Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne: L. L., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale v B., P. XXX, proti žalovanému: T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale v B., zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom v Hnúšti, Partizánska 197, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.

- 215 zo dňa 30. 06. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. - 215 zo dňa 30. 06. 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že je vlastníčkou rodinného domu bez súpisného čísla, postaveného na E KN parcele č. XX vedenej na LV XXX, nachádzajúcej sa v kat. území B., zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). V žalobe (podanie zo dňa 11. 10. 2019, ktoré žalobkyňa doplnila podaním zo dňa 12. 02. 2020), žalobkyňa tvrdila, že ešte v roku 2014 podala na súd návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva rodinného domu býv. súp. č. X v B. (predtým súp. č. XX), ktoré konanie Okresného súdu Rimavská Sobota bolo zastavené, keď nevedela predložil pridelenie súpisného čísla od Obecného úradu B.. Dom bol jej starých rodičov T. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého XX. XX. XXXX a L. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX. Žalovaný je absolútne cudzí človek tejto nehnuteľnosti a nasťahoval sa do domu v roku 2014 protiprávne. Nie je potomkom staviteľa T. L., ale je synom G. L., narodeného v r. XXXX, zomrelého v r. XXXX, teda synom brata T. L., zomrelého XX. XX. XXXX. Dom už v roku 1944 obývali dcéry staviteľa domu T. L.. T. L. a L. L. mali deti S. A. rod. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelú XX. XX. XXXX, L. Q. rod. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelú XX. XX. XXXX (jej matku), V. J. rod. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelú v r. XXXX a G. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého v roku XXXX. L. Q. bola jej matka, ktorej dom patril, nakoľko jej ho darovala zmluvou jej mladšia sestra V. J., za čo jej nebohá L. Q. dala 5.000,- Čsk. Dom si nárokuje žalovaný, ktorý sa už v minulosti pokúsil vybaviť vlastníctvo, bolo mu však zrušené súpisné číslo na základe protestu prokuráta. Dom nikdy nepatril ani jeho otcovi G. L. a ani jeho mame W. L., rod. W.. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, pričom dokazovanie súd prvej inštancie vykonal listinami, ktoré v konaní predložili strany sporu, dospel k záveru, že žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala, že je vlastníčkou domu bez súpisného čísla, ktorý sa nachádza na EKN parcele č. XX, vedenej na LV č. XXX, v k. ú. B., nie je dôvodná, a preto žalobu žalobkyne zamietol. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal, či vo veci určenia vlastníckeho práva existuje naliehavý právny

záujem v zmysle , pričom s existenciou naliehavého právneho záujmu na takomto určení sa dostatočným spôsobom vysporiadal v bode 8. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť (dom) nie je zapísaný v evidencii nehnuteľností, rozhodnutie súdu o vlastníctve je jedinou možnou cestou, aby sa vlastníctvo mohlo zapísať do evidencie nehnuteľností s poukazom na to, že v súdenej veci ide o relatívne špecifický prípad, kedy nehnuteľnosť nie je zapísaná a nie je ani žiadna listina preukazujúca vlastníctvo nehnuteľnosti. S poukazom na to, že Obec B. vydala rozhodnutie o vydaní súpisného čísla, na základe ktorého bol predmetný dom zapísaný do vlastníctva žalovaného, pričom následne na základe protestu Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote č. Pd 106/15/6609-3 rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2015 Obec B. určila, že rozhodnutie o vydaní súpisného čísla ruší z dôvodu, že neboli predložené doklady o vlastníctve k pozemku, ako aj iný právny doklad k pozemku, ako aj kolaudačné rozhodnutie, následkom čoho sa vymazal aj zápis