Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/9/2018

Potvrdené rozhodnutím 11Co/165/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: RNDr. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. E. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpená: JUDr. Ing. Martina Kiseľová, advokátka so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO: 42 392 144, proti žalovanej: Ing. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. E. XXXX/XX, XXX XX Z., adresa pre doručovanie: N. N. XX, XXX XX Z. právne zastúpená: Mgr. Zuzana Pivoňková, advokátka so sídlom E. B. F. X, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/9/2018-164 zo dňa 21.02.2019, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 365,- eur a úrok z omeškania 5 % ročne od 18.10.2018 do zaplatenia a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: RNDr. B. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. P.. E. XXXX/XX, XXX XX Z. právne zastúpená: JUDr. Ing. Martina Kiseľová advokátka so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO: 42 392 144 proti žalovanej: P.. B. N., H.. XX.XX.XXXX, C. P.. E. XXXX/XX, XXX XX Z., adresa pre doručovanie Š.. Š. XX, XXX XX Z. právne zastúpená: Mgr. Zuzana Pivoňková, advokátka so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin v konaní o zaplatenie 600 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 365 € a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 18.10.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania sa vo zvyšujúcej časti zamieta.

III. Konanie v časti o zaplatenie 235 € sa zastavuje.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená 22.02.2018, žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 600 €, čo predstavuje polovicu nákladov, ktoré žalobkyňa vynaložila v súvislosti s konaním Stavebného úradu Mesta Martin. Náklady v celkovej výške 1 200 € žalobkyňa vynaložila, v súvislosti s konaním o dodatočnom povolení, prípadne odstránení stavby „Nadstavba rodinného domu na ul. P.. E. Č.. XXXX/ XX N. S.“. Rodinný dom aj nadstavba boli v podielovom spoluvlastníctve sporových strán. Stavebný úrad vyzval spoluvlastníčky, aby predložili projektovú dokumentáciu vypracovanú v stupni pre vydanie dodatočného povolenia stavby. Stavebný úrad upozornil sporové strany, že ak tieto doklady v určenej 90 dňovej lehote nepredložia, bude rozhodnuté o odstránení stavby. Na výzvu stavebného úradu zo dňa 20.03.2017, žalovaná nereagovala. Žalobkyňa si objednala projektovú dokumentáciu a zaplatila za ňu 550 €. Zároveň zaplatila aj správny poplatok za dodatočné stavebné povolenie 150 € a poplatok za kolaudáciu 30 €.

Žalobkyňa uviedla, že na základe zmluvy o dielo boli zrealizované stavebné práce na spoločnom dome. Pretože podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu je žalobkyňa aj žalovaná, a to každá v rozsahu jednej polovice, žiadala, aby súd žalovanú zaviazal, aby jej zaplatila polovicu nákladov, ktoré vynaložila v súvislosti s dodatočným stavebným povolením „čiernej stavby“, teda 600 €.

2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom uviedla, že žalobkyňa a žalovaná sa po smrti ich otca v roku 2014 stali podielovými spoluvlastníčkami rodinného domu a žalobkyňa začala bez jej súhlasu spoločný rodinný dom opravovať a rekonštruovať, pričom boli zrekonštruované kúpeľne, vymenené elektrické rozvody a podobne. Uviedla, že Okresný súd Martin v spore vedenom pod sp. zn. 6C/13/2016 podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k

rodinnému domu zrušil a nariadil predaj rodinného domu. Toto rozhodnutie súdu sa stalo vykonateľným a právoplatným dňa 25.11.2017 a v súčasnosti sa vykonáva exekúcia predajom domu. Poukázala aj na to, že na Okresnom súde Martin sa vedie ďalší spor pod sp. zn. 5Csp/106/2018, v ktorom žalobkyňa uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenej sumy 500 € s príslušenstvom za to, že rekonštruovala vodovodnú prípojku k domu.

Žalovaná argumentovala tým, že na spoločnom dome existovala nadstavba rodinného domu, realizovaná bez stavebného povolenia a bez kolaudačného rozhodnutia. Podľa jej názoru nebolo potrebné sa tým zaoberať, pretože dodatočné stavebné povolenie si môže vybaviť budúci vlastník rodinného domu.

Čo sa týka predmetu sporu, žalovaná uviedla, že ona návrh na dodatočné povolenie stavby nepodala, nevykonávala žiadne stavebné úpravy na rodinnom dome, s takýmito stavebnými úpravami nesúhlasila a preto žalovaný nárok považuje za neodôvodnený.

3. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 18.10.2018, konanie o dodatočné povolenie alebo odstránenie stavby prerušil. V odôvodnení tohto rozhodnutia o prerušení konania sa konštatuje, že účastníčka správneho konania P.. B. N. (žalovaná) podala dňa 27.08.2018 stavebnému úradu námietku voči konaniu o dodatočnom povolení stavby, ako aj voči dokumentácii predloženej k tomuto konaniu. Stavebnému úradu bolo predložené aj rozhodnutie Okresného súdu Martin o neodkladnom opatrení, ktorým sa žalobkyni prikázalo, aby nevykonávala stavebné úpravy rodinného domu, okrem nevyhnutných opráv (uznesenie č.k. 10C/47/2018 zo dňa 19.09.2018).

4. K odporu sa vyjadrila žalobkyňa, podaním zo dňa 03.12.2018. Poukázala na to, že stavebný úrad v konaní o dodatočnom stavebnom povolení nariadil žalobkyni a žalovanej, predložiť odborné posudky, a to statický posudok, projektovú dokumentáciu a iné dokumenty v lehote 3 mesiacov, a ona len tento príkaz splnila. Žalobkyňa uviedla, že túto povinnosť nemala len ona, ale aj žalovaná. V podaní stavebného úradu zo dňa 09.10.2017 sa konštatuje, že dňa 29.09.2017 žalobkyňa predložila všetky potrebné písomnosti, pre toto konanie. Poukázala aj na to, že povinnosť uloženú stavebným úradom žalovaná nesplnila, ale splnila ju ona za obidve, a to aj za žalovanú, ktorá je jej sestrou a spoluvlastníčkou domu.

Žalobkyňa uviedla, že sporný rodinný dom sa pokúšali so žalovanou predať na základe zmluvy s realitnou kanceláriou, čo sa im však nepodarilo.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa opätovne vyjadrila žalovaná, a to podaním zo dňa 09.01.2019 a zotrvala na svojej argumentácii obsiahnutej v odpore proti platobnému rozkazu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, vypočutím ich právnych zástupcov, listinami založenými v spise a zistil:

Podaním číslo SÚ-32968/18276/2017 zo dňa 20.03.2017 stavebný úrad, a to Mesto Martin oznámilo žalobkyni a žalovanej začatie konania o dodatočnom povolení prípadne odstránení stavby - rodinného domu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve sporových strán. Zároveň stavebný úrad vyzval žalobkyňu a žalovanú na predloženie projektovej dokumentácie rodinného domu v súlade s § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., a to v dvoch vyhotoveniach vypracovanú v stupni pre vydanie dodatočného povolenia stavby, ktorá bude obsahovať údaje o súlade „čiernej stavby“ s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Martin a posúdenie stavby podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Stavebný úrad upozornil žalobkyňu a žalovanú, že podľa § 88a ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Rozhodnutím stavebného úradu v Martine zo dňa 08.10.2017 stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby „Nadstavba rodinného domu na V.. P.. E. XXXX/XX, na pozemku parc. č. KN-C XXX/ X N. E.. Ú.. S.“ prerušil a to až do vkladu vlastníckeho práva vydražiteľa k stavbe rodinného domu. V odôvodnení tohto rozhodnutia ako aj v podaní stavebného úradu zo dňa 09.10.2017 sa konštatuje, že dňa 29.09.2017 žalobkyňa doručila stavebnému úradu 2 vyhotovenia projektovej dokumentácie

vypracovanej zodpovedným projektantom Ing. Cyrilom Klimom, v stupni pre vydanie dodatočného povolenia stavby, dvakrát vyjadrenie špecialistu požiarnej ochrany A. T. k stavbe „Stavebné úpravy rodinného domu“, kópiu dokladu o zaplatení správneho poplatku za dodatočné povolenie stavby 150 € ako aj vyjadrenie Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie. Žalovaná (spoluvlastníčka rodinného domu) podala správnemu úradu dňa 27.08.2018 námietku voči predloženej stavebnej dokumentácii, ako aj voči statickému posudku.

Bolo preukázané, že Okresný súd Martin uznesením č.k. 10C/47/2018-49 zo dňa 19.10.2018 o neodkladnom opatrení, zakázal žalobkyni vykonávať stavebné úpravy rodinného domu okrem nevyhnutých opráv.

Rozhodnutím tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 6C/13/2016 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornému rodinnému domu, súd nariadil predaj spoločného domu a rozdelenie výťažku podľa spoluvlastníckych podielov. Rozhodnutie súdu sa realizuje v rámci exekučného konania - súdny exekútor JUDr. Jaromír Pavlík (sp. zn. EX 120/17). K predaju rodinného domu zatiaľ nedošlo.

