Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-412-2017.pdf
PDF · 169.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/412/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ H. S., nar. X.XX.XXXX, bytom Š. XXX a 2/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, zast. splnomocneným zástupcom B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., D. X, v konaní o zaplatenie sumy 4.353,33 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1, 2 sú povinní zaplatiť žalobcovi 2.232,10 Eur s 5%-tným ročným úrokom z omeškania od 13.12.2016 do zaplatenia.
II. Súd povoľuje žalovaným 1, 2 splácať dlh v 70,- Eur mesačných splátkach splatných vždy k 15-temu dňu v mesiaci odo dňa právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2017 domáhal, aby súd určil žalovaným 1, 2 povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 4.353,33 Eur s 6,59 % -tným ročným úrokom za úver zo sumy 3.626,71 Eur od 1.12.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.933,25 Eur od 1.12.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2905372 8 01 bola so žalovanými uzavretá zmluva o medziúvere č. 2905372 5 02 a o stavebnom spotrebiteľskom úvere č. 2905372 8 01 zo dňa 1.6.2012 v súlade s ktorou poskytol žalovaným medziúver vo výške 3.900,- Eur. V zmysle článku II. zmluvy o úvere poplatok za medziúver sa zúčtoval pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného medziúveru bola u túto sumu znížená. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami počas prvých 12 mesiacov vo výške 19,47 Eur, po uplynutí 12 mesiacov vo výške 21,42 Eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 6,24 Eur, 3,59 % a úrok za medziúver vo výške 11,67 Eur počas prvých 12 mesiacov, po uplynutí 12 mesiacov 6,59 % ročne, úrok za medziúver vo výške 21,42 Eur a poplatok za poistenie typu A vo výške 1,56 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru preúčtoval na konto medziúveru, uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s článkom II. zmluvy o úvere. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru, prijatý vklad sa z konta sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver a poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia. Splátky sú splatné k prvému dňu mesiaca, suma poskytnutého úveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní porušili dohodnuté podmienky, medziúver prestali riadne a včas splácať, preto boli listom zo dňa 11.11.2016 vyzvaní na doplatenie omeškaných splátok s upozornením na možnosť požadovať splatenie zostatku celého úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Keďže splátky doplatené neboli, žalobca dňa 13.12.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zúčtoval nasporenú sumu vo výške 271,88 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 3.900,- Eur, čo predstavuje po započítaní sumu 3.628,12 Eur. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (13.12.2016) predstavuje sumu 3.934,66 Eur, pričom pozostáva z istiny 3.628,12 Eur, nezaplatených úrokov za medziúver 6,59 % ročne zo sumy 3.900,- Eur do 13.12.2016 t.j. 169,74 Eur, z nezaplatených poplatkov vo výške 90,- Eur a nezaplatených poplatkov za poistenie od 7/2014 do 12/2016 vo výške 46,80 Eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle článku VII. bod 6 zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,59 % ročným úrokom za úver a v zmysle VII. bol 8 zároveň celý zostatok dlhu vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 5 % úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (14.12.2016). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola z účtu stavebného sporenia započítaná pohľadávka na účet medziúveru v celkovej výške 1,41 Eur. Žalovaná suma vo výške 4.353,33 Eur vyčíslená k 30.11.2017 pozostáva z istiny 3.626,71 Eur (istina vo výške 3.628,12 Eur znížená o započítanie pohľadávky zo dňa 7.2.2017 vo výške 1,41 Eur), nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 169,74 Eur, nezaplatených poplatkov za úver a poplatkov za poistenie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 136,80 Eur, 6,59 % úroku za úver od 14.12.2016 do 30.11.2017 vo výške 230,47 Eur a 5 % úroku z omeškania od 14.12.2016 do 30.11.2017 vo výške 189,61 Eur.
3. Súd vydal dňa 27.2.2018 platobný rozkaz sp. zn. 11Csp/412/2017-31 proti ktorému podali odpor obaja žalovaní a preto ho súd následne uznesením zo dňa 23.1.2019 zrušil.
