Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoCsp-26-2023.pdf
PDF · 92.58 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 53 151 135 správcu konkurznej podstaty úpadcu Silverside, a.s., so sídlom Bratislava - Ružinov, Plynárenská 7/B, IČO: 53 052 560, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava-Ružinov, Plynárenská 7/A, IČO: 36 807 915, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, o zaplatenie 3.000,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. marca 2023 č.k. 12Csp/7/2023 - 107 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. apríla 2023 č.k. 12Csp/7/2023 - 108, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 30. marca 2023 č.k. 12Csp/7/2023 – 107 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.774,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 124,40 eur od 26.2.2020 do 16.3.2020, zo sumy 127,64 eur od 26.3.2020 do 21.7.2020, zo sumy 130,23 eur od 26.4.2020 do 21.7.2020, zo sumy 127,87 eur od 22.7.2020 do 15.10.2020, zo sumy 130,23 eur od 26.5.2020 do 15.10.2020, zo sumy 128,10 eur od 16.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.6.2020 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.7.2020 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.8.2020 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.3.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.4.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.5.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.8.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.9.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.8.2022 do zaplatenia, zo sumy 130,23 eur od 26.9.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania, všetko v 70,- eur mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia celého plnenia s tým, že každú mesačnú splátku zaplatí vždy najneskôr do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade nezapletenia dvoch mesačných splátok riadne a včas.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 72,90 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca E. E. E., so sídlom kancelárie F. F., B. G. X, pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu Silverside, a.s., sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 3.000,95 eur (celková výška dlžnej istiny), zmluvných úrokov vo výške 773,59 eur, zmluvnej pokuty vo výške 584,65 eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm omeškaných splátok úveru, vynaložených nákladov vo výške 7,- eur za doručené upomienky a náhrady trov konania. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný uzavrel s úpadcom Silverside, a.s. spotrebiteľskú úverovú zmluvu, a preto posúdil nárok žalobcu podľa právnych noriem tzv. spotrebiteľského práva, osobitne v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému na základe uzavretej úverovej zmluvy úver v celkovej výške 5.000,- eur, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť sumu 7.813,80 eur (istinu úveru + zmluvne dohodnuté úroky) a že žalovaný doposiaľ z poskytnutého úveru vrátil len časť vo výške 3.930,- eur. Žalovaný mal ku dňu podania žaloby uhradených 31 splátok úveru do apríla 2020 (teda vrátane splátky úveru ku dňu 25.4.2020), do dňa podania žaloby 2.2.2023 tak neuplynula doba dlhšia ako tri roky, preto nárok uplatnený žalobcom nie je premlčaný. Ohľadom skúmania bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy dospel k záveru, že žalobca splnil všetky podmienky § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej vychádzal zo zistenia, že posledná splátka úveru mala byť žalovaným veriteľovi uhradená dňa 25.9.2022 a dovtedy k predčasnému zosplatneniu úveru veriteľom podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka nedošlo a k predčasnému zosplatneniu úveru nemohlo dôjsť ani podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ako to tvrdil žalobca, dňa 30.9.2022 na základe vyhlásenia konkurzu na majetok veriteľa uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.9.2022 sp.zn. 31K/25/2022, zverejnenom v Obchodnom vestníku SR dňa 29.9.2022. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva obsahuje všetky požadované údaje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 13,74 %, teda v takej výške, ako to stanovilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, odplata (úroková sadzba) bola stanovená vo výške 19,19 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty stanovenú MFSR (19,62%) a táto neprekračovala dvojnásobok priemernej RPMN. Ani v zmluve uvedená RPMN vo výške 20,24% neprekračovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty. V konaní neboli preukázané ani tvrdenia žalovaného, že zmluva je jednostranná, úžernícka, že veriteľ zneužil jeho stareckú ľahkovážnosť. Poukázal, že žalovaný už dňa 31.7.2017 podpísal žiadosť o uzavretie úverovej zmluvy, obsah ktorej je totožný s obsahom úverovej zmluvy, a teda v dostatočnom čase pred uzavretím úverovej zmluvy mal možnosť zvážiť, či navrhované zmluvné podmienky sú alebo nie sú pre neho výhodné. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval adekvátne pochopiť obsah úverovej zmluvy a túto uzavrieť, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný mal možnosť aj v čase uzavretia úverovej zmluvy dať sa na základe plnomocenstva zastúpiť tak, ako bol zastúpený aj v konaní pred súdom, že žalovaný doposiaľ nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, pričom nepredložil súdu žiaden dôkaz o zhoršenom zdravotnom stave. Uviedol, že nebolo sporné, že žalobca dňa 18.8.2017 poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,- eur. Z platobnej disciplíny, ktorú žalovaný nenamietal, je takisto preukázané, že z platieb žalobcu bola celková suma 1.999,05 eur započítaná na istinu úveru. Rozdiel sumu 3.000,95 eur (5.000,- eur - 1.999,05 eur), uložil žalovanému zaplatiť, rovnako aj dohodnuté a doposiaľ nezaplatené úroky z poskytnutej istiny úveru vo výške 19,19% ročne v celkovej výške 773,59 eur a úroky z omeškania z doposiaľ nezaplatenej, resp. oneskorene zaplatenej istiny úveru a zmluvného úroku. Súd prvej inštancie konštatoval, že dojednaná zmluvná pokuta je neplatná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Súčasne zamietol žalobu aj v časti žalobcom uplatnených nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 7 eur, z titulu doručovaných upomienok žalovanému ako nepreukázanú. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu vyhovujúceho výroku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd „zrušil rozsudok“ súdu prvej inštancie. V odvolaní popisoval dôvody, pre ktoré nemohol platiť dlh riadne a včas (zdravotné problémy a mimoriadne opatrenia spojené s covidom zakazujúce mať otvorenú prevádzku). Uviedol, že cit. „nespochybnil, že nebude si svoj dlh splácať, nebude však splácať úroky, ktoré považuje od samého začiatku za úžernícke. “ Uviedol, že cit. „v dôkazoch sú rozpory, čo splatil cez banku, viď kópia v spise a tvrdení žalobcu, ktorý si v každej splátke započítaval úrok, čo považuje za neprijateľné“. Je toho názoru, že, cit. „keď v zmluve je splátka istiny a splátkový kalendár jednotlivých mesačných splátok, nie je možné odpočítavať zo splátky úroky“. Ďalej uviedol, že je preukázané, že splatil 3.000,- eur, no žalobca žiada 3.000,95 eur, čo považuje za nezmysel, „pretože
zostatok nesplatené musí byť 2.000 eur“. Ďalej poukazoval, že veriteľ je v konkurze a preto považuje vymáhanie za protizákonné a že poškodzuje dlžníka.
3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
6. Dňa 29.9.2022 bolo v Obchodnom vestníku č. 187/2022 pod číslom K056351 zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.9.2022, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze. Dňa 10.10.2022 bolo v Obchodnom vestníku č. 194/2022 pod číslom K058318 zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4.10.2022, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku II. rozhodol o tom, že do funkcie správcu ustanovuje E. E. E.. Dňa 4.5.2023 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 85/2023 pod číslom K024068 zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2023, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku II. rozhodol o tom, že do funkcie správcu ustanovuje spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, číslo správcu: 2009. Keďže v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene správcu, ktorý sa ex lege stáva stranou sporu namiesto pôvodného správcu, odvolací súd konal s novým správcom, ktorý na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že trvá na podanej žalobe.
7. Žalovaný, ktorý síce uvádza, že žiada zrušiť rozsudok v celom rozsahu, vo svojich odvolacích dôvodoch namieta predovšetkým voči uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky a za dôvodné zrejme považuje len platiť dlžnú istinu (viď jeho vyjadrenie, že nespochybňuje, že nebude svoj dlh splácať a jeho výpočet dlžnej sumy v odvolaní - poskytnutých 5.000,- eur mínus zaplatených 3.000,- eur /odvolací súd dodáva, že nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k uvedenej zaplatenej sume, keď v spise na č.l. 103 sa nachádza jeho písomné vyhlásenie, že dlží 2.114 eur/). Odvolací súd uvádza k tejto námietke, že žalovaný opomína fakt, že so žalobcom-úpadcom uzavrel úverovú zmluvu, ktorej podstatnou náležitosťou je povinnosť platiť úroky ako odplatu za užívanie peňazí (§ 497 Obchodného zákonníka). O tejto svojej povinnosti (platiť za poskytnutý úver úroky) žalovaný vedel od počiatku zmluvného vzťahu, k plateniu úrokov žalobcovi sa zaviazal v článku I. ods. 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
8. Žalovaný označuje tieto úroky za úžernícke. Tu odvolací súd poukazuje na správne posúdenie otázky prípustnosti dojednanej výšky úrokov súdom prvej inštancie v ods. 39 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd uviedol, že dohodnutá odplata (úroková sadzba) vo výške 19,19 % neprekračovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty stanovenú MF SR (na základe informácií zverejnených MFSR najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2017 - platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozsahu zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov vrátane bola stanovená vo výške 20,24 %).