žalovaného na liste vlastníctva ako vlastníka predmetného domu. Súd poukázal na to, že žalovaný sa považuje za vlastníka domu, avšak doklady o vlastníctve sa evidentne nezachovali, rovnako za vlastníka nehnuteľnosti sa považuje aj žalobkyňa, a práve na základe týchto okolností súd dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, teda, či právo patrí žalobkyni, pričom súd posúdil, že žalobkyňa je vo veci aktívne legitimovaná, keďže žiada o určenie domu do jej vlastníctva a žalovaný ako vlastník aj bol v určitom období zapísaný ako vlastník v evidencii nehnuteľností so zdôraznením, že z týchto dôvodov niet inej osoby, voči ktorej by mala žaloba smerovať. Po konštatovaní naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie pristúpil k vecnému prejednaniu a posúdeniu samotnej žaloby. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žiadala určiť, že je vlastníkom rodinného domu. V žalobe aj ďalších podaniach tvrdí, že dom postavil jej starý otec T. L., zomrelý XX. XX. XXXX. Po T. L. podľa uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č. XX./XXXX dedili po 1/3 zákonní dedičia a to v tom čase ešte maloleté deti menovaného S. L., L. L. a V. L.. Predmetom dedenia bol len dom parc. č. 12/B, zapísaný v pozkn. zápisnici č. XXX kat. územia B., kde je zápisnica z 24. 12. 1934 č.d. XXXX, že na jednu šestinu T. L. podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti tohto súdu z 30. mája 1934 D 613/33 vkladá sa vlastnícke právo pre nezletilú S. L. na 1/18, na nezletilú L. L. na 1/18 a na nezletilú V. L. na 1/18. Predmetný dom nie je predmetom dedenia. Tento je postavený na E KN parcele č. XX zapísanej na LV č. U. kat. územia B., z ktorej vyplýva, že ide o nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozkn. vl. č. XX. Podľa uznesenia D 613/33 sa povoľujú zápisy o. i. „v pozkn. zápisnici č.L. kt. územia B. pod B XX na meno pozostaviteľa T. L. beľo znejúca účasť z nemovitosti parc. č. XX/b lúka, XX lúka, XXX oráčina, XXX/d lúka, XXX/d lúka, XXX oráčina, XXX oráčina, XXX lúka a patričnosť spoločnej urbárskej hory a pastvy“, teda len pozemky. Ďalej žalobkyňa tvrdí, že dom patril jej matke S. Q., nakoľko jej ho darovala zmluvou jej mladšia sestra V. J., za čo jej nebohá L. Q. dala 5.000,- Čsk. Žalobkyňa však nepreukázala, že dom skutočne patril jej matke (ako je vyššie uvedené, nebol predmetom dedičstva po jej otcovi), teda akým právnym titulom ho nadobudla, nehovoriac o tom, že aj keby jej sestra M.J. svoj podiel darovala alebo predala (uvádza „darovala“ za „5.000,- Kčs“), ešte stále je tu podiel tretej dedičky a to S. L.. Následne ničím nepreukázala, akým spôsobom ho mala nadobudnúť ona do výlučného vlastníctva. Preto súd žalobu o určenie, že žalobkyňa je vlastníkom predmetného rodinného domu podľa („vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom“) zamietol, lebo žalobkyňa nepreukázala, že by tento dom nadobudla niektorým zo spôsobov uvedených v tomto ustanovení. Súd poukázal na to, že žalobkyňa v podaní zo dňa 06. 05. 2021 síce uvádza, že bez určenia, že vec patrí do dedičstva po neb. L. Q., je jej postavenie neurčité, v čom vidí naliehavý právny záujem, avšak žiadnu zmenu žaloby nepodala (evidentne jej niekto uvedené podanie napísal, keďže je napísané strojovo a žalobkyňa všetky podania píše ručne) a v ten istý deň, teda 06. 05. 