Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-9-2022.pdf
PDF · 130.48 KB
Case nature
Subarea
11Co/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Get Finance, s.r.o., Slovenskej armády 2183/54, Nemšová, IČO: 36 303 496, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému: Ing. X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, zastúpený: JUDr. Radovan Ulehla, advokát, so sídlom Winterova 62, Piešťany, o zaplatenie 273.200 Eur s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14. septembra 2021, č.k. 12C/43/2021-71, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie rozhodol tak, že na účely zabezpečenia pohľadávky vo výške 273.200 Eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca ako veriteľ uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12C/43/2021, na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 24. 05. 2019, 16. 06. 2019, 03. 09. 2019, 29. 11. 2019 a 14. 12. 2019, zriaďuje v prospech veriteľa Get Finance, s. r. o., Slovenskej armády 2183/54, Nemšová, IČO: 36 303 496 výrokom I. záložné právo na obchodný podiel vo vlastníctve žalovaného v obchodnej spoločnosti TRUSSAL, s. r. o., J. Jánošku 3, Liptovský Mikuláš, IČO: 48 336 289, ktorý zodpovedá jeho peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 2.500 Eur a výrokom II. zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. E., obec V. E., okres Kežmarok, a to pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 662/155 - ostatná plocha, o výmere 1738 m2, a parc. č. 662/167 - ostatná plocha, o výmere 1138 m2.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, 2, § 326 ods. 1,2, § 327, § 328 ods. 1, § 343 ods. 1 až 3 a § 344 Civilného sporového poriadku, ako aj ustanovením § 151a, § 151b ods. 1, § 151d ods. 1, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, vecne tým, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Dňa 15. 06. 2021 podal právny predchodca žalobcu (Ing. F. U.) na súde žalobu o zaplatenie 273.200 Eur s s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 05. 2019, 16. 06. 2019, 03. 09. 2019, 29. 11. 2019 a 14. 12. 2019. Po začatí konania podal žalobca dňa 07.09.2021 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na obchodnom podiele a na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného zriadením záložného práva v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia zaplatenia pohľadávky. Tento návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili dňa 13.07.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 273.200 Eur s príslušenstvom. Pôvodný veriteľ prenechal žalovanému na základe jednotlivých ústnych zmlúv o pôžičke finančné prostriedky, ktorých prevzatie žalovaný potvrdil preukázateľne svojím podpisom a to dňa 24. 05. 2019 sumu 20.000 Eur, dňa 16. 06. 2019 sumu 200.000 Eur, dňa 03. 09. 2019 sumu 20.000 Eur, dňa 29. 11. 2019 sumu 25.000 Eur a dňa 14. 12. 2019 sumu 8.200 Eur, pričom lehota splatnosti na vrátenie v celkovej výške 273.000 Eur nebola zmluvnými stranami určená. Pôžičky sa stali splatné na základe výzvy žalobcu
zo dňa 16. 02. 2021 a neboli splatené a to ani sčasti. Žalobca poukázal na skutočnosť, že finančné čiastky v značnej výške poskytol pôvodný veriteľ aj ďalším osobám, ktoré sú personálne, resp. majetkovo prepojené na žalovaného, takto poskytol Ing. Q. O., celkovo sumu 50.000 Eur, spoločnosti TRUSSAL, s. r. o., Liptovský Mikuláš (kde spoločníkom a konateľom je žalovaný), celkovo sumu 200.000 Eur, Ing. P. O., (konateľovi v spoločnosti TRUSSAL, s. r. o., spoločne so žalovaným) celkovo sumu 140.000 Eur, spoločnosti Asset Inter, s. r. o., Veľká Lomnica, (spoločníkom a konateľom je Ing. Q. O., ďalším konateľom je Ing. P. O.), celkovo sumu 60.000 Eur, všetkým týmto subjektom bez relevantnej reakcie na pokus o zmier žalobcu. Žalobca po tom, čo pôvodný veriteľ začal na základe pokusov o zmier uvedené sumy vymáhať, zistil, že žalovaný previedol svoj nezaťažený obchodný podiel v spoločnosti Interspa etc, s. r. o., Veľká Lomnica, IČO: 50 629 018, na svoju priateľku Ing. J. G., bytom B., L. XX/XX, a teda odo dňa 23.03.2021 už nefiguruje ako spoločník predmetnej spoločnosti. Uvedené odôvodňuje obavu žalobcu, že žalovaný môže v budúcnosti vykonávať právne kroky smerujúce k svojej nemajetnosti. Keďže žalovaný na pokus o zmier zo dňa 16. 