Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-87-2021.pdf
PDF · 144.17 KB
Case nature
Subarea
2Cob/87/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: KMV BEV SK s. r. o., so sídlom Nádražná 534, 901 01 Malacky, IČO: 31 362 681, zastúpeného ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, proti žalovaným: 1. PepsiCo, Inc., spoločnosť existujúca podľa práva štátu Severnej Karolíny, Spojené štáty americké, so sídlom 700 Anderson Hill Road, Purchase, New York, Spojené štáty americké, 2. The Concentrate Manufacturing Company of Ireland, spoločnosť naposledy existujúca podľa práva Írskej republiky, so sídlom 70 Sir John Rogerson´s Quay, Dublin 2, Írska republika, 3. SodaStream International, Ltd., spoločnosť existujúca podľa práva Izraelského štátu, so sídlom Gilboa Street, Airport City Ben Gurion Airport City Lod, 70 100 Izrael, 4. FAST PLUS, a.s., so sídlom Na pántoch 18, 831 06 Bratislava, IČO: 35 712 783, zastúpený RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/86/2021-472 zo dňa 04.10.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia :
- vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v celom rozsahu;
- vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, žalovanému v 3. rade a žalovanému v 4. rade v časti, týkajúcej sa uloženia povinnosti zdržať sa uvádzania na trh a dodávania v Slovenskej republike, odplatne či bezodplatne, sirupov SodaStream - príchuť 7Up a SodaStream - príchuť 7Up FREE;
- vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v časti, týkajúcej sa uloženia povinnosti zdržať sa na území Slovenskej republiky zverejňovania a šírenia informácií, a to akoukoľvek formou o tom, že žalobca nemá exkluzívne práva na výrobu, predaj alebo distribúciu sirupov SodaStream - príchuť 7Up a SodaStream - príchuť 7Up FREE alebo informácii, že žalobca nie je exkluzívnym výrobcom, predajcom a distribútorom sirupov SodaStream - príchuť 7Up a SodaStream - príchuť 7Up FREE, a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedených častiach zastavuje.
Krajský súd v Bratislave uznesenie Bratislava I č. k. 33Cb/86/2021-472 zo dňa 04.10.2021 vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému v 4. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I) a zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému v 4. rade 100% trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia (výrok II).
2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.08.2021 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým :
- bude Spoločnosť PepsiCo do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zaviazaná povinnosťou zdržať sa uvádzania na trh a dodávania v Slovenskej republike, odplatne či bezodplatne, sirupov SodaStream Príchuť PEPSI, SodaStream Príchuť Pepsi MAX, SodaStream Príchuť Mirinda, SodaStream Príchuť Mirinda LIGHT, SodaStream Príchuť 7UP, a SodaStream Príchuť 7UP FREE;
- bude spoločnosť PepsiCo do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zaviazaná povinnosťou zdržať sa na území SR zverejňovania a šírenia informácií, a to akoukoľvek formou, o tom, že žalobca nemá exkluzívne práva na výrobu, predaj alebo distribúciu sirupov SodaStream Príchuť PEPSI, SodaStream Príchuť Pepsi MAX, SodaStream Príchuť Mirinda, SodaStream Príchuť Mirinda LIGHT, SodaStream Príchuť 7UP, a SodaStream Príchuť 7UP FREE, alebo informácií, že žalobca nie je exkluzívnym výrobcom, predajcom a distribútorom sirupov SodaStream Príchuť PEPSI, SodaStream Príchuť Pepsi MAX, SodaStream Príchuť Mirinda, SodaStream príchuť Mirinda LIGHT, SodaStream príchuť 7UP, a SodaStream príchuť 7UP FREE,
- bude Spoločnosť CMCI do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zaviazaná povinnosťou zdržať sa uvádzania na trh a dodávania v Slovenskej republike, odplatne či bezodplatne, sirupov SodaStream Príchuť PEPSI, SodaStream Príchuť Pepsi MAX, SodaStream Príchuť Mirinda, SodaStream Príchuť Mirinda LIGHT, SodaStream Príchuť 7UP, a SodaStream Príchuť 7UP FREE,
- bude spoločnosť Sodastream do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zaviazaná povinnosťou zdržať sa uvádzania na trh a dodávania v Slovenskej republike, odplatne či bezodplatne, sirupov SodaStream Príchuť PEPSI, SodaStream Príchuť Pepsi MAX, SodaStream Príchuť Mirinda, SodaStream Príchuť Mirinda LIGHT,SodaStream Príchuť 7UP, a SodaStream Príchuť 7UP FREE,
- bude Spoločnosť FAST PLUS do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zaviazaná povinnosťou zdržať sa uvádzania na trh a dodávania v Slovenskej republike, odplatne či bezodplatne, sirupov SodaStream Príchuť PEPSI, SodaStream Príchuť Pepsi MAX, SodaStream Príchuť Mirinda, SodaStream Príchuť Mirinda LIGHT, SodaStream Príchuť 7UP, a SodaStream Príchuť 7UP FREE.
3. Súd prvej inštancie v uvedenej právnej veci primárne riešil otázku svojej právomoci a príslušnosti a dospel k záveru, že jeho právomoc je určená v súlade so zákonom č. 97/1963 Zb. a nariadením EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012, a keďže žalovaný v 4. rade má sídlo v obvode Krajského súdu v Bratislave, príslušný je Okresný súd Bratislava. Následne súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane oboznámenia s priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že predmetnému návrhu vyhovieť nemožno.
