Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/181/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: Q. Q., F. N.: XX.XX.XXXX, C. W.; C. XXXX/XXX, W., zastúpený Mgr. Michal MYDLO, advokát, sídlo: Advokátska kancelária, Zarevúca 4935/29, 034 01 Ružomberok, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej strane súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.07.2015 domáhal proti žalovanej Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky , aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.143,17 € z titulu náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2. Žalobu odôvodnil tým že uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-55/DÍ-RK2012 zo dňa 31.07.2012 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr. zák. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku mu rozhodnutím č. ORPZ-RK-ODÍ-4-054/2012 zo dňa 31.07.2012 zadržal vodičský preukaz, rozhodnutím č. ORPZ-RK- ODl-5-046/2012 zo dňa 31.07.2012 rozhodol o preskúmaní jeho zdravotnej spôsobilosti a rozhodnutím č. ORPZ-RKODI-28-023/2012 zo dňa 23.11.2012 rozhodol o odobratí mu vodičského oprávnenia. Uznesenie povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-55/DI-RK-2012 zo dňa 31.07.2012 o vznesení obvinenia, bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. -27 zo dňa 20.02.2013 v spojení s uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. -6 zo dňa 23.01.2013. Žalobca podal dňa 02.09.2013 na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, avšak bezvýsledne. Žalobca v žalobe uviedol, že všetky vyššie uvedené rozhodnutia boli vydané na základe toho, že príslušníci PZ nezákonným spôsobom vstúpili na ohradený pozemok rodinného domu žalobcu. Zásah malo sprevádzal šikanovanie žalobcu. To, že príslušníci PZ vstúpili na ohradený pozemok rodinného domu žalobcu, žalobca v žalobe označil za nesprávny úradný postup v zmysle Škoda vyčíslená žalobcom na sumu 21.143,17 € mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s trestným stíhaním, zadržaním a odobratím vodičského oprávnenia. Z toho nemajetková ujma v sume 16.885 € mala podľa žaloby žalobcovi vzniknúť zásahmi do jeho osobnostných práv, ktoré boli spôsobené nezákonným stavom. 3. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení zo dňa 03.05.2016 k žalobe uviedlo, že žalobca bol dňa 30.07.2012 v čase o 22.10 hod. obmedzený na osobnej slobode podľa (t. j. nevyžadoval sa predchádzajúci súhlas prokurátora ako pri zadržaní podľa ods. I Tr.

por.). Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu č. ORPZ-RK-bDI-4-054/2012 zo dňa 31.07.2012 a rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti žalobcu č. ORPZ-RK-ODl-5-046/2012 zo dňa 31.07.2012 boli potvrdené rozhodnutiami Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. KRPZ-ZA-KDI-SK-99/2012 a č. KRPZ-ZA-KDI-SK-102/2012. Rozhodnutie č. ORPZ- RK-ODI-28-023/2012 zo dňa 23.11.2012 o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi nenadobudlo právoplatnosť. Sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bolo vyhovené dňa 20.02.2013 a vodičský preukaz bol žalobcovi vrátený dňa 01.03.2013 na základe príkazu povereného príslušníka PZ, ktorý ho vydal na základe príkazu prokurátora. 4. Zástupca Ministerstva vnútra na pojednávaní konanom dňa 19.01.2017 namietol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je orgánom, ktorý by mal za štát konať v tejto veci. Poukázal pritom na uznesenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. -6 zo dňa 23.1.2013, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. -10 zo dňa 21.8.2012 o zamietnutí sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa a Okresnej prokuratúre Ružomberok bolo prikázané, aby vo veci znovu konala a rozhodla. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené až následným uznesením Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. -27 zo dňa 20.02.2013. 5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa k veci vyjadrila písomným podaním zo dňa 28.03.2017. Uviedla, že je nesporné, že poškodený môže žiadať náhradu škody podľa okrem iného buď z titulu nezákonného rozhodnutia, alebo z titulu nesprávneho úradného postupu alebo aj z titulu nezákonného rozhodnutia a aj nesprávneho úradného postupu. V každom prípade je však povinnosťou poškodeného - žalobcu (a jeho právneho zástupcu), aby v žalobe príslušný titul dostatočným spôsobom konkretizoval. Zo žaloby v tejto veci vôbec nie je zrejmý titul, z ktorého si žalobca nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje. Zo žaloby, na ktorú poukázal žalobca a aj jeho právny zástupca na pojednávaní 19.01.2017, vyplýva iba to, že žalobca považuje vstup príslušníkov PZ dňa 30.7.2012 na ohradený pozemok jeho rodinného domu za nesprávny úradný postup v zmysle Ktoré rozhodnutie, z rozhodnutí uvedených v žalobe, má byť nezákonným rozhodnutím, a teda aj titulom na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy sa zo žaloby nedá určiť. Bez toho, aby žalobca určil, z titulu ktorého konkrétneho rozhodnutia, ktorého konkrétneho orgánu, si nárok uplatňuje, nie je možné ani určiť, ktorý príslušný orgány by mal štát zastupoval v tomto konaní. Napríklad, pokiaľ žalobca na pojednávaní 19.01.2017 uvádzal, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia mu bol zadržaný vodičský preukaz, pričom na používanie auta bol ako osoba ťažko zdravotne postihnutá odkázaný, tak z vyjadrenia ministerstva vnútra k žalobe vyplýva, že vodičský preukaz bol žalobcovi zadržaný podľa o cestnej premávke, t. j. mimo trestného konania (rozhodnutím č. ORPZ-RKODI-4-054/2012 zo dňa 31.07.