. Š. D. I. H. od septembra 2019. Počas konania aj mal. D. začala navštevovať N. L. Š. J. H. W. I. H. a matka v priebehu konania žiadala, aby od júla 2020 bolo zvýšené výživné aj na mal. D. na sumu 350 eur mesačne do budúcna. V priebehu konania nadobudol navrhovateľ plnoletosť, pripojil sa k návrhu matky a vzhľadom na to, že od 01.09.2022 začal navštevovať vysokú školu, žiadal zvýšiť výživné dňom 01.09.2022 do budúcna na sumu 450 eur mesačne. V priebehu konania nadobudla plnoletosť aj navrhovateľka. Odvolacím súdom bola navrhovateľka vyzvaná, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadrila, či sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného. Zároveň bola poučená, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, odvolací súd bude mať za to, že proti podanému návrhu matky o zvýšenie výživného nemá námietky. Navrhovateľka sa v uvedenej lehote nevyjadrila.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice I. ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú D. X., J.. XX.X.XXXX zo sumy 60,- € na sumu 110,- € mesačne za obdobie od 24.5.2017 do 31.8.2020 a na sumu 140,- € mesačne od 1.9.2020 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Z v y š u j e výživné zo strany povinného otca na oprávneného Q. X., J.. XX.X.XXXX zo sumy 80,- € mesačne na sumu 110,- € mesačne počnúc dňom 24.5.2017 do 31.8.2018, na sumu 140,- € mesačne počnúc dňom 1.9.2018 do 31.8.2022 a na sumu 170,- € mesačne počnúc dňom 1.9.2022 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť k rukám oprávneného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Dlžné výživné, ktoré vzniklo na maloletú D. X., J.. XX.X.XXXX zo strany otca za obdobie od 24.5.2017 do 31.1.2023 vo výške 541,27 € j e otec p o v i n n ý uhradiť do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.

IV. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zo strany povinného otca na oprávneného Q. X., J.. XX.X.XXXX za obdobie od 24.5.2017 do 31.1.2023 vo výške 486,80 € j e otec p o v i n n ý zaplatiť do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám oprávneného.

V. V prevyšujúcej časti čo do výšky výživného návrh oprávneného súd z a m i e t a.

VI. Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. z 27.2.2014 v časti výšky výživného.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. -5, , , , o rodine (ďalej len „“), .

4. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhy navrhovateľov na zvýšenie výživného zo strany otca sú oprávnené, avšak nie až do takej výšky, v akej požadovali zvýšiť výživné. Odôvodnené potreby vtedy maloletých detí oproti predchádzajúcej úprave vzrástli, nakoľko boli v čase predchádzajúcej úpravy obe deti ešte žiakmi základnej školy, Q. bol žiakom X. ročníka základnej školy, D. žiačkou X. ročníka základnej školy. V tom čase bol príjem matky cca 1.047 eur netto a príjem otca 737 netto. Súd zistil, že otec je stabilne v tom istom zamestnaní, kde pôsobil už aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného od roku 2012 s tým, že jeho príjem sa primerane zvyšoval každý rok u zamestnávateľa. Od poslednej úpravy vzrástol jeho príjem o cca 300 eur. Toho času je príjem otca už vo výške 1.044 eur v priemere netto. Otec má príjem bežný, ktorý je bežný na trhu práce, preto súd v danom prípade nevychádzal z potencionality príjmu otca, ale z jeho reálneho príjmu, pretože nemal za to, že by sa otec vyhýbal výhodnejšiemu zamestnaniu

