Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/178/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v spore žalobcov: 1/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 4, G., 2/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 4, G., obaja zastúpení Petrom Šumšalom, advokátom, Krasovského 13, Bratislava, proti žalovanému: ENGIE Services a. s., IČO: 35 966 289, Jarošova 1, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., Nám. Martina Benku 6, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: UNIQA poisťovňa, a. s., IČO: 00 653 501, Lazaretská 15, Bratislava, o zaplatenie 20.377,55 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 29. marca 2019, č. k. -189 v znení jeho opravného uznesenia zo 4. júna 2019 č. k. -251, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 29. marca 2019, č. k. -189 v znení jeho opravného uznesenia zo 4. júna 2019 č. k. -251, v napadnutom výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 29. marca 2019, č. k. -189 (ďalej len „napadnutý rozsudok") uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 17.977,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.977,55 eur od 24.01.2018 do zaplatenia (výrok I.), a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcom 1/, 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,44 % (výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovanému zaplatenia sumy 20.377.55 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na svojom byte, ktorá im vznikla zatečením vody z bytu nachádzajúceho sa nad ich bytom. Žalobkyňa 1/ ako výlučná vlastníčka bytu č. 3 na A. X v G. (ďalej len „dotknutý byt"), tento spoločne užíva s manželom (žalobcom 2/). Byt bol pred poškodením kompletne zrekonštruovaný a tesne pred škodovou udalosťou im daný do užívania. Dňa 29.09.2015 došlo ku škodovej udalosti - rozsiahlemu vytopeniu predmetného bytu vodou z radiátorov z bytu nachádzajúceho sa priamo nad predmetným bytom, v ktorom žalovaný vykonával rekonštrukčné práce. Žalovaný ako zhotoviteľ okrem iného vymieňal aj ventily na radiátoroch v byte pani O. I., ktoré po natlakovaní celého systému začali nekontrolovane tiecť a v priebehu niekoľkohodinového (5h) tečenia úplne vytopili a poškodili byt žalobkyne 1/. Žalovaný spôsobenie škody a zodpovednosť za jej vznik priznal a prisľúbil škodu spôsobenú žalobcom uhradiť, nakoľko pre tento prípad škody mal uzatvorené poistenie, odkázal žalobcov na riešenie veci prostredníctvom poisťovne. Po škodovej udalosti - vytopení bytu bol byt dlhý čas neobývateľný, v dôsledku čoho si žalobcovia museli zohnať

dočasné náhradné ubytovanie, ktoré náklady predstavovali 500 eur, ktorú sumu zaplatili dočasným poskytovateľom ubytovania za mesiac trvajúce ubytovanie. Škodová udalosť bola zo strany poisťovne žalovaného - intervenienta ukončená v septembri 2016 a keďže priznané poistné plnenie nedosiahlo ani výšku minimálnej spoluúčasti žalovaného ako poisteného, žalobcom bolo uhradené priamo žalovaným 1.531,21 eur. Po škodovej udalosti žalobcovia oslovili dodávateľa spoločnosť PEXTON Development s. r. o., IČO: 47 367 628 za účelom vyčíslenia kompletných nákladov na uvedenie poškodeného bytu do pôvodného stavu, do stavu kompletnej rekonštrukcie, v akom sa predmetný byt pred škodovou udalosťou nachádzal. Dodávateľ vyhotovil cenovú ponuku dňa 12.10.2015 na sumu 21.811,75 eur, ktorú žalovaný odmietol uhradiť. Žalobcovia na preukázanie škody spôsobenej vytopením si nechali vypracovať aj znalecký posudok č. 74/2017 znalcom Ing. Tomášom Kolomym, ktorý stanovil skutočnú výšku škody na 15.800 eur. Náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku č. 74/2017 boli 550 eur, ktorú sumu žalobcovia znalcovi uhradili a uplatňujú si ju od žalovaného. Predmetom znaleckého dokazovania nebolo stanovenie škody na elektrických zariadeniach, ktoré boli značne poškodené tečúcou vodou, čo preukazujú fotografie z miesta škodovej udalosti tesne po nej. Nakoľko tesne pred škodovou udalosťou bola v predmetnom byte vykonaná kompletná rekonštrukcia aj elektrických rozvodov a zariadení, čo preukazuje aj následne vykonaná odborná prehliadka a skúška elektrického zariadenia zo dňa 27.08.2015, za túto škodu zodpovedá žalovaný a škoda je vyčíslená v cenovej ponuke spoločnosti PEXTON Development s. r. o. vo výške 2.074,80 eur bez DPH, t. j. 2.489,76 eur s DPH. V súvislosti so škodovou udalosťou došlo aj k úplnému znefunkčneniu tyčového vysávača Elektrolux ZB 2904 G Ergorapido, ktorého kúpna cena bola 169 eur a k úplnému zamočeniu sedacej súpravy, ktorej výplň tvorí zmes silikónových vláken a peria, ktorá bola vytopením úplne znehodnotená, nakoľko perie obsiahnuté vo výplni po niekoľkomesačnom pomalom vysúšaní stratilo svoje vlastnosti a tvar. Cena novej sedacej súpravy bola 2.400 eur. V súvislosti so škodovou udalosťou teda na majetku žalobcov vznikla škoda vo výške 21.908,76 eur, za ktorú zodpovedá žalovaný. Vzhľadom na to, že žalovaný žalobcom uhradil len sumu 1.531,21 eur, žalobcovia si voči nemu uplatnili zaplatenie škody vo výške 20.377,55 eur s príslušenstvom odo dňa podania žaloby na súd.

3. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že je spoločnosťou podnikajúcou v oblasti obstarávania služieb spojených s údržbou nehnuteľností. Dňa 28.09.2015 vykonával rekonštrukciu spojenú s výmenou bytových radiátorov v bytovom dome na A. X v G., pričom dňa 29.09.2015 sa vyskytla porucha na nainštalovaných ventiloch na byte č. 6 z dôvodu kolísavého tlaku v rozvode TUV, čo malo za následok pravdepodobne vytopenie bytu žalobcov. Žalovaný má uzavretú Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s poisťovňou UNIQA poisťovňa, a. s., ktorá vykonala všetky potrebné úkony po nahlásení škodovej udalosti žalovaným a poistnú udalosť zaevidovala ako PU č.: XXXXXXXXXX PZ čl. XXXXXXXXXX. Následne poisťovňa listom zo dňa 28.07.2016 zaslala oznámenie o uzavretí poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že po vykonanej obhliadke a doložených dokladov bola skutočná škoda po zohľadnení amortizácie stanovená na 1531,21 eur, ktorá bola žalobcom aj uhradená. Poisťovňa nepriznala žalobcom náhradu za sedaciu súpravu zatečenú z dôvodu, že po jej vysušení nepreukazovala znaky poškodenia, náhradu za vysávač z dôvodu, že neboli preukázané dokladmi, náhradu za rozvody elektriny z dôvodu, že nebola doložená revízna správa. Žalovaný rozporoval cenovú ponuku vypracovanú spoločnosťou PEXTRON Development, s. r. o., ako aj znalecký posudok č. 74/2017. Podľa neho cenová ponuka vyčíslených kompletných nákladov na uvedenie bytu do pôvodného stavu pred rekonštrukciou, nemohla objektívne posúdiť stav bytu pred rekonštrukciou a následné ocenenie jednotlivých položiek, ktoré mali byť vytopením bytu poškodené. Likvidátor z poisťovne vykonal v byte žalobcov obhliadku a na základe šetrení a podkladov stanovil výšku škody na 1531,21 eur. Znalecký posudok č. 74/2017 znalca Ing. Tomáša Kolomyho (ďalej len „ZP č 74/2017"), ktorého úlohou bolo stanovenie výšky škody v byte žalobcov spôsobenej vytopením dňa 29.09.2015, ktorý bol žalobcami vyžiadaný 11.08.2017, teda viac ako dva roky po škodovej udalosti, má vplyv na účely dokazovania reálnej škody. Znalec na str. 17 č. 74/2017 uviedol, že „poškodenie bytu nastalo dňa 29.09.2015 pri realizovaných rekonštrukčných prácach na vykurovacom systéme susedného bytu, ktorý sa nachádza priamo nad posudzovaným bytom. Posudzovaný byt bol vytopený vodou, ktorá unikla z vykurovacieho systému (podľa tvrdenia zadávateľa posudku.)" Všetky vstupné informácie, podklady, vymedzenie poškodenia bytu určovali pre potreby znalca žalobcovia, čo mohlo pre výsledky znaleckého hodnotenia bytu neobjektívne a zavádzajúce. Žalobcovia podľa žalovaného neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky škody.