4. Žalovaní v odpore uviedli, že neuznávajú pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky a nesúhlasia s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy, pretože túto si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, keď žiada priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru. Žiadali, aby súd podrobil zmluvu kontrole, rozhodol, že neprijateľné podmienky o ktorých nebol spotrebiteľ poučený nie sú pre neho záväzné, určil, ktoré zákonne náležitosti tu absentujú. Konštatovali, že spotrebiteľovi prislúchajú práva v súlade s európskou smernicou 90/13 EHS z 5.4.1993, vzťahuje sa na neho plná ochrana spotrebiteľa. Počas zmluvného vzťahu boli dobromyseľní, verili, že dodávateľ vyhotovuje zmluvy zodpovedne, čestne, dodržiava zákony SR i EÚ, nepredpokladali, že môže použiť nekalé praktiky a neprijateľné podmienky. Zmluva je predtlačená, formulárová, nemohli ovplyvniť jej obsah, museli ju podpísať tak ako im bolo predložená, musí byť obojstranne výhodná, pripomienkovaná. Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenie bolo iba fiktívne, nemožno o nazvať zákonným, teda ide o diskrimináciu z pozície silnejšieho. Konštatovali, že za obdobie od 1.8.2012 do 1.12.2012 mali predpísané splátky vo výške 1.111,86 Eur a zaplatili sumu 1.151,62 Eur, takže majú preplatok 39,76 Eur.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.3.2018 konštatoval, že v tomto prípade sa nejedná o žiadne bezdôvodné obohatenie, ale o vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.6.2012. Mal za to, že okresný súd postupoval správne ak vo veci vydal platobný rozkaz, pretože uvedená zmluva neprijateľné podmienky neobsahuje. Žalovaní síce opakovane hovoria o neprijateľných podmienkach, ale konkrétne ani jednu neuviedli a taktiež neodôvodnili v čom neprijateľnosť spočíva. Riadne podpísali zmluvu o úvere, dostali finančné prostriedky a teraz sa bránia ich vráteniu. V zmluve o úvere sa zaviazali v štádiu medziúveru splácať 3,59 % ročný úrok počas prvého roka a následne vo výške 6,59 % ročne. Zároveň sa zaviazali vkladať na konto sporenia sumu 6,24 Eur mesačne, ktoré sa v ich prospech úročili a zároveň sa im pripisovala štátna prémia. Zaviazali sa i platiť poistné vo výške 1,56 Eur mesačne. Čo sa týka vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru posledný vklad žalovaných je evidovaný dňa 27.6.2016 aj to nie v predpísanej výške. Preto boli následne dňa 11.11.2016 upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, pričom zásielku obaja prevzali dňa 16.11.2016 a listom zo dňa 13.12.2016 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Zásielky rovnako prevzali obaja žalovaní. Z uvedeného je zrejmé, že bola dodržaná aj 3-mesačná omeškanosť aj 15-dňová lehota. Žalobca neeviduje od žalovaných žiadnu žiadosť o odklad splátok, zníženie splátok ani informáciu o dočasnej neschopnosti plniť záväzok. Žalovaní poukazujú na obdobie kedy splátky riadne splácali, mali by však brať do úvahy aj obdobie kedy splátky neplatili. Tvrdenie, že sa dostali do preplatku vo výške 39,76 Eur nie je správne, pretože pri výpočtoch brali do úvahy len splátku úveru vo výške 21,42 Eur, pričom okrem toho mali povinnosť platiť poistné vo výške 1,56 Eur mesačne a vkladať na konto sporenia sumu vo výške 6,24 Eur, čo vo svojich výpočtoch zjavne opomenuli.
6. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 27.4.2018 konštatovali, že žalobca odvodzuje nárok zo sumy 3.900,- Eur, ktorú im však neposkytol. Uviedli, že oni zaplatili 48 splátok po 30,- Eur čo činí 1.440,- Eur. Žalobca im dal podpísať dve závislé zmluvy a to zmluvu o stavebnom sporení dňa 11.5.2012 a zmluvu o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere dňa 1.6.2012. Opätovne namietali neprijateľné podmienky v zmluvách, ktoré spôsobili ujmu na ich právach. Uviedli, že za neprijateľné považujú neurčitý predmet zmluvy, kde je uvedená klamlivá suma medziúveru, cenu zmluvy a výšku mesačnej splátky, cenu stavebného sporenia v dvoch rôznych sumách, viazanosť zmluvných podmienok na podmienky vo všeobecných podmienkach, nesprávny výpočet RPMN, viazanosť zmluvy na sadzobník poplatkov, skutočnosť, že prvá splátka úrokov a poplatkov za poistenie sú splatné prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po čerpaní napriek tomu, že výška poplatku za prijatie do poistenia sa platí až od druhého roka, súhlas s poistením typu A a poplatky za vedenie účtu. Poukázali na skutočnosť, že prostriedky medziúveru boli prednostne použité na splatenie úveru Poštovej banky a ostatok mal byť vyplatený klientovi.
7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.5.2018 konštatoval, že suma vo výške 3.431,44 Eur bola použitá na vyplatenie úveru žalovaných v Poštovej banke a suma 338,56 Eur bola vyplatená na účet žalovanej v 1. rade. Výška úveru bola v zmysle článku II. zmluvy o úvere znížená o poplatok za spracovanie vo výške 130,- Eur, čo spolu činí 3.900,- Eur. Nie je pravdou, že žalovaní uskutočnili 48 vkladov po 30,- Eur t.j. zaplatili sumu 1.440,- Eur, zaplatili iba sumu 1.258,52 Eur na konto sporenia a jeden extra vklad vo výške 7,50 Eur na konto medziúveru. Z predmetných vkladov bola suma 920,03 Eur započítaná na úroky za medziúver a suma 345,99 Eur ostala na konte sporenia a bola započítaná na poplatok za poistenie od 6/2012 do 6/2014 a ako vklady na konto sporenia. Žalovaní celé ich vyjadrenie orientujú proti žalobcovi s tým, že ide o osoby spôsobilé na právne úkony, ktoré mali právo voľby rozhodnúť sa či zmluvu podpíšu alebo nepodpíšu, neboli žiadnym spôsobom do rozhodnutia nútení iba hľadajú cestu ako sa svojej povinnosti vyhnúť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 23 Cdo 1201/2009. Žalovaní uvádzajú, že v zmluve absentujú údaje v zmysle § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. avšak doba trvania zmluvy je uvedená v zmluve na 30,57 roka, rovnako aj termín konečnej splatnosti 31.12.2042, výška počet a termíny splátok sú rovnako uvedené v zmluve ako aj počet splátok a súčasťou zmluvy je aj amortizačná tabuľka.
8. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 6.6.2018 zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách. Poukázali na ust. § 37, 39 43a a 49a Občianskeho zákonníka s odôvodnením že predmet zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi a jeho právne úkony sa priečia dobrým mravom a ich prejav vôle smeroval k uzavretiu zmluvy o úvere na sumu 3.900,- Eur, ktorý im však banka neposkytla. Poukázali na fakt, že banka používa nekalé praktiky, zneužíva tieseň spotrebiteľov, doslova ich klame, pretože v zmluve zo dňa 1.6.2012 je uvedená odplata vo forme úroku po dobu 12 mesiacov 3,59 % ročne po uplynutí tejto doby 6,59 % ročne, mesačná splátka vo výške 21,42 Eur v počte splátok 232 predstavuje dobu 19-tich rokov a 4 mesiacov, pričom úroky, ktoré by sa tak mali zaplatiť mali byť 4.969,44 Eur a poskytnutý úver za túto dobu nemal byť ani len zaplatený. V zmluve absentuje suma splátky medziúveru. Žalobca si účtuje u poplatky za vedenie účtu 0,99 Eur mesačne a tiež poplatky za upomienky vo výške 15,- Eur, čo považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z opatrnosti vzniesli námietku premlčania argumentujúc tým, že z dôvodu vyššie uvedených skutočností je zmluva absolútne neplatná.
9. Vo veci bol opakovane vytýčený termín pojednávania, naposledy na deň 24.1.2019, pričom pojednávania sa nezúčastnil žalobca, ani žalovaný v 1. rade, preto súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
10. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že vstúpili do prvého zmluvného vzťahu so žalobcom už v roku 2006, kedy on uzavrel zmluvu, pričom manželka bola v tom čase jeho spoludlžníkom. Na túto zmluvu bola založená ich nehnuteľnosť. V roku 2012 ich oslovila sprostredkovateľka žalobcu s tým, že im môžu poskytnúť medziúver, keďže sú dobrými klientmi. Boli v tej dobe v zlej finančnej situácií, manželka ako invalidná dôchodkyňa mala príjem len 100,- Eur, on mal príjem 240,- Eur a splácali pôvodný úver 70,- Eur mesačne, takže nemali z čoho žiť, preto si zobrali tento medziúver a ním splácali pôvodný úver. Podľa jeho názoru to žalobca urobil účelovo, aby mohol uplatniť svoje záložné právo k ich nehnuteľnosti. On sa v roku 2017 dozvedel, že žalobca má neprijateľné zmluvné podmienky. Sprostredkovateľka mu povedala, že mu poskytuje úver na 20 rokov, zo zmluvy sa dozvedel, že je to iba na 10 rokov. Sprostredkovateľkou bola nejaká inžinierka z Gelnice, táto ho s obsahom zmluvy nijak neoboznámila. Druhú zmluvu, tú ktorá je žalovaná v tomto konaní uzatvárala jeho manželka, on figuroval iba ako spoludlžník. Im finančné prostriedky od žalobcu prišli na účet, nebolo to však 3.900,- Eur, bol odpočítaný poplatok 130,- Eur. Fyzicky im na účet prišla iba suma 3.431,44 Eur, sumou 338,56 Eur bol refinancovaný úver poskytnutý manželke Poštovou bankou. Na túto skutočnosť ich taktiež nikto neupozornil. Tvrdil, že žalobcovi zaplatili sumu 1.440,- Eur.