2021 žalobkyňa napísala aj ručne písanú odpoveď na výzvu súdu, v ktorej uvádza, že naliehavý právny záujem na v tom, aby dom nepatril žalovanému ale vnukom a vnučke staviteľa (žalobkyňa je vnučkou T. L., o ktorom tvrdí, že dom postavil). Súd preto rozhodoval o žalobe o určenie, že dom patrí do vlastníctva žalobkyne, avšak poznamenáva, že aj pre prípad, že by žalobkyňa podala zmenu žaloby, že dom patrí do dedičstva po jej matke, bola by tá istá situácia ako u nej, teda že nie je preukázané, že by dom nadobudla matka žalobkyne niektorým zo spôsobom uvedených v ustanovení (viď aj odsek 10 odôvodnenia). Ak žalobkyňa tvrdí, že dom postavil jej starý otec S. L., mala byť podaná žaloba o určenie, že tento dom patrí do dedičstva po menovanom a bol by aj iný okruh strán konania (týka sa všetkých dedičov). Žaloba o určenie, že je vlastníčkou rodinného domu, nebola vhodne zvoleným procesným nástrojom, keď súd žalobu zamietol už z tohto dôvodu, ďalej nevykonával dokazovanie v tom smere, či dom skutočne postavil starý otec žalobkyne F. L.. Vec právne posúdil v zmysle , čo sa týka naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva a Občianskeho

zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa a z dôvodu, že žalovaný bol úspešnou stranou sporu, priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nespravodlivé voči opravdivým dedičom s tým, že cudzí si privlastnil majetok (dom, ktorý mal číslo domu: X, XX, XX, X a nie XX, ktoré uvádzal súd). Ďalej v odvolaní uviedla, že odvolanie odôvodňuje , a , ktoré ustanovenia citovala. Ďalej v odvolaní citovala ust. bez špecifikácie prostriedkov procesného útoku alebo obrany. V odvolaní ďalej uviedla, že okresný súd dôvodí, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníctva, pričom v odvolaní žalobkyňa znovu opakuje skutkové tvrdenia o stavbe domu jej starým otcom T. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, s poukazom na to, že v roku 2014 podala návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva konanie (konanie vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota sp. zn. ), ktoré bolo bez jej viny zastavené. Namietala, prečo okresný súd nebral do úvahy čestné prehlásenie L. U. a L. U., dedičské konanie po T. L. (ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, starý otec žalobkyne), konanie sp. zn. D 613/33, potvrdenie Obce W. o vyplatení mladšej zo sestier V. J. jej sestrou L. Q., rod. L. za rodinný dom a role. Ďalej obsahom odvolania sú opakovane uvádzané rovnaké skutkové tvrdenia žalobkyňou ako v konaní pred súdom prvej inštancie, a to vo vzťahu k stavbe domu, užívaniu domu, rodinným vzťahom, konaní a správaní otca žalovaného a žalovaného, pričom zároveň opakovane namieta nepravdivosť tvrdení žalovaného v písomných vyjadreniach. Žalobkyňa uvádza, že na výzvu súdu prvej inštancie doložila doklady. Podľa žalobkyne sa najskôr mala vyriešiť žaloba o určenie vlastníckeho práva, ktorú podal žalovaný. Ďalším obsahom odvolania žalobkyne je tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie tvrdí, že žalobkyňa neuviedla skutkové tvrdenia o tom, že je daný naliehavý právny záujem. Namieta, že žalovaný nepreukázal, že je vlastníkom domu. Poukazuje na to, že dom XX (vložka č. XXX) č. XX bol vlastníctvom T. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého XX. XX. XXXX; tento bol otcom T. L., narodeného v roku XXXX, zomrelého v roku XXXX, starého otca žalobkyne, G. L., narodeného XXXX, zomrelého XXXX, otca T. L., L. L., narodeného XXXX, ktorý zomrel v roku XXXX ako slobodný. S poukazom na to, že tento rodinný dom č. XX dávno neexistuje, je ruinoviskom. V odvolaní ďalej uviedla, že žalobkyňa požiadala okresný súd o odklad pojednávania nariadeného na deň 09 .06. 2021, k čomu doložila potvrdenie od lekára, ktoré súd akceptoval a určil nový termín pojednávania na deň 30. 06. 2021, ktoré pojednávanie žiadala odročil kvôli zdravotnému stavu, pričom predložila správu od psychiatra, pojednávanie žiadala odročiť na pol roka až jeden rok, avšak zákonná sudkyňa jej telefonicky oznámila, že termín pojednávania určený na deň 30. 06. 2021 neodročí s uvedením, že súd doklady k dispozícii má. Žalobkyňa v odvolaní opakovane uvádzala, že nevie, prečo jej doklady súd nebral do úvahy pri rozhodovaní. K bodu 13. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uviedla, že už od roku 2014 predkladá čestné prehlásenie a naviac ešte ich hodnovernosť je overená, jedná sa o čestné prehlásenie L. U. a čestné prehlásenie L. U., ktoré podľa žalobkyne neboli brané na okresnom súde nikdy do úvahy, akoby nemali žiadny význam. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o trovách konania uviedla, že je nehoráznosť, keď súd priznal žalovanému ako procesne úspešnej strane aj súdne trovy len z toho dôvodu, že tam bol prítomný advokát, s poukazom na to, že tvrdenia žalovaného a jeho zástupcu sú klamstvom.

