Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-29-2019.pdf
PDF · 84.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/29/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu E. R., a.s., so sídlom O., G. č. XX, H.: XX XXX XXX, zastúpeného Z. J., s.r.o., so sídlom O. - W. Q., E. č. XX, proti žalovanej J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V., T. R. X. XXXX/X, o zaplatenie 2.679,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. novembra 2018, č. k. 12Csp/82/2018-140, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania z m e ň u j e tak, že žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 97,74 %.
Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.679,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.445,19 eur od 11.10.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou podanou v rámci upomínacieho konania si uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie 2.679,58 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 11.10.2015 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka; § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca v konaní preukázal, že dňa 14.04.2014 uzavrel so žalovanou pri osobnom styku zmluvu o úvere, ktorou žalovanej poskytol na jeho žiadosť úver 3.000 eur. Vychádzajúc z predmetnej zmluvy, mal súd preukázané, že zmluva obsahuje v úvodných ustanoveniach odkaz na Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, výšku úverového limitu 3.000 eur, druh úveru, fixnú úrokovú sadzbu 6,90% ročne, výšku anuitnej splátky 59,22 eur mesačne, termín splatnosti prvej splátky 10.05.2014 a poslednej splátky 10.04.2019, poet splátok 60, periodicita splátok k 10. dňu v mesiaci, výšku RPMN 9,91%, priemernú RPMN 20,54%, celkovú čiastku, ktorú musí klient zaplatiť 3.776,22 eur, dátum poskytnutia úveru 14.04.2014. V zmluve si strany dohodli takisto aj poistenie úveru vo výške 3,72 eur mesačne. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami v tom istom okamihu, obsahuje všetky náležitosti zmluvy podľa všeobecných ustanovení o náležitosti zmluvy, ako i zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a nakoniec aj podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Berúc do úvahy zákonom taxatívne stanovené náležitosti zmluvy súd zistil, že zmluva všetky požadované náležitosti obsahuje. Zmluva o úvere obsahuje aj primeraný zmluvný úrok 6,9% ročne, ktorý sa neprieči § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného preto súd uzavrel, že zmluva o úvere je platná podľa všeobecných ustanovení záväzkového práva, má náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení, preto je žalovaná povinná plniť dlh v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktoré žalobca vyhlásil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nebolo v konaní
sporné, že žalovaná do zosplatnenia úveru zaplatila spolu sumu 917,03 eur. V dôsledku predčasnej splatnosti úveru zostala žalovaná dlhovať ku dňu predčasného zosplatnenia na istine 2.445,19 eur, riadnom úroku v zmysle zmluvy 137,69 eur , úrokoch z omeškania 11,82 eur a na poplatkoch 84,88 eur, t. j. spolu sumu 2.679,58 eur, a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.679,58 eur s príslušenstvom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V konaní bol žalobca neúspešný len v časti uplatnenej časti úrokov z omeškania (pôvodne si v žalobe uplatňoval úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.667,76 eur od 11.10.2015 do zaplatenia, pričom v priebehu konania, v rámci upomínacieho konania, vzal v časti pôvodne uplatnených úrokov z omeškania žalobu sčasti späť a žiadal priznať len úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.445,19 eur od 11.10.2015 do zaplatenia), z dôvodu ktorého o náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95 %, pretože v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, na ktorom žalobca v priebehu konania bez akéhokoľvek pričinenia žalovanej netrval a v ktorej časti vzal žalobu späť, zavinil zastavenie konania žalobca. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku II. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o rozsahu náhrady trov konania vychádzať zo žalobou uplatňovanej pohľadávky bez ohľadu na uplatňované príslušenstvo. Žalobca si tiež nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vyčísluje len z výšky uplatňovanej pohľadávky a nie aj z výšky príslušenstva pohľadávky. Je tomu tak najmä preto, že ak by sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a vyčíslovaní trov právneho zastúpenia vychádzalo aj z uplatňovaného príslušenstva, nebolo by možné ustáliť deň, ku ktorému ma byť toto príslušenstvo vyčíslené. Prichádzalo by to úvahy vyčíslenie príslušenstva pohľadávky napr. ku dňu vypracovania žaloby, ku dňu doručenia žaloby na súd alebo ku dňu rozhodnutia súdu o podanej žalobe. Vyššie uvádzaná skutočnosť, t. j. z akej výšky uplatňovanej pohľadávky vychádzal súd pri rozhodovaní o rozsahu náhrady trov konania absentuje aj v napádanom rozhodnutí. Súd prvej inštancie neuviedol percentuálny výpočet úspechu žalobcu v konaní, tiež neuviedol percentuálny úspech žalovaného v konaní. Žalobcovi preto nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel práve k náhrade trov konania v rozsahu 95 %. Bez uvedenia týchto rozhodujúcich skutočností pre posúdenie správnosti uvedeného rozhodnutia, je potrebné toto rozhodnutie o rozsahu náhrady trov konania považovať za svojvoľné. Súd by mal podľa žalobcu nasledovným výpočtom dospieť k rozsahu náhrady trov konania vyjadrenej percentuálne: výška priznanej pohľadávky žalobcovi / výška uplatňovanej pohľadávky žalobcom x 100 % = X % (úspech žalobcu v konaní) 100 % - X % (úspech žalobcu v konaní) = Y % (úspech žalovaného v konaní), X % - Y % = Z % (rozsah náhrady trov konania úspešného žalobcu po započítaní úspechu žalovaného v konaní).Z uvedeného vzorca má žalobca za to, že súd prvej inštancie musí mať ustálenú výšku uplatňovanej pohľadávky, pokiaľ chce spravodlivo rozhodnúť o rozsahu náhrady trov konania. V prejednávanej veci súd vychádzal pri výpočte aj z uplatňovaného príslušenstva, avšak neuviedol, za aké obdobie si toto príslušenstvo vypočítal, a teda nie je zrejmé, akú čiastku pripočítal k uplatňovanej sume 2.679,58 eur. A preto žalobca zotrváva na tom, že bez dosadenia veličiny - výška uplatňovanej pohľadávky žalobcom - do vzorca pre výpočet rozsahu náhrady trov konania, nie je možné posúdiť správnosť jeho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca rozhodnutie súdu čo do časti náhrady trov konania za nedostatočné, nepresvedčivé, no najmä nepreskúmateľné. Za tarifnú hodnotu sa považuje aj cena práva, ktorá predstavuje hodnotu pohľadávky, hodnotu záväzku alebo hodnotu veci, o ktorú sa spor vedie. A teda mal súd vychádzať zo sumy, o ktorú sa spor vedie, z hodnoty pohľadávky, nie z hodnoty príslušenstva, pri ktorom nie je zrejmé ku ktorému dňu ho bude súd vyčíslovať. Podľa názoru žalobcu zobratie žaloby sčasti späť v časti úrokov z omeškania nemá vplyv na neúspešnosť, a teda nemá ani vplyv na zníženie nároku na náhradu trov konania na 95%. Zhrnutím vyššie uvedeného žalobca uviedol, že mu nie je známa celková suma, z ktorej súd pri rozhodovaní vychádzal, a teda nie je zrejmé aká bola percentuálna úspešnosť žalobcu. Súd v odôvodnení neuvádzal akej sumy sa žalobca domáhal a akú sumu mu súd priznal, ani výpočet percentuálneho úspechu. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379, § 380 ods. 1, Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. o náhrade trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
5. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo /§ 255 ods. 1 CSP/.
6. V predmetnej veci v priebehu konania, vzal v časti pôvodne uplatnených úrokov z omeškania žalobca žalobu späť a žiadal priznať len úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.445,19 eur od 11.10.2015 do zaplatenia, keďže pôvodne si v žalobe uplatňoval úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.667,76 eur od 11.10.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zavinil zastavenie konania, a preto v tejto časti bol žalobca neúspešný, pričom úspech žalobcu stanovil na 95 % v ktorom rozsahu aj žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
7. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o rozsahu náhrady trov konania vychádzať zo žalobou uplatňovanej pohľadávky bez ohľadu na uplatňované príslušenstvo.