11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 2.7.2018 k výpovedi žalovaného v 2. rade uviedol, že v konaní riadne preukázal, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3.900,- Eur, pričom suma 338,56 Eur bola pripísaná priamo na účet Poštovej banke a to na vyplatenie iného úveru žalovaných, suma 3.431,44 Eur bola pripísaná na účet žalovanej v 1. rade a suma 130,- Eur bola v zmysle článku II. zmluvy zúčtovaná ako poplatok za spracovanie úveru. Poukázal na fakt, že sú Stavebnou sporiteľňou, ktorá vykonáva stavebné sporenie, vrátane poskytovania stavebných úverov a medziúverov v zmysle Zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení na základe povolenia Národnej banky Slovenska. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1, § 8 ods. 3, § 9 ods. 1 Zákona č. 310/1992 Z.z.. Okrem iného uviedol, že v zmysle § 12 ods. 2 uvedeného zákona môže poskytovať stavebné úvery za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia. V takomto prípade žalobca poskytuje stavebný medziúver na preklenutie doby. Ide o špecifický produkt pri ktorom má sporiteľ zriadené dva účty a to účet sporenia kde poukazuje vklady, ktoré sa mu úročia a ku ktorým je pripisovaná štátna prémia a účet medziúveru. Stavebný sporiteľ sa zaväzuje, že počas fázy medziúveru do splnenia podmienok na stavebný úver bude splácať len úroky z medziúveru, pričom aj naďalej si bude sporiť na účet sporenia. Po splnení podmienok na pridelenie cieľovej sumy kedy sa medziúver transformuje na stavebný úver sa peňažné prostriedky z účtu sporenia, úroky z vkladov a štátna prémia zúčtujú so sumou na účte medziúveru čím dôjde k zníženiu celkovej sumy úveru i istiny úveru. Konštatoval, že v zmluve je presne definovaná splátka úveru, obdobie i úrok i počet splátok medziúveru. Žalovaní boli teda ďalej povinní vkladať na konto sporenia minimálnu sumu vo výške 6,24 Eur úročenú sadzbou 2 % ročne a zároveň im bola pripisovaná štátna prémia. Mali rovnako uskutočniť 232 vkladov na konto sporenia ako 232 splátok na medziúver. Súčasťou zmluvy o úvere bola aj amortizačná tabuľka z ktorej je zrejmé koľko žalovaní zaplatia, aká suma ide na úroky, na istinu a je tam presný rozpis od poskytnutia úveru po jeho zaplatenie. Čo sa týka poplatku za poistenie u ktorého žalovaní namietajú, že im za tento nebolo poskytnuté žiadne plnenie uviedol, že k plneniu dochádza v prípade ak nastane poistná udalosť. Išlo o rizikové životné poistenie pre prípad smrti. Argumenty ohľadom tvrdenia žalovaných, že zmluva je absolútne neplatná nie sú ničím doložené, rovnako námietka premlčania je irelevantná, nakoľko zosplatneniu došlo dňa 13.12.2016 a žaloba bola podaná 13.12.2017.
12. Vo vyjadrení zo dňa 3.10.2018 žalobca opätovne konštatoval to čo v predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že pri výpočte RPMN vychádzal zo vzorca, ktorý tvorí prílohy č. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z..
13. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom žalovaného v 2. rade, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o stavebnom sporení zo dňa 11.5.2012, žiadosťou o úver bez záložného práva zo dňa 14.5.2012, Zmluvou o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.6.2012, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby z januára 2009, dokladom o poskytnutí úveru, výpisom z účtu medziúveru, výpisom z účtu stavebného sporenia, amortizačnou tabuľkou pre medziúver a stavebný úver, súhlasom s prijatím do poistenia zo dňa 14.2.2012, žiadosťou o predčasné splatenie úveru zo dňa 17.5.2012, zmluvou o úvere dostupná pôžička uzavretou s Poštovou bankou, a.s., Bratislava zo dňa 8.10.2010, potvrdením o splatení pohľadávky z úveru zo dňa 27.6.2012, metodikou sadzby RPMN medziúveru, upozornením na vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.11.2016 vrátane doručeniek, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.12.2016 vrátane doručeniek a zistil tento skutkový stav:
14. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca so žalovanými uzavreli dňa 11.5.2012 zmluvou o stavebnom sporení s cieľovou sumou 3.900,- Eur. Následne na základe žiadosti o úver bez záložného práva zo dňa 14.5.2012 bola dňa 1.6.2012 uzavretá zmluvu o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.900,- Eur. Celková čiastka medziúveru, ktorú mali zaplatiť činila 10.886,14 Eur pri SC štandardnej tarife, výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia činila 6,24 Eur, výška úrokovej sadzby vkladov 2 %, splatnosť vkladov bola mesačne vždy k 1. dňu mesiaca, úroková sadzba činila 5 % ročne, počet splátok 232. Úroková sadzba medziúveru bola uvedená ako fixná pre jeden rok 3,95 % ročne, fixná pre druhý až piaty rok 6,59 % ročne, RPMN medziúveru bola 7,71 %, priemerná RPMN 20,23 %, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia pre prvý rok bola 13,23 Eur, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia od druhého roka bola 21,42 Eur + 1,56 Eur, splatnosť splátok úrokov z medziúveru bola mesačná, vždy k 1. dňu mesiaca, počet splátok 232, úroková sadzba úroku z omeškaných splátok medziúveru činila 5 % nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky z medziúveru, úroková sadzba úrokov z omeškania po odstúpení od zmluvy činila 8,59 % ročne. Úroková sadzba stavebného úveru fixná na celú dobru trvania stavebného úveru bola 4,7 % ročne, RPMN stavebného úveru činila 6,80 %, priemerná RPMN 20,23 %, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru a poplatku za prijatie do poistenia 29,22 Eur, splatnosť splátok stavebného úveru bola mesačná vždy k 1. dňu mesiaca, počet splátok istiny stavebného úveru činili 135, počet splátok úrokov stavebného úveru 135, úroková sadzba úroku z omeškaných splátok stavebného úveru činila 3 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky zo stavebného úveru, úroková sadzba úroku z omeškania po odstúpení od zmluvy činila 7,7 % ročne, doba trvania medziúveru/stavebného úveru v rokoch bola 30,57, konečná splatnosť medziúveru/ stavebného úveru do 31.12.2042. V článku II. prvý odsek - medziúver bolo uvedené, že základom pre poskytnutie medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto zmluvy podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V článku VIII. odsek 1 zmluvy bolo uvedené, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, Zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a všeobecnými podmienkami.
15. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver súd zistil, že táto obsahuje rozpis splátok na istinu, poplatky a úroky vo fáze medziúveru i vo fáze stavebného úveru. Istina činila 3.900,- Eur, úroky 5.630,56 Eur, poplatky 1.334,52 Eur, poplatok za uzatvorenie 21,06 Eur, takže celková čiastka úveru, ktorú mal klient zaplatiť do 31.12.2042 činila 10.886,14 Eur.
16. Z upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.11.2016 súd zistil, že obaja žalovaní boli oboznámení s tým, že dňa 30.11.2016 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, keďže neuhradili dlžné splátky vrátane splátky za mesiac 11/2016 spolu vo výške 171,62 Eur. Upozornenie bolo obom žalovaným doručené do vlastných rúk o čom svedčia pripojené doručenky.
17. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.12.2016 súd zistil, že obaja žalovaní boli oboznámení s tým, že ku dňu 13.12.2016 nastáva mimoriadna splatnosť úveru a zároveň boli vyzvaní aby dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 13.12.2016 predstavovala 3.934,66 Eur uhradili žalobcovi. Oznámenie bolo obom žalovaným doručené do vlastných rúk o čom svedčia pripojené doručenky.
18. Z listiny - súhlas s prijatím do poistenia zo dňa 14.5.2012 súd zistil, že žalovaná v 1. rade súhlasila s poistením - rizikové životné poistenie pre prípad smrti. Týmto mal byť poistený úver vo výške 3.900,- Eur poskytnutý žalobcom.
19. Zo žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 17.5.2012 súd zistil, že Poštová banka, a.s., Bratislava požiadala žalovaného v 2. rade o zaplatenie sumy 338,36 Eur na základe jeho žiadosti o predčasné splatenie úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 7761927110 zo dňa 8.10.2010.
20. Z potvrdenia o splatení pohľadávky z úveru zo dňa 27.6.2012 vyhotoveného Poštovou bankou, a.s., Bratislava súd zistil, že žalovanému v 2. rade bolo oznámené splatenie ich úveru vo výške 338,56 Eur.
21. Z výpisu z účtu žalobcu bolo zistené, že tento preúčtoval sumu 338,56 Eur na zaplatenie úveru poskytnutého Poštovou bankou a sumu 3.431,44 Eur priamo na účet žalovanej v 1. rade.
22. Z metodiky výpočtu RPMN a modelovania sadzby RPMN medziúveru súd zistil, že pri výpočte RPMN boli použité nasledovné údaje: sadzba medziúveru po 1. roku 6,59 %, cieľová suma 3.900,- Eur, deň začiatku 28.5.2012, poplatok za spracovanie 130,- Eur, mesačná splátka poistenia 1,56 Eur, ročný poplatok za vedenie účtu medziúveru 25,- Eur, mesačná splátka úrokov z medziúveru 21,45 Eur, dátum pridelenia 30.9.2031, predpokladaný začiatok medziúveru 31.5.2012, predpokladaná doba do pridelenia 232 mesiacov, sadzba RPMN pre fázu medziúveru 7,71 %, sadzba medziúveru pre jeden rok 3,59 %.
23. Z výpisu z účtu medziúveru súd zistil, že žalovaným bola poskytnutá výplata medziúveru v dvoch čiastkach a to 338,56 Eur a 3.431,44 Eur a zároveň bol v prospech žalobcu zrazený poplatok za spracovanie medziúveru 130,- Eur. Rovnako z neho súd zistil, že žalovaní uhradili vklady vo výške 1.258,52 Eur.
24. Z výpisu z účtu stavebného sporenia súd zistil, že žalovaní našetrili na tento účet sumu 271,88 Eur vrátane štátnej prémie.
25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Prioritne sa súd zaoberal otázkou platnosti zmluvy, keďže žalovaní vo vyjadrení zo dňa 6.6.2018 namietali jej absolútnu neplatnosť s odôvodnením, že predmet zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, jeho právne úkony sa priečia dobrým mravom a ich prejav vôle smeroval k uzavretiu zmluvy o úvere na sumu 3900,- Eur, ktorý im banka neposkytla.
