Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/285/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne 1/ I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, H. H., t. č. bytom C. seniorov Orlík, Močenok, 2/ S. W., nar. XX. XX.. XXXX, bytom S. XX, H. H., obaja právne zastúpení JUDr. Gabrielou Košudovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Svätoplukovo nám. 3, Nitra, IČO: 35 611 456 proti žalovaným 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, 2/ OTTES SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Jegorovova 35, Banská Bystrica, IČO: 31 585 507, právne zastúpenému JUDr. Petrom Púchovským, Advokátska kancelária Koval & spol. so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 33 759 537, 3/ C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XXX, H. H., právne zastúpenému JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, v konaní o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/187/2016-450 zo dňa 10. 04. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ titulom náhrady škody istinu 49.547,93 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44.770,63 € od 12. 05. 2016 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. V poradí II. výrokom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ titulom nemajetkovej ujmy sumu 2.000,- € a žalobcovi 2/ titulom nemajetkovej ujmy sumu 4.000,- €, taktiež všetko v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. Žalobu voči žalobkyni 1/ v časti náhrady škody prevyšujúcej žalovanú sumu a v časti nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ zamietol. V poradí V. výrokom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol voči žalovanému 3/.

2. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnej výške s tým, že zároveň žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok. Pokiaľ ide o žalovaného 3/, tomuto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnej výške.

3. Predmetom konania bola žaloba žalobcov 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ o náhradu škody, ktorá pozostávala z náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobcovia domáhali vo výške 30.000 Eur každý zvlášť a z ďalšieho nároku na náhradu škody, ktorej sa domáhala len žalobkyňa 1/ voči žalovaným 1/ až 3/ vo výške 48.415,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12. 05. 2016 do zaplatenia, a to každý zo žalobcov zvlášť na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/187/2016-254 zo dňa 16. 10. 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/187/2016-260 zo dňa 31. 10. 2017. K rozšíreniu žaloby v tomto rozsahu došlo následne na pojednávaní dňa 10. 04.2018, na ktorom právna zástupkyňa žalobcov 1/ a 2/ požiadala o rozšírenie žaloby voči žalobkyni 1/ o sumu 4.777,30 € (spolu vo výške 53.192,63 €). Žalobkyňa 1/ sa náhrady škody domáhala titulom poškodenia jej zdravia, konkrétne uvedená suma pozostávala z nárokov na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, nákladov spojených s liečením, škody za parochňu a vlasovú kozmetiku, biolampu, vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, ako aj nákladov za znalecký posudok za bolestné. Ku škode na zdraví žalobkyne 1/ došlo dňa 10. 02. 2016, kedy došlo v Banskej Bystrici k dopravnej nehode, pri ktorej bola žalobkyňa 1/ zranená, a ktorú dopravnú nehodu spôsobil a zavinil žalovaný 3/, ktorý bol následne stíhaný za prečin ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že nedal prednosť chodkyni - žalobkyni 1/ prechádzajúcej cez riadne vyznačený prechod pre chodcov a prednou časťou vozidla do nej narazil, čím jej spôsobil rozsiahle vnútrolebečné krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu, pod pavúčnicu v pravej čelovotemennospánkovej oblasti, sprievodné pomliaždenie mozgu v temennospánkovej oblasti vpravo, zlomeninu spánkovej kosti lebky vpravo, ktorých doba liečenia bola dlhodobá v trvaní niekoľkých mesiacov s predpokladom trvalých následkov a presahovala dobu liečenia 42 dní.

4. V priebehu konania, a to na pojednávaní dňa 17. 08. 2017, právna zástupkyňa žalobcov vzala žalobu späť v časti náhrady škody uplatňovanej žalobkyňou 1/, ktorá mala predstavovať náhradu za bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že na pojednávaní dňa 10. 04. 2018 (č. l. 441 spisu) žalovaní 1/ až 3/ súhlasili so zastavením konania v časti späťvzatia žalobcov 1/ a 2/ vo výške 17.404,83 €, na základe čoho okresný súd vo výroku napadnutého rozhodnutia v tomto rozsahu konanie zastavil.

5. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 3/ škodu spôsobil ako zamestnanec žalovaného 2/ a v čase, keď spôsobil dopravnú nehodu, vykonával prácu pre žalovaného 2/. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla BMW X5 H ktoré vozidlo je majetkom žalovaného 2/ a žalovaný 2/ zároveň nerozporoval, že žalovaný 3/ je jeho zamestnanec a v čase dopravnej nehody išiel na obchodné rokovanie, teda nehodu spôsobil pri vykonávaní práce. S poukazom na ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaný 3/ preto za škodu nezodpovedá, jeho zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá. Analogicky s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie, pokiaľ bol aj neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (žalobkyne 1/) spôsobené niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Z uvedených dôvodov preto okresný súd žalobu voči žalovanému 3/ v celom rozsahu zamietol a mal za to, že nie je pasívne vecne legitimovaným v konaní o náhradu škody na zdraví a ani o náhradu nemajetkovej ujmy voči žalobcom 1/ a 2/.

6. Aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ okresný súd odvodil z dôvodu, že žalovaný 2/ ako zodpovedný za škodu na zdraví žalobkyne 1/, ako i vo vzťahu k prípadnej náhrade nemajetkovej ujmy bol poistený u žalovaného 1/ na základe povinného zmluvného poistenia a žalobkyňa 1/ si uplatnila nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy priamo voči poisťovateľovi zodpovednej osoby podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „Zákon o PZP“).

7. Okresný súd preto považoval v konaní za pasívne vecne legitimovaných žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktorých zaviazal k náhrade škody na zdraví vzniknutej u žalobkyne 1/ v dôsledku vyššie uvedenej dopravnej nehody. Náhrada škody na zdraví, ktorú okresný súd priznal, pozostávala z náhrady za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia. K uvedenému nároku okresný súd uzavrel, že tento nárok mal za daný na základe predloženého súkromného znaleckého posudku, ktorý obsahuje náležitosti podľa § 17 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „Zákon o znalcoch“) a súčasne v zmysle § 209 ods. 2 obsahuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku (č. l. 43 spisu). Námietka žalovaného 1/, že žalobkyňa 1/ nepredložila lekársky posudok s poukazom na ust. § 3, 4 zák. č. 437/2004 Z. z. nebola podľa okresného súdu dôvodná, nakoľko žalobkyňa predložila do konania žiadosti o vydanie lekárskeho posudku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a nemôže byť na jej ťarchu, že napriek opakovaným žiadostiam uvedený lekársky posudok vypracovaný nebol. Považoval za vylúčené, aby v prípade, že nikto nevyhotoví lekársky posudok, sa poškodená nemôže svojho nároku domáhať žalobou, pokiaľ jej škoda nebola priznaná v trestnom konaní, ani plnením poisťovne. Za týmto účelom preto žalobkyňa 1/ predložila súkromný znalecký posudok č. 147/17, ktorý podľa okresného súdu dostatočne preukázal, že nárok žalobkyne na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je daný. S prihliadnutím na hospodárnosť konania zamietol návrh žalovaného 1/ na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý až po celkovom vykonaní dokazovania v konaní tento dôkaz navrhol, pričom je zrejmé, že mal možnosť tento dôkaz navrhnúť už vo svojom vyjadrení, pokiaľ neuznával nárok žalobkyne 1/, naviac mal možnosť predložiť súkromnoznalecký posudok, alebo súkromné odborné vyjadrenie, ktoré by bolo vypracované na jeho požiadanie, čo však v konaní neurobil a pokiaľ bol žalobkyňou v konaní predložený súkromný znalecký posudok č. 147/2017, ktorý vypracoval Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o. f znalecká organizácia, mal možnosť predložiť vlastný súkromný znalecký posudok, ktorý by bol závery znaleckého posudku predloženého žalobkyňou 1/ spochybnil, prípadne vyvrátil. Postoj žalovaného 1/ považoval okresný súd za účelový aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že napriek jeho námietkam voči uvedenému znaleckému posudku, ako aj jeho tvrdeniu, že nárok žalobkyne 1/ nie je možné priznať, lebo nebol predložený lekársky posudok, sám žalovaný žalobkyni 1/ v zmysle odborného vyjadrenia č. 47/16 plnil.

8. O výške náhrady škody, ktorú predstavuje náhrada bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, preto okresný súd vychádzal z vyššie uvedeného znaleckého posudku č. XXX/XX a žalobkyni priznal bolestné vo výške 6.709,90 €, keď za priznaný počet bodov považoval 865 bodov z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobkyňou, keďže žalovaný 1/ v časti bolestného plnil, a pri položke č. 227 priznal len 450 bodov. Žalovaných 1/ a 2/ zároveň zaviazal na plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia (položka č. 253 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 1 235 bodov, položka č. 251b kostný defekt v lebečnej klenbe 100 bodov, položka č. 325c + f obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu ťažkého stupňa vrátane rotačných pohybov 400 bodov, redukcia o 50 % 200 bodov a položka č. 432 - plošné jazvy povrchu tela 30 bodov, spolu 1 565 bodov), spolu preto vo výške 27.637,90 €. Spolu tak náhrada za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú okresný súd priznal žalobkyni 1/ predstavovala sumu 34.347,80 €.