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline). Orgánom, ktorý by mal zastupovať štát v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z tohto titulu, by potom mal byť orgán určený v Toto platí aj pri rozhodnutiach o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti žalobcu a o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že si uplatňuje nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu - že príslušníci PZ vstúpili dňa 30.07.2012 na ohradený pozemok jeho rodinného domu a obmedzili ho na osobnej slobode podľa , potom v tejto časti je orgánom, ktorý by mal štát zastupovať, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (. ). Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky by bola pasívne legitimovaná len v súvislosti s tým, že Okresná prokuratúra Ružomberok pôvodne zamietla sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, a teda v období od 31.07.2012 do 20.02.2013 bol žalobca trestne stíhaný ako obvinený. 6. Žalobca na vyjadrenie Ministerstva vnútra a Generálnej prokuratúry reagoval písomným podaním zo dňa 05.05.2017, v ktorom uviedol, že žalobca sa domáha náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorým je Uznesenie povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok sp. zn. -2012, vydané dňa 31.07.2012, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ust. . Žalobca iná za to, že v priamej príčinnej súvislostí s predmetným nezákonným uznesením o vznesení obvinenia vznikol nezákonný stav, ktorý sa prejavil vo vlastnom trestnom stíhaní žalobcu, zadržiavaní vodičského preukazu žalobcu, preskúmavaním zdravotnej spôsobilosti žalobcu a odborným poradenstvom u psychológa. Dňa 31.07.2012 bolo Okresným riaditeľstvom PZ Ružomberok, Okresný dopravný inšpektorát Ružomberok vydané Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu č. ORPZ-RK-ODl-4-054/2012, podľa výrokovej časti ktorého, vodičský preukaz nebude menovanému vrátený pred konečným rozhodnutím. nakoľko dôvody zadržania trvajú,

t.j. možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V odôvodnení tohto rozhodnutia konajúci orgán uvádza že podkladom na vydanie rozhodnutia o.i. bolo aj uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Teda rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bolo vydané po vznesení obvinenia. Je nepochybné, že konečným rozhodnutím v zmysle výrokovej časti rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je rozhodnutie, ktorým by bol/ nebol žalobca uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, za ktorý bolo voči nemu vznesené obvinenie a za ktorý by mu bolo možné uložiť trest zákazu činnosti. Stav zadržiavania vodičského preukazu žalobcu bol priamo viazaný na dobu, počas ktorej bol žalobca stíhaný ako obvinený, teda tento stav bol v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia. Ak by prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok vyhovel sťažnosti žalobcu proti vzneseniu obvinenia už v prvom rozhodnutí o sťažnosti sp. zn. -10 vydaným dňa 21.08.2012 (ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť uznesením generálneho prokurátora SR sp. zn. -6 vydaným dňa 23.01.2013), nebol by nezákonný stav trestného stíhania žalobcu a v priamej príčinnej súvislostí s ním aj stav zadržiavania vodičského preukazu žalobcu trval dobu 7 mesiacov, čo sa už približuje k spodnej hranici doby, po ktorú možno uložiť trest zákazu činnosti. Zadržiavanie vodičského preukazu žalobcu po takúto dlhú dobu už teda nemalo predbežný, preventívny charakter, ale de facto nadobudlo charakter trestu. Navyše v situácii, keď žalobca je osoba ťažko zdravotne postihnutá, a je priamo odkázaná na prepravu motorovým vozidlom. Vodičský preukaz bol žalobcovi vrátený až dňa 01.03.2013, po tom ako bolo nezákonné uznesenie dňa 31.07.2012, zrušené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok -27, dňa 31.07.2012, Vodičský preukaz bol teda žalobcovi vrátený v priamej príčinnej súvislostí so zrušením obvinenia proti žalobcovi. Z uvedeného je teda nepochybné, že v príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia nezákonným rozhodnutím je aj zadržiavanie vodičského oprávnenia - teda nezákonný stav nemožnosti viesť motorové vozidlo. Teda aj nemajetková ujma, ktorá vnikla žalobcovi v súvislosti so zadržiavaním vodičského preukazu je v príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia nezákonným rozhodnutím. Rozhodnutím o preskúmaní zdravotnej starostlivosti Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok sp. zn. ORP-RK- ODI-5-046/2012 vydaným dňa 31.07,2012, bola žalobcovi podľa Z. z uložená povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, nakoľko je ako držiteľ vodičského oprávnenia dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky. Rozhodnutie bolo potvrdené Krajským riaditeľstvom PZ, Krajský dopravný inšpektorát Žilina, rozhodnutím