4. Podaním doručeným súdu dňa 27.08.2018 vstúpil do konania v zmysle a nasl. intervenient UNIQA poisťovňa, a. s., ktorá právny záujem na výsledku sporu preukazovala hmotnoprávnym vzťahom medzi intervenientom a žalovaným, medzi ktorými bola uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX o poistení všeobecnej zodpovednosti, škodová udalosť, ktorá je predmetom konania č. k. je u intervenienta vedená pod č. XXXXXXXXXX.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou bytu č. 3 na 2. poschodí bytového domu na A. X,X v G., súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, ktorý byt nadobudla Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený katastrálnym odborom pod č. V-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (LV č. XXXX kat. úz. J.). Z Cenovej ponuky zo dňa 12.10.2015, vypracovanej na základe objednávky žalobcu 2/, spoločnosťou PEXTON Development s. r. o. súd zistil, že táto bola vypracovaná na sumu 21.811,75 eur (18.176,46 eur + 20% DPH vo výške 3.635,29 eur), konkrétne za: demolačné práce 3.649,60 eur, elektroinštalatérske práce 2.074,80 eur, murárske práce s materiálom 1.142,28 eur, pokládka obkladov a dlažby 251,76 eur, sádrokartonárske práce 2.828,80 eur, maliarske práce 1.478,52 eur, pokládka parkiet 882 eur, ostatné práce (oprava stúpačkových dvierok, doprava osôb a materiálu, zárubňa a dvere, osadenie zárubne, montáž zrkadla, zrkadlo, uskladnenie nábytku na 3 mesiace, dovoz demontovaných dielov, montáž demontovaného nábytku, obývacia zostava nové diely, kuchyňa nové diely PD, zásteny, montáž umývadla, montáž kúpeľ. nábytku, manipulačný poplatok. Zo Znaleckého posudku č. 74/2017 ( ďalej len „ZP") znalca Ing. Tomáša Kolomyho, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 25.09.2017 súd zistil, že predmetom znaleckého posúdenia bolo stanovenie výšky škody na byte č. X na A. X v G. spôsobenej vytopením dňa 29.09.2015. Výška škody s uvedením do predošlého stavu - naturálna reštitúcia bola ustálená na sumu 15.800 eur. Znalecký posudok bol vyhotovený aj na základe zamerania a zakreslenia skutkového stavu a fotodokumentácie vyhotovenej znalcom. Z Vyúčtovania znalečného č. 074/2017 zo dňa 25.09.2017 súd zistil, že znalec Ing. Tomáš Kolomy vystavil faktúru žalobcovi 2/ ako vyúčtovanie odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času (znalečné) za vyhotovenie znaleckého posudku č. 74/2017 v sume 550 eur vrátane DPH. Z východiskovej správy o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia zo dňa 27.08.2015 súd zistil, že bola vykonaná v byte č. 3 na II. poschodí na A. X v G. patriaceho žalobkyni 1/ po rekonštrukcii. Z dokladu NAY Elektrodom súd zistil, že dňa 06.09.2012 bol zakúpený vysávač Elektrolux ZB 2904 G Ergorapido za sumu 169 eur. Z Objednávky PRESSING TIME s. r. o. zo dňa 29.03.2015 súd zistil, že žalobca 2/ si v tejto spoločnosti objednal sedaciu súpravu INFINITY za sumu 2.400 eur. Z odborného posudku k poškodenej sedačke vytopením zo dňa 19.09.2018 vyhotoveného spoločnosťou PRESSENG TIME s. r. o. súd zistil, že sa jedná o potvrdenie k poškodenej sedačke, ktorú u nich zakúpil žalobca 2/ dňa 30.03.2015 a bola mu dodaná v júli 2015. K poškodeniu sedačky došlo vytopením a zatečením celého priestoru dňa 29.09.2015. Nakoľko bola sedačka zatečená zvrchu a zospodu, sedačka sa poškodila celá. Výplň sedačky tvorí molitanová pena s kačacím perím. Zatečením sa poškodilo čalúnenie i výplň. Kostra sedačky je tvorená z bukového dreva a drevotriesky, ktorá sa tiež poškodila. Oprava sedačky je nerentabilná, nakoľko by sa muselo vymeniť komplet čalúnenie, výplň a tiež rekonštruovať kostru. Náklady by boli vyššie ako kúpa novej sedačky. Doc. Ing. Andrej Sokolík, CSc. FALCON CONSUL v technickom stanovisku zo dňa 30.08.2018, vypracovaným na základe objednávky žalovaného zo dňa 25.05.2018, k otázkam posúdenia záverov znaleckého posudku č. 74/2017 Ing. Kolomyho uviedol, že znalecký posudok č. 74/2017 nie je objektívny, pretože na obhliadku bytu č. 3 nebola pozvaná druhá strana sporu a údaje poskytnuté a schválené jednou stranou môžu byť subjektívne, zistené a uvádzané rozmery poškodených prvkov a konštrukcií neboli odsúhlasené druhou stranou, znalec neuviedol a nedoložil v akom rozsahu musel byť predmetný byt po vytopení vysušovaný, výšky miestností uvedené v č. 74/2017 sú rozdielne od výšok uvedených v Zápise z obhliadky po škodovej udalosti, na základe predloženej fotodokumentácie a ďalších podkladov zhotovených v dobe zatečenia možno konštatovať, že rozsah poškodenia bol pravdepodobne oveľa menší ako rozsah uvádzaný v . To, že pri vytopení bytu č. 3 nedošlo k vytečeniu abnormálneho množstva vody majúceho za následok jeho devastačné účinky, ako sa uvádza v , potvrdzuje skutočnosť, že voda z vytopenia neprenikla do bytu, nachádzajúceho sa pod bytom žalobkyne 1/. S. poškodenia jednotlivých častí bytu stanovil znalec subjektívne. V ďalšom uviedol, že výpočet nákladov na opravu je v cenovej ponuke spoločnosti K. Development s. r. o neprimerane vysoký. Náklady na odstránenie narušených prvkov znalec v č. 74/2017 nikde exaktne nešpecifikoval, ktoré porušené prvky by sa mali odstrániť, ale paušálne odhadol ich výšku na 10%. Náklady na spracovanie projektovej dokumentácie sanácie porušenej stavby - jedná sa o estetické zmeny na povrchových častiach a nenosných konštrukciách bytu. Na takýto typ poškodenia nie je potrebné vypracovávať