4. Vo vzťahu k osvedčeniu skutočností tvrdených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie konštatoval, že tieto žalobca osvedčil v podstatnej miere zmluvami, označenými ako zmluva EBA Pepsi a EBA zmluva 7Up, obe zo dňa 01.11.2018, pričom k návrhu doložil kópiu v anglickom jazyku a neoficiálny preklad do jazyka českého, avšak ich podstatná časť je „začiernená“ (a to vrátane nadpisov jednotlivých oddielov zmlúv), a teda nie je jasné, čoho sa tieto - pre súd prvej inštancie zneprístupnené časti zmluvy - týkajú a dodal, že o ich obsahu nemožno špekulovať. Uvedené „začiernené“ časti zmlúv totiž môžu obsahovať ustanovenia, ktoré by žalobcom tvrdené skutočnosti popierali alebo modifikovali a keďže tak podstatný rozsah zmlúv je pre súd neznámy, nemôže byť akceptovateľný, a teda ani byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie zároveň akcentoval, že predmetné zmluvy sú jedným z hlavných dôkazných prostriedkov žalobcu a ten napriek uvedenej skutočnosti doložil do spisu zmluvy s prevažne úplne vyčierneným obsahom a bez úradného prekladu, čím neosvedčil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako tak súd prvej inštancie nemal v danom prípade splnenú podmienku bezodkladnosti neodkladného opatrenia, pretože z dokladov tvoriacich prílohu návrhu (korešpondencia z r. 2020) vyplýva, že v tomto čase už mal žalobca vedomosť o pláne ponúkať sirupy na slovenskom trhu, a teda mal vedomosť o tvrdenom porušení zmlúv, od ktorých odvíja svoje nároky z titulu nekalej súťaže a hoci to vedel, neurobil nič, čím by mohol predísť vzniku tvrdenej ujmy. Nejedná sa preto o „akútnu“ potrebu riešenia veci, na ktorú inštitút neodkladného opatrenia slúži.
5. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že pre posúdenie, či sa žalovaní v 1. až 4. rade dopustili nekalej súťaže, je dôležité vymedzenie relevantného trhu, na ktorom sa sporové strany stretávajú v
hospodárskom styku. Žalobca sa domáhal určenia, aby žalovaní v 1. až 4. rade nemohli vyrábať, predávať a distribuovať sirupy, nakoľko tvrdí, že k danej činnosti má výhradne oprávnenie on. Pre účely posúdenia predmetného návrhu je rozhodujúca otázka, či sirupy možno podradiť pod nealkoholické nápoje - z návrhu je zrejmé, že nealko nápoje sú samé o sebe nápojmi, ktoré možno priamo zakúpiť a bez ďalšej úpravy konzumovať, pričom sirupy tvoria len prísadu do nealko nápoja, ktorá tomuto nápoju dodáva charakteristickú príchuť. U sirupov sa vyžaduje, aby spotrebiteľ mal zakúpený spotrebič na výrobu perlivej vody, do ktorého sa pridá sirup na dochutenie. Súd prvej inštancie nemal pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené, že žalobca (ktorý podniká na trhu nealkoholických nápojov) podniká na relevantnom trhu ako žalovaní v 1. až 4. rade (ktorí podnikajú na trhu so sirupmi). S poukazom na uvedené skutočnosti preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a následne sa naplnením ďalších podmienok nekalej súťaže (rozpor s dobrými mravmi, spôsobilosť privodiť ujmu atď.) nezaoberal.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému v 4. rade, ktorý sa v konaní vyjadril - hoci z vlastnej iniciatívy, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% zodpovedajúci jeho úspechu vo veci. Na danej skutočnosti nemení podľa názoru súdu prvej inštancie ani to, že žalovaný v 4. rade nebol zo strany súdu na vyjadrenie vyzvaný a rovnako ani to, že sa jedná o osobitný druh konania, v ktorom sa spravidla rozhoduje bez vyjadrenia žalovanej strany sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
7. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Žalobca v odvolaní uviedol, že napriek rozsahu napadnutého uznesenia je samotné uvedenie a vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, stručné a navyše zmätočné a vnútorne rozporné. Žalobca má za to, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie na zmluvy - EBA zmluvu Pepsi a EBA zmluvu 7Up vôbec neprihliadol, alebo len mal odôvodnené podozrenie, že “začiernené“ údaje obsahujú informácie rozhodné pre rozhodnutie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a preto časti, ktoré „začiernené“ neboli, vyhodnotil inak a nepovažoval ich za dostatočné na osvedčenie rozhodujúcich skutočností. Rovnako tak nebolo zo strany súdu prvej inštancie uvedené, ktoré konkrétne skutočnosti nemali byť predložením uvedených zmlúv so „začiernenými“ časťami preukázané. Žalobca zdôrazňuje, že všetky relevantné ustanovenia zmlúv, na ktoré sa odvolával v návrhu, boli súdu riadne poskytnuté a predložené a neboli „začiernené“, pričom ani žalovaný v 4. rade vo svojom vyjadrení neuvádzal žiadne ustanovenia, ktoré neboli žalobcom predložené, resp. boli „začiernené“, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný neosvedčil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Na margo predmetných zmlúv žalobca zároveň uviedol, že ich znenie, na ktoré v návrhu poukazoval, predložil súdu prvej inštancie spolu s prekladom do českého jazyka, čím si splnil povinnosť tvrdenia, pričom súd prvej inštancie iba na základe špekulácii o obsahu „začiernených“ častí následne dospel k záveru, že dané zmluvy nemôžu byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako ani súdom prvej inštancie vytýkaná vada prekladu zmlúv, ktorý nebol úradný, nemá oporu v zákone, nakoľko sa jednalo o zrozumiteľnosť jeho obsahu a ani žiadny právny predpis neukladá povinnosť predkladať iba úradné preklady listín (podporne k tomu odkazuje na ustanovenie § 51 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z.) - navyše, tento sa javil súdu prvej inštancie ako problematický len v súvislosti s uvedenými zmluvami a nie vo vzťahu k ostatným, žalobcom predloženým prekladom iných cudzojazyčných listín.
9. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevysporiadal s podstatnými skutkovými a právnymi argumentami uvádzanými žalobcom v návrhu a navyše je podľa neho sporné, či existoval dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia predtým, ako žalovaní začali sirupy uvádzať na trh v rámci SR, nakoľko ešte predtým existovala možnosť mimosúdneho urovnania sporu a taktiež možnosť, že žalovaný v 1. rade, resp. žalovaný v 3. rade sirupy na trh v SR neuvedie - z čoho vyplýva, že nebol
dôvod v danom čase sa obracať na súd za účelom nariaďovania neodkladného opatrenia len na základe úvah a plánov. Ako vyplýva z odbornej literatúry a judikatúry ÚS SR, je výlučne na žalobcovi, kedy sa prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia bude domáhať úpravy pomerov, pričom je irelevantné, ako dlho tvrdený a ohrozujúci stav trvá - súd prvej inštancie si však osvojil opačný názor, čím je zjavne porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, keďže sa nevysporiadal s jeho zásadným argumentami, čo predstavuje zároveň aj vadu odôvodnenia, ktoré je podľa žalobcu v tomto smere nedostatočné. Na margo neosvedčenia, že žalobca podniká na relevantnom trhu ako žalovaní, žalobca poukazuje na to, že súd prvej inštancie neodkázal na žiadny právny predpis, podľa ktorého rozhodol, čo samo o sebe spôsobuje vadu a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň žalobca dodáva, že požiadavka osvedčenia skutočností sa vzťahuje na skutkové tvrdenia strán a nie na posúdenie právnych otázok - čo je práve otázka pôsobnosti žalobcu a žalovaných na (rovnako) relevantnom trhu. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy žiadny zo žalobcom predložených argumentov a len zopakoval tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalovaného v 4. rade. Pokiaľ by sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi zaoberal - čo však z odôvodnenia uznesenia nemožno ustáliť, mal by preukázaný rozsah, v akom sa pojem nealkoholické nápoje v praxi používa a aj to, že sirupy sú ich súčasťou. Súd prvej inštancie preto v danom prípade dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a celkovo má žalobca za to, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí ako arbitrárne, nakoľko súd sa v ňom sústredil len na určité dôvody a ostatné úplne opomenul. Vo vzťahu k absencii bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami žalobca jednak poukazuje na to, že výklad potreby bezodkladnosti a povinnosť podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia si aj vzhľadom na judikatúru nemožno zamieňať a zároveň na to, že nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nerobil nič, aby zabránil ujme - práve naopak, žalobca niekoľkokrát realizoval písomné výzvy a nakoniec v krátkom čase po uvedení sirupov na trh v SR podal samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.
11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) s poukazom na osobitnú povahu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorej zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní, v spojení so zásadou hospodárnosti v zmysle čl. 17 C.s.p., doručoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie žalobcu v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 C.s.p. len žalovanému v 4. rade ako spoločnosti so sídlom na území SR. Vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade mal odvolací súd - aj s poukazom na materiálny výklad zásady kontradiktórnosti - za to, že nedoručením uvedených písomností žalovaným v 1. až 3. rade im nebude spôsobená podstatná ujma a nebudú významným spôsobom znevýhodnení. Odvolací súd zároveň s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky dodáva, že v danom prípade sa nejedná ani o porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko vyjadrenie žalovaných v 1. až 3. rade by vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci nemalo (bližšie viď napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 155/2020 zo dňa 16.12.2020).
12. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu a má za to, že v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako tak neobstoja ani odvolacie dôvody žalobcu, pretože súd prvej inštancie nemá povinnosť vykonávať všetky ním predložené dôkazy a zaoberať sa všetkými jeho tvrdeniami, ak správne identifikoval skutočnosti, pre ktoré neodkladné opatrenie nariadiť nemohol. Aj s poukazom na ustálenú judikatúru účelom neodkladného opatrenia nie je detailné vykonanie, posúdenie a vysporiadanie sa so všetkými dôkazmi a argumentmi uvádzanými v návrhu. Súd prvej inštancie jasne konštatoval, že po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu dospel k záveru, že mu nemožno vyhovieť, a teda celkom jasne vyjadril svoj názor, že žalobca v dostatočnom rozsahu neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani obavy, že exekúcia bude ohrozená a taktiež, že neodkladné opatrenie nebude pre žalovaných predstavovať neprimeraný zásah do ich práv a právom chránených záujmov. Žalovaný v 4. rade (ako aj súd prvej inštancie) má za to, že je neakceptovateľné, aby žalobca opieral svoj nárok takmer výlučne o dokument, ktorý bol vo veľkej miere „začiernený“ a ktorého originál bol vyhotovený v cudzom jazyku, pričom žalobca nedoručil ani len jeho úradný preklad. Nakoľko konanie o neodkladnom opatrení má svoje špecifiká, nie je na mieste, aby žalobca žiadal súd prvej inštancie, aby si sám zabezpečoval preklad rozsiahlych zmlúv predložených žalobcom, a to aj s poukazom na absenciu zásady kontradiktórnosti v predmetnom konaní, kedy sa súd prvej inštancie môže opierať výlučne o dôkazy a argumenty predložené samotným žalobcom
(pretože žalovaná strana sporu zväčša nemá o podanom návrhu vedomosť). Je teda zodpovednosťou žalobcu, aby predložil perfektné a jednoznačné dôkazy, ktorými bez dôvodných pochybností osvedčí splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia - čo v danom prípade splnené nebolo, keďže žalobca neumožnil náležité posúdenie ním predložených zmlúv tvoriacich hlavný (ak nie jediný) relevantný dôkaz pre údajné nekalosúťažné konanie žalovaných. Žalovaný v 4. rade má za to, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť považované za porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko sa svojich práv môže domáhať meritórnou žalobou. Argument žalobcu o predložení zmlúv so „začiernenými“ pasážami z dôvodu, že tieto spadajú pod obchodné tajomstvo, neobstojí, nakoľko žalobca ich následne predkladal v odvolacom konaní a je zrejmé, že sa dôverných informácii netýkajú. Ako vyplýva zo znenia predmetných zmlúv, žalobcovi z nich žiadna exkluzivita k novým nápojom nevyplýva, keďže je na ich základe oprávnený výrobu, predaj a distribúciu vykonať sám alebo prostredníctvom tretích osôb, čo samo o sebe odôvodňuje zamietnutie predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný v 4. rade má tiež za to, že v danom prípade nebola splnená ani akútna potreba riešenia veci prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia a ani podmienka pôsobenia žalobcu a žalovaných na rovnakom relevantnom trhu, preto je nekalosúťažné konanie a priori vylúčené. V predmetnej právnej veci je kľúčové posúdenie, či sirupy SodaStream, príchute PEPSI, PEPSI Max, Mirinda, Mirinda Light, 7Up a 7Up FREE spadajú pod pojem „nový nápoj“ v zmysle zmlúv. Žalobca opiera svoj nárok o výklad, že sirupy a nápoje sú súčasťou rovnakého relevantného trhu, čo je však v rozpore s tým, že Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže ČR jednoznačne deklaroval, že to tak nie je, pričom sám žalobca má o tejto skutočnosti preukázateľnú vedomosť - a to aj s poukazom na rozhodnutie č. k. ÚOHS-S0152/2018/KS-31465/2018/840/ASm zo dňa 30.10.2018, vydanom v konaní na povolenie spojenia súťažiteľov, iniciovanom na základe návrhu spoločnosti KMV BEV CZ s.r.o. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že žalobca a žalovaní v 1. až 4. rade nepodnikajú na rovnakom relevantnom trhu, a teda medzi nimi neexistuje fakticky súťažný vzťah. Nakoľko nevyhnutným predpokladom pre úvahu o nekalosúťažnom konaní je existencia súťažného vzťahu, súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol správne a riadne a náležite sa s ním vysporiadal. Žalovaný v 4. rade má za to, že odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné.
13. Žalovaný v 4. rade sa v predmetnom podaní zároveň vyjadril aj ku skutočnostiam tvrdeným vo vyjadrení žalobcu k návrhu žalovaného v 4. rade na odmietnutie/zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde poukázal na to, že nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení by preň malo za následok vznik škody veľkého rozsahu. Zmluvy, z porušenia ktorých žalobca vyvodzuje svoje nároky, majú byť posudzované v rozhodcovskom konaní a nakoľko sa tieto riadia anglickým právom, žalovaný v 4. rade má naďalej za to, že slovenské súdy nemajú právomoc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovať. Rovnako tak v danom prípade neexistuje ani naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pretože žalobca mal minimálne od sept. 2020 vedomosť o tom, že medzi zmluvnými stranami existuje spor o výklad zmlúv, avšak až do augusta 2021 nepodnikol žiadne právne kroky na to, aby došlo k odstráneniu predmetného sporu. V súlade s uvedeným tak mal žalobca možnosť, resp. povinnosť požiadať príslušný rozhodcovský súd (v Londýne) o vyriešenie rozporu, avšak doposiaľ tak bez akéhokoľvek legitímneho odôvodnenia neurobil. Pokiaľ by sa tak udialo, je vysoko pravdepodobné, že o spornej otázke ohľadom výkladu zmlúv by príslušný rozhodcovský súd rozhodol ešte predtým, ako žalovaný v 4. rade začal s distribúciou sirupov v SR, na základe čoho by akákoľvek potreba nariaďovania neodkladného opatrenia absentovala. Žalovaný v 4. rade má naďalej za to, že požiadavka žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je vo vzťahu k nemu neadekvátna a neproporcionálna, pretože žalobca mal možnosť zamedziť súčasnej situácii, k čomu však nedošlo, preto je neprípustné, aby svoju nečinnosť sanoval požiadavkou na obmedzenie obchodnej činnosti žalovaného v 4. rade, ktorý pri distribúcii sirupov postupuje v dobrej viere a na základe platného zmluvného základu. Na margo žalobcom uvádzaného tvrdenia o tom, že zmixovaním sirupov s vodou v zariadení SodaStream vznikne finálny produkt, ktorý má obdobné vlastnosti ako nápoje určené na okamžitú spotrebu, distribuované v SR žalobcom, žalovaný v 4. rade poukazuje na to, že podstatným rozdielom v danom prípade je to, že žalobca distribuuje finálny produkt skonzumovateľný hneď po zakúpení, zatiaľ čo sirup, ktorý je distribuovaný žalovaným v 4. rade, tvorí len surovinu na prípravu finálneho produktu, ku príprave ktorého sa navyše vyžaduje špeciálne zariadenie SodaStream a voda. Ak žalovaní (vrátane žalovaného v 4. rade) tvrdia, že vďaka sirupom možno získať rovnocenný nápoj, aký predáva žalobca, jedná sa o pravdivé tvrdenie, čo však automaticky neznamená, že žalobca spolu so žalovaným v 4. rade podnikajú na rovnakom relevantnom trhu a že sú priami súťažitelia - žalobca pôsobí na trhu s nápojmi určenými na okamžitú spotrebu, zatiaľ čo žalovaný v 4. rade na úzkom trhu