o odvolaní KRPZ-ZA-KDl-SK-102/2012 vydaným dňa 27.09.2012. Žalobca sa podrobil preskúmaniu zdravotnej starostlivosti u psychiatra dňa 16.10.2012. Žalobca má za to, že ak by nebolo vydané nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, eventuálne ak by prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok vyhovel sťažnosti žalobcu proti vzneseniu obvinenia už v prvom rozhodnutí o sťažnosti sp. zn. -10 vydaným dňa 21.08.2012, dôvody na takéto preskúmanie zdravotnej spôsobilosti by pominuli a žalobcovi by nevznikli náklady spojené s preskúmavaním zdravotnej spôsobilosti. Žalobca má teda za to, že aj tieto náklady vznikli v priamej príčinnej súvislostí z nezákonným vznesením obvinenia. Na podklade výsledkov preskúmania zdravotnej starostlivosti - teda v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o preskúmaní zdravotnej starostlivosti, rozhodnutím o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok sp. zn. ORP-RK-ODl-97-059/2012, vydaným dňa 13.12.2012. bola žalobcovi podľa Z z uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa žalobca vykonal u posudzujúceho psychológa vstupný rozhovor a 4 skupinové stretnutia. Žalobca má za to, že aj náklady v súvislosti s týmto odborným poradenstvom vznikli v priamej príčinnej súvislosti z nezákonným vznesením obvinenia, z dôvodov ako pri rozhodnutí o preskúmam zdravotnej spôsobilosti. Alternatívne, ak by nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a škodou v súvislosti s rozhodnutím o preskúmaní zdravotnej starostlivostí a rozhodnutím o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa, žalobca si uplatňuje škodu aj z titulu prekročenia právomoci podľa ust. § 6 ods. 4 zák. č. 514/2013 Z. z. ktorú prekročilo Okresné riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok vydaním rozhodnutia sp. zn. ORP-RK-ODI-5-046/2012 zo dňa 31.07.2012. tým, že žalobcovi bola podľa Z. z uložená povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializovanom odbore psychiatria, nakoľko je ako držiteľ vodičského oprávnenia dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a na jeho podklade vydaním rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa

Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok sp. zn ORP-RK- ODl-97-059/2012, vydaným dňa 13.12.2012, ktorým bola žalobcovi podľa Z. z uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán , listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-55/DÍ-RK2012 zo dňa 31.07.2012 , ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr. zák, , uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. -6 zo dňa 23.01.2013, uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Ružomberku spl zn. -27 zo dňa 20.02.2013, rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku č. ORPZ- RK-ODÍ-4-054/2012 zo dňa 31.07.2012 o zadržaní vodičského preukazu, rozhodnutím č. ORPZ-RK- ODl-5-046/2012 zo dňa 31.07.2012 o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, rozhodnutím č. ORPZ-RK- ODl-97-059/2012 zo dňa 13.12.2012 o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.09.2013 adresovanou Ministerstvu vnútra SR, odpoveďou Ministerstva vnútra zo dňa 11.03.2014, vyčíslením trov právneho zastúpenia advokátom zo dňa 30.08.2013, príjmovým pokladničným dokladom, výpismi z banky, obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku sp. zn. ČVS: URP-426/OVK-RK-2012 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: Uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-55/DÍ-RK2012 zo dňa 31.07.2012 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX M. Č. Y. XX.XX S.. M. V. M. D.. B. B. Č. H. Z.: W.- XXX A. M. R. Y. Y. W. L. V. po E. J.. C. M. B. na R. T., pričom bolo predpísaným spôsobom zastavované hliadkou 00 PZ Liptovská Osada. Vozidlo však nezastavilo a po prejdení cca 300 m odbočilo do dvora rodinného domu Č.. XXX v R. Y. a po pristúpení hliadky polície k vozidlu bol vodič vyzvaný, aby predložil ku kontrole doklady potrebné k vedeniu a prevádzke motorového vozidla. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že vodičom kontrolovaného vozidla je Q. Q., N.. XX.XX.XXXX ‚. A. W., C. XXXX/XX, ktorý bol po riadnom poučení vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov do prístroja Alcotest. Vodič Q. Q. sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky a odber krvi ani iného biologického materiálu si nežiadal . Uznesenie povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku ČVS:ORP-55/DI-RK-2012 zo dňa 31.07.2012 o vznesení obvinenia, bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Ružomberok sp. zn. -27 zo dňa 20.02.2013 v spojení s uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. -6 zo dňa 23.01.2013. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku mu rozhodnutím č. ORPZ-RK-ODÍ-4-054/2012 zo dňa 31.07.2012 zadržal vodičský preukaz, rozhodnutím č. ORPZ-RK-ODl-5-046/2012 zo dňa 31.07.2012 rozhodol o preskúmaní jeho zdravotnej spôsobilosti a rozhodnutím č. ORPZ-RKODI-28-023/2012 zo dňa 23.11.2012 rozhodol o odobratí mu vodičského oprávnenia. Žalobca sa podrobil preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti a odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa a dňa 01.03.2013 mu bol vodičský preukaz vrátený. . Žalobca podal dňa 02.09.2013 na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 11.03.2014 žalobcovi oznámilo, že žiadosť považuje za nedôvodnú a nemôže jej vyhovieť. 8. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. novembra 2017, č. k. -135 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.609,30 eur a vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 12 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaná. 10. Žalobca odvolaním napadol výrok, ktorým bola jeho žaloba vo zvyšku zamietnutá, ako aj výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe aj v tejto časti vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie v napadnutom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd v podstate žalobu v tejto časti zamietol na tom, že nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nákladmi, ktorých úhradu žalobcovi v rámci náhrady škody nepriznal. Žalobca však príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a týmito nákladmi videl v nasledujúcich skutočnostiach: rozhodnutím o preskúmaní zdravotnej starostlivosti OR PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok ORPZ-RK- ODI-5-046/2012, z 31.7.2012, bola žalobcovi podľa uložená povinnosť

podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, nakoľko je ako držiteľ vodičského oprávnenia dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky použitím alkoholu alebo inej návykovej látky. Rozhodnutie bolo potvrdené Krajským riaditeľstvom PZ, Krajský dopravný inšpektorát Žilina, rozhodnutím o odvolaní KRPZ-ZA-KDI-SK-102/2012, z 27.9.2012. Žalobca sa podrobil preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti u psychiatra dňa 16.10.2012. Ak by potom nebolo vydané nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, eventuálne ak by prokurátor vyhovel sťažnosti žalobcu proti vzneseniu obvinenia, už v prvom rozhodnutí o sťažnosti sp. zn. -10, z 21.8.2012, dôvody na takéto preskúmanie zdravotnej spôsobilosti by pominuli a žalobcovi by nevznikli náklady spojené s jej preskúmavaním. Preto aj tieto náklady vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným vznesením obvinenia. Na podklade výsledkov preskúmania zdravotnej spôsobilosti - teda v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, rozhodnutím o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa OR PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát Ružomberok rozhodnutím sp. zn. ORP-RK-ODI-97-059/2012, z 13.12.2012, uložil žalobcovi podľa povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa. Žalobca vykonal u posudzujúceho psychológa vstupný rozhovor a 4 skupinové stretnutia. Aj náklady v súvislosti s týmto poradenstvom vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným vznesením obvinenia. 11. Pre prípad, že by nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a škodou v súvislosti s rozhodnutím o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a rozhodnutím o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa si žalobca podaním z 5.5.2017 uplatňoval škodu alternatívne aj z titulu prekročenia právomoci podľa ust. , ktorú prekročilo: Okresné riaditeľstvo PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát vydaním rozhodnutia ORPZ-RK-OD1-5-046/2012, z 31.7.2012, o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti žalobcu podľa a na jeho podklade vydaním rozhodnutia OR PZ Ružomberok, okresný dopravný inšpektorát ORP-RK-ODI-97-059/2012, z 13.12.2012, o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa podľa Z ust. v znení účinnom k 31.7.2012 je zrejmé, že preskúmanie zdravotnej spôsobilosti bolo podmienené naplnením alternatívnej skutkovej podstaty a to: 1/pri dôvodnom podozrení z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo 2/ pri dôvodnom podozrení z porušenia pravidiel cestnej premávky odmietnutím sa podrobeniu vyšetreniu na ich zistenie. V odôvodnení uznesenia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti žalobcu sa uvádza, že dôvodom na jeho vydanie bolo, že sa žalobca odmietol podrobiť vyšetreniu na prítomnosť alkoholu alebo inej návykovej látky do prístroja. Na tomto skutkovom základe bolo začaté aj trestné stíhanie voči žalobcovi a bolo mu vznesené obvinenie. V záväznej výrokovej časti rozhodnutia ORPZ-RK-OD1-5-046/2012, z 31.7.2012, však konajúci orgán podľa ukladá žalobcovi povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializovanom odbore psychiatria, nakoľko je ako držiteľ vodičského oprávnenia dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky (teda nie za odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu). Týmto rozhodnutím orgán prekročil svoju právomoc, nakoľko žalobcovi uložil povinnosť za neexistujúci skutok. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto nebolo možné exaktne preukázať. K jej vzniku dochádza samotným nespravodlivým konaním, ktoré sa prejavuje ako ohrozenie alebo porušenie určitých právnych povinností, ktoré častokrát vyústia do takejto ujmy. Takéto konanie má priamy dopad na spôsob a kvalitu života poškodeného, na jeho rodinné a spoločenské vzťahy či osobný život. Samotné trestné stíhanie voči osobe žalobcu je dostatočne závažným zásahom do jeho osobnostných práv. Vznik nemajetkovej ujmy žalobca preukázal svojou výpoveďou, keď uviedol, že bol nútený hľadať iné osoby, doslova sa doprosovať susedov, známych, aby ho prepravili k lekárovi na vyšetrenie, do obchodu, do kostola (žalobca je osobou ZŤP). 