či zanechal výhodnejšie zamestnanie. Otec spláca pôžičku vo výške 50 eur, ktorú si vzal za účelom zariadenia bývania. Matka počas tohto konania spočiatku pracovala v M. U., jej príjem dosahoval len okolo 500 eur mesačne, resp. menej, následne sa zamestnala v spoločnosti X., N..V..Q.. H., neskôr v spoločnosti X. N. V. I..Q..N.., potom znovu v spoločnosti X., N..V..Q.. H. a jej príjem je toho času už okolo 900 eur mesačne netto. Matka spláca hypotéku vo výške 285 eur mesačne. Tvrdenia matky, že zisk z predaja bytu bola nútená použiť na úhradu dlhov a bežných potrieb rodiny a že stále spláca hypotéku, považoval za opodstatnené. Príjem matky v čase podania návrhu, i nejaký čas predtým, bol minimálny. Otec sa podieľal na výžive detí iba sumou 140 eur mesačne. Preto súd tvrdenia matky, že hypotéku, ktorú si vzala, resp. byt predala, aj za tým účelom, že mala iné dlhy, ktoré musela už skoršie splatiť a musela z toho uhrádzať aj bežné potreby rodiny, považoval za opodstatnené a reálne. Otec je vlastníkom 3-izbového bytu, ktorý zdedil po rodičoch a v ktorom aj býva. Súd sa však nestotožnil s tvrdeniami matky, že otec by mal tento byt predať za účelom, aby mohol platiť vyššie výživné pre navrhovateľov, nakoľko ide o klasický 3-izbový byt, v ktorom síce otec býva sám, nie je nadštandardný, náklady spojené s užívaním bytu nie sú neprimerane vysoké, byt nie je zaťažený záložným právom. Súd mal za to, že hodnota väčšieho bytu je vždy vyššia ako hodnota menšieho bytu.

5. Súd dospel k záveru, že potreby navrhovateľov v priebehu konania vzrástli, od kedy bolo určené posledné výživné. Navrhovateľka v priebehu tohto konania ukončila základnú školu, momentálne navštevuje X. ročník strednej školy, v nasledujúcom školskom roku bude už v maturitnom ročníku, absolvovala vodičský kurz. Súd mal za to, že zvýšenie výživného pre navrhovateľku z pôvodnej sumy 60 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne za obdobie od 24.05.2017, t.j. od podania tohto návrhu, do 31.08.2020, do kedy navštevovala základnú školu, o sumu 50 eur mesačne oproti predchádzajúcej úprave aj s prihliadnutím na reálny nárast cien, infláciu, je absolútne opodstatnené. Matka nedeklarovala žiadne mimoriadne výdavky, ktoré sú neprimerané k bežným potrebám detí. Aj výdavky, pokiaľ ide o stravu každého dieťaťa, už v čase podania návrhu museli byť minimálne vo výške 100 eur mesačne plus stravné v škole. Sám otec uviedol, že na stravu míňa 180 eur mesačne, neskôr tvrdil, že až 250 eur mesačne. Je zrejmé, že maloleté deti sa s otcom nestýkali, prevažnú časť výdavkov uhrádzala matka zo svojho príjmu. Od 01.09.2020 do budúcna súd zvýšil výživné pre navrhovateľku na sumu 140 eur mesačne s poukazom na jej nástup na strednú školu. Pokiaľ ide o navrhovateľa, rovnako za obdobie, kedy ešte v tom čase navštevoval základnú školu, už bolo potrebné zvýšiť výživné zo sumy 80 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, a to za obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2018. Od 01.09.2018 do 31.08.2022 súd zvýšil výživné pre navrhovateľa na sumu 140 eur mesačne, nakoľko navštevoval strednú školu; od 01.09.2022 nastúpil na vysokú školu, preto súd mal za to, že je opodstatnené zvýšenie výživného od 01.09.2022 o 30 eur, čiže na sumu 170 eur mesačne. Počas konania matka navrhovateľom zaplatila vodičský kurz, absolvovali rôzne školské výlety počas strednej školy, Súd zdôraznil, že matka zabezpečuje všetky potreby navrhovateľov, vrátane potrieb súvisiacich s bývaním. V bode 22. rozhodnutia súd vyrátal výšku dlžného výživného na základe toho, akým spôsobom sa otec podieľal na úhradách výživného za rôzne obdobia. Sumu dlžného výživného pre navrhovateľku súd vyčíslil vo výroku III. napadnutého rozhodnutia a sumu dlžného výživného pre navrhovateľa zo strany otca vyčíslil vo výroku IV. napadnutého rozhodnutia. Dlžné výživné bol otec povinný zaplatiť do 15- tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľov. Navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné až na sumu 450 eur od 01.09.2023 do budúcna, súd však považoval tento návrh navrhovateľa už za neopodstatnený, preto ho výrokom V. zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle .

III. Obsah odvolaní matky a navrhovateľa a vyjadrenia k odvolaniam

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka za vtedy ešte mal. D. a navrhovateľa. Namietali, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vada v konaní spočíva v tom, že napriek skutočnosti, že na strane navrhovateľov vystupuje mal. D. X., zastúpená matkou, a Q. X., ktorý v priebehu konania nadobudol plnoletosť, súd prvej inštancie vo výroku V. uviedol: „V prevyšujúcej časti čo do výšky výživného návrh oprávneného súd zamieta.“ Čím

je uvedený výrok nezrozumiteľný, keďže v ďalšom texte slovo oprávnený súd spája s Q. X. a o návrhu matky mal. D., ktorému súd nevyhovel v ňom navrhovanom rozsahu súd nerozhodol. Ďalej odvolatelia poukázali, že v súčasnosti má povinný otec mesačný príjem vo výške 1.100 eur, býva sám v 3-izbovom byte, za ktorý platí 260 eur mesačne, za stravu minie 250 eur mesačne, jeho ostatné výdavky na seba sú vo výške 75 eur mesačne a spláca pôžičku vo výške 50 eur mesačne, ktorú si zobral vo výške 15.000 eur pre vlastnú potrebu. Aj služobné motorové vozidlo používa na súkromné účely. Matkin mesačný príjem v súčasnosti je vo výške 900 eur, býva spolu s oboma deťmi rovnako ako otec v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platí cca 320 eur a ostatné mesačné výdavky pre ňu a obidve deti (mobilné telefóny, pohonné hmoty, náklady na bežnú prevádzku auta, drogériu, lieky, mesačníky) sú približne vo výške 280 eur mesačne, na oblečenie minú 400 eur, na stravu 700 eur, teda spolu na 3 osoby sumu 1.380 eur. Ďalej matka platí opravy vozidla, vodičské kurzy pre deti, počítačový kurz pre Q., študijné potreby pre deti, vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu a pod. Matka musela predať byt v lukratívnejšej časti H. a kúpiť iný na N. Ť., aby mohla z rozdielu čiastočne splatiť dlhy, ktoré jej vznikli v čase, keď bola nezamestnaná a jej príjem nebol dostatočný na pokrytie jej potrieb a potrieb detí, keďže otec na obe deti prispieval spolu sumou 140 eur mesačne. Z rovnakých dôvodov musela predať byt, ktorý zdedila po svojich rodičoch, zobrať hypotekárny úver na úpravu bytu, v ktorom býva aj s deťmi, a ktorý doposiaľ spláca sumou 285 eur mesačne. Z porovnania príjmov oboch rodičov vyplýva, že od poslednej úpravy výšky výživného, kedy D. bola žiačkou X. ročníka základnej školy a Q. žiakom X. ročníka základnej školy, stúpol príjem otca približne o 360 eur mesačne, a naopak, u matky tento príjem klesol približne o 150 eur mesačne. Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval, že potreby detí od posledného určenia výšky výživného podstatne vzrástli. Napriek tomu súd prvej inštancie neprizeral na najlepší záujem detí, ale nad ich záujmom uprednostnil záujmy ich otca. Súd určil sumu výživného pre obe deti spolu vo výške 310 eur mesačne (140 eur maloletej D., ktorá je takmer vo veku XX rokov a 170 eur pre Q., ktorý je vo veku XX rokov) a ktoré má zabezpečiť väčšinu potrieb týchto detí, keďže matka im poskytuje bývanie a osobnú starostlivosť, a je len o niečo vyššia ako suma 250 eur, ktorú si otec dopraje mesačne iba na stravu. Matka zdôraznila, že sa snažila postupnou zmenou zamestnaní zabezpečiť vyšší príjem, aby mohla zabezpečiť potreby vtedy ešte maloletých detí a otec stále prispieval iba sumou 140 eur mesačne. Matka bola nútená sa zadĺžiť, následne sa zbavovať majetku, aby tieto dlhy splatila. Súd prvej inštancie nezohľadnil výrazne vyššiu životnú úroveň povinného otca spočívajúcu v tom, že ten sám pre seba užíva 3-izbový byt za situácie, keď navrhovatelia spolu s ich matkou užívajú všetci traja rovnako 3-izbový byt, pričom súd v zákone stanovené právo detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov úplne ignoroval a odôvodnil hypotetickými úvahami o akýchsi budúcich profitoch či neprofitoch oprávnených z dedičstva po smrti povinného. Životná úroveň detí ani zďaleka nedosahuje životnú úroveň otca v zmysle , , keď traja užívajú byt vo veľkosti ako otec užíva sám. Otec, ktorý v priebehu konania tvrdil, že nemá žiadne úspory, zrejme svoj mesačný plat vo výške 1.100 eur s výnimkou výživného na deti, ktoré do vynesenia rozsudku platil spolu vo výške 140 eur mesačne, teda sumu vo výške 950 eur mesačne minie len pre seba. Súd pri takýchto otcových výdavkoch len na seba určil výživné pre deti vo veku takmer XX a XX rokov spolu vo výške 310 eur. Súd svojím rozhodnutím núti matku, ktorá deťom poskytuje aj každodennú osobnú starostlivosť, ktorú súdu vo svojom rozhodnutí pri stanovení výšky výživného zo strany otca mal zohľadniť, ale nijako nezohľadnil, aby všetky náklady spojené s výživou a potrebami detí, ktoré sú vo výške približne 1.200 eur mesačne na obe deti, nerátajúc pri tom mimoriadne výdavky, zabezpečovala ona, hoci vykonaným dokazovaním bolo zistené, že jej príjem je podstatne nižší ako otcov. Na základe týchto skutočností odvolatelia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši výživné zo strany otca pre D. X. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 350 eur od 24.05.2017 do budúcna, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a pre Q. X. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne od 24.05.2017 do 31.08.2022 a na sumu 450 eur mesačne od 01.09.2022 do budúcna, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnených a primerane zvýšeniu zaviazať otca na zaplatenie dlžného výživného pre obe deti.