3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu k podanému odvolaniu v písomnom vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobkyne nepovažuje za dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Zotrváva na vyjadreniach a tvrdeniach prejavených v priebehu konania, najmä na tom, že zo žaloby a ani z dôkazov predložených žalobkyňou a ani z odvolania nie je zrejmé na základe akých hmotnoprávnych dôvodov žalobkyňa odvodzuje svoj žalobný návrh. Zo žaloby a ani odvolania nevyplýva, na základe akých skutkových okolností by mal súd určiť vlastníctvo k rodinnému domu v prospech žalobkyne. Napriek dôvodom napadnutého rozsudku zotrváva na názore, že žalobkyňa neosvedčila svoju aktívnu legitimáciu, keďže z dôkazov predložených žalobkyňou nevyplýva určovací záujem žalobkyne na podaní žaloby, a teda nie je daná ani jej aktívna legitimácia na podaní žaloby. Považuje za správne tvrdenie súdu, že zo žaloby, predložených dôkazov a ani z odvolania žalobkyňa ničím nepreukázala, akým spôsobom mala dom nadobudnúť do výlučného vlastníctva. V tomto smere aj odvolanie žiaden záver o možnom nadobudnutí vlastníckeho práva žalobkyňou v celosti nedáva. Žalobkyňa nepreukázala, že by tento dom nadobudla niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení . Podľa názoru žalovaného motiváciou žalobkyne je spôsobovať žalovanému určité príkoria a zabrániť tomu, aby rodinný dom, ktorý zdedil, mohol byť aj formálne zapísaný ako jeho vlastníctvo. Žalovaný nemá snahu niekoho okradnúť, má záujem zlegalizovať stav, ktorý je nesporný. Z hľadiska ďalších dôvodov uvádzaných v odvolaní, či už skutkových

alebo obviňujúcich, nemá význam sa vyjadrovať práve pre nepravdivé tvrdenia žalobkyne, ktoré v prejednávanej veci nemajú žiaden skutkový ani právny význam. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný neoprávnene býva v nehnuteľnosti (dom bývalé číslo domu 9), žalovanému ani jeho otcovi G. L., nar. XXXX, ktorý zomrel v roku XXXX, ani jeho matke W. L., nar. XXXX, zomr. XXXX, tento rodinný dom na B. nikdy nepatril. T. rodičia sa zosobášili len okolo roku XXXX, dom bol postavený už v roku XXXX. Do roku XXXX v tomto dome bývala matka navrhovateľky L. Q., nar. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX, ktorá je dcérou staviteľa tohto rodinného domu T. L. (Q.), nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a jeho manželky L. L., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX. V ďalšom opakovala všetky tvrdenia uvedené už v odvolaní ako aj vo svojich podaniach v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa nespôsobuje príkoria žalovanému, ale je to naopak. Pokiaľ tvrdí advokát žalovaného, že žalobkyňa nemá záujem na podaní žaloby, je to práve naopak. Zotrváva na podanom odvolaní.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa napáda rozhodnutie súdu a odôvodňuje odvolanie ustanoveniami , , a . V podanom odvolaní nie je jednoznačne uvedené, čoho sa žalobkyňa domáha. Z hľadiska skutkových okolností poukazuje na svoje tvrdenia uvedené v priebehu konania a podstatným spôsobom nereaguje na dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolanie nepovažuje za dôvodné, napadnutý rozsudok súdu považuje za vecne správny. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu neuvádza žiadne nové skutočnosti oproti odvolaniu. Zotrváva na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06. 08. 2021.