projektovú dokumentáciu ani inú inžiniersku činnosť. V prípade, ak takáto projektová dokumentácia bola vypracovaná, mal by ju poškodený predložiť s dokladom o ohlásení stavby. Podľa Cenovej ponuky spoločnosti PEXTON Development s. r. o. je túto ponuku problematické posúdiť z dôvodu jej nedostatku, že nie je uvedený účel, na ktorý má ponuka slúžiť a stručný popis rozsahu poškodení, absentuje výkresová dokumentácia vrátane výkazu výmer, chýba popis rozsahu poškodení bytu na stenách a konštrukciách, nie je uvedený použitý cenový predpis alebo vlastné rozpočtové ukazovateľa, je bez podpisu spracovávateľa. Výška údajnej škody bola tak podľa názoru Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. bez demontáže SDK dosiek 4.412,60 eur s DPH, s demontážou SDK dosiek 7.545,72 eur s DPH. Záverom Doc. Ing. Andrej Sokolík, CSc. uviedol, že výpočet údajnej škody v č. 74/2017 a v cenovej ponuke sa nezakladajú na reálnom poškodení častí a prvkov bytu a z hľadiska odhadu škody sú účelové, do výpočtu sú zahrnutá aj prvky a konštrukcie, ktoré neboli zatopením poškodené. č. 74/2017 a cenová ponuka sú nepreskúmateľné z hľadiska absencie relevantných údajov, nie je možné exaktne určiť skutočné rozmery poškodených častí bytu a tomu zodpovedajúci výpočet škody. Z oznámenia škodovej udalosti zodpovednosti za škodu zo dňa 02.10.2015 súd zistil, že MM.h oznámil intervenientovi škodu z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXXX za poisteného COFELY a. s. poškodeného: žalobcu 2/ s popisom škodovej udalosti, ku ktorej malo dôjsť tak, že po výmene radiátorových ventilov sa napustila stúpačka do bytového domu, na druhý deň bolo zistené vytopenie spodného suseda bytu striekajúcou vodou z ventilov. Zoznam poškodených, zničených vecí: zatečené maľovky, podlahy, nábytok, elektrika, byt nedávno po rekonštrukcii, byt neobývateľný. poškodené priečky. Odhadovaná výška škody 3000 eur. Žiadosťou zo dňa 13.06.2016 žiadal intervenient Generali Poisťovňu, a. s. (u ktorej bola žalobkyňa 1/ poistená) k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX ohľadne zatečenia bytu o doručenie dokladov potrebných na posúdenie uplatneného nároku: kompletný škodový spis č. XXXXXXXXXX poisteného žalobcu 2/. Žiadosťou zo dňa 02.05.2016 žiadal intervenient žalobcu 2/ o zaslanie dokladov k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX ohľadne vytopenia bytu: žiadosť o náhradu škody poškodeného adresovanú poistenému, Vyhlásenie poškodeného, že predmetnú škodu si neuplatňoval z iného poistenia, účtovné doklady preukazujúce náklady na opravu poškodených vecí (faktúry za opravu, doklady o úhrade), údaj o veku poškodených malieb, omietok, podláh, kópiu zápisu z obhliadky poisťovne Generali. Z oznámenia intervenienta zo dňa 28.07.2016 súd zistil, že intervenient oznámil žalovanému (pôvodne označený COFELY a. s.) k poistnej udalosti č. 9XXXXXXXXX, že škodová udalosť bola uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodov, že pri výmene ventilov na radiátore došlo k úniku vody a zatečeniu do bytu žalobcu 2/. Na základe vykonanej obhliadky a doložených dokladov bola vyčíslená skutočná výška škody zatečenia bytu na 1.531,21 eur. Neboli priznané položky: zatečená sedacia súprava - po vysušení nevykazovala znaky poškodenia, vysávač - nepredložené doklady, rozvody elektriny - nedoložená revízna správa. V zmysle poistnej zmluvy bolo dojednaná spoluúčasť 15.000 eur a keďže skutočná výška škody nedosahovala výšku zmluvnej spoluúčasti, spis bol vybavený bez poistného plnenia. Zo Zápisu škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2015 na A. X v G., byte na 1. poschodí, vyhotoveného intervenientom dňa XX.XX.XXXX za účasti žalobcu 2/ ako poškodeného a pracovníka intervenienta p. N. súd zistil, že podľa tvrdení poškodeného, príčinou škody bola skutočnosť, že žalovaný (predtým označený ako COFELY) pri výmene radiátorov nad bytom poškodeného, vytekajúca voda z radiátorov nekontrolovane tiekla cca 5 hodín, čím poškodila zariadenie robené na mieru a nehnuteľnosť. Pri obhliadke bolo zistené, že v čase obhliadky bolo zatečenie vysušené s viditeľnosťou miernych fľakov po zatečení na stropoch s popraskaným sadrokartónom stropu. V strope boli bodové svietidlá, ktoré boli v čase obhliadky vybraté, žalobca 2/ uviedol, že niekedy fungujú, niekedy nefungujú, elektrina v kuchynskej linke nefungovala. Podobné problémy boli s elektrinou v celom byte. V obývačke jedna stena robená vstavanou skriňou hrúbky zadnej steny 4 cm so vstupom od chodby, na doskách vstavanej skrine od obývačky bolo vidieť mierne známky napučania pri spodku a v spojoch jednotlivých dosiek, rovnako bolo vidno napučanie dosky nad zasúvacími dverami obývačky a chodby, ktoré sa zasúvali do tejto vstavanej skrine. Zasúvacie dvere poškodenie nevykazovali. Na plávajúcej podlahe v kuchyni spoločnej s obývačkou bolo vidno mierne známky napučania hlavne na rožkoch podlahy. Podlaha bola mierne prehnutá medzi obývačkou a chodbou, vstupná chodba je s dlažbou na podlahe. Vnútorné časti vstavanej skrine nevykazovali poškodenie. Kuchynská linka bola robená na mieru, zadná stena za linkou bola údajne vyrovnávaná sadrokartónom. V chodbe bolo vidno zatečenie na sadrokartónovom strope, ktorý je zatečený okrem obývačky aj na chodbe, chodbe pri kúpeľni, v kúpeľni a spálni s miernymi známkami zatečenia, ktoré žalobca 2/ ako silný astmatik prezentoval vymeniť z dôvodu prítomností plesní, ktoré v čase obhliadky neboli preukázané. Vo vstupnej chodbe šatníková stena nebola poškodená, v prípade riešenia sadrokartónu stropu by sa musela zdemontovať. V kúpeľni a spálni bolo vidno napučané obložkové zárubne pri spodu, dvere k týmto zárubniam neboli poškodené napučaním, ale sa prehli a netesnia do zárubne. V spálni a chodbičke

pri kúpeľni bola mierne napučaná plávajúca podlaha, ktorá je aj v spálni a pod vstavanou skriňou. Z ďalších poškodených hnuteľných vecí žalobca 2/ predložil ručný vysávač Electrolux, ktorý bol nefunkčný, podľa tvrdení žalobcu 2/ o zatečenej sedacej súprava, v čase ohliadky neboli na nej viditeľné škvrny. Byt je majiteľom obývaný a sedačka užívaná. Zo zápisu Generali poisťovne, a .s. - obhliadka po škodovej udalosti Nehnuteľnosť č. ŠU: XXXXXXXXXX, č. PZ:XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2015 súd zistil, že 29.09.2015 na A. X v G. v dôsledku vytopenia susedom pod bytom žalobkyne 1/ následkom prerábky kúrenia v byte nad bytom žalobkyne 1/ došlo k rozsiahlemu vytopeniu bytu po úplnej rekonštrukcii. Z Prehlásenia S. S. zo dňa 15.09.2018 súd zistil, že ako vlastník bytu na N. X v G. v októbri 2015 dočasne prenajal žalobcom z dôvodu nemožnosti užívania ich bytu, ktorý bol vytopený. Za dočasné užívanie bytu mu žalobcovia zaplatili sumu 500 eur. Z Vyjadrenia Materskej školy Bratislava zo dňa 11.10.2018 súd zistil, že zamestnanci MŠ tried na A. X v G. dňa 29.09.2015 spozorovali zatekanie do priestorov materskej školy z bytu nachádzajúceho sa nad priestormi MŠ manželov Y.. Nakoľko sa zatekanie stupňovalo, zamestnanci MŠ vykonali obhliadku príčin zatekania a bolo zistené, že vytápanie pochádza z bytu nachádzajúceho sa nad bytom žalobcov, konkrétne bytu č. 6 vo vlastníctve pani I.. Únik vody bol veľkého rozsahu, v dôsledku čoho došlo aj k rozsiahlemu poškodeniu priestorov MS nachádzajúcich sa na prízemí bytového domu na A. X v G.. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná.