8. K vyjadreniu odvolateľov sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý v odvolacom konaní odporučil rozhodnúť na základe dostupných materiálov s poukazom na potreby detí, ako aj príjmov a majetkových pomerov na strane oboch rodičov.

9. K odvolaniu navrhovateľov zaslal písomné vyjadrenie otec. Zdôraznil, že v byte, v ktorom aj v súčasnej dobe býva, býval od svojho narodenia, vyrastal v ňom a dostal ho darom od svojich rodičov, jedná sa o obyčajný 3-izbový byt, pražského typu o výmere 70 m2, ktorý bol postavený okolo roku 1968, nejedná

sa o nadštandardný byt. Poukázal, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov nie je možné pri určovaní výšky výživného nútiť povinného rodiča predať nehnuteľnosť, v ktorej býva. Uviedol, že finančné rozdiely medzi výdavkami na bývanie v 3-izbovom byte a napr. 2-izbovom byte, sú zanedbateľné, cca 20 eur mesačne. Otec uviedol, že zo svojho príjmu je schopný hradiť len tie najzákladnejšie potreby, ako je strava, ubytovanie, oblečenie, hygienické potreby. Naopak, v konaní bolo preukázané, že životná úroveň navrhovateľov a ich matky je výrazne vyššia ako jeho životná úroveň. Poukázal, že má ukončené len stredoškolské vzdelanie s maturitou, matka má vyššie vzdelanie, a to vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, aj napriek tomu v súčasnosti dosahuje nižší príjem ako on pri svojom dosiahnutom stredoškolskom vzdelaní. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. , z ktorého vyplýva, že vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a zameranie, jeho prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, jeho príjem zodpovedá aj výške príjmu. Zdôraznil, že v zmysle a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Zároveň otec poukázal, že matka v roku 2016 predala byt svojich rodičov za sumu 50.000 eur a v roku 2015 predala svoj pôvodný byt za sumu 79.000 eur a nový byt kúpila za sumu 63.000 eur, z čoho teda mala príjem 16.000 eur, takže v žiadnom prípade nebola nútená si peniaze požičiavať a zobrať si pôžičku v roku 2017 vo výške 22.000 eur a v roku 2018 vo výške 5.000 eur, ktorých splátky v konečnom dôsledku tvorili podstatnú časť výdavkov uvádzaných matkou, keďže matka už v roku 2016 disponovala celkovo sumou vo výške 66.000 eur, ktorá musela byť bez akýchkoľvek pochybností dostačujúca, tak na prípadnú rekonštrukciu bytu na Ť. kúpeného v novembri 2015, na splatenie prípadných pôžičiek a úverov matky, ako aj na ďalšie jej výdavky. V žiadnom prípade ani nemohla byť, ani nebola v hmotnej núdzi a nebola nútená si požičiavať peniaze, ako sa to snaží v tomto konaní účelovo tvrdiť. Odvolanie navrhovateľov otec považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Prípadným ďalším zvýšením výživného bude nútený sa rozhodovať, či bude uhrádzať svoje výdavky spojené s bývaním a jeho ďalšie najzákladnejšie výdavky na život alebo výživné na deti, čo však nie je mysliteľné, a zároveň by ho to vystavilo prípadnej exekúcii a trestnému stíhaniu pre zanedbanie vyživovacej povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ); bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že je potrebné zmeniť výroky napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zvýšenia výživného zo strany povinného otca pre navrhovateľov a tým súvisiaceho dlžného výživného za obdobie od 24.05.2017 do 31.01.2023 ( ) a v prevyšujúcej časti rozsudok potvrdiť (387 ods. 1 ).

11. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného v zmysle návrhu navrhovateľov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľov, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. , , , ).

14. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle až . Okruh účastníkov tohto konania treba posúdiť podľa , podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Navrhovatelia boli účastníkmi predmetného konania aj pred dovŕšením 18-teho roku svojho veku. V priebehu konania nadobudli procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môžu konať samostatne v celom rozsahu, v akom majú spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti ( ). Od tohto obdobia navrhovatelia získali spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca v čase, keď boli navrhovatelia maloletí. Navrhovatelia sa pripojili k podanému návrhu matky. Ak bol návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd v starostlivosti o maloletých aj po ich plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie.

15. Navrhovatelia sú stále osobami oprávnenými z výživného, sú odkázaní na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie i ustanovenie o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

17. Navrhovatelia v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietali výšku zvýšeného výživného a tým súvisiaceho aj dlžného výživného s poukazom na príjem povinného otca, na mesačný príjem matky, u ktorej bývajú obidvaja navrhovatelia a s poukazom na osobnú starostlivosť matky o navrhovateľov doposiaľ. Zdôraznili, že otec svoj príjem užíva okrem nízkeho výživného pre navrhovateľov len pre svoje potreby. Preukázali, že ich výdavky, s poukazom na zmenené pomery oproti pôvodnému určeniu výživného, podstatne vzrástli, keďže nastúpili na stredné školy a následne navrhovateľ už aj na vysokú školu.

18. Matka v priebehu konania, kedy navrhovatelia boli ešte maloletými deťmi, vyčíslila výdavky pre seba aj obe deti, nakoľko doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti. Zdôraznila, že otec okrem mesačného výživného žiadnym spôsobom na potreby navrhovateľov neprispieval. Pri žiadnej z položiek nevzhliadol odvolací súd zjavnú neprimeranosť s ohľadom na vtedajší vek navrhovateľov. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že v čase poslednej úpravy výživného mal. Q. navštevoval X. ročník L. Š. J. W. W. I. H., otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Q. sumou 80 eur do 15-teho dňa vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, mal. D. navštevovala X. ročník tej istej základnej

školy, ich zdravotný stav bol v poriadku a na výživu mal. D. bol otec zaviazaný prispievať sumou 60 eur mesačne do 15-teho dňa vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V tom čase matka bola zamestnaná v spoločnosti T. Y. &. U. N. N..V..Q.. s príjmom v priemere 1.078 eur mesačne netto. Otec detí v tom čase pracoval v spoločnosti M. P. N..V..Q.. s mesačným príjmom v priemere 737 eur mesačne.