6. Žalovaná sa písomným vyjadrením zo dňa 14. 02. 2022 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uvádzala v zásade rovnaké skutočnosti ako v podanom odvolaní a písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu. Zároveň opakovane predložila rovnaké doklady ako v prechádzajúcom období.

7. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Odvolací súd uvádza, že je viazaný rozsahom odvolania v zmysle ako aj odvolacími dôvodmi odvolania v zmysle . Na základe podaného odvolania žalobkyne tak v rozsahu podaného odvolania podľa a dôvodov podaného odvolania podľa po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalobkyne v podanom odvolaní nie sú dôvodné. Súd na základe vykonaného dokazovania tak, ako tento rozsah dokazovania stanovili strany sporu predloženými písomnými dokladmi, pričom ani jedna sporová strana iné návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhla, zistil a v odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval skutkový stav veci správne, pričom dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , rozhodnutie síce stručne, ale náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa , pričom odvolací súd konštatuje, že odvolateľka žiadnym spôsobom nenamietala, že by odôvodnenie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené v súlade s ust. . S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne a odvolacie dôvody uvedené v jej odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie s prihliadnutím na zistený skutkový stav a predmet sporu, ktorý vymedzila žalobkyňa podanou žalobou (podanie žalobkyne zo dňa 11. 10. 2019 v spojení s doplnením žaloby podaním zo dňa 12. 02. 2020) je vecne správny. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

10. Preskúmaním odvolania odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa jednotlivé odvolacie dôvody vymedzila poukazom a citáciou jednotlivých ustanovené , keď konkrétne citovala odvolací dôvod v zmysle , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; odvolací súd uvádza, že odvolateľka jednoznačne nešpecifikovala v čom sa mal súd prvej inštancie dopustiť nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže však odvolateľka v odvolaní poukazovala na postup súdu vo vzťahu k určovaniu termínov pojednávania, odvolací súd zameral svoj prieskum aj na otázku správnosti postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k prejednaniu veci. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa v konaní nebola zastúpená, žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov. Súd prvej inštancie vo veci nariadil termín pojednávania 09. 06. 2021, na ktoré pojednávanie bola riadne predvolaná žalobkyňa ako aj právny zástupca žalovaného. Na žiadosť žalobkyne zo dňa 04. 06. 2021, doručenej súdu dňa 07. 06. 2021, po ozrejmovaní si dôvodov, pre ktoré žalobkyňa žiada o odročenie pojednávania, telefonicky zákonnou sudkyňou dňa 07. 06. 2021 súd odročil pojednávania na deň 30. 06. 2021, o čom boli strany sporu riadne upovedomené. Žalobkyňa následne dňa 09. 06. 2021 doručila potvrdenie lekára zo dňa 07. 06. 2021, ktorým preukazovala dôvod, pre ktorý sa nemohla zúčastniť pojednávania. Súd z obsahu spisu zistil, že právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 07. 06. 2021, ktoré bolo súdu toho istého dňa aj doručené, žiadal o odročenie pojednávania, ktoré bolo stanovené na deň 30. 06. 2021 o 10.00 hod., pričom, jeho žiadosti súdom vyhovené nebolo, bol iba zmenený čas pojednávania na 13.30 hod., o čom boli strany sporu riadne upovedomené. Žalobkyňa bola na pojednávanie dňa 30. 06. 2021 riadne predvolaná, pričom predvolanie jej bolo doručené dňa 14. 06. 2021. Následne žalobkyňa písomným podaním zo dňa 24. 06. 2021 doručeným súdu až dňa 28. 06. 