6. Intervenient v konaní poukazoval na to, že nie všetky poškodené súčiastky vybavenia bytu žalobcov sú poškodené v takom rozsahu, v akom ich prezentuje č. 74/2017 Ing. Kolomyho. Žalobcovia nepredložili súdu revíznu správu, hoci tvrdili, že v dôsledku zatečenia sa elektroinštalácia stala nefunkčnou. Poškodenie zabudovaného nábytku v zmysle č. 74/2017 bolo 40 %, ale pri obhliadke bytu intervenientom, nebolo zistené poškodenie vstavanej skrine, náklady na demontáž a spätnú montáž v prípade výmeny sadrokartónu a podlahy by predstavovali nanajvýš 20% z ceny skrine. Znehodnotenie dverí 100 % uvádzané v je nereálne, pretože sa uvádza potreba výmeny všetkých dverí a zárubní v byte, ale obhliadkou intervenienta bytu po necelom roku bolo zistené poškodenie len dvoch dverí a zárubní v byte. Poškodenie bytového jadra, stien a stropov 50 % , neobsahuje vyjadrenie ku konštrukcii bytového jadra. Poškodenie zabudovaného nábytku 40 % nie je, nakoľko pri obhliadke intervenient ustálil, že skriňa je nepoškodená. Ak žalobcovia tvrdili, že v krátkom čase pred škodovou udalosťou vykonali rekonštrukciu predmetného bytu, mali predložiť doklady o zaplatení škody, ktorú si žalobou uplatňujú.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , . Uviedol, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a./ porušenie právnej povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, b./ existencia škody [t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Ujma spočíva v zmenšení majetku poškodeného, jedná sa o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po jej spôsobení na majetku Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Skutočná škoda je teda nielen už vzniknuté zníženie majetkového stavu poškodeného, ale môžu ňou byť aj také hodnoty, ktoré bude potrebné ešte len vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu (R 55/1971). Ak nemá poškodený už možnosť kúpiť vec, ktorú stratil alebo zničil ten, kto si vec vypožičal, potom je skutočnou škodou niekedy aj hodnota nákladov vynaložených na obstaranie tejto veci alebo zhotovenie jej kópie ( R 5/1978). Výška peňažnej náhrady má zodpovedať nákladom na uvedenie do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred poškodením. Skutočná škoda je vyjadrená porovnaním majetkového stavu poškodeného pred vznikom škody a potom, preto aj rozsah náhrady škody v peniazoch má zodpovedať čiastke nutnej na obnovenie do pôvodného stavu. Pokiaľ ide o nové veci, na ktorých došlo ku škode, poskytuje sa náhrada v plnej výške ich ceny. Pri škode na veciach starších, použitých a čiastočne opotrebovaných je potrebné zisťovať všeobecnú cenu, ktoré tieto veci mali v čase ich poškodenia], c./ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku, d./ zavinenie, ktoré znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu.

8. Z vykonaného dokazovania mal potom súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou bytu č. X na 2. poschodí bytového domu na A. X,X v G., súp. č. XXX zapísanom na LV č. XXXX kat. úz. J.. Žalobcovia sú manželia. Dňa 29.09.2015 došlo k vytopeniu

predmetného bytu z radiátorov z bytu nachádzajúceho sa priamo nad predmetným bytom, v dôsledku vykonávaných rekonštrukčných prác žalovaným, konkrétne výmenou ventilov na radiátoroch. Pracovníci Materskej škôlky, ktorí užívali miestnosti na prízemí tohto bytového domu, spozorovali dňa 29.09.2015 zatekanie vody do priestorov materskej školy na prízemí z bytu žalobkyne 1/, ktorý sa nachádzal nad priestormi MŠ a nakoľko sa zatekanie stupňovalo, zamestnanci MŠ po zistení obhliadkou, že vytápanie pochádza z bytu priamo nad bytom žalobkyne 1/, to žalobcom oznámili. Pracovníkmi MŠ bolo potvrdené, že únik vody bol veľkého rozsahu, nakoľko došlo k rozsiahlemu poškodeniu aj priestorov MŠ na prízemí bytového domu na A. 4, G.. Predmetný byt č. X v čase vzniku škodovej udalosti sa nachádzal po rekonštrukcii, o čom svedčila i fotodokumentácia založená v spise tesne po vzniku škodovej udalosti.

9. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od žalovaného titulom náhrady škody zaplatenia sumy 20.377,55 eur s príslušenstvom, ktorá škoda zodpovedala vyčísleným nákladom na uvedenie poškodeného bytu do predošlého stavu pred vytopením vo výške 15.800 eur podľa č. 74/2017 znalca Ing. Tomáša Kolomyho, nákladom za vypracovanie vo výške 550 eur, náhrady škody na elektrických zariadeniach, ktoré boli značne poškodené tečúcou vodou vo výške 2.489,76 eur podľa vyčíslenia v Cenovej ponuke spoločnosti PEXTON Development s. r. o. zo dňa 12.10.2015, náhrady za znefunkčnený tyčový vysávač Elektrolux vo výške 169 eur, náhrady škody za sedaciu súpravu 2.400 eur, a napokon náklady na dočasné bývanie žalobcov vo výške 500 eur. Z dôvodu, že intervenient za žalovaného uhradil žalobcom poistné plnenie 1.531,21 eur, žalobcovia sa domáhali zaplatenia len rozdielu týchto súm.

10. Nakoľko na vznik nároku na náhradu škody musia byť splnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu ( ), súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že pri výkone rekonštrukčných prác, výmene radiátorov v byte nachádzajúcom sa priamo nad bytom žalobkyne 1/ spôsobil vytopenie jej bytu. Rozsah vytopenia bol značný, čo mal súd potvrdené prehlásením pracovníkov materskej škôlky, ktorí užívali priestory na prízemí totožného bytového domu priamo pod bytom žalobkyne 1/, ktorí spozorovali vytápanie tečúcou vodou aj priestory materskej škôlky z bytu žalobkyne 1/. Porušenie právnej povinnosti mal súd potvrdené nepriamo i konaním intervenienta, ktorý za žalovaného čiastočne uhradil poistné plnenie v dôsledku zatečenia bytu pri škodovej udalosti zo dňa 29.09.2015 vo výške 1.531,21 eur. Čo sa týka výšky škody, táto predstavovala náhradu:

- nákladov na uvedenie poškodeného bytu do predošlého stavu pred vytopením vo výške 15.800 eur podľa č. 74/2017 znalca Ing. Tomáša Kolomyho zo dňa 25.09.2017. V konaní mal súd za preukázané, že uvedený znalec vyhotovoval znalecký posudok na základe obhliadky predmetného bytu k stavu ku dňu 29.09.2015, ako i fotodokumentácie bytu k tomuto dňu, pričom výšku škody s uvedením do predošlého stavu vyčíslil zaokrúhlene na 15.800 eur. Žalovaný predmetný č. 74/2017 napadol odvolaním sa na priložené technické stanovisko Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. zo dňa 30.08.2018, v ktorom Doc. Sokolík posudzoval predmetný č. 74/2017 a tento spochybnil s tým, že výška škody uvádzaná v technickom stanovisku bola rádovo nižšia ako v č. 74/2017. Žalovaný ani intervenient však nenavrhli vykonať súdom znalecké dokazovanie ohľadne posúdenia výšky škody na byte žalobkyne 1/ zatečením a relevantným spôsobom ani nevyvrátili správnosť záverov č. 74/2017, nenavrhli vo veci vypočuť znalca Ing. Tomáša Kolomyho. S poukazom na rozdielnosť právnej sily znaleckého posudku a technického stanoviska súd predmetné technické stanovisko zo dňa 30.08.2018 vyhodnotil tak, že relevantným spôsobom nevyvrátilo závery č. 74/2017, ktorým bola ustálená skutočná výška škody ohľadne nákladov na uvedenie predmetného bytu do pôvodného stavu pred vytopením,

- náhradu za vypracovanie č. 74/2017 vo výške 550 eur, ktorú mal súd preukázanú vystavenou faktúrou - vyúčtovaním znalečného č. 074/2017 zo dňa 25.09.2017 znalcom Ing. Tomášom Kolomym žalobcovi,

- náhradu škody na elektrických zariadeniach vo výške 2.489,76 eur podľa vyčíslenia v Cenovej ponuke spoločnosti PEXTON Development s. r. o. zo dňa 12.10.2015. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že elektrika v predmetnom byte po jeho vytopení nebola funkčná, táto skutočnosť bola potvrdená jednak závermi (Zápismi) z obhliadky bytu po jeho zatečení intervenientom, svedkom S. a nepriamo aj oznámením intervenienta o dôvode nepriznania poistného plnenia za nefunkčnú elektrinu z dôvodu, že žalobcami nebola doložená revízna správa

o odbornej prehliadke a skúške el. zariadení v predmetnom byte. Z Východiskovej správy o odbornej prehliadke a skúške el. zariadenia však súd zistil, že v predmetnom byte bola vykonaná odborná prehliadka po jeho rekonštrukcii dňa 27.08.2015. Z Cenovej ponuky PEXTON Development s. r. o. zo dňa 12.10.2015 vyplynulo, že náklady na elektroinštalačné práce boli vyčíslené na sumu 2.074,80 eur bez DPH a tieto predstavovali náklady na: montáž svietidiel, vyrezanie otvorov na svietidlá, revíznu kontrolu vypínačov a zásuviek, vystavenie revíznej správy, výmenu led svietidiel, stikača, relátka, prúdového chrániča, montáž a demontáž komponentov v poistkovej skrini, montáž a demontáž spotrebičov.

