Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-127-2021.pdf
PDF · 102.37 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/127/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: W. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Q. XX, A., o zaplatenie 235,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 109,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne:
- zo sumy 44,40 eur od 28.09.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 43,46 eur od 29.10.2019 do zaplatenia a
- zo sumy 21,80 eur od 28.11.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 09.01.2021 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 29.09.2021 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 235,66 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 44,40 eur od 28.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 50,46 eur od 29.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 28,80 eur od 28.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 7,- eur od 28.12.2019 do zaplatenia a zo sumy 105,- eur od 28.01.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. Uviedol, že medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. O2 Slovakia sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. O2 Slovakia podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 44,40 eur s lehotou splatnosti 27.09.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 50,46 eur s lehotou splatnosti 28.10.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 28,8 eur s lehotou splatnosti 27.11.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 7,- eur s lehotou splatnosti 27.12.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 105,- eur s lehotou splatnosti 27.01.2020. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil O2 Slovakia vystavenú faktúru, pričom O2 Slovakia ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Keďže žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, žalobca si uplatnil takisto zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dňa
09.09.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o. na žalobcu.
2. Žalobca k podanej žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.02.2019, kúpna zmluva zo dňa 09.02.2019, faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX P. XXXXXXXXXX, upomienka zo dňa 07.10.2019, pokus o zmier zo dňa 05.11.2019, odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.11.2019, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 11.09.2020, výzva na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 16.10.2020 spolu s podacím hárkom, zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX zo dňa 07.09.2020.
3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 25.01.2021 platobný rozkaz sp. zn. 10Up/61/2021, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Keďže žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, upomínací súd postúpil spor tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na prejednanie sporu.
4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný. Uviedol, že nevie súdu predložiť doklady preukazujúce neexistenciu tejto pohľadávky, keďže je vo väzbe; urobí tak najneskôr na pojednávaní. Ďalej uviedol, že za služby platil osobne v kamennej predajni O2. Bol toho názoru, že bol porušený aj zákon na ochranu spotrebiteľa. Žiadal, aby do konania bola pribratá "únia spotrebiteľov".
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaným podaný odpor považuje za nedôvodný a účelový. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o úhrade pohľadávky. Žalobca vzhľadom na uvedené trval na podanej žalobe.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 22.02.2022 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 15.02.2022, v ktorom súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do ústavu na výkon trestu odňatia dňa 18.01.2022 spolu s výzvou, aby súdu v lehote 10 dní oznámil, či súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti alebo či trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval a ani nepožiadal o predvedenie na pojednávanie. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o.) ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.02.2019, na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná SIM karta a na základe ktorej sa podnik zaviazal poskytovať žalovanému program služieb "Platinový O2 Paušál". Podnik poskytol žalovanému ako účastníkovi dohodnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas, pričom cenu za poskytnuté služby fakturoval žalovanému nasledovnými faktúrami:
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 27.09.2019 na sumu 77,40 eur, z čoho bola cena služieb vo výške 44,40 eur (po zľave vo výške 12,- eur), poplatok za vystavenie upomienky vo výške 12,- eur, poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,- eur, mesačná platba za zariadenie vo výške 7,- eur a poistka vo výške 4,- eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 28.10.2019 na sumu 70,46 eur, z čoho bola cena služieb vo výške 43,46 eur (po zľave vo výške 12,- eur), poplatok za vystavenie upomienky vo výške 6,- eur, poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,- eur, mesačná platba za zariadenie vo výške 7,- eur a poistka vo výške 4,- eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 27.11.2019 na sumu 71,80 eur, z čoho bola cena služieb vo výške 21,80 eur (po zľave vo výške 6,97 eur), poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,- eur, poplatok za odpojenie vo výške 29,- eur, mesačná platba za zariadenie vo výške 7,- eur a poistka vo výške 4,- eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 27.12.2019 na sumu 11,- eur, z čoho bola mesačná platba za zariadenie vo výške 7,- eur a poistka vo výške 4,- eur, a
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 27.01.2020 na sumu 105,40 eur, z čoho bola mesačná platba za zariadenie vo výške 7,- eur, vyúčtovanie platieb za zariadenie vo výške 98,- eur a poistka vo výške 0,40 eur. Právny predchodca žalobcu (podnik) teda poskytol žalovanému služby za cenu spolu vo výške 109,66 eur. Vyfakturoval mu tiež poplatky za upomienky, za obmedzenie služieb a za odpojenie spolu vo výške 77,- eur, ktorých zaplatenia sa však žalobca v tomto konaní nedomáha. Žalovanému boli ďalej vyfakturované mesačné platby za zariadenie a platby za zariadenie spolu vo výške 133,- eur (35,- eur + 98,- eur), pričom žalobca si z tejto sumy uplatnil nárok na zaplatenie sumy 126,- eur (28,- eur + 98,- eur). Žalovanému bola tiež vyfakturovaná cena za poistenie (poistka) spolu vo výške 16,40 eur, ktorej zaplatenia sa však žalobca v tomto konaní nedomáha. Spolu sa tak žalobca v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 235,66 eur (109,66 eur + 126,- eur). Žalovaný cenu za poskytnuté služby, ako ani platby za zariadenie doposiaľ nezaplatil, a to ani sčasti. Žalovaný síce v podanom odpore tvrdil, že cenu za poskytnuté služby zaplatil v kamennej predajni O2 Slovakia, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca pritom poprel tvrdenia žalovaného o úhrade faktúr. Súd preto vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako nepreukázanú a teda nespôsobilú privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Upomienkou zo dňa 07.10.2019 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy 77,40 eur. Pokusom o zmier zo dňa 05.11.2019 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy 147,86 eur. Odstúpením od zmluvy zo dňa 11.11.2019 právny predchodca žalobcu ukončil zmluvu o poskytovaní verejných služieb odstúpením ku dňu 11.12.2019 v prípade, ak žalovaný neuhradí dlžnú sumu 147,86 eur najneskôr do 04.12.2019. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie predmetných pohľadávok na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX. Výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou zo dňa 16.10.2020 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej pohľadávky.
9. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 351/2011 Z. z.") zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
13. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
14. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 109,66 eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovaným ako účastníkom bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb (v znení dodatku) v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z., predmetom ktorej bol záväzok podniku poskytnúť žalovanému dohodnuté elektronické komunikačné služby a záväzok žalovaného platiť podniku mesačne dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Podnik si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému plnil, keď mu poskytol elektronické komunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval príslušnými faktúrami (špecifikovanými vyššie). Za poskytnutie týchto služieb vznikol podniku nárok na úhradu dohodnutej ceny v celkovej sume 109,66 eur a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť podniku túto dohodnutú cenu. Žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť ju žalobcovi ako právnemu nástupcovi podniku.
20. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX zo dňa 07.09.2020 (uzavretej medzi podnikom a žalobcom) a z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2020, ktorým právny predchodca žalobcu (podnik) oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi. Dodržanie zákonom stanoveného postupu pri postúpení pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. (t. j. zaslanie písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky) mal súd preukázané z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2019, v ktorej podnik upozornil žalovaného na nedoplatok na faktúrach č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX P. Č.. XXXXXXXXXX.
21. Podnik predmetnými faktúrami vyfakturoval žalovanému aj "platby za zariadenie" spolu vo výške 133,- eur, pričom žalobca si z tejto sumy v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 126,- eur. Súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 a 2 C. s. p. Žalobca totiž v žalobe neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu (resp. jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok na zaplatenie "platieb za zariadenie" v požadovanej výške. Žalobca v žalobe uviedol len toľko, že jeho právny predchodca (spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o.) ako podnik na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. Žalobca teda úplne opomenul uviesť rozhodujúce skutočnosti o tom, že jeho právny predchodca so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, že mu na základe
tejto kúpnej zmluvy predal (mobilné) zariadenie, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v dohodnutých splátkach, ktoré žalovaný nesplácal. Žalobca vôbec neuviedol, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, vôbec nešpecifikoval predmet kúpnej zmluvy, dohodnutú kúpnu cenu a ani spôsob jej splatenia. Žalobca v žalobe neuviedol, že žalovaný mal platiť kúpnu cenu v splátkach, ktoré boli jeho právnym predchodcom vyfakturované v jednotlivých faktúrach. Žalobca neuviedol ani to, že žalovaný dohodnuté splátky neplatil, na základe čoho ho jeho právny predchodca vyzval na predčasné splatenie všetkých zostávajúcich splátok. Právny vzťah, ktorý vznikol na základe uzavretej kúpnej zmluvy, podľa názoru súdu ani pri najlepšej vôli nie je možné subsumovať pod skutkové tvrdenie žalobcu o poskytovaní verejných služieb žalovanému. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C. s. p.). Súd preto nemohol ustáliť, či podnik vyfakturoval splátky kúpnej ceny v správnej (t. j. v zmluvne dohodnutej) výške a či nárok na ich zaplatenie vôbec vznikol. Súd nemohol posúdiť ani len to, či kúpna zmluva je platný právny úkon a či v nej dohodnuté zmluvné podmienky nie sú v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa.
22. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie splátok kúpnej ceny ("platieb za zariadenie"). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.
23. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie splátok kúpnej ceny ("platieb za zariadenie") z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
24. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie splátok kúpnej ceny ("platieb za zariadenie") vo výške 126,- eur zamietol. Súd teda priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 109,66 eur.
25. Nezaplatením dlžných súm v lehotách splatnosti (uvedených v jednotlivých faktúrach) sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného
aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 109,66 eur, žalovaný bol v konaní úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie sumy 126,- eur. Žalovaný teda mal v konaní väčší úspech ako žalobca, keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
27. Žalovaný v podanom odpore žiadal, aby bola do konania pribratá "únia spotrebiteľov". K tomu konajúci súd uvádza len toľko, že v zmysle § 291 C. s. p. sa spotrebiteľ môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Je teda výlučne na spotrebiteľovi (t. j. na žalovanom), či sa rozhodne osloviť spotrebiteľské združenie za účelom jeho zastúpenia v sporovom konaní. Súd podľa účinnej právnej úpravy nie je oprávnený "pribrať" do konania spotrebiteľské združenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.