2021, opätovne požiadala o odročenie pojednávania, resp. dočasné prerušenie pojednávania, z dôvodu zdravotného stavu do zlepšenia, resp. vyliečenia aspoň na pol roka, resp. jeden rok, pričom k žiadosti pripojila správu z vyšetrenia L.. D. B. zo dňa 22. 06. 2021, ktorý nedoporučil osobnú účasť žalobkyne na pojednávaní. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa bola telefonicky súdom upovedomená, že jej žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovuje, pojednávanie odročené nebude, s poukazom na to, že žalobu podala žalobkyňa ešte v roku 2019, pričom bola poučená aj o možnosti zastúpenia. Súdom bola poučená, že v prípade, že sa žalobkyňa na pojednávanie nedostaví, bude súd pojednávať v jej neprítomnosti, pričom žalobkyňa pri telefonickom rozhovore uviedla, že na žalobe o určenie vlastníckeho práva trvá, pričom uviedla, že možno na pojednávanie príde. Následne z úradného záznamu, ktorý bol vyhotovený súdom dňa 30. 06. 2021 bolo preukázané, že dňa 30. 06. 2021 ráno telefonicky manžel žalobkyne oznámil, že žalobkyňa sa na pojednávanie nedostaví. Z obsahu zápisnice odvolací súd mal za preukázané, že na pojednávaní dňa 30. 06. 2021 sa nedostavila žalobkyňa ani žalovaný, dostavil sa právny zástupca žalovaného, súd uznesením rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne. Vzhľadom na hore uvedené, odvolací súd konštatuje, že v prípade ak žalobkyňa mienila práve touto okolnosťou uvádzať odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, takýto odvolací dôvod nie je dôvodný, pretože súd sa nedopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa bola opakovane na pojednávanie, či už dňa 09. 06. 2021 alebo dňa 30. 06. 2021, predvolaná s dostatočným časovým predstihom, pričom z obsahu spisu mal odvolací súd zároveň nepochybne preukázané, že žalobkyňa bola súdom prvej inštancie poučená o možnosti prípadného zastupovania v súdnom konaní zástupcom, ktorého si zvolí, zároveň bola poučená, že podľa má strana právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom, alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie v tomto zákone, toto poučenie žalobkyňa prevzala dňa 06. 02. 2020, v konaní si nezvolila zástupcu ani právneho zástupcu z radov advokátov, resp. nepožiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, pričom opakovane žiadala o odročenie pojednávania v krátkej lehote pred vytýčeným termínom pojednávania. Za situácie, že žalobkyňa ako strana sporu do konania predložila, a to aj opakovane tie isté listinné dôkazy, pričom žiadnym spôsobom nenavrhla ďalšie dokazovanie, napr. výsluchom strán sporu, resp. iné návrhy na doplnenie dokazovania, potom nemožno považovať postup súdu prvej inštancie, keď pojednával v neprítomnosti žalobkyne na pojednávaní dňa 30. 06. 2021 a nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania, pričom na tomto pojednávaní aj rozhodol vo veci na základe listinných dôkazov, ktoré strany sporu doložili do spisu, za nesprávny procesný postup, ktorým by znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Čo sa týka odvolacích dôvodov, ktoré žalobkyňa uviedla len citáciou ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/, žalobkyňa v odvolaní neuviedla, v čom vidí pochybenie súdu prvej inštancie, keď dospel na základe vykonaných dôkazov podľa žalobkyne k nesprávnym skutkovým zisteniam a akého nesprávneho