- náhradu za znefunkčnený tyčový vysávač Elektrolux vo výške 169 eur, ktorého kúpnu cenu mal súd preukázanú z nákupného bločku NAY Elektrodom,

- náhradu za úhradu na dočasné ubytovanie 500 eur, ktoré vyplatenie mal súd preukázané prehlásením S. zo dňa 15.09.2018.

11. Súd v ďalšom uviedol, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti bolo potrebné škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nebolo rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Súd prvej inštancie mal potom z vykonaného dokazovania preukázané, že škoda spôsobená na predmetnom byte bola spôsobená v dôsledku jeho vytopenia žalovaným, ktorý vykonával rekonštrukčné práce v byte priamo nad ním a v dôsledku vytekajúcej vody z radiátorov došlo k jeho vytopeniu (ale i k zatečeniu priestorov MŠ pod bytom žalobkyne 1/). Žalovaný ani intervenient nespochybňovali, že k zatopeniu bytu došlo v dôsledku konania žalovaného a v príčinnej súvislosti s ním. Namietali iba rozsah zatopenia, čo však súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko i z prehlásenia pracovníkov MŠ o rozsahu zatečenia priestoru nielen bytu žalobkyne 1/, ale aj priestorov MŠ nachádzajúcich sa priamo pod bytom žalobkyne 1/, bolo zrejmé, že sa jednalo o značný rozsah zatečenia.

12. V prejednávanej veci sa žalovaný nezbavil zodpovednosti (tzv. exkulpácie) preukázania, že škodu nezavinil. Práve zavineným konaním žalovaného pri výkone rekonštrukčných prác v byte nachádzajúcom sa nad bytom žalobkyne 1/ došlo k nekontrolovateľnému úniku vody z radiátorov a vytopeniu bytu žalobkyne 1/. Z vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané i zavinenie žalovaného ako štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

13. Žalovaný teda svojim konaním porušil , v dôsledku čoho došlo k vytopeniu novo zrekonštruovaného bytu žalobkyne 1/, ktoré vykazovalo znaky značného rozsahu. V príčinnej súvislosti so zavineným konaním žalovaného došlo na predmetnom byte žalobkyne 1/ k vzniku škody, ktoré náklady na uvedenie bytu do pôvodného stavu boli vyčíslené znaleckým posudkom znalca Ing. Tomáša Kolomyho č. 74/2017 na sumu 15.800 eur. Rovnako z dôvodu nefunkčnosti elektriny, ktorá sa stala nefunkčnou práve v dôsledku vytopenia bytu, žalobcovia preukázali vyčíslenie náhrady za uvedenie elektriny do pôvodného stavu pred vytopením na sumu 2.489,76 eur, vyčíslených na základe Cenovej ponuky spoločnosti PEXTON Development s .r. o. zo dňa 12.10.2015. V konaní bolo súčasne preukázané, že v dôsledku vytopenia a vád na el. zariadeniach došlo k úplnému znefunkčneniu vysávača Elektrolux, ktorého kúpna cena bola 169 eur, čo mal súd preukázané nákupným bločkom. V konaní mal súd ďalej preukázané, že žalobcovia v dôsledku vytopenia bytu a nemožnosti ho z tohto dôvodu užívať, boli nútení si nájsť náhradné bývanie, za ktoré uhradili sumu 500 eur. Rovnako v súvislosti s vytopením bytu a riešením poistnej udalosti si nechali vypracovať znalecký posudok č. 74/2017 ohľadne stanovenia výšky škody po zatopení bytu, a to v príčinnej súvislosti a zavinením práve konaním žalovaného, za vypracovanie ktorého si uplatnili náhradu 550 eur. Z dôvodu, že pri týchto vyššie uvedených položkách mal súd splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.977,55 eur po odpočítaní už uhradenej sumy poistného plnenia 1.531,21 eur (19.508,76eur -1.531,21 eur). Súd zároveň v súlade s , , Nar. vlády SR č. zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.

14. Pokiaľ išlo o sumu 2.400 eur (s prísl.) titulom náhrady škody za poškodenú sedačku, súd v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko z vykonaného dokazovania nemal preukázanú výšku tohto poškodenia. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané, žeby predmetná sedačka bola totálne zničená v dôsledku vytopenia bytu, nakoľko do dnešného dňa ju žalobcovia užívajú, poškodenie - úplné znehodnotenie nebolo nikdy konštatované ani na základe obhliadok bytu M. Čechom, či intervenientom a Prehlásenie výrobcu, či predajcu sedačky predstavovalo len skutočnosti, ktoré uviedli tomuto subjektu samotní žalobcovia. Navyše výrobca, či predajca sedačky túto po vytopení, príp. vysušení ani nevidel.

15. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa , tak, že žalobcom, ako úspešnej procesnej strane v pomere úspechu 88,22 %, priznal voči žalovanému procesne úspešnému v pomere 11,78 %, čistú náhradu trov konania v pomere úspechu 76,44 %.

16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a napadol ním výrok, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 17.977,55 eur s príslušenstvom (ako aj výrok o trovách konania). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal objektívnosť, ako aj výšku nároku na náhradu škody, ktorý bol stanovený na základe cenovej ponuky od spoločnosti PEXTON Development, s.r.o., a to z dôvodu, že nie je možné objektívne posúdiť stav bytu pred rekonštrukciou a následné nacenenie jednotlivých položiek, ktoré mali byť poškodené. Likvidátor z poisťovne vykonal v byte žalobcov obhliadku bezprostredne po vzniku škodovej udalosti a na základe šetrení a predložených podkladov stanovil výšku vzniknutej škody na sumu 1.532,21 eur. Rovnako tak znalecký posudok znalca Ing. Kolomyho bol vypracovaný s veľkým časovým odstupom (takmer 2 rokov) od vzniku škody a objednávatelia (žalobcovia) znaleckého posudku, mu zadávali všetky vstupné informácie, podklady ako aj jednotlivé položky a vymedzenie poškodenia bytu, čím sa závery posudku javia neobjektívne. Z týchto dôvodov na pojednávaní dňa 23.3.2017 žalovaný navrhol vypracovanie kontra posudku, resp. stanoviska k znaleckému posudku č. 74/2017 a posúdenie jeho objektívnosti. Tento dôkaz súd nepripustil. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že oslovil znalca Ing. Andreja Sokolíka, CSc., ktorý poskytol technické stanovisko, ktorým vyvrátil správnosť záverov znaleckého posudku. Súd však tieto závery neakceptoval s odôvodnením vyššej dôkaznej sily znaleckého posudku predloženého žalobcami. Súd na jednej strane nepriznal žalobcom nárok na zaplatenie sumy 2.400 eur (za poškodenú sedačku) iba s odôvodnením, že túto žalobcovia naďalej užívajú, na druhej strane (pokiaľ ide o vykonané práce na vytopenom byte) sa v celom rozsahu stotožnil so závermi znaleckého posudku č. 74/2017, a to bez potreby preukázania skutočne vynaložených nákladov na rekonštrukciu.

17. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť. Uviedli, že namietanie záverov znaleckého posudku č. 74/2017 zo strany žalovaného je účelové a bez právneho a vecného odôvodnenia. Znalec Ing. Kolomy bol na mieste škodovej udalosti (v poškodenom byte) osobne, mal k dispozícii rozsiahlu fotodokumentáciu z času vykonávanej rekonštrukcie, tesne po škodovej udalosti a rovnako tak aj písomné a obrazové záznamy z poisťovní žalobcov a žalovaného. Rozsah poškodenia bol potom znalcom určený v takom rozsahu, ako je uvedený v znaleckom posudku. Znalec teda odborným posúdením zistil reálny stav a tento preniesol do svojich záverov, za správnosť ktorých nesie zodpovednosť. Žalovaný nikdy na pojednávaní nenavrhol vypracovanie kontra posudku, ale navrhoval výlučne „zhodnotenie znalca, ktorý by sa vyjadril k znaleckému posudku", resp. „vypracovanie stanoviska k č. 74/2017, či je objektívne vypracovaný". Súd dal potom žalovanému možnosť zabezpečiť si takýto dôkaz na vlastné náklady. Súd teda nekonal tak, že navrhovaný dôkaz nepripustil, ale dal žalovanému možnosť takýto dôkaz zabezpečiť do konania. Následné technické stanovisko predložené žalovaným, súd riadne vyhodnotil. Po predložení technického stanoviska žalovaný už v tejto oblasti ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Nakoľko však bolo preukázané, že žalovaným predložený dôkaz - technické stanovisko Ing. Sokolíka malo zásadné nedostatky (skutkové, odborné, právne) v tomto smere tento dôkaz aj vyhodnotil. Navyše Ing. Sokolík vo svojom stanovisku nikde neuvádza, že znalecký posudok nie je/nebolo by možné z jeho strany vypracovať z dôvodu plynutia času, teda takmer 2 roky po škodovej udalosti. Pokiaľ išlo o samotné technické stanovisko, žalobcovia uviedli, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že technické stanovisko je nesprávne, neoveriteľné, zavádzajúce a účelové a vychádza z nesprávnych skutočností, ktoré boli dodané žalovaným. Navyše žalovaný nebol schopný Ing. Sokolíkovi zorganizovať prehliadku bytu, ani mu poskytnúť relevantné informácie, najmä podrobnú fotodokumentáciu poškodení

bytu, výkresovú dokumentáciu týkajúcu sa domu a bytu, podrobný súpis a výmery zatopených častí stien a podláh, stav bytu po realizovaných opravách a úpravách. Navyše za závery v technickom stanovisku Ing. Sokolík nenesie žiadnu zodpovednosť, nakoľko sa naň nevzťahuje o znalcoch a tlmočníkoch. Žalobcovia v závere svojho vyjadrenia zhrnuli, že dňa 29.9.2015 došlo ku škodovej udalosti - rozsiahlemu vytopeniu bytu žalobcov v dôsledku rekonštrukčných prác vykonávaných žalovaným v byte nad bytom žalobcov, škoda bola spôsobená na novo kompletne zrekonštruovanom byte žalobcov, pričom rozsiahlosť rekonštrukcie bola žalobcami preukázaná fotografiami z nej, porušenie povinnosti žalovaným nebolo v konaní sporné, ani jeho zodpovednosť za škodu, rokovania neviedli k žiadnemu výsledku a preto boli žalobcovia nútení obrátiť sa na súd. Rozsah a výška škody bola riadne preukázaná fotografiami, znaleckým posudkom č. 74/2017 a nebola zo strany žalovaného relevantným spôsobom spochybnená. Škoda bola vyjadrená v peniazoch, ktorej výška predstavuje hodnotu nákladov na uvedenie bytu do pôvodného stavu (pred škodovou udalosťou).

18. Žalovaný vo vyjadrení z 21.8.2019 v celom rozsahu zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

Intervenient proti rozsudku odvolanie nepodal, ani sa písomne nevyjadril k odvolaniu žalovaného, ani k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu, hoci mu boli tieto písomnosti riadne doručené.

19. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku potvrdiť.

20. Odvolací súd, ako už bolo uvedené vyššie, viazaný odvolacími dôvodmi vymedzenými žalovaným v odvolaní pri preskúmaní vecnej správnosti napadnutého rozsudku vychádzal z toho, že žalovaný v podanom odvolaní v podstate namietal iba rozsah a výšku škody vzťahujúcu sa k rekonštrukčným prácam, resp. namietal iba tú výšku škody, ktorá bola zistená a vyčíslená znaleckým posudkom č. 74/2017, ako aj výšku škody na elektroinštalačných prácach, vyčíslenú cenovou ponukou spoločnosti PEXTRON Development, s.r.o.. Pokiaľ išlo o škodu vo výške nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, nákladov na zabezpečenie si náhradného ubytovania a škodu na vysávači, žalovaný v odvolaní nenamietal, a preto sa táto nestala spôsobilým predmetom odvolacieho prieskumu. V danom prípade rovnako nebolo sporným (a uvedené nenamietal ani žalovaný v odvolaní a preto sa rovnako nestalo predmetom odvolacieho prieskumu), že ku škode na majetku žalobcov skutočne došlo, že k nej došlo protiprávnym konaním žalovaného (ktorý navyše za ňu zodpovedá objektívne podľa ), a že medzi škodou na majetku žalobcov a protiprávnym konaním žalovaného, je daná priama príčinná súvislosť. Inak povedané, existencia a splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku žalobcov na náhradu škody predmetnou škodovou udalosťou - vytopením bytu (či už podľa , alebo podľa ) splnená bola, a ich splnenie nebolo medzi stranami sporné (ich nesplnenie žalovaný rovnako v odvolaní nenamietal a preto ani toto sa nestalo predmetom odvolacieho prieskumu). Sporným potom zostali len samotný rozsah a výška spôsobenej škody (resp. ich preukázanie v konaní).

21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. ).

22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania.

23. V danej veci žalobcov v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne nimi tvrdených skutočností, a to, že im v dôsledku škodovej udalosti (vyvolanej žalovaným) vznikla škoda na ich majetku (byte), rozsahu tejto škody ako aj jej výšky. Žalobcovia na preukázanie týchto tvrdení predložili v konaní jednak cenovú ponuku spoločnosti PEXTON Developmnet, s.r.o. s uvedením jednotlivých položiek prác a ich podrobného popisu (demolačné práce, elektroinštalatérske práce, murárske práce + materiál, obklad - dlažba, sadrokartonárske práce, maliarske práce, pokládka parkiet, ostatné práce), vykonanie ktorých bolo potrebné na odstránenie vzniknutej škody vyvolanej zatečením ich bytu, spolu s výmerou zodpovedajúcou rozsahu poškodenia bytu a ich cenou. Ďalej žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení predložili znalecký posudok č. 74/2017 vypracovaný Ing. Tomášom Kolomym, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, predmetom ktorého stanovenie výšky škody na byte v dôsledku škodovej udalosti - vytopenie bytu z 29.9.2015. V danom znaleckom posudku znalec riadne vyhlásil, že si je vedomý následkov v súvislosti s vypracovaným posudkom (následkov vedome nepravdivého posudku), v dôsledku čoho označený posudok mal charakter tzv. súkromného znaleckého posudku podľa , s dôkaznou silou znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Znalec pri jeho vypracúvaní vychádzal okrem iného i zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti č. ŠU 3091050592 zo dňa 2.10.2015, ako aj z fotodokumentácie bytu z 29.9.2015. Znalec vykonal i obhliadku bytu (16.8.2017) a rozsah a výšku škody určil k 29.9.2015 (ku dňu škodovej udalosti). Pokiaľ išlo o poškodenie bytu, znalec konštatoval (str. 17), že poškodené boli hlavne prvky krátkodobej životnosti bytu - povrchové úpravy stien, stropov a podláh, vnútorné dvere bytu, zabudovaný nábytok - vstavané a deliace steny, kuchynská linka, predsadené sadrokartónové konštrukcie stien a bytového jadra. Miera poškodenia jednotlivých konštrukcií a prvkov bytu bola stanovená na základe miestnej obhliadky a pripojenej fotodokumentácie. Podrobnejší popis poškodenia znalec uviedol na str. 17, 18 posudku (napr. vlásočnicové trhliny omietok, vlásočnicové trhliny a poškodenie dekoračnej magnetickej farby v okolí pracovnej plochy kuchynskej linky a pri styku s lištami laminátových parkiet, odlupujúca sa maľba, zažltnuté fľaky v kútoch stien a na spodnej časti prevlakov - súčet poškodenej plochy 101,79 m2 (miera poškodenia 64 %), poškodený tmel v kúpeľni (miera poškodenia 5 %), zvlnené a poškodené zárubne dverí v spodnej časti, zvlnené a poškodené krídla dverí v spodnej časti (miera poškodenia 100 % - potreba výmeny všetkých vnútorných dverí bytu), poškodená podložka pod laminátovými parketami, zvlnené laminátové parkety, poškodené podlahové lišty (poškodená plocha 50,75 m2, miera poškodenia 86 %), poškodené zvislé časti kuchynskej linky v styku s laminátovými parketami (kuchynská linka s lepenými spojmi bude musieť pri výmene laminátových parkiet byť demontovaná, miera poškodenia 35%), poškodené sadrokartónové predsteny, v ktorých sú vedené rozvody vody a kanalizácie kúpeľne a kuchynskej linky (miera poškodenia 50 %), zažltnuté fľaky a trhliny po obvode podhľadov v styku so stenami, trhliny v spojoch jednotlivých sadrokartónových dosiek, miera poškodenia 80 %), zvlnené časti nábytkovej steny medzi obytnou kuchyňou a predsieňou bytu