Nebolo sporné, že na rodinnom dome, ktorý bol v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej, bola bez povolenia stavebného úradu zrealizovaná nadstavba. Z podania stavebného úradu zo dňa 20.03.2017 vyplýva, že stavebný úrad z úradnej povinnosti začal konanie o dodatočné povolenie, resp. o odstránenie stavby „Nadstavba rodinného domu na V.. P.. E. XXXX/XX na pozemku parc. č. KN-C XXX/X N. E.. Ú.. S.“. Spoluvlastníčkami tohto rodinného domu sú žalobkyňa a žalovaná, a to každá v rozsahu jednej polovice. Stavebný úrad žalobkyni a žalovanej prikázal, aby v lehote 90 dní úradu doručili projektovú dokumentáciu a ďalšie potrebné doklady za účelom konania.

7. Podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku č. 71/1967 Zb., správne konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi prvý úkon. Prvý úkon bol urobený voči sporovým stranám podaním stavebného úradu zo dňa 20.03.2017. V tomto podaní úrad upozornil žalobkyňu a žalovanú, že ak požadované doklady stavebnému úradu nepredložia v určenej lehote, alebo sa na základe týchto podkladov preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia, neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej, alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne, aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

Podľa § 97 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi konania o dodatočné povolenie, prípadne o odstránenie stavby sú fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe o ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa § 105 ods. 2 stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 829 € sa potresce ten, kto ako stavebník mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo nepredloží v určenej lehote dokumentáciu potrebnú na nevyhnutné úpravy alebo nevykoná nariadené nevyhnutné úpravy.

8. Bolo preukázané, že žalobkyňa ako spoluvlastníčka domu, na základe nariadenia stavebného úradu zabezpečila projektovú dokumentáciu za účelom dodatočného povolenia nadstavby rodinného domu a stavebnému úradu zaslala aj ďalšie požadované doklady. Za projektovú dokumentáciu zaplatila 550 €. Zároveň zaplatila aj správny poplatok za dodatočné stavebné povolenie vo výške 150 €, a to podľa sadzobníka správnych poplatkov a poplatok za kolaudáciu 35 €. Žalobkyňa si žalobou uplatňuje len časť poplatku za kolaudáciu vo výške 30€.

Žalobkyňa si uplatnila aj právo na zaplatenie pomernej časti nákladov za práce, ktoré sa realizovali na spoločnom rodinnom dome, na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.04.2017. Bolo však preukázané, že náklady na opravu a údržbu rodinného domu neboli vykonávané v súvislosti s dodatočným stavebným povolením, ale jednalo sa o práce na opravách rodinného domu.

9. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.02.2019 žalobkyňa žalobu v časti, ktorou žiadala o pomernú časť úhrady nákladov vynaložených na tieto stavebné úpravy vo výške 470€, teda v rozsahu 235 € vzala späť a konanie žiadala zastaviť. S čiastočným späťvzatím žaloby žalovaná súhlasila a preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 235 € zastavil.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

10. Žalobkyňa aj naďalej trvala na úhrade pomernej časti nákladov, ktoré vynaložila, a to v rozsahu jednej polovice, a to za projektovú dokumentáciu vyžiadanú stavebným úradom vo výške 550 €, náhradu za správny poplatok 150 € a náhradu za správny poplatok za kolaudáciu 30 €, teda vo výške 365 € (550 € + 150 € + 30 : 2).

Je nepochybné, že žalobkyňa tieto náklady nevynaložila len z nevyhnutných dôvodov, aby nedošlo k rozhodnutiu stavebného úradu o odstránení nadstavby rodinného domu a konala v záujme oboch sporových strán, tak aby sa nadstavba rodinného domu zlegalizovala a rodinný dom sa mohol predať za podstatne výhodnejších podmienok.

Z týchto dôvodov súd žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 365 € priznal a žalovanú zaviazal, aby túto sumu zaplatila do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Úhrada nákladov na vypracovanie projektovej dokumentácie ako aj náhrada správnych poplatkov bola nevyhnutná nielen vzhľadom na nariadenie stavebného úradu, ale aj vzhľadom na reálnu možnosť, že stavebný úrad rozhodne o odstránení nadstavby rodinného domu. Na túto možnosť boli žalobkyňa aj žalovaná upozornené stavebným úradom, a to aj v podaní zo dňa 20.03.2017.