právneho posúdenia veci sa súd prvej inštancie dopustil. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je nespravodlivé voči opravdivým dedičom, že cudzí si privlastnil majetok (dom č. X, XX, XX, X, nie XX, ako uvádza súd), odvolací súd uvádza, že súd rozhodoval o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že ona je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Žalobu žalobkyne súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že by bola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, pričom žalobu nezamietol z dôvodu, že by v konaní bolo preukázané, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti by bol žalovaný, ale práve z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou, k jej tvrdeniu, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Súd nerozhodoval o dome č. XX, ako vyplýva z námietky žalobkyne, súd len citoval dedičské konanie po starom otcovi žalobkyne, kde je uvedené číslo domu XX, pričom predmetom dedičského konania po nebohom T. L. bola len 1/6 nehnuteľnosti zapísanej v PK vložke č. XXX, ktorý dom pôvodne vlastnícky patril otcovi starého otca žalobkyne a otca žalovaného, čo vyplýva aj PKV č. XXX. Žalobkyňa aj v odvolaní opakovane tvrdí, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, pričom opakuje skutkové tvrdenia o výstavbe rodinného domu jej starým otcom T. L. a namieta posúdenie ňou predložených listín, konkrétne čestných prehlásení L. U. a L. U., potvrdení Obecného úradu W., ako aj dedičského konania po T. L. v konaní D 613/33 Okresného súdu Rimavská Sobota, pričom odvolací súd musí pri svedčiť súdu prvej inštancie v tom, že vzhľadom na predmet konania, ktorý žalobkyňa vymedzila tak, že žalobou sa domáhala určenia, že je vlastníčkou predmetného rodinného domu, nepreukázala s prihliadnutím na aj hore predložené listiny, akým spôsobom by mala tento dom nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobkyňa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že nebolo dôvodné vysporadúvať sa s dôkazmi, ktorými žalobkyňa preukazovala vlastníctvo sporného domu T. L., starým otcom žalobkyne, práve s prihliadnutím na predmet sporu, keďže je nepochybné, že predmetný dom nebol predmetom dedičského konania po nebohom T. L., starom otcovi žalobkyne, predmetom dedičského konania vo vzťahu k nehnuteľnosti rodinnému domu bola len čiastka na rodinnom dome č. XX, o ktorom sama žalobkyňa tvrdí, že tento už neexistuje, z čoho je zrejmé, že sa nejedná o totožný dom. Práve s prihliadnutím na predmet konania - určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou sporného domu, potom v tomto konaní bolo bez právneho významu zisťovať, či vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa vlastníctva domáhala žalobkyňa, bol jej starý otec T. L., pričom odvolací súd uvádza, že sama žalobkyňa aj v odvolaní uvádza rôzne tvrdenia, keď tvrdí, že vlastníkom domu bol jej starý otec a tiež tvrdí, že vlastníkom domu bola aj jej stará matka, manželka T. L., čo má význam pri právnom posúdení, avšak nie vo vzťahu k predmetu tohto konania. Je nepochybné, že po nebohom T. L., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, dedili po 1/3 zákonní dedičia, a to v tom čase 3 maloleté deti, S. L., L. L. (matka žalobkyne) a V. L.. V tomto uznesení je teda vymedzený okruh zákonných dedičov. Predmetom dedičského konania vedeného u Okresného súdu Rimavská Sobota pod č. D 613/33 však sporná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, nebola. Aj za situácie, že by v konaní bolo preukázané, že predmetný dom v čase smrti nebohého T. L. bol jeho výlučným majetkom a prichádzalo by do úvahy dedenie zo zákona, t. j. dedenie dcérami nebohého T. L. pri zohľadnení listinného dôkazu, ktorý žalobkyňa v konaní preukázala, a to potvrdenie Obecného úradu W., z ktorého vyplýva, že jedna z dedičiek po T. L. mladšia sestra matky žalobkyne L. Q., rod. L., V. J., rod. L. odpredala spornú nehnuteľnosť (tento dôkaz by však bolo potrebné osobitne v konaní vyhodnotiť v prípade inej žaloby) a za situácie, že z obsahu spisu vyplýva, že tretia dcéra T. L. S. L. zomrela v roku XXXX, po tejto dedili práve zvyšné dve sestry, t. j. L. Q. a V. J., je