- posuvné dvere ako súčasť nábytkovej steny - nábytková stena s lepenými spojmi bude musieť byť pri výmene laminátových parkiet demontovaná - miera poškodenia 40 %). Pokiaľ išlo o stanovenie výšky škody boli zohľadnené základné náklady na opravu, náklady na odstránenie porušených prvkov a náklady na spracovanie projektovej dokumentácie (na projektovú a inžiniersku činnosť) sanácie porušenej stavby. Celkové náklady na opravu poškodeného bytu (resp. výška škody s uvedením bytu do predošlého stavu, skutočná výška škody) vytopením potom predstavovali 15.800 eur. Pri

ohodnotení znalec použil metodické postupy v zmysle vyhlášky MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, výpočet východiskovej hodnoty nehnuteľnosti bol vykonaný pomocou rozpočtových ukazovateľov publikovaných v metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb, ktoré vydala Žilinská univerzita v roku 2001, koeficient cenovej úrovne bol stanovený podľa známych štatistických údajov vydaných ŠÚ SR platných pre 3. štvrťrok 2015 a výška škody bola stanovená na základe metodiky uvedenej v publikácii (ILAVSKÝ, M - NIČ. M- MAJDÚCH D.: Ohodnocovanie nehnuteľností). Z cenovej ponuky spoločnosti PEXTON Developmnet, s.r.o. vyplynula hodnota elektroinštalatérskych prác v sume 2.074, 80 eur s tým, že tieto zahŕňali montáž svietidiel, vyrezanie otvorov na svietidlá, revíznu kontrolu vypínačov a zásuviek, vystavenie revíznej správy, výmenu led svietidiel, stikača, relátka, prúdového chrániča, montáž a demontáž komponentov v poistkovej skrini, a montáž a demontáž spotrebičov. Odvolací súd bol potom zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že žalobcovia uvedenými dôkazmi (najmä predložením súkromného znaleckého posudku) riadne preukázali nielen rozsah poškodenia bytu škodovou udalosťou (vytopením), ale i výšku škody.

24. K odvolacej argumentácii žalovaného, odvolací súd zdôrazňuje, že v otázke spôsobu hodnotenia dôkazu znaleckým posudkom nie sú v súdnej praxi pochybnosti o tom, že vo všeobecnosti platí, že súd musí okrem iného preskúmať, či znalec splnil úlohu, ktorá mu bola vymedzená; ak zistí súd, že znalec túto úlohu nesplnil vôbec alebo nedostatočným spôsobom, alebo ak má súd pochybnosti o pravdivosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku; hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom teda spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či sa prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia; súd však nemôže skúmať vecnú správnosť odborných záverov znaleckého posudku, pretože k tomu sudcovia nemajú odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby mohli toto preskúmanie zodpovedne urobiť (k tomu porov. napr. uznesenie pléna bývalého Najvyššieho súdu ČSR z 23.12.1980, Pls. 3/80, uverejnené pod č. 1 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 1981). O správnosti a logickosti záverov žalobcami predloženého znaleckého posudku odvolací súd nepochyboval, s námietkami žalovaného vo vzťahu k nemu sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal (pozri ods. 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Aj odvolací súd zastáva názor, že znalec Ing. Kolomy si v podanom posudku riadne splnil úlohu, ktorá mu bola vymedzená (určil rozsah poškodenia bytu škodovou udalosťou a výšku škody - náklady na uvedenie do stavu pred škodovou udalosťou), odvolací súd nemá pochybnosti o pravdivosti znaleckého posudku, jeho závery považuje za náležite odôvodnené, a podložené obsahom nálezu, a jeho odôvodnenie zodpovedá i pravidlám logického myslenia.

Iba samotná skutočnosť, že bol vypracovaný s odstupom 2 rokov a výlučne len na základe podkladov predložených žalobcami, nerobí predmetný posudok neobjektívnym. Žalobcovia totiž k jeho zadaniu pristúpili až potom, čo ich mimosúdne rokovania so žalovaným neviedli k žiadnemu výsledku, pričom znalec vo svojich záveroch vychádzal nielen z obhliadky bytu, ale predovšetkým z fotodokumentácie poškodených častí bytu (ale aj zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti č. ŠU 3091050592 zo dňa 2.10.2015), ktoré k posudku pripojil a ktoré žalovaný nijako v konaní nespochybnil. Ak boli potom poškodenia na byte riadne zdokumentované (zápisom z obhliadky, fotodokumentáciou), časový odstup 2 rokov, nerobilo vyhotovenie znaleckého posudku nemožným a už vôbec nie neobjektívnym, keďže v konaní nebol preukázaný žiadny bližší vzťah žalobcov k danému znalcovi, a samotný znalec si bol vedomý následkov nepravdivého posudku. Je potom prirodzené, že všetky podklady pre vypracovanie znaleckého posudku ako zadávatelia posudku, znalcovi predložili samotní žalobcovia (išlo o ich byt, oni si poškodenie bytu zadokumentovali a teda kto iný, než poškodený, mohol znalcovi podklady poskytnúť).

25. Procesnému právu strany navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku

ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s a SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. mája 2019).

26. Na pojednávaní 23.3.2017 žalovaný žiadal „zhodnotiť znalca, ktorý by sa vyjadril k znaleckému posudku, najmä k otázke určenia výšky škody vzhľadom na časový horizont od uplynutia približne 2 rokov po škodovej udalosti, teda k posúdeniu relevantnej možnosti vyčíslenia škody po 2 rokoch", ako aj výsluch znalca Ing. Kolomyho, aby sa vyjadril k vypracovanému posudku z hľadiska toho, ako dokázal posúdiť rozsah škody porovnaním pred škodovou udalosťou a po nej. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní rozhodol, že nebude nariaďovať vypracovanie stanoviska k znaleckému posudku č. 74/2017, ale dáva žalovanému možnosť, aby si takýto doklad zabezpečil na vlastné náklady (teda žalovaným navrhované dokazovanie nepripustil).

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie týmto neporušil procesné práva žalovaného, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, samotný odstup 2 rokov od škodovej udalosti neznemožňoval objektívne vypracovanie znaleckého posudku, keďže stav poškodenia bytu, bol žalobcami riadne zdokumentovaný (zápisom z obhliadky v roku 2015, fotodokumentáciou), z ktorého znalec (navyše, ktorý vykonal i obhliadku bytu) potom vo svojich záverov vychádzal. Žalovaný samotné závery znalca ničím nespochybnil (namietal len časový odstup vypracovania posudku).