02. 2021 nijakým spôsobom nereagoval a keďže aj osoby spriaznené so žalovaným, ktorým pôvodný veriteľ požičal viaceré finančné čiastky v súčasnosti vykonávajú úkony smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávok žalobcu uplatnených v tomto konaní, žalobca navrhol na majetok žalovaného zriadiť sudcovské záložné právo, keďže má obavu, že aj samotný žalovaný by mohol vykonávať úkony smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku, aby sa tak vyhol zaplateniu žalovanej sumy, čím by exekúcia mohla byť ohrozená. Správanie žalovaného nasvedčuje tomu, že odmieta plniť svoje peňažné záväzky žalobcovi a neprejavil žiadnu vôľu konštruktívne riešiť vzniknutú situáciu. Z tohto dôvodu bol nútený podať pôvodný veriteľ aj žalobu, ktoré konanie je len v začiatočnej fáze a preto má žalovaný dostatočné časové obdobie na to, aby sa postupnými krokmi zbavil svojho majetku aby žalobca nemohol pohľadávku vymôcť. Žalobca má informácie, že žalovaný v súčasnosti vlastní obchodný podiel vo výške vkladu 2.500 Eur v spoločnosti TRUSSAL, s. r. o., Liptovský Mikuláš a nehnuteľný majetok - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 662/155 - ostatná plocha o výmere 1738 m2, a parc. č. 662/167 - ostatná plocha o výmere 1138 m2, ako vyplýva z LV č. XXXX, k. ú. V. E.. Podľa názoru žalobcu je tu reálna hrozba, že žalovaný ľubovoľným spôsobom môže previesť svoj majetok na iné osoby a tým ohroziť vymoženie pohľadávky žalobcu. Z aktuálneho LV č. XXXX ku dňu 08. 09. 2021 dokonca vyplýva, že na predmetnom LV prebieha zmena vlastníckeho práva pod PLOMBA VYZNAČENÁ NA ZÁKLADE V - 2530/2021, čo je jednoznačným dôkazom, že žalovaný sa zbavuje svojho zostávajúceho majetku v úmysle vyhnúť sa zaplateniu žalovanej pohľadávky.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojenými listinami (pokusmi o súdny zmier a pripojenými doručenkami, výpismi z obchodného registra, žalobou, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 07. 09. 2021) s prihliadnutím predovšetkým na aktuálny stav zápisu na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V. E., dospel k záveru o splnení podmienok pre vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Danosť práva mal súd v konaní preukázanú žalobou podanou na Okresný súd Trnava dňa 15. 06. 2021, vedenou pod sp. zn. 12C/43/2021, a k nej pripojenými listinnými dôkazmi, predovšetkým výpismi poskytnutej pôžičky s vlastnoručným podpisom žalovaného o prevzatí a potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 16. 06. 2019. Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti, súd uviedol, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného sú v časti „C“ vedené ťarchy, záložné právo v prospech V. Y. B., a právo „in rem“ vlastníka jeho právnym nástupcom, ďalším vlastníkom/spoluvlastníkom, užívateľom alebo nájomcom, pričom na predmetnom LV je vyznačená plomba na základe V - 2530/2021. Nakoľko povinnosťou žalobcu je osvedčiť naliehavosť potreby zásahu súdu do pomerov strán sporu a túto žalobca osvedčil, pričom o podanom návrhu súd rozhoduje bez vykonania riadneho dokazovania, mal súd za to, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku v úmysle vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov, a preto je potrebné zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré v čase rozhodovania sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a tiež k obchodnému podielu vo výške vkladu spoločnosti TRUSSAL, s.r.o., ktorej žalovaný je spoločníkom aj konateľom. Keďže potom pri testovaní proporcionality zásahu do majetkového práva žalovaného k zabezpečovanej pohľadávke dospel súd k záveru, že tu nevzniká zjavný nepomer, preto návrhu žalobcu vyhovel v plnom rozsahu.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, majúc za to, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a napadnuté uznesenie je nezákonné. Žaloba obsahuje zrejmé nepresnosti i skutočnosti nezakladajúce sa na pravde. Žalovaný ako dlžník nikdy neuzavrel s právnym predchodcom žalobcu Ing. F. U. ako dlžníkom zmluvy o pôžičkách dňa 24.05.2019, 16.06.2019, 03.09.2019, 29.11.2019 a 14.12.2019 v celkovej sume 273.200 Eur. Žalovaný si od menovaného v skutočnosti požičal a aj mu celkovo vrátil iba sumu 40.000 Eur.