nepochybné, že žalobkyňa nebola jedinou dedičkou L. Q., nakoľko aj z tvrdení žalobkyne v konaní a aj v samotnom odvolaní nepochybne vyplýva, že okrem žalobkyne by mali byť vlastníkmi rodinného domu po 1/4 aj jej traja bratia, a to C. Q., L. Q. a T. Q.. Potom nemôže byť dôvodná žaloba žalobkyne, pokiaľ sa domáhala určenia, že je vlastníčkou sporného rodinného domu. Súd správne skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že by predmetný dom nadobudla niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení , podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Rovnako správne súd prvej inštancie v bode 13 odôvodnenia poukázal na to, že v prípade, ak žalobkyňa tvrdí, že dom postavil jej starý otec M. L., mala žalobkyňa podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou predmetného rodinného domu, bola nevhodne zvoleným procesným nástrojom, pričom žaloba bola správne súdom prvej inštancie zamietnutá už z tohto dôvodu a nebolo potrebné, aby súd s prihliadnutím na uvedené vykonával dokazovanie v tom smere, či dom skutočne postavil starý otec žalobkyne T. L.. Neobstojí námietka žalovanej, že sa najprv mala vyriešiť žaloba o určenie vlastníckeho práva, ktorú podal žalovaný (žalobkyňa zrejme má na mysli konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , v ktorom konaní sa žalovaný ako žalobca domáha voči viacerým žalovaným, okrem iných aj voči žalovanej 4/ L. L. [v tomto konaní žalobkyne] zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. B., zapísaným na LV č. XXX ako EKN parc. č. XX trvalé trávne porasty vo výmere 1516,12 m2), ktoré konanie je však bez právneho významu vo vzťahu k predmetu konania, o ktorom rozhodoval súd prvej inštancie v tomto konaní. Rovnako nedôvodná je odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie tvrdí, že žalobkyňa neuviedla skutkové tvrdenia o tom, že je daný naliehavý právny záujem; naopak súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní ust. , dospel k záveru, že u žalobkyni existuje naliehavý právny záujem, a preto vec aj vecne preskúmal a na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, ktoré súd prvej inštancie zistil vykonaným dokazovaním vo veci vecne rozhodol. Vo vzťahu k odvolacej námietke, čo sa týka rozhodnutia súdu o trovách konania, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní žalobkyňa nebola úspešnou, keďže žaloba žalobkyne bola súdom zamietnutá, úspešnou stranou sporu bol žalovaný, preto súd pri aplikácii priznal žalovanému ako strane sporu náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, keď o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval postupom aj v zmysle , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

12. S prihliadnutím už na všetky uvádzané okolnosti veci, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo veci na základe zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na predmet sporu vecne rozhodol správne, rovnako vecne správne rozhodol aj v časti o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle pri aplikácii ust. a . Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto žalovanému v zmysle odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov postupom v zmysle samostatným uznesením. Odvolací súd dodáva, že nezistil v súdenej veci existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich aplikáciu pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu, t. j. žalovanému. Hoci žalobkyňa v ostatnom vyjadrení uviedla, že poberá len dôchodok 342,- Eur, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala; vôbec nepreukázala jej majetkové, osobné a sociálne pomery, a teda nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa z hľadiska sociálnych aspektov.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).