11. Žalovaná odvolaním napadla výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.609,30 eur. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalobca sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom nezákonného rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, pričom za nezákonné považoval aj rozhodnutia vydané v súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, a to rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, o odbornom poradenstve u posudzujúceho psychológa a o zadržaní vodičského preukazu. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok uznesením -10, z 21.8.2012, zamietol ako nedôvodnú. Uznesením Generálnej prokuratúry

SR sp. zn. -6, z 23.1.2013, bolo rozhodnuté, že v trestnej veci žalobcu bol vyššie označeným uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok porušený zákon v neprospech žalobcu a toto uznesenie bolo zrušené. Okresnej prokuratúre Ružomberok bolo prikázané znovu vo veci konať, načo bolo Okresnou prokuratúrou v Ružomberku žalobcovej sťažnosti (sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia) vyhovené a napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené. 12. Žalovaná mala za to, že v tejto veci nie je orgánom oprávneným konať v mene štátu ( ),nakoľko v žalobcovej trestnej veci prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Nakoľko táto skutočnosť vylučovala príslušnosť Ministerstva vnútra SR konať v mene štátu v zmysle , žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra SR poukázala na skutočnosť, že orgánom oprávneným konať za 8 žalovanú v tejto veci je Generálna prokuratúra SR. Na základe uvedenej námietky súd zaslal Generálnej prokuratúre SR i žalobu a predvolal ju na pojednávanie 20.6.2017. Generálna prokuratúra SR potom rovnako namietala svoju príslušnosť konať za štát v tejto veci, pričom súd následne ustálil, že ako orgán konajúci v mene štátu má v tejto veci vystupovať Ministerstvo vnútra SR. 13. Žalovaná naďalej zotrvala na tom, že Ministerstvo vnútra SR nie je orgánom oprávneným v tejto veci vystupovať za štát, pričom v tomto smere poukázala na ust. , v zmysle ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Žalobcova sťažnosť bola zamietnutá uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok, čím došlo k splneniu podmienky v zmysle , na základe ktorej Ministerstvo vnútra SR nie je orgánom oprávneným konať v mene štátu v tejto veci. Nadradený orgán Okresnej prokuratúry Ružomberok, a to Generálna prokuratúra SR zrušila uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok s konštatovaním, že ním bol porušený zákon v neprospech žalobcu. Je preto nelogické ustáliť ako orgán konajúci v mene štátu Ministerstvo vnútra SR ak k porušeniu zákona došlo zo strany prokuratúry, ktorá mala vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou Generálnej prokuratúry SR, že v konečnom dôsledku bolo sťažnosti žalobcu voči uzneseniu o vznesení obvinenia vyhovené, teda že vlastne zamietnutá nebola. Uznesenie, ktorým prokurátor rozhodol o zamietnutí žalobcovej sťažnosti sa totiž stalo právoplatným a vykonateľným, nakoľko voči nemu nie je prípustný opravný prostriedok. Týmto nebola naplnená dikcia a teda príslušnosť Ministerstva vnútra SR konať za štát nebola založená. Nemožno sa stotožniť ani s názorom, že bola žalobcom podaná jedna sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorej bolo v konečnom dôsledku vyhovené. Takéto tvrdenie je irelevantné a voči uzneseniu vyšetrovateľa PZ ani nepripúšťa podanie viacerých sťažností. Žalobcovej sťažnosti bolo v konečnom dôsledku vyhovené až po využití mimoriadneho opravného prostriedku na návrh žalobcu podľa , , a . Uvedené má potom vplyv aj na príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou v podobe trov právneho zastúpenia advokátovi. Ak by prokurátor žalobcovej sťažnosti vyhovel a nezamietol by ju, k úkonom právnej služby advokáta žalobcu by nemuselo dôjsť. 14. Žalovaná sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že náklady v súvislosti s odborným poradenstvom nevznikli v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným vznesením obvinenia. Nesúhlasila s vyjadrením žalobcu ohľadne preukázania nemajetkovej ujmy, keďže žalobca jej vznik žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca vychádzal len zo svojich subjektívnych pocitov. Nestačí len možnosť zníženia dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere, ale súdom musí byť vždy zistené, že k tomuto zníženiu skutočne došlo. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno spočívalo v tomto prípade na žalobcovi (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Žalobca potom nenavrhol vykonať dôkazy, ktoré by boli relevantné pre posúdenie vzniku nemajetkovej ujmy. Pokiaľ išlo o prekročenie právomoci konajúceho orgánu, uviedla, že nesprávny úradný postup nebol konštatovaný nadriadeným orgánom a ani prokurátorom. 15. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej s poukazom na ustanovenia , , mal za to, že ak by aj bol správny názor Ministerstva vnútra SR, že v spore mala štát zastupovať Generálna prokuratúra SR, žalobca si svoj nárok uplatnil aj z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia o zadržaní vodičského oprávnenia, rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a rozhodnutia o odbornom 9 poradenstve u psychológa, teda v oblasti verejnej moci, ktorá jednoznačne spadá do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Žalobca adresoval svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvu vnútra SR, a tento orgán jeho žiadosť aj prerokoval. Teda ak by aj žalobcova žiadosť kumulovala nároky , ktoré spadali do pôsobnosti rôznych orgánov, príslušným orgánom bol ten, ktorý túto žiadosť prerokoval ako prvý, teda Ministerstvo vnútra

SR. Toto mohlo potom žiadosť bezodkladne postúpiť na vybavenie Generálnej prokuratúre SR, čo neurobilo. Keďže tak neurobilo, stotožnilo sa s postavením orgánu, ktorý mal štát v tejto veci zastupovať. 16. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovanej neboli dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.609,30 eur a vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku nároku na náhradu škody zamietol, potvrdil. ako vecne správny, potvrdil (, ). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.5.2021. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom. 17. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 18. mája 2021 č.k.14jCo/206/2018-202 rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 23. novembra 2017, č. k. -135 vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.609,30 eur a vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku nároku na náhradu škody zamietol potvrdil a rozsudok vo výroku, ktorým žalobu zamietol vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ), v podrobnostiach naň odkázal. 19. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ išlo o nemajetkovú ujmu, súd prvej inštancie zamietnutie žaloby v tejto časti zdôvodnil len tým, že žalobca nepreukázal, že k vzniku nemajetkovej ujmy došlo v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. V tomto smere žalobca podľa súdu neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Odvolací súd poukázal na to, že žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňoval v konaní pred súdom prvej inštancie len tým, že je osobou ZŤP a na používanie auta bol odkázaný zo zdravotných dôvodov. Z dôvodu zadržania vodičského preukazu nemal možnosti prepravovať sa vozidlom do obchodu, k lekárovi a pod. a musel sa tejto pomoci „doprosovať“ u susedov. Zároveň z dôvodu nezákonného vedenia trestného stíhania voči jeho osobe pociťoval ujmu a bola znížená jeho vážnosť a dôstojnosť medzi občanmi. 20. V danej veci tak síce možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca okrem vyššie uvedeného strohého konštatovania, ktorým zdôvodňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jej vznik, resp. jej výšku (označenie svedkov, listiny a pod.), súčasne však nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobca bol trestne stíhaný za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v časovom období od 31.7.2012 do 20.2.2013, t. j. cca 7 mesiacov. Po 7 mesiacoch Okresná prokuratúra Ružomberok v uznesení z 20.2.2013 (č.l. 80) konštatovala, že: „v danom štádiu konania nemožno konštatovať, že na podklade doposiaľ zabezpečených dôkazov, ktoré mal poverený príslušník k dispozícii pri rozhodovaní o vznesení obvinenia, je dostatočne odôvodnený záver, že obvinený spáchal predmetný čin a preto vydanie uznesenia o vznesení obvinenia bolo zo strany povereného príslušníka predčasné. Doposiaľ neboli vyvrátené tvrdenia obvineného uvádzané v sťažnosti a to, že dôkazy, ktoré boli doložené, neboli získané zákonnou formou, nie je pravdivé tvrdenie policajta, že obvinený bol kontrolovaný bezprostredne po jazde, navyše nebolo vôbec preukázané, že obvinený viedol motorové vozidlo a že žiadal, aby bol dovezený k lekárovi kvôli zdravotnému stavu a vyšetreniu po ataku policajta, čo mu však nebolo umožnené“. Z uvedeného potom vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní ani za 7 mesiacov vedeného trestného stíhania voči žalobcovi nezabezpečili taký dôkaz, ktorým by bolo vôbec preukázané, že by sa mal skutku (trestného činu) dopustiť žalobca, pritom ide o prvú z podmienok, pre ktorú je vôbec možné obvinenie niekomu vzniesť. 21. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. „vedenie trestného stíhania na základe nezákonného uznesenia o jeho začatí bez ohľadu na to, či bolo vydané za účinnosti alebo za účinnosti odôvodňuje s ohľadom najmä na a čl. 36 ods. 3 listiny právo na náhradu nemajetkovej ujmy takto stíhanej osoby, pokiaľ jej táto v príčinnej súvislosti s vedením trestného stíhania vznikla“. 22. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. „Každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na jeho výsledok, teda aj je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy najmä v takom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné; ide o zodpovednosť absolútne objektívnu a za výsledok trestného konania vo veci samej, čím je založená zodpovednosť štátu za škodu obvineného spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia. Pri odškodňovaní nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie každej fyzickej osoby sudcom nesvedčí bagatelizovanie závažnosti ujmy priznávaním neprimerane