Ani názor súdu prvej inštancie, že je na žalovanom, aby sám v konaní predložil iný dôkaz (napr. rovnako súkromný znalecký posudok), ktorým by vyvrátil resp. spochybnil správnosť záverov znaleckého posudku č. 74/2017, nepredstavoval porušenie práv žalovaného, nakoľko proces dokazovania je podľa novej právnej úpravy vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd tu má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

Žalovaný teda na pojednávaní nenavrhol vypracovanie kontra posudku (hoci v tomto smere si mohol tiež nechať vypracovať súkromný znalecký posudok a tento súdu predložiť ako dôkaz), ale navrhoval výlučne „zhodnotenie znalca, ktorý by sa vyjadril k znaleckému posudku", resp. „vypracovanie stanoviska k č. 74/2017, či je objektívne vypracovaný, aj to iba z pohľadu uplynutia 2 rokov od škodovej udalosti". Súd dal potom žalovanému možnosť zabezpečiť si takýto dôkaz na vlastné náklady, keďže žalovaného v konaní rovnako zaťažovalo dôkazné bremeno, ohľadne preukázania skutočností, ktoré by právo žalobcov vylučovalo. Ako už bolo uvedené, súd má v rámci dokazovania obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presunula na procesné strany (súd teda iba vykonáva a hodnotí dôkazy predložené stranami sporu).

27. Žalovaný potom v konaní predložil technické stanovisko Ing. Sokolíka, ktoré súd ako dôkaz riadne vykonal a vyhodnotil (bod 33 rozsudku) so záverom, že uvedené technické stanovisko relevantným spôsobom nevyvrátilo správnosť záverov znaleckého posudku č. 74/2017, ktorý dôkaz (ako súkromný znalecký posudok) súd zároveň vyhodnotil ako dôkaz vyššej právnej sily. Navyše technické stanovisko Ing. Sokolíka (ako žalobcovia uvádzajú vo svojom vyjadrení k odvolaniu) malo i zásadné nedostatky - skutkové - keďže Ing. Sokolík nevykonal obhliadku bytu a pri jeho spracúvaní nedisponoval potrebnou fotodokumentáciou jednotlivých poškodení (ani podrobným súpisom a výmerou zatopených

častí stien a podláh, stavom bytu po realizovaných opravách a úpravách a pod.). Nedisponoval originálom fotodokumentácie a sám konštatoval, že ju mal k dispozícii len zo . č. 74/2017, avšak v nekvalitnej a nepoužiteľnej podobe. Preto poškodenie bytu posudzoval len zo zápisu z obhliadky č. ŠU 30910580592 a zo záznamu z obhliadky z zo 17.8.2017 (teda tiež dva roky po škodovej udalosti), ktoré však nemuseli zachytiť všetky poškodenia bytu (teda všetko, kam sa voda dostala). Aj preto Ing. Sokolík nesprávne pri svojich záveroch vychádzal z toho, že pri zatopení bytu žalobcov nedošlo k vytečeniu abnormálneho množstva vody, ktorá by mala na jeho stav devastačné účinky (voda neprenikla do priestorov pod bytom žalobcov), hoci práve naopak, vykonaným dokazovaním bolo zistené (z vyjadrenia Materskej školy Bratislava zo dňa 11.10.2018), že zamestnanci MŠ tried na A. v G. dňa 29.09.2015 spozorovali zatekanie do priestorov materskej školy z bytu nachádzajúceho sa nad priestormi MŠ manželov TaY. pričom nakoľko sa zatekanie stupňovalo, zamestnanci MŠ vykonali obhliadku príčin zatekania a bolo zistené, že vytápanie pochádza z bytu nachádzajúceho sa nad bytom žalobcov, konkrétne bytu č. 6 vo vlastníctve pani I.. Únik vody bol pritom veľkého rozsahu, v dôsledku čoho došlo aj k rozsiahlemu poškodeniu priestorov MS nachádzajúcich sa na prízemí bytového domu na A. X v G.. Práve pre tieto skutkové nedostatky technického stanoviska (aj keď samotné stanovisko bolo podľa odvolacieho súdu spracované kvalitne), bolo správne, ako relevantnejší dôkaz na preukázanie rozsahu a výšky škody, považovať znalecký posudok Ing. Kolomyho, ktorý mal pri spracúvaní posudku k dispozícii väčšie spektrum podkladov (vrátane obhliadky). Ako už bolo uvedené, súd nie je oprávnený sám prehodnocovať (nahrádzať) závery znaleckého (odborného) dokazovania, avšak je oprávnený posudzovať, či sa v ňom pri jeho vypracúvaní prihliadlo na všetky skutočnosti (teda i skutkové), s ktorými sa bolo treba vysporiadať (čo v prípade technického stanoviska splnené nebolo).

28. Odvolací súd potom nespochybňuje samotné technické stanovisko Ing. Sokolíka, avšak toto nedávalo súdu až taký skutkovo vierohodný podklad pre rozhodnutie, akým bol č. 74/2017. Žalovaný, ak chcel relevantne spochybniť závery č. 74/2017, rovnako si mal nechať vyhotoviť súkromný znalecký posudok, príp. predložiť taký listinný dôkaz, ktorý by vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu poškodenia bytu. Žalovaný však už v ďalšom priebehu konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal (nenavrhol).

29. Z rovnakého dôvodu nebolo možné mať (iba predloženým technickým stanoviskom) za spochybnené ani náklady na elektroinštalatérske práce na podklade cenovej ponuky spoločnosti PEXTON Development, s.r.o., nakoľko sporným nebolo, že zatečenie vody spôsobilo aj poruchy (a výpadok) elektriny (nefungujúce osvetlenie a pod.) v byte žalobcov a že došlo k poškodeniu elektrických rozvodov. I odvolací súd potom považoval náklady na montáž svietidiel, vyrezanie otvorov na svietidlá, revíznu kontrolu vypínačov a zásuviek, vystavenie revíznej správy, výmenu led svietidiel, stikača, relátka, prúdového chrániča, montáž a demontáž komponentov v poistkovej skrini, a montáž a demontáž spotrebičov, za opodstatnené.

30. Odvolací súd záverom dodáva, že všeobecné ustanovenie , upravuje rozsah náhrady škody, a to pre všetky druhy spôsobenej škody. Osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody spôsobenej na veci upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody je však ustanovenie , ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným).

31. Majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením, stratou alebo zničením veci. Výška škody potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či finančné prostriedky na opravu veci boli skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec bola opravená alebo nie. Ide len o jeden zo spôsobov stanovenia výšky náhrady škody. Ďalším možným a frekventovaným spôsobom stanovenia výšky náhrady škody za poškodenie veci je zistenie hodnoty poškodenej veci v porovnaní s jej hodnotou pred poškodením. Iný spôsob určenia výšky náhrady škody nie je uplatnením iného, skutkovo odlišného nároku, ale ide stále o - po skutkovej stránke identický - nárok na náhradu za poškodenie veci. V občianskom práve platí princíp úplnej náhrady škody. Škodu je teda potrebné nahradiť v celom rozsahu.

32. V danej veci bolo potom v konaní preukázané, že žalobcom v dôsledku vytopenia ich bytu (v súvislosti s prácami vykonávanými žalovaným v byte nad nimi) vznikla škoda, ktorej rozsah a výšku mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. 74/2017, ako i cenovou ponukou elektroinštalatérskych prác

od spoločnosti PEXTON Development, s.r.o., ktorých závery neboli v konaní relevantným spôsobom vyvrátené, ani predložením technického stanoviska Ing. Sokolíka. Ako už bolo uvedené, táto škoda potom predstavovala majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (bytu) do pôvodného stavu (do stavu pred poškodením), a to bez ohľadu na to, či finančné prostriedky na opravu veci boli skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec bola opravená alebo nie (majetková ujma žalobcom totiž vznikla už samotným poškodením a zničením veci vytopením). Z tohto dôvodu bola potom irelevantnou napr. námietka intervenienta, že žalobcovia nepredložili revíznu správu, resp. nepredložili doklady o zaplatení škody, ktorú si žalobou uplatňovali. Zároveň pri vyčíslení škody v znaleckom posudku č. 74/2017 sa vychádzalo z ceny vecí v čase ich poškodenia, a nie z ceny v čase nadobudnutia veci žalobcami (s výnimkou vysávača, u ktorého sa však otázka náhrady nestala predmetom odvolacieho prieskumu, tak ako tomu bolo i u nákladov na náhradné ubytovanie a nákladov na vypracovanie znaleckého posudku - bod 20 tohto rozsudku). Z týchto dôvodov bol odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že žaloba (v časti v ktorej jej súd prvej inštancie vyhovel) bola dôvodná.

33. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania ( ).

34. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcom, úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia až n) ( ).

(1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podia možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).