Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sa-9-2018.pdf
PDF · 108.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu B. A., trvale bytom Z., P. S. XXXX/XX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 23. februára 2018 č.: XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ako orgán príslušný podľa § 215 ods.4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. (ďalej len „zákona“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 13. novembra 2017 č. XXX XXX XXXX X tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 13. novembra 2017 potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a 2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím zo dňa 13. novembra 2017 podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26.októbra 2017, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 26. októbra 2017 žalobca (účastník konania) nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad určená na 20 %.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa 27. decembra 2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť a podľa jeho názoru na invalidný dôchodok mal nárok od roku 2011, preto žiada priznať invalidný dôchodok od roku 2011. K odvolaniu pripojil fotokópiu napadnutého rozhodnutia, odborného posudku o invalidite zo dňa 26. októbra 2017.
4. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že účastník konania žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad dňa 26. októbra 2017 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku od 5. októbra 2013.
5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 13. novembra 2017, priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie, bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie zo dňa 13. novembra 2017 potvrdil.
6. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad dňa 9. januára 2018, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu účastníka konania a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 24. januára 2018 a dospel k nasledovným záverom: Účastník konania od roku 1999 je sledovaný na endokrinologických pracoviskách pre poruchu endokrinného systému, pri hypoplazii hypofýzy. V endokrinologických vyšetreniach z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni z rokov 2012 až 2018 je účastník konania kontrolovaný hlavne ambulantnou formou. V roku 2015, 2017 a v roku 2018 bol zdravotný stav účastníka konania kontrolovaný hospitalizačnou formou, na základe ktorej je konštatované, že ide o ochorenie typu panhypopituitarizmu s centrálnym hypokarticizmom, centrálnym hypogonadizmom, centrálnou hypotyreózou a hyposomatotropizmus, ktoré sú na substitučnej liečbe, ktorá je celoživotná, dlhodobo dobre kompenzovaná, zdravotný stav účastníka konania je stabilizovaný, nikdy nebol hospitalizovaný pre adrenálnu krízu, bez pracovnej neschopnosti je účastník konania od roku 2012 (v odvolaní uvádza ťažké obmedzenie výkonnosti organizmu), s dobrým pracovným zaradením. V odvolací účastník konania tiež uviedol, že nočné zmeny sú pre neho stresom, ale ani počas nich nedošlo od roku 2013 ku adrenálnej kríze. Tento zdravotný stav účastníka konania a hypopituitarizmus dospelých s ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Účastník konania s telesnou výškou 178 cm, ktorá je normálna a nejedná sa o nanizmus z nedostatku rastového hormónu, ďalej je prítomný bolestivý verertebrogénny syndróm na podklade degeneratívnych zmien stavcov a platničiek chrbtice stavcov, získané deformácie chrbtice (ľahká skolióza a kyfóza), osteoporóza je nepotvrdená, bez deficitu nervového systému je potvrdené opakovanými neurologickými vyšetreniami. Hepatopatia a žlčníkové kamene sú v nepravidelnom sledovaní gastroenterológa, len prechodné zvýšením hepatálnych testov a dlhoročnou normalizáciou hepatálnych testov, toho času bez kontrol a bez liečby. V odvolaní účastník konania poukázal na svoju zvýšenú telesnú hmotnosť, ktorá však nedosahuje patologickú BMI nad 40, hyperinzulinémie laboratórny ukazovateľ, bez cukrovky. Účastník konania bol v rámci pracovného zaradenia vyšetrený psychológom, ktorý skonštatoval priemerný intelekt, bez závažných povahových zmien, bez nutnosti psychiatrickej liečby. Iné zdravotné postihnutia účastníka konania nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 20 %.
7. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni zo dňa 14. júla 2016 a od 27. februára 2017 do 3. marca 2017, lekárskou správou z RTG vyšetrenia L chrbtice zo dňa 9. augusta 2017, lekárskou správou z neurologického vyšetrenia Neurologickej ambulancie v Poprade zo dňa 26. apríla 2017, lekárskou prepúšťacou správou z hospitalizácie v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni zo dňa 12.januára 2018 a vlastným vyšetrením účastníka konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, postihnutia hypofýzy, hypopituitarizmus dospelých (insuficiencia predného laloka hypofýzy, Simmondsova kachexia, Sheehanov syndróm, posthypofyzektomický syndróm) s ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu, pri dobrej hormonálnej substitúcii podľa kapitoly IV, položka 7.1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z rozpätia od 10 % do 20 %). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona, nepriznal. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 20 %, preto účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne skonštatoval, že účastník konania nepredložil dôkazy v odvolacom konaní, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Odvolanie účastníka konania preto nie je dôvodné.
8. Včas podanou žalobou zo dňa 25.04.2018 a na základe výzvy správneho súdu, doplnenou dňa 09.07.2018, žiada žalobca zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 23. februára 2018, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 13.11.2017, obe pod č. XXX XXX XXXX 0. Žalobca nesúhlasí so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je uvedená v posudku Sociálnej poisťovne pod písm. a). Žiada o prehodnotenie jeho diagnózy podľa bodovníka diagnóz a prílohy č. 4 k zákonu pod kapitolou IV, položka 7.1, písmeno b) ako panhypopituitarizmus, s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu pri dobrej hormonálnej substitúcii. Zároveň požaduje pridelenie príslušných percent tesne pod hornou hranicou rozpätia. Žiada o preskúmanie opodstatnenosti pridelenia 10 % za vedľajšie diagnózy (17 diagnóz). Namietal, že posudkový lekár nie je schopný posúdiť závažnosť hlavnej diagnózy ani závažnosť vedľajších diagnóz, z uvedeného dôvodu žiada o vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru endokrinológie. Žiada priznať invalidný dôchodok nie od dátumu podania žiadosti o invalidný dôchodok, ale tri roky spätne od podania žiadosti od podania žiadosti o invalidný dôchodok, pričom jeho požiadavka má reálne opodstatnenie v lekárskej hospitalizačnej správe z Endokrinologického ústavu v Ľubochni z roku 2011, v ktorom je konštatované, že je invalidným pacientom, s výrazne limitovanými možnosťami fyzickej a psychickej záťaže. Sám žalobca konštatuje, že už od nástupu do prvého zamestnania sa stal prakticky invalidným. Aj v ďalších lekárskych správach NEDÚ Ľubochňa, ktoré v prílohe zaslal, je odborným lekárom na endokrinológiu uvedené, že sa u neho jedná o vrodený panhypopituitarizmus a trvalé poškodenie bez perspektívy zlepšenia, musí podstupovať doživotnú hormonálnu liečbu, s potrebou úpravy dávok glukokortikoidov v záťažových situáciách, a že mu hrozí kedykoľvek adrenálna kríza a rozvrat vnútorného prostredia. Aj za normálnych podmienok musí užívať udržiavateľné hormóny a v záťažových situáciách, ako je dlhší nákup, cestovanie alebo obyčajný zubný zákrok, musí aplikovať navyše Hydrocortison. Ďalej sa musí chrániť pred prechladnutím, infekciou, zvýšenou teplotou. Pokiaľ u neho dôjde k operácii závažnejšieho úrazu alebo vysokej horúčke, musí aplikovať vysoké dávky Hydrocortisonu priamo v nemocnici a po ústupe predmetných príznakov musí dávku znižovať až v priebehu 7 až 10 dní na pôvodnú substitučnú dávku. Preto žiada, aby súd preskúmal opodstatnenosť tohto obmedzenia výkonnosti organizmu, ktoré mu popradský posudkový lekár neuznal, a aby vyzval posudkového lekára Sociálnej poisťovne v Poprade alebo generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, aby upustili od kvalifikácie ľahkého obmedzenia výkonnosti organizmus a jeho prípad kvalifikovali ako ťažké obmedzenie výkonnosti organizmu podľa prílohy č. 4 zákona pod kapitolu IV, položka 7.1, písm. b) panhypopituitarizmus, s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu pri dobrej hormonálnej substitúcii, kde je rozpätia 50 až 80 %. Žalobca poukázal na jeho hlavnú diagnózu, aj na 17 vedľajších diagnóz na strane 7 žaloby. Poukázal, že momentálne má stresové zamestnanie, musí pracovať aj v nočných zmenách, čo je pre neho neskutočná záťaž. Denne si pichá hormonálne injekcie a aplikuje príslušné lieky, avšak objavujú