nízkych, resp. žiadnych náhrad; také rozhodovanie treba považovať za obchádzanie zákona i jeho účelu a pôsobí mnohokrát veľmi cynicky, bez citu pre elementárnu spravodlivosť, alebo absencie postupu podľa pravidla, podľa ktorého „nerob druhému to, čo nechceš, aby robili tebe“. Za situácie, kedy žalobca nie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom však preukáže a odôvodní, že mu taká škoda vznikla, nemôže odvolací súd rozhodnúť, že mu preto škoda nebude vôbec priznaná, alebo že medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť. V takejto situácii má určiť výšku vzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia a jednotlivých okolností prípadu..“ 23. S ohľadom na vyššie uvedené závery, mal potom odvolací súd za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy riadne neodôvodnil (jeho rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné), najmä z pohľadu, či samotné vedenie trestného stíhania voči žalobcovi, trvajúce po dobu cca 7 mesiacov bez toho, aby mali orgány činné v trestnom konaní preukázané, že sa daného skutku vôbec žalobca dopustil (a po túto dobu sa žalobca musel podrobovať úkonom trestného konania), zároveň za stavu, kedy dovtedy zadovážené dôkazy neboli získané zákonnou formou, mohlo mať za následok vznik nemajetkovej ujmy u žalobcu (i v podobe zníženia jeho vážnosti a dôstojnosti v očiach spoluobčanov). Každé trestné stíhanie totiž negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na jeho výsledok, teda aj je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy najmä v takom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné. Odvolací súd má za to, že žalobcovi samotný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy teda vznikol. 24. Pokiaľ však ide o jej výšku, táto bude závisieť od jej preukázania v konaní (v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu). Súd potom výšku priznanej nemajetkovej ujmy určí aj podľa spravodlivého uváženia a jednotlivých okolností prípadu. 25. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zrušil podľa , a v rozsahu zrušenia vec podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia, so zohľadnením samotného vedenia trestného stíhania, jeho dĺžky, skutočnosti, že nebolo za dobu vedenia trestného stíhania preukázané, že sa skutku dopustil žalobca a pod. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby spĺňalo všetky náležitosti kladené na odôvodnenie rozhodnutia podľa . Odvolací súd súčasne dal do pozornosti, že nemajetková ujma žalobcom dávaná do súvislosti so zadržaním vodičského preukazu (doprosovanie sa susedom na odvoz k lekárovi, do obchodu, a pod.) nemá príčinnú súvislosť s vydaním nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Ako bolo uvedené vyššie, rozhodnutie o zadržaní vodičského oprávnenia bolo vydané v samostatnom správnom konaní, toto rozhodnutie žalobca odvolaním nenapadol a nebolo zrušené ani nadradeným orgánom (t.j. nešlo o ne). Preto i nemajetková ujma vzťahujúca sa k tomuto rozhodnutiu (odvíjajúca sa od zadržania vodičského preukazu) nie je v príčinnej súvislosti so samotným rozhodnutím o vznesení obvinenia. Žalobcovi teda nebude možné priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v tej časti, v ktorej sa táto opiera o zadržanie vodičského oprávnenia. 26. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie vyjadreniami sporových strán na pojednávaní konanom dňa 27.01.2022. Právny zástupca žalobcu poukázal na odôvodnenie rozsudku KS BA , konkrétne str. 21 ods. 3 a bod 57, kde Krajský súd konštatoval, že má za to, že žalobcovi samotný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vznikol. Túto ujmu si žalobcu vyčíslil na 16.885,- eur a ktorú vypočítal ako 50násobok minimálnej mzdy v r. 2013, kedy došlo k zrušeniu nezákonného rozhodnutia, čo je jediný spôsob ako nemajetkovú ujmu vyčísliť. 27. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie ako osobe chránenej zákonom z hľadiska vyššieho veku, zdravotne ťažko postihnutej a invalid. dôchodcovi. Mal za to, že príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím je daná. 28. Žalobca uviedol, čase, keď bolo vznesené obvinenie bol invalidný dôchodca po pracovnom úraze. Skutku sa nikdy nedopustil, nakoľko 40 rokov alkoholické nápoje nepožíva. Tento skutok bol vymyslený na podnet starostu obce a realizovaný príslušníkmi PZ, keď mu spôsobili hanbu tým, že išli poňho so svetlami policajných majákov, všetci susedia sa pozerali z okien, hanbili sa jeho deti manželka a v dôsledku nezákonného stíhania musel pochovať svoju matku, ktorá sa utrápila z toho, čo sa stalo jej synovi. Okrem toho musel prosiť susedov, aby ho odviezli k doktorom, nakoľko mu zobrali vodičský preukaz a nemohol jazdiť svojím autom. Príslušníci PZ ho zobrali do Ružomberka napriek tomu, že v obci Liptovská osada je policajná stanica, kde bol od 22.30 hod. do 03.15 hod. Pri zásahu keď bol obmedzený hliadkou, príslušníci PZ ho fyzicky napadli tým spôsobom, že ho kopali do nôh až tiekla krv.