Takýto postup stavebného úradu vyplýva z ustanovenia § 88a stavebného zákona o konaní o dodatočnom povolení stavby.

Uloženiu pokuty podľa § 105 ods. 2 stavebného zákona bolo možné zamedziť splnením pokynov stavebného úradu. Otec žalobkyne a žalovanej, realizoval nadstavbu rodinného domu bez stavebného povolenia a na túto nadstavbu nebol vypracovaný statický posudok. Bolo preukázané, že požiadavkám na statiku stavby nadstavba nezodpovedá a vzniká reálne nebezpečenstvo vzniku škôd na majetku a na zdraví. Stavebný úrad je oprávnený uložiť pokutu aj v prípade, ak stavebník nepredloží v určenej lehote dokumentáciu potrebnú na nevyhnuté úpravy stavby. Tieto práva a povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona sa rovnako týkajú žalobkyne aj žalovanej, ktoré sú spolumajiteľkami rodinného

domu. Pri posudzovaní nároku žalobkyne nie je bezvýznamné ani to, že ak by aj bola žalovaná ochotná zaplatiť za porušenie stavebného zákona pokutu, nie je možné spravodlivo žiadať, aby tak urobila aj žalobkyňa.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že získanie rozhodnutia o dodatočnom povolení nadstavby rodinného domu je v záujme žalobkyne aj žalovanej, pretože pri predaji rodinného domu táto skutočnosť môže výrazným spôsobom ovplyvniť aj kúpnu cenu. Žalovaná predložila dve odborné vyjadrenia, a to znalca Ing. Juraja Veselku, ktorý poukazuje na to, že čierna stavba, teda stavba bez stavebného povolenia, má za následok podstatné sťaženie rokovania o poskytnutí hypotekárneho úveru na stavbu. Je známe, že väčšina nehnuteľností na Slovensku sa v posledných rokoch kupuje na základe finančných prostriedkov získaných z úverov. Súdny znalec Ing. Vyparina konštatuje, že znalecký posudok na nehnuteľnosti je možné vypracovať aj na nevysporiadané nehnuteľnosti, t. j. na nehnuteľnosti bez stavebného povolenia. Znalec je však povinný túto skutočnosť uviesť do rizík a je veľký predpoklad, že banka takéto riziko nebude tolerovať a nehnuteľnosť odmietne založiť ako nevysporiadanú stavbu. Aj z tohto pohľadu bolo vynaloženie nákladov na dodatočné stavebné povolenie odôvodnené a náklady boli vynakladané rovnako aj v záujme žalovanej.

12. Právna zástupkyňa žalobkyne súdu predložila fotokópiu uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 10C/47/2018-49 zo dňa 19.09.2018, na základe ktorej súd zakázal žalobkyni vykonávať na spoločnom rodinnom dome stavebné úpravy, rekonštrukcie s výnimkou nevyhnutných opráv. Táto skutočnosť nebola sporná a bola žalobkyňou riadne preukázaná. Predbežný zákaz vykonávania opráv rodinného domu s uplatneným nárokom žalobkyne priamo nesúvisí, a takéto dokazovanie nie je potrebné. Z týchto dôvodov súd návrh na takéto dokazovanie zamietol.

Predaj rodinného domu, bez dodatočného stavebného povolenia, prostredníctvom súdneho exekútora výrazným spôsobom finančne poškodí žalobkyňu aj žalovanú. Táto skutočnosť s predmetom sporu súvisí len okrajove.

13. Žalobkyňa návrh na zaplatenie úroku z omeškania upresnila podaním doručeným súdu dňa 30.04.2018 a žiadala, aby jej súd priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy istiny od dňa 28.09.2017 až do zaplatenia. Tento svoj návrh žalobkyňa nijakým spôsobom neodôvodnila a nepreukázala, že na zaplatenie dlhu, ktorý je predmetom tohto sporu, žalovanú vyzvala. Bolo preukázané, že žalovanej bola žaloba spolu s platobným rozkazom a s listinnými dôkazmi doručená dňa 16.10.2018 a nasledujúceho dňa, teda 17.10.2018 sa stala uplatnená pohľadávka splatnou. Z toho dôvodu súd žalobkyni priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne z priznanej sumy 365 € od 18.10.2018 až do zaplatenia. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania súd žalobkyni priznal na základe § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšnej časti súd žalobu o zaplatenie úroku z omeškania zamietol (za obdobie od 28.09.2017 do 17.10.2018).

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitým rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.