Dôkazy, od ktorých svoj nárok odvodzuje žalobca, preukazuje zrejme výpoveďou Ing. U. a dvomi listinami a to listinou označenou ako „TATRY“ a listinou zo 16.06.2019 obsahujúcou rukou písaný text „dňa 16.06.2019 ja Ing. X. F., nar. XX.XX.XXXX, som prevzal od Ing. M. U., nar. XX.XX.XXXX, hotovosť 200.000 Eur“ podpis žalovaného a Ing. Q. O.. Prvý dôkaz nevyjadruje žiadnym spôsobom akúkoľvek dohodu o pôžičkách žalovaného voči Ing. U. ale ide o rekapituláciu výdavkov Ing. U. súvisiacich s jeho kapitálovým vstupom do spoločnosti TRUSSAL s.r.o. a jeho prostredníctvom do spoločnosti Therme Tatry, s.r.o. Veľká Lomnica a Lomnická Teplárenská s.r.o. so sídlom Veľká Lomnica a ďalšími jeho obchodnými aktivitami súvisiacimi s nadobúdaním nehnuteľností v katastrálnom území V. E. a V.. Žalovaný uvádza, že sumu 20.000 Eur „na bager“ skutočne žalovanému Ing. U. požičal a odovzdal v hotovosti a túto sumu mu aj žalovaný vrátil v dvoch splátkach sumu 3.500 Eur v hotovosti a sumu 1.500 Eur v hotovosti a k zvyšnej sume 15.000 Eur pripravil Ing. U. zmluvy o pôžičke, ktoré splatil žalovaný prevodom na účet menovaného. Záznam v listine „TATRY“ teda tvorí len doklad o skutočnom prevzatí pôžičky, nakoľko zo zmlúv o pôžičkách vyplýva, že „peňažné sumy boli odovzdané pred podpisom tej ktorej zmluvy o pôžičke“. Dňa 03.09.2019 sumu 20.000 Eur Ing. U. žalovanému skutočne požičal a odovzdal v hotovosti a k tejto sume 20.000 Eur aj pripravil zmluvy o pôžičke, ktoré splatil žalovaný prevodom na účet menovaného. Záznam v listine „TATRY“ teda tvorí len doklad o skutočnom prevzatí pôžičky, nakoľko zo zmlúv o pôžičkách vyplýva, že „peňažné sumy boli odovzdané pred podpisom tej ktorej zmluvy o pôžičke“. Suma 200.000 Eur vyjadrená tak v listine „TATRY“ ako i v samostatnom potvrdení zo 16.06.2019 nikdy nebola pôžičkou pre žalovaného, ale išlo o sumu, ktorou Ing. U. plnil jeho záväzok voči spoločníkovi Ing. P. O. s poukazom na kapitálový vstup Ing. U. do spoločnosti TRUSSAL s.r.o. a jeho prostredníctvom do spoločnosti Therme Tatry, s.r.o. a Lomnická Teplárenská, s.r.o.. Sumu 8.200 Eur žalovaný nikdy od Ing. U. neprevzal, túto sumu žalovaný zo svojich vlastných finančných prostriedkov uhradil na účet predávajúceho X. K. v prospech kupujúceho P. G. podľa kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený OÚ Kežmarok pod V 3165/219. Nešlo teda o pôžičku voči osobe žalovaného, naopak, žalovaný požičal Ing. U. tak, že za P. G. zaplatil kúpnu cenu. Sumu 25.000 Eur žalovaný od Ing. U. prevzal, ale nešlo o pôžičku. Túto sumu uhradil žalovaný na účet predávajúceho M. K. v prospech kupujúceho P. G. podľa kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený OÚ Kežmarok pod V 3053/2019. Aj v tomto prípade išlo o kúpnu cenu, ktorú za P. G., inak brata manželky Ing. U., uhradil žalovaný predávajúcemu.