9. Súd priznal žalobkyni 1/ v súvislosti s poškodením zdravia i liečebné náklady, aplikujúc ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to za opatrovanie v Penzióne Orlík za obdobie od apríla 2016 do júla 2017, ako aj doplatok za lieky, infúzie, zdravotné pomôcky od 28. 11. 2016 do 04. 04. 2017, spolu vo výške 6.519,37 € a náklady spojené s liečením za obdobie od augusta 2017 do apríla 2018, spolu 4.650,- €. Spolu tak náklady spojené s liečením predstavovali sumu 11.169,37 €. Vo vzťahu k tomuto nároku však okresný súd nepriznal žalobkyni 1/ nárok na podávanie liekov za august 2017 až január 2018 vo výške 127,30 z dôvodu nepreukázania tejto skutočnosti žalobkyňou 1/, ako aj vzhľadom na dôvodné námietky žalovaného 1/. Žalobkyňa 1/ nepredložila do spisu dôkaz, ani potvrdenie od lekára na preukázanie tohto nároku a zároveň súd nepriznal doplatok za lieky od apríla do novembra 2016 vo výške 50,- € z totožného dôvodu. Priznané liečebné náklady mal okresný súd za preukázané Zmluvou č. 156/2018 o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 01. 02. 2018, vyúčtovaním nákladov v Penzióne seniorov Orlík od 28. 11. 2016 do 31. 01. 2018, ako aj výpismi z účtu za mesiac október 2017 až marec 2018. Ak aj uvedené náklady žalovaní 1/ a 2/ rozporovali, súd ich námietky považoval za účelové, pretože z predložených listinných dôkazov bolo zrejmé, že takéto náklady žalobkyňa v súvislosti so svojim zdravotným stavom za uvedené mesiace vynaložila, je odkázaná na celodennú starostlivosť vzhľadom na poškodenie zdravia dopravnou nehodou, nie je spôsobilá samostatne vykonávať, či už samoobslužné činnosti, alebo iné činnosti a žalobca 2/ ako jej manžel jej nie je vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav spôsobilý poskytnúť celodennú starostlivosť. Tak ako vyplýva zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby článok III. druh poskytovanej sociálnej služby na pomoc inej fyzickej osoby, stupeň odkázanosti je najmenej V. a poskytovateľ sa zaviazal poskytovať odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti formou služby poskytovanej celoročne. Zároveň žalobkyňa 1/ predložila výpočtový list Penziónu seniorov Orlík č. 2/18 k Zmluve č. 156/2018, kde výška úhrady mesačne predstavuje sumu 550,- € zo dňa 01. 02. 2018. Zároveň okresný súd vychádzal z predloženého vyúčtovania nákladov za mesiac január 2017 až január 2018, keď bola súčasne predložená i zmluva o poskytovaní sociálnej služby - opatrovateľskej služby zo dňa 01. 06. 2016 a faktúry za jednotlivé uplatnené obdobia, príjmový pokladničný doklad zo dňa 28. 11. 2016 vo výške 680,- €, zmluva o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 27. 09. 2016, ako aj rozhodnutie Mesta Banská Bystrica zo dňa 12. 04. 2016 a 21. 04. 2016 o odkázanosti žalobkyne 1/ na poskytnutie vyššie uvedenej sociálnej služby. Okresný súd tak pri priznaní uvedených liečebných nákladov vychádzal z predmetných rozhodnutí a uzatvorených zmlúv, ktorými mal preukázané poskytnutie opatrovateľskej služby a vynaložených nákladov, na ktoré je žalobkyňa 1/ odkázaná. Nie sú preto pravdivé tvrdenia žalovaných 1/ a 2/, že nebol preukázaný zdravotný stav žalobkyne 1/, ktorý vyplýva jednak z odborného vyjadrenia, v zmysle ktorého žalovaná 1/ plnila, ako aj z predloženého súkromného znaleckého posudku žalobkyňou 1/ a z predložených lekárskych správ, ako aj rozhodnutí o tom, že žalobkyňa 1/ je na poskytovanie sociálnych služieb výslovne celodennou formou ( celoročne ) odkázaná.

10. Okresný súd následne žalobkyni 1/ priznal aj vecné výdavky ako náhradu škody, a to výdavok na zakúpenie parochne vo výške 208,50 €, ktorú bola nútená si zakúpiť. Nepriznal však žalobkyni 1/ výdavok na zakúpenie biolampy vo výške 300,- € z dôvodu, že žalobkyňa 1/ nepreukázala, či už potvrdením od lekára, avšak uvedené nevyplynulo ani zo žiadnych iných listinných dôkazov predložených žalobkyňou, že zakúpenie biolampy bolo nevyhnutné a potrebné pre zlepšenie jej zdravotného stavu.

11. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ namietali, že konaní nebolo preukázané, že všetky vyššie uvedené výdavky zaplatila žalobkyňa, tieto považoval okresný súd opäť za účelové, nakoľko do konania bol predložený dôkaz, a to výpis z účtu z Q. banky na meno právnej zástupkyne žalobkyne 1/, kde k dátumu 04. 07. bol vedený vklad v hotovosti 27.500,- € s tým, že ide o finančné prostriedky žalobcov, ktorí nemali účet v banke, zverili jej preto peniaze ako rodinnému príslušníkovi, aby za nich uhrádzala všetky náklady a z uvedených finančných prostriedkov boli vynaložené náklady v súvislosti s opatrovaním žalobkyne 1/. Uvedenú skutočnosť na pojednávaní priamo svojou výpoveďou potvrdil žalobca 2/, ktorý výslovne konštatoval, že dobrovoľne odovzdal spolu s manželkou právnej zástupkyni pani Y. celoživotné úspory 27.000,- € do depozitu, a to práve na uhrádzanie všetkých nákladov spojených s pobytom jeho manželky v penzióne a so všetkým, čo k výdavkom patrí. Okresný súd preto tieto skutočnosti nepovažoval za sporné a mal za nelogické, aby neter žalobcov vynakladala zo svojich výlučných prostriedkov úhrady na liečebné náklady a náklady spojené s umiestnením v Penzióne za žalobkyňu 1/. Skutočnosť, že jednotlivé úhrady boli aj realizované, vyplýva z predložených faktúr, z predložených výpisov o úhrade, a preto žalovaní sú povinní tieto náklady žalobkyni 1/ nahradiť.

12. Ďalším nárokom žalobkyne 1/, ktorý považoval okresný súd za dôvodný, boli jej výdavky v súvislosti s trestným konaním, v ktorom vystupovala ako poškodená. Súd preto priznal žalobkyni 1/ náhradu škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s právnym zastúpením v trestnom konaní, ako poškodenej a tieto jej priznal vo výške 3.872,26 € za úkony právnej služby v konaní vedenom na OR PZ Odbor kriminálnej polície v Banskej Bystrici č. k. ORP-338/1-VYS-BB-2016 (za úkony: prevzatie a príprava veci dňa 12. 02. 2016, výsluch poškodenej v domácom prostredí dňa 01. 06. 2016, písomné podanie - uplatnenie nároku na náhradu škody a doplnenie dokazovania dňa 23. 06. 2016, preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 11. 08. 2016, podanie sťažnosti za poškodenú proti uzneseniu OP BB dňa 16. 09. 2016, návrh na Generálnu prokuratúru za zrušenie nezákonného rozhodnutia v prípravnom konaní dňa 12. 10. 2016). Okresný súd však, pokiaľ ide o náhradu škody, ktorá vznikla poškodenej v príčinnej súvislosti s právnym zastúpením v trestnom konaní, teda žalobkyni 1/, nepriznal náhradu za úkony, ktoré nepovažoval za hospodárne a účelné (štúdium spisu na OR PZ dňa 14. 02. 2016, 23. 06. 2016 a písomné vyhotovenie doplnenia uplatnenia nároku zo dňa 10. 08. 2016 v spojení s cestovnými náhradami a náhradou za stratu času na uvedené úkony).

13. Okresný súd preto vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa 1/ má nárok na náhradu škody voči žalovaným 1/ a 2/ spolu vo výške 49.547,93 € s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu voči žalobkyni 1/ v časti náhrady škody prevyšujúcej žalovanú sumu zamietol.

14. Žalobcovia 1/ a 2/ si voči žalovaným 1/ až 3/ uplatňovali okrem nároku na náhradu škody i náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení §§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to každý vo výške 30.000,- €. K uvedenému nároku okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovaným 1/ a 2/ je daný. Uzavrel, že jedinou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny spôsob zamestnanca žalovaného 2/, ktorý zavinil poškodenie zdravia u žalobkyne.