s prísadami na domácu prípravu nápojov, pričom bez zakúpenia prístroja SodaStream nemajú sirupy pre spotrebiteľa žiadne využitie. Ak by žalobca smeroval povinnosť zdržať sa distribúcie sirupov len vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade a súd by ho nariadil, je zrejmé, že žalovaní v 1. až 3. rade by boli povinní smerovať kroky k tomu, aby sa distribúcia prerušila a žalovaný v 4. rade by ho v zásade nemohol namietať. Ak ale má byť neodkladným opatrením zaviazaný aj žalovaný v 4. rade, táto požiadavka je celkom nadbytočná a neadekvátna, predovšetkým pre to, že nie je zmluvnou stranou predmetných zmlúv, údajné porušenie ktorých má byť právnym základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Záverom žalovaný v 4. rade uviedol, že popredná anglická advokátska kancelária Freshfields Bruckaus Deringer LLP vo svojom stanovisku zo dňa 22.10.2021, ktoré si vyžiadali žalovaní v 1. a 3. rade za účelom výkladu čl. 1.3 zmlúv podľa anglického práva, od ktorého údajného porušenia žalobca odvodzuje svoje nároky, vyplýva, že spojenie „akýkoľvek iný nealkoholický nápoj“ nezahŕňa sirupy, preto predmetné zmluvy nezaväzujú žalovaných v 1. a 2. rade udeliť žalobcovi prednostné právo na výrobu, predaj alebo distribúciu sirupov na území SR. Nárok žalobcu je preto nedôvodný.
14. Žalobca následne vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne späť, a to:
- vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v celom rozsahu, dôvodiac stratou procesnej spôsobilosti, nakoľko, ako vyplýva aj z ním predloženého internetového výpisu z írskeho obchodného registra, spoločnosť žalovaného v 2. rade zanikla dňa 24.08.2021 bez právneho nástupcu;
- vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, žalovanému v 3. rade a žalovanému v 4. rade v časti, týkajúcej sa uloženia povinnosti zdržať sa uvádzania na trh a dodávania v Slovenskej republike, odplatne či bezodplatne, sirupov SodaStream - príchuť 7Up a SodaStream - príchuť 7Up FREE;
- vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v časti, týkajúcej sa uloženia povinnosti zdržať sa na území Slovenskej republiky zverejňovania a šírenia informácií, a to akoukoľvek formou o tom, že žalobca nemá exkluzívne práva na výrobu, predaj alebo distribúciu sirupov SodaStream - príchuť 7Up a SodaStream - príchuť 7Up FREE alebo informácii, že žalobca nie je exkluzívnym výrobcom, predajcom a distribútorom sirupov SodaStream - príchuť 7Up a SodaStream - príchuť 7Up FREE. Žalobca na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku naďalej trvá a má za to, že ním podané odvolanie nie je predmetným čiastočným späťvzatím nijak dotknuté.
15. Na margo vyjadrenia žalovaného v 4. rade žalobca uviedol, že sa pridŕža svojich argumentov a tvrdení obsiahnutých najmä v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolaní a vyjadrení a dodal, že nároky, ktorým sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, sú mimozmluvné nároky, vyplývajúce z nekalosúťažného konania žalovaných. Ich konanie je konaním v hospodárskej súťaži, čo jasne a nepochybne vyplýva z faktu, že žalovaní prezentujú sirupy ako plnohodnotnú alternatívu voči nealkoholickým nápojom a prezentujú ich ako plnohodnotnú náhradu voči nim, dokonca ako „lepšiu“ alternatívu a ak žalovaný v 4. rade tvrdí opak, jedná sa o účelové tvrdenie. Pre existenciu súťažného vzťahu je rozhodujúce, že tu existuje konkurencia medzi žalobcom a žalovanými a dochádza medzi nimi, aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť NS SR, k súťaži medzi nimi. Rozhodujúce v danom prípade je, že sirupy sú priamou alternatívou nápojov Pepsi, ako to v reklamnej kampani konzistentne prezentujú aj samotní žalovaní, a teda o zastupiteľnosti sirupov a nápojov Pepsi nemôže byť ani pochýb, a teda ani o existencií súťažného vzťahu medzi nimi. Žalobca má za to, že sa jedná o porušenie EBA zmluvy Pepsi, a to v časti predkupného práva k Pepsi, priamym predmetom ktorého bola úprava súťažnoprávneho vzťahu medzi PepsiCo a žalobcom - okrem zmluvného porušenia je súčasne porušením dobrých mravov a hospodárskej súťaže, keďže spoločnosť PepsiCo (a následne SodaStream aj FAST PLUS) získavajú v rozpore s dobrými mravmi neoprávnené výhody na úkor žalobcu. Žalovaný v 4. rade v rámci ním predloženého právneho stanoviska uvádza nesprávny výklad bodu 1.3 EBA zmluvy Pepsi, pretože zmluvné strany sa v danom prípade dohodli, že ich primárny obchodný vzťah má byť chránený v najširšom možnom spektre nealkoholických nápojov, aby sa predišlo možným nekalosúťažným praktikám s výrobkami, ako sú sirupy SodaStream s logom Pepsi a nie - ako uvádza žalovaný v 4. rade, len výrobkov „pripravených k okamžitej konzumácii, tzv. ready to drink“. Žalobca zároveň zdôrazňuje, že pojem „any other soft drink“, v preklade akýkoľvek iný nealkoholický nápoj, v zmysle nariadenia č. 760 z r. 1964, platného pre Anglicko a Wales, v sebe subsumuje aj sirupy. Tvrdenie žalovaného v 4. rade, týkajúce sa vynakladania finančných prostriedkov na propagáciu nápojov zo skupiny Pepsi je účelové, nakoľko v prostredí SR (a tiež ČR a Maďarska) tieto v zmysle EBA zmluvy Pepsi vynakladá žalobca - ako to preukázal aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vynakladanie nákladov v ostatných krajinách je pre toto konanie irelevantné, pretože tieto nemusia mať na slovenský trh priamy dopad. Vzhľadom na uvedené tak nekalosúťažným konaním pri uvádzaní
sirupov na trh SR skupina Pepsi a aj žalovaný v 4. rade neoprávnene ťažia z propagácie realizovanej a financovanej žalobcom.