28. Súd preskúmal obsah zmluvy i priebeh celého kontraktačného procesu predchádzajúceho uzavretiu zmluvy v súlade s platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a konštatuje, že prieskumom neboli zistené žiadne nedostatky spôsobujúce absolútnu neplatnosť zmluvy. Žalovaní uzavreli už dňa 11.5.2012 so žalobcom zmluvou o stavebnom sporení. Následne sami žiadosťou zo dňa 14.5.2012 požiadali žalobcu o úver bez záložného práva a dňa 1.6.2012 došlo k uzavretiu zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere v ktorej boli dohodnuté základné náležitosti zmluvy v súlade s ust. zákona č. 129/2010 Z.z.. Návrh zmluvy žalobcu nenamietali a to v čase jej podpisu ani následne, túto bez výhrad prijali, čo potvrdili svojimi podpismi, teda v súlade s ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu resp. neurčitosť jej predmetu začali namietať až po tom, čo bola žalobcom podaná žaloba pre neplnenie ich zmluvným povinností. Údaj o rozdielnej výške poskytnutého úveru však podľa názoru súdu nespôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu, iba s poukazom na v tom čase platné znenie podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis, jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Teda ak sa účastníci zmluvy dojednali na výške medziúveru a stavebného úveru, výške počte a splatnosti splátok, úrokoch a ostatných nákladoch úveru došlo k platnému uzavretiu zmluvy. Vzhľadom na platne uzavretú zmluvu sú teda závery žalovaných o vydaní bezdôvodného obohatenia a v tej súvislosti i vznesená námietka premlčania nedôvodné.
29. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, stavebným sporením sa rozumie
a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,
b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1.
30. Podľa § 8 ods. 3 a 5 zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, stavebný sporiteľ môže uplatniť nárok na stavebný úver, sporiť ďalej alebo vklad vybrať a použiť ho bez nároku na stavebný úver. Stavebný sporiteľ podľa § 4 písm. b) je povinný previesť tento vklad do fondu prevádzky, údržby a opráv. Stavebnému sporiteľovi podľa § 4 písm. c), s ktorým je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení a ktorému ešte nevznikol nárok na pridelenie stavebného úveru, možno poskytnúť stavebný úver, len ak podiel takýchto stavebných úverov neprevyšuje 20% zo súčtu cieľových súm, pri ktorých ešte nevznikol nárok na pridelenie stavebného úveru splnením všetkých zmluvne dohodnutých podmienok, a cieľových súm, pri ktorých nárok na stavebný úver vznikol, ale nebol uplatnený.
31. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru. Výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.
32. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
34. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
35. Podľa § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
36. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaní pri uzavretí zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorili ako fyzické osoby. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
37. V zmysle článku VIII. Záverečné ustanovenia bod 1 Zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.6.2012 právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Z.z , Občianskym zákonníkom, zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami. Z uvedeného teda vyplýva aplikáciu ktorých právnych predpisov si strany na ich zmluvný vzťah dohodli. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že právna úprava v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 13.06.2014 v zmysle novely ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na zmluvné vzťahy uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Uvedené platí aj na daný prípad napriek tomu, že daný právny vzťah, ako aj nároky z neho vznikli pred 13.06.2014. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba použiť od jeho účinnosti aj na právne vzťahy založené pred dňom, kedy toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť.
38. Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších noviel, pretože zmluva medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a takáto bola ich vzájomná dohoda. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch") ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
39. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzatvorená dňa 11.5.2012 zmluva o stavebnom sporení s cieľovou sumou 3.900,- Eur, ktorá predchádzala uzavretiu žalovanej zmluvy a to zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.6.2012.
40. Na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.900,- Eur. Celková čiastka medziúveru, ktorú mali zaplatiť činila 10.886,14 Eur pri SC štandardnej tarife, výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia činila 6,24 Eur, výška úrokovej sadzby vkladov 2 %, splatnosť vkladov bola mesačne vždy k 1. dňu mesiaca, úroková sadzba činila 5 % ročne, počet splátok 232. Úroková sadzba medziúveru bola uvedená ako fixná pre jeden rok 3,95 % ročne, fixná pre druhý až piaty rok 6,59 % ročne, RPMN medziúveru bola 7,71 %, priemerná RPMN 20,23 %, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia pre prvý rok bola 13,23 Eur, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia od druhého roka bola 21,42 Eur + 1,56 Eur, splatnosť splátok úrokov z medziúveru bola mesačná, vždy k 1. dňu mesiaca, počet splátok 232, úroková sadzba úroku z omeškaných splátok medziúveru činila 5 % nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky z medziúveru, úroková sadzba úrokov z omeškania po odstúpení od zmluvy činila 8,59 % ročne. Úroková sadzba stavebného úveru fixná na celú dobru trvania stavebného úveru bola 4,7 % ročne, RPMN stavebného úveru činila 6,80 %, priemerná RPMN 20,23 %, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru a poplatku za prijatie do poistenia 29,22 Eur, splatnosť splátok stavebného úveru bola mesačná vždy k 1. dňu mesiaca, počet splátok istiny stavebného úveru činili 135, počet splátok úrokov stavebného úveru 135, úroková sadzba úroku z omeškaných splátok stavebného úveru činila 3 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky zo stavebného úveru, úroková sadzba úroku z omeškania po odstúpení od zmluvy činila 7,7 % ročne, doba trvania medziúveru/stavebného úveru v rokoch bola 30,57, konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru do 31.12.2042. V článku II. prvý odsek - medziúver bolo uvedené, že základom pre poskytnutie medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto zmluvy podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a preto ich žalobca výzvou zo dňa 11.11.2016 upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ich k úhrade omeškaných splátok vo výške 171,62 Eur do 30.11.2016. Po márnom uplynutí lehoty na plnenie následne dňa 13.12.2016 úver zosplatnil. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva že žalovaní uhradili žalobcovi sumu 1258,52 Eur plus podľa vyjadrenia žalobcu zaplatili jeden vklad mimo úver vo výške 7,50 Eur a z účtu stavebného sporenia bola na medziúver započítaná nasporená čiastka vo výške 271,88 Eur.