sa vedľajšie účinky liekov a to ospalosť, únava, nesústredenie, bolesti hlavy a závraty. V záverečnom resumé v žalobe zhrnul požiadavky a námietky a to nesúhlas s percentuálnym ohodnotením jeho diagnózy panhypopituitarizmus, s ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu, pri dobrej hormonálnej substitúcii 10 až 20 %, žiadal zaradiť pod kapitolu IV, položka 7.1, písm. b) s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu, pri dobrej hormonálnej substitúcii, požaduje pridelenie príslušných percent tesne pod hornou hranicou rozpätia. Poukázal na 17 vedľajších diagnóz a podľa jeho názoru by malo dôjsť k percentuálnemu navýšeniu o zákonom stanovených 10 % z najzávažnejších z nich. Žiadal o doplatok k dôchodku najmenej tri roky naspäť od dátumu podania žiadosti o invalidný dôchodok, pričom žiadosť podal 14.10.2016. Opätovne argumentoval, že v dôsledku zlého zdravotného stavu musel zobrať podradné, mizerne platené zamestnanie, ktoré ho vo veľkej miere oberá o finančné prostriedky, ktoré by mohol mať v inom zamestnaní, pokiaľ by nebol takto zdravotne znevýhodnený. Žiadal o zhotovenie znaleckého posudku znalcom z odboru endokrinológia. Opätovne poukázal na svoje závažné zdravotné problémy, o čom svedčia pripojené lekárska správa z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni zo dňa 28.07.2011, v ktorej sa uvádza, že je invalidný pacient, s výrazne limitovanými možnosťami fyzickej a psychickej záťaže.
9. Žalovaná vo vyjadrení 27.09.2018 k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V závere nežiadala, aby súd vo veci nariadil pojednávanie.
10. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
11. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
12. Podľa § 2 ods. SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
14. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
17. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.
18. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 13.11.2017 bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky, žalovanej v Poprade zo dňa 26. októbra 2017.
19. Podľa § 153 ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.
20. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializovaného štúdia v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo.
21. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
22. Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
23. Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
24. Podľa § 71 ods. 3 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja ďalej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
26. Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27. Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
28. Podľa § 71 ods. 8 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. ,určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
29. Podľa § 71 ods. 9 zákona, ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného postihnutia, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
30. Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu žalovanej bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia, organizačných zložiek žalovanej a to 9. januára 2018 a dňom 24. januára 2018 so zhodným posudkovým záverom.
31. Posudkoví lekári nezmenili svoj posudkový záver, zotrvali na výroku, že žalobca nie je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia uviedli, že z predloženej lekárskej dokumentácie vyplýva, že žalobca je od roku 1999 v sledovaní na endokrinologických pracoviskách pre poruchu endokrinného systému, pri hypoplazii, hypofýzy. V endokrinologických vyšetreniach Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni v rokoch 2012 až 2018 je žalobca kontrolovaný hlavne ambulantnou formou. V rokoch 2015, 2017 a 2018 bol zdravotný stav žalobcu kontrolovaný hospitalizačnou formou, na základe ktorej je konštatované, že ide o ochorenie typu panhypopituitarizmu s centrálnym hypokarticizmom, centrálnym hypogonadizmom, centrálnou hypotyreózou a hyposomatotropizmus, ktoré sú na substitučnej liečbe, ktorá je celoživotná, dlhodobo dobre kompenzovaná, zdravotný stav účastníka konania je stabilizovaný, nikdy nebol hospitalizovaný pre adrenálnu krízu, bez pracovnej neschopnosti je účastník konania od roku 2012 (v odvolaní uvádza ťažké obmedzenie výkonnosti organizmu), s dobrým pracovným zaradením. V odvolaní taktiež účastník konania uviedol, že nočné zmeny sú pre neho stresom, ale ani počas nich nedošlo od roku 2013 ku adrenálnej kríze. Tento zdravotný stav účastníka konania a hypopituitarizmus dospelých s ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %.