16. Žalobca taktiež poukázal na to, že v danom prípade o neprimeranosti neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 4. rade hovoriť nemožno, rovnako ani o porušovaní zásady spravodlivosti, nakoľko aj žalovaný v 4. rade je pasívne legitimovaný z nárokov žalobcu, ktorým sa má poskytnúť ochrana. Je bežnou praxou, že v oblasti nekalej súťaže sa pojem rušiteľ vykladá široko, pretože zodpovednosť za nekalosúťažné konanie je zodpovednosťou objektívnou a nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania - ak teda žalovaný v 4. rade ako distribútor priamo participuje na takomto konaní, pričom z porušenia EBA zmluvy Pepsi žalovaným v 1. rade profituje, je daná jeho pasívna legitimácia, a teda aj nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu nemu je plne dôvodné - uvedené podporne vyvstáva aj z ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého je možné nariadiť neodkladné opatrenie aj proti tretím osobám, preto ak by aj žalovaný v 4. rade nebol pasívne legitimovaný z hlavného nároku, je naďalej nariadenie neodkladného opatrenia voči nemu plne odôvodnené. Záverom žalobca uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie zvolil dôvody na zamietnutie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal ich riadne odôvodniť, a to nielen z dôvodu preskúmateľnosti predmetného rozhodnutia, ale aj pre to, aby ich žalobca vedel kvalifikovane napadnúť odvolaním. Súd prvej inštancie mal predovšetkým zadefinovať, čo je „relevantný trh“ a prečo je právne významný pre posúdenie predmetnej veci, nakoľko tento pojem nie je súčasťou generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rovnako tak sa mal súd prvej inštancie povinnosť relevantným spôsobom vysporiadať s tým, že žalobca nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a tento záver aj patrične odôvodniť. Pokiaľ súd prvej inštancie na podporu vymenoval jednostranné argumenty žalovaného v 4. rade, bolo jeho povinnosťou sa zároveň zaoberať aj tým, prečo neprijal argumenty žalobcu, čo však neurobil. Pre žalobcu sa tak napadnuté uznesenie javí ako nezrozumiteľné a nejasné. Žalobca netrvá na detailnom odôvodnení uznesenia, ako to býva v prípade konečného meritórneho rozhodnutia, očakáva však aspoň odôvodnenie v základných rysoch a v zmysle zákonných a ústavných požiadaviek, čo však v danom prípade naplnené nebolo.
17. Odvolací súd predmetné čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručil v súlade s ustanovením § 370 C.s.p. na vyjadrenie žalovanému v 4. rade, pričom s poukazom na v ods. 11 odôvodnenia uvádzanú argumentáciu, týkajúcu sa zásady hospodárnosti v spojení s materiálnym výkladom zásady kontradiktórnosti, predmetný dispozičný úkon žalobcu žalovaným v 1. až 3. rade za účelom vyjadrenia ich (ne)súhlasu nedoručoval.