Žalobca uviedol, že to čo hovoril môže dosvedčiť jeho manželka a jeho syn. Doteraz býva na Liptove v obci R. Y. XXX, čo je jeho rodičovský dom. 29. Zástupca žalovanej strany, poukázal na bod 57, 58 rozhodnutia KS BA na tú časť, kde odvolací súd vyslovil, že výška nemajetkovej ujmy bude závisieť od jej preukázania v konaní pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi a vyslovil názor, že nemajetková ujma dávaná do súvislosti so zadržaním vodičského preukazu nemá príčinnú súvislosť s vydaním nezákonného rozhodnutia. Zástupca žalovanej poukázal na ust. § 16 ods. 3 zák. 514/2003 a uviedol, že pri predbežnom prejednaní nároku si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur a neuplatnil si náhradu nemajetkovej ujmy v maximálnej možnej miere ako 50násobok min. mzdy v r. 2013. Zástupca žalovanej strany uviedol, že neuznáva nárok žalobcu, má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z vykonaného dokazovania na dnešnom pojednávaní nevyplýva príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou. 30. Podľa ustanovenia Z. z . v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 31. Podľa ustanovenia sa pri žalobách o náhradu škody (nemajetkovej ujmy) voči štátu uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Morálnu ujmu môže priznať bez realizácie dokazovania ohľadom jej výšky buď vnútroštátny ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva, ktorí sa vôbec nemusia zaoberať predpokladmi pre vznik nesprávneho úradného postupu (t.j. nesprávny úradný postup, škoda, resp. nemajetková ujma a kauzálny nexus). Na požadovanie a priznanie morálnej ujmy stačí vo všeobecnosti konštatovanie prieťahov v konaní, pričom výšku morálnej ujmy nie je potrebné preukazovať. V takýchto prípadoch sa ohľadom výšky morálnej ujmy dokazovanie nevykonáva, nakoľko táto sa priznáva automaticky v závislosti od prieťahov v konaní, pričom túto kompetenciu má u nás Ústavný súd SR a v rámci Európskej únie iba Európsky súd pre ľudské práva, pričom pri rozhodovaní sa postupuje podľa noriem verejného práva. Iná situácia nastáva pri aplikácii , čiže pri preukazovaní nároku na nemajetkovú ujmu, nakoľko priznanie nemajetkovej ujmy nastupuje až v prípade, ak konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Následne sa nemajetková ujma určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného a jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy sa posudzuje vzhľadom na okolnosti, za ktorých k nej došlo, ako aj vzhľadom na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho súkromnom živote, prípadne v spoločenskom uplatnení a to podľa noriem súkromného práva. Všetky tieto skutočnosti je potrebné pri priznaní nemajetkovej ujmy v konaní zo strany žalobcu preukázať. 32. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa je nevyhnutné okrem existencie niektorého zo zásahov podľa a vzniku škody, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. V prípade absencie príčinnej súvislosti ako jednej z trojice kumulatívnych podmienok pre vznik práva na náhradu škody, tak nedochádza k vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle ustanovení Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. 33. Žalobca ani po zrušení veci odvolacím súdom v časti náhrady nemajetkovej ujmy nenavrhol žiadne dokazovanie v tomto smere ani neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce vznik a výšku nemajetkovej ujmy napriek tomu, že „pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy táto bude závisieť od jej preukázania v konaní (v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu)“, ako to zdôraznil odvolací súd v ods.

57 rozhodnutia zo dňa 18. mája 2021 č.k. . Odvolací súd taktiež v ods. 58 citovaného rozhodnutia vyslovil právny názor, že nemajetková ujma žalobcom dávaná do súvislosti so zadržaním vodičského preukazu (doprosovanie sa susedom na odvoz k lekárovi, do obchodu, a pod.) nemá príčinnú súvislosť s vydaním nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Rozhodnutie o zadržaní vodičského oprávnenia bolo vydané v samostatnom správnom konaní, toto rozhodnutie žalobca odvolaním nenapadol a nebolo zrušené ani nadradeným orgánom (t.j. nešlo o ne). Preto i nemajetková ujma vzťahujúca sa k tomuto rozhodnutiu (odvíjajúca sa od zadržania vodičského preukazu) nie je v príčinnej súvislosti so samotným rozhodnutím o vznesení obvinenia. Žalobcovi teda nebude možné priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v tej časti, v ktorej sa táto opiera o zadržanie vodičského oprávnenia. Súd sa v danom prípade stotožnil s procesnou obranou žalovanej, že vznik a výška žalobcom tvrdenej nemajetkovej ujmy, ako ani prípadná príčinná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a vznikom žalobcom tvrdenej ujmy, preukázaná nebola. 34. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol . 35 . O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením / v spojení s ust. / , v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 100%, trovy konania jej žiadne nevznikli, súd preto žalovanej strane náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.