19. Súd prvej inštancie v bode 8. napadnutého rozsudku podrobne uviedol zamestnávateľov matky a jej príjem za roky 2017 až 2022 s podrobným rozpisom výdavkov na domácnosť a na potreby vtedy maloletých navrhovateľov. Q. v školskom roku 2018/19 nastúpil na N. K. Š. D. I. H., od 01.09.2022 je študentom I. Š. P. D. M. F. Y. W. I. H., v akademickom roku 2022/23 študent X. ročníka G.H. štúdia v dennej forme. Dňa XX.XX.XXXX nadobudol plnoletosť, avšak sústavne sa pripravuje na svoje povolanie, študuje na vysokej škole, je toho času bez príjmu odkázaný na výživu svojich rodičov. V auguste 2022 absolvoval vodičský kurz, za ktorý mu matka zaplatila sumu 550 eur, ďalej matka uhradila 150,08 eur za počítačový kurz a sumu 649 eur za notebook X.. V čase podania návrhu D. bola žiačkou X. ročníka na základnej škole v H., od 01.09.2020 sa stala žiačkou N. L. Š. I. H., v školskom roku 2022/23 je žiačkou X. ročníka tejto školy. V júni 2022 matka D. zaplatila vodičský kurz vo výške 864 eur spolu s kurzom prvej pomoci, uhradila tiež prvú platbu na stužkovú vo výške 250 eur.

20. Otec v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol zamestnaný v spoločnosti M. N., N..V..Q.. ako Q. S.. V tejto spoločnosti je zamestnaný doposiaľ. Príjem otca v roku 2017 bol v priemere vo výške 742,17 eur netto. Jeho práca je spojená s cestovaním, má pridelené služobné vozidlo, ktoré môže používať aj na súkromné účely, avšak musí platiť aj kompenzáciu za používanie tohto vozidla, čo mu je odrátavané z čistého príjmu. V roku 2018 mal príjem vo výške 880 eur, v roku 2019 v priemere mesačne 920 eur, v roku 2020 z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že čistý mesačný príjem otca bol 1.066 eur, v roku 2021 vo výške 1.100 eur a od 1/2022 do 11/2022 mal otec čistý mesačný príjem 1.199,75 eur. Otec v priebehu konania preukazoval výdavky na viackrát vzhľadom na to, že toto konanie prebiehalo dlhší čas. Je vlastníkom bytu č. XX na G. X I. H., ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov. Iné nehnuteľnosti nevlastní, ani motorové vozidlo, ani žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty, nemá žiadne úspory. Pravidelné mesačné výdavky, ktoré otec uhrádza, súd prvej inštancie podrobne uviedol v bode 12. a 13. napadnutého rozhodnutia.

21. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a pod., ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a pod. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

22. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie ÚS SR zo dňa 10.11.20211 sp. zn. ).

23. Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o maloleté deti nastolená situácia medzi rodičmi sa už teraz prieči zásadne rovnocennému výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku prihliadania na dikciu ustanovenia , v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť rodiča o maloleté dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú odchýlku v neprospech matky smie racionálne odôvodniť ustanovenie , . Rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

24. Odvolací súd zvlášť poukazuje na ust. , v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživné predstavuje prednostnú pohľadávku pred všetkými ostatnými výdavkami. Každý rodič má teda

povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy tak nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

25. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmena pomerov nastala na strane navrhovateľov (vtedy ešte maloletých detí) dňom podania návrhu matky, dňom 24.05.2017. V tomto čase navrhovatelia navštevovali X. N. L. školy a náklady, ktoré matka súdu uviedla, sa nijakým spôsobom nevymykajú z bežných mesačných nákladov detí v danom veku. Výdavky sú na stravu, oblečenie, hygienu, mimoškolské aktivity, školské aktivity. Odvolací súd poukazuje, že výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Odvolací súd prihliadal na to, že v tomto období matka sama zabezpečovala celodennú osobnú starostlivosť a uhrádzala všetky výdavky navrhovateľov. Otec platil len mesačné výživné spolu v sume 140 eur, z toho 60 eur na vtedy mal. D. a 80 eur na vtedy mal. Q..

26. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb každého dieťaťa. Ministerstvo spravodlivosti SR na svojej stránke https://www.justice.gov.sk/agenda- ministerstva/rodinnopravna-agenda/ po schválení ministrom spravodlivosti uverejnilo 3 metodiky, ktoré majú odporúčací charakter, avšak ich zámerom je zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende. Z metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom - tzv. tabuľkové výživné vyplýva percentuálne rozpätie výživného.

27. Pre daný prípad odvolací súd vzal do úvahy tzv. tabuľkové výživné a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením tak, že zvýšil výživné zo strany povinného pre D. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za obdobie od 24.05.2017 (deň podania návrhu) do 31.08.2020 (ukončenie základnej školy). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v roku 2017 otec mal priemerný mesačný príjem 740 eur a v zmysle metodického usmernenia percentuálne rozpätie výživného pre dve maloleté deti na 2. stupni základnej školy predstavuje 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, t.j. 118 eur mesačne. V roku 2018 bol príjem povinného otca 888 eur z toho výživné 16 % z čistého príjmu rodiča t.j. 140 eur mesačne; v roku 2019 mal povinný otec mesačný príjem 920 eur z toho výživné predstavuje tiež 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, t.j. 147 eur mesačne. Odvolací súd vzal v úvahu osobnú starostlivosť matky o vtedy mal. D. a zvýšil výživné zo strany povinného otca pre D. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2020. Navrhovateľka (D.) od 01.09.2020 nastúpila na strednú školu, pričom percentuálne rozpätie výživného pre dve maloleté deti predstavuje 18 % z čistého príjmu povinného rodiča. Povinný otec v roku 2020 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.066 eur, z toho 18 % je výživné v sume 191 eur mesačne; v roku 2021 mal povinný otec mesačný príjem 1.100 eur, z toho 18 % výživné v sume 198 eur mesačne a v roku 2022 mal povinný otec príjem 1.199 eur mesačne, z toho 18 % výživné v sume 216 eur mesačne. Odvolací súd tiež vzal v úvahu osobnú starostlivosť matky, aj keď už D. sa stala plnoletou, avšak naďalej je odkázaná na výživu svojich rodičov a zvýšil výživné zo strany povinného otca pre D. na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2020 do budúcna.

28. Navrhovateľ v čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal XX rokov, do 31.08.2018 navštevoval 2. stupeň základnej školy. Pri príjme povinného otca vo výške 740 eur v roku 2017 percentuálne rozpätie výživného pre dve maloleté deti, 2. stupeň základnej školy predstavuje výživné 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, t.j. 118 eur mesačne, v roku 2018 mal povinný otec príjem 888 eur, výživné predstavuje 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, t.j. vo výške 158 eur mesačne, preto odvolací súd zvýšil výživné zo strany otca pre navrhovateľa (Q.) zo sumy 80 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2018. Navrhovateľ od 01.09.2018 nastúpil na strednú školu, pričom percentuálne rozpätie výživného pre dve maloleté deti z príjmu povinného otca v roku 2019, ktorý bol 920 eur, u navrhovateľa predstavuje 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, t.j. sumu 165 eur; v roku 2020 z príjmu povinného otca vo výške 1.066 eur 18 % predstavuje sumu 191 eur mesačne výživné; v roku 2021 z príjmu povinného otca vo výške 1.100 eur výživné pre navrhovateľa predstavuje 18 %, t.j. 198

eur mesačne výživné a v roku 2022 z priemerného čistého mesačného príjmu povinného otca vo výške 1.199 eur predstavuje 20 % sumu 240 eur výživné. Preto odvolací súd zvýšil výživné od 01.09.2018 do budúcna na sumu 250 eur mesačne zo strany povinného pre navrhovateľa. Odvolací súd tu vzal v úvahu, že miera osobnej starostlivosti matky o navrhovateľa je menšia ako u navrhovateľky.