18. Žalovaný v 4. rade následne vo svojom vyjadrení s dispozičným úkonom čiastočného späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súhlasil a uviedol, že ním v podstate žalobca potvrdil, že k nekalosúťažnému konaniu dochádza iba v prípade, ak došlo k porušeniu zmlúv (čo sa podľa žalovaného v 4. rade neudialo), a teda primárnou otázkou v predmetnom spore je posúdenie toho, či došlo k porušeniu zmlúv a že sa jedná o spor, vyplývajúci zo zmlúv. Ak by tomu tak nebolo, žalobca by čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k sirupom SodaStream
- príchuť 7Up a 7Up FREE, ktoré sa distribuujú na územie SR aj po zániku žalovaného v 2. rade, nerealizoval. Žalovaný v 4. rade opakovane pripomína, že akékoľvek spory, vyplývajúce priamo alebo nepriamo zo zmlúv, majú byť v ich zmysle vyriešené v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovských pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory v Londýne. Nakoľko táto doposiaľ nepotvrdila porušenie zmlúv zo strany niektorého žalovaného, je zjavné, že ani v posudzovanom spore nemohlo dôjsť ku konštatovaniu nekalosúťažného konania žalovaných. Zmluvné strany sa navyše dobrovoľne dohodli na tom, že akékoľvek spory (a teda aj spor o výklad) zo zmlúv majú byť rozhodnuté podľa anglického práva a v rámci vyššie uvedeného rozhodcovského konania. Ak sa teda žalobca domáha nárokov z nekalosúťažného konania ešte predtým, ako príslušný rozhodcovský súd rozhodol o spore o výklade zmlúv, právnu ochranu žalobcovi slovenské súdy poskytnúť nemôžu. Žalovaný v 4. rade má za to, že jednou z najzákladnejších podmienok pre určenie (ne)existencie hospodárskej súťaže medzi konkrétnymi subjektmi je posúdenie toho, či pôsobia na rovnakom relevantnom trhu, preto opakovane poukazuje na rozhodnutie Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže ČR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sirupy nie sú to isté ako nealkoholické nápoje a netvoria s nimi jeden relevantný trh. Argumenty žalobcu o tom, že v posudzovanom prípade nemožno zohľadniť citovaný názor úradu, v žiadnom prípade neobstoja, pretože neexistuje žiadny legitímny dôvod, pre ktorý má byť pojem „relevantný trh“ vykladaný inak pri posudzovaní nekalosúťažného konania a inak pri posudzovaní koncentrácii. Žalovaný v 4. rade sa zároveň odvoláva na svoje predošlé vyjadrenia, v ktorých dostatočným spôsobom preukázal, že
žalobca a žalovaní nepôsobia na rovnakom relevantnom trhu, s čím sa správne stotožnil aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení (vrátane viacerých českých súdov v obdobných konaniach vedených v ČR). Aj napriek tomu, že žalobca spochybňuje právne stanovisko, týkajúce sa sporného bodu 1.3 zmluvy, v zmysle ktorej sa exkluzivita nevzťahuje na sirupy, jedná sa o právne stanovisko vyhotovené na základe anglického práva, ktoré je pre výklad zmlúv rozhodné, pričom žalobca zjavne zmluvy vykladá výlučne podľa slovenského práva, čo je samo o sebe nesprávne. Navyše, samotné nariadenie č. 760 z r. 1964, platného pre Anglicko a Wales, na znenie ktorého (b. 21) sa žalobca odvoláva, definuje pojem „soft drink“ aj ako akúkoľvek osladenú umelo karbonizovanú vodu, bez ohľadu na to, či ochutenú, alebo neochutenú
- výsledkom zmiešania sirupov s vodou a jej následnej karbonizácie v zariadení SodaStream je práve ochutená karbonizovaná voda, spadajúca pod definíciu bodu 21 písm. b) nariadenia. Je teda nelogické, aby sa sirupy, ktoré sú zjavne iba jednou zložkou nealko nápoja, sami o sebe považovali taktiež za nealko nápoje. Žalobca taktiež tvrdí, že konanie žalovaných mu spôsobuje škodu, čo však ničím nepreukázal, a to napriek tomu, že od začatia distribuovania sirupov na územie SR už uplynula dostatočne dlhá doba na to, aby žalobca disponoval relevantnými údajmi preukazujúcimi predmetné tvrdenie. Žalovaný v 4. rade je presvedčený, že to, čo robí produkty spadajúce pod zn. Pepsi známe v očiach verejnosti na celom svete, sú dlhodobé globálne marketingové aktivity žalovaného v 1. rade, ktoré majú dopad aj na slovenský trh, pretože ochranná známka „Pepsi“ je všeobecne známou už desaťročia a je to práve žalobca, kto z týchto aktivít profituje. Krátkodobé marketingové aktivity žalobcu vo vzťahu ku konkrétnym výrobkom majú vplyv na ich predaj, avšak v žiadnom prípade nemajú vplyv na predaj sirupov - tieto sa navyše v reklame používajú vždy v súvislosti s výrobkami žalovaného v 3. rade, ktorý na reklamu svojich produktov taktiež vynakladá nemalé financie. Preto výroky o akomkoľvek profitovaní ktoréhokoľvek žalovaného na marketingových aktivitách žalobcu sú celkom absurdné. Záverom žalovaný v 4. rade uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, v plnom rozsahu sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje a má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, preto aj s poukazom na čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovaným v 1., 3. a 4. rade potvrdil a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade konanie zastavil.
19. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
20. Vzhľadom na to, že žalobca dispozičným úkonom čiastočného späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prejavil autonómnu vôľu dosiahnuť zastavenie konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej časti, pričom žalovaný v 4. rade s ním následne vyjadril súhlas a zároveň v uvedenej sporovej veci meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. 33Cb/86/2021-472 zo dňa 04.10.2021, z dôvodu podaného opravného prostriedku doposiaľ právoplatnosť nenadobudlo, odvolací súd postupujúc v súlade s § 370 C.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom a o zastavení konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej časti.