32. Účastník konania s telesnou výškou 178 cm, ktorá je normálna a nejedná sa o nanizmus z nedostatku rastového hormónu, ďalej je prítomný bolestivý verertebrogénny syndróm na podklade degeneratívnych zmien stavcov a platničiek chrbtice stavcov, získané deformácie chrbtice (ľahká skolióza a kyfóza), osteoporóza je nepotvrdená, bez deficitu nervového systému je potvrdené opakovanými neurologickými vyšetreniami. Hepatopatia a žlčníkové kamene sú v nepravidelnom sledovaní gastroenterológa, len prechodné zvýšením hepatálnych testov a dlhoročnou normalizáciou hepatálnych testov, toho času bez kontrol a bez liečby. V odvolaní účastník konania poukázal na svoju zvýšenú telesnú hmotnosť, ktorá však nedosahuje patologickú BMI nad 40, hyperinzulinémie laboratórny ukazovateľ, bez cukrovky. Účastník konania bol v rámci pracovného zaradenia vyšetrený psychológom, ktorý
skonštatoval priemerný intelekt, bez závažných povahových zmien, bez nutnosti psychiatrickej liečby. Iné zdravotné postihnutia účastníka konania nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 20 %.
33. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni zo dňa 14. júla 2016 a od 27. februára 2017 do 3. marca 2017, lekárskou správou z RTG vyšetrenia L chrbtice zo dňa 9. augusta 2017, lekárskou správou z neurologického vyšetrenia Neurologickej ambulancie v Poprade zo dňa 26. apríla 2017, lekárskou prepúšťacou správou z hospitalizácie v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni zo dňa 12.januára 2018 a vlastným vyšetrením účastníka konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, postihnutia hypofýzy, hypopituitarizmus dospelých (insuficiencia predného laloka hypofýzy, Simmondsova kachexia, Sheehanov syndróm, posthypofyzektomický syndróm) s ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu, pri dobrej hormonálnej substitúcii podľa kapitoly IV, položka 7.1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z rozpätia od 10 % do 20 %).
34. Za iné zdravotné postihnutia žalobcu - bolesti chrbtice v driekovej časti, bez útlaku nervových štruktúr, hepatopatia, žlčníkové kamene v predchorobí, posudkový lekár zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona nepriznal.
35. Žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 20 %.
36. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
37. Vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, preto si súd nemôže urobiť o tejto odbornej lekárskej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9So/246/2016 zo dňa 28.03.2018).
38. Ak by došlo k zmene zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršenia, môže žalobca opätovne požiadať žalovanú o preskúmanie poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Novšie lekárske nálezy môžu byť podkladom pre podanie opätovnej žiadosti o invalidný dôchodok. S poukazom na ustanovenie § 153 ods. 5 zákona zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pobočky aj ústredia, posudkový lekári sa zaoberali zdravotnými poškodeniami žalobcu, ich dlhodobosťou a vplyvom na jeho zárobkovú činnosť a dospeli k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie nepodmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z tohto dôvodu nebolo nutné dať vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru endokrinológie.
39. Správny súd považuje za potrebné poznamenať, že fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou v rámci dokazovania a v rámci dokazovania je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona).
40. Správny súd nemôže vysloviť právny názor, podľa akej kapitoly, akého oddielu alebo odseku a akého písmena je potrebné žalobcu posudzovať, nakoľko v zmysle § 153 ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa odseku 2 písm. d) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobitnej účasti poistenca alebo poškodeného. Podľa prílohy č. 4 zákona,
kapitola IV. endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 7.1. hypopituitarizmus dospelý (insuficiencia predného laloka hypofýzy, Simmonsova kachexia, Shehanov syndróm, postfyzektomický syndróm), písm. a) s ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu pri dobrej hormonálnej substitúcii podmieňuje 10 až 20 % mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
41. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, nebol naplnený iný dôvod uvedený § 168 SSP, preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktoré je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.