29. Vo výroku II. svojho rozhodnutia odvolací súd určil dlžné výživné za obdobie od 24.05.2017 do 31.01.2023 zo strany povinného pre navrhovateľku vo výške 6.084,84 eur, pri odpočítaní mesačných platieb vo výške 60 eur, pričom určil otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné v troch splátkach k rukám navrhovateľky, a to prvú splátku v sume 2.028,28 eur najneskôr ku dňu 31.10.2024, druhú splátku v sume 2.028,28 eur najneskôr ku dňu 31.03.2025 a tretiu splátku v sume 2.028,28 eur najneskôr ku dňu 31.08.2025. Dlžné výživné za rovnaké obdobie od 24.05.2017 do 31.01.2023 zo strany povinného otca pre navrhovateľa vo výške 9.280,33 eur pri odpočítaní mesačných splátok 80 eurového výživného a určil otcovi povinnosť túto sumu tiež uhradiť v troch splátkach k rukám navrhovateľa, a to prvú splátku v sume 3.093,44 eur najneskôr ku dňu 31.10.2024, druhú splátku v sume 3.093,44 eur najneskôr ku dňu 31.03.2025 a tretiu splátku v sume 3.093,44 eur najneskôr ku dňu 31.08.2025. Vzhľadom k charakteru predmetu konania a tiež dĺžku konania, ktoré začalo 24.05.2017 a celkovú sumu dlžného by nebolo spravodlivé, aby otec splácal dlžné výživné v mesačných splátkach. Odvolací súd uvádza, že matka pri uspokojovaní potrieb navrhovateľov nebola zvýhodnená splátkami, ale musela potreby vtedy ešte maloletých detí uspokojovať postupne tak ako vznikali. Odvolací súd postupoval v súlade s a určil otcovi dlhšiu lehotu na zaplatenie dlžného výživného v troch splátkach v rozsahu 15 mesiacov pre každého navrhovateľa.

30. Odvolacia námietka, pôvodne vznesená matkou navrhovateľky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), nakoľko súd prvej inštancie výrokom V. v prevyšujúcej časti čo do výšky výživného návrh oprávneného súd zamietol, ale nerozhodol o prevyšujúcom návrhu matky ohľadom výživného vtedy mal. D., je nedôvodná.

31. Odvolací súd konštatuje, že konanie o výživnom sa začína na návrh a, ak zákon neustanovuje inak, možno ho začať aj bez návrhu ( a ). Ak je aj konanie začaté na základe návrhu, nie je súd viazaný tým, čoho sa navrhovateľ domáha. V konaniach, ktoré je možné začať aj ex offo, je prelomená významná procesná zásada ne ultra petitum partium ( ). Nie je dôvodné, aby súd, ak návrhu vo veci výživného nevyhovie v celom rozsahu, vo zvyšku návrh zamietal, keďže sa jedná o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, pričom v takýchto konaniach v zmysle je prelomená dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové konanie. Platí teda, že v konaniach podľa , ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkov, teda nie je vo veciach starostlivosti súdu o maloletých viazaný ani navrhovanou výškou výživného. Výrok preto nemá obsahovať zamietajúci výrok, keďže z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, či súd rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania. Výrok o zamietnutí návrhu je preto nadbytočný, nesprávny.

32. Odvolací súd dáva povinnému otcovi do pozornosti skutočnosť, že na portáli profesia.sk boli zverejnené v mesiaci 6/2024 ponuky práce vyžadujúce cestovanie v H. kraji - v tej istej pracovnej pozícii, ktorú otec vykonáva - V. S. s mesačným príjmom brutto od 1.800-2.000 eur (1.262-1.400 eur netto) a naviac s ponúkanými benefitmi od zamestnávateľa, napr. ročná prémia, 13. plat, príspevok do III. piliera DSS, služobné auto, laptop, diéty, jazykové vzdelávanie a pod. Je teda na rodičovskej zodpovednosti povinného otca, či v záujme podieľania sa na úhrade zvýšených výdavkoch svojich už plnoletých detí, zmení svojho dlhoročného zamestnávateľa a zamestná sa síce na tej istej pracovnej pozícii, ale u zamestnávateľa, ktorý mu ponúkne vyšší mesačný príjem a prípadné benefity k tomu.

33. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).