21. Následne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj vyjadrením žalovaného v 4. rade k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
22. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
23. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
25. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
26. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
27. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
28. Neodkladne´ opatrenie je insˇtitu´t su´dneho konania, ktory´ je na mieste pouzˇitˇ tam, kde sa vyzˇaduje okamzˇity´ za´sah su´du z do^vodu, zˇe jeho navrhovatelˇovi rea´lne a bezprostredne hrozi´ ujma, alebo zˇe by vy´kon v budu´cnosti ocˇaka´vane´ho su´dneho rozhodnutia bol ohrozeny ´. Navrhovatelˇ musi´ po osvedcˇeni´ svojho hmotne´ho na´roku, ktore´ho ochrany sa doma´ha, presvedcˇivo osvedcˇitˇ skutocˇnosti odo^vodnˇuju´ce bezodkladnu´ potrebu u´pravy pomerov, alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Navrhovatelˇ neodkladne´ho opatrenia tak musi´ osvedcˇitˇ take´ konkre´tne spra´vanie, ktore´ spo^sobuje navrhovatelˇovu nenahraditelˇnu´ ujmu. Na´rok pritom nemusi´ bytˇ nepochybne preuka´zany´, ale musi´ bytˇ asponˇ osvedcˇeny´. Miera osvedcˇenia sa riadi situa´ciou, najma¨ naliehavostˇou riesˇenia. Osvedcˇovanie znamena´ zistˇovanie najvy´znamnejsˇi´ch skutocˇnosti ´ potrebny´ch pre rozhodnutie o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia prostredni´ctvom oznacˇeny´ch do^kazov. Osvedcˇenie skutocˇnosti´, ktore´ by odo^vodnˇovali nariadenie neodkladne´ho opatrenia, sa posudzuje len podlˇa na´vrhu a k nemu prilozˇeny´ch listi´n. Uvedeny´ postup predpoklada ´ platna´ pra´vna u´prava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sleduju´ca ty´m dosiahnutie u´cˇelu insˇtitu´tu neodkladne ´ho opatrenia, ktory´m je flexibilne´ a ry´chle riesˇenie situa´cie vyzˇaduju´cej si okamzˇity´ za´sah su ´du v pri´pade potreby.
29. Pre vyhovenie na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia musi´ i´stˇ o osvedcˇenie take ´ho stavu pra´vnych (nie iba fakticky´ch) vztˇahov, ktory´ vyzˇaduje ry´chlu u´pravu pomerov a taktiezˇ o osvedcˇenie ohrozenia na´roku, kedˇ jeho ohrozenie musi´ bytˇ podlozˇene´ konkre´tnymi skutocˇnostˇami. Rea´lne vyhodnotenie potreby bezodkladnej u´pravy pomerov je ota´zkou volˇnej u ´vahy su´du, pricˇom v su´vislosti s vyhodnoteni´m danej potreby musi´ su´d nevyhnutne sku´matˇ aj splnenie dˇalsˇi´ch predpokladov na nariadenie neodkladne´ho opatrenia a ota´zku ich osvedcˇenia zo strany navrhovatelˇa vra´tane hodnoverne´ho osvedcˇenia do^vodnosti a trvania na´roku, ktore´mu ma´ bytˇ takto poskytnuta´ ochrana. Su´d pri rozhodovani´ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia riadne dokazovanie nevykona´va, nakolˇko vycha´dza len z obsahu spisu a skutocˇnosti´ osvedcˇeny´ch z predlozˇeny´ch listi´n. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
30. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie.
Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.
31. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva, jedná sa o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je zo strany žalobcu osvedčená naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, príp. skutočnosť, že by bola ohrozená exekúcia rozhodnutia. Odvolací súd mal za preukázané, že predmetné elementárne požiadavky nevyhnutné na nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia v danom prípade absentujú. Žalobca vidí ohrozenie v tom, že žalovaní sa dopúšťajú nekalosúťažného konania neoprávneným uvádzaním a dodávaním sirupov SodaStream na slovenský trh, čo je podľa žalobcu v rozpore so zmluvnými dojednaniami EBA Zmluvy Pepsi a EBA Zmluvy 7UP, upravujúcimi exkluzivitu žalobcu k akýmkoľvek nealkoholickým nápojom predávaným na území SR pod značkami patriacimi skupine Pepsi (vrátane sirupov) a zároveň vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vidí ohrozenie z dôvodu šírenia nepravdivých informácii voči žalobcovi a má za to, že pokiaľ nebude žalovaným súdnou cestou táto činnosť zakázaná, nemožno očakávať, že od nej dobrovoľne upustia.
32 Keďže v prípade konania o nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené zvýšené nároky na presvedčivosť návrhu a osvedčenie všetkých relevantných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, v danom prípade možno konštatovať, že žalobca neosvedčil, že by bolo nevyhnutné upraviť pomery medzi sporovými stranami práve uvedenou formou rozhodnutia, a to predovšetkým poukazujúc na to, že žalobca mal od septembra r. 2020 vedomosť o tom, že medzi ním a žalovanými existuje rozpor vo výklade zmluvných dojednaní EBA Zmluvy Pepsi a EBA Zmluvy 7UP (z tvrdeného porušenia ktorých zároveň žalobca odvodzuje svoj nárok) - na čo zároveň poukázal aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom až do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 13.08.2021 neboli z jeho strany realizované žiadne kroky vedúce k odstráneniu uvedeného stavu, preto o bezodkladnej potrebe úpravy pomerov a ani nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy hovoriť nemožno. Odvolací súd má taktiež v danom prípade za to, že poskytnutie ochrany žalobcovi prostredníctvom ním navrhovaného neodkladného opatrenia by nevytvorilo spravodlivú rovnováhu medzi zásahom do práv žalovanej strany sporu a žalobcom, pretože by zasahovalo do výkonu ich obchodnej činnosti, pričom skutočnosť, či zo strany žalovaných reálne došlo alebo dochádza k nekalosúťažnému konaniu - navyše s poukazom na splnenie podmienky, či vôbec tieto subjekty pôsobia na rovnakom relevantnom trhu, možno ustáliť až na základe vykonaného dokazovania v rámci konania vo veci samej.
33. Po posúdení všetkých relevantných skutočností, vyplývajúcich z obsahu spisu, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ani nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd na základe uvedených skutočností napadnuté uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie zamietnutý, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný v 4. rade, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).