K spoluzavineniu zo strany poškodenej, teda žalobkyne 1/, nedošlo. Mal za to, že predpoklady pre priznanie práva na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom 1/ a 2/ sú splnené, nakoľko v dôsledku dopravnej nehody došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, a to do práva na súkromný a rodinný život. Zdôraznil, že žalobcovia viedli dlhé roky usporiadaný rodinný život, navzájom si boli oporou, trávili spolu dôchodkový vek. Z výsluchu svedkov bolo preukázané, že pred dopravnou nehodou bolo manželstvo žalobcov funkčné, boli si navzájom oporou. Žalobkyňa si vedela poradiť so všetkými prácami v domácnosti, v záhrade, v živote si navzájom manželia pomáhali. Žalobkyňa 1/ nemala zdravotné problémy a pokiaľ aj mala problém so srdcom, išlo o ľahšiu operáciu. Žalobcovia ako manželia žili veľmi pekne, žalobkyňa sa príkladne starala o manžela, varila mu obľúbené jedlá, vykonávala všetky domáce práce, žalobca 2/ robil v záhrade, spolu chodievali do kostola, zúčastňovali sa rodinných osláv. Po dopravnej nehode však nastala zmena, došlo k značnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne 1/, ktorá po návrate z nemocnice nebola samostatná, bola odkázaná na 24-hodinovú opateru, zabudla vykonávať domáce práce, nevedela na čo je soľ, cukor, prekladala veci, ktoré nevedela nájsť. Svedkovia potvrdili, že po návrate z nemocnice sa o žalobcov starali, striedali sa, až kým nebola zabezpečená opatrovateľka. Zároveň uviedli, že navštevujú žalobkyňu v zariadení, jej stav sa zhoršuje, je na tom veľmi zle, prestáva rozpoznávať, nepohybuje sa samostatne, je na vozíku a nevie sa o seba vôbec postarať. Uvedené preto výrazne zasiahlo do života oboch, nielen žalobkyne 1/, ale aj žalobcu 2/, ktorý si možno vie niečo navariť, avšak nevie vykonávať všetky domáce práce, je potrebné mu tiež pomáhať, žalobkyňa mu chýba ako partnerka a napriek tomu, že spolu nemali deti, boli na seba naviazaní. Manželia čas trávili spolu, mali záhradu, tam chodievali, predávali prebytky zo záhrady, v podstate žili ako bežní ľudia a nepotrebovali pomoc iných osôb. Z výsluchu žalobcu 2/ bolo preukázané, že ako manželia žili usporiadane, nepotrebovali pomoc iných osôb a žalobkyňa pokiaľ bolo treba niečo vybaviť, bola samostatná, vždy chodievala sama po úradoch, do bánk, nepotrebovala k tomu žiadnu pomoc. V súčasnej dobe však žalobca 2/ zostal sám, musí vybavovať aj tieto úradné záležitosti, čo dovtedy nerobil. Za najzávažnejšie považoval žalobca 2/ to, že keď je žalobkyňa v súčasnosti umiestnená v zariadení, ich vzťah upadá, ako aj komunikácia, manželka nie je schopná sa o seba postarať, je odkázaná na celodennú starostlivosť, dokonca stratila hygienické návyky. Okresný súd uzavrel, že ide o podstatnú zmenu v porovnaní so súkromným, rodinným životom žalobcov 1/ a 2/ pred nehodou a po dopravnej nehode. Žalobca 2/ naviac pociťuje strašný smútok, keď odchádza od manželky, navštevuje ju v zariadení pravidelne. Sám žalobca 2/ konštatoval, že sa mu úplne zmenil život a stratil manželku, nemá sa o koho oprieť, má strach, že ak by sa mu niečo stalo, nemá mu kto pomôcť. Dopravnou nehodou tak došlo k narušeniu sociálnych vzťahov medzi manželmi, ktoré boli vytvorené počas dlhodobého spolužitia, došlo tak u nich oboch k značnej citovej ujme. Nečakané a náhle poškodenie zdravia žalobkyne 1/ hlboko zasiahlo reálne do ich životov, ak si predtým boli nielen morálnou oporou, ale i spoločne zabezpečovali každodenné potreby. Práve pre zlý zdravotný stav musí byť žalobkyňa po dopravnej nehode umiestnená v zariadení s celodennou starostlivosťou, nakoľko žalobca 2/ nie je schopný sa o ňu postarať, vzhľadom na svoj zdravotný stav, ako i vek. Žalobcovia tak už nemôžu žiť v spoločnej domácnosti, vzájomne sa podporovať, byť si morálnou oporou, v dôsledku čoho má žalobca 2/ duševné útrapy, zostal sám, v dôsledku čoho došlo k nenapraviteľnej ujme v ich rodinnom a súkromnom živote. K nútenému vzájomnému odcudzeniu nemôžu viesť spoločenský rodinný život, čím bola narušená celistvosť rodiny a bolo výrazným spôsobom zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života s trvalými a nenapraviteľnými následkami.

15. Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy súd aplikoval ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vychádzal zo závažnosti vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, prihliadol na nenapraviteľný následok v súkromnom a rodinnom živote žalobcov, ako aj skutočnosť, že išlo o nedbanlivostný trestný čin. Súd nepriznal žalobcom nemajetkovú ujmu vo výške každému po 30.000,- €, ako požadovali, ktorú v takejto sume považoval za neprimeranú a u žalobkyne 1/ prihliadol i na skutočnosť, že jej bola priznaná náhrada škody na zdraví vo výške 49.547,93 € s príslušenstvom. Vo zvyšku preto žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy nad sumu, ktorú priznal voči žalovaným 1/ a 2/ zamietol.

16. K vyššie uvedenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil, že pasívne legitimovaným je i žalovaný 1/, vzhľadom na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Mcdo/1/2016 zo dňa 31. 07. 2017. Podporne poukázal i na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý vo viacerých posudzovaných veciach odmietol sťažnosti poisťovní namietajúcich porušenie svojich základných práv rozhodnutiami všeobecných súdov ustaľujúcimi krytie aj nemajetkovej ujmy poistením a Ústavný súd SR uzavrel, že pojem „škoda“ použitý v zákone o PZP je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovanie cieľov relevantnej únijnej regulácie.

17. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifikoval i tú skutočnosť, že v prevyšujúcej časti, v ktorej žalobu zamietol, išlo o náhradu škody, kedy nepriznal spornú položku bolestného 227 vo výške podľa znaleckého posudku, náklady s liečením vo výške 267,47 €, škodu v súvislosti so zastúpením v trestnom konaní vo výške 2.067,86 €, zakúpenie biolampy 300,- € a zároveň zamietol žalobu v prevyšujúcej časti nemajetkovej ujmy.

18. Na záver okresný súd odôvodnil, že žalobcom 1/ a 2/ priznal zákonný úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, a to dňom nasledujúcim po márnom uplynutí trojmesačnej lehoty podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP, ktorá uplynula dňa 11. 05. 2016, keďže nárok na náhradu škody si žalobkyňa 1/ uplatnila listom zo dňa 10. 08. 2016, poistná udalosť bola hlásená dňa 11. 02. 2016. Úrok z omeškania súd nepriznal žalobcom v časti, ktorou rozšírili žalobu o liečebné náklady o sumu 4.777,30 €, keďže v tejto časti sa žalovaní nemohli dostať do omeškania s plnením.

19. Okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť súdny poplatok z dôvodu, že poplatník je od poplatku oslobodený, žalobe bolo vyhovené a podľa výsledku konania je povinný poplatok zaplatiť žalovaný 1/ a 2/, ktorí nie sú oslobodení od platenia súdneho poplatku, a to podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položky č. 1 (6 % z ceny predmetu konania) a položky č. 7b písm. b/ (3 % z nemajetkovej ujmy) tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia aplikujúc § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch.

20. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu s poukazom na skutočnosť, že išlo o vec, kedy výška plnenia závisela od znaleckého posudku a od úvahy súdu. Žalobcom bol priznaný nárok síce nie v plnej výške, ale v danom prípade nejde o procesne neúspešných žalobcov, a teda žalobcovia majú právo na plnú náhradu trov konania, výlučne však len zo strany žalovaných 1/ a 2/, nakoľko žaloba bola voči žalovanému 3/ v celom rozsahu zamietnutá. Na základe toho, že žalovaný 3/ bol v celom rozsahu v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu, keďže žalobu voči nemu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.

21. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ako aj žalovaní.

22. Žalobcovia podali odvolanie proti výroku v zamietajúcej časti náhrady škody a nemajetkovej ujmy ako aj proti výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému 3/ v plnej výške. Odvolanie podali žalobcovia v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Prioritne namietali, že okresný súd sa nezaoberal ich podaním zo dňa 21. 03. 2018, ktoré bolo osobne podané na pojednávaní dňa 22. 03. 2018 a ktorým navrhli, aby súd priznal žalobkyni 1/ mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. O tomto návrhu podľa nich okresný súd nerozhodol, resp. z odôvodnenia jeho rozhodnutia to nevyplýva.

23. Následne žalobcovia v odvolaní konštatovali, že okresný súd vyvodil správny záver o tom, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie práva na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak súd uvedené právo na nemajetkovú ujmu nedostatočne posúdil, nakoľko následkom dopravnej nehody nedošlo k zásahu len do práva na súkromný a rodinný život žalobcov, ale aj do osobnostného práva žalobkyne 1/ na zdravie a telesnú integritu. Uvedené tvrdili už v podanej žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 03. 2018 s tým, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že k zásahu do osobnostného práva na zdravie a telesnú integritu žalobkyne 1/ došlo. Ďalšia odvolacia námietka žalobcov sa týka výšky nemajetkovej ujmy, ktorá bola priznaná okresným súdom a ktorú považujú za neprimerane nízku. Okresný súd dostatočne nevzal pri posudzovaní do úvahy intenzitu zásahu, v dôsledku ktorého došlo k vážnej ťažkej ujme na zdraví žalobkyne 1/, v dôsledku čoho sa žalobkyňa nikdy nevráti do plnohodnotného života s tým, že išlo o nečakaný nereparovateľný značný zásah aj do súkromia oboch žalobcov, ktorí sa pred dopravnou nehodou tešili pevnému zdraviu, žili plnohodnotný manželský, partnerský, ako aj rodinný život a boli si vzájomnou oporou, pomáhali si. V dôsledku protiprávneho zásahu žalovaného 3/ došlo k vážnemu narušeniu a pretrvávaniu narušenia rodinnej, citovej a sociálnej väzby s doživotnými následkami a žalobcovia naďalej trpia duševnými útrapami v dôsledku negatívnej zmeny ich spoločného života. Nedostatočne boli zohľadnené aj okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, nakoľko žalobkyňa 1/ neporušila žiadnu povinnosť v čase dopravnej nehody, prechádzala cez vozovku po riadne vyznačenom prechode pre chodcov a naopak žalovaný 3/ porušil dôležitú zákonnú povinnosť. Naviac, dôležitým bolo prihliadnuť i na postoj žalovaného 3/, ktorý sa žalobcovi 2/ ospravedlnil až na pojednávaní pred súdom, t. j. po viac ako dvoch rokoch. Žalobkyni 1/ sa morálneho zadosťučinenia nedostalo, žalovaný 3/ doteraz neposkytol žiadnu pomoc žalobcom, ani súčinnosť a nedôvodným bolo aj to, že súd prihliadol u žalobkyne 1/ na skutočnosť, že jej bola priznaná náhrada škody na zdraví.