9. Najvyššiu prípustnú výšku odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi reguluje ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a naň nadväzujúce ustanovenie § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.9.2014, podľa ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Ako uviedol súd prvej inštancie, úroková sadzba vo výške 19,19% bola dojednaná v rámci limitu prípustnej výšky odplaty (do 20,24 %).
10. Inštitút úžery, ktorú žalovaný v odvolaní uvádza, upravuje § 39a Občianskeho zákonníka účinného od 1.6.2014, podľa ktorého neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
11. Vo všeobecnosti platí, že na záver o hrubom (ne)pomere práv a povinností je potrebné posúdiť viaceré okolnosti právneho úkonu. Na druhej strane môže nastať aj situácia, keď je samotná výška dohodnutého úroku do takej miery neprimeraná, že iný záver ako protiprávnosť je vylúčený, a skúmanie ďalších okolností, zostane celkom bez významu. Pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých samotná výška dohodnutého úroku spôsobovala neprimeranosť úroku, možno v prvom rade poukázať na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 57/2005,kde predmetom posúdenia súdu boli dohodnuté úroky vyše 300 %, čo v danom prípade predstavovalo približne dvadsaťpäť násobok obvyklej úrokovej miery. V inom rozhodnutí najvyšší súd za takúto podstatným spôsobom presahujúcu úrokovú mieru spôsobujúcu neplatnosť považoval mieru prevyšujúcu 4-násobne až 5,5-násobne obvyklú úrokovú mieru v danom období. Podobne najvyšší súd pod sp. zn. 1 MCdo 1/2009, označil za takú výška úrokov 60 % ročne. Na druhej strane z novších rozhodnutí možno poukázať, že v konaní vedenom pred najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Cdo 109/2019 dojednaný zmluvný úrok 36 % súdy nepovažovali za úrok v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených rozhodnutí možno konštatovať, že najvyšší súd považoval za neprimeraný rádovo vyšší dohodnutý úrok ako úrok 19,19 % v posudzovanom prípade. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí no najmä zo zákonnej úpravy najvyššej prípustnej výšky odplaty nie je možné požadované úroky označiť za úžernícke, ako sa žalovaný dovoláva.
12. Žalovaný poukazuje na splátkový kalendár uvedený v zmluve a z neho vyvodzuje nemožnosť odpočítavať zo splátky úroky. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že naopak práve tento splátkový kalendár uvedený v článku XIV zmluvy je dôkazom o dohodnutom práve odpočítavať zo splátky časť na úroky, pretože splátkový kalendár presne vopred určoval, aká časť z ktorej splátky je určená na splatenie istiny a aká časť na splatenie úroku. Splátkový kalendár uvedený v zmluve podpísanej žalovaným preukazuje, že žalovanému bolo od počiatku zmluvného vzťahu jasné, že bude platiť žalobcovi za poskytnutie peňažných prostriedkov úroky, a zároveň vedel v akej výške bude tá ktorá splátka započítaná na splatenie úrokov. Námietka preto nie je dôvodná.
13. Svoju námietku „v dôkazoch sú rozpory, čo splatil cez banku, viď kópia v spise a tvrdení žalobcu“ žalovaný bližšie nevysvetlil, táto námietka tak, ako je formulovaná, je nezrozumiteľná a zmätočná, nekonkrétna, sama osobe nepreskúmateľná. Úlohou odvolacieho súdu nie je vyvodzovať, čo odvolateľ námietkou mienil. Na základe nepreskúmateľnej zmätočnej námietky nemožno vykonať prieskum správnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
14. Vo vzťahu k námietke o nemožnosti žalobcu vymáhať žalovanú pohľadávku, pretože je v konkurze, odvolací súd uvádza, že práve naopak, rozhodná právna úprava zákon č. 7/2005 Z. o konkurze v § 86 ods. 2 výslovne ukladá správcovi konkurznej podstaty úpadcu-veriteľa využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Táto námietka preto nie je dôvodná.
15. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
16. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. zásadne patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobcu v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).