41. Súd podrobil predmetnú zmluvu o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere preskúmaniu, v tom smere či je táto súladná so zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a jej obsah vyhovuje náležitostiam v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a to najmä výšku poskytnutého úveru, údaj o RPMN, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť i ostatné náležitosti požadované zákonom a namietané žalovanými a zistil nasledovné.
42. Z obsahu úverovej zmluvy síce vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.900,- Eur, avšak z listinných dôkazov - výpisu z účtu medziúveru (nachádzajúci sa na čl. 3) ako aj potvrdenia o splatení pohľadávky z úveru a výpisu z účtu žalobcu (čl. 55 a 58) je zrejmé, že žalovaným bola reálne vyplatená iba suma 3.770,- Eur z toho suma 3.431,44 Eur priamo na účet žalovanej v 1. rade a suma 338,56 Eur bola poukázaná na vyplatenie zvyšku dlhu žalovaných v Poštovej banke. Suma 130,- Eur ako rozdiel do plnej sumy poskytnutého úveru mu bola okamžite stiahnutá na úhradu poplatku za uzatvorenie predmetnej zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. (uvedená je suma 3.900,- Eur), keďže v rozpore s eurokomformným výkladom v sebe zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru (130,- Eur). Tento fakt je potrebné posúdiť v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplatňujúc výklad, ktorý je pre žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejší, tak akoby tento údaj v zmluve absentoval a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a./ uvedeného zákona platí, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Je síce pravdou že v článku II. prvý odsek - "medziúver" bolo uvedené, že základom pre poskytnutie medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto zmluvy, avšak toto ustanovenie zmluvy výšku poplatku neuvádza, obsahuje iba odkaz na sadzobník poplatkov čo súd považuje za neprípustné a pre spotrebiteľa za zavádzajúce. Rovnako je tomu i u účtovaných poplatkov za vedenie účtu a poplatkov za upomienky.
43. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 vo veci C - 377/14
- Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s. v ktorom súdny dvor v rozhodol v bode 3 o tom, že "Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené." Ako vyplynulo z bodov 83 až 87 uvedeného rozsudku SD EÚ sp.zn. C - 377/14, "...celková výška úveru v zmysle smernice 2008/48 je v jej článku 3 písm. l) vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa článku 3 písm. g) tejto smernice celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Podľa článku 3 písm. i) uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2 tejto smernice. Keďže je pojem "celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť" vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako "súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom", vyplýva z toho, že pojmy "celková výška úveru" a "celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom" sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.
44. Napriek tomu, že už pre nesprávnosť (absenciu) údaja v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov súd preskúmal i ďalšie náležitosti požadované § 9 ods. 2 uvedeného zákona namietané žalovanými, a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a termín konečnej splatnosti úveru.
45. Pokiaľ sa týka námietky žalovaných, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a termín konečnej splatnosti, súd uvádza, že v zmluve je skutočne uvedená len výška splátky stavebného sporenia, medziúveru i stavebného úveru a priamo zo zmluvy nevyplýva aká časť splátky resp. v akom poradí je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na poplatky. V tejto súvislosti však súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Biróová, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m/ Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Rovnako je tomu i u doby trvania úveru. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave.
46. V danom prípade zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku mesačnej splátky stavebného sporenia, medziúveru i stavebného úveru, splatnosť jednotlivých splátok, dátum prvej splátky a počet mesačných splátok, rovnako aj termín konečnej splatnosti. Zmluva obsahuje odkaz na zmluvné podmienky pre úver žalobcu i amortizačnú tabuľku, ktoré sú súčasťou zmluvy. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 9.11.2016 zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument t.j. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 190/2010 Z.z. nemusia byť obsiahnuté v samotnom texte tejto zmluvy, ale časť z nich môže byť uvedená aj v obchodných podmienkach alebo amortizačnej tabuľke, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Na základe uvedeného súd konštatuje, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov nie je možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom k tomu, že túto otázku už vyriešila súdna prax preferujúc v tomto smere eurokonformný výklad ust. § § 9 ods. 2 písm. k zákona 129/2010 Z.z. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018).
47. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd konštatuje, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 3.770,- Eur, pričom žalovaní uhradili na splatenie tohto úveru žalobcovi sumu 1.258,52 Eur, plus podľa vyjadrenia žalobcu zaplatili jeden vklad mimo úver vo výške 7,50 Eur a z účtu stavebného sporenia bola na medziúver započítaná i nimi nasporená čiastka vo výške 271,88 Eur, teda reálne uhradili žalobcovi sumu 1.537,90 Eur. Skutočnosť tvrdenú žalovanými, že žalobcovi uhradili sumu 1.440,- Eur, títo v konaní nepreukázali. Keďže súd konštatuje, že úver resp. medziúver je bezúročný a bez poplatkov žalobe vyhovel čo do sumy 2.232,10 Eur t.j. v časti zaplatenia rozdielu skutočne poskytnutej istiny 3.770,- Eur po odpočítaní zaplatenej čiastky medziúveru 1.266,02 Eur a započítaných splátok stavebného sporenia 271,88 Eur, teda spolu sumy 1.537,90 Eur (3.770,- Eur mínus 1.537,90 Eur) a v prevyšujúcej časti žalovanej sumy žalobu zamietol.
48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v ním požadovanej výške 5 % ročne z priznanej istiny 2.232,10 Eur od zosplatenia úveru t.j. od 13.12.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobcom požadovaných úrokov z bezúročného a bezpoplatkového úveru bola žaloba zamietnutá.
50. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
51. Uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať cez znenie oboch uvedených ustanovení súčasne.
52. Z obsahu uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka je možné teda vyvodiť, že povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako k zosplatneniu dôjde. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo.
53. Samotné ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní pred uplatnením práva na zosplatnenie, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň potom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie právna na zosplatnenie neúčinné.
54. Z uvedeného vplýva, že pokiaľ sa spotrebiteľ dostal do omeškania so zaplatením splátky, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, teda predčasne zosplatniť úver, najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (to znamená, že nie skôr), pričom zároveň súčasne musí upozorniť spotrebiteľa ("súčasne" znamená, vtedy keď veriteľ uplatňuje právo podľa § 565 po uplynutí najmenej 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky).
55. Námietky žalovaných o fiktívnom zosplatnení úveru súd považoval za nedôvodné vychádzajúc z faktu, že žalobca riadne upozornil žalovaných "upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru" zo dňa 11.11.2016, ktoré obaja žalovaní prevzali dňa 16.11.2016 (čl. 15,16), že k mesiacu november 2016 sú v omeškaní s úhradou splátok vo výške 171,62 Eur a vyzval ich k úhrade do 30.11.2016 s tým, že ak k zaplateniu nedôjde bude dňa 30.11.2016 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Vzhľadom k tomu, že sa tak nestalo bola ku dňu 13.12.2016 vyhlásená okamžitá splatnosť úveru, ktorú žalobca obom žalovaným oznámil listom zo dňa 13.12.2016, doručeným žalovanej v 1. rade 19.12.2016 (čl. 11) a žalovanému v 2. rade 23.12.2016 (čl. 12). Podľa názoru súdu teda bolo zo strany žalobcu preukázané, že došlo k naplneniu všetkých predpokladov a dodržaniu lehôt pre to, aby mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru.
56. Podľa § 217 ods. 2 C. s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti
57. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
58. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
59. Žalovaný v 2. rade požiadal o možnosť dlh splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur. Uviedol, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 372,- Eur, manželka poberá invalidný dôchodok 120,- Eur a zaopatrovací príspevok 370,- Eur mesačne. Náklady na drevo a palivo uhrádzajú vo výške 100,- Eur mesačne, náklady na bývanie 100,- Eur mesačne, ide o náklady na údržbu a maľovanie, na stravu dajú cca 200,- Eur mesačne, na lieky spolu 50,- Eur mesačne a to si všetky lieky nevyberajú. Internet, Magio a TV platia 50,- Eur mesačne, elektrinu a vodu 50,- Eur mesačne, hypotéku v Tatrabanke 70,- Eur mesačne.
60. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na súčasné osobné, majetkové a finančné pomery žalovaných, prezentované na pojednávaní žalovaným v 2. rade im súd umožnil priznanú istinu a jej príslušenstvo splácať v mesačných splátkach tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich (tzv. doložka cross default). Čiastku 70,- Eur mesačne považoval za adekvátnu, ktorá na jednej strane nadmerne finančný rozpočet žalovaných nezaťaží a na druhej strane i s prihliadnutím na dĺžku splácania priznanej sumy splní sledovaný účel i vo vzťahu k žalobcovi.
61. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
62. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
63. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64.´Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
65. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 4.353,33 Eur. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 2.232,10 Eur (51 %), teda rozdiel činí 2.121,23 Eur (49 %), teda úspech žalobcu v spore je iba nepatrný (51 % - 49 % t.j. 2%).
67. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na čiastočný približne rovnaký úspech oboch strán v spore súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.