24. Žalobcovia následne v odvolaní namietali i výrok rozsudku okresného súdu, ktorým im bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému 3/, pri ktorom rozhodovaní okresný súd nevzal do úvahy charakter konania, a teda že ide o konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenú následkom trestného činu, ktorého sa dopustil práve žalovaný 3/ a výlučne jeho zavinením došlo ku škode a k ujme na strane žalobcov. Nezanedbateľným je i sociálny aspekt, keď obaja žalobcovia sú starobnými dôchodcami a ich jediným príjmom je starobný dôchodok a naopak žalovaný 3/ má nadpriemerný mesačný príjem, preto nepriznanie práva na náhradu trov konania by nepriaznivo nezasiahlo do jeho majetkovej sféry. Na záver zdôraznili, že žaloba bola spočiatku podaná správne len proti žalovaným 1/ a 2/ a k rozšíreniu žaloby o žalovaného 3/ došlo len z opatrnosti, keďže pasívna legitimácia žalovaného 2/ bola postavená len na tvrdení žalovaného 3/ realizovaného len do zápisnice v trestnom konaní. Žalovaný 2/ síce toto tvrdenie dosiaľ nerozporoval vo vzťahu k jeho pasívnej legitimácii, avšak počas konania sa táto situácia mohla kedykoľvek zmeniť a stať sa spornou. Ide preto o dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie práva žalovaného 3/ na náhradu trov konania, a preto mal súd o nároku na náhradu trov konania voči žalovanému 3/ rozhodnúť podľa § 257 CSP. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodne o výške nemajetkovej ujmy pre každého žalobcu s poukazom na argumenty uvádzané v odvolaní a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ neprizná, alternatívne, aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

25. Žalovaný 1/ podal v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom I., II., VI. a VII. napadnutého rozsudku, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Prioritne namietal, že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, ktorá bola priznaná žalobkyni 1/ vo výške 49.547,93 € s príslušenstvom, jednotlivé čiastkové nároky, z ktorých priznaný nárok pozostáva, nepreukázala. Najmä nepreukázala potrebu - nevyhnutnosť ich vynaloženia, napr. odporúčaním ošetrujúceho lekára a ani to, že jej vznikla škoda vynaložením týchto nákladov. Najmä v majetkovej sfére žalobkyne 1/ sa škodový následok neprejavil úbytkom na jej majetku a nebolo preukázané ani to, že uplatnené nároky spadajú pod rozsah poistného krytia v zmysle Zákona o PZP. Žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť nároku na náhradu skutočnej škody nákladov spojených s liečením pozostávajúci z nákladov vynaložených na zakúpenie špeciálnej vlasovej kozmetiky vo výške 25,50 €, pretože nepredložila odporúčanie ošetrujúceho lekára na používanie tejto kozmetiky a zároveň ani z nákladov vynaložených na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 3.872,26 €, nakoľko tieto náklady nespadajú do rozsahu poistného krytia podľa ust. § 4 Zákona o PZP a zo strany žalobkyne 1/ nebolo preukázané ani vynaloženie akýchkoľvek finančných prostriedkov na zaplatenie uplatňovaných trov právneho zastúpenia v trestnom konaní. Neboli preukázané ani náklady na znalecký posudok vo veci hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne 1/, v tomto prípade ide o neúčelne vynaložené náklady, pretože nepredložila doklad potvrdzujúci vynaloženie týchto nákladov a aj z dôvodu, že na jeho základe nie je možné hodnoverne posúdiť preukázanie zdravotného stavu žalobkyne 1/ vzhľadom k bodovému ohodnoteniu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Nedôvodnými boli aj náklady na opatrovateľskú službu za mesiace apríl a máj 2016, ktoré v konaní nepredložila, z dokazovania nevyplýva ani to, kto, resp. aké zariadenie opatrovateľskú službu poskytli, nebola predložená zmluva, ani objednávka, ani daňové doklady. Nedôvodnou bola i náhrada za opatrovateľskú službu za mesiace jún 2016, pretože nepredložila doklad potvrdzujúci vynaloženie týchto výdavkov, ako aj za opatrovateľskú službu za mesiace júl 2016, august 2016, september 2016 a október 2016, keď neboli predložené doklady potvrdzujúce vynaloženie zaplatenia vyúčtovaných odplát za poskytnutie opatrovateľskej služby, ako aj za opatrovateľskú službu za mesiace november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, apríl až júl 2017, pretože z listín, ktoré žalobkyňa 1/ predložila nevyplýva, kto, resp. aké zariadenie opatrovateľskú službu poskytol, nebola predložená zmluva, ani objednávka a pod. Žalobkyňa 1/ taktiež nepreukázala náklady na doplatok za podávanie liekov, infúzií a zdravotníckych pomôcok, keď nepredložila odporučenie ošetrujúceho lekára na ich užívanie, ani doklad potvrdzujúci vynaloženie nákladov na ich zakúpenie. Pokiaľ okresný súd priznal žalobkyni 1/ náklady v súvislosti s jej liečením vo výške 4.777,30 €, žaloba je v tejto časti predčasná, pretože nedošlo k ukončeniu prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a vzhľadom k tomu, že uvedený nárok si žalobkyňa uplatnila až podaním doručeným 05. 04. 2018, následne na pojednávaní dňa 10. 04. 2018, teda ešte nedošlo k uplynutiu trojmesačnej lehoty v zmysle § 6 Zákona o PZP.

26. Podľa žalovaného 1/ žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť nároku na náhradu škody na zdraví pozostávajúci z nároku na náhradu za bolesť, pretože tento nárok riadne nepreukázala, tak ako to vyplýva z § 15 ods. 1 Zákona o PZP v spojení s § 3 ods. 2 prvá veta zák. č. 437/2004 Z. z., teda, že náhrada sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Uvedené sa vzťahuje i k jej nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o PZP v spojení s § 4 ods. 2 veta prvá zák. č. 437/2004 Z. z.. Listina označená ako znalecký posudok č. 147/2017, ktorá bola zo strany žalobcov predložená, nie je spôsobilá nahradiť lekársky posudok, pretože nie je ani súkromným znaleckým posudkom.

27. Žalovaný 1/ sa nestotožnil ani s názorom okresného súdu, ktorý vyplýva z bodov 34 a 35 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože žalobkyňa 1/ bola pasívna pri uplatňovaní nároku z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa 1/ totiž pred podaním žaloby nepodala návrh na uzavretie dohody o náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia, preto v tomto rozsahu bola žaloba predčasná v zmysle § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z. z.. Už v žalobe mohla žalobkyňa 1/ navrhnúť nariadenie znaleckého dokazovania za účelom vypracovania znaleckého posudku hodnotiaceho jej vytrpenú bolesť a sťaženie jej spoločenského uplatnenia, čo však neurobila. V tomto rozsahu preto okresný súd pochybil, ak nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to znalecké dokazovanie a vypočutie žalobkyne 1/, ktoré oba boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to na preukázanie jej nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ňou uplatňovaných nárokov z titulu nákladov vynaložených na opatrovateľské služby.

28. Žalovaný 1/ sa nestotožnil ani s rozhodnutím okresného súdu o výške nemajetkovej ujmy, ktorá bola žalobcom priznaná, nakoľko neboli splnené predpoklady v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že zásahmi do práva na ochranu osobnosti bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti, pričom tento predpoklad naplnený nebol a zároveň okresný súd priznanie týchto nárokov žalobcom dostatočne a presvedčivo neodôvodnil.

29. Na záver žalovaný 1/ namietal, že okresný súd nepostupoval správne, ani keď priznal žalobcom príslušenstvo spočívajúce v úroku z omeškania, pretože žalobkyňa 1/ doposiaľ nepreukázala vznik základu nároku.

30. Žalovaný 2/ podal voči rozhodnutiu okresného súdu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, e/ CSP. Okresný súd podľa neho nedôvodne v rozhodnutí uviedol, že pokiaľ vychádzal zo znaleckého posudku č. 147/17, žalovaní 1/, 2/, 3/ tento nerozporovali. Uvedené nie je pravdou, nakoľko podaním zo dňa 09. 10. 2017 spochybnil znalecký posudok, rozporoval jeho preskúmateľnosť v časti bodového hodnotenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Vyplýva to aj zo samotného obsahu uvedeného podania. Okresný súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko znalecký posudok č. 147/17 bol z jeho strany rozporovaný. Následne na pojednávaní dňa 22. 03. 2018 bolo navrhnuté vykonanie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia poškodenia zdravia žalobkyne 1/, ku ktorému sa pripojil, pričom k podaniu tohto návrhu nedošlo až po vykonaní dokazovania, ale v čase, kedy súd dokazovanie vykonával.

31. K výške náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola priznaná žalobcom 1/ a 2/ žalovaný 2/ uviedol, že jej určenie je výsledkom voľnej úvahy súdu, ktorá však nemôže byť svojvoľná a nepreskúmateľná. Okresný súd nedostatočne odôvodnil ním priznanú výšku nemajetkovej ujmy pre žalobcov a nedostatočným spôsobom prihliadol na výšku priznanej náhrady škody žalobkyni 1/.

32. Ak okresný súd priznal žalobkyni 1/ aj náhradu škody, ktorá jej vznikla s právnym zastúpením v trestnom konaní ako poškodenej, potom je nevyhnutné podľa žalovaného 2/ vychádzať z toho, že pri výpočte úkonu právnej služby sa malo vychádzať zo sumy, ktorá bola žalobkyni priznaná, teda zo sumy 49.547,93 €. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje aj výšku súdneho poplatku, ktorý má byť podľa okresného súdu uhradený, za nesprávnu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ napádajú rozsudok súdu prvej inštancie v tom, že súd nerozhodol o nároku žalobkyne 1/ o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % uviedol, že v tomto smere je odvolanie neopodstatnené z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní nepožiadala súd o pripustenie zmeny žaloby a súd o takomto návrhu preto nerozhodoval. Pokiaľ sa jedná o priznanie nároku na nemajetkovú ujmu mal za to, že okresný súd rozhodol správne a v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, z akých dôvodov žalobcom nemajetkovú ujmu priznal, ako aj vo vzťahu k jej výške. Navrhol, aby odvolací súd vo vzťahu k výrokom okresného súdu napádaným odvolaním žalobcami 1/ a 2/ rozsudok ako vecne správny potvrdil.

34. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, preto postup okresného súdu, ktorý voči nemu žalobu zamietol je vecne správny. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/214/2011. Zdôraznil, že od počiatku konania namietal svoju pasívnu legitimáciu s poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobcovia 1/ a 2/ boli počas celého konania pred súdom zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom, ktorý mal zvážiť, voči komu bude žaloba podaná, teda, kto je v konaní pasívne legitimovaným o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ak pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti bol zamestnanec právnickej osoby, ktorý v čase zásahu plnil pracovné úlohy. Nestotožnil sa ani s právnym záverom žalobcov, podľa ktorého mu súd nemal priznať náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP. Keďže bol v celom rozsahu úspešný v konaní, náhrada trov konania mu prináleží a aplikácia ustanovenia § 257 je ustanovením, ktoré sa má aplikovať výnimočne. Uznal, že zavinil dopravnú nehodu, za čo bol právoplatne odsúdený, avšak nie je správne, aby táto skutočnosť odôvodňovala nepriznanie trov konania. Naviac aplikáciou ust. § 257 sa výrazným spôsobom zasiahne do jeho majetkovej sféry, pretože nie je pravdivé, že by mal nadpriemerný mesačný príjem. Ak aj žalobcovia 1/ a 2/ poukazujú na to, že sú starobní dôchodcovia a ich jediným príjmom je starobný dôchodok, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia disponujú značnou finančnou hotovosťou vo výške 27.000,- €, ktorá skutočnosť vyplýva z výpovede žalobcu 2/ zo dňa 22. 03. 2018, ktoré finančné prostriedky boli poskytnuté právnej zástupkyni žalobcov do depozitu.

35. Na záver žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov doplnil, že mal záujem sa žalobkyni 1/ osobne ospravedlniť, pokúšal sa s ňou kontaktovať, opakovane nechával svoje kontakty aj u personálu nemocnice a o kontakt sa pokúšal aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu v trestnom konaní, avšak zo strany žalobkyne 1/ nebol prejavený žiadny záujem o dohodu a v trestnom konaní bola požadovaná náhrada vo výške približne 120.000,- €, ktorá je pre neho likvidačná. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

36. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 3/ uviedli vo vzťahu k trovám pred okresným súdom, že napriek tomu, že poskytli do depozitu ich právnej zástupkyni celoživotné spoločné úspory vo výške 27.000,- €, z tejto sumy sú uhrádzané reálne finančné náklady spojené so sťaženým zdravotným stavom žalobkyne 1/, ako aj iná škoda vzniknutá v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 3/. Dôchodok žalobkyne 1/ nepostačuje ani na krytie mesačných nákladov pobytu v zariadení pre seniorov Orlík. Takto vynaložené reálne finančné náklady od vzniku škodovej udalosti predstavujú v mesiaci júl 2018 sumu približne 20.429,84 €, a zároveň predložili písomné vyčíslenie týchto nákladov. Ku dnešnému dňu zostala z ich celoživotných úspor reálne suma okolo 6.500,- €, ktoré budú aj naďalej vynakladané práve na následky protiprávneho konania žalovaného 3/. S prihliadnutím na uvedené sa preto javí byť obrana žalovaného 3/ v tomto smere aroganciou, nakoľko nenahradil sám z vlastnej iniciatívy vzniknutú a vznikajúcu škodu, čo i len v nepatrnej časti. Žalovaný 3/ sa dosiaľ nepokúsil ospravedlniť žalobkyni 1/ a ani o ich vzájomnú dohodu, jeho tvrdenia nie sú pravdivé.

37. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že ich tvrdenia a námietky, v zmysle ktorých mala žalobkyňa 1/ navrhnúť súdu prvej inštancie mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % považuje za irelevantné. Žalobcovia, ani ich právny zástupca v záverečnej reči nešpecifikoval, čoho sa domáhajú, len uviedol, že žalobe žiadajú vyhovieť v celom rozsahu podľa posledného podania. Z posledného podania žalobcov však nevyplýva, akú konkrétnu sumu žiadajú žalobcovia súdom priznať v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., a preto súd ani nemal dôvod rozhodovať o priznaní tohto nároku. Zo strany žalobkyne 1/ nebol podaný návrh na uzavretie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a ak bol, tak zároveň nedošlo k márnemu uplynutiu troch mesiacov od jej podania, alebo nedošlo k vyplateniu žalobkyňou 1/ uplatňovaných nárokov, preto je toho názoru, že splnenie predpokladu vyjadreného v § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z. z., zákonodarca vyžaduje ako conditio sine qua non na to, aby sa žalobkyňa 1/ mohla pred súdom účinne domáhať priznania nárokov z titulu sťaženia jej spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa 1/ tento postup nedodržala, nemohla by sa úspešne domáhať priznania nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a konajúci súd by musel žalobu v tejto časti z dôvodu jej predčasnosti zamietnuť. Zdôraznil, že žalobkyňa 1/ mala v konaní právneho zástupcu, teda mala odbornú právnu pomoc, preto ak disponovala dohodou o vyrovnaní podľa § 6 vyššie uvedeného zákona, mala ju aj riadne doručiť. Žalovaný 1/ zároveň v písomnom vyjadrení nesúhlasil s konštatovaním žalobcov 1/ a 2/ o správnosti záverov súdu prvej inštancie o splnení všetkých zákonných predpokladov na priznanie práva na zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobcom 1/ a 2/, naopak naďalej má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak priznal žalobcom 1/ a 2/ nemajetkovú ujmu, na ktorej vyplatenie ho zaviazal, pretože nároky žalobcov 1/ a 2/ uplatnené z titulu nemajetkovej ujmy nespadajú do rozsahu poistného krytia v zmysle § 4 Zákona o PZP. Vo vzťahu k náhrade trov konania, ktorých náhradu uložil súd prvej inštancie žalobcom 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovanému 3/, považujú za rozhodnutie vecne správne, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ mali od počiatku sporu odbornú právnu pomoc, ktorá je znalá práva a vie posúdiť, voči komu vznikol nárok, preto súd prvej inštancie dôvodne neprihliadol na charakter konania, či sociálny aspekt, majetkové pomery žalovaného 3/, ale aj okolnosti, ktoré mali viesť žalobcov k uplatneniu nárokov, vyznievajú nepresvedčivo. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedeným v jeho odvolaní zo dňa 08. 06. 2018.

38. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte „CSP“) prejednal odvolanie žalobcov, ako aj žalovaných, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 a rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

39. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy v tomto rozsahu správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k nároku žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovaným 1/ a 2/ vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

40. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že žalovaný 3/ ako zamestnanec žalovaného 2/ pri vykonávaní práce pre žalovaného 2/ spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo na strane žalobkyne 1/ k poškodeniu na zdraví, preto považoval jej nárok voči žalovaným 1/ a 2/ v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka a v zmysle § 449 Občianskeho zákonníka za daný, ak súčasne nebolo sporné, že žalovaný 2/ bol poistený u žalovaného 1/ v zmysle Zákona o PZP (§ 15 ods. 1), preto si žalobkyňa 1/ dôvodne uplatnila vyššie uvedený nárok aj voči žalovanému 1/. Vo vzťahu k tomuto záveru odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bodoch 32, 33, 41, 42 a 43 a k argumentom uvedeným v odvolaní žalovaného 1/ dodáva na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd nasledovné:

41. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že jednotlivé čiastkové nároky, z ktorých priznal okresný súd nárok žalobkyni 1/ titulom náhrady škody na zdraví, žalobkyňa 1/ nepreukázala najmä nevyhnutnosť vynaloženia výdavkov, ktoré vynaložila v súvislosti s poškodením jej zdravia, a to napr. odporučením ošetrujúceho lekára, resp. tým, že by došlo na jej strane k úbytku majetku. Okresný súd sa podrobne jednotlivými nárokmi vyplývajúcimi z poškodenia zdravia žalobkyne 1/ zaoberal. Žalovaný 1/ opakovane namietal, že nárok žalobkyne na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nebol preukázaný v zmysle § 3 ods. 2 veta prvá a v zmysle § 4 ods. 2 veta prvá zák. č. 437/2004 Z. z..

42. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá zák. č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8).