5. Podľa názoru žalovaného tak neboli splnené dve zákonné podmienky a to existencia peňažnej pohľadávky žalobcu a obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd vychádzal len z tvrdení žalobcu, ktoré sú nepreukázané, a ktoré možno považovať za účelovo zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca pozná majetkové pomery žalovaného a muselo mu byť známe, že bežne kupuje a predáva pozemky v katastrálnom území V. E., ale neustále drží (teda vlastní) nehnuteľnosti - byty a pozemky s garážou v katastrálnom území Z., čo však žalobca súdu zamlčal, ide preto o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný pritom vlastní štyri byty v bytovom dome súp. č. XXXX na V. ulici v Z. (LV č. XXXX) a tieto takmer dvojnásobne presahujú hodnotu žalobcom vymáhanej pohľadávky, pričom žalovaný s nimi žiadny spôsobom nedisponuje ( každý zo štyroch bytov žalovaného má hodnotu viac ako 100.000 Eur). Je preto vylúčené, že by mohla existovať dôvodná obava úspešne sa domôcť núteného splnenia prípadnej uloženej povinnosti. Žalovaný teda predal od roku 2019 do súčasnosti iba jednu jemu patriacu nehnuteľnosť z väčšieho množstva nehnuteľností, takže sa nejedná o žiadny veriteľa ukracujúci úkon ale bežný výkon práva žalovaného hospodáriť s jeho pozemkom, ktoré skutočnosti žalobca súdu úmyselne neuviedol. Nemôže byť pochýb o tom, že bežný žalovaného úkon, napr. uvedený predaj pozemku v k.ú. V. E. žiadnym spôsobom nepreukazuje a neodôvodňuje obavu o budúci výkon rozhodnutia vo veci samej, keďže žalovaný naďalej vlastní majetok, ktorým nedisponuje v hodnote minimálne 450.000 Eur. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda nielen nedôvodný, rozporný s dobrými mravmi ale i šikanózny. Žalobca ničím neosvedčil, že žalovaný či už v minulosti nakladal alebo v súčasnosti nakladá so svojím majetkom alebo uskutočňuje také úkony, ktorými by sa snažil zbaviť svojho majetku a ukrátiť tým veriteľov. Ak by aj boli dané dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, toto musí byť vydané v súlade s princípom primeranosti a tento nebol rešpektovaný. V danom prípade došlo k zriadeniu záložného práva na pozemkoch s rozlohou spolu cca 2 876 m2, ktorých cena je cca 200 Eur za m2, čiže súd zasiahol zriadením záložného práva (bez prihliadnutia na obchodný podiel žalovaného na spoločnosti TRUSSAL, s.r.o.) i nehnuteľný majetok žalovaného v hodnote viac ako 575.200 Eur. Hodnota pozemkov je v absolútnom nepomere s výškou deklarovanej neexistujúcej pohľadávky a vydané opatrenie je v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, keď neprimeraným spôsobom zasahuje do práv žalovaného vlastniť majetok a nakladať s ním. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia došlo aj k zásahu do dobrej povesti žalovaného,
nakoľko zápis záložného práva na nehnuteľnostiach vzbudzuje dojem, že žalovaný si riadne neplní svoje povinnosti voči jeho veriteľom, čo nie je pravdou. Rozhodnutie je v celom rozsahu nesprávne a zjavne arbitrárne, nakoľko je v rozpore s judikatúrou všeobecných súdov i Ústavného súdu SR, keďže bolo vydané bez splnenia procesnoprávnych a hmotnoprávnych podmienok. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že návrh zamietne a uloží žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie za správne a navrhol ho potvrdiť. Žalobca v celom rozsahu rozporuje tvrdenia žalovaného, že ústna zmluva o pôžičke zo dňa 24.05.2019, 16.06.2019, 03.09.2019, 29.11.2019 a 14.12.2019 nikdy nebola zo strany žalovaného s Ing. U. uzatvorená, rovnako popiera tvrdenie žalovaného, že ním označený dôkaz „TATRY“ predstavuje rekapituláciu výdavkov Ing. F. U.. Ide o účelové a ničím nepodložené tvrdenie. K uzavretiu pôžičiek došlo a pôvodný veriteľ prenechal žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 273.200 Eur, čo žalovaný preukázateľne svojím podpisom deklaroval. Pokiaľ žalovaný ako dôkazy k svojim tvrdeniam označil znalecký posudok Lomnická Teplárenská, znalecký posudok Therme Tatry, zmluvy o prevode obchodných podielov, neobjasnil čo konkrétne by z nich na podporu jeho tvrdení malo vyplývať. V odvolaní žalovaný nepoprel prevzatie finančných prostriedkov vo výške 200.000 Eur a sám uznal, že si od pôvodného veriteľa peňažné prostriedky požičiaval, čo preukázal aj zmluvami o pôžičke 2020/1 až 2020/4, avšak v danom prípade sa jednalo o iné požičané finančné prostriedky, ktorých uplatnenie nie je predmetom tohto konania ale žalovaný sa ich účelovo snaží subsumovať pod nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní.