8. Odvolací súd predovšetkým k tejto námietke žalobcu uvádza, že hoci žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nemožno považovať za dva samostatné nároky uplatnené žalobcom v konaní, pri náhrade trov konania a posudzovaní úspechu je potrebné vychádzať tak z úspechu strany v uplatnenej istine, ako aj v príslušenstve istiny (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.04.2004 vo veci sp. zn. 1MCdo/1/2004). Preto súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval správne, ak posudzoval aj úspech žalobcu vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu. Napokon niet dôvodu pri výpočte čistého úspechu strany neprihliadať aj na príslušenstvo pohľadávky. Takýto výklad zodpovedá aj ustálenej judikatúre vyšších súdov.
9. Zároveň je však potrebné uviesť, že žabca uplatňovaný úrok z omeškania nevyčíslil ku dňu podania žaloby, pričom z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, ako súd prvej inštancie vyčíslil požadované príslušenstvo v čase, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodoval. Nebolo preto možné z rozhodnutia súdu prvej inštancie preskúmať, ako súd prvej inštancie dospel k tomu, že žalobca bol úspešný v rozsahu 95 %, keďže k danému mohol súd prvej inštancie dospieť iba porovnaním úspechu žalobcu a žalovaného v rozsahu priznanej istiny a časti priznaného vyčísleného príslušenstva, ktoré pre účely výpočtu úspechu v spore bolo potrebné k priznanej istine pripočítať, ako uvádza aj žalobca vo svojom odvolaní. Pokiaľ teda žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné, odvolací súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako dôvodnú. 10. Pre stanovenie pomeru úspechu strany v spore pri rozhodovaní o náhrade trov konania je tak podľa odvolacieho súdu potrebné zohľadňovať aj uplatňované príslušenstvo žalovanej pohľadávky, a to bez pohľadu na to, či bolo alebo nebolo žalobcom v žalobe vyčíslené. V prípade nevyčísleného príslušenstva žalovanej pohľadávky je potom potrebné toto pri stanovovaní pomeru úspechu strán v spore vyčísliť ku dňu rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd porovnaním žalovanej sumy v podanej žalobe a sumy, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi priznal, konštatuje, že žalobca bol v časti istiny plne úspešný a v časti príslušenstva bol neúspešný len v rozsahu v ktorom zobral žalobca čiastočne žalobu späť. Odvolací súd preto pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vyčíslil úrok z omeškania, ktorý pôvodne žalobca požadoval ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (19.11.2018), t. j. úrok z omeškania vo výške 5.05% ročne zo sumy 2667,76 eur od 11.10.2015 do 19.11.2018, ktorý predstavuje sumu 419,29 eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v rozsahu úroku z omeškania, keď žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.445,19 eur od 11.10.2015 do zaplatenia, ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie 19.11.2018 predstavuje úrok z omeškania sumu 384,31 eur. Pôvodne si tak žalobca uplatnil sumu 3.098,87 eur (2.679,58 eur + 419,29 eur) a po čiastočnom späťvzatí sumu 3.063,89 eur (2.679,58 eur + 384,31 eur), ktorá bola žalobcovi aj súdom prvej inštancie priznaná.
Žalobca tak bol úspešný v rozsahu sumy 3.063,89 eur a neúspešný v rozsahu sumy 34,98 eur (3.098,87 eur - 3.063,87 eur), čo predstavuje úspech žalobcu 98,87 % a úspech žalovanej 1,13 %. Čistý úspech žalobcu tak bol (98,87 % - 1,13 %) 97,74 %. Žalobcovi preto treba priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,74 %.
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,74 %.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95%. V odvolacom konaní žalobca požadoval priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. o náhrade trov konania a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,74 %. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní iba čiastočne úspešný, odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).