43. Podľa § 4 ods. 2 veta prvá zák. č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8).

44. Okresný, ako aj odvolací súd uznávajú, že k priznaniu nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nedošlo v prejednávanej veci na základe lekárskeho posudku tak, ako je vyššie uvedené, avšak okresný súd sa s uvedenou námietkou žalovaného 1/ vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí, keď výslovne konštatoval, že bolo preukázané, že žalobkyňa 1/ požadovala o vypracovanie lekárskeho posudku, ktoré žiadosti sa nachádzajú priamo v spise a okolnosť, že jej žiadosti vyhovené nebolo, nemôže byť na jej ťarchu, teda aby v prípade, ak nikto nevyhotoví lekársky posudok, sa poškodená nemohla svojho nároku domáhať žalobou, pokiaľ jej škoda nebola priznaná v trestnom konaní, ani plnením poisťovne a vôbec nebolo spochybnené, že k poškodeniu na zdraví došlo v dôsledku dopravnej nehody zavinením žalovaného 3/ ako zamestnanca žalovaného 2/, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovaného 1/. Samotné ustanovenie § 7 a 8 zákona č. 437/2004 Z. z. sa výslovne konštatuje, že o vydanie lekárskeho posudku či už v prípade bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia môže požiadať poškodený ale aj fyzická osoba alebo právnická, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady, ak im dá poškodený súhlas. Uvedený zákon č. 437/2004 Z. z. nerieši výslovne to, ako postupovať v prípade, ak žiadosti na vydanie lekárskeho posudku nebude vyhovené. Z ust. §-u 7 ods. 6 tohto zákona možno nepriamo vyvodiť možnosť, že pokiaľ zákon umožňuje v prípade pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, potom takáto možnosť je daná aj v prípade, ak žiadosti o vydanie lekárskeho posudku nebolo vyhovené vôbec. Postup žalobkyne 1/, ktorá o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu požiadala a tento bol aj vypracovaný, možno považovať za správny a zodpovedajúci zmyslu zákona odškodniť vytrpené bolesti resp. poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zavineným konaním. Za osobitný zákon v zmysle §-u 7 zákona č. 437/2004 Z. z. možno považovať zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „zákon o znalcoch“). Znalecký posudok č. 147/2017, ktorý vyhotovil Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., predložený žalobkyňou 1/ podľa okresného, ale aj odvolacieho súdu obsahuje náležitosti v zmysle zákona o znalcoch a súčasne bol vypracovaný aj v zmysle § 209 ods. 2 a obsahuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Zo zákona o znalcoch ale ani zo zákona č. 437/2004 Z. z. nevyplýva, že by predmetný súkromný znalecký posudok mal byť vypracovaný posudzujúcim lekárom v zmysle § 2 ods. 3 písm. d) v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Znalecký posudok musí spĺňať náležitosti v zmysle zákona o znalcoch, a v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré zo strany žalovaného 1/ neboli spochybnené. Ani okolnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný až po začatí sporu pred súdom prvej inštancie, nemá na jeho vecnú správnosť a závery žiaden vplyv. Nemožno totiž neprihliadať na tú skutočnosť, že k jeho vypracovaniu došlo práve v dôsledku námietok žalovaného 1/ a 2/ voči odbornému vyjadreniu č. 47/2016, ktoré bolo doplnené vyjadrením č. 95/2016, na základe ktorého odborného vyjadrenia žalovaný 1/ čiastočne žalobkyni 1/ škodu plnil a teda žalobkyňa 1/ mala dôvodne za to, že v čase podania žaloby je možné z uvedeného odborného vyjadrenia vychádzať, ak z neho pred podaním žaloby vychádzal aj žalovaný 1/. Keďže práve uvedené odborné vyjadrenie žalovaný 1/ a 2/ až v konaní spochybnili, došlo k vypracovaniu súkromného znaleckého posudku, ktorý v prípade, ak jeho závery žalovaný namietal, mohol byť podrobený kontrole napr. i kontrolným znaleckým posudkom, o vydanie ktorého mohol požiadať žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.. Okresný súd preto dôvodne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný 1/ až v závere dokazovania navrhol vykonať znalecké dokazovanie a to napriek tomu, že uvedený návrh mohol predložiť už po podaní žaloby resp. po tom, ako sa oboznámil so súkromným znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou 1/, príp. sám požiadať o vypracovanie znaleckého posudku v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., k čomu nepristúpil. Možno preto súhlasiť so záverom okresného súdu, že jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania na poslednom pojednávaní vedenom pred okresným súdom je možné hodnotiť ako nehospodárny a účelový, ak námietky voči znaleckému posudku predloženému žalobkyňou 1/ vzniesol už skôr, napriek tomu sám žalovaný 1/ súkromnoznalecký posudok alebo súkromnoodborné vyjadrenie v konaní nepredložil.

45. Ani ďalšia námietka žalovaného 1/ vo vzťahu k aplikácii ust. § 6 zákona č. 437/2004 Z. z., neobstojí. Dohoda o urovnaní v zmysle tohto § 6 môže byť uzatvorená nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom. Nejde o dohodu vo vzťahu k nároku, ktorý vyplýva zo zákona, ale o dohodu, ktorá tento nárok zo zákona prevyšuje. To, že dohoda nebola uzavretá, neznamená zánik nároku žalobkyne 1/. Správne uzavrel i okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a to v bode 34, že predmetné zákonné ustanovenie stanovuje možnosť uzatvoriť dohodu, a preto ho nie je možné vykladať tak, že v prípade, že nebol podaný návrh na uzavretie tejto dohody a táto nebola uzavretá, nie je potom možné, aby sa poškodený domáhal svojho nároku súdnou cestou. Nemožno preto vykladať uvedené ustanovenie § 6 tak, že ak sa návrh na uzatvorenie dohody podľa ods. 1 nepodal, pričom ide len o dohodu o vyrovnaní nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, nemohol by sa poškodený svojho nároku pred súdom vôbec domáhať, nehovoriac o tom, že uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na náhradu za bolestné. Žalobkyňa 1/ si však voči žalovanému 1/ riadne uplatnila svoj nárok na bolestné ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia už v trestnom konaní a následne aj listom zo dňa 10. 08. 2016 a na základe tohto uplatnenia svojho nároku mohlo dôjsť k poskytnutiu plnenia žalobkyni 1/ zo strany žalovaného 1/ aj na základe dohody, ku ktorej však až do rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie nedošlo. Nejde teda o hmotnoprávnu podmienku, ktorej splnenie je predpokladom pre podanie žaloby.

46. Odvolací súd len pre úplnosť dopĺňa, že i samotná žaloba je návrhom žalobkyne 1/ na uzatvorenie dohody podľa ods. 1 §-u 6 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom s poukazom na to, že konanie sa pred súdom prvej inštancie vedie už od 14.11.2016, je zrejmé, že k uplynutiu lehoty 3 mesiacov od podania tejto žaloby k uzatvoreniu dohody nedošlo. Naviac § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. určuje horný limit výplaty poistného plnenia pre náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške zodpovedajúcej zvýšeniu priznaného bodového ohodnotenia najviac o 50 %, k aplikácii ktorého ustanovenia zo strany okresného súdu nedošlo. Účelom ust. § 6 zákona č. 437/2004 Z. z. bolo jednoduché, rýchle vyrovnanie, ktorého cieľom bolo predchádzať zbytočným súdnym sporom s tým, že zároveň bol určený aj objem nárokov priznaných dohodou, ktorý môže presiahnuť výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5 tohto zákona môže presiahnuť priznané bodové ohodnotenie max. o 50 %.

47. Žalobkyňa 1/ zároveň preukázala náklady vynaložené resp. spojené s jej liečením, ktoré okresný súd priznal a ich priznanie vo vzťahu k nároku ako aj výške podrobne odôvodnil v bode 46 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd odkazuje. V zmysle ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa pri škode na zdraví uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením. Predpokladom vzniku tohto nároku je, že došlo ku škode na zdraví, za ktorú škodca zodpovedá, k vynaloženiu nákladov už došlo a náklady, ktoré boli vynaložené, boli spojené s liečením poškodeného. Uvedené predpoklady v prejednávanej veci boli splnené v celom rozsahu, ak poškodenie zdravia na strane žalobkyne 1/ bolo preukázané odbornými vyjadreniami ako aj súkromným znaleckým posudkom s tým, že zodpovednosť za škodu nesie práve žalovaný 1/ a 2/. Náhradu účelne vynaložených nákladov žalobkyne 1/ preukázala a bolo zrejmé, že k ich vynaloženiu už skutočne došlo. Zároveň bolo preukázané, že uvedené náklady boli vynaložené v spojení s liečením poškodeného, teda medzi nákladmi a liečbou je existujúca príčinná súvislosť. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za náklady spojené s liečením poškodeného považujú náklady spojené s prilepšením na strave, náklady na diétne stravovanie, náklady spojené s rehabilitáciou, úhradou za lieky alebo ortopedické pomôcky, náklady na ošetrovateľa ale aj náklady príbuzných poškodeného (alebo aj inak blízkych osôb), ako sú napr. náklady spojené s návštevou poškodeného v liečebnom zariadení. Vzhľadom na formuláciu hypotézy právnej úpravy, účelnosť vynaloženia nákladov je v zásade závislá od hodnotenia konkrétnej situácie súdom. Okresný ale aj odvolací súd poznamenáva, že náklady vynaložené v spojení s liečením žalobkyne 1/ neboli uhradené podľa predpisov o nemocenskom poistení a ide o primerané náklady. V čase liečenia poškodeného sa na činnostiach smerujúcich k zlepšeniu jeho zdravotného stavu môžu podieľať aj iné osoby. Ide o náklady na doplnky, liečby, na rehabilitáciu, na nákup liečebných či ortopedických pomôcok na diétnu resp. výdatnejšiu stravu a na starostlivosť o poškodeného v prípade jeho bezmocnosti, ako aj náklady najbližších príbuzných poškodeného spojené s návštevami chorého v nemocnici. Nie sú preto dôvodné námietky žalovaného 1/ v odvolaní a na priznanie tohto nároku nemá vplyv ani skutočnosť, že žalovaný 1/ neukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ak v čase rozhodovania okresného súdu a v súčasnej dobe s prihliadnutím na rozhodovanie odvolacieho súdu je zrejmé, že žalovaným 1/ uplatnená 3 - mesačná lehota už uplynula. Ak žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že boli priznané žalobkyni 1/ aj náklady v súvislosti so zakúpením špeciálnej vlasovej kozmetiky, uvedené nie je pravdivé, nakoľko tieto náklady súdom priznané žalobkyni 1/ neboli.

48. Následne žalovaný 1/ namietal, že žalobkyni 1/ boli voči nemu priznané i náklady na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 3.872,26 €, ktoré v zmysle § 4 zákona o PZP nespadajú do rozsahu poistného krytia. V zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. Z uvedeného ustanovenia teda priamo vyplýva nárok na trovy právneho zastúpenia, teda náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody na zdraví (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP), nakoľko poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie v zmysle žaloby žalobkyne 1/.

49. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal najmä závery okresného súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaného dokazovania, ak v bode 40 napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že vychádzal zo znaleckého posudku č. 147/17, ktorý žalovaní nerozporovali. Uvedené podľa neho nie je pravdivé, nakoľko už podaním zo dňa 09. 10. 2017 spochybnil znalecký posudok a rozporoval jeho preskúmateľnosť v časti bodového hodnotenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V uvedenom podaní zo dňa 09. 10. 2017 (č. l. 243 spisu) však vyplýva len toľko, že žalovaný 2/ v tomto podaní namietal nepreskúmateľnosť bodového hodnotenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo všeobecnosti a konkrétne namietal len to, že v znaleckom posudku nie je uvedené, na základe akých skutočností bolo znaleckou organizáciou zvýšené bodové hodnotenie za bolesť pri položke 227 o 100 %, a teda nad rámec možnosti zvýšenia uvedeného v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.. K uvedenej námietke sa však okresný súd vyjadril a uvedenú námietku, ktorú uplatnil voči žalobcovi 1/ a 2/ v rovnakom rozsahu i žalovaný 1/ vyhodnotil ako dôvodnú, keď v prevyšujúcej časti žalobu v časti náhrady škody zamietol, a to práve z dôvodu, že žalobkyni 1/ v zmysle súkromného znaleckého posudku č. 147/17 spornú položku bolestného 227 vo výške podľa znaleckého posudku nepriznal (viď bod 55 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Súd teda priznal žalobkyni bolestné v zmysle súkromného znaleckého posudku vo výške 6.709,90 € za priznaný počet bodov 865 z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobkyňou, keďže žalovaný 1/ v časti bolestného plnil, pri položke č. 227 priznal len 450 bodov. Okresný súd tak dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, nakoľko znalecký posudok č. 147/17 bol rozporovaný len ohľadne tejto položky, ktorú súd nepriznal v takom rozsahu, ako to namietal žalovaný 1/ a 2/.

50. Ak aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že návrh na znalecké dokazovanie bol zo strany žalovaných 1/ a 2/ navrhnutý až po vykonanom dokazovaní, mal na mysli najmä to, že okresný súd už dospel k záveru dokazovania, ktoré prebiehalo už od roku 2016, a preto návrh na znalecké dokazovanie na pojednávaní dňa 10. apríla 2018 i odvolací súd hodnotí ako účelový so snahou oddialiť rozhodnutie vo veci samej, nakoľko žalovaný 2/ mal možnosť navrhnúť vykonanie tohto dôkazu už potom, ako žalobkyňa 1/ predložila v konaní súkromný znalecký posudok, ktorý preukázateľne ohodnotil jej bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a ktorý bol podkladom pre ďalšie konanie vo veci. Ak teda žalovaný 2/ mal za to, že uvedený súkromný znalecký posudok nespĺňa charakter preskúmateľnosti a nezodpovedá skutočne poškodenému zdraviu žalobkyne 1/, mohol podať návrh na vypracovanie znaleckého posudku nepomerne skôr, než na pojednávaní, na ktorom bolo vo veci samej rozhodnuté a súčasne mal možnosť sám predložiť znalecký posudok tak, ako to odvolací súd uviedol už vo vzťahu k žalovanému 1/.

51. Keďže odvolacie námietky vo vzťahu k náhrade škody na zdraví u žalobkyne 1/, ktorá bola okresným súdom priznaná v rozsahu 49.547,93 € s príslušenstvom, neboli dôvodné, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým priznal žalobkyni 1/ titulom náhrady škody na zdraví sumu 49.547,93 € s príslušenstvom je vecne správne a v tomto rozsahu rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

52. Ďalším v poradí druhým výrokom okresný súd rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy žalobcom 1/ a 2/ tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu žalobkyni 1/ vo výške 2.000,- €, žalobcovi 2/ vo výške 4.000,- € a vo zvyšku žalobu zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu podali odvolanie tak žalobcovia ako aj žalovaní.

53. Žalovaní namietali, že neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy žalobcom, teda že ich nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je daný. S uvedeným právnym názorom žalovaného 1/ a 2/ sa však ani odvolací súd nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov:

54. Okresný súd aplikujúc ust. § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka mal za to, že jedinou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny spôsob jazdy zamestnanca žalovaného 2/, ktorý zavinil poškodenie zdravia u žalobkyni 1/ a súčasne k spoluzavineniu zo strany poškodenej nedošlo. V dôsledku dopravnej nehody tak došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov a to do práva na súkromný a rodinný život. Žalovaný 3/ tak ako vodič motorového vozidla a zároveň zamestnanec žalovaného 2/, ktorý bol v zmysle zákona o PZP poistený u žalovaného 1/, zasiahol do práva na ochranu osobnosti oboch žalobcov s tým, že v danom prípade nepostačuje len zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že poškodenie zdravia u žalobkyne 1/ teda zásah do jej práva na život a zdravie vzhľadom na závažné zdravotné následky, ktoré pretrvávajú do súčasnosti a v dôsledku ktorých došlo aj k narušeniu vzájomných sociálnych a rodinných vzťahov medzi manželmi, už nie je možné zvrátiť, zmeniť a z vykonaného dokazovania vyplýva i to, že ide o stav nezvratný, ak nečakané a náhle poškodenie zdravia žalobkyne 1/ zásadným spôsobom ovplyvnilo jej osobný život. Žalobkyňa 1/ je umiestnená v zariadení s celodennou starostlivosťou, nakoľko po dopravnej nehode je žalobkyňa 1/ nesebestačná, je odkázaná na 24-hodinovú opateru, stratila hygienické návyky, ktoré skutočnosti boli potvrdené nielen výpoveďou samotného žalobcu 2/ ale i svedkov a rozhodnutím Mesta Banská Bystrica o odkázanosti žalobkyne 1/ na poskytnutie sociálnej služby. Zo záverov znaleckého posudku a to jeho časti klinickej symptomatológie, vyplýva, že po dopravnej nehode je žalobkyňa 1/ poúrazovo - organicky zmenená so stratou samostatnosti, trvalým odkázaním na kompletnú opatrovateľskú starostlivosť, s redukciou vyšších citov, vôľových, motivačných a záujmových procesov, stratou schopnosti adaptácie, pohybu v societe, so záverom diagnózy psychiatra: stredne ťažká poúrazová demencia. Aj pri objektívnom vyšetrení žalobkyne 1/ bolo konštatované, že jej mimické a pantomimické prejavy sú chudobné, reč je artikulovaná, zrozumiteľná, spomalená, verbálna fluencia narušená. Spontánne neverbalizuje, otázky je jej nutné opakovať a na otázky odpovedá po latenciách, pri témach minulých udalosti sporadicky rozvíja, odpovede sú minimálne informatívne a správanie je bezradné. Aj z tohto dôvodu hlavný konzultant znaleckej organizácie MUDr. Norbert Moravanský, PhD. potvrdil, že vzhľadom na svoj dlhodobý nepriaznivý liečbou neovplyvniteľný duševný stav nie je žalobkyňa 1/ schopná vystupovať pred súdom a adekvátne sa zúčastňovať súdnych pojednávaní. Aj z tohto dôvodu preto námietku žalovaného 1/ a 2/, že žalobkyňa 1/ nebola osobne na pojednávaní vypočutá, nie je možné považovať za dôvodnú.

55. Okresný súd podrobne poukázal na to, akým spôsobom, za akých okolností došlo k porušeniu práva a pri určení výšky náhrady podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka prihliadol tak na závažnosť vzniknutej ujmy na strane žalobcov 1/ a 2/ ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zdôraznil samotný účel a funkciu inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri ochrane osobnosti v zmysle § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, keď v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv a je právne bezvýznamné, či k takémuto zásahu došlo zavinene alebo nezavinene. Okresný súd podrobne poukázal na to, k akej zmene nielen pokiaľ ide o vzťah žalobcov 1/ a 2/ ako manželov, došlo po dopravnej nehode. Ale poukázal i na zmenu v zdravotnom stave týkajúcom sa poškodenia zdravia u žalobkyne 1/, preto ani námietka žalobcov 1/ a 2/ v odvolaní vzťahujúce sa k tomu, že okresný súd sa nezaoberal zásahom do osobnostného práva žalobkyne 1/ na zdravie a telesnú integritu nie je dôvodná. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia a to v bode 51 síce okresný súd poukazuje na tú skutočnosť resp. porovnáva, ako žalobcovia 1/ a 2/ žili pred a po dopravnej nehode, avšak zároveň sa zaoberal i otázkou samotného poškodenia zdravia u žalobkyne 1/, ktorú charakterizoval ako v súčasnej dobe v dôsledku jedinej príčiny, ktorou bola dopravná nehoda, za nesebestačnú, vyžadujúcu 24-hodinovú opateru, ku ktorému zásahu do osobnostného práva žalobkyne na zdravie a telesnú integritu došlo v dôsledku dopravnej nehody. Následne v bode 52 výslovne okresný súd konštatoval, že výšku tejto peňažnej náhrady určil i vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá nastala v osobnej sfére žalobkyne 1/ ako aj žalobcu 2/ a okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, keď prihliadol na nenapraviteľný následok v súkromnom a rodinnom živote žalobcov, ale i na skutočnosť, že išlo o nedbanlivostný trestný čin. Výslovne konštatoval, že žalobcom nepriznal nemajetkovú ujmu každému vo výške 30.000,- € v zmysle nimi podanej žaloby, keďže túto považoval za neprimeranú a u žalobkyne 1/ prihliadol i na skutočnosť, že jej bola priznaná náhrada škody na zdraví v rozsahu 49.547,93 € s príslušenstvom. Okresný súd podrobne vyhodnotil zdravotný ale i osobný a rodinný život žalobkyne 1/ pred dopravnom nehodou ako aj osobný a rodinný život žalobcu 2/ po dopravnej nehode. K závažnej zmene, na ktorú okresný súd poukázal, možno doplniť len toľko, že pri ňom zohľadnil aj uvedenú vážnu ťažkú ujmu na zdraví žalobkyne 1/, keď došlo k životu ohrozujúcemu zraneniu ako aj to, že bol poškodený životne dôležitý orgán s vážnymi doživotnými následkami žalobkyne 1/, ktorá sa už t. č. nikdy nevráti do plnohodnotného života, ktorý dovtedy s prihliadnutím na jej vek a zdravotný stav viedla. Je zrejmé, že išlo o nečakané a náhle poškodenie zdravia žalobkyne 1/ ako aj skutočnosť, že dôsledky na strane oboch žalobcov sú nereparovateľné. Uvedené dôsledne posúdil i vo vzťahu k narušeniu a to vážnemu narušeniu a pretrvávaniu narušenia rodinnej, citovej a sociálnej väzby s doživotnými následkami, ak žalobkyňa 1/ je umiestnená v zariadení, nakoľko vyžaduje 24- hodinovú starostlivosť, ktorú jej už vzhľadom na vek a zdravotný stav žalobca 2/ poskytovať nemôže. Okolnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ trpia obrovskými duševnými útrapami v dôsledku negatívnej zmeny spoločného života, je zrejmá a aj vzhľadom na závery znaleckého posudku je možné predpokladať zvýšenú záťaž najmä na strane žalobcu 2/, nakoľko v zmysle záveru znaleckého posudku v súčasnej dobe žalobkyňa 1/ je trvalo odkázaná na kompletnú opatrovateľskú starostlivosť a to s redukciou vyšších citov, vôľových, motivačných a záujmových procesov, stratou schopnosti adaptácie či pohybu v societe, nakoľko trpí stredne ťažkou poúrazovou demenciou. Uvedený závažný stav si však naplno uvedomuje práve žalobca 2/, preto i rôzna výška náhrady nemajetkovej ujmy uvedené skutočnosti zohľadňuje. Je preto veľmi zarážajúcou námietka žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k priznanej náhrade nemajetkovej ujmy, ak podľa ich tvrdenia nevyplýva, že by v dôsledku dopravnej nehody sa u žalobcu 2/ zmenil život takým podstatným spôsobom, že by mu vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Uvedené len zodpovedá nepochopeniu tak vážneho poškodenia zdravia ako aj života na strane oboch žalobcov, ku ktorému došlo práve v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 3/.