7. Žalobca výslovne popiera tvrdenie žalovaného o tom, že suma 200.000 Eur vyjadrená v listine „TATRY“ ako i v samostatnom potvrdení zo 16.06.2019 nemala byť pôžičkou pre žalovaného, ale malo ísť o splnenie záväzku pôvodného veriteľa voči spoločníkovi Ing. P. O.. Žalovaný zrejme vychádzal z článku III ods. 2 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 26.06.2019, avšak žalobca poukazuje na to, že predmetné ustanovenie bolo zrušené dodatkom č. 1 zo dňa 07.10.2019 a z uvedeného vyplýva, že pôvodnému veriteľovi nevznikol záväzok vo výške 100.000 Eur voči Ing. P. O. ako sa mylne žalovaný domnieva. Obdobne platí aj v prípade Ing. Q. O., kde rovnako Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 26.06.2019 bola pozmenená v článku III ods. 2 dodatkom č. 1 zo dňa 07.10.2019. Okrem toho sumu 200.000 Eur pôvodný veriteľ žalovanému požičal dňa 16.06.2019 a zmluvy o prevode obchodného podielu boli uzavreté až 26.06.2019 a ich dodatky dňa 07.10.2019. Žalobcovi nie je zrejmé, čo má prevod obchodného podielu spoločné s predmetom konania a prečo by pôvodný veriteľ prenechával tretej osobe (žalovanému) pár dní pred podpisom zmlúv o prevode obchodného podielu sumu vo výške 200.000 Eur. Uvedené tvrdenia žalovaného a ním produkované dôkazy nemajú s danou vecou žiadny súvis, sú nelogické a špekulatívne. Jednalo sa čisto o obchodné aktivity Ing. O., Ing. O. a pôvodného veriteľa, bez intervencie žalovaného. Žalobca popiera aj tvrdenie žalovaného týkajúce sa sumy 8.200 Eur. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, žalobca ich popiera, pričom z článku IV kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2019 vyplýva jednoznačná skutočnosť a síce, že predávajúci X. K. predáva a kupujúci P. G. kupuje za dohodnutú kúpnu cenu 8.200 Eur v deň podpisu v hotovosti, pričom podpísanie kúpnej zmluvy je zároveň dôkazom o tom, že kúpna cena bola aj v celom rozsahu zaplatená. Je teda zrejmé, že P. G. si svoj záväzok úhrady kúpnej ceny riadne splnil pri podpise zmluvy. Žalovaný svoju intervenciu na úhrade kúpnej ceny žiadnym spôsobom nepreukázal. Obdobné platí aj pri tvrdeniach žalovaného, že tento mal taktiež uhradiť kúpnu cenu vo výške 25.000 Eur na účet predávajúceho M. K. v prospech kupujúceho P. G. podľa ďalšej kúpnej zmluvy. Opäť sa jedná o zmluvný vzťah len medzi predávajúcim a kupujúcim bez akejkoľvek intervencie žalovaného. Navyše sám žalovaný uznal, že predmetné finančné prostriedky vo výške 25.000 Eur dňa 29.11.2019 od pôvodného veriteľa prevzal. Pokiaľ žalovaný v odvolaní označil za dôkaz Smlouvu o přistoupení k dluhu z 18.10.2019 - G. B., nevysvetlil, čo týmto mienil tvrdiť a zmluvu ani k odvolaniu nepredložil. Žalobca však uvádza, že pôvodný veriteľ ani jeho manželka túto nikdy nepodpísali.
8. Podľa názoru žalobcu z odvolania možno teda konštatovať, že žalovaný jednak nerozporuje nárok uplatňovaný žalobcom po skutkovej ani právnej stránke, svoje argumenty opiera o vymyslené konšpirujúce a ničím nepodložené tvrdenia a na druhej strane sám uznal prevzatie finančných prostriedkov od pôvodného veriteľa a sám poukázal na jeho činnosti spočívajúce v požičiavaní si finančných prostriedkov od pôvodného veriteľa. Podľa názoru žalobcu v danom prípade bola preukázaná oprávnenosť jeho nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je osvedčená danosť práva a zároveň aj rešpektovaný princíp proporcionality. Pokiaľ žalovaný poukazuje na vlastníctvo bytov
v Z., okresný súd sa v napadnutom uznesení s touto otázkou vysporiadal a konštatoval, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného sú v časti „C“ vedené ťarchy, záložné právo v prospech V. Y. B. a právo „in rem“ vlastníka jeho právnym nástupcom, ďalším vlastníkom/spoluvlastníkom, užívateľom alebo nájomcom. Žalobca v čase podania návrhu nemal informácie o vyššie spomínaných bytoch vo vlastníctve žalovaného, navyše žalovaný nemôže porovnávať hodnotu jeho bytov s inzerátom, na ktorý poukazuje v odvolaní, nakoľko na listoch vlastníctva ohľadom všetkých bytov sú vedené ťarchy (vecné bremená práva doživotného bývania a užívania bytu, ako aj záložné práva v prospech bánk), čo značne hodnotu nehnuteľností znižuje a žalovaný ani nepredložil súdu žiadnu úverovú alebo záložnú zmluvu zrejme z dôvodu, aby nevyšlo najavo, že výška nesplateného úveru prevyšuje hodnotu týchto nehnuteľností. K hodnote obchodného podielu žalovaného v obch. spol. TRUSSAL, s.r.o. žalobca dodáva, že aj na predmetný podiel je zriadené záložné právo v prospech G. B., a.s. a z tohto dôvodu sú tvrdenia žalovaného o neprimeranosti zriadeného zabezpečovacieho opatrenia irelevantné. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že od roku 2019 do súčasnosti predal iba jednu jemu patriacu nehnuteľnosť, toto sa tiež nezakladá na pravde. Žalovaný vykonal hneď dva ukracujúce úkony a to previedol svoj nezaťažený obchodný podiel v spoločnosti Interspa etc., s.r.o. na svoju priateľku Ing. J. G. a od 23.03.2021 už nie je spoločníkom predmetnej spoločnosti a žalovaný sa zbavuje svojho zostávajúceho majetku, nakoľko podľa LV č. XXXX vyplýva, že na predmetnom LV prebieha zmena vlastníckeho práva, k čomu došlo bezprostredne po tom, čo pôvodný veriteľ vyzýval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu pokusmi o zmier na úhradu dlžnej sumy 273.200 Eur. Žalobca poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného, že žalobcovi musí byť známe, že žalovaný bežne kupuje pozemky v katastrálnom území V. E., z čoho je zrejmé, že vykonáva prevody svojich nehnuteľností. Tvrdenia žalovaného o cene pozemkov v katastrálnom území V. E. cca 200 Eur za m2 je nepodložené, pričom žalobca poukazuje pre porovnanie na Dodatok č. 3 k zmluve o úvere č. 161000089, z ktorej v čl. I vyplýva skutočnosť, že cena pozemkov v kat. úz. V. E. bola v roku 2020 vo výške 5 Eur za m2 a nie je preto reálne, aby za jeden rok stúpla cena takmer o 195 Eur za m2. Suma tvrdená žalovaným je preto značne nadhodnotená a nepreukázaná zrejme s úmyslom uviesť súd do omylu o hodnote týchto pozemkov vo V. E.. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty predostreté žalovaným v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
11. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
13. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
15. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia a obdobne aj inštitút neodkladného opatrenia sú tzv. osobitné procesné postupy, ktoré upravuje Civilný sporový poriadok. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká tzv. sudcovské záložné právo (strany sporu nadobúdajú práva a povinnosti z titulu záložného práva), ktorého trvanie nie je síce podmienené právoplatným skončením veci, ale bez existencie
meritórneho rozhodnutia stráca zmysel s poukazom na § 343 ods. 3 CSP ( por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obdo/12/2018 zo dňa 27.3.2018).
16. Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/4/2019 zo dňa 13.6.2019).
17. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
18. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o potrebe považovať návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za dôvodný pre osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavy ohrozenia exekúcie spôsobom navrhovaným žalobcom) s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Aj odvolací súd po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi k návrhu (podľa § 329 ods. 2 CSP pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) mal za to, že boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán a o dôvodnej obave z ohrozenia exekúcie, ako základných predpokladov, za splnenia ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie.
19. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, vyvodil z nich svoje právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky a ani argumentácia odvolateľa nebola spôsobilá privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Z vyjadrení žalobcu aj žalovaného je zrejmé, že aj keď obe strany sporu poskytli odlišné skutkové tvrdenia ohľadom účelu prevzatia peňažnej hotovosti žalovaným vo výške žalovanej sumy, samotná skutočnosť, že žalovaný peňažné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu prevzal, sa javí byť nesporná a je podporená aj listinnými dôkazmi, ktoré doložil žalobca k svojmu návrhu. Pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba považovať aj podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu za dostatočne osvedčený ním doloženými listinami a podanou žalobou o vrátenie pôžičky v sume 273.200 Eur s príslušenstvom.
20. Odvolateľ popiera, že by dôkazy, od ktorých svoj nárok odvodzuje žalobca, mali preukazovať existenciu ním tvrdených pôžičiek a predostiera v rámci procesnej obrany vlastné tvrdenia a vlastné dôkazy. V odvolaní uvádza, že listina, predložená žalobcom ako dôkaz, v skutočnosti nevyjadruje žiadnym spôsobom akúkoľvek dohodu o pôžičkách žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu, ale má ísť o rekapituláciu výdavkov Ing. U. súvisiacich s jeho kapitálovým vstupom do spoločnosti TRUSSAL s.r.o. a jeho prostredníctvom do spoločnosti Therme Tatry, s.r.o. Veľká Lomnica a Lomnická Teplárenská s.r.o. so sídlom Veľká Lomnica a ďalšími jeho obchodnými aktivitami súvisiacimi s nadobúdaním nehnuteľností v katastrálnom území V. E. a V.. Opisuje okolnosti týkajúce sa rôznych záväzkových vzťahov medzi právnym predchodcom žalobcu, žalovaným ako aj viacerými tretími osobami (Ing. Q. O., Ing. P. O., P. G., X. K., M. K.), opisuje obchodné aktivity týchto osôb, ktorých súvis s danou vecou nie je zrejmý a predkladá dôkazy, ktoré bez náležitého vysvetlenia a objasnenia bližších súvislostí nemajú výpovednú hodnotu pre účely tohto rozhodnutia. Žalobca tvrdenia žalovaného popiera a považuje ich za špekulatívne, niektoré dôkazy žalovaného považuje za mylné (predložené Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 26.06.2019 boli pozmenené dodatkom č. 1) a záväzkové vzťahy, ktoré opisuje žalovaný, s vecou nesúvisiace.
21. Po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolacia argumentácia a dôkazy žalovaného predostreté v odvolaní nedokážu účinným spôsobom vyvrátiť tvrdenia žalobcu, ktoré mal súd za osvedčené a podopreté obsahom ním predložených dôkazov. Prevzatie finančných prostriedkov v celkovej výške 273.200 Eur od právneho predchodcu žalobcu, ktoré je potvrdené podpisom žalovaného na dôkaze predloženom žalobcom, žalovaný v podanom odvolaní v podstate ani nerozporoval. Namietal právny dôvod prevzatia finančných prostriedkov uvádzaný žalobcom (pôžičky ním poskytnuté žalovanému) a uvádzal v tomto smere vlastné tvrdenia, ktorými sa snažil vyvrátiť tvrdenia žalobcu o existencii dlhu z neuhradených pôžičiek v žalovanej výške. Vysvetlenia žalovaného k otázke prevzatých finančných prostriedkov však neboli podporené dostatočnými dôkazmi, ktoré by jednoznačne vyvrátili existenciu žalobcom tvrdeného dlhu. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní (širšie súvislosti týkajúce sa rôznych transakcií medzi právnym predchodcom žalobcu, žalovaným a tretími osobami) budú predmetom riadneho dokazovania, ktoré bude vykonávané vo veci samej, neboli však spôsobilé obstáť v predmetnom konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že je dôvodné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Navrhovateľ osvedčil existenciu pohľadávky, na súde prebieha konanie vo veci samej, v ktorom sa domáha zaplatenia dlžnej sumy, pričom tvrdí a súdu predložil dôkazy, postačujúce na osvedčenie toho, že finančné prostriedky v uvedenej výške žalovaný od žalobcu prevzal a nevrátil. Žalobca tiež osvedčil, že po adresovaní výzvy žalovanému na úhradu dlžnej sumy, previedol žalovaný svoj nezaťažený obchodný podiel v spoločnosti Interspa etc., s.r.o. na Ing. J. G. a zbavuje sa svojho majetku, nakoľko podľa LV č. XXXX vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva prebieha zmena vlastníckeho práva. Preto sa odvolací súd nestotožnil s námietkou odvolateľa, že by žalobca ničím neosvedčil, že žalovaný v minulosti nakladal alebo v súčasnosti nakladá so svojím majetkom alebo uskutočňuje také úkony, ktorými by sa snažil zbaviť svojho majetku.
23. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalovaného, že by nariadené zabezpečovacie opatrenie nerešpektovalo princíp primeranosti, keď hodnota pozemkov, ku ktorým súd zriadil záložné právo, je podľa názoru žalovaného v absolútnom nepomere s výškou deklarovanej pohľadávky. Odvolateľ tvrdí (hoci neuvádza, z ktorého konkrétneho dôkazu vychádza), že cena predmetných pozemkov je cca 200 eur za m2, čo pri rozlohe spolu cca 2 876 m2 predstavuje majetok žalovaného v hodnote viac ako 575.200 Eur. Z ním predloženého znaleckého posudku č. 9/2019 ale vyplýva znalcom stanovená všeobecná hodnota iných, avšak porovnateľných nehnuteľností v kat. úz. V. E. parc. č. 662/207 - ostatná plocha o výmere 6005 m2 v celkovej výške 200.146,65 eur, t.j. 33,33 eur/m2. Pokiaľ potom predmetom sudcovského záložného práva boli nehnuteľnosti v kat. úz. V. E., evidované ako parc. č. 662/155 - ostatná plocha, o výmere 1738 m 2 a parc. č. 662/167 - ostatná plocha, o výmere 1138 m 2, teda o celkovej výmere 2.876 m2, možno usudzovať, že ich hodnota v r. 2019 bola 95.857 eur. Aj po zohľadnení nárastu cien nehnuteľností od r. 2019 len sotva možno predpokladať, že by hodnota zálohu v tomto prípade presiahla hodnotu zabezpečenej pohľadávky a to ani spolu s hodnotou obchodného podielu vo vlastníctve žalovaného v obchodnej spoločnosti TRUSSAL, s. r. o. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na vlastníctvo viacerých bytov v Z., podľa predložených listov vlastníctva je zrejmé, že na všetkých viaznu ťarchy v podobe vecných bremien a tiež na nich viaznu záložné práva v prospech bánk, čo podstatným spôsobom znižuje ich hodnotu a schopnosť uspokojiť prípadnú pohľadávku žalobcu, ak by bola súdom v budúcnosti judikovaná. Ak aj žalovaný teda vlastní ďalší nehnuteľný majetok - byty v Z., ktorých hodnota presahuje žalovanú pohľadávku, je z vyššie uvedených dôvodov otázne, či tento majetok by bol spôsobilý samostatne poslúžiť potencionálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu od žalovaného preto možno spravodlivo požadovať obmedzenie jeho vlastníckeho práva spôsobom zodpovedajúcim vydanému zabezpečovaciemu opatreniu, dočasne do rozhodnutia vo veci samej. V prípade, ak súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo veci samej zamietne, zruší uznesením zabezpečovacie opatrenie (§ 344 v spojení s § 335 CSP). Žalovaný tiež môže podať návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia ak pominú dôvody, pre ktoré bolo zriadené v súlade s § 343 ods. 1 CSP (ak pominú dôvody zmarenia exekúcie napr. vložením spornej sumy do úschovy).
25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).
26. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).