56. Nedôvodnou bola i námietka žalovaného 2/ vo vzťahu k priznaniu náhrady v súvislosti s právnym zastúpením v trestnom konaní žalobkyne 1/ ako poškodenej, ak žalovaný 2/ namietal, že pri výpočte trov právneho zastúpenia v trestnom konaní sa malo vychádzať z hodnoty sporu 84.276,13 €, pričom správne pokiaľ bola žalobkyni priznaná náhrada škody len vo výške 49.547,93 €, pri výpočte úkonu právnej služby sa malo vychádzať z tejto sumy. K uvedenému je však nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že uvedené náklady v súvislosti s právnym zastúpením v trestnom konaní boli určené a vyčíslené v trestnom konaní a preto preskúmavať ich výšku, o ktorej bolo rozhodnuté, zákon neumožňuje.

57. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s právnym záverom žalovaného 1/, podľa ktorého nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k nároku žalobcov 1/ a 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom o PZP. V tejto súvislosti okresný súd dôvodne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 1/2016 zo dňa 31. 07. 2017 a podrobne odôvodnil v bode 53 napadnutého rozhodnutia, na základe akých skutkových a právnych záverov považuje žalovaného 1/ za pasívne vecne legitimovaného. Odvolací súd sa v celom rozsahu s uvedeným záverom okresného súdu o tom, že žalovaný 1/ je pasívne vecne legitimovaným i v prípade nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, stotožňuje. Nemožno totiž neprihliadať na rozhodnutie Ústavného súdu SR a to I. ÚS 206/2015, III. ÚS 645/2015, III. ÚS 646/2015 a najmä III. ÚS 666/2016, v ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na nutnosť eurokonformného výkladu zákonov. Uvedený právny záver vyvodil odvolací súd i vo svojej rozhodovacej činnosti napr. vo veci 16Co/148/2017. Okresný ani odvolací súd sa preto nemá dôvod odkloniť od súdnej praxe, podľa ktorej žalovaný 1/ je pasívne vecne legitimovaný v konaní o plnenie nemajetkovej ujmy žalobcom.

58. Naviac odvolací súd dopĺňa, že aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva by priznaná finančná náhrada napr. v konaniach o ochranu osobnosti nemala byť neprimeraná iným finančným kompenzáciám

- napr. výške náhrady za utrpenie a bolesť (ktoré boli spôsobené napr. telesnými zraneniami - Karhuvaara and Iltalehti verzus Fínsko, pozri vo vzore 16Co/148/2017 v bode 39). Podobne sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď konštatoval, že priznávanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa a dokonca by mohlo bagatelizovať niektoré ujmy na iných základných právach (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 171/2005 zo dňa 27. 04. 2006).

59. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

60. Odvolací súd poznamenáva, že nárok žalobkyne 1/ na náhradu škody na zdraví a nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sú dva odlišné nároky, keď predpoklady pre to, aby boli tieto považované za dôvodné a bolo rozhodnuté aj o ich výške, nie sú nárokmi totožnými. Ten istý dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostným právach. Tieto nároky treba rozlišovať, a pri posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje.

61. Okresný súd rozhodol vecne správne aj pokiaľ ide o zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení ako sankciu zo zákona za nesplnenie povinnosti plniť včas a riadne, a to dňom nasledujúcim po márnom uplynutí 3-mesačnej lehoty podľa § 11 ods. 6 zákona č. 358/2001 Z. z., ktorá uplynula dňa 11. 05. 2016, keďže nárok na náhradu škody si žalobkyňa 1/ uplatnila listom zo dňa 10. 08. 2016 a poistná udalosť bola hlásená dňa 11. 02. 2016. Úrok z omeškania okresný súd nepriznal žalobcom v časti, ktorou rozšírili žalobu o liečebné náklady a to o sumu 4.777,30 €, keďže v tejto časti sa žalovaný nemohli dostať do omeškania s plnením.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené preto okresný súd rozhodol vecne správne aj pokiaľ rozhodol o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcov 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/, keď žalobkyni 1/ priznal náhradu titulom nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- € a žalobcovi 2/ vo výške 4.000,- € a vo zvyšku žalobu zamietol. Zásah do osobnosti žalobkyne 1/, či už do práva na ochranu života a zdravia resp. práva na súkromie a rodinný život možno označiť ako uskutočnený v značnej miere, ktorá ujma vznikla v osobnej sfére žalobkyne 1/, ktorú žalobkyňa 1/ objektívne pociťovala ako závažnú vzhľadom na intenzitu trvania zásahu ako aj rozsah pôsobenia a zásahu. Okresný súd tak vykonaným dokazovaním zabezpečil dostatok skutočností, ktoré súdu umožnili založiť úvahy na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu pri určení výšky nemajetkovej ujmy.

63. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne aj pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania. Aplikoval správne ustanovenia Civilného sporového poriadku a žalobcom 1/ a 2/ ako úspešným v konaní priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ s poukazom na skutočnosť, že išlo o vec, kedy výška plnenia závisela od znaleckého posudku a od úvahy súdu. Dôvodne okresný súd konštatoval, že žalobcom bol priznaný nárok síce nie v plnej výške, ale v danom prípade nejde o procesne neúspešných žalobcov, v dôsledku čoho majú žalobcovia právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy, nie zo sumy žalovanej. Rovnako dospel okresný súd k správnemu záveru aj vo vzťahu o náhrade trov konania voči žalovanému 3/, nakoľko v tomto prípade žalobcovia 1/ a 2/ voči žalovanému 3/ neboli úspešní, naopak úspešným v celom konaní bol žalovaný 3/, ktorý v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Námietka žalobcov 1/ a 2/, že k rozšíreniu žaloby aj o žalovaného 3/ došlo z opatrnosti, keďže pasívna legitimácia žalovaného 2/ bola postavená len na tvrdení žalovaného 3/ realizovaného len do zápisnice v trestnom konaní, neobstojí, pretože právne závery vo vzťahu k pasívnej legitimácii ohľadne nároku na náhradu škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajú z doterajšej súdnej praxe a okresný súd nemal dôvod sa od uvedenej súdnej praxe odkloniť. V tomto rozsahu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to v bodoch 22, 32, 33, 41 a 42, vrátane odôvodnenia v bode 53. Ani sociálne pomery na strane žalobcov, ktorí sú t. č. starobnými dôchodcami a to aj s prihliadnutím na zdravotný stav žalobkyne 1/ nie je možné považovať za okolnosti, iba na základe ktorých by bolo možné náhradu trov konania žalovanému 3/ nepriznať. Bez ohľadu na charakter konania a okolnosť, že k poškodeniu zdravia ako aj nemajetkovej ujme na strane žalobcov došlo zavineným konaním žalovaného 3/, nemožno vyvodiť, aby tento znášal náklady v súvislosti s trovami konania, ak v prejednávanej veci nebol pasívne vecne legitimovaným a od počiatku uvedená otázka jeho pasívnej legitimácie ani zo strany žalovaného 2/ nebola spornou. Okresný ale ani odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto nemá za to, že by boli v prejednávanej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP. Vznik trov konania na strane žalovaného 3/ zapríčinili práve žalobcovia 1/ a 2/, ktorí nesprávne žalovali žalovaného 3/, bez ohľadu na to, že škodu zavinil, a preto aplikáciou § 257 by sa výrazným spôsobom zasiahlo i do majetkovej sféry žalovaného 3/, u ktorého nebolo preukázané, že by mal nadpriemerný mesačný príjem, na základe ktorého by mu náhrada trov konania nemala byť priznaná napriek tomu, že bol v konaní úspešným.

64. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní neboli žalobcovia, ale ani žalovaní úspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 3/ odvolanie v prejednávanej veci nepodal, nakoľko žaloba voči nemu bola v celom rozsahu zo strany žalobcov 1/ a